{"guid": "7b9e9f95-9853-437d-8db7-6342b87cb056:56546d82-29dd-4cf3-8db3-2e8522fc938e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1015201854.1", "spisova_znacka": "2S/244/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/244/2015 z 21. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. mája 2019, sp. zn. 2S/244/2015, ECLI:SK:KSBA:2019:1015201854.1", "identifikacne_cislo": "1015201854", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Gabriel Slobodník", "sudca_id": 1279, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriel-slobodnik-1279", "datum_vydania": "2019-05-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/56546d82-29dd-4cf3-8db3-2e8522fc938e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1015201854.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1015201854.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1015201854.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/244/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201854
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1015201854.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Convert
Trade, s.r.o., IČO: 36 344 401, Kuzmányho 713/3, Trenčín, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrej Jaroš, spol. s.r.o., IČO: 36 839 132, Námestie sv. Anny 361/20, Trenčín, proti žalovanému:
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20034/2015-600 zo dňa 28.08.2015, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnymi orgánmi

1. Žalobca požiadal Ústredný kontrolný a skúšobný ústav Poľnohospodársky v Bratislave (ďalej aj ako
„ÚKSUP“) o registrácii do registra prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby (ďalej aj
ako „EPV“) žiadosťou zo dňa 27.04.2012. ÚKSUP na základe žiadosti vydal oznámenie o registrácii
prevádzkovateľa v EPV s dátumom registrácie od 18.05.2012 pod registračným číslom SK-2012/937.
ÚKSUP ako príslušný orgán štátnej správy v oblasti poľnohospodárskej ekologickej výroby podľa §
2 písm. b/ a § 4 písm. a/ a h/ zákona č. 189/2009 Z.z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe v
znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 189/2009 Z.z.“ alebo ako „ zákon“) zrušil registráciu
prevádzkovateľa ekologickej poľnohospodárskej výrobe oznámením zo dňa 10.06.2015 pod číslom
OŽP/1755/2015 podľa § 6 písm. a/ zákona č. 189/2009 Z.z. za nedodržanie podmienok v ekologickej
poľnohospodárskej výrobe - porušenie § 7 ods. 1 zákona a článku 27 ods. 3 Nariadenia rady (ES) č.
834/2007. Rozhodnutím č. R/449/2015 zo dňa 10.07.2015 uložil žalobcovi pokutu vo výške XXX,- eur
podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 189/2009 Z.z. za porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 2 písm.
a/ tohto zákona. Dôvodom rozhodnutia o uložení pokuty bola skutočnosť, že žalobca už od roku 2012
registrovaný v EPV neuzavrel zmluvu s inšpekčnou organizáciou oprávnenou na výkon kontroly do 30
dní od doručenia oznámenia o registrácii (opakovane), nepodrobil sa systému kontroly počas registrácie
v systéme EPV minimálne jeden krát ročne, neinformoval inšpekčnú organizáciu v stanovenej lehote o
zásielke, ktorá sa mala doviesť do spoločenstva, pričom tak neurobil ani po opakovaných a márnych
výzvach a upozorneniach zo strany ÚKSUP alebo na základe uloženej pokuty zo strany ÚKSUP v
decembri 2012. Proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení pokuty podal žalobca odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 20034/2015-600 zo dňa 28.08.2015.

II. Žaloba



2. Žalobca včas podanou žalobou žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.
20034/2015-600 zo dňa 28.08.2015 a jemu predchádzajúce rozhodnutie ÚKSUP č. R/449/2015 zo dňa
10.07.2015, žiadal zrušiť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie.

3. Namietal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti uzavrieť zmluvu s inšpekčnou organizáciou,
ale k porušeniu povinnosti došlo výlučne nečinnosťou oslovenej inšpekčnej organizácie a ÚKSUP.
Uviedol, že žalobca vyvinul všetku snahu, ktorú od neho možno spravodlivo požadovať, aby písomnú
zmluvu o kontrole a certifikácii uzavrel. Obchodná spoločnosť Naturalis SK, s.r.o. ako inšpekčná
organizácia zapísaná v zozname inšpekčných organizácií vedenom ÚKSUP bola žalobcom oslovená
dňa 27.05.2013 e-mailom, pričom na túto výzvu inšpekčná organizácia reagovala telefonicky približne po
40 dňoch od odoslania žiadosti. Na základe telefonickej požiadavky žalobca zaslal inšpekčnej organizácii
na návratke súhlas s uzatvorením zmluvy o kontrole a certifikácii, pričom zároveň požiadal o uzatvorenie
zmluvy na dobu neurčitú. Súhlas zaslal e-mailom dňa 12.07.2013 na e-mailovú adresu inšpekčnej
organizácie, pričom súčasťou návratky bolo i vyhlásenie inšpekčnej organizácie, že žiada o vrátenie
návratky do 18.07.2013. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že do 28.08.2015 nebola doručená zmluva
o kontrole a certifikácii, resp. jej návrh ak neuzavretiu zmluvy došlo výlučne z dôvodov na strane
inšpekčnej organizácie.

4. Ďalej žalobca namietal poukazujúc na článok 27 bod. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o
ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, že ako veľkoobchodník, ktorý narába len s
balenými výrobkami by nemal povinnosť podrobiť sa kontrolám minimálne jeden krát ročne, ako uviedol
vo svojom rozhodnutí ÚKSUP. Preto podľa jeho názoru žalovaný vec po právnej stránke nesprávne
posúdil.

5. Ďalej bol žalobca toho názoru, že ako dovozca produktov z ekologickej poľnohospodárskej výroby
z tretej krajiny (Švajčiarska) nemá povinnosť podrobenia sa systému kontrol podľa predpisov EÚ a
Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky, a to z dôvodu, že produkty, ktoré dováža na
územie Slovenskej republiky z tretej krajiny boli kontrolované a certifikované okrem iných i súkromnou
inšpekčnou organizáciou Bio - inspecta AG, ktorá je vedená v prílohe č. III Nariadenia Komisie (ES) č.
1235/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania Nariadenia Rady (ES) č. 834/2007,
pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa dovozu ekologických produktov tretích krajín, pre tretiu krajinu-
Švajčiarsko týkajúce sa kategórie produktov, ktoré žalobca doviezol na územie SR. Žalobcom dovážané
produkty boli v súlade s požiadavkami uvedenými v čl. 33 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 834/2007 a boli
kontrolované a certifikované okrem iných i súkromnou inšpekčnou organizáciou Bio- inspecta AG. Táto
spoločnosť je oprávnená vykonávať kontroly a vydávať dokumentáciu požadovanú v prípade dovozu
produktov spĺňajúcich požiadavky uvedené v čl. 33 ods. 1 Nariadenia a zákon neustanovuje povinnosť
prevádzkovateľa podrobiť sa dvojitej kontrole viacerými inšpekčnými organizáciami.

6. Žalobca tiež namietal uloženie pokuty vo výške XXX,- eur, pričom tvrdil, že sa správny orgán prvého
stupňa vo svojom rozhodnutí nezaoberal a ani neuviedol skutočnosti a dôkazy, na základe ktorých
dospel k záverom týkajúcim sa miery zavinenia, rozsahu, pochybenia, závažnosti a možných následkoch
protiprávnych konaniach. Rozhodnutie ÚKSUP týkajúce sa výšky uloženej pokuty neobsahovalo
náležitosti podľa § 46 Správneho poriadku, pričom ani žalovaný sa nevysporiadal s touto vecnou
nesprávnosťou.

III. Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 15.01.2016, zotrval na svojom
doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

8. Argumenty o márnej snahe žalobcu uzatvoriť zmluvu s inšpekčnou organizáciou nebolo možné
do úvahy z dôvodu, že okrem priloženého e-mailu, žalobca nevyvinul a nepreukázal žiadnu snahu
splniť si svoju zákonnú povinnosť počas celej doby jeho registrácie. V konaní bolo preukázané,
že žalobca bol opakovane vyzvaný poverenou inšpekčnou organizáciou na jeho povinnosť uzatvoriť
zmluvu, rovnako bol upozornený na možnosť sankčného postupu voči nemu zo strany ÚKSUP. Žalovaný
jednoznačne preukázal skutočnosť, že žalobca neuzavrel zmluvu s inšpekčnou organizáciou, hoci bol



na to opakovane vyzvaný a upozorňovaný. Jeho tvrdenia, že na základe činnosti, ktoré vykonával
(dovoz bio potravín z tretej krajiny) nebol povinný uzavrieť zmluvu a podrobiť sa systému kontrol EPV
sú pre uvedené správne konania irelevantné, z dôvodu že v systéme EPV bol registrovaný podľa §
5 zákona č. 189/2009 Z.z., a teda ako prevádzkovateľ mal jednoznačne povinnosť podľa § 7 ods. 2
písm. a/ tohto zákona zmluvu s inšpekčnou organizáciou uzavrieť. Žalovaný mal k dispozícii dostatočné
dôkazy k preukázaniu konania žalobcu v rozpore so zákonom a k naplneniu skutkovej podstaty pre
uloženie pokuty podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona a pre zrušenie registrácie podľa § 6 písm. a/ zákona.
Pri úvahách o výške pokuty žalovaný prihliadal predovšetkým na skutočnosť, že žalobca sa dopustil
porušovania zákona opakovane.

IV. Relevantné právne predpisy

9. Podľa § 4 písm. e) zákona č. 189/2009 Z.z. kontrolný ústav registruje prevádzkovateľa a vykonáva
zmeny v registri.

10. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 189/2009 Z.z. žiadosť o registráciu predkladá žiadateľ na tlačive vydanom
kontrolným ústavom. Prílohy k žiadosti o registráciu sú:
a) doklad o forme podnikania,
b) deklarácia pozemkov,
c) výpis z listu vlastníctva alebo nájomná zmluva,
d) grafická príloha so situačným vyznačením pozemkov, na ktorých mieni žiadateľ vykonávať ekologickú
poľnohospodársku výrobu.

11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 189/2009 Z.z. prevádzkovateľ je povinný
a) vykonávať ekologickú poľnohospodársku výrobu podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov,
b) oznámiť do 30 dní kontrolnému ústavu každú zmenu týkajúcu sa údajov uvedených v žiadosti o
registráciu a v oznámení o registrácii.

12. Podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona č. 189/2009 Z.z. prevádzkovateľ je povinný na účely overovania
výkonu svojej činnosti podľa podmienok ustanovených týmto zákonom a podľa osobitných predpisov
uzavrieť písomnú zmluvu s inšpekčnou organizáciou oprávnenou na výkon kontroly podľa § 4 písm.
c) , vedenou v registri podľa
§ 4 písm. b) druhého bodu ,
do 30 dní od doručenia oznámenia o registrácii.
13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 189/2009 Z.z. kontrolný ústav uloží pokutu za
nesplnenie povinnosti prevádzkovateľovi podľa § 7 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a) od 200 eur do 8 000 eur.

14. Podľa článku 27 ods. 3 Nariadenia rady (ES) č. 834/2007 v rámci tohto nariadenia sa povaha a
frekvencia kontrol určuje na základe posúdenia rizika výskytu nezrovnalostí a porušovaní dodržiavania
požiadaviek ustanovených v tomto nariadení. V každom prípade sa všetci prevádzkovatelia s výnimkou
veľkoobchodníkov, ktorí narábajú len s balenými výrobkami, a prevádzkovateľov, ktorí predávajú
produkty konečnému spotrebiteľovi alebo užívateľovi podľa článku 28 ods. 2, podrobia overovaniu
súladu aspoň raz za rok.

15. Podľa článku 33 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 834/2007 produkt dovážaný z tretej krajiny sa môže
uviesť na trh Spoločenstva ako ekologický pod podmienkou, že:
a) produkt spĺňa ustanovenia uvedené v hlavách II, III a IV a je tiež v súlade s vykonávacími predpismi,
ktoré sa týkajú jeho výroby, a ktoré sa prijali podľa tohto nariadenia;

b) všetci prevádzkovatelia vrátane vývozcov podliehajú kontrole zo strany štátnej inšpekčnej organizácie
alebo súkromnej inšpekčnej organizácie uznanej v súlade s odsekom 2;



c) dotknutí prevádzkovatelia sú schopní kedykoľvek poskytnúť dovozcom alebo vnútroštátnym orgánom
dokumentáciu uvedenú v článku 29, ktorá umožňuje identifikovať prevádzkovateľa, ktorý vykonal
poslednú operáciu, a overiť, či prevádzkovateľ spĺňa požiadavky uvedené v písmene a) a b), a ktorý
vydala štátna inšpekčná organizácia a súkromná inšpekčná organizácia uvedená v písmene b).

V. Posúdenie veci správnym súdom

16. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v intenciách žalobných dôvodov (§ 182
SSP) a dospel k záveru, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a aj postup
správnych orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
20. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V
rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
21. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu
(priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť.
Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak,
aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku
sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem
iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho
deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie,
pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje
zavinenie z nedbanlivosti.
22. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného
správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech
obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť,
či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt.
23. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo
skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne
preukazujú vinu. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré, boli podkladom pre
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že opis skutku
vyplynuvší z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach
a súd nemá žiadny relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správnych orgánov.
24. Primárnou námietkou, ktorou sa správny súd zaoberal, bolo tvrdenie žalobcu, že ako
veľkoobchodník, ktorý narába len s balenými výrobkami by nemal povinnosť podrobiť sa kontrolám
minimálne jeden krát ročne a zároveň nebol subjektom, ktorého povinnosť by bola registrovať sa ako
prevádzkovateľ v zmysle zákona č. 189/2009 Z.z..



25. Základným prameňom práva pre posúdenie uvedenej otázky je Nariadenie rady (ES) č. 834/2007, z
ktorej vyplýva cieľ EÚ zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a riadne fungovania vnútorného trhu s
ekologickými produktmi, ako aj zachovanie a uspokojenie dôvery spotrebiteľov k produktom označeným
ako ekologické. Z ustanovení nariadenia vyplýva, že ekologická výroba predstavuje komplexný systém
manažmentu poľnohospodárskych fariem a výroby potravín, ktorý je kombináciou tých najlepších
environmentálnych postupov, vysokej úrovne biodiverzity, ochrany prírodných zdrojov, uplatňovania
prísnych noriem v oblasti pohody zvierat a výrobnej metódy v súlade s preferenciou určitých spotrebiteľov
pre produkty vyrábané pomocou prírodných látok a procesov.

26. Ekologickú výrobu definuje nariadenie ako využívanie výrobnej metódy v súlade s pravidlami
stanovenými v tomto nariadení vo všetkých stupňoch výroby, prípravy a distribúcie, pričom stupňom
výroby, prípravy a distribúcie“ sa rozumie akýkoľvek stupeň od prvotnej výroby ekologického
produktu vrátane prvotnej výroby po jeho skladovanie, spracovanie, prepravu, predaj alebo dodávku
konečnému spotrebiteľovi a prípadne označovanie, reklama, dovoz, vývoz a subdodávateľské činnosti.
Prevádzkovateľom ekologickej výroby je fyzická alebo právnická osoba alebo osoby zodpovedné za
zabezpečenie dodržiavania požiadaviek tohto nariadenia v ekologickej činnosti, ktorú riadi.

27. Výkladom všeobecných ustanovení Nariadenia rady (ES) č. 834/2007 v spojení s článkom 27
ods. 3 možno dospieť len k takému záveru, že pokiaľ osoba (podnikateľ) chce výrobky, s ktorými
disponuje, či už ich vyrába, propaguje, distribuuje alebo predáva, označovať za ekologické, podlieha
kontrolnej povinnosti vyplývajúcej z nariadenia. Povaha a frekvencia takýchto kontrol sa určuje na
základe posúdenia rizika výskytu nezrovnalostí a porušovaní dodržiavania požiadaviek ustanovených
v tomto nariadení, pretože vychádzajúc z cieľov nariadenia regulovanú spôsob ekologickej výroby
zohráva dôležitú spoločenskú úlohu, keď na jednej strane zabezpečuje konkrétny trh reagujúci na dopyt
spotrebiteľa po ekologických produktoch a na strane druhej dodáva verejnosti tovary prispievajúce
k ochrane životného prostredia a k pohode zvierat, ako aj k rozvoju vidieka. Nemožno súhlasiť
s tvrdením žalobcu, že on ako veľkoobchodník narábajúci len s balenými výrobkami kontrolám
nepodlieha. Ustanovenie článkom 27 ods. 3 nariadenia je potrebné vykladať tak, že prevádzkovatelia
vo všeobecnosti sa podrobia overovaniu súladu aspoň raz za rok a pokiaľ ide o veľkoobchodníkov,
ktorí narábajú len s balenými výrobkami a prevádzkovateľov, ktorí predávajú produkty konečnému
spotrebiteľovi alebo užívateľovi podľa článku 28 ods. 2 nariadenia, sú povinní podrobiť sa kontrole
podľa všeobecného pravidla - teda frekvencia kontrol sa určuje na základe posúdenia rizika výskytu
nezrovnalostí a porušovaní dodržiavania požiadaviek ustanovených v tomto nariadení.

28. Kontroly podľa nariadenia vykonáva súkromná inšpekčná organizácia, čo je nezávislá tretia strana,
ktorá vykonáva inšpekciu a certifikáciu v oblasti ekologickej výroby v súlade s ustanoveniami nariadenia,
prípadne zahŕňa aj zodpovedajúcu súkromnú inšpekčnú organizáciu tretej krajiny alebo zodpovedajúcu
súkromnú inšpekčnú organizáciu pôsobiacu v tretej krajine.

29. Vychádzajúc z príslušných ustanovení zákona č. 189/2009 Z.z., v ktorom slovenská republika
implementovala veci sa týkajúce právo EÚ, žalobca podliehajúci registračnej povinnosti registráciu
riadne vykonal a ÚKSUP ho ako prevádzkovateľa ekologickej výroby zaregistroval. Povinnosťou žalobcu
ako prevádzkovateľa bolo v zmysle § 7 ods. 2 písm. a/ zákona č. 189/2009 Z.z. na účely overovania
výkonu jeho činnosti uzavrieť písomnú zmluvu s inšpekčnou organizáciou oprávnenou na výkon kontroly
podľa § 4 písm. c) , vedenou
v registri podľa § 4 písm. b) druhého bodu, a to do 30 dní od doručenia oznámenia o registrácii.
30. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že zmluvu s oprávnenou inšpekčnou organizáciou
v lehote určenej zákonom žalobca neuzavrel. Súd pripomína, že registrácia žalobcu prebehla už v roku
2012, pričom svoju povinnosť uzavrieť zmluvu nesplnil, za čo mu v januári 2013 bola uložená povinnosť
200 eur. Kontrolou prvostupňového správneho orgánu bolo zistené, že žalobca svoju povinnosť mať
uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou nemal splnenú aj v roku 2015, preto začal deliktuálne
konanie, ktoré vyústilo v rozhodnutia preskúmavané súdom na základe predmetnej správnej žaloby.
31. Už len so samotného času, po ktorý žalobca udržiaval protiprávny stav nemožno vyvodiť záver,
že žalobca vyvinul všetku snahu, ktorú od neho možno spravodlivo očakávať a k neuzavretiu zmluvy
došlo bez jeho zavinenia, ako to žalobca tvrdí vo svojej žalobe. Z administratívneho spisu nevyplýva,
že by žalobca avizoval neochotu alebo prieťahy zo strany inšpekčnej organizácie. Práve naopak, z
pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol opakovane vyzvaný poverenou inšpekčnou
organizáciou na jeho povinnosť uzatvoriť zmluvu a rovnako bol upozornený na možnosť sankčného



postupu voči nemu zo strany ÚKSUP. Hoci žalobca spochybnil hodnovernosť výzvy zo strany inšpekčnej
organizácie, správne orgány mali dostatočne za preukázané závery vyjadrené v žalobe napadnutých
rozhodnutiach. Žalobcovo spochybňovanie správny súd považoval za účelové tvrdenia, ktoré však
nevyvrátili skutočnosť, že žalobca neuzavrel zmluvu s inšpekčnou organizáciou, hoci bol na to
opakovane vyzvaný a upozorňovaný.

32. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa uloženej pokuty. Žalobca tvrdil, že
správne orgány neuviedli žiadne skutočnosti a dôkazy, na základe ktorých dospeli k záverom týkajúcim
sa miery zavinenia, rozsahu, pochybenia, závažnosti a možných následkoch protiprávnych konaniach
odôvodňujúce uloženie pokuty vo výške 800,- eur.

33. Sankcia za správny delikt musí byť uložená v takej výške, aby jednak odrádzala od ďalšieho
protiprávneho konania a bola dostatočne zreteľná v majetkovej sfére delikventa na to, aby ju vnímal
ako trest za už spáchané protiprávne konanie, avšak nesmie byť zjavne neprimeraná povahe skutku a
jeho dôsledkom. Pre určovanie jej výšky je rozhodujúca závažnosť porušenia zákona a jeho následky,
t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, ďalej treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo
chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny
orgán bral ohľad aj na majetkové pomery delikventa, a to aj v prípade, že toto výslovne nevyplýva zo
zákona. Bez ich zohľadnenia je totiž ťažko stanoviť sankciu proporcionálne a pre prípad jej stanovenia v
nadmernej, či dokonca pre delikventa likvidačnej miere, by takáto sankcia ťažko mohla plniť preventívno
- výchovnú funkciu.
34. Správny súd poukazuje na to, že ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 189/2009
Z.z. umožňuje kontrolnému ústavu za nesplnenie povinnosti prevádzkovateľovi podľa § 7 ods. 2 písm. a) uložiť pokutu v rozmedzí od 200 eur do 8 000
eur. Žalobcovi bola v minulosti (v roku 2013) uložené pokuta za porušenie rovnakej povinnosti v sume
200 eur, teda na spodnej hranici. Preskúmavanými rozhodnutiami bol žalobca sankcionovaný sumou
800 eur, teda pokutou, ktorá sa tiež blíži spodnej hranici, predstavuje 10% najvyššej možnej pokuty.
Je treba poznamenať, že dikcia § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 189/2009 Z.z. neustanovuje možnosť
neuložiť pokutu. Správny orgán je povinný posúdiť potrebné aspekty posudzovaného deliktu a musí
uložiť pokutu. Je tiež nevyhnutné podotknúť, že celkom iné (väčšie) nároky sú kladené na odôvodnenie
pokuty, pokiaľ je uložená v hornej polovici zákonom ustanovenej sadzby. V danom prípade bola však
uložená pokuta blížiaca sa dolnej sadzbe ustanovenej zákonom, pričom však správne orgány vo svojich
rozhodnutia dostatočne preskúmateľne vysvetlili, prečo uložili pokutu práve v takej výške.

35. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol
svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka
konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia
správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti,
na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne
rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí
dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané
dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných
podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na
základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Je zrejmé,
na základe čoho dospel žalovaný k tomu, že uložil pokutu v dolnej časti zákonom stanovenej sadzby.
Právne orgány vysvetlili, že skúmali podstatné okolnosti prípadu, zhodnotili povahu, mieru zavinenia,
rozsah pochybenia, závažnosť, trvanie a spôsob spáchania, pričom zdôraznili, že žalobca sa dopustil
opakovaného porušenia zákona a závažnosť je determinovaná pretrvávaním protiprávneho stavu.
Uvedené s prihliadnutím na výšku sankcie, ako už súd uviedol, je postačujúcim pre posúdenie zákonnosti
rozhodnutia z hľadiska jeho preskúmateľnosti.
36. Z vyššie uvedeného pre súd vyplynulo, že správne orgány oboch stupňov dostatočne zistili skutkový
stav a správne vykonali dokazovanie, zistený skutkový stav po právnej stránke správne posúdili a svoje
rozhodnutia i dostatočne určite zrozumiteľne a preto i preskúmateľne odôvodnili. Po preskúmaní veci
súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad správneho konania a žalovaný prihliadol na
všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.



37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu, hoci bol v konaní úspešný, nežiadal a
zároveň súd nepovažoval priznanie náhrady voči žalobcovi za spravodlivé.
38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p.).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
 S.s.p. uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}