Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/8/2016 z 13. 5. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. mája 2019, sp. zn. 5S/8/2016, ECLI:SK:KSBA:2019:1016200074.1 Krajský súd Bratislava | 5S/8/2016 | ECLI:SK:KSBA:2019:1016200074.1 | 2019-05-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. d) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/50e41902-d6a3-4e3e-af9c-c267fd56284e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1016200074.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/8/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200074
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016200074.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Z.. Z.. Z. S., bytom E. K. XX/
XX, XXX XX H. M., zastúpeného: advokátom JUDr. Ivan Syrový, PhD., Advokátska kancelária Ivan
Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, Kadnárová 83, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. p.: KM-
OLVS-102/2015/OPK zo dňa 19.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Č. p.: KM-OLVS- 102/2015/OPK zo dňa
19.11.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím - Personálnym rozkazom č. 124 zo dňa 21.08.2015
z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym orgánom
1. Personálnym rozkazom riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru
č.124 z 21.08.2015 vyhláseného žalobcovi dňa 28.08.2015 bol žalobcovi znížený podľa § 91 ods.4
zákona č. 73/1998 Z.z. osobný príplatok zo XXX,XX EUR na XX,XX EUR dňom 01.09.2015.

2. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým že žalobca na základe priebežného hodnotenia za obdobie od
01.07.2014 do 30.06.2015 a analýzy výsledkov činnosti dosahoval slabé plnenie služobných úloh.

3. V období od 01.07.2014 do 31.12.2014 nezískal žiadne kriminálne informácie, pričom na oddelení bolo
spolu získaných 37 kriminálnych informácií, čo predstavuje priemer na jedného policajta zaradeného
na rovnakom úseku činnosti ako žalobca 2,46. Žalobca nezaložil v 2 polroku 2014 žiadne operatívne
preverovanie ani operatívne rozpracovanie, pričom na oddelení bolo založených v danom období
10 operatívnych preverovaní, čo predstavuje priemer 0,67 na jedného policajta a 3 operatívne
rozpracovania, čo predstavuje priemer 0,2 na policajta. Žalobca zistil 1 podozrivú osobu v rámci
operatívneho preverovania a operatívneho rozpracovania, pričom na oddelení bolo zistených 79
podozrivých osôb, čo predstavuje priemer 5,26 na jedného policajta. Žalovaný nepodal žiaden podnet
na začatie trestného stíhania ani vznesenie obvinenia, pričom na oddelení bolo podaných 5 podnetov
na 6 podozrivých osôb, čo predstavuje priemer na jedného policajta 0,33 podnetu na 0,4 podozrivých.
Žalobca vypracoval 4 registratúrne záznamy v protokole „O“ s počtom úkonov 19, pričom na oddelení



bolo založených 72 registratúrnych záznamov v tomto protokole s počtom úkonov 404, čo predstavuje
priemer na jedného policajta 4.8 registratúrnych záznamov a 26,9 úkonov. V žiadnom inom protokole
„PR“ a „V“ nemal žalobca registratúrny záznam, pričom na oddelení bolo 84 registratúrnych záznamov s
350 úkonmi, čo predstavuje priemer na jedného policajta 5,59 registratúrnych záznamov s 23,3 úkonmi.

4. V období od 01.01.2015 do 30.06.2015 žalobca predložil 4 kriminálne informácie, pričom na oddelení
bolo predložených 46 kriminálnych informácii, čo predstavuje priemer 4,18 na jedného policajta. Žalobca
nezaložil v sledovanom období žiadne operatívne preverovanie ani operatívne rozpracovanie, pričom
na oddelení boli založené v danom období 2 operatívne preverovania, čo predstavuje priemer 0,18 na
jedného policajta a 2 operatívne rozpracovania, čo predstavuje priemer 0,18 na policajta. V rámci svojej
činnosti žalobca nezistil žiadnu podozrivú osobu, pričom na oddelení bolo zistených 27 podozrivých
osôb, čo predstavuje 2,45 osôb na policajta. V tomto období nepredložil žiaden podnet na začatie
trestného stíhania a vznesenie obvinenia, pričom na oddelení bolo podaných 7 podnetov na 17
podozrivých čo predstavuje priemer 0,63 podnetov a 1,55 podozrivých na jedného policajta

5. Ďalej v odôvodnení uviedol, že z uvedených údajov vyplýva, že žalobca dosahuje veľmi podpriemerné
výsledky v plnení úloh, ktoré mu vyplývajú z jeho služobného zaradenia, v každej sledovanej oblasti
nedosahuje ani v jednom ukazovateli priemer výsledkov oddelenia pripadajúci na jedného policajta.
Zároveň poukázal aj na hodnotenie žalobcu podľa nariadenia ministra vnútra SR č. 118/2013 za II. polrok
2014, kde bol žalobca hodnotený stupňom hodnotenia „E“ - uspokojivo. Žalobca tým nenaplnil povinnosti
vyplývajúce z jeho služobného zaradenia a popisu služobnej činnosti z hľadiska kvality, kvantity,
samostatnosti a iniciatívy. Voči predchádzajúcemu hodnotenému obdobiu, ako vyplýva zo „Záznamu o
vyhodnocovaní policajta za I polrok roku 2014“ evidovaného pod č. p.: PPZ-HCP-BPNM2-53-003/2014
zo dňa 26.06.2014. došlo k poklesu kvality plnenia služobných úloh, pretože vtedy bol hodnotený
stupňom „B“ - veľmi dobre.

6. Proti personálnemu rozkazu uvedenom v bode 1. podal žalobca včas dňa 09.09.2015 odvolanie.
V odvolaní uviedol, že výrok personálneho rozkazu je nezrozumiteľný, zmätočný, nepreskúmateľný,
nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, je neobjektívny, nedostatočne odôvodnený
a celé konanie je zaťažené vadou nezákonnosti, pretože oprávnený orgán si vlastnou činnosťou
nezabezpečil zákonne získané dôkazné prostriedky podstatné pre správne právne posúdenie veci.
Výrok napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu neobsahoval zákonom ustanovené náležitosti, najmä
ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého bolo rozhodnutie vydané. Ďalej uviedol, že ani
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti uvedené v § 241
ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca namietal, že dôvodom vydania rozhodnutia malo byť to, že na
základe priebežného hodnotenia a analýzy výsledkov činnosti nedosahoval dostatočné výkony, avšak
nebolo mu zrejmé, o aké priebežné hodnotenie a analýzu sa má jednať, kto a na akom základe ich
vyhotovil, ako aj to, že s uvedenou analýzou nebol oboznámený. Nenaplnenie kritérií vymedzených
v rozhodnutí bolo zohľadnené iba vo vzťahu k žalobcovi a ďalším dvom policajtom, napriek tomu, že
ich nenaplnilo viacero policajtov. Vybrané ukazovatele, ktoré žalobca nenaplnil nie sú nikde právne
upravené, vyšpecifikované a štatisticky vykazované. Napadnuté rozhodnutie nezohľadnilo ani to, že zo
125 pracovných dní nemohol vykonávať služobnú činnosť 55 pracovných dní z dôvodu čerpania riadnej
dovolenky, preventívnej rehabilitácie, operačného zákroku a následnej rehabilitácie. Vo zvyšných 70
pracovných dňoch žalobca vykonal a zabezpečil množstvo úloh vyplývajúcich z plánu vyšetrovania,
ktorý schválil bezprostredne nadriadený. Za kvalitné plnenie služobných úloh mu bola v mesiaci júl
2014 udelená odmena. V oznámení o začatí konania vo veci zníženia osobného príplatku absentuje
zákonné ustanovenie, na základe ktorého bolo oznámenie vydané a je v ňom špecifikované obdobie
od 01.07.2014 do 31.12.2014. V rozhodnutí sa uvádza, že bolo voči žalobcovi začaté aj doplňujúce
konanie, napriek tomu, že zákon č. 73/1998 Z. z. takýto inštitút nepozná. Podkladom rozhodnutia
malo byť aj hodnotenie ministra vnútra SR, avšak ustanovenie § 102a ods. 1 zákona č. 73/1998
Z.z. s názvom dopady hodnotenia neuvádza ako možný dopad hodnotenia zákonné zmocnenie na
zníženie osobného príplatku. Naviac dotknuté hodnotenie vykonané 13.3.2015 bolo v príkrom rozpore
s nariadením ministra. Na poradách v 1/2015 a 5/2015 jeho bezprostredne nadriadený skonštatoval
splnenie všetkých uložených úloh žalobcom. Namietané rozhodnutie v rozpore s čl. 6 ods. 9 nariadenia
ministra vnútra SR č. 17/2008 - nebolo prerokované s Odborovým zväzom Polície v SR.

7. O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Č. p.: KM-OLVS-102/2015/OPK zo dňa
19.11.2015 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil



tým, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci,
ktorý tvorí podklad pre zníženie osobného príplatku podľa § 91 ods. 4 zákona a čl. 6 ods. 2 nariadenia
č. 17/2008 a prvostupňový orgán dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci, výrok rozhodnutia
je v súlade s ust. § 241 ods .2 zák. č. 73/1998 Z.z. a rozhodnutie je náležite odôvodnené. S
námietkou žalobcu týkajúcou sa priebežného hodnotenia a analýzy výsledkov činnosti žalobcu sa
žalovaný vysporiadal tak, že vedúci OOČV Západ NJBPNM má ako priamo nadriadený žalobcu podľa
§ 49 písm. a/ zákona povinnosť okrem iného hodnotiť aj výkon štátnej služby podriadených policajtov,
pričom v rámci takejto činnosti stanovil hodnotiace kritériá pre posudzovanie elementárnych služobných
činností vyžadovaných od každého policajta zaradeného na tomto útvare. K prideľovaniu registratúrnych
záznamov uviedol, že o prideľovaní spisov rozhoduje nadriadený žalobcu. Konanie vo veci zníženia
osobného príplatku bolo začaté podľa príslušných zákonných ustanovení a doplňujúce konanie vo
veci zníženia osobného príplatku odôvodnil postupom podľa § 233 ods. 1 zákona č.73/1998 Z.z. K
diskriminačnému postupu žalovaného v odôvodnení uviedol, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení
neoznačil žiadne dôkazy a preto považoval námietky žalobcu za bezpredmetné. K hodnoteniu podľa
nariadenia č. 118/2013 žalovaný uviedol, že toto hodnotenie bolo iba jedným z podkladov, na základe
ktorých prvostupňový orgán dospel k záveru svojho rozhodnutia. K odvolaniu týkajúceho sa námietok
vo vzťahu k záverom zápisníc z porád dňa 27.01.2015 a 29.05.2019 žalovaný uviedol, že tieto zápisy
nie sú súčasťou spisového materiálu. K prerokovaniu výšky zníženia osobného príplatku Odborovým
zväzom polície SR žalovaný uviedol, že zníženie bolo prerokované so Základnou organizáciou č. PPZ -
HCP-BPNM2-370-007/2015 zo dňa 03.08.2015. K námietke žalobcu ohľadne nemožnosti nahliadnuť do
spisov žalovaný uviedol, že žalobcovi bolo umožnené na základe jeho žiadosti zo 04.09.2015 nahliadnuť
do spisového materiálu 08.09.2015, avšak tento svoje právo nevyužil.

II.
Ž a l o b a

8. Žalobca dňa 21.01.2016 podal na súd žalobu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia podľa § 247
a nasl. OSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu je v rozpore s
obsahom spisu a že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

9. Dôvody žaloby uviedol nasledovne:

1/ Diskriminácia žalobcu za podanie sťažnosti na nadriadeného zo dňa 05.03.2015 v súvislosti s tým,
že nadriadený nevytvára priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a porušuje služobnú
disciplínu upravenú v § 47 zákona č.73/998 Z.z. a zaslanie listu prezidentovi PZ zo dňa 30.04.2015
prostredníctvom ktorého poukázal na zmanipulované hodnotenie systému príslušníkov PZ zo strany
nadriadeného, pričom sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR v liste zo dňa 25.06.2015 zaslala
žalobcovi informáciu v ktorej sa sťažnosti vyhovelo a konštatovalo sa, že vykonanou kontrolou bolo
v kontrolovanom subjekte zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných
aktov riadenia vydaných na ich základe. V žalobe uviedol, že krátko po podaní sťažnosti a zaslaní
listu prezidentovi PZ bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí konania vo veci zníženia osobného
príplatku zo dňa 05.06.2015. Osobný príplatok bol znížený žalobcovi a ďalším dvom policajtom, ktorí
podali sťažnosť a zároveň policajtom dosahujúcim rovnaké výsledky bol osobný príplatok ponechaný.
Žalobca je toho názoru, že jeho nadriadený porušil § 2a ods. 2 zákona č.365/2004 Z.z., ktorý ustanovuje,
že policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to,
že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť.

2/ Účelovo nastavené kritériá hodnotenia policajtov - žalobca zastáva názor, že žalovaný s úmyslom
zámerne znevážiť prácu žalobcu a nájsť tak dôvod na zníženie osobného príplatku a postihnúť tak
žalobcu za podanie sťažnosti na nadriadeného, nastavil hodnotiace kritériá pre policajtov tak, aby
neodzrkadľovali skutočnú prácu žalobcu, ale štatistickými číselnými údajmi vytvárali dojem, že žalovaný
neplní služobné úlohy podľa očakávania.

3/ Znevýhodnenie žalobcu pri hodnotení, pretože nemal možnosť vykonávať hodnotené úkony v
porovnaní s ostatnými policajtmi, nakoľko v období od 01.07.2014 - 31.12.2014 zo 135 pracovných
dní nemohol služobnú činnosť vykonávať až 55 pracovných dní z dôvodu čerpania riadnej dovolenky,
preventívnej rehabilitácie, operačného zákroku a následnej práceneschopnosti. z dôvodu PN. Zvyšných



70 pracovných dní riadne plnil služobné úlohy. Napriek tomu bol hodnotený rovnako ako policajti, ktorí
odslúžili dni bez dlhšej absencie.

4/ Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, a nedostatok dôvodov pretože
nie je jasné, a zrejmé, prečo je podľa žalovaného irelevantné na poukázanie riadneho plnenia
služobných úloh stanovených nadriadeným v rámci pracovného času keďže žalovaný nebral do úvahy
znevýhodnenie žalobcu v podobe kratšej doby na vykonávanie služobných úloh.

10. Vzhľadom na uvedené žalobca, žiadal aby súd po preskúmaní rozhodnutia ako aj postupu, ktorý jeho
vydaniu predchádzal, vyniesol rozsudok, ktorým rozhodnutie žalovaného č.p.: KM-OLVS-102/2015/OPK
zo dňa 19.11.2015, ako aj personálny rozkaz č. 124 zo dňa 21.8.2015 zruší a vec vráti na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení doručenom súdu 21.04.2016 vyjadril k jednotlivým námietkam
žalobcu nasledovne:

12. K časti II. žaloby označenej Diskriminácia žalobcu za podanie sťažnosti na nadriadeného žalovaný
uviedol, že dotknuté podanie nebolo vybavované v sťažnostnom režime podľa ustanovení zákona č.
9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, ale podľa ustanovení zákona č. 10/1996 Z.z.
o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov o čom svedčí výsledok predmetnej kontroly a
to: „Protokol o výsledku kontroly“ č. SKIS-KO-OVKS-BA- K-49-17/2015 zo dňa 25.05.2015 a „Dodatok k
protokolu o výsledku kontroly“ č. SKIS-KO- OVKS-BA-K-49-20/2015 zo dňa 24.06.2015. Vypracovaním
Dodatku k protokolu o výsledku kontroly a jeho prerokovaním formou „Zápisnice o prerokovaní protokolu
č. SK1S-KO-OVKS-BA-K-49-21/2015 zo dňa 24.06.2015“ s vedúcim kontrolovaného subjektu bola zo
strany orgánu kontroly ukončená kontrolná činnosť v súlade s ustanovením § 13 ods. 8 prvá veta
zákona č. č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a až vtedy t.j. dňa
25.06.2015 sa vedúci kontrolovaného subjektu - riaditeľ ÚHCP P PZ meritórne dozvedel o kontrolných
zisteniach na oddelení operatívnej činnosti a vyšetrovania Západ národnej jednotky boja proti nelegálnej
migrácii ÚHCP P PZ a začala mu plynúť zákonná lehota podľa osobitného zákona na prijatie opatrení
na odstránenie zistených nedostatkov.
13. Nakoľko k ukončeniu kontrolnej činnosti prišlo na až prerokovaním formou „Zápisnice o prerokovaní
protokolu č. SKIS-KO-OVKS-BA-K-49-21/2015 zo dňa 24.06.2015 s riaditeľom ÚHCP P PZ a to dňa
25.06.2015, podľa žalovaného nesúvisí domnienka žalobcu ním uvádzaným oznámením o začatí
konania vo veci zníženia osobného príplatku č. PPZ-HCP- BPNM2-309/2015 zo dňa 05.06.2015.

14. Žalovaný poukázal na to, že ak sa žalobca cítil poškodzovaný údajným diskriminačným konaním
voči jeho osobe zo strany nadriadených alebo policajtov, mohol využiť ustanovenie § 48 ods. 1 písm.
e) zákona č. 73/1998 Z.z. podľa ktorého má policajt právo podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej
služby služobnému úradu vrátane sťažnosti v súvislosti s porušení zásady rovnakého zaobchádzania
podľa § 2a zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobca však takéto právo nevyužil napriek tomu, že o možnosti
uplatnenia takéhoto inštitútu mal a mohol vedieť.

15. Podľa žalovaného začatie prvostupňového konania, ktoré vyústilo v prvostupňové rozhodnutie, ako aj
samotné vydanie napadnutého rozhodnutia nemožno v žiadnom smere spájať so žalobcom uvádzanými
skutočnosťami o podaní sťažnosti na jeho priameho nadriadeného, ani so zaslaním listu prezidentovi
Policajného zboru.

16. Ustanovenie § 2a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., taxatívne vymedzuje, akým spôsobom sa domáhať
ochrany týchto práv a na akom orgáne - na súde a podľa právneho názoru žalovaného samostatnou
žalobou (miestne príslušný by mal byť okresný súd, nie krajský súd ako v tomto prípade) a už vôbec
nie v rámci správneho súdnictva, kde ide o preskúmanie právoplatných rozhodnutí. Uvedené nevylučuje
ani domáhanie sa ochrany na služobnom úrade, ale nie v rámci konania o odňatí nenárokovej zložky
služobného platu. Predmetom konania bolo zníženie osobného príplatku žalobcovi, nie rozhodovanie o
dodržaní zásady rovnakého zaobchádzania.



17. Na priznanie osobného príplatku nie je právny nárok, lebo v ustanovení § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998
Z.z. je zakotvené, že za splnenie zákonnom predpísaných podmienok príslušníkovi Policajného zboru
„možno“ priznať osobný príplatok. Vzhľadom na skutočnosť, že nejde o nárokovú zložku služobného
príjmu zastáva žalovaný právny názor, že ani jeho znížením nemohol byť žalobca ukrátený na jeho
právach ustanovených zákonom č. 73/1998/ Z.z.

18. Žalovaný poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 5 Sž 137/00, 5 Sž 174/00 v ktorých súd v obdobnom
právnom spore rozhodol, že osobný príplatok je iba jednou položkou platových náležitostí, ktorú môže
policajtovi priznať jeho nadriadený s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenie služobných úloh, ich
zložitosť a náročnosť, pričom nadriadený môže rovnako priznaný osobný príplatok znížiť. Keďže nejde
o nárokový osobný príplatok, žalobca jeho odňatím nemohol byt ukrátený na svojich právach, a preto
ani rozhodnutie o odňatí, znížení osobného príplatku nemôže byt predmetom preskúmania v správnom
súdnictve. Vyššie uvedené rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú v rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo/16/2011 prekonané, aj keď podľa žalovaného bez náležitého
odôvodnenia odklonenia sa od skoršieho právneho názoru NS SR.

19. Žalovaný zastáva právny názor, že tento nový rozsudok odporuje judikatúre Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva.

20. Na zabezpečenie jednotného postupu pri odmeňovaní príslušníkov Policajného zboru v pôsobnosti
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo vydané nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky
č. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach príslušníkov Policajného zboru, prikazovaní služby
nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom policajného zboru
v znení neskorších predpisov (ďalej len „o platových náležitostiach“). Podľa čl. 6 ods. 3 posledná
veta nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008 o platových náležitostiach dôvodmi na
priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatie osobného príplatku sú pre policajta na útvare Policajného
zboru, na ktorom sa vedie hodnotiaci systém v Policajnom zbore, výsledky hodnotenia podľa interného
aktu riadenia; vzor všeobecných zásad priznania osobného príplatku uvedený v prílohe č. 2 tohto
nariadenia sa nepoužije.

21. Na zabezpečenie jednotného postupu hodnotenia príslušníkov Policajného zboru v pôsobnosti
Prezídia Policajného zboru, krajských riaditeľstiev Policajného zboru a okresných riaditeľstiev
Policajného zboru bolo vydané nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 118/2013 o testovacej
prevádzke hodnotenia príslušníkov zboru v znení neskorších predpisov. Podľa čl. 6 ods. 2 uvedeného
nariadenia, ak policajt súhlasí s hodnotením, hodnotenie sa stáva vykonateľným; podľa čl. 6 ods. 4
citovaného interného predpisu policajt, ktorý nesúhlasí s hodnotením, môže písomne s odôvodnením
požiadať o prerokovanie hodnotenia komisiou, ktorú vymenúva v pôsobnosti Prezídia PZ prezident PZ,
pričom záver komisie je záväzný a konečný.

22. Hodnotením žalobcu vypracovanom podľa nariadenia ministra vnútra SR č. 118/2003, bol žalobca
za 1. polrok 2014“ hodnotený stupňom hodnotenia ..B“ - a za II. polrok 2014 bol hodnotený
stupňom hodnotenia ,.E“ - uspokojivo. Žalobca tým nenaplnil očakávané požiadavky vyplývajúce z jeho
služobného zaradenia a popisu služobnej činnosti z hľadiska kvality, kvantity, samostatnosti a iniciatívy.

23. K námietke žalobcu, že bol oproti iným policajtom v hodnotení znevýhodnený, pretože nemal
možnosť a priestor vykonávať hodnotené úkony, v porovnaní s ostatnými policajtmi, nakoľko v
posudzovanom období 01.07.2014 - 31.12.2014 zo 125 pracovných dní nemohol služobnú činnosť
vykonávať až 55 pracovných dní, žalovaný uviedol, že v posudzovanom období od 01.07.2014 do
31.12.2014 ak vznikli prekážky vo výkone štátnej služby tak len zo strany žalobcu, keď nemohol
vykonávať štátnu službu pre opakovanú dočasnú pracovnú neschopnosť, čerpanie riadnej dovolenky
a čerpanie preventívnej rehabilitácie. V tejto súvislosti podľa žalovaného nie je relevantné žalobcovo
poukazovanie na počet ním odpracovaných dní v rámci hodnoteného obdobia.

24. Žalobca je služobne zaradený vo funkcii starší referent špecialista oddelenia operatívnej činnosti
a vyšetrovania Západ národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP P PZ v 7. platovej
triede (z celkom deviatich stupňoch platových tried pre príslušníkov PZ), ktorá je charakterizovaná v
prílohe č. la k zákonu o štátnej službe deklarujúc v prvom rade vykonávanie samostatných odborných
špecializovaných činností spočívajúcich najmä v zložitej analytickej činnosti. V spracovanom popise



služobnej činnosti policajta zo dňa 24.07.2013, má žalobca stanovené vykonávanie služobnej činnosti
spočívajúce v samostatných odborných činnostiach s rozsiahlymi väzbami medzi rôznymi úsekmi
činností, vykonávanie operatívno-pátracej činnosti so zameraním na predchádzanie, odhaľovanie a
dokumentovanie organizovanej, opakovanej a závažnej trestnej činnosti podľa vecnej príslušnosti ÚHCP
P PZ podľa čl. 6 nariadenia ministra vnútra SR č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov PZ a
útvarov MV SR pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom
konaní v znení neskorších predpisov za využitia metód a prostriedkov operatívno- pátracej činnosti, pátra
po osobách a veciach; plní samostatné odborné úlohy na úseku špeciálnych a osobitných policajných
akcií spojených so zvýšeným rizikom, sleduje vývoj na úseku organizovanej a opakovanej trestnej
činnosti v rámci vecnej príslušnosti, získané informácie využíva pri vlastnej operatívno-pátracej činnosti
a zabezpečuje informačný tok národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP P PZ; získava
informácie v rámci výkonu operatívno-pátracej činnosti k problematike nedovoleného prekročenia štátnej
hranice a k problematike obchodovania s ľuďmi z otvorených zdrojov v rámci spolupráce s rezortnými,
mimorezortnými subjektmi a so zahraničnými partnermi; buduje a riadi vlastnú sieť informátorov a plní
ďalšie úlohy.

25. Základom činností pri zaradení na funkciu starší referent špecialista oddelenia operatívnej činnosti
a vyšetrovania Západ národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP P PZ je výkon operatívno-
pátracej činnosti so zameraním na predchádzanie, odhaľovanie a dokumentovanie organizovanej a
závažnej trestnej činnosti za využitia metód a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. S uvedenou
činnosťou úzko súvisí získavanie informácií v rámci výkonu operatívno-pátracej činnosti k problematike
nedovoleného prekročenia štátnej hranice a problematike obchodovania s ľuďmi, ktoré vychádza
prioritne z vybudovanej vlastnej siete informátorov. Následnou odbornou činnosťou s rôznymi väzbami
a na rôznych úsekoch činnosti môže byť výsledkom zamedzenie páchania trestnej činnosti, resp.
odhalenie s následnou dokumentáciou, ktoré vyvrcholí záverečnou realizáciou. Uvedená činnosť teda
pozostáva z jednotlivých hodnotiacich kritérií pre pracovníka operatívnej zložky, ktoré sú dané nie len
pre žalobcu, ale všetkých operatívnych pracovníkov zaradených na oddelení operatívnej činnosti a
vyšetrovania Západ národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP P PZ, ktoré sú však u žalobcu
na podpriemernej úrovni.

26. Služobné hodnotenie podľa § 27 ods. 1 zákona č. 73/1993 Z.z. je základným podkladom na
rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov, so služobným hodnotením musí byť policajt
oboznámený. Služobné hodnotenie na žalobcu podľa § 27 ods. 6 písm. a) zákona č. 73/1993 Z.z. bolo
spracované bezprostredne nadriadeným pod č. PPZ-HCP-BPNM2-322-004/2015 zo dňa 24.07.2015 a
žalobca bol so schváleným služobným hodnotením oboznámený v plnom rozsahu dňa 17.08.2015 a
vzhľadom k absencii podania odvolania hodnoteným proti obsahu a záverom služobného hodnotenia
platí služobné hodnotenie podľa ustanovenia § 32 ods. 1 s poukázaním na § 241 ods. 7 zákona
č. 73/1993 Z.z. V hodnotiacej časti schváleného a vykonateľného služobného hodnotenia zo dňa
24.07.2015 je uvedené: „Menovaný nepracuje úplne samostatne, má značné rezervy vo vlastnom
vyhľadávaní a odhaľovaní trestnej činnosti v rámci operatívno-pátracej činnosti, pričom pri plnení
zadaných úloh sa snaží tieto plniť zodpovedne, avšak jeho schopnosti je potrebné ešte zdokonaliť.
Cieľavedomosť a iniciatívu vo vzťahu k operatívno-pátracím činnostiam je potrebné naďalej výrazne
zlepšiť.“

27. Služobné hodnotenie podľa § 27 ods. 6 písm. a) zákona č. 73/1993 Z.z. sa v priebehu štátnej služby
vykoná najmenej raz za päť rokov, v prípade žalobcu platí schválené a vykonateľné služobné hodnotenie
zo dňa 24.07. 2015 i s vyššie uvedeným negatívnym hodnotením žalobcu až do júla 2020. Z vyššie
uvedených skutočností vyplýva, že tvrdenia žalobcu o údajnom „zámere znevážiť prácu žalobcu a nájsť
tak dôvod na zníženie osobného príplatku“ sa podľa žalovaného nezakladajú na pravde.

28. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre absolútny
nedostatok odôvodnenia, keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že druhostupňový
odvolací orgán sa námietkami žalobcu zaoberal, avšak tieto boli vyhodnotené ako právne irelevantné,
napadnuté rozhodnutia sú podľa žalovaného dostatočne odôvodnené tak, ako to vyžaduje zákon a
dávajú jasný a zrozumiteľný právny a skutkový základ veci.



29. Žalovaný mal za to, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia a napadnutého prvostupňového
rozhodnutia postupoval v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými
predpismi, konali v súlade so zákonom a v jeho medziach, preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.
P r á v n a ú p r a v a

30. Podľa § 27 zák. č. 73/1998 Z.z.
(1) Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru
policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje
hodnotiacu časť a závery.
(2) V hodnotiacej časti sa posudzujú
a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby,
b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený,
c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,
d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,
e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,
f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3,
g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.
(3) Policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného
hodnotenia.
(4) V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je
a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,
b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,
c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu,
d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu,
alebo
e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.
(5) Služobné hodnotenie sa vykoná vždy
a) pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti policajta na zaradenie do
stálej štátnej služby,
b) ak policajt zaradený do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o zaradenie do stálej
štátnej služby.
(6) V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná
a) najmenej raz za päť rokov,
b) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie.

31. Podľa § 91 ods. 1 písm. a/ zák. č. 73/1998 Z.z. policajtovi v stálej štátnej službe, okrem príslušníka
Policajného zboru v stálej štátnej službe, s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh,
ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok pri zaradení vo výkone do výšky 100%.

32. Podľa § 91 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe s
prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať
osobný príplatok do výšky 30% súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov. Podľa
§ 91 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z. o priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku podľa
odsekov 1 a 2 rozhoduje príslušný nadriadený a podľa odseku 3 minister. Súbeh osobných príplatkov
podľa odsekov 1 a 3 nie je možný.

33. Podľa § 91 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z. o priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku
podľa odsekov 1 a 2 rozhoduje príslušný nadriadený a podľa odseku 3 minister. Súbeh osobných
príplatkov podľa odsekov 1 a 3 nie je možný.

34. Podľa § 241 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 73/1998 Z.z.
(1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci
a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa
tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie
musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené
odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.



Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať
utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným
vhodným spôsobom.
(2)Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo
rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.
(3)V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých
základe rozhodoval.
(4)Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať,
v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

35. Podľa § 247 zák. č. 73/1998 Z.z. podrobnosti o konaní vo veciach služobného pomeru ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

36. Podľa čl. 1 Nariadenia MV SR č. 17/2008 toto nariadenie upravuje jednotný postup pri odmeňovaní
policajtov, prikazovaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti
policajtom útvarov Ministerstva vnútra SR a nimi riadených organizácií a zariadení, útvarov Policajného
zboru a Akadémie Policajného zboru v Bratislave.

37. Podľa čl. 6 ods. 1, 2, 3, 9 Nariadenia MV SR č. 17/2008
(1)Osobný príplatok určený v eurách so zaokrúhlením na 50 eurocentov smerom nahor, vyjadrený aj
v percentách priznáva nadriadený, ktorý je oprávnený policajta ustanoviť alebo vymenovať do funkcie
(ďalej len „nadriadený“). Vzor všeobecných zásad priznania osobného príplatku je uvedený v prílohe
č. 2 tohto nariadenia. Konkrétne zásady podľa vykonávanej služobnej činnosti na príslušných útvaroch
spravuje nadriadený podľa všeobecných zásad priznania osobného príplatku.
(2)Nadriadený môže zvýšiť alebo znížiť jednorazovo osobný príplatok maximálne vo výške 25 % zo
sumy hornej hranice osobného príplatku v platovej triede, do ktorej je policajt zaradený.
(3)Návrh na priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatie osobného príplatku predkladá písomne
bezprostredne nadriadený policajta so stanoviskom vyššieho nadriadeného. V návrhu uvedie konkrétne
dôvody na priznanie alebo zvýšenie osobného príplatku. Ak zaniknú dôvody, na základe ktorých
bol policajtovi priznaný alebo zvýšený osobný príplatok, bezprostredne nadriadený policajta bez
zbytočného odkladu predloží písomný návrh na zníženie alebo odňatie osobného príplatku s uvedením
konkrétnych dôvodov so stanoviskom vyššieho nadriadeného. Dôvodmi na priznanie, zvýšenie, zníženie
alebo odňatie osobného príplatku sú pre policajta na útvare Policajného zboru, na ktorom sa vedie
hodnotiaci systém v Policajnom zbore, výsledky hodnotenia policajta podľa interného aktu riadenia; vzor
všeobecných zásad priznania osobného príplatku uvedený v prílohe č. 2 tohto nariadenia sa nepoužije.
(9) Výšku osobného príplatku pred jeho priznaním, zvýšením, znížením alebo odňatím prerokuje
nadriadený v súlade s osobitným predpisom s príslušným odborovým orgánom.

38. Podľa § 247a zák. č. 73/1998 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.

39. Podľa § 248 policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia
vydaného nadriadeným.

V.
Právne posúdenie a závery správneho súdu

40. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust.
§ 10 zák. č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s poukazom na ust. § 491 ods.
1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dňa 14.05.2019
verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnuté rozhodnutie ako i prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa
§ 191 písm. d) SSP.

41. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.



42. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2).

43. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy
v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie
považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (§ 3
ods. 1 písm. b/ SSP).

44. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

45. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3
ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

46. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony
v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti.

47. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa
správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP
(zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí
správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

48. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním
fyzická osoba alebo právnická osoba.

49. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd
preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje,
či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich
právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad
týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR.

50. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa
cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého
orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale
bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.

51. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie -
personálny rozkaz riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, ktorým
bol žalobcovi znížený osobný príplatok zo 135,50 € na 25,50 € s poukazom na § 91 ods. 4 zákona
č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/199 Z.z.“).



52. Správny súd dáva do pozornosti judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu
(COERZ c. Francúzsko a BENKESSIOUER c. Francúzsko, Pellegrin c. Francúzsko), z ktorej vyplýva
všeobecné pravidlo, že veci týkajúce sa náboru, výkonu povolania a ukončenia pracovnej činnosti
štátnych zamestnancov nespadajú pod ochranu čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru s uvedením ako
príklad takých činností ozbrojené sily a polícia, teda tak, že všetky spory medzi štátnou správou a
zamestnancami, ktorí vykonávajú zamestnanie implikujúce účasť na výkone verejnej moci, budú vyňaté
spod čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru s výnimkou sporov v dôchodkových veciach, avšak súdny dvor
súčasne v týchto veciach vyslovil, že pokiaľ ide o otázky ekonomické, v týchto prípadoch nie je možné
vylúčiť aplikovanie čl. 6 Dohovoru. Vzhľadom na uvedené správny súd v danej veci dospel k záveru,
že keď predmetom konania v danej veci je mzdová zložka žalobcu, je potrebné postupovať v danom
prípade aj v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pretože v konečnom dôsledku predmetnými rozhodnutiami
správnych orgánov oboch stupňov sa zasiahlo do jeho ekonomického postavenia, keďže znížením
osobného príplatku došlo k zníženiu jeho platu.

53. Z ustanovenia § 91 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že osobný príplatok je fakultatívnou zložkou platu,
ktorá umožňuje oceniť vyššiu než štandardnú výkonnosť a kvalitu práce. Nemá slúžiť na zohľadnenie
jednorazového zvýšenia výkonnosti policajta, ale na ocenenie kvality a množstva vykonanej práce, ktorá
má dlhodobý charakter. V prípade zvýšenia, zníženia alebo odňatia osobného príplatku je potrebné
vychádzať z podmienok stanovených pre priznanie osobného príplatku a súčasne posúdiť, či dôvody
pre jeho priznanie trvajú, prípadne či trvajú dôvody pre jeho poskytovanie v nezmenenej výške.

54. O priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku, musí byť rozhodnuté spôsobom
a v medziach ustanovených zákonom. Zákon č. 73/1998 Z.z. v ustanovení § 247 splnomocnil MV SR na vydanie vykonávacieho predpisu,
ktorý upraví podrobnosti služobného pomeru. Podrobnosti o osobnom príplatku upravuje Nariadenie
17/2008 v čl. 6, pričom z ods. 3 vyplýva, že návrh na priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatie
osobného príplatku predkladá písomne bezprostredne nadriadený policajta so stanoviskom vyššieho
nadriadeného, pričom v návrhu musí uviesť konkrétne dôvody na priznanie alebo zvýšenie osobného
príplatku.

55. Rozhodnutie o znížení osobného príplatku musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti a obsahovať
riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých
základe rozhodoval. Je úlohou správneho orgánu v odôvodnení uviesť konkrétne dôvody priznania,
nepriznania alebo zníženia osobného príplatku. Práve splnenie uvedených zákonných predpokladov
absentuje v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v rozhodnutí žalovaného.

56. Podľa § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. výrok rozhodnutia správneho orgánu príslušného stupňa
mal obsahovať ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Výrok rozhodnutia
prvého stupňa obsahoval ustanovenie § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Zb., ktoré ustanovuje, ktorý orgán
(osoba) je oprávnený o danej veci rozhodnúť. Žiadne iné zákonné ustanovenie vo výroku rozhodnutia
uvedené nebolo. Takto formulovaný výrok rozhodnutia nespĺňa náležitosti vymedzené v § 241 ods. 2
zákona č. 73/1998 Z.z. - ustanovením právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté je potrebné
rozumieť také ustanovenie, ktoré ustanovuje dôvody pre ktoré je tu oprávnenie/povinnosť osobný
príplatok znížiť. Následne odôvodnenie rozhodnutia má potom zosumarizovať zistený skutkový stav a
poskytnúť logický záver, že je naplnené práve to ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo uvedené
vo výrokovej časti rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia (§ 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.) malo
obsahovať úvahu, ktorou bol príslušný správny orgán vedený pri použití právnych predpisov, na ktorých
základe rozhodoval.

57. Napriek na prvý pohľad relevantným argumentom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa,
ani vo výrokovej časti ani v odôvodnení rozhodnutia nie je obsiahnuté žiadne ustanovenie právneho
predpisu umožňujúce vydanie dotknutého rozhodnutia, či už jeho označenie alebo slovné vymedzenie.
Rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa už síce vo svojom odôvodnení obsahuje niektoré
ustanovenia pravdepodobne relevantného právneho predpisu (čl. 6 nariadenia č. 17/2008), avšak ani
toto rozhodnutie nevymedzuje žiadny právny dôvod vydania rozhodnutia o znížení osobného príplatku.

58. Z čl. 6 ods. 3 nariadenia č. 17/2008 vyplýva, že dôvodom na zníženie osobného príplatku je:



- zánik dôvodov, na základe ktorých bol policajtovi priznaný alebo zvýšený osobný príplatok
- výsledky hodnotenia policajta podľa interného aktu riadenia, ak sa jedná o útvar PZ, na ktorom sa
vedie hodnotiaci systém v PZ.

59. Za splnenie podmienok na postup podľa čl. 6 ods. 3 cit. nariadenia vo vzťahu k odňatiu/zníženiu
osobného príplatku je možné považovať len zánik vyššie uvedených podmienok na priznanie osobného
príplatku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nie je možné zistiť, či a ktoré podmienky
stanovené všeobecne záväzným predpisom alebo interným aktom riadenia na zníženie osobného
príplatku žalobcovi, boli splnené.

60. Absencia vymedzenia právneho dôvodu vydania rozhodnutia je tak závažným pochybením
správnych orgánov oboch stupňov, že spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí oboch stupňov a ich
nezákonnosť.

61. Pretože napadnuté rozhodnutia sú z vyššie uvedených dôvodov nepreskúmateľné, bolo nadbytočné
zaoberať sa konkrétnymi námietkami voči zistenému skutkovému stavu, uvedenému v rozhodnutiach.

62. Nad rámec uvedeného súd uvádza:
- ospravedlnená neprítomnosť žalobcu na pracovisku je relevantným dôvodom znížených výkonov
žalobcu
- ak podľa správnych orgánov prvého aj druhého stupňa malo byť dôvodom na zníženie osobného
príplatku neplnenie úloh žalobcom, ktoré mu vyplývajú z popisu služobnej činnosti a ktoré sú v tomto
popise uvedené pod bodom a) na účely preskúmateľnosti rozhodnutia je potrebné vysporiadať sa aj s
tým, či a ako žalobca plnil ostatné úlohy, uvedené v dotknutom popise
- napriek tomu, že nadriadený žalobcu je povinný vykonávať jeho hodnotenie, kritériá hodnotenia musia
byť hodnotenému vopred známe - od nikoho nie je možné spravodlivo požadovať, aby spĺňal kritériá,
s ktorými nebol vopred oboznámený.

63. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

64. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania vo výške 100%. O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia
uznesením súdnym úradníkom.

65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;



b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.