{"guid": "c9c480ad-c6bc-4f03-9df6-7c63fa6f3df5:72ee72c7-af62-4794-947a-f658422ac9bf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1016200675.3", "spisova_znacka": "1S/89/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/89/2016 z 16. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. januára 2019, sp. zn. 1S/89/2016, ECLI:SK:KSBA:2019:1016200675.3", "identifikacne_cislo": "1016200675", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Víznerová", "sudca_id": 1320, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-viznerova-1320", "datum_vydania": "2019-01-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/72ee72c7-af62-4794-947a-f658422ac9bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1016200675.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1016200675.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1016200675.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/89/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200675
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016200675.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek
senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: K.. O. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. č.XXXX/XX, C. J., zastúpeného advokátom: Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD.,
Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 47 514 442 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-140/2015/OPK zo
dňa 17.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh na prerušenie konania  z a m i e t a .

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky č.
p. KM-OLVS-140/2015/OPK zo dňa 17.02.2016 ako aj personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 255 zo
dňa 04.11.2015  z r u š u j e  a vec  v r a c i a  žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I .
Priebeh administratívneho konania

1. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 255 zo dňa  04.11.2015 (ďalej aj
ako „prvostupňové rozhodnutie“),  podľa ust. § 192 ods.1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon č.73/1998 Z.
z.“),  bol žalobca prepustený zo služobného pomeru v  štátnej službe príslušníka  Policajného zboru
(ďalej len „PZ“), ktorú vykonával  vo funkcii referent - ÚOZ (19163) Obvodného oddelenia Policajného
zboru Nové Zámky (ďalej len „OO PZ Nové Zámky“), odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Nových Zámkoch (ďalej len „ORPZ“), Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
Nitre Prezídia Policajného zboru s tým, že jeho služobný pomer končí podľa ustanovenia § 194 ods. 3
zákona č. 73/1998 Z. z., dňom doručenia rozhodnutia.

2. V zmysle  odôvodnenia rozhodnutia žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú
povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na
ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.



3. Žalovaný uvedený skutkový stav zistil na základe šetrenia, ktorý zabezpečil ako dôkazy v zmysle
ust. § 238 zákona č. 73/1998 Z. z.. Vychádzal zo zápisnice o výsluchu žalobcu, zo zápisnice osôb na
zistenie a objasnenie skutočného stavu veci - S. A., S. D., O. D. a Q. C. a z vyjadrenia žalobcu k začatiu
konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ, z fotokópie záznamu o výkone
služby č. p. ORPZ-NZ- OPP3-162-017/2015 zo dňa 04.03.2015, z fotokópie knihy prevádzky dopravného
prostriedku služobného cestného motorového vozidla C. z ktorej je zrejmé, že vozidlo dňa 04.03.2015
viedol žalobca. Žalovaný ďalej zabezpečil záznam o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych
opatreniach menovaného, doklad o jeho oboznámení s internými predpismi, vyjadrenie príslušného
odborového orgánu, zhodnotenie služobnej činnosti menovaného. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný
uviedol, že zabezpečil aj „ďalší dokumentačný materiál, ktorý je obsahom na vec sa vzťahujúceho
spisového materiálu.“

4. Proti personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 255 zo dňa  04.11.2015 podal
žalobca v zákonnej lehote rozklad, v ktorom namietal odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia,  v
ktorom je uvedené, že „...Spoločným konaním menovaný s ppor. X.. K. F. zatajili získané informácie o
trestnej činnosti, zničili papier s fotografiami, ktoré pred páchateľmi vydávali za jediný dôkaz ich trestnej
činnosti, marili získanie ďalších dôkazov...“, pretože nijako nemohli zatajiť informácie o trestnej činnosti,
keď v danej veci bolo v tom čase riadne začaté trestné stíhanie.

5. Namietal aj neexistenciu konkretizácie dôkazu t.j. „papiera s fotografiami“, ktorý mali údajne zničiť,
resp., aké „papiere s fotografiami mali zničiť“, a teda, aké to boli fotografie, o ktorých mali údajne uviesť,
že sú jediným usvedčujúcim dôkazom. Poukázal na to, že údajné fotografie podobizní osôb S. A. a S.
D. nie sú priamymi a ani nepriamymi dôkazmi, nakoľko vo vzťahu ku krádeži vlámaním nič nedokazujú,
čo už samo o sebe vylučuje naplnenie povinných znakov akéhokoľvek zločinu a teda nemohol mariť
dôkaz, ktorý nikdy neexistoval.

6. Žalobca zároveň namietal abstraktnú formuláciu dôvodov o jeho prepustení zo služobného
pomeru s poukázaním  na ust. § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., s tým, že v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia absentuje konkretizácia, akým spôsobom a aké konkrétne dôkazy mali
byť ním zmarené. Žalovaný nesprávne vychádzal z uznesenia vyšetrovateľa PZ a nie z vykonaných
dôkazov v administratívnom konaní. Podľa názoru žalobcu v danom prípade žalovaný nevykonal voľné
hodnotenie dôkazov, ale svojvoľné.

7. Žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného tvrdiac, že porušil služobnú prísahu a poukázal na to,
že v zákone č. 73/1998 Z. z. zákonodarca nedefinuje, čo pokladá za porušenie prísahy alebo zvlášť
závažné porušenie služobnej povinnosti, z ktorých dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať
za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou. Pri posúdení porušenia prísahy alebo
služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, zákon nevymedzuje, z akých hľadísk má správny
orgán vychádzať. Vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy
správneho orgánu, ktorý tak môže pri skúmaní intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy
alebo služobnej povinnosti prihliadnuť na osobu policajta (jeho doterajšie hodnotenia), na funkciu,
ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo
k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia
konkrétnych povinností, na dôsledky a podobne. Táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým
okolnostiam, musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho
hodnotenia skutkových zistení.

8. Podľa žalobcu zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostatočné, odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, čo samo o sebe zakladá jeho
nezákonnosť.

9. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. KM-OLVS-140/2015/OPK  zo dňa 17.02.2016
(ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), podľa ustanovenia § 244 zákona č. 73/1998 Z. z.,
posúdilo rozklad podaný žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu - personálnemu rozkazu ministra
vnútra Slovenskej republiky č. 255 zo dňa 04.11.2015, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného
pomeru príslušníka policajného zboru podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.,
rozklad zamietlo a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Rozhodnutie odôvodnilo tým, že
prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotil dôkazy a správne posúdil  konanie žalobcu ako porušenie



služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, ktoré napĺňa všetky znaky skutkovej
podstaty prepustenia zo služobného pomeru podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z..

II.

Žaloba

10. Dňa 19.04.2016 žalobca doručil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“),  správnu
žalobu na preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. KM-OLVS-140/2015/OPK zo dňa 17.02.2016 v spojení s personálnym rozkazom ministra vnútra
Slovenskej republiky č. 255 zo dňa 04.11.2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

11. V žalobe uviedol totožné námietky ako v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Namietal,
že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci pred vydaním
rozhodnutí a, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, žalovaný nezistil všetky právne významné
skutočnosti, a preto výrok i odôvodnenie napadnutých rozhodnutí považoval za nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov a arbitrárnosť a teda sú nezákonné.

12. Namietal, že bolo povinnosťou žalovaného uviesť konkrétne všetky dôkazy, ktoré do konania
zabezpečil. Žalovaný mal zrozumiteľne, logicky a dostatočne vysvetliť, akými úvahami sa riadil pri
hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vzal do úvahy, aký skutkový stav na základe nich zistil, ako tento
skutkový stav posúdil z vecného hľadiska a aj po právnej stránke. Nemožno považovať odôvodnenie
rozhodnutia za dostatočné, keď z neho nevyplývajú všetky dôkazy, ktoré sa vykonali a ako ich orgán
vyhodnotil.

13. Odôvodnenie obsahujúce len všeobecné konštatácie, že služobná povinnosť bola porušená zvlášť
hrubým spôsobom a ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby, bez vysporiadania sa so skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu, nie je súladné so
zákonom č. 73/1998 Z. z.

14. Poukázal, že z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k
záveru, že porušenie ust. § 2 ods. 1 písm. a), písm. b), ust. § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 o Policajnom
zbore v znení neskorších predpisov, časti I. písm. a) bod 1, bod 2, bod 5, bod 6, bod 7 a bod 14 rozkazu
ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny
príslušníkov PZ, čl. 1 a čl. 5 prílohy k Nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe
príslušníka PZ v znení neskorších predpisov, čl. 14 ods. 10 nariadenia prezidenta Policajného zboru č.
22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru v znení neskorších
predpisov a základných povinností policajta ustanovené v ust. § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g) a h) zákona
č. 73/1998 Z. z., dosahuje intenzitu porušenia služobnej povinnosti a služobnej prísahy zvlášť hrubým
spôsobom. Taktiež neuviedol žiadne relevantné a konkrétne dôvody, pre ktoré by ponechanie žalobcu
v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

15. Podľa žalobcu ani druhostupňové rozhodnutie neobsahuje žiadne relevantné argumenty na
námietky, žalobcom vznesené v rozklade.

16. Žalobca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave, ako správny súd rozhodnutie žalovaného č. KM-
OLVS-140/2015/OPK zo dňa 17.02.2015, v spojení s personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej
republiky č. 255 zo dňa 04.11.2015, zrušil a vec  vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

17. Žalobca návrhom zo dňa 23.08.2017 požiadal správny súd, aby podal návrh na začatie konania
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky  podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d)
Ústavy Slovenskej republiky, vo veci neústavnosti a nezákonnosti štátneho orgánu - inšpekčnej služby
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a navrhol prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky.



18. Žalobca návrh odôvodnil tým, že v žalobcovom prípade trestné stíhanie a vznesenie obvinenia
začal, viedol a skončil neoprávnený (nezákonný) štátny orgán - inšpekčná služba Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, a to navyše bez kompetencie v zmysle Trestného poriadku, a preto jej rozhodnutia
sú nezákonné a nemožno ich zhojiť a od samotného začiatku sú nulitné. Podľa názoru žalobcu prioritnou
otázkou nie je otázka, či inšpekčná služba je, alebo nie je orgánom činným v trestnom konaní (subjektom
vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní), a či dôkazy ňou vykonané sú, alebo nie sú zákonnými.
Prioritnou (primárnou) otázkou je, či inšpekčná služba Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je, alebo
nie je, zákonným a ústavným štátnym orgánom.

III.

Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa
27.05.2016 zhodne s odôvodnením prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu verejnej správy, a
v nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

20. Žalovaný v reakcii na návrh žalobcu na prerušenie konania  a podanie návrhu na začatie na
Ústavnom súde Slovenskej republiky v podaní zo dňa 06.10.2017, uviedol, že  vyšetrovateľ Policajného
zboru, resp. poverený príslušník Policajného zboru, zaradený na odbore inšpekčnej služby úradu
inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky  je vo
svojej činnosti nezávislý, v trestnom konaní postupuje najmä podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného
poriadku v znení neskorších predpisov. Urýchlené, nestranné, dôkladné a efektívne vyšetrovanie, je
jednou zo základných zásad trestného konania, ktoré sú definované v ustanovení § 2 citovaného
Trestného poriadku a orgány činné v trestnom konaní sa v maximálnej miere usilujú o dodržanie týchto
zásad pri všetkých trestných veciach, v ktorých vykonávajú trestné konanie.

21. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní
vykonáva prokurátor. Každé vydané rozhodnutie vyšetrovateľa Policajného zboru, resp. povereného
príslušníka Policajného zboru vo veci samotnej je preskúmateľné príslušnou prokuratúrou. Prokuratúra
je podľa Ústavy Slovenskej republiky orgánom chrániacim práva a zákonom chránené záujmy fyzických
osôb, právnických osôb a štátu.

22. S poukazom na ustanovenie § 4 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov, upravujúci organizáciu Policajného zboru, jednou zo služieb Policajného zboru je aj inšpekčná
služba. V ustanovení  § 6 tohto zákona sa uvádza, že Policajný zbor je podriadený ministrovi, pričom
služby Policajného zboru a útvary Policajného zboru riadi prezident Policajného zboru, ak minister neurčí
inak. Prezident Policajného zboru je zodpovedný za výkon svojej funkcie ministrovi.

23. Podľa čl. 19 ods. 3 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 39/2015 o organizačnom
poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, je ministrovi podriadený
prezident Policajného zboru, generálny riaditeľ kancelárie ministra a generálny riaditeľ sekcie kontroly
a inšpekčnej služby ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

24. Organizačný poriadok Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je plne v súlade so zákonom č.
171/1993 Z. z., ktorý umožňuje ministrovi vnútra zadeľovať jednotlivé služby Policajného zboru do
útvarov, pričom má zároveň právo určovať náplň činnosti týchto útvarov. Ak teda minister ako vedúci
ústredného orgánu štátnej správy využije oprávnenie dané mu zo zákona a v súlade so zákonom zaradí
inšpekčnú službu do sekcie kontroly a inšpekčnej služby začlenenej do štruktúr samotného Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, nemôže byť takto zriadená sekcia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
považovaná za nelegitímnu a nezákonnú (Zbierka stanovísk NS a súdov SR 9/2015).

25. Podľa žalovaného predmetný návrh žalobcu nemá oporu v zákone a považuje ho za neopodstatnený.

IV.



Právne posúdenie veci

26. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust.  § 10
zákona č.162/2016 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný ust. § 13 ods.
1 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, na pojednávaní
konanom dňa 17.01.2019 a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, a preto napadnuté
rozhodnutia žalovaného  je potrebné zrušiť  a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

27. Správna žaloba bola žalobcom podaná na  súd počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku.

28. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

29. Podľa § 491 ods. 2 SSP,  právne účinky zákonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

30. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá
služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a
disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť
a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“.

33. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom
plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

34. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g), h) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť svedomité
úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených,
ak bol s nimi riadne oboznámený; vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas; zdržať sa konania,
ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať
informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; v štátnej
službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo
ohroziť dôveru v tento zbor; dodržiavať služobnú disciplínu.

35. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru,
ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

36. V zmysle § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z., o prepustení policajta z dôvodov uvedených v §
192 ods. 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil
dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka aj doručiť (znenie ustanovenia zákona účinné do
31.12.2015).



37. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.

38. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky
rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

39. Podľa § 241 ods. 1, veta prvá  zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi
predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní.
1) za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré
sú v súlade s právnymi predpismi.
2) dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky,
znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.
3) účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
4) oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti.

40. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

41. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade
podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania podľa
osobitného predpisu.

42. Úlohou správneho súdu bolo preskúmanie postupu a zákonnosti napadnutých rozhodnutí -
rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS- 140/2015/OPK zo dňa 17.02.2016 v
spojení s personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 255 zo dňa 04.11.2015.

43. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a postupu správneho
orgánu, posudzoval, či správny orgán vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, či rozhodnutie správneho orgánu
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi,  a či je pravdivé
tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

44. Z obsahu administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalovaný skutkový stav veci
zistil na základe nasledovných dôkazov, ktoré sú založené  v administratívnom spise:

- informácia  Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby,
odboru inšpekčnej služby západ, Pribinova 2 Bratislava zo dňa 09.09.2015, o vznesení obvinenia voči
príslušníkom PZ ppopr. X.. K. F. a ppráp. K.. O. Q. na základe uznesenia ČVS: SKIS-95/OISZ-V-2015,
ktorým podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol  vyšetrovateľ PZ obvinenie za zločin prijímanie
úplatku podľa ustanovenia § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v súbehu s prečinom zneužívanie
právomoci verejného činiteľa podľa ustanovenia § 326 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a zločin marenia
spravodlivosti podľa ustanovenia § 344 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa ustanovenia § 20 Trestného zákona,

- úradný záznam Ministerstva vnútra SR OR PZ Nové Zámky, odbor poriadkovej polície, OO PZ Nové
Zámky zo dňa 22.09.2015, týkajúci sa doručenia  informácie  Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a
inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby západ, Pribinova 2 Bratislava zo
dňa 09.09.2015, o vznesení obvinenia príslušníkom PZ ppopr. X.. K. F. a ppráp. K.. O. Q. ČVS: SKIS-95/
OISZ-V-2015,



- upovedomenie Ministerstva vnútra SR, OR PZ Nové Zámky, odbor poriadkovej polície, OO PZ Nové
Zámky, zo dňa 22.09.2015, o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru PZ ppráp. K..
O. Q.,

- úradný záznam Ministerstva vnútra SR OR PZ Nové Zámky, odbor poriadkovej polície, Obvodné
oddelenie PZ Nové Zámky zo dňa 27.09.2015, o prevzatí upovedomenia o začatí konania vo veci
prepustenia zo služobného pomeru PZ ppráp. K.. O. Q.,

- upovedomenie Ministerstva vnútra SR OR PZ Nové Zámky, odbor poriadkovej polície, OO PZ Nové
Zámky zo dňa 27.09.2015, o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru PZ ppráp. K..
O. Q.,

- zápisnica o výsluchu účastníka konania vo veci s ppráp. O. Q., zo dňa  13.10.2015 spísaná I., zo dňa
13.10.2015 spísaná s O. D.,

- zápisnica o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci prepustenia zo služobného
pomeru PZ ppráp. K.. O. Q., zo dňa 14.10.2015,

- kópie záznamov z knihy prevádzky dopravného prostriedku XXXXX R. zo dňa  03.03 2015 až
05.03.2015

- záznam o výkone služby zo 04.03.2015

- prehľad o disciplinárnych opatreniach žalobcu zo dňa 28.02.2014 - písomné pokarhanie, zo dňa
22.04.2014- písomné pokarhanie,

- osobná evidenčná karta príslušníka PZ týkajúca sa ppráp. Mgr. O. Q.,

- zhodnotenie služobnej činnosti ppráp. Mgr. O. Q. zo dňa 14.10.2015, vydané Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky Okresné riaditeľstvo  policajného zboru Nové Zámky, odbor poriadkovej polície,
Obvodné oddelenie PZ Nové Zámky,

- oboznámenie sa s rozkazmi ppráp. Mgr. O. Q.,

- vyjadrenie základnej organizácie Odborového zväzu Polície v SR zo dňa 21.10.2015,  k návrhu na
prepustenie so služobného pomeru ppráp. Mgr. O. Q.,

- oboznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Okresné riaditeľstvo  policajného zboru Nové
Zámky, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Nové Zámky zo dňa 22.10.2015, ppráp. Mgr.
O. Q. s návrhom na prepustenie so služobného pomeru,

- zaslanie sťažnosti ppráp. Mgr. O. Q. zo dňa 23.10.2015,

- sťažnosť ppráp. Mgr. O. Q. zo dňa 13.10.2015 proti uzneseniu vyšetrovateľa ČVS:SKIS-95/OISZ-
V-2015 zo dňa 09.09.2015,

- úradný záznam Ministerstva vnútra SR, OR PZ Nové Zámky odbor poriadkovej polície, OO PZ Nové
Zámky zo dňa 23.10.2015, týkajúci sa vyjadrenia ppráp. Mgr. O. Q.,

- návrh Ministerstva vnútra SR, OR PZ Nové Zámky, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ
Nové Zámky na prepustenie zo služobného pomeru ppráp. Mgr. O. Q. zo dňa 19.10.2015.

45. Správny súd konštatuje, že dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu nekorešpondujú so
skutkovým stavom tak, ako ho popísal žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí. Žalovaný  vychádza zo
skutkového stavu, ktorý sa opiera  o nejasný dôkaz označený žalovaným ako „papier s fotografiami“,
o existencii ktorého, nie je v administratívnom spise žiaden záznam. Žalovaný sa ďalej sa opiera
o dôkaz, označený ako ďalší „dokumentačný materiál”,  ktorý však podľa názoru správneho súdu,
nemožno považovať za dôkaz na preukázanie skutku žalobcu,  a to porušenia služobnej prísahy, alebo



služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, pretože nie je vôbec špecifikovaný a nespĺňa všeobecné
podmienky stanovené v ust.  § 238 zákona č. 73/1998 Z. z., a to,  materiálnu (vecnú) podmienku,
ktorá si vyžaduje určitý spôsob individualizácie na konkrétny prípad, a ďalej podmienku dôkaznej váhy
a relevancie dôkazného prostriedku. Z uvedeného vyplýva, že v odôvodnení napadnutých rozhodnutí
abstentujú konkrétne a preskúmateľné skutočnosti, ako aj spôsob, akým žalobca porušil konkrétne svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 73/1998 Z. z..

46. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach neuviedol žiadne konkrétne dôkazy, z ktorých vychádzal,
a ktoré by hodnoverne preukazovali, že sa  žalobca dopustil konania, ktoré správny orgán
považoval za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Len
všeobecné konštatovanie žalovaným o porušení povinností žalobcom, nie sú dostatočným odôvodnením
skutkového stavu, ktorý by bol právnym základom pre napadnuté rozhodnutia. Takýmto dôkazom nie
je ani informácia Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby,
odboru inšpekčnej služby západ, zo dňa 09.09.2015, o vznesení obvinenia voči žalobcovi na základe
uznesenia ČVS: SKIS-95/OISZ-V-2015. Protiprávne konanie, ktoré by mohlo byť disciplinárnym deliktom
môže zároveň naplniť skutkovú podstatu trestného činu alebo priestupku, alebo iného správneho deliktu,
avšak musí byť v disciplinárnom konaní jednoznačne preukázané.

47. Prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. § 1 písm. e) zákona č.
73/1998 Z. z., vyžaduje kumulatívne naplnenie oboch domnienok, a to, porušenie služobnej povinnosti
alebo služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo
na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

48. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov
pri zisťovaní skutkového stavu doplnením rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť jeho
rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou
rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý
predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý
tu bol v čase ich vydania.

49. Správny súd po preskúmaní veci vzhľadom na skutkový stav, tak ako ho zistil žalovaný a z ktorého
vychádzal pri právnom posúdení veci, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Napadnuté rozhodnutia
zrušil z dôvodu ich nezákonnosti, pretože sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov (§ 191 ods.1 písm. d) SSP), nie je z nich zrejmé, na základe akého konkrétneho dôkazu
žalovaný dospel k záveru, že žalobca porušil služobnú povinnosť alebo služobnú prísahu. Z uvedeného
vyplýva, že  zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP a  skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnym spisom, alebo nemá v ňom oporu (§ 191
ods. 1 písm. f) SSP). Súd preto preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec  vrátil žalovanému  na ďalšie
konanie postupom podľa ustanovenia § 191 ods. 4 SSP.

50. Žalovaný je s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný právnym názorom
správneho súdu vysloveným v zrušujúcom rozsudku.  V ďalšom konaní žalovaný zistí riadne skutkový
stav veci, doplní dokazovanie a opätovne dôkazy riadne vyhodnotí.

51. Správny súd zamietol  návrh žalobcu na prerušenie konania žalobcu v súvislosti s jeho návrhom na
podanie návrhu správnym súdom na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa
čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky
vo veci neústavnosti a nezákonnosti štátneho orgánu - inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky. Súd dospel k záveru, že v danom prípade, nie sú splnené podmienky na prerušenie konania
podľa ustanovenia § 100 ods.1 písm.  b) SSP, v zmysle ktorého správny súd konanie  uznesením preruší,
ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov. Správny súd poukazuje, že k takému záveru musí dospieť súd a nie žalobca.

52. Správny súd rozhodol o náhrade trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania
(§ 167 ods. 1 SSP).



53. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením v súlade s
ustanovením § 175 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
cestou Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia   byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom   konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}