Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/273/2016 z 4. 9. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. septembra 2019, sp. zn. 6S/273/2016, ECLI:SK:KSBA:2019:1016202569.2 Krajský súd Bratislava | 6S/273/2016 | ECLI:SK:KSBA:2019:1016202569.2 | 2019-09-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 73 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z., § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f628d88-b9d5-4ff3-b0ac-954daa06d124 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1016202569.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/273/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202569
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016202569.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu:
SWAN Mobile, a.s., IČO: 35 680 202, Borská 6, 841 04 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária
BORLOKOVA & ASSOCIATES s.r.o., Jakubovo nám. 19, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Úrad
pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, P. O. BOX 40, 828 55
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19/PÚ/2016-280 zo dňa 21.09.2016,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 21.09.2016 predseda Úradu pre reguláciu elektronických
komunikácií a poštových služieb (ďalej aj ako „predseda“ alebo „žalovaný“) zamietol rozklad žalobcu
a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a
poštových služieb, Odborom štátneho dohľadu, krajské pracovisko Banská Bystrica (ďalej aj ako
„prvostupňový orgán“ alebo „úrad“) č. 582/OŠDBB/2016 zo dňa 16.06.2016, ktorým prvostupňový orgán
podľa § 73 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej aj ako „zákon
č. 351/2011 Z.z.“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 10.000 Eur.

2. Prvostupňový orgán uložil žalobcovi pokutu za to, že žalobca:
- nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z čl. IV, bod 2., ods. 1 Všeobecného povolenia č. VP 1/2014 na
poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb (ďalej
len „VP 1/2014“), podľa ktorého „Podnik je povinný zverejňovať informácie podľa odsekov 2, 3, 5 a 7
v zrozumiteľnej, ľahko dostupnej a presnej podobe, a to najmä na svojom webovom sídle. Informácie
musia byť transparentné, primerané, aktuálne a dostupné cez odkaz z titulnej stránky webového sídla,“
pretože informácie podľa čl. IV, bod 2., ods. 2 písm. c/, e/, f/ až k/ a odsekov 3, 5 a 7 VP 1/2014 neboli
podľa zistení prvostupňového orgánu dostupné cez odkaz z titulnej stránky webového sídla S.:/..B..B.
žalobcu odo dňa 12.08.2015 do dňa 21.10.2015.
- nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z čl. IV, bod 2., ods. 2 písm. f/ VP 1/2014 (druhy ponúkaných
servisných služieb) v spojení s čl. IV, bod 2., ods. 1 VP 1/2014, pretože na webovom sídle S.:/..B..B.
zverejnil nesprávnu a nepresnú informáciu o druhoch ním ponúkaných servisných služieb.



II.
Žaloba

3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, vychádzajúce z
nesprávneho právneho a skutkového posúdenia a za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového orgánu zároveň považoval za nezákonné z dôvodu,
že ho vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený. Rozhodnutia oboch stupňov žiadal zrušiť.

4. K nesplneniu povinnosti z čl. IV, bod 2., ods. 1 VP 1/2014 uviedol, že v zmysle úradného záznamu
úradu zo dňa 17.08.2015, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, dňa 12.08.2015 zamestnanec
úradu J.. Q. R. urobil printscreeny z webového sídla žalobcu na adrese S.:/..B..B. a z odkazov
dostupných z tejto webovej stránky. Zároveň sa v zázname uvádza, že uvedený zamestnanec úradu
stiahol aj dokumenty dostupné na webovej stránke na adrese S.:/..B..B.-P.-W.. Podľa žalobcu niet pochýb
o tom, že v čase výkonu kontroly boli všetky informácie v zmysle čl. IV, bod 2., ods. 1 VP 1/2014
z webového sídla žalobcu dostupné, čo napokon dokazujú aj jednotlivé prílohy uvedeného úradného
záznamu. Mal za to, že záver úradu o nedostupnosti informácií podľa čl. IV, bod 2., ods. 1 VP 1/2014
z titulnej stránky webového sídla žalobcu je nesprávny a nezodpovedá úradom zistenému skutkovému
stavu. Zistený skutkový stav nesvedčí formulovaným záverom úradu a jedná sa o nesprávnu aplikáciu
právnej úpravy správnym orgánom.

5. Dôvodil, že pokiaľ mal úrad na mysli skutočnosť, že tieto informácie v čase kontroly neboli z
titulnej (hlavnej) stránky dostupné cez jeden odkaz (t.j. z hľadiska počtu kliknutí, teda nie iba jedným
preklikom), tak VP 1/2014 ani iný právny predpis takúto povinnosť na podniky elektronických komunikácií
v tom čase nekládol a nekladie ani v súčasnosti. Podľa znenia čl. IV, bodu 2, ods. 1 VP 1/2014 sa
nestanovuje dostupnosť týchto informácií cez jeden preklik z titulnej stránky webového sídla. Poukázal
na to, že z printscreenov, ktoré sú súčasťou uvedeného záznamu, jednoznačne vyplýva, že cez odkaz z
titulnej stránky webového sídla žalobcu v záložke „Dokumenty“ sú transparentne zverejnené dokumenty
žalobcu, v ktorých sú zverejnené všetky informácie v zmysle čl. IV, bod. 2., ods. 1 VP 1/2014. Zastával
názor, že pokiaľ by interpretácia úradu, že „dostupné cez odkaz z titulnej stránky webového sídla“
znamenala dostupnosť daných informácií cez jeden preklik, malo by to za následok, že informácie by
boli zverejnené vo forme ťažko zrozumiteľnej a neprehľadnej pre spotrebiteľov a ďalších užívateľov,
nakoľko by na titulnej stránke bolo umiestnené enormné množstvo informácií, a toto úmysel zákonodarcu
nebol. Interpretáciu úradu v tejto súvislosti považoval za nesprávnu, nelogickú a zjavne účelovú. K
nedostatku č. 1 úrad odvodzuje porušenie povinnosti z VP 1/2014 výlučne použitím gramatického
výkladu, na základe použitého jednotného čísla pojmu „odkaz“. Na tomto mieste žalobca poukázal, že
úrad v prvostupňovom rozhodnutí síce obšírne vymenúva, kde a aké informácie na webovom sídle
žalobcu našiel, nevysporadúva sa ale žiadnym spôsobom s tým, ako tento obšírny výpočet súvisí s
predmetom kontroly a už vôbec nie je zrejmý časový ani vecný súvis tohto odôvodnenia so záverom
úradu o porušení povinnosti vyplývajúcej z čl. IV, bod 2., ods. 1 VP 1/2014 žalobcom.

6. Vo vzťahu k nesplneniu povinnosti z čl. IV, bod 2., ods. 2 písm. f/ VP 1/2014 žalobca uviedol, že
VP 1/2014 ani iný právny predpis nevyžadujú ani od žalobcu a ani od iného podniku elektronických
komunikácií, aby mal vo svojej ponuke akékoľvek servisné služby. Zdôraznil, že v právnom poriadku SR
absentuje legálna definícia pojmu „servisné služby“ a je preto potrebné zohľadniť aj doterajšiu prax a
trhový štandard v tejto oblasti. Podľa žalobcu vyžadovanie poskytovania akýchkoľvek služieb, vrátane
servisných služieb, bez akéhokoľvek právneho základu predstavuje svojvoľný a nezákonný postup
správneho orgánu. Navyše v časti „Druhy ponúkaných servisných služieb“ dokumentu „Informácie pre
koncových užívateľov SWAN 2015“ žalobca uvádza kontakty na telefonický, poštový a osobný styk
so žalobcom. Druhy (typy) ponúkaných servisných a podporných služieb, ktoré žalobca poskytuje, sú
tiež uvedené v čl. 3.3. Všeobecných obchodných podmienok na poskytovanie verejných mobilných
elektronických komunikačných služieb spoločnosti žalobcu, ktoré boli a sú zverejnené na webovej
stránke žalobcu. Mal za to, že nie je zrejmé, na základe akej správnej úvahy dospel úrad k záveru, že
žalobca nesplnil uvedenú povinnosť.

7. Zastával názor, že ohľadom obidvoch záverov žalovaného a prvostupňového orgánu o porušení
povinností žalobcu v napadnutých rozhodnutiach absentuje akýkoľvek relevantný právny podklad, ako
aj dostatočne zrozumiteľná správna úvaha. Táto skutočnosť podľa žalobcu robí napadnuté rozhodnutia
nezrozumiteľnými, a teda nepreskúmateľnými.



8. V ďalšom žalobca, podobne ako vo vyjadrení v priebehu administratívneho konania zo dňa
24.05.2016, namietal, že všetky relevantné zákonné ustanovenia svedčia v prospech vedenia konania
pracoviskom úradu v Bratislave, v mieste sídla žalobcu ako účastníka konania. Podľa žalobcu neexistuje
právny dôvod, ktorý v napadnutých rozhodnutiach ani nie je uvedený, o pripustení miestnej príslušnosti
pracoviska úradu v Banskej Bystrici. V tejto súvislosti žalobca s poukazom na § 7 ods. 1 a 2 Správneho
poriadku dôvodil, že v priebehu správneho konania bol a rovnako tak v súčasnosti je obchodnou
spoločnosťou so sídlom v Bratislave, teda miestne príslušné pracovisko úradu je tiež v Bratislave.
Poukázal tiež na to, že ani žiadne ustanovenie Organizačného poriadku úradu (znenie platné k júnu
2015) nezakladá žiadnu osobitnú miestnu príslušnosť pre krajské pracoviská Odboru štátneho dohľadu,
vrátane krajského pracoviska v Banskej Bystrici. Podľa žalobcu pokus o výklad správneho orgánu
smerom k celoplošnému poskytovaniu mobilných elektronických komunikačných služieb neobstojí, lebo
práve vyššie uvedené ustanovenie Správneho poriadku sa s touto situáciou vysporiadalo tak, že miestne
príslušný je správny orgán v sídle účastníka konania, pričom nie je v právomoci úradu tento právny
stav zmeniť. Miestna príslušnosť pracoviska úradu v Banskej Bystrici teda nevyplýva ani zo zákona
(naopak, je v rozpore so Správnym poriadkom), z Organizačného poriadku úradu (tento interný predpis
dokonca nezveruje žiadnemu krajskému pracovisku právomoc viesť správne konanie) a ani z povahy,
či rozsahu služieb poskytovaných žalobcom. Preto žalobca považoval predmetné správne konanie
za svojvoľné, šikanózne a nezákonné. Tento stav podľa žalobcu zakladá aj ďalšie procesné otázky
a nejasnosti ohľadom dvojinštančnosti správneho konania, nakoľko priamym nadriadeným riaditeľa
krajského pracoviska v Banskej Bystrici je riaditeľ Odboru štátneho dohľadu J.. Q. F. a nie predseda
Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. To všetko s poukazom na § 58
ods. 1 Správneho poriadku. Na základe vyššie uvedeného mal žalobca za to, že správny orgán, ktorý
viedol konanie v prvom stupni (krajské pracovisko Odboru štátneho dohľadu v Banskej Bystrici), nemal
právomoc na vedenie tohto konania a rovnako tak na rozhodnutie vo veci, tiež nebol ani miestne
príslušný. Tieto procesné vady podľa žalobcu zakladajú nezákonnosť oboch napadnutých rozhodnutí.

III.
Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 06.02.2017, žalobu považoval
za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že žalobné argumenty a námietky sú v zásade totožné s
námietkami predloženými žalobcom vo vyjadrení pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a rovnako
tak v rozklade, s ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal a svoj postup dostatočne odôvodnil.

10. Vo vzťahu k otázke dostupnosti informácií cez jeden odkaz, prípadne viac odkazov (preklikov)
z hlavnej web stránky žalobcu, žalovaný poukázal na spotrebiteľský charakter ochrany práva, ktorý
realizoval vydaním napadnutého rozhodnutia, s čím úzko súvisí aj výklad relevantných právnych noriem,
a to zákona č. 351/2011 Z.z. a VP 1/2014. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 11 ods. 3 písm. b/
zákona č. 351/2011 Z.z. a dôvodil, že požiadavka na transparentnosť (prehľadnosť), zrozumiteľnosť a
ľahkú dostupnosť informácií priamo korešponduje s tézou v uvedenom zákonnom ustanovení. Mal za
to, že informácie, ktoré sú vnorené do internetovej stránky žalobcu až na ďalší ako prvý odkaz, značne
sťažujú ich dostupnosť koncovému užívateľovi a môžu spôsobiť ďalšie komplikácie užívateľom, ktorí sú
kvôli zdravotnému postihnutiu zraku odkázaní na špeciálne programové vybavenie umožňujúce prevod
textu na počítačom hovorenú reč. Vnorenie dôležitých informácií pod ďalší ako prvý odkaz z titulnej
stránky podľa žalovaného spôsobí, že už nie sú ľahko dostupné.

11. Zdôraznil, že informácie musia byť dostupné už po kliknutí na prvý odkaz z titulnej stránky. Ak sa po
kliknutí z titulnej stránky nezobrazia požadované informácie, ale namiesto toho sú zobrazené len ďalšie
linky na tieto informácie, nie je možné považovať tento spôsob sprístupňovania informácií za vyhovujúci
a dostatočný vzhľadom na požiadavku vyplývajúcu z VP 1/2014, aby informácie boli transparentné a
ľahko dostupné z titulnej stránky webového sídla. Tieto informácie sú síce dostupné na stránke, ale
len nepriamo a je potrebné vyvinúť viac úsilia k ich hľadaniu v stromovej štruktúre stránky, čo odporuje
zmyslu povinného zverejňovania dôležitých informácií pre užívateľa a ich ľahkej dostupnosti užívateľov
so zdravotným postihnutím (napr. zraku).

12. Na tomto mieste žalovaný dôvodil, že výklad povinnosti podľa čl. IV, bod. 2., ods. 1 VP 1/2014
je potrebné chápať v kontexte jej umiestnenia medzi ustanovenia slúžiace na ochranu koncových



užívateľov a snaha žalobcu argumentovať len gramatickým výkladom, ktorý by bol v rozpore s
požiadavkou ľahkej dostupnosti informácie, preto neobstojí. K časovému hľadisku zisťovania a
preverovania skutočností žalovaný poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia (koniec str. 7
a začiatok str. 8), z ktorého vyplýva preukázateľné doplnenie titulnej stránky websídla žalobcu S.:/..B..B.,
a teda odstránenie nedostatkov zistených administratívnou kontrolou a oznámených žalobcovi listom
zo dňa 25.08.2015.

13. V vzťahu k porušeniu povinnosti z čl. IV, bod 2., ods. 2 písm. f/ v spojení s čl. IV, bod 2., ods.
1 VP 1/2014 žalovaný uviedol, že táto povinnosť je formulovaná v zmysle informovať o druhoch
ponúkaných servisných služieb, nie ponúkať servisné služby. Podľa žalovaného žalobca preukázateľne
o druhoch ponúkaných servisných službách na svojej stránke neinformoval. S poukazom na informáciu
v dokumente „Informácie pre koncových užívateľov služby 4G INTERNET v 1.0“ žalovaný dôvodil, že
žalobca nesprávne a nepresne uviedol informáciu o druhoch servisných služieb, pretože na danom
mieste bol len odkaz na kontaktné informácie pre telefonický, poštový a osobný styk a takýmto spôsobom
nemôže byť uvedená povinnosť splnená. S námietkou žalobcu v tejto súvislosti sa vysporiadal už
prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia. Podľa žalovaného je zrejmé, že pod pojmom
„servisná služba“ je možné rozumieť činnosti kontrolovanej osoby zamerané na odborné poskytnutie
služieb účastníkom kontrolovanej osoby. Tiež je zrejmé, že druhom servisnej a ani inej služby nie je
a ani nemôže byť len poskytnutie kontaktov pre telefonický, poštový a osobný styk alebo poskytnutie
iného kontaktu, pretože nie je jasné, aké konkrétne servisné služby sú prostredníctvom týchto
kontaktov poskytnuté. Podľa žalovaného zákonné požiadavky nenapĺňa ani zverejnenie druhov (typov)
ponúkaných servisných a podporných služieb vo všeobecných obchodných podmienkach, nakoľko tieto
informácie nie sú dostupné priamo z titulnej stránky. Zdôraznil, že informácie pre užívateľov majú byť
zverejnené na základe VP 1/2014 transparentným a ľahko dostupným spôsobom a nie odkazmi na
kontaktné údaje.

14. Procesné námietky žalovaný považoval za neopodstatnené. Dôvodil, že bola vykonaná
administratívna kontrola podniku, resp. jeho internetovej stránky, ktorý poskytuje služby na celom území
SR. Takéto kontroly sú prideľované riaditeľom Odboru štátneho dohľadu podľa momentálnej vyťaženosti
jednotlivých krajských pracovísk. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nepoukázal na konkrétne porušenie
práva prislúchajúceho mu zo slovenského právneho poriadku, ktoré by bolo spôsobené konaním alebo
rozhodnutím prvostupňového orgánu a ani nepredložil dôkazy potvrdzujúce takúto skutočnosť. V tejto
súvislosti poukázal na ustanovenia § 1 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 402/2013 Z.z. o Úrade pre reguláciu
elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade (ďalej len „zákon č. 402/2013 Z.z.“)
a čl. 6, 7 a 18 Organizačného poriadku žalovaného (platného od 30.06.2015) a zdôraznil, že napadnuté
prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.06.2016 bolo vydané krajským pracoviskom Odboru štátneho
dohľadu v Banskej Bystrici v mene žalovaného, a to na základe písomného poverenia riaditeľa Odboru
štátneho dohľadu žalovaného zo dňa 02.07.2015.

IV.
Konanie na správnom orgáne

15. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 21.08.2015 vykonal úrad u žalobcu
administratívnu kontrolu, predmetom ktorej bolo plnenie povinností uvedených v čl. IV, bod 2., ods. 1, 2,
3, 5 a 7 VP 1/2014. Kontrolu vykonal zamestnanec úradu na základe údajov a dokladov, ktoré má úrad
k dispozícii zo svojej úradnej činnosti, a to:
- scan z web stránky žalobcu zo dňa 12.08.2015,
- všeobecné podmienky, cenníky a ďalšie dokumenty dostupné na stránke S.:/..B..B.-P.-W.,
-. scan z web stránky žalobcu S.:/..B..B. zo dňa 17.08.2015.

16. Na základe zistení vyplývajúcich z predmetnej administratívnej kontroly úrad zaslal žalobcovi listom
zo dňa 25.08.2015 oznámenie o zistených nedostatkoch podľa § 38 ods. 4 písm. e/ zákona č. 351/2011
Z.z. Išlo o nasledovné nedostatky, a to:
- z titulnej stránky webového sídla kontrolovanej osoby (žalobcu) S.:/..B..B. boli informácie podľa čl. IV
ods. 2, 3, 5 a 7 VP 1/2014 nedostupné, čím žalobca porušil povinnosť vyplývajúcu z čl. IV, bod 2., ods.
1 VP 1/2014,
- v dokumente „Informácie pre koncových užívateľov služby 4G INTERNET v 1.0“ dostupnom na
S.:/..B..B.-P.-W., kde boli dostupné informácie podľa čl. IV, bod 2., ods. 2 písm. f/ VP 1/2014



(druhy ponúkaných servisných služieb), bolo uvedené „Aktuálne kontaktné údaje na servisné služby
poskytované Podnikom sú zverejnené na webovej stránke Podniku: G..B..B..“. Na odkazovanej stránke
G..B..B. neboli uvedené ponúkané servisné služby. Boli na nej uvedené len kontakty pre telefonický,
poštový a osobný styk. Kontrolovaná osoba neposkytla informácie o druhu ňou ponúkaných servisných
služieb uvedených v dokumente „VŠEOBECNÉ PODMIENKY NA POSKYTOVANIE VEREJNÝCH
SLUŽIEB SPOLOČNOSTI SWAN, a.s.“, dostupných na S.:/..B..B.-P.-W.. Poskytla len informácie o
kontaktných údajoch na servisné služby.

17. Dňa 14.09.2015 doručil žalobca úradu vyjadrenie k výsledkom kontroly, v rámci ktorého sa so závermi
úradu vyslovenými v oznámení o zistených nedostatkoch nestotožňoval. Listom zo dňa 21.09.2015 úrad
na námietky žalobcu uvedené vo vyjadrení k výsledkom kontroly odpovedal tak, že tieto považoval
za neopodstatnené a zotrvával na zistených záveroch. Následne sa žalobca opakovane vyjadril k
výsledkom kontroly, a to listom doručeným úradu dňa 01.10.2015. Opakovane nesúhlasil so závermi
úradu, ktoré považoval za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a zotrvával na
svojich námietkach uvedených v predchádzajúcom vyjadrení. Zároveň vo vzťahu k nedostatku č. 2
uviedol, že druhy ponúkaných servisných a podporných služieb sú uvedené v čl. 3.3. Všeobecných
obchodných podmienkach na poskytovanie verejných mobilných elektronických komunikačných služieb
spoločnosti SWAN, a.s., ktoré sú zverejnené na webovej stránke spoločnosti SWAN. Ďalej uviedol,
že pre odstránenie akýchkoľvek pochybností, i napriek zdvojeniu vyššie uvedenej informácie a snahe
poskytovať informácie transparentne, žalobca doplnil uvedené informácie aj do dokumentu „Informácie
pre koncových užívateľov SWAN 2015“. Na základe uvedeného žiadal, aby úrad zohľadnil vyjadrenie a
námietky žalobcu a zmenil znenie záverov kontroly tak, že pri kontrole neboli zistené žiadne nedostatky.

18. Listom zo dňa 06.10.2015 označeným ako „Preverenie opodstatnenosti námietok podľa § 38 ods.
8 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách a nariadenie odstránenia zistených nedostatkov
podľa § 38 ods. 8 písm. c/ zákona o elektronických komunikáciách“ úrad žalobcovi oznámil preverenie
jeho námietok. Úrad v tomto liste žalobcovi oznámil, že zistené nedostatky doposiaľ odstránené neboli.
Konkrétne informácie podľa čl. IV ods. 2, bod 2, 3, 5 a 7 VP 1/2014 neboli dostupné cez jeden
odkaz z titulnej stránky webového sídla žalobcu. Rovnako tak nebol odstránený aj druhý vytýkaný
nedostatok vyplývajúci z porušenia povinnosti podľa čl. IV, bod 2., ods. 2 písm. f/ VP 1/2014 v spojení
s čl. IV, bod 2., ods. 1 VP 1/2014, pretože v dokumente „Informácie pre koncových užívateľov služby
4G INTERNET v 1.0“ dostupnom na S.:/..B..B. pre
koncových užívateľov 4G INTERNET v1.0 .pdf je stále uvedené „6. Druhy ponúkaných servisných
služieb Aktuálne kontaktné údaje na servisné služby poskytované Podnikom sú zverejnené na Webovej
stránke Podniku: G..B..B.“. Úrad v uvedenom liste zároveň konštatoval, že v dokumente „Informácia
pre koncových užívateľov spoločnosti SWAN, a.s.“ - príloha č. 1 listu „Vyjadrenie k výsledkom kontroly“
zo dňa 01.10.2015, ktorý bol dostupný aj na S.:/..B..B. pre koncových užívateľov spoločnosti SWAN
2015 1.pdf, sú uvedené servisné služby ponúkané žalobcom. Tiež úrad konštatoval, že tie isté
druhy ponúkaných servisných služieb, ktoré boli dostupné na S.:/..B..B. pre koncových užívateľov
spoločnosti SWAN 2015 1.pdf, sú uvedené aj v čl. 3.3 dokumentu „„VŠEOBECNÉ PODMIENKY NA
POSKYTOVANIE VEREJNÝCH SLUŽIEB SPOLOČNOSTI SWAN“, ktorý bol dostupný na S.:/..B..B.
XXXX X.W.. Úrad v predmetnom liste žalobcovi nariadil pretrvávajúce nedostatky odstrániť.

19. Dňa 23.10.2015 žalobca úradu prostredníctvom elektronickej pošty oznámil odstránenie
nedostatkov. K prvému vytýkanému nedostatku uviedol, že (napriek jeho nesúhlasu so závermi úradu
o porušení povinnosti v tejto súvislosti) zabezpečil dostupnosť informácií podľa čl. IV, bod 2., ods. 1, 2,
3, 5 a 7 VP 1/2014 jediným odkazom (preklikom) z titulnej stránky webového sídla žalobcu G..B..sk a
tiež z titulnej stránky webového sídla G..Xka.sk. Vo vzťahu k druhému vytýkanému nedostatku uviedol,
že sa naďalej nestotožňoval so závermi úradu v tomto smere. Zároveň uviedol, že realizoval zmeny v
informáciách poskytovaných svojim užívateľom a záujemcom na svojich vyššie uvedených webových
sídlach a v časti „Druhy ponúkaných servisných služieb“ dokumentu „Informácie pre koncových
užívateľov SWAN 2015“ uvádza nielen kontaktné údaje, ale aj informáciu o poskytovaných servisných
službách. Listom zo dňa 20.11.2015 označeným ako „Oznámenie o odstránení nedostatkov - odpoveď“
úrad žalobcovi oznámil, že preveril skutočnosti uvedené v oznámení o odstránení nedostatkov zo dňa
23.10.2015 a zistil, že žalobca ako kontrolovaná osoba zistené nedostatky odstránil najneskôr dňa
21.10.2015, ako to vyplýva z úradného záznamu z toho istého dňa - na titulnej stránke kontrolovanej
osoby bol doplnený odkaz „Dokumenty“, cez ktorý sú všetky požadované informácie dostupné tak, ako
to vyplýva z čl. IV, bod 2., ods. 1, 2, 3, 5 a 7 VP 1/2014.



20. Na základe zistení vyplývajúcich z administratívnej kontroly a postupu po nej nasledujúcom začal
úrad voči žalobcovi správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 73 ods. 1 písm. a/ zákona č.
351/2011 Z.z., o čom žalobcu upovedomil oznámením o začatí správneho konania zo dňa 09.05.2016.
Po vyjadrení žalobcu k začatiu správneho konania, ktorého argumentačným základom boli dôvody
uvedené aj v žalobe, vydali úrad a následne žalovaný v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutia,
odôvodnenia ktorých sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam
vyjadril nižšie.

V.
Relevantné zákonné ustanovenia

21. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP)
a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

22. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. (v znení účinnom v rozhodnom čase) podnik na účely
tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa § 15. Poskytovanie siete alebo
služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.

26. Podľa § 6 ods. 3 písm. l/ zákona č. 351/2011 Z.z. (v znení účinnom v rozhodnom čase) úrad ako
národný regulátor a cenový orgán v oblasti elektronických komunikácií vykonáva štátny dohľad nad
plnením povinností ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 11 ods. 3 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. (v znení účinnom v rozhodnom čase) úrad
pri regulácii elektronických komunikácií podporuje efektívnu hospodársku súťaž pri poskytovaní sietí,
služieb, pridružených prostriedkov a pridružených služieb najmä tým, že dbá na maximálny prospech
užívateľov, najmä užívateľov so zdravotným postihnutím, starších užívateľov a užívateľov s osobitnými
sociálnymi potrebami v súvislosti s možnosťou výberu služby, ceny a kvality; zdravotne postihnutým
užívateľom sa na účely tohto zákona rozumie držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím.

28. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. (v znení účinnom v rozhodnom čase) všeobecné povolenie
na poskytovanie sietí alebo služieb (ďalej len „všeobecné povolenie“) určuje podmienky, ktoré možno
uplatňovať na všetky alebo na určité druhy sietí alebo služieb.

29. Podľa § 14 ods. 2 písm. g/ zákona č. 351/2011 Z.z. (v znení účinnom v rozhodnom čase) podmienky
vo všeobecnom povolení sa môžu týkať len týchto povinností, a to ochrany koncových užívateľov a
dostupnosti služieb užívateľom so zdravotným postihnutím.

30. Podľa § 38 ods. 1 veta prvá zákona č. 351/2011 Z.z. (v znení účinnom v rozhodnom čase) dohľad
vykonáva úrad prostredníctvom svojich poverených zamestnancov z vlastnej iniciatívy alebo na podnet
tretej osoby.

31. Podľa § 38 ods. 2 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. (v znení účinnom v rozhodnom čase) dohľad
sa uskutočňuje kontrolou plnenia povinností a podmienok určených týmto zákonom, všeobecnými
povoleniami, rozhodnutiami úradu, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto



zákona a kontrolou dodržiavania povinností, obmedzení a podmienok, ak to ustanovuje osobitný predpis
alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

32. Podľa § 38 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z.z. (v znení účinnom v rozhodnom čase) úrad vykonáva
dohľad podľa odseku 2 písm. a) fyzickou kontrolou u kontrolovanej osoby, monitoringom frekvenčného
spektra alebo administratívnou kontrolou údajov a dokladov, ktoré má úrad k dispozícii zo svojej úradnej
činnosti.

33. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. (v znení účinnom v rozhodnom čase) úrad určí vo
všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g/ podniku poskytujúcemu verejné siete alebo verejné
služby rozsah informácií, ktoré je povinný zverejňovať v zrozumiteľnej a ľahko dostupnej podobe.

34. Podľa § 73 ods. 1 písm. c/ zákona č. 351/2011 Z.z. (v znení účinnom v rozhodnom čase) úrad uloží
podniku, ktorý nesplnil alebo porušil niektorú z povinností podľa § 12 ods. 6, § 15 ods. 1, § 19 ods. 2 a 3, §
24 ods. 2, § 27 ods. 1, 2, 4 a 5, § 32 ods. 13 a 14, § 36 ods. 1 a 3, § 47 ods. 1 a 2, § 49 ods. 4, § 50 ods. 10,
§ 51 ods. 2, § 55 ods. 3, § 58 ods. 7, § 64 ods. 1 a 2 alebo nesplnil alebo porušil podmienky všeobecného
povolenia podľa § 14, alebo poskytuje siete alebo služby napriek zákazu vydanému podľa § 73 ods. 9,
pokutu od 200 eur do 10 % z obratu podniku podľa odseku 4 za predchádzajúce účtovné obdobie.

35. Podľa čl. IV (Podmienky povolenia) bod 2. (Ochrana koncových užívateľov a dostupnosť služieb
užívateľom so zdravotným postihnutím) ods. 1 VP 1/2014 podnik je povinný zverejňovať informácie
podľa odsekov 2,3, 5 a 7 v zrozumiteľnej, ľahko dostupnej a presnej podobe, a to najmä na svojom
webovom sídle. Informácie musia byť transparentné, primerané, aktuálne a dostupné cez odkaz z titulnej
stránky webového sídla.

36. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 402/2013 Z.z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a
poštových služieb a Dopravnom úrade je Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových
služieb orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť elektronických komunikácií
a poštových služieb.

37. Podľa § 1 ods. 3 veta prvá zákona č. 402/2013 Z.z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií
a poštových služieb a Dopravnom úrade je sídlom regulačného úradu Bratislava.

38. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 402/2013 Z.z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií
a poštových služieb a Dopravnom úrade organizačnú štruktúru regulačného úradu ustanovuje
organizačný poriadok regulačného úradu, ktorý vydáva regulačný úrad.

39. Podľa § 7 ods. 1 Správneho poriadku v konaní, v ktorom ide o činnosť účastníka, spravuje sa miestna
príslušnosť miestom tejto činnosti; ak sa konanie týka nehnuteľnosti, miestom, kde je nehnuteľnosť.

40. Podľa § 7 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku ak nemožno miestnu príslušnosť určiť podľa odseku
1 ani podľa osobitného zákona, spravuje sa miestna príslušnosť trvalým pobytom účastníka konania a
ak účastníkom konania je právnická osoba jej sídlom alebo miestom umiestnenia jej organizačnej zložky,
ktorej sa konanie týka.

41. Podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom
je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.

42. Podľa § 74 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. proti rozhodnutiu úradu podľa odseku 1 možno podať
rozklad. Rozklad proti rozhodnutiu úradu podľa § 12, § 18 až 25 nemá odkladný účinok. O rozklade
rozhoduje predseda úradu na základe návrhu ním zriadenej osobitnej komisie.

43. Úlohou súdu bolo v prejednávanej veci v rozsahu žalobných dôvodov posúdiť, či predseda rozhodol
správne, keď potvrdil rozhodnutie vydané úradom v prvom stupni, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta
vo výške 10.000 Eur za porušenie povinností uvedených v bode 2 tohto rozsudku.

VI.



Posúdenie veci

44. Žalobca v podanej žalobe, podobne ako v priebehu celého administratívneho konania, rozporoval
závery správnych orgánov o porušení predmetných povinností, ktoré mu ako podniku podľa § 5 ods.
1 zákona č. 351/2011 Z.z. podnikajúcemu v oblasti elektronických komunikácií vyplývajú z VP 1/2014.
V zmysle § 73 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona má úrad povinnosť uložiť podniku pokutu, ak podnik
pri svojej činnosti nesplnil alebo porušil podmienky všeobecného povolenia podľa § 14, ktorým je v
prejednávanom prípade VP 1/2014. Dotknuté všeobecné povolenie v čl. IV (Podmienky povolenia) bod
2. ods. 1 (Ochrana koncových užívateľov a dostupnosť služieb užívateľom so zdravotným postihnutím)
upravuje povinnosť podniku zverejňovať informácie podľa odsekov 2, 3, 5 a 7 v zrozumiteľnej,
ľahko dostupnej a presnej podobe, a to najmä na svojom webovom sídle. Zároveň upresňuje, že
predmetné informácie je podnik povinný zverejňovať tak, aby boli transparentné, primerané, aktuálne
a dostupné cez odkaz z titulnej stránky webového sídla podniku. Už samotný zákon č. 351/2011 Z.z. v
ustanovení § 42 ods. 1 ustanovuje povinnosť úradu vo všeobecnom povolení určiť rozsah informácií,
ktoré je podnik povinný zverejňovať v zrozumiteľnej a ľahko dostupnej podobe. Takto vymedzenú
podobu povinne zverejňovaných informácií úrad vo VP 1/2014 ešte spresnil, keď zverejnenie podmienil
ich transparentnosťou, primeranosťou, aktuálnosťou a dostupnosťou cez odkaz z titulnej stránky
webového sídla. V kontexte uvedeného sa formulácia „dostupné cez odkaz z titulnej stránky webového
sídla“ vykladá ako dostupnosť informácií cez jeden odkaz (preklik) z titulnej stránky webového sídla
podniku. Súd prisvedčil žalovanému, že tento výklad bezpochyby korešponduje s požiadavkou ochrany
prospechu užívateľov, a to najmä užívateľov so zdravotným postihnutím (napr. zraku), ustanovenou
v ustanovení § 11 ods. 3 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. Je v rozpore s požiadavkou ochrany
prospechu užívateľov, aby webové sídlo podniku poskytujúceho verejné siete alebo verejné služby,
ktorým žalobca nepochybne je, bolo z pohľadu zverejňovania dotknutých informácií natoľko neprehľadné
a charakterizované zložitou schémou odkazov na ďalšie a ďalšie informácie, že povinné zverejňované
informácií nespĺňa požiadavku ich ľahkej dostupnosti. Súd nespochybňuje, že na webovom sídle žalobcu
boli predmetné informácie dostupné (čo potvrdil aj žalovaný), avšak neboli dostupné cez jeden odkaz
z titulnej stránky webového sídla žalobcu. Takýto postup žalobcu nebol v súlade s čl. IV bod 2. ods.
1 VP 1/2014.

45. Súd v súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutia
vydaného v prvom stupni (absencia časového a vecného súvisu zistení úradu s jeho záverom o
porušení povinnosti vyplývajúcej z čl. IV bod 2. ods. 1 VP 1/2014) uvádza, že prvostupňový orgán
vo svojom rozhodnutí presne opísal, akých informácií sa jeho zistenia týkajú, ako aj kedy došlo k
náprave. Z rozhodnutia prvostupňového orgánu (predovšetkým zo str. 7 a 8) časový a vecný súvis medzi
zisteniami úradu a jeho závere o nedodržaní povinnosti podľa uvedeného ustanovenia VP 1/2014 celkom
jednoznačne vyplýva. A to jednak vo vzťahu k začiatku porušenia povinnosti, t.j. kedy a o porušení
akej povinnosti sa úrad dozvedel (urobený scan z web stránky žalobcu zo dňa 12.08.2015 - viď bod
15 tohto rozsudku), ako aj vo vzťahu k potvrdeniu odstránenia zistených nedostatkov (t.j. kedy a čo
bolo odstránené), čo vyplýva zo vzájomnej korešpondencie úradu a žalobcu uvedenej v bode 19 tohto
rozsudku. Preto súd neprisvedčil názoru žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je v tejto časti
nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

46. Vo vzťahu k nesplneniu povinnosti žalobcu podľa čl. IV bod 2. ods. 2 písm. f/ v spojení s čl.
IV bod 2. ods. 1 VP 1/2014 súd poukazuje na to, že VP 1/2014 v citovaných ustanoveniach ukladá
podniku povinnosť zverejňovať druhy ponúkaných servisných služieb. Aj keď legálna definícia pojmu
„servisné služby“ v slovenskom právnom poriadku absentuje, nič to nemení na tom, že v uvedenom
ustanovení VP 1/2014 je jasne stanovená povinnosť podniku zverejňovať druhy ponúkaných servisných
služieb a nie ponúkať servisné služby ako také a za týmto účelom zverejňovať príslušné kontakty. Súd
prisvedčil žalovanému, že zo zistení správnych orgánov, zdokumentovaných v administratívnom spise
v podobe jednotlivých úradných záznamov a ich príloh, žalobca preukázateľne o druhoch ponúkaných
servisných službách na svojom webovom sídle neinformoval, resp. v rozhodnom čase druhy ponúkaných
servisných služieb nezverejňoval. Odkazmi na kontaktné informácie pre telefonický, poštový a osobný
styk nemôže byť ani podľa názoru súdu naplnená požiadavka na zverejňovanie druhov ponúkaných
servisných služieb podľa citovaného ustanovenia VP 1/2014. Súd dodáva, že poskytnutím kontaktov
pre telefonický, poštový a osobný styk nie je zrejmé, aké konkrétne servisné služby sú cez tieto
kontakty ponúkané. Súd rovnako prisvedčil žalovanému, že splnenie dotknutej povinnosti nenapĺňa ani
zverejnenie druhov (typov) ponúkaných servisných a podporných služieb vo všeobecných obchodných



podmienkach, nakoľko tieto informácie nie sú dostupné priamo z titulnej stránky, a to v kontexte
povinnosti žalobcu zakotvenej v čl. IV bod 2. ods. 1 VP 1/2014 zabezpečiť dostupnosť informácií cez
odkaz z titulnej stránky webového sídla. Aj v tomto prípade žalobca odstránil predmetný nedostatok,
keď informácie o druhoch ponúkaných servisných služieb doplnil cez odkaz z titulnej stránky svojho
webového sídla.

47. Žalobca namieta nesprávnu interpretáciu právnej normy žalovaným a prvostupňovým správnym
orgánom, keď tvrdí, že nimi bol použitý výlučne gramatický výklad, na základe v zákone použitého
jednotného čísla pojmu "odkaz". Na tomto mieste súd uvádza, že správne konanie je ovládané určitými
zásadami. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV ÚS 77/02, IV.ÚS299/04, II. ÚS
78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho
veci rozhodovalo podľa relevantnej správnej normy, ktorá má základ v právnom poriadku Slovenskej
republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli
vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal
ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej
ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a
účinná právna norma (IV.ÚS 77/02). V danom prípade súd skúmal interpretáciu povinnosti podľa čl.
IV, bod. 2., ods. 1 VP 1/2014 žalovaným, teda, či žalovaný postupoval správne, keď určil, že uvedené
ustanovenie zaväzuje žalobcu mať dané informácie na hlavnej stránke dostupné cez jeden odkaz (klik).
Ústavný súd už aj v minulosti skonštatoval, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno
pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a
určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (nález ústavného súdu č. k. IV. ÚS 71/2013-36
z 23. mája 2013). Neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov účastníkov konania
a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam
pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Preto, hoci
gramatický výklad je legitímnym spôsobom aplikácie práva, je pri jeho použití nevyhnutné dbať práve
na to, aby sa nestratil účel právnych inštitútov nielen priamo upravených, ale aj dotknutých spornou
normou. Preto správny súd skúmal námietku žalobcu aj s prihliadnutím na tieto závery ústavného
súdu. V danom prípade však správny súd konštatuje, že interpretácia čl. IV, bod. 2., ods. 1 VP 1/2014
žalovaným neodporuje ústavným princípom spravodlivého procesu. Naopak, použitím iného výkladu a
teda ponechaním hlavnej web stránky žalobcu v pôvodnom formáte by mohlo ohroziť individuálne práva
užívateľov, a to najmä užívateľov so zdravotným postihnutím (napr. zraku), zakotvenou v ustanovení §
11 ods. 3 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z.. Gramatický výklad v tomto prípade korešponduje s výkladom
logickým. Je nepochybné, že účelom sporných ustanovení je chrániť užívateľov a to nielen užívateľov
zdatných v používaní informačných technológií, ale každého jedného užívateľa bez ohľadu na vek,
zdravotný stav, či spôsobilosť pri práci s počítačom. Neobstojí námietka žalobcu, že výsledkom takéhoto
výkladu by boli informácie zverejnené v ťažko zrozumiteľnej a neprehľadnej forme pre spotrebiteľov a
užívateľov.

48. Za nedôvodnú považuje súd aj námietku žalobcu procesného charakteru, v rámci ktorej namietal
nedostatok miestnej príslušnosti prvostupňového orgánu. Ustanovenie § 7 ods. 2 Správneho poriadku
zakotvuje miestnu príslušnosť správneho orgánu podľa sídla právnickej osoby, ktorá je účastníkom
konania, až po tom, čo sa nedá miestna príslušnosť určiť podľa ods. 1 (činnosť účastníka konania) a
ani podľa osobitného zákona. V prejednávanom prípade je nesporné, že žalobca vykonáva činnosť s
dosahom na celé územie SR, a teda ustanovenie o miestnej príslušnosti podľa § 7 ods. 1 Správneho
poriadku sa na jeho prípad nevzťahuje. Rovnako tak je však nesporné, že žalovaný je orgánom
štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou, so sídlom v Bratislave (v mieste sídla žalobcu), ktorého
organizačnú štruktúru upravuje jeho Organizačný poriadok.

49. Organizačný poriadok žalovaného v čl. 18 ustanovuje výlučnú kompetenciu viesť správne konania
o uložení pokuty podľa zákona č. 351/2011 Z.z. a túto kompetenciu zveruje Odboru štátneho dohľadu
žalovaného. Podľa čl. 2 Organizačného poriadku žalovaného sa Odbor štátneho dohľadu člení
na krajského pracoviská, medzi ktorými je aj krajské pracovisko Banská Bystrica. V zmysle čl. 6
Organizačného poriadku žalovaného za rozhodnutia Odboru štátneho dohľadu zodpovedá jeho riaditeľ.
Podľa čl. 7 Organizačného poriadku žalovaného riaditeľ krajského pracoviska Odboru štátneho dohľadu
koná v mene žalovaného vo veciach patriacich do pôsobnosti Odboru štátneho dohľadu, a to na základe



poverenia riaditeľa Odboru štátneho dohľadu. Podľa poverenia riaditeľa Odboru štátneho dohľadu
žalovaného zo dňa 02.07.2015 (ktoré je súčasťou súdneho spisu) bol riaditeľ krajského pracoviska
Odboru štátneho dohľadu Banská Bystrica poverený vydávať a podpisovať všetky písomnosti týkajúce
sa vedenia správnych konaní o uložení sankcií podľa zákona č. 351/2011 Z.z. V zmysle uvedeného
poverenia bol preto miestne príslušný na vedenie predmetného správneho konania voči žalobcovi
prvostupňový orgán, ktorý konal v mene Odboru štátneho dohľadu žalovaného, čo znamená, že konal v
mene žalovaného ako správneho orgánu s celoslovenskou pôsobnosťou. Výklad ustanovenia § 7 ods.
2 Správneho poriadku zo strany žalobcu je v zmysle uvedeného nesprávny, pretože v jeho veci konal
miestne príslušný správny orgán, a to prostredníctvom svojej organizačnej zložky. Za nedôvodnú je
nutné potom považovať aj námietku žalobcu ohľadom nejasnosti pri dvojinštančnosti konania, a to s
poukazom na § 74 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z., podľa ktorého o rozklade proti rozhodnutiu úradu (v
tomto prípade prvostupňového orgánu) rozhoduje predseda úradu, ako odvolací (rozkladový) správny
orgán, na základe návrhu ním zriadenej osobitnej komisie.

50. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch
stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili
dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli
dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný
sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s rozkladovými námietkami. Zo strany
správnych orgánov oboch stupňov v prípade žalobcu nedošlo k postupu, ktorý by bol nad rámec zákona.
Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako
nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak
vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani
neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).