Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/285/2016 z 20. 3. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. marca 2019, sp. zn. 6S/285/2016, ECLI:SK:KSBA:2019:1016202626.2
Krajský súd Bratislava | 6S/285/2016 | ECLI:SK:KSBA:2019:1016202626.2 | 2019-03-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. d) SSP, § 36 ods. 9 zákona č. 250/2012 Z. z., § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 250/2012 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/539aa28c-8e8e-48b1-a13b-368ba3e38d65
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1016202626.2

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/285/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202626
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016202626.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Kriškovej a členov Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA
ENERGY, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36 807 702, zastúpený Capitol Legal Group,
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Digital Park III, Einsteinova 19, Bratislava, proti žalovanému:
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, so sídlom Bajkalská 27, Bratislava, IČO: 36 069 841, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Predsedu Úradu č. 049/28387/2016/PR/SD, číslo
spisu 3875-2016-BA zo dňa 29.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Predsedu Úradu č. 049/28387/2016/PR/SD,
číslo spisu 3875-2016-BA zo dňa 29.09.2016  z r u š u j e  a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, odbor kontroly (ďalej len „správny orgán“), ako vecne príslušný
správny orgán podľa § 9 ods. 1 písm. c) bod 3. v spojení s § 36 ods. 9 zákona č. 250/2012 Z.z.
o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o regulácii“), za
porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o regulácii a zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike),
rozhodnutím č. 0031/2016/K č.sp. 2972-2016-BA zo dňa 29.06.2016, uložil žalobcovi podľa § 91 ods. 2
písm. d) zákona o energetike, úhrnnú pokutu vo výške 100.000,- EUR, za to že :
1. porušil povinnosť podľa § 17 ods. 12 zákona o energetike,
pretože odberateľom plynu v domácnosti uvedeným v bode 2.5 Protokolu nedoručil konečné vyúčtovanie
platieb za dodávku plynu najneskôr do štyroch týždňov po vykonaní zmeny dodávateľa plynu, čím sa
dopustil správneho deliktu podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona o energetike,
2. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona o regulácii,
pretože vybraným odberateľom plynu v domácnosti uvedeným v bode 2.2.1 Protokolu nevrátil preplatok
prevyšujúci štyri eurá z vyúčtovanej faktúry v lehote splatnosti vyúčtovacej faktúry, najneskôr však
do 14 dní od vystavenia vyúčtovacej faktúry, nedodržal ustanovenie druhej časti článku V bodu 19.
Obchodných podmienok dodávky plynu pri poskytovaní univerzálnej služby pre odberateľov plynu v
domácnosti schválených rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0001/2015/P-OP zo dňa
09.02.2015 (ďalej len „Obchodné podmienky dodávky plynu“), čím sa dopustil správneho deliktu podľa
§36 ods. 1 písm. p) zákona o regulácií,
3. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona o regulácii,



pretože vybranému odberateľovi elektriny v domácnosti, uvedenému v prílohe č. 31 Protokolu, pri
vystavovaní vyúčtovacej faktúry, nevykonal vyúčtovanie odberu elektriny formou vyúčtovacej faktúry za
príslušné odberné miesto odberateľa elektriny v domácnosti, pre ktoré je zmluva uzatvorená, najmenej
jedenkrát ročne, ale za dlhšie obdobie ako jeden rok, nedodržal ustanovenie druhej časti článku V
bodu 10. Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre odberateľov
elektriny v domácnosti schválených rozhodnutím Úradu č. 0011/2014/E-OP zo dňa 10.02.2014 (ďalej
len „Obchodné podmienky dodávky elektriny“), čím sa dopustil správneho deliktu podľa 36 ods. 1 písm.
p) zákona o regulácii,
4. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona o regulácii,
pretože vybraným odberateľom elektriny v domácnosti uvedeným v bode 2.2.4 Protokolu nevrátil
preplatok z vyúčtovacej faktúry v lehote splatnosti vyúčtovacej faktúry, najneskôr však do konca
kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo také vyúčtovanie vystavené, nedodržal
ustanovenie druhej časti článku V bodu 19. Obchodných podmienok dodávky elektriny, čím sa dopustil
správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona o regulácii,
5. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona o regulácii,
pretože nedodržal ustanovenie piatej časti článku XV bodu 6. Obchodných podmienok dodávky elektriny
a ustanovenie piatej časti článku XV bodu 7. Obchodných podmienok dodávky elektriny v prípade
odberateľov elektriny v domácnosti a odberateľov elektriny kategórie malý podnik uvedených v prílohe č.
81 Protokolu, nakoľko uvedeným odberateľom elektriny nezaslal akceptačné listy alebo ich neinformoval
o dôvodoch neakceptovania výpovede v lehote do 5 dní odo dňa doručenia výpovede zo zmluvy alebo
odstúpenia od zmluvy, ktoré boli žalobcovi doručené v období roku 2015, čím sa dopustil správneho
deliktu podľa §36 ods. 1 písm. p) zákona o regulácii,
6. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona o regulácii,
pretože vybraným odberateľom v kategórii malý podnik, odberateľom plynu v domácnosti a odberateľom
plynu v kategórii malý podnik uvedeným v bode 2.2.6 Protokolu vystavil vyúčtovacie faktúry za dodávku
elektriny, resp. plynu s lehotou splatnosti dlhšou ako 14 dní od ich vystavenia, nedodržal ustanovenie
druhej časti článku V bodu 11. tretej vety Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní
univerzálnej služby pre malé podniky schválených rozhodnutím Úradu č. 0012/2014/E-OP zo dňa
10.02.2014, druhej časti článku V bodu 11 tretej vety Obchodných podmienok dodávky plynu a druhej
časti článku V bodu 11 tretej vety Obchodných podmienok dodávky plynu pri poskytovaní univerzálnej
služby pre malé podniky schválených rozhodnutím Úradu č. 0080/2013/P-OP zo dňa 27.11.2013, čím
sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona o regulácii,
7. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o) zákona o regulácii,
pretože vo vyúčtovaniach združenej dodávky elektriny odberateľom elektriny v domácnosti vystavených
v období od 01.02.2015 do 31.12.2015, napríklad vo vybraných vyúčtovacích faktúrach za dodávku
elektriny uvedených v prílohe č. 4 Protokolu, neuviedol informáciu, kde je uverejnené vyhodnotenie
štandardov kvality v zmysle § 8 ods. 3 vyhlášky č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá
pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v
domácnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška o pravidlách trhu") a vo vyúčtovaniach
združenej dodávky plynu odberateľom plynu v domácnosti vystavených v období od 01.02.2015 do
31.12.2015, napríklad vo vybraných vyúčtovacích faktúrach za dodávku plynu uvedených v prílohe č.
7 Protokolu, neuviedol informáciu, kde je uverejnené vyhodnotenie štandardov kvality v zmysle § 56
ods. 7 Vyhlášky pravidlách trhu, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. af) zákona
o regulácii,
8. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o) zákona o regulácii,
pretože v prípade vybraných odberateľov elektriny v domácnosti uvedených v bode 2.3.2 Protokolu,
za ktorých boli výpovede zo zmlúv o združenej dodávke elektriny žalobcovi doručené prostredníctvom
splnomocnených zástupcov, vzniesol námietku proti zmene dodávateľa elektriny, a to nie výlučne z
dôvodu neukončenia zmluvy o dodávke elektriny v zmysle § 26 ods. 6 Vyhlášky o pravidlách trhu, čím
sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. af) zákona o regulácii,
9. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. k) zákona o regulácii,
pretože poskytol Úradu nepravdivé údaje o počte udalostí, ktoré sú predmetom štandardu kvality
dodávky elektriny podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) vyhlášky č. 275/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú
štandardy kvality prenosu elektriny, distribúcie elektriny a dodávky elektriny, vo vyhodnotení štandardov
kvality dodávky elektriny za rok 2014, ktoré predložil Úradu prostredníctvom elektronickej komunikácie
dňa 12.02.2016 na základe žiadosti Úradu, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm.
x) zákona o regulácii,
10. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. k) zákona o regulácii,



pretože poskytol Úradu nepravdivé údaje v predloženom vyhodnotení štandardov kvality dodávky
plynu za rok 2014, ktoré predložil Úradu prostredníctvom elektronickej komunikácie dňa 12.02.2016 na
základe žiadosti Úradu, nakoľko uviedol nesprávny počet udalostí, ktoré sú predmetom štandardu kvality
dodávky plynu, a to v počte udalostí v limite podľa § 5 písm. f) vyhlášky č. 278/2012 z. z., ktorou sa
ustanovujú štandardy kvality uskladňovania plynu, prepravy plynu, distribúcie plynu a dodávky plynu,
keďže do tohto počtu započítal aj 4 udalosti mimo limitu, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36
ods. 1 písm. x) zákona o regulácii,
11. porušil povinnosť podľa § 22 ods. 5 zákona o regulácii,
pretože v prípade dvoch vybraných odberateľov plynu uvedených v bode 2.4.4 Protokolu neuhradil
kompenzačnú platbu za nedodržanie štandardu kvality dodávky plynu podľa § 5 písm. f) vyhlášky č.
278/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality uskladňovania plynu, prepravy plynu, distribúcie
plynu a dodávky plynu v lehote podľa § 8 ods. 2 vyhlášky č. 278/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú
štandardy kvality uskladňovania plynu, prepravy plynu, distribúcie plynu a dodávky plynu, nakoľko
uvedeným odberateľom plynu mal uhradiť kompenzačnú platbu v lehote do 03.02.2015, avšak k
uhradeniu kompenzačnej platby došlo až dňa 18.02.2015, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36
ods. 1 písm. m) zákona o regulácii,
12. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. k) zákona o regulácii,
pretože poskytol Úradu nepravdivé údaje o dátume, kedy bolo odberateľom, ktorí zmenili dodávateľa
elektriny resp. plynu, doručené resp. odoslané konečné vyúčtovanie platieb za dodávku elektriny
resp. plynu v predloženom prehľade odberateľov, ktorý predložil Úradu prostredníctvom elektronickej
komunikácie dňa 26.02.2016 na základe žiadosti Úradu, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36
ods. 1 písm. x) zákona o regulácii,
13. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o) zákona o regulácii,
pretože nedodržal ustanovenia § 26 ods. 6 a § 72 ods. 6 Vyhlášky o pravidlách trhu, nakoľko v
prípade odberateľov elektriny a odberateľov plynu uvedených v bode 2.7.1 Protokolu, za ktorých boli
výpovede zo zmlúv o združenej dodávke elektriny a/alebo plynu, resp. zo zmlúv o dodávke elektriny a/
alebo plynu, žalobcovi doručené dňa 17.12.2015 prostredníctvom splnomocnených zástupcov, z dôvodu
nesúhlasu so zmenou ceny za dodávku elektriny resp. plynu odberateľom účinnou od 01.01.2016,
vzniesol námietku proti zmene dodávateľa aj napriek tomu, že zmluvy o združenej dodávke elektriny
a/alebo plynu, resp. zmluvy o dodávke elektriny a/alebo plynu boli vypovedané doručením oznámení
o výpovedi takých zmlúv najneskôr 15 dní pred plánovaným dňom účinnosti zmeny, čím sa dopustil
správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. af) zákona o regulácii,
14. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o) zákona o regulácii,
keď nepreukázal dôvody vznesenia námietok, pre ktoré bol proces zmeny dodávateľa elektriny resp.
plynu zastavený, v lehote do desiatich dní od doručenia žiadostí zo dna 14.01.2016 spoločnosti ZSE
Energia, a.s. ako splnomocneného zástupcu odberateľov elektriny a odberateľov plynu, ktoré tvoria
prílohu č. 170 Protokolu, nedodržal ustanovenia § 26 ods. 7 a § 72 ods. 7 Vyhlášky o pravidlách trhu,
čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. af) zákona o regulácii,
15. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona o regulácii,
keď zaslal výzvu zo dňa 29.03.2016 odberateľovi elektriny v domácnosti uvedenému v bode 2.7.4
Protokolu, v ktorej ho upozorňuje na prerušenie dodávky do jeho odberných miest, pričom uvedený
odberateľ elektriny v domácnosti má u žalobcu registrované len jedno odberné miesto, a to na dodávku
elektriny, do ktorého je dodávateľom elektriny žalobca a za dodávku elektriny žalobca neregistruje žiadnu
pohľadávku za neuhradenú preddavkovú platbu alebo nedoplatok z vyúčtovacej faktúry voči uvedenému
odberateľovi elektriny v domácnosti, postupoval v rozpore s druhou častou článkom V bodom 28.
Obchodných podmienok dodávky elektriny, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm.
p) zákona o regulácii.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom Predseda Úradu ako odvolací
orgán rozhodnutím č. 049/28387/2016/PR/SD, číslo spisu 3875-2016-BA zo dňa 29.09.2016 rozhodol
tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Úradu potvrdil.

II. Žaloba.

3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí a podľa
§ 198 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku žiada, aby súd zmenil výšku uloženej pokuty  na



26.000,- EUR z dôvodu neprimeranosti jej výšky k povahe skutku, ďalej napáda nepreskúmateľnosť
rozhodnutí pre absenciu riadneho odôvodenia a pre nedostatočné skutkové zistenia.

4. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre absenciu riadneho odôvodnenia vo
všeobecnosti s tým, že ide o rozhodnutie, ktoré je prijaté bez akejkoľvek opory v právnych predpisoch.
Z rozhodnutia Predsedu Úradu je zrejmá minimálne jeho formálna nevyváženosť. Odôvodnenie
rozhodnutia sa obmedzuje len na opis skutkového stavu veci, strohé citácie niektorých ustanovení
právnych predpisov, so stručným konštatovaním prečo odvolací orgán dospel k uvedenému názoru,
avšak bez uvedenia konkrétnych údajov. Z rozhodnutia nevyplýva, prečo odvolací orgán aplikoval
uvedené zákonné ustanovenia, keď žalobca v konaní poukazoval na zrejmú nesprávnosť použitia
niektorých zákonných predpisov a zároveň nie je zrejmé, prečo Predseda Úradu vykladal zákon práve
takým spôsobom, aký prezentoval v odôvodnení svojho rozhodnutia.

5. Podľa názoru žalobcu, rozhodnutie Predsedu Úradu je nekonzistentné, vnútorne rozporuplné (napr.
správny orgán prihliada na možné následky porušenia povinností, pritom žiaden následok v rozhodnutí
neuvádza). Predseda Úradu sa vôbec nezaoberal argumentmi významnými a podstatnými pre celkové
posúdenie veci, na ktoré žalobca opakovane poukazoval vo svojich vyjadreniach počas kontroly
a v konaní o uložení pokuty. Rozhodnutie Predsedu Úradu ako aj prvostupňové rozhodnutie sú
nepreskúmateľné, čo je v právnej praxi považované za vadu rozhodnutia a priamy zákonný dôvod na
zrušenie (rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR zo dňa 5.11.2009, č. k. 1 Afs 60/2009 - 111).

6. Žalobca namieta odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom správny orgán musí reagovať na všetky
návrhy, námietky a vyjadrenia účastníkov konania, odôvodnenie musí byť dostatočne presvedčivé,
musí obsahovať právne posúdenie veci, t.j. odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny
orgán vychádzal (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Sžf 9/2009 zo dňa 29.09.2010).
Žalobca poukázal na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý uviedol, že „...podľa ustálenej judikatúry
zohľadňujúcej princíp vzťahujúci sa na riadny výkon spravodlivosti, rozsudky súdov a tribunálov musia
dostatočne uviesť dôvody, na ktorých sú založené." (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
Garcia Ruiz v. Španielsko z 21.01.1999, Reports 1999-1, str. 98-99, § 26) alebo, že „...národné súdy
musia ale vyjadriť s dostatočnou jasnosťou dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia." (rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva Hadjianastassiou v. Grécko zo 16.12.1992, zväzok A, č. 252, §
33). Rovnako odkázal i na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v svojich nálezoch konštatoval, že
pri aplikácii právnej normy sa musí vychádzať z racionálnej argumentácie, ktorá vylučuje akúkoľvek
ľubovôľu vo výklade (Nález Ústavného sudu Slovenskej republiky uverejnený pod č. IV.ÚS 214/04), že
argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia nesmie byť nekoherentná, t.zn. rozhodnutie musí
byť konzistentné a argumenty v ňom uvádzané musia podporiť príslušný záver rozhodnutia, závery
ku ktorým správny orgán dospeje, majú byť pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné,
racionálne, v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (rozhodnutia zverejnené pod č. I. ÚS
243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). Aj podľa Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, sa orgány
musia zaoberať najdôležitejšími argumentmi vznesenými účastníkmi konania a uviesť dôvody pre prijatie
alebo odmietnutie týchto argumentov, i keď rozsah, v ktorom sú povinné uvádzať dôvody sa môže meniť
v závislosti od osobitných okolností prípadu a opomenutie zaoberať sa podstatnými argumentmi alebo
zjavne svojvoľné (arbitrárne) zaoberanie sa takýmito argumentmi, považuje za nezlučiteľné s ideou
spravodlivého procesu.

7. Žalobca namieta nedostatočné skutkové zistenia, keď poukazuje na § 91 ods. 5 zákona o energetike
(obsahovo obdobné ustanovenie obsahuje aj § 36 ods. 7 zákona o regulácii), podľa ktorého „Pri určení
výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia
povinností.", pričom rozhodnutie Predsedu Úradu ani jedno z kritérií uvedených v citovanom ustanovení
neuvádza, napriek tomu, že predmetné zákonné ustanovenie v rozhodnutí uvádza.

8. Žalobca poukázal, že Predseda Úradu v rozhodnutí síce konštatuje, že prihliadol na priťažujúce
aj poľahčujúce okolnosti, avšak uvádza len priťažujúce okolnosti, pričom podľa žalobcu takéto
zhodnotenie neobstojí, keď vyčerpávajúcim spôsobom nedefinuje existenciu a odôvodnenie prihliadania
na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.

9. Predseda Úradu v odôvodnení rozhodnutia neuvádza, prečo považuje za najzávažnejšie porušenie
povinnosti podľa § 17 ods. 12 zákona o energetike a prečo považuje uloženú pokutu za primeranú. V



rozhodnutí sa obmedzuje len na konštatovanie vyslovené už prvostupňovým správnym orgánom, t.j., že
sankcia je primeraná vzhľadom na jej charakter a je ňou naplnená preventívna a represívna funkcia. V
rozhodnutí Predsedu Úradu absentujú dôvody objasňujúce postup a správnu úvahu, ktoré viedli správny
orgán k uloženiu pokuty, ktorá sa absolútne vymyká z akéhokoľvek bežného rámca a posudzovania
obdobných prípadov z minulosti v rámci relevantného trhu s energiami.

10. Žalobca namieta neprimeranosť pokuty, keď poukazuje na princíp zákonnosti trestu a princíp
individualizácie trestu. Medzi hľadiská individualizácie trestu možno zaradiť najmä závažnosť správneho
deliktu, význam chráneného záujmu ktorý bol správnym deliktom dotknutý, spôsob spáchania správneho
deliktu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný. Pri posudzovaní konkrétnej závažnosti
správneho deliktu nie je hlavným kritériom skutková podstata deliktu, ale intenzita skutkových okolností,
s akou došlo k porušeniu právom chránených hodnôt a záujmov v konkrétnom prípade (rozsudok
Nejvyššího správního soudu Českej republiky z 30.09.2010 č. k. 7 As 71/2010 - 97).

11. Žalobca zdôraznil ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky i Českej republiky z ktorej vyplýva,
že správny orgán sa pri ukladaní trestu (v tomto prípade pokuty) musí výslovne zaoberať všetkými
kritériami, ktoré zákon stanovuje pre stanovovanie výšky trestu (sankcie). V prípade, že niektoré z kritérií
stanovených zákonom nie je pre posúdenie veci relevantné, má správny orgán povinnosť sa s takým
kritériom vyporiadať a odôvodniť jeho neopodstatnenosť (rozsudok Nejvyššího správního soudu Českej
republiky z 27.09.2007 č. k. 8 As 17/2006 -78).

12. Ako jednu z kľúčových vád odôvodnenia rozhodnutia Predsedu Úradu, ktoré ho robí samo o
sebe nepreskúmateľným, žalobca považuje chýbajúce vyporiadanie sa so zákonnými kritériami, ktoré
musia byť predmetom preskúmania pred tým, než správny orgán dospeje k rozhodnutiu o výške
uloženej pokuty. Znaky, ktoré musí správny orgán skúmať pri ukladaní pokút, vymedzené v § 91 ods.
5 zákona o energetike (obdobne v § 36 ods. 7 zákona o regulácii) t.j. závažnosť, spôsob, čas trvania a
možné následky porušenia povinností, v rozhodnutí Predsedu Úradu absentujú ako i objektívny proces
identifikácie spôsobených následkov.

13. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že vo vzťahu k väčšine označených správnych deliktov, ide len
o povinnosti administratívne, poriadkové a najmä individuálne, porušenie ktorých nemalo za následok
žiadnu ujmu koncových odberateľov elektriny a plynu. Vo veľkej časti týchto správnych deliktov došlo k
náprave ešte predtým, než prvostupňový správny orgán začal kontrolu alebo počas samotnej kontroly,
pričom uvedená skutočnosť nebola správnymi orgánmi zohľadnená. Ide o porušenie povinností v bodoch
1, 2, 4, 5 a 11, kde došlo zo strany žalobcu k omeškaniu s plnením povinností voči odberateľom
(napríklad k oneskorenému vráteniu preplatkov alebo kompenzačných platieb zákazníkom len o pár
dní, niekoľkodňové omeškanie s vystavením konečného vyúčtovania platieb), pričom v dôsledku
omeškania nevznikli vo vzťahu k odberateľom žiadne vážne následky. Tieto pochybenia boli individuálne
a výnimočné, dotýkali sa minimálneho počtu odberateľov. A porušením predloženia nepravdivých údajov
v bodoch 9, 10 a 12, nevznikli žiadne škodlivé následky vo vzťahu k odberateľom. Žalobca dal do
pozornosti právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci III. ÚS 170/2011, podľa ktorého,
„ ... požiadavky na spravodlivý proces a odôvodnenie rozhodnutí podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa v zásade vzťahujú aj na správne súdnictvo
realizujúce článok 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“ Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil,
že „ ... súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré racionálne a logickým spôsobom dáva odpoveď na všetky
argumentačné tvrdenia uplatnené účastníkmi konania, ako aj na právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m.
m. IV. ÚS 115/03)."

14. Žalobca poukázal i na rozhodovaciu prax žalovaného, podľa ktorej nie je bežné ukladanie pokút v
podobnej výške, čím je rozhodnutie žalovaného v priamom rozpore so zásadou legitímneho očakávania
napr. rozhodnutie č. 0064/2015/K č. spisu 1483-2015-BA zo 07.04.2015, ktorým Úrad uložil dodávateľovi
elektriny, spoločnosti Energie2, a.s., úhrnnú pokutu vo výške 19.000,- EUR za dvadsať správnych
deliktov, kde takmer polovica pochybení sa zhoduje s pochybeniami žalobcu a možno tieto pochybenia
považovať za závažnejšie, keďže porušenie povinností spoločnosťou Energie2, a.s. sa dotýkalo v
niektorých prípadoch väčšieho počtu odberateľov.



Ďalej rozhodnutie správneho orgánu č. 0281/2015/K č. spisu 6400-2015-BA z 09.12.2015, ktorým Úrad
uložil spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. za obdobný počet porušených ustanovení
zákona úhrnnú pokutu vo výške 25.000,- EUR.
V rokoch 2014 - 2016 Úrad neuložil žiadnemu alternatívnemu dodávateľovi elektriny pokutu ani len
približujúcu sa výške, v akej bola uložená žalobcovi, pričom najvyššia pokuta uložená „tradičným"
dodávateľom v roku 2015, konkrétne spoločnosti ZSE Energia, a.s., vo výške 6.100,- EUR. Vzhľadom na
uvedené, rozhodnutie žalovaného je nielen porušením zásady legitímnych očakávaní, ale tiež v rozpore
so zásadou materiálnej rovnosti, definovanej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, na ktoré Predseda
Úradu v svojom rozhodnutí poukazuje, avšak nijakým spôsobom nekonkretizuje použitie predmetného
ustanovenia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na precedenčnú zásadu (zásadu materiálnej rovnosti)
ako integrálnej a záväznej súčasti správneho konania, nachádzajúcej sa v časti I. ods. III Odporúčania
Výboru ministrov (2007) 7, v ktorej je uvedené, že správne orgány majú konať tak, aby bola zachovaná
zásada rovnosti a to tak, aby v prípade osôb, ktorých situácia je rovnaká, rozhodovali rovnako. Akýkoľvek
odklon od tejto zásady musí byť determinovaný objektívnymi okolnosťami. Precedenčná zásada
slúži ako prostriedok ochrany pred svojvôľou správneho orgánu, pred neprimeraným a nezákonným
uplatňovaním správnej úvahy (diskrečnej právomoci správneho orgánu).

15. Žalobca je názoru, že rozhodnutie Predsedu Úradu sa neprimerane odkláňa od bežnej rozhodovacej
praxe, čo narúša rovnosť všetkých subjektov pred zákonom, ako aj samotným Úradom. Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2 Sžp/16/2011 z 30.05.2012 uviedol, „Zárukou správneho
ukladania sankcií za správne delikty je dodržiavanie princípov zákonnosti, individualizácie a primeranosti
sankcie. Z hľadiska uplatnenia princípu zákonnosti je dôležité stanoviť zákonom nielen druh sankcie a
jej rozsah, ale aj dostatočne presne kritéria pre vymeranie sankcie v konkrétnom prípade. Ak nie sú tieto
kritéria dostatočne v zákone vymedzené, správny orgán má väčší priestor pre správne uváženie. Ak
vychádzame zo súčasnej právnej úpravy správnych deliktov, je možné dospieť k záveru, že prevažná
časť týchto kritérií pre uloženie sankcie je objektívnej povahy. Najčastejšie sa stretávame s týmito
kritériami: závažnosť protiprávneho konania, doba trvania protiprávneho konania, význam protiprávneho
konania, rozsah spôsobených (alebo možných, hroziacich) následkov protiprávneho konania, najmä
rozsah škody. ... Hľadiská, ktoré majú subjektívny charakter: miera zavinenia, dôvody, ktoré viedli k
porušeniu právnej povinnosti, skutočnosť, či sa osoba, ktorá sa dopustila protiprávneho konania pričinila
o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.“

16. Správne orgány pri ukladaní pokuty neprihliadli na všetky zákonné aspekty uvedené v § 91
ods. 5 zákona o energetike a vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu uložili neprimerane vysokú
pokutu. Žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti sa zaoberá dodávkou elektriny a dodávkou plynu
odberateľom, prevažne z kategórie zraniteľných odberateľov (§ 2 písm. l) zákona o regulácii). Preto
zmena na strane výdavkov s vysokou pravdepodobnosťou zasiahne a ovplyvní fungovanie žalobcu v
negatívnom zmysle. Dodávka elektriny a dodávka plynu zraniteľným odberateľom pritom patrí medzi
regulované činnosti (§ 11 ods. 1 písm. f) a ods. 2 písm. e) zákona o regulácii) podliehajúce cenovej
regulácii zo strany Úradu, čo samo o sebe znemožňuje žalobcovi reagovať na nárast nákladov zvýšením
cien elektriny a plynu. Vyrubenie neprimerane vysokej peňažnej pokuty zo strany štátneho orgánu môže
predstavovať porušenie základných ľudských práv sankcionovaného subjektu (rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vo veci Mamidakis proti Grécku, číslo konania 35533/04, v ktorom
Európsky súd pre ľudské práva vyslovil právny názor, že štát musí pri udeľovaní sankcií zachovať
adekvátnu mieru proporcionality medzi sankčnými prostriedkami a cieľom, ktorý sa má dosiahnuť; ak
aj je cieľom sankcie ochrana verejného záujmu (potrestanie subjektov páchajúcich správny delikt),
extrémne vysoká pokuta, ktorá má spôsobilosť privodiť subjektu značnú finančnú ujmu, nemôže byť
považovaná za primeranú; nález Ústavného súdu Českej republiky PI. ÚS 3/02, v zmysle ktorého „ ...je
treba posudzovať cieľ zásahu (do subjektívneho práva) vo vzťahu k použitým prostriedkom, pričom
merítkom pre takéto posúdenie je zásada proporcionality, resp. primeranosti v širšom zmysle, ktorá môže
byť taktiež nazývaná zákaz nadmernosti zásahu do práv a slobôd".).

III. Vyjadrenie žalovaného.

17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 01.02.2017, doručeným súdu dňa 02.02.2017, ktorý
nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, bez dostatočných skutkových
zistení a že pokuta bola uložená v neprimeranej výške. Žalobca v petite žiada iba zníženie výšky
pokuty, preto iba táto časť rozhodnutia je sporná. Žalovaný považuje skutkový stav veci za spoľahlivo



zistený, protiprávnosť za preukázanú, preto rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie
boli vydané v súlade so zákonom a žalobu žiada zamietnuť.

18. V odvolacom konaní žalovaný preskúmal v súlade so zásadami zákonnosti a materiálnej pravdy a §
59 ods. 1 správneho poriadku napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako i predložený spisový materiál,
všetky dôkazy a dôvody uvádzané v odvolaní, a to v prospech ako aj v neprospech žalobcu. Skutočnosť,
že žalovaný neakceptoval všetky argumenty žalobcu, ktorými ospravedlňoval porušenie zákona,
nemôže mať za následok nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutia. Povinnosťou odvolacieho
orgánu bolo zaoberať sa tými skutočnosťami, ktoré súviseli s predmetom rozhodovania, a nie hodnotiť
názory a domnienky žalobcu ako má správne vykonávať regulovanú činnosť dodávky elektriny a plynu.

19. Ako priťažujúce okolnosti boli vyhodnotené opakované porušovanie tých istých ustanovení zákona,
tým istým spôsobom konania a porušovanie ustanovení, ktorých účelom je ochrana odberateľov.
Systémové pochybenie žalobcu bolo len jedným z dôvodov, za ktoré bola spoločnosti uložená pokuta.
Za najzávažnejšie porušenie zákona žalovaný považuje porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 12 zákona
o energetike. Týmto porušením sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona
o energetike, pričom v obdobnej veci bola žalobcovi už uložená pokuta aj v minulosti, a to rozhodnutím
č. 0055/2014/K zo dňa 30.12.2014 vo výške 27.600,- EUR.

20. Ako poľahčujúcimi okolnosťami pre ukladanie pokuty boli porušenia, ktoré sa týkali porušenia
administratívnych povinností voči úradu, keďže nimi nebola spôsobená priama ujma či škoda
odberateľom elektriny a plynu.

21. Žalovaný po vzhliadnutí na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti dospel k tomu, že prevládajúcimi
sú priťažujúce okolnosti, keďže úrad ako orgán kontroly dodržiavania zákona a ochrany spotrebiteľa
(odberateľa), musí zabezpečiť efektívne a reálne napĺňanie zákonných práv odberateľa. Prvostupňový
orgán sa v rozhodnutí podrobne zaoberal jednotlivými správnymi deliktmi, riadne zdôvodnil výšku
uloženej úhrnnej pokuty a správne vyhodnotil dôvody na jej uloženie, preto odvolací správny orgán
súhlasil s právnym názorom vysloveným prvostupňovým orgánom.

22. K uloženej výške pokuty a k žalobcom citovanej judikatúre žalovaný uviedol, že v napadnutých
rozhodnutiach podrobne a konkrétne bolo zdôvodnené udelenie úhrnnej pokuty ako aj jej výška. Podľa
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy Slovenskej
republiky, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správny orgán je podľa zákona
povinný regulovanému subjektu v prípade zistenia spáchania správneho deliktu uložiť pokutu, pričom
zákon nerozlišuje, či ide o systémové alebo individuálne pochybenie (§ 36 ods. 3 zákona o regulácii
a § 91 ods. 2 zákona o energetike). Úrad nie je oprávnený na základe vlastnej úvahy rozhodnúť, že
regulovanému subjektu neuloží pokutu, ak sa tento dopustil správneho deliktu. Takýmto postupom by
naopak úrad porušil zákon

23. Žalobcovi bola uložená pokuta podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona o energetike, podľa ktorého,
správny orgán môže za porušenie tohto zákona uložiť pokutu v rozmedzí od 300,- EUR do 300.000,-
EUR. Pri ukladaní pokuty podľa § 91 ods. 5 zákona o energetike úrad prihliada najmä na závažnosť,
spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností, čo prvostupňový orgán pri ukladaní
pokuty riadne zohľadnil. Žalovaný pri svojom rozhodovaní okrem uvedeného prihliadal i na charakter
sankcie ako takej, ktorou je preventívna a represívna funkcia, pričom ak ide o finančný postih, nemôže
byť neprimeranej mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, a teda
nevyhnutne musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu
funkciu, jej výška musí byť určená tak, aby sa sankcionovaná osoba vyvarovala do budúcnosti porušenia
zákona. Žalovaný zdôraznil, že postih za správny delikt musí mať silu odradiť od nezákonného postupu
nielen porušiteľa (individuálna prevencia), ale aj iné právnické osoby či fyzické osoby, ktoré sú nositeľmi
rovnakých zákonných povinností (generálna prevencia).

24. Pri určení výšky pokuty žalovaný postupoval v súlade s § 3 ods. 5 správneho poriadku, podľa
ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch
nevznikali neodôvodnené rozdiely, a teda sú povinné objektívne podobné prípady rozhodovať zhodne.
Zákon ustanovuje dolnú a hornú hranicu možného uloženia pokuty a nevymedzuje presnú výšku pokuty
za jednotlivé porušenia zákona, čo znamená, že skutočná výška pokuty závisí vždy na posúdení



správneho orgánu pri zohľadnení závažnosti, spôsobu, času trvania a možných následkov protiprávneho
stavu. Žalovaný uloženú pokutu vo výške 100.000,- EUR považuje za primeranú vo vzťahu k zisteným
porušeniam zákona o regulácii a zákona o energetike a zároveň poukázal, že predchádzajúca pokuta
vo výške 27.600,- EUR nesplnila svoju preventívnu funkciu, keďže došlo k opakovaným porušeniam
zákona.

25. V danom prípade nejde o exemplárnu pokutu, ale o pokutu, ktorá výškou zodpovedá pôsobeniu
žalobcu na trhu s elektrinou a plynom, opakovanému a trvalému porušovaniu zákona, čo preukázal
skutočnosťami vykonaných kontrol:
- Prvá kontrola u žalobcu bola úradom vykonaná v roku 2009 (od 27.10.2009 do 09.12.2009),
kontrolované boli roky 2007, 2008 a 2009, výsledkom ktorej bolo uloženie pokuty vo výške 150.000,-
EUR rozhodnutím č. 0002/2010/K.
- Druhá kontrola bola úradom vykonaná v rokoch 2011 a 2012, kontrolované boli roky 2009, 2010 a 2011,
výsledkom ktorej bolo uloženie pokuty vo výške 3.200,- EUR  rozhodnutím č. 0028/2012/K.
- Tretia kontrola bola úradom vykonaná od 03.03.2014 do 17.06.2014, kontrolované boli roky 2013 a
2014, výsledkom ktorej bolo uloženie pokuty vo výške 27.600,- EUR rozhodnutím č. 0055/2014/K.
- Štvrtá kontrola bola vykonaná od 05.02.2016 do 13.06.2016, kontrolované boli roky 2014, 2015 a 2016,
výsledkom ktorej bolo uloženie pokuty vo výške 100.000,- EUR rozhodnutím č. 0031/2016/K, ktoré je
predmetom tohto súdneho prieskumu.
Zároveň boli žalobcovi uložené úradom aj ďalšie tri pokuty za porušenie zákona, a to v roku 2014
rozhodnutím č. 0020/2014/K vo výške 2.000,- EUR, v roku 2009 rozhodnutím č. 0105/2009/K vo
výške 200,- EUR a rozhodnutím č. 0178/2009/K vo výške 200,- EUR. Vzhľadom na uvedené, výška
uloženej pokuty nie je najvyššia a ani jediná. Doterajšie pokuty uložené žalobcovi nemali dostatočne
preventívny charakter, keďže porušovanie zákona bolo úradom opakovane preukázané, čo sám žalobca
nespochybňuje. Rovnako nebola žiadna pokuta likvidačná, žalobca stále pôsobí na trhu, pričom spôsob
podnikania na trhu s elektrinou a plynom nezmenil, preto úrad objektívne musel pristúpiť k prísnejšej
výške uloženej pokuty.

26. K rozhodovacej praxi namietanej v odseku 14. tohto rozhodnutia žalovaný uviedol, že v prípade
Energie2, a.s. ide o spoločnosť s menším trhovým podielom (0,68% v roku 2015 pri dodávke elektriny
domácnostiam) a kratším pôsobením na trhu s elektrinou a plynom, od roku 2011, pričom žalobca pôsobí
na trhu s elektrinou a plynom ako dodávateľ od roku 2007 a jeho trhový podiel pri dodávke elektriny
domácnostiam predstavoval 4,2% v roku 2015. V spoločnosti Energie2, a.s. bola vykonaná zatiaľ len
jedna kontrola od 13.06.2014 do 05.09.2014, na základe ktorej bola úradom uložená pokuta vo výške
19.000,- EUR rozhodnutím č. 0064/2015/K. Túto ako prvú pokutu nemožno objektívne porovnávať s
uloženou pokutou žalobcovi, keďže nešlo o opakované porušovanie zákona ako v prípade žalobcu.
K pokute uloženej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. žalovaný uviedol, že kritériom na
uloženie pokuty nie je len počet zistených porušení.
Pretože žalobca sa dopustil opakovaných porušení do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o
uložení pokuty č. 0055/2014/K právoplatné dňa 20.01.2015, podľa § 91 ods. 3 zákona o energetike, sa
pokuta podľa odseku 2 zvyšuje až na dvojnásobok, t.j. od 600,- EUR do 600.000,- EUR. Vzhľadom na
uvedené, výška uloženej pokuty     100.000 ,-EUR nepredstavuje strednú ani hornú hranicu zákonom
ustanovenej sadzby, ale tvorí 16,7 % z maximálnej výšky pokuty, čo je spodná hranica zákonom
ustanovenej sadzby. Pokuta bola uložená vo výške, aby zabezpečila nápravu žalobcu a nemá pre
žalobcu likvidačný charakter.

27. Žalobcom navrhnutá moderácia vo výške 26.000,- EUR, by podľa názoru žalovaného nesplnila
preventívnu ani represívnu funkciu a je navrhnutá ešte v nižšej výške, ako predchádzajúca pokuta.
Dovolávanie sa nižšej pokuty s poukazom na uloženie pokút iným regulovaným subjektom, považuje
žalovaný za účelové. Žalobca sa porušení zákona dopúšťa opakovane a dlhodobo. Zľahčovanie
žalobcu, že nejde o systémové porušenia ale individuálne, bez vážnych dopadov, žalovaný poukázal na
skutočnosť, že v rámci ochrany spotrebiteľa eviduje stovky podnetov od odberateľov elektriny a plynu
na obchodné praktiky žalobcu.

IV. Replika žalobcu.



28. Podaním z 20.02.2017, doručeným súdu dňa 22.02.2017 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného
vo veci samej s tým, že s vyjadrením nemožno súhlasiť, pretože Predseda Úradu, ako odvolací orgán
sa so vznesenými námietkami vôbec nezaoberal, čo je nezlučiteľné so spravodlivým procesom.

29. Podľa žalobcu z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že niektoré z dôvodov sa snažil doplniť či objasniť až
vo vyjadrení (vymenovanie priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na ktoré pri rozhodovaní prihliadal),
čo mal uviesť v napadnutom rozhodnutí.

30. Žalovaný sa vyjadril k výške uloženej pokuty, pričom argumentáciu žalobcu nevyvrátil a opäť sa
snažil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia Predsedu Úradu doplniť. Žalovaný sa opäť nezaoberal
kritériami, ktoré zákon upravuje pre stanovenie výšky sankcie a to závažnosťou správneho deliktu,
významom chráneného záujmu, ktorý bol správnym deliktom dotknutý, spôsobom spáchania správneho
deliktu, jeho následkami a okolnosťami, za ktorých bol spáchaný. Žalovaný tak sankciu nijakým
spôsobom neindividualizoval, ale uložil pokutu vo výške, ktorá ďaleko presahuje výšku sankcií, ktoré
Úrad regulovaným subjektom bežne za obdobné porušenia zákonov ukladá.

31. S vyjadrením žalovaného pri porovnávaní pokuty uloženej žalobcovi a pokuty uloženej dodávateľovi
Energie2, a.s., žalobca nesúhlasí a je názoru, že žalobca ako dodávateľ pri väčšom počte
odberateľov, kde je väčšie administratívne zaťaženie, je individuálne pochybenie viac pravdepodobné a
ospravedlniteľné. V takýchto prípadoch treba skúmať závažnosť pochybenia a najmä škodlivý následok
pre odberateľov (ktorý v prípade väčšiny porušení nenastal). Kritérium trhového podielu, ktoré žalovaný
pri rozhodovaní použil, právne predpisy nepoznajú a ako také je rozporné so zásadou materiálnej
rovnosti v zmysle ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Úrad doposiaľ na veľkosť trhových podielov
pri rozhodovaní nijakým spôsobom neprihliadal, čo vyplýva práve zo skutočnosti, že pokuty uložené
„tradičným" dodávateľom elektriny s neporovnateľne väčšími trhovými podielmi sa ani len nepribližujú
výške pokuty uloženej žalobcovi.

32. Žalobca poukázal aj na počet kontrol, ktoré Úrad uskutočnil u žalobcu a to v porovnaní s počtom
kontrol, ktoré Úrad vykonal v rovnakom období u ostatných regulovaných subjektoch (Úrad uviedol
príklad u iného alternatívneho dodávateľa elektriny, spoločnosti Energie2, a.s., kde vykonal zatiaľ len
jednu kontrolu).

33. V závere žalobca opäť zdôraznil, že žalovaný pri rozhodovaní používa kritéria bez zrejmej
predvídateľnosti a logickej opodstatnenosti, uložená pokuta je neprimeraná a v rozpore so zásadou
legitímneho očakávania.

V. Administratívne konanie.

34. Z administratívneho spisu súd zistil, že na základe písomného poverenia na vykonanie kontroly č.
108/2016 zo dňa 05.02.2016 a dodatku č. 1 k povereniu č. 108/2016 zo dňa 17.02.2016, zamestnanci
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v dňoch od 05.02.2016 do 13.06.2016 vykonali podľa § 9 ods.
1 písm. b) bod 5. zákona o regulácii u žalobcu kontrolu dodržiavania vybraných zákonov, všeobecne
záväzných právnych predpisov a vydaných rozhodnutí a overovanie správnosti a pravdivosti dokladov
predkladaných úradu v oblasti regulácie elektroenergetiky a plynárenstva v období rokov 2014, 2015
a 2016 a kontrolu plnenia opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri vykonávaní
kontroly uloženého v Zápisnici o prerokovaní kontroly o výsledku vykonanej kontroly č. 111/2014 zo dňa
17.06.2014.

35. Predmetom podnikania žalobcu je okrem iných činností aj elektroenergetika - dodávka elektriny a
plynárenstvo - dodávka plynu, na základe povolenia č. 2007E 0268 - 4. zmena na predmet podnikania
elektroenergetika, rozsah podnikania dodávka elektriny a povolenia č. 2011P 0159 - 2. zmena na
predmet podnikania plynárenstvo, rozsah podnikania dodávka plynu.

36. Úrad listom pod č. 23070/2016/BA zo dňa 15.06.2016 oznámil žalobcovi začatie správneho konania
vo veci uloženia pokuty za porušenia zákona o regulácii a zákona o energetike na základe zistení
uvedených v protokole č. 108/2016 o výsledku vykonanej kontroly (ďalej len „protokol“), ako aj prípadné
ďalšie podklady súvisiace so správnym konaním. K jednotlivým zisteniam uvedeným v protokole sa
žalobca vyjadril podaním z 24.06.2016, doručené Úradu dňa 29.06.2016, pričom vzápätí Úrad vydal



prvostupňové rozhodnutie č. 0031/2016/K č.sp. 2972-2016-BA zo dňa 29.06.2016, proti ktorému žalobca
podal odvolanie podaním z 15.07.2016, v ktorom odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie a
zdôraznil, že konštatované porušenia povinností neboli závažného charakteru, nešlo o systémové
pochybenia ale o individuálne pochybenia a to výnimočné, v rozsahu spracovania dát s nulovým
spoločenským poškodením. Okrem iného žalobca poukázal, že uložená sankcia je neprimerane vysoká
a vo vzťahu k náprave odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo 253/2010 z 03.05.2011,
v závere navrhol za spáchanie deliktov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí uložiť úhrnnú pokutu
vo výške         26.000,- EUR. Odvolanie bolo dňa 16.08.2016 postúpené odvolaciemu orgánu, ktorý
listom z 30.08.2016 vyzval žalobcu k vyjadreniu pred vydaním rozhodnutia. Za účelom oboznámenia sa s
podkladmi pred vydaním rozhodnutia sa dňa 06.08.2016 na odvolací orgán dostavil štatutárny zástupca
žalobcu, ktorý sa osobne do záznamu vyjadril, že na svojom písomnom stanovisku trvá. Predseda Úradu,
ako odvolací orgán o odvolaní rozhodol pod č. 049/28387/2016/PR/SD, číslo spisu 3875-2016-BA dňa
29.09.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Úradu potvrdil. Rozhodnutie Predsedu
Úradu ako aj prvostupňové rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu.

VI. Právne posúdenie žaloby.

37. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci     (§ 10, § 13 ods.
1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 27 SSP) a dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná.

38. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

40. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo  je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

41. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

42. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V
rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí
smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

43. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, účelom regulácie podľa
tohto zákona je transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a s nimi
súvisiacich regulovaných činností za primerané ceny a v určenej kvalite.



44. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, predmetom regulácie
podľa tohto zákona sú
a) ceny v sieťových odvetviach a podmienky ich uplatňovania,
b) podmienky vykonávania regulovaných činností.

45. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, regulačná politika je
stratégia, ktorá upravuje vykonávanie regulácie počas určeného regulačného obdobia.

46. Podľa § 9 ods. 1 písm. c) bod 3. zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, úrad
rozhoduje o uložení pokuty za správne delikty spáchané porušením povinností ustanovených v tomto
zákone a v osobitných predpisoch.

47. Podľa § 22 ods. 5 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, ak regulovaný subjekt
nedodrží štandardy kvality a toto nedodržanie preukázateľne nastalo, je regulovaný subjekt povinný
uhradiť svojmu odberateľovi kompenzačnú platbu vo výške a spôsobom určeným podľa § 40 ods. 2.

48. Podľa § 29 ods. 1 písm. b) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, regulovaný
subjekt je okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný vykonávať regulovanú
činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím alebo potvrdením úradu a dodržiavať cenovú reguláciu
podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom.

49. Podľa § 29 ods. 1 písm. o) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, regulovaný
subjekt je okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný dodržiavať pravidlá trhu.

50. Podľa § 29 ods. 1 písm. k) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, regulovaný subjekt
je okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný poskytovať úradu bezodplatne úplné
a pravdivé údaje, podklady, doklady a akékoľvek informácie potrebné na účely podľa tohto zákona a na
výkon pôsobnosti úradu v rozsahu, spôsobom a v lehotách určených úradom.

51. Podľa § 36 ods. 1 písm. p) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, správneho
deliktu podľa tohto zákona sa regulovaný subjekt dopustí, ak nevykonáva regulovanú činnosť v súlade
s právoplatným rozhodnutím alebo potvrdením úradu podľa § 14 až 17 a § 29 ods. 1 písm. a) alebo
nedodrží cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom.

52. Podľa § 36 ods. 1 písm. af) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, správneho
deliktu podľa tohto zákona sa regulovaný subjekt dopustí, ak nedodrží pravidlá trhu.

53. Podľa § 36 ods. 1 písm. x) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, správneho deliktu
podľa tohto zákona sa regulovaný subjekt dopustí, ak neposkytne úradu a Európskej komisii bezodplatne
pravdivé údaje, podklady, doklady alebo akékoľvek informácie potrebné na účely podľa tohto zákona a
na výkon pôsobnosti úradu v rozsahu, spôsobom a v lehotách určených úradom.

54. Podľa § 36 ods. 1 písm. m) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, správneho deliktu
podľa tohto zákona sa regulovaný subjekt dopustí, ak neuhradí svojmu odberateľovi kompenzačnú
platbu podľa § 22 ods. 5.

55. Podľa § 36 ods. 9 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, v konaní na prvom stupni
rozhoduje vecne príslušný organizačný útvar úradu.

56. Podľa § 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, tento zákon upravuje
a) podmienky na podnikanie v energetike,
b) prístup na trh, práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike,
c) opatrenia zamerané na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a plynu a fungovanie vnútorného
trhu s elektrinou a vnútorného trhu s plynom,
d) práva a povinnosti osôb, ktorých práva a povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike,
e) výkon štátnej správy v energetike,
f) výkon štátneho dozoru a kontroly nad podnikaním v energetike.



57. Podľa § 17 ods. 12 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, pôvodný dodávateľ elektriny alebo dodávateľ
plynu je povinný odberateľovi elektriny v domácnosti alebo odberateľovi plynu v domácnosti doručiť
konečné vyúčtovanie platieb za dodávku elektriny alebo dodávku plynu najneskôr do štyroch týždňov po
vykonaní zmeny. Konečné vyúčtovanie platieb za dodávku elektriny alebo dodávku plynu sa uskutoční
na základe odpočtu skutočného stavu na určenom meradle vykonaného príslušným prevádzkovateľom
sústavy alebo prevádzkovateľom siete, ak tento zákon neustanovuje inak.

58. Podľa § 91 ods. 2 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, úrad uloží pokutu držiteľovi povolenia
alebo inej osobe vo výške od 300 eur do 300 000 eur za vykonávanie činností bez povolenia alebo
bez oznámenia, pri činnostiach, na ktoré sa vyžaduje povolenie podľa § 6 ods. 2 písm. a) až c) alebo
oznámenie podľa § 6 ods. 5 alebo za nesplnenie povinností uložených v § 4 ods. 5, § 6 ods. 7 až 12, §
8 ods. 5, § 9, § 10 ods. 1, § 11 ods. 16 písm. e), § 17, § 17a, § 33 ods. 9, § 94, § 96 ods. 7.

VII. Závery správneho súdu.

59. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.
049/28387/2016/PR/SD, číslo spisu 3875-2016-BA zo dňa 29.09.2016, ktorým potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu č. 0031/2016/K č.sp. 2972-2016-BA zo dňa 29.06.2016, keď
žalobcovi, ako regulovanému subjektu uložil podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona o energetike, úhrnnú
pokutu vo výške 100.000,- EUR za spáchanie správnych deliktov špecifikovaných v odseku 1. tohto
rozhodnutia.

60. Správnemu súdu neušla pozornosti skutočnosť, že petit žaloby neobsahoval návrh na zrušenie
rozhodnutia žalovaného, ale výlučne len návrh na sankčnú moderáciu s tým, aby súd zmenil výšku
uloženej pokuty na 26.000,- EUR. V tejto súvislosti je súd názoru, že predpokladom posúdenia sankčnej
moderácie je perfektné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu k otázke súvisiacej s určením
výšky pokuty v súlade so zákonnými podmienkami uloženými v § 91 ods. 5 zákona o energetike, ako
závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností. Nakoľko súd vzhliadol vadu v
odôvodnení rozhodnutia správnych orgánov v tejto časti, čím nemal zákonné podklady pre posúdenie
a rozhodnutie o moderácii, preto nemožno uzavrieť, že by správny súd prekročil svoje kompetencie a
vybočil z rámca petitu podanej žaloby (nemožno hovoriť o porušení zásady iudex ne eat petita partium,
pretože správny súd je viazaný len dôvodmi žaloby, nie petitom) keď rozhodnutie žalovaného zrušil.
Vzhľadom na vyslovený právny názor súdu, v tomto kontexte je správny súd viazaný len dôvodmi žaloby,
ktoré v predmetnej žalobe nepochybne prioritne namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre absenciu
riadneho odôvodnenia. Iný postup správneho súdu, by vzhľadom na okolnosti podanej žaloby, bol v
rozpore so zásadou „odopretie spravodlivého súdu“.

61. Postup súdu, ktorým sa len prísne a formalisticky posúdi vec, bez naplnenia samotnej podstaty
(matérie) žalobných dôvodov a riadneho preskúmania ich prípustnosti, je popretím materiálneho
právneho štátu. Prílišný formalizmus, ktorý je na úkor prípadnej dostupnosti práva na súdnu ochranu
a ktorý navyše popiera samotnú podstatu uplatnených žalobných dôvodov, je v rozpore s ústavným
princípom materiálneho právneho štátu. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu „Prvoradou
podmienkou dostupnosti práva na súdnu ochranu je také správanie súdu, pri ktorej sa zdrží akejkoľvek
svojej činnosti, ktorou by oprávnenej osobe bez právneho dôvodu sťažoval, či dokonca maril možnosť
konať pred súdom, v medziach platného právneho poriadku, uplatňovať svoje hmotné aj procesné
práva.” (DRGONEC, J. U´stava Slovenskej republiky. Teo´ria a prax. Bratislava: C. H. Beck, 2015, s.
855). Rovnako i na´lez U´stavne´ho su´du CˇR sp. zn. III. U´S 3199/12 z 19.11.2013 „Za porusˇeni´ pra
´va na soudni´ ochranu je trˇeba povazˇovat nejen situaci, kdy je jednotlivec zcela zbaven mozˇnosti
k soudu prˇistoupit, ny´brzˇ i situaci, kdy stanoveny´m postupem sve´ pra´vo prˇed obecny´m soudem
uplatnil, avsˇak tento soud vy´kladem procesni´ch prˇedpisu° dospeˇl k za´veˇru, zˇe jednotlivci ochrana
pra´v v takove´m rozmeˇru a sˇi´rˇi nena´lezˇi´ a formalisticky se odmi´tl na´mitkami u´cˇastni´ka rˇi´zeni´
zaby´vat. Takovy´ postup obecne´ho soudu je trˇeba povazˇovat za odeprˇeni´ spravedlnosti (denegatio
iustitiae).“

62. Vzhľadom na právny názor súdu uvedený v odseku 60. a 61. tohto rozhodnutia, súd sa zaoberal
zákonnými podmienkami uloženia sankcie a dal za pravdu námietke žalobcu, že nestačí odôvodniť
uloženie sankcie len konštatovaním splnenia zákonných predpokladov s opisom skutkových zistení bez
logických súvislostí a použitia správnej úvahy správneho orgánu o tom, prečo práve skutok pod č. 1 bol



označený za najzávažnejší vo vzťahu k ostatným skutkom pri použití absorpčnej zásady v správnom
trestaní.
Konštatovanie, že „najprísnejšie postihnuteľným správnym deliktom je správny delikt uvedený v bode 1.
výroku tohto rozhodnutia, ...“, je podľa názoru správneho súdu absolútne nedostatočné. Správny orgán
musí uviesť správnu úvahu o tom, prečo je správny delikt závažný sám o sebe a prečo je najzávažnejší
vo vzťahu k ostaným správnym deliktom.

63. V odôvodnení rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu absentuje správna
úvaha o vyhodnotení spôsobu spáchania správneho deliktu uvedeného v bode č. 1 (ako najzávažnejší)
vo vzťahu spôsobu spáchania k ostatným správnym deliktom.
Pokiaľ ide o čas protiprávneho konania, odôvodnenie rozhodnutí, že „...správny orgán pri rozhodovaní
o výške uloženej pokuty vzal do úvahy aj dĺžku obdobia trvania správnych deliktov...“ a následné
uvedenie časových úsekov trvania jednotlivých správnych deliktov, podľa názoru súdu, je absolútne
nedostačujúce. Správny orgán pri posúdení a vyhodnotení času protiprávneho trvania správneho deliktu,
musí uviesť správnu úvahu o tom, aký dopad a vplyv malo trvanie jednotlivých správnych deliktov na
výšku uloženej pokuty.
A pokiaľ ide o zákonnú podmienku možných následkov porušenia povinností, odôvodnenie rozhodnutí,
že „... protiprávne konanie žalobcu má za následok porušenie právnych noriem, ktoré boli prijaté za
účelom ochrany spotrebiteľa a aj napriek tomu, že žalobca nekoná v úmysle poškodiť odberateľov,
či porušiť povinnosť, je nutné tieto porušenia považovať za natoľko závažné, že zodpovedajú výške
uloženej sankcie. ...“, podľa názoru súdu nie je dostatočné, keď neobsahuje správnu úvahu o možných
následkov protiprávneho konania.

64. Správny súd dodáva, že v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na skutkové
okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli
nepochybne zistené a ich právny význam. V súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné len
citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy tak, aby
účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Právna teória považuje
za nesprávne také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa nedajú rozlíšiť skutkové a právne závery.
V odôvodnení napadnutých rozhodnutí absentuje uvedenie logickej súvzťažnosti medzi výrokom
rozhodnutia a strohým opisom skutkových zistení. Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia
má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny
orgán na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne a v neposlednej rade aj spravodlivé a
presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku,
musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Iba riadne, logické a zrozumiteľné odôvodnenie sa pre
účastníka správneho konania stáva presvedčivým o jeho zákonnosti (rozsudky Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 5Sžp/76/2009, sp.zn. 5Sžp/87/2009). Úlohou súdu v správnom súdnictve je kontrola zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu, a nie nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, k čomu by
došlo, pokiaľ by súd dopĺňal vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu podstatným
spôsobom, pretože a priori povinnosťou správneho orgánu je náležite odôvodniť svoje rozhodnutie v
súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

65. Podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), každý sa
môže domáhať stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v stanovených
prípadoch u iného orgánu.

66. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (zákon č. 460/1992 Zb.), každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

67. Ústavne garantované právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa celú radu samostatných
subjektívnych základných práv, okrem iných aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorých
porušenie spôsobuje vadu zaťažujúcu prebiehajúce konanie, či vydané rozhodnutie. S prihliadnutím na
uvedené je potrebné za súčasť pojmu právneho štátu, resp. práva na spravodlivý proces považovať
povinnosť štátnych orgánov svoje rozhodnutia náležite odôvodňovať. Dodržiavanie tejto povinnosti
má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť ich rozhodovania a vylúčiť ľubovôľu. Preskúmavané
rozhodnutia síce obsahujú náležitý popis zisteného skutkového stavu, vrátane dôkazov, avšak absentuje
v nich vyhodnotenie a správna úvaha. Účastník má právo na také odôvodnenie správneho rozhodnutia,



ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom
správneho konania. Správny orgán musí v svojom rozhodnutí uviesť, akými úvahami bol vedený pri
hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval. Nedostatok riadneho odôvodnenia predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a
rozhodovanie vo veci samej.

68. Správny súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že ide o administratívne trestanie, ktoré sa spravuje
primerane zásadami ukladania trestov v trestnom konaní, preto sa kladú zvýšené požiadavky nielen
na identifikáciu protiprávneho konania vo výrokovej časti rozhodnutia, presvedčivosť vysvetlenia, akým
postupom bolo protiprávne konanie zistené, ale aj na zdôvodnenie uloženej sankcie z hľadiska jej druhu
a výšky, pri ktorej (pri ukladaní výšky pokuty) správny orgán podľa § 91 ods. 5 zákona o energetike,
prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinnosti.

69. Súd dal za pravdu žalobcovi, ktorý poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia Predsedu
Úradu, ktorý konštatuje, že „po prihliadnutí na poľahčujúce aj priťažujúce okolnosti má zato, že
prevládajúcimi sú priťažujúce skutočnosti, nakoľko úrad ako orgán kontroly dodržiavania zákona a
ochrany spotrebiteľa (odberateľa), musí zabezpečiť efektívne a reálne napĺňanie zákonných práv
odberateľa“. Podľa názoru súdu takéto zhodnotenie priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (bez ich
akejkoľvek identifikácie a logických súvislostí so správnou úvahou prečo prevládajúcimi sú priťažujúce
okolnosti), absolútne neobstojí a už vôbec neobstojí sanácia doplnenia odôvodnenia rozhodnutia v rámci
vyjadrenia k žalobe.

70. Správny súd uzatvára, že v preskúmavaných rozhodnutiach správne orgány síce zrozumiteľne
identifikovali spôsob porušenia povinností žalobcom, avšak dôsledne a dostatočne sa nezaoberali
zákonnými podmienkami uloženými v § 91 ods. 5 zákona o energetike tak, ako súd uviedol v odseku 63.
tohto rozhodnutia, preto bude úlohou správneho orgánu vyhodnotiť v logických súvislostiach so správnou
úvahou uvedené zákonné kritériá pre uloženie sankcie, ako aj riadne odôvodnenie, prečo bola žalobcovi
uložená pokuta práve vo výške 100.000,- EUR a prečo nie v inej výške (menej, resp. viac), keďže rozpätie
je od 300,- EUR do 300.000,- EUR. Rovnako je potrebné náležite odôvodniť tvrdenie, prečo uložená
sankcia nie je pre žalobcu likvidačná, odôvodnenie v tejto časti úplne absentuje. Nestačí zdôvodnenie
iba vo všeobecnej rovine s konštatovaním splnenia zákonných predpokladov so skutkovým opisom
zistených nedostatkov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/183/2015 z 25.05.2017,
sp.zn. 3Sžo/39/2014 z 01.07.2015). Až na základe riadneho odôvodnenia bude možné posúdiť
uplatnenú sankčnú moderáciu.

71. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať požiadavku preskúmateľnosti čo do dôvodov a zrozumiteľnosti
tak, aby bolo presvedčivé. Keďže žalovaný správny orgán sa v svojom rozhodnutí uvedenými pravidlami
neriadil, Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu podľa § 191 ods.1
písm. d) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný je viazaný vysloveným
právnym názorom súdu podľa §  191 ods. 6 SSP a bude povinný vo veci konať a na základe indícií súdu
vo veci opätovne rozhodnúť.

VIII. Trovy konania.

72. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

73. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).



Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).