Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/10/2017 z 20. 3. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. marca 2019, sp. zn. 1S/10/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017200066.3
Krajský súd Bratislava | 1S/10/2017 | ECLI:SK:KSBA:2019:1017200066.3 | 2019-03-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, § 190 SSP, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/df8517ed-1b36-471c-99b2-45daf7e8b32b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017200066.3

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/10/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200066
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200066.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek
senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: O.. Z. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. 94X/X, XXX XX E. B. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti KM-OLVS-80/2016/OPK zo dňa 16.11.2016,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1.Riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave na základe žiadosti žalobcu,
personálnym rozkazom č. 311 zo dňa 09.03.2016 žalobcu uvoľnil zo služobného pomeru v štátnej
službe príslušníka Policajného zboru podľa ust. § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon č. 73/1998
Z.z.“),   a to  dňom 30.04.2016.

2. Žalobca bol v služobnom pomere Policajného zboru od 01.11.1992.



3. Žalobcovi bol rozhodnutím Č. p.: SPOU-OSZ-49790-l/2016-VZ zo dňa 04.08.2016 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych
činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia (ďalej len „prvostupňový orgán“), priznaný
výsluhový dôchodok vo výške 1 264,83 eura mesačne podľa ust. § 143aa  písm. a), ust. § 143ab ods.
1, ust. § 143ac ods. 1, písm. a) ust. § 58 v súlade s ust.§ 81 ods. 3, písm. a) zákona č. 328/2002 Z.
z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č.328/2002 Z.z.“).
4. Z prílohy k rozhodnutiu zo dňa 04.08.2016 Č. p.: SPOU-OSZ-49790-1/2016-VZ vyplýva, že žalobcovi
bola  započítaná celková doba služobného pomeru žalobcu  24 rokov a 363 dní.
5. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že odôvodnenie
rozhodnutia bolo v rozpore s ust. § 47 ods. 3 o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov, (ďalej len „Správny poriadok“), nakoľko bolo nedostatočne odôvodnené ohľadom spôsobu
výpočtu dĺžky započítanej doby služobného pomeru, s ktorou sa nestotožnil. Výpočet započítanej doby
služobného pomeru uvedený v prílohe rozhodnutia zo dňa 04.08.2016 Č. p.: SPOU-OSZ-49790-1/2016-
VZ obsahoval položky: základná vojenská služba (trvanie od 04.10.1990 do 27.03.1992) a výkon
služby (od 01.11.1992 do 30.04.2016), bez presnej špecifikácie konkrétneho počtu kalendárnych dní
na jednotlivé obdobia s uvedením iba celkového počtu započítanej doby služobného pomeru v dĺžke
24 rokov a 363 dní. Žalobca namietal, že prvostupňový orgán pri vydaní prvostupňového rozhodnutia
určil nesprávnu započítanú dĺžku jeho základnej vojenskej služby a neriadil sa ust.§ 58 ods. 1, písm.
a) zákona č. 328/2002 Z.z., v zmysle ktorého dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na
vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový
dôchodok, pre výšku týchto dávok je doba výkonu základnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom
osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu. Poukázal na to, že osobitným predpisom upravujúcim
brannú povinnosť v čase výkonu základnej vojenskej služby žalobcu bol zákon č. 92/1949 Zb. Branný
zákon (ďalej len („zákon č. 92/1949 Zb.“)  a to ust. § 27 ods. 2, v zmysle ktorého, bol povinný absolvovať
základnú vojenskú službu v trvaní 18 mesiacov. Deň jeho nástupu základnej vojenskej služby bol
upravený v ust. § 33 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb., a určovalo ho Federálne ministerstvo národnej obrany.

Z tohto dôvodu nastúpil na základnú vojenskú službu v určený deň 04.10.1990. Zo základnej vojenskej
služby bol predčasne prepustený na základe Nariadenia náčelníka generálneho štábu ČSFR č. 33/1992,
dňa 27.03.1992. Žalobca poukázal na to, že podľa zápisu na strane 12 Vojenskej knižky žalobcu, č. AA
336369, sa doba 7 dní  t. j. od 01.03.1990 do 03.10.1990 a od 28.03.1992 do 31.03.1992, započíta ako
vykonaná základná vojenská služba. Namietal, že pri určení dĺžky výkonu základnej vojenskej služby
mu mala byť priznaná doba celých 18 mesiacov a nemala mu byť skrátená  o 7 dní. Podľa jeho názoru
mu mala byť započítaná celková doba služobného pomeru 25 rokov a nie iba 24 rokov a 363 dní. Taktiež
namietal nejasnosti v spôsobe výpočtu celkovej započítanej doby služobného pomeru uvedenej v prílohe
prvostupňového rozhodnutia, a to nekonkretizované položky týkajúce sa  doby služobného pomeru, a
preto nebolo možné zistiť, či prvostupňový orgán pri výpočte zobral do  úvahy aj 7 prestupných rokov
z tohto obdobia.
6.Minister vnútra Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej len „druhostupňový orgán“),
rozhodnutím KM-OLVS-80/2016/OPK zo dňa 16.11.2016 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“),
ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 23.11.2016, odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol
a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa druhostupňového orgánu bolo prvostupňové
rozhodnutie vydané v intenciách príslušných ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. a výsluhový dôchodok
bol priznaný zákonným spôsobom, v správnej výške a nie je dôvod na jeho prepočítanie. Uviedol,
že nie je možné dobu od 01.10.1990 do 03.10.1990 a od 28.03.1992 do 31.03.1992 započítať do
doby výkonu základnej vojenskej služby, nakoľko do nej je možné započítať iba skutočnú dobu výkonu
základnej vojenskej služby, teda dobu, počas ktorej bol žalobca prítomný v priestoroch vojenského
útvaru, v tomto prípade od 04.10.1990 do 27.03.1992. K záznamu vo vojenskej knižke žalobcu, podľa
ktorého sa doba 7 dní započítava ako vykonaná vojenská služba, odvolací orgán je toho názoru, že
túto skutočnosť je možné akceptovať len na účely posúdenia, či si žalobca splnil brannú povinnosť,



podľa v tom čase platného zákona č. 92/1949 Zb.. Druhostupňový orgán svoj právny názor podoprel
aj závermi vyplývajúcimi zo stanovísk Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. UPS-93-38/2006 zo
dňa 24.04.2006 a ÚPS-724/2009 zo dňa 21.08.2009, ako aj  dôvodovou správou k ust. § 68 ods. 1, 3
zákona č. 328/2002 Z.z. účinného od 01.05.2013.

II.
Žaloba

7. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.01.2017, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.01.2017,
domáhal preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia KM-OLVS-80/2016/OPK zo dňa
16.11.2016 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Č. p.: SPOU-
OSZ-49790-l/2016-VZ zo dňa 04.08.2016.

8. Žalobca v žalobe namietal, že sa nestotožňuje s právnym názorom odvolacieho orgánu uvedenom v
druhostupňovom rozhodnutí, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie,
nakoľko  pri určení doby základnej vojenskej služby započítanej do doby služobného pomeru žalobcu
je potrebné aplikovať presné znenie ust. § 58 ods. 1, písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., v zmysle
ktorého,  dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok,
odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok, pre výšku týchto dávok, je
doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej
služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu.
9. Nesúhlasil s tým, že mu bola zohľadnená iba skutočná doba výkonu základnej vojenskej služby,
ohraničená dátumovo pobytom v priestoroch vojenského útvaru, čo nekorešponduje so znením ust. §
58 ods. 1, písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý neobsahuje pojem skutočná doba trvania základnej
vojenskej služby, ale započítanú dobu trvania základnej vojenskej služby definuje ako dobu výkonu
základnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu.
10. Žalobca sa odvolával na ust. § 27 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb., účinného v čase výkonu základnej
vojenskej služby žalobcu, podľa ktorého, povinná základná vojenská služba trvala 18 mesiacov a na
ust. § 33 ods. 2 tohto  zákona, podľa ktorého, nástupné dni na základnú vojenskú službu vyhlasovalo
každoročne Federálne ministerstvo národnej obrany. Uviedol, že v jeho prípade,  bol nástupný deň
stanovený na 04.10.1990 a v tento určený deň aj nastúpil do VÚ 9952 v Mošnove.
11.  Poukázal na zápis na strane č. 12  jeho vojenskej knižky séria č. AA 336369 (ďalej len „vojenská
knižka žalobcu“), ktorý preukazuje, že zo základnej vojenskej služby bol predčasne prepustený na
základe Nariadenia náčelníka generálneho štábu ČSFR č. 33/1992 dňa 27.03.1992 a ktorý znie:
„Predčasne propuštěn ze základní služby podle NNGŠ č. 33. Zbytek této doby v délce 7 dnu je
započítano jako vykonaná základní služba. Stanoveno ČVO-107/293 pancérovnik. Přeložen do zálohy
a odevzdán do evidence OVS Dunajská Streda. Dostavit se k registraci 30. března 1992“.
12. Žalobca uviedol, že z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že na základe rozkazu príslušného
nadriadeného, reálne ukončil pobyt vo vojenskom útvare dňa 27.03.1992, avšak ešte 30.03.1992 mu
vyplývala povinnosť registrácie formou osobnej prítomnosti na miestne príslušnej okresnej vojenskej
správe. Orgán vojenskej správy uznal, že vykonal stanovenú dĺžku základnej vojenskej služby v trvaní
18 mesiacov a to konkrétne v rozsahu mesiacov október 1990 vrátane až marec 1992. Podľa ust. § 58
ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z., rok trvania služobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní. Z
tohto dôvodu zastáva názor, že je potrebné 18 mesiacov trvania základnej vojenskej služby rozpočítať
na dni. Dĺžka trvania základnej vojenskej služby žalobcu je 548 dní (október 1990 - 31 dní, november
1990 - 30 dní, december 1990 - 31 dní, od 01.01.1991 do 31.12.1991- 365 dní, január 1992 - 31 dní,
február 1992 - 29 dní a marec 1992 - 31 dní).
13. Zdôraznil, že 7 dní z tohto obdobia, ktoré nemohol stráviť v priestoroch vojenského útvaru, neboli
ním zapríčinené a tieto dni sa z tohto dôvodu započítajú do trvania základnej vojenskej služby.



14. Žalobca potvrdil, že dĺžka jeho služobného pomeru v Policajnom zbore Slovenskej republiky podľa
prílohy k prvostupňovému rozhodnutiu, trvala od 01.11.1992 do 30.04.2016 a v služobnom pomere
príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky bol celkovo 8 582 dní, t. j.  23 rokov a 187 dní,
čo celkovo činí 25 rokov a 5 dní. Táto doba sa započítava podľa ust. § 58 ods. 1, písm. f) zákona č.
328/2002 Z. z. do celkovej doby služobného pomeru, ktorá predstavuje súčet výkonu základnej vojenskej
služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu. Ďalej sa odvolával na
ustanovenia § 143aa ods. 1,§ 143ab ods.1 a § 143ac zákona č. 328/2002 Z. z..
15. Namietal nesprávne určenie výšky výsluhového dôchodku, ktorá bola žalovaným určená ako 52 %
zo základu mesačného služobného platu v sume vo výške 2 432,36 eura, a to v sume vo výške  1 264,83
eura mesačne. Podľa  jeho názoru výška výsluhového dôchodku mala byť určená ako 55 % základu
mesačného služobného platu v sume vo výške 2 432,36 eura, a to  v sume vo výške 1 337,80 eura
mesačne.
16. Žalobca navrhoval, aby krajský súd po preskúmaní veci napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil
a aby žalovanému uložil, aby vo veci znova konal a rozhodol tak, že zmení výrok prvostupňového
rozhodnutia, v ktorom mu prizná výsluhový dôchodok vo výške vo výške 1 337,80 eura mesačne.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.04.2017, ktoré doručil krajskému súdu dňa 09.05.2017,
uviedol, že predmetom konania vedeného u žalovaného bolo rozhodovanie o priznaní výsluhového
dôchodku žalobcovi v súlade s ustanoveniami § 143aa písm. a), § 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm.
a) a § 58 zákona č. 328/2002 Z. z.
18. Žalovaný poukázal na to, že dňom 01.05.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 80/2013 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z., ktorým došlo k zmene mechanizmu priznávania výsluhových
dávok vyplácaných z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.
19. Uviedol, že v súlade s ust. § 58 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 328/2002 Z. z., bola do doby
trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový dôchodok žalobcovi, započítaná
skutočná doba výkonu základnej vojenskej služby v trvaní od 04.10.1990 do 27.03.1992 a skutočná doba
trvania služobného pomeru od 01.11.1992 do 30.04.2016. Z uvedeného vyplýva, že celková započítaná
doba trvania služobného pomeru tak predstavuje 24 rokov a 363 dní. Základom na výpočet sumy
výsluhového dôchodku bol v súlade s ust. § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.

z., priemerný mesačný služobný plat, ktorý žalobca dosiahol v období posledných desiatich skončených
kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru, a to v príjmovo najlepšom skončenom
kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet
výsluhového dôchodku, ktorým bol rok 2015, a to vo výške 2 432,36 eur. Celková doba trvania
služobného pomeru zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok u žalobcu predstavuje celkovo
24 rokov a 363 dní, v súlade s ust. § 143ab ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., výsluhový dôchodok tak
predstavuje 52 % zo základu na jeho výpočet, čo predstavuje sumu vo výške 1 264,83 eur mesačne.
20. Žalovaný vychádzal z toho, že v čase nástupu žalobcu na výkon základnej vojenskej služby upravoval
brannú povinnosť občanov zákon č. 92/1949 Zb. Z obsahu vojenskej knižky žalobcu  vyplýva, že na
základnú  vojenskú   službu  nastúpil a túto v skutočnosti začal skutočne vykonávať až od 04.10.1990,
a nie od 01.10.1990 tak, ako to uvádza žalobca v podanej žalobe. Rozsah trvania základnej vojenskej
služby na účely splnenia si brannej povinnosti sa počas účinnosti zákona č. 92/1949 Zb. menil v
ustanoveniach § 27 ods.2 , § 19 ods.1, 2 a § 11 ods.1, 3..
21. Žalovaný zastával názor s ohľadom na príslušné zákonné ustanovenia zákona č. 92/1949 Zb., ktoré v
rôznych časových obdobiach upravovali rozdielnu dĺžku doby trvania výkonu základnej vojenskej služby,
že nie je možné podľa ust.§ 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., započítať do doby trvania
základnej vojenskej služby aj takú dobu, počas ktorej žalobca v skutočnosti základnú vojenskú službu
nevykonával, tzn. dobu tak, ako to požaduje žalobca v podanej žalobe, a to dobu od 01.10.1990 do



03.10.1990 a dobu od 27.03.1992 do 31.03.1992, ktoré mu boli odpustené na účely splnenia si brannej
povinnosti.
22. Podľa názoru žalovaného, z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že základná vojenská služba
sa počíta odo dňa skutočného nastúpenia, tzn. jej skutočného vykonávania, pričom rozsah základnej
vojenskej služby na účely splnenia si brannej povinnosti bol upravený v rôznych časových obdobiach
inak.
23. Žalovaný sa vyjadril k námietke žalobcu, že pri spracovávaní prvostupňového rozhodnutia mu nebolo
započítané obdobie výkonu základnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom
platným v dobe jej výkonu, ale len v rozsahu jej reálneho výkonu od 04.10.1990 do 27.03.1992, s tým, že
podľa jeho názoru do doby trvania výkonu základnej vojenskej služby, mu mala byť započítaná aj doba
od 01.10.1990 do 03.10.1990 a od 28.03.1992 do 31.03.1992, tak, že s uvedeným názorom žalobcu
nesúhlasil, nakoľko základná vojenská služba sa počíta odo dňa skutočného nastúpenia (vykonávania).
Ak žalobca na základnú vojenskú službu nastúpil až dňa 04.10.1990, nemohol ju začať vykonávať už
od 01.10.1990 tak, ako to uvádza v podanej žalobe. Z uvedeného je preukázané, že dňom 27.03.1992,
t.j. dňom predčasného prepustenia žalobcu z výkonu základnej vojenskej služby, sa jej výkon aj skončil
tak, ako to bolo upravené v ustanoveniach zákona č. 92/1949 Zb.,  a teda až odo dňa jeho nástupu na
základnú vojenskú službu sa na neho začali vzťahovať všetky predpisy upravujúce povinnosti vojaka
základnej vojenskej služby vrátane trestných činov vojenských upravených v XII. Hlave Trestného
zákona - Trestné činy vojenské.

24. Podľa názoru žalovaného, do doby trvania základnej vojenskej služby sa započítava iba skutočná
doba výkonu základnej vojenskej služby v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z., a to od 04.10.1990,
kedy ju reálne začal vykonávať a ktorú skončil dňa 27.03.1992, kedy ju prestal vykonávať.
25. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ ide o záznam vo vojenskej knižke žalobcu o tom, že zvyšok základnej
vojenskej služby v dĺžke 7 dní sa mu odpúšťa, je potrebné uviesť, že uvedenú skutočnosť je možné
akceptovať len na účely posúdenia, či si žalobca splnil brannú povinnosť tak, ako to vyplývalo z
ustanovení v tom čase platného zákona č. 92/1949 Zb.. Zároveň poukázal na to, že v zázname vo
vojenskej knižke žalobcu je jednoznačne uvedené, že po prepustení zo základnej vojenskej služby dňa
27.03.1992, bol preložený do zálohy a odovzdaný do evidencie Okresnej vojenskej správe Dunajská
Streda práve tak, ako to vyplývalo z ust. § 38 ods. 1 zákona č. 92/1949 Zb., podľa ktorého, preloženie
do zálohy sa vykoná dňom, ktorý nasleduje po dni skončenia základnej služby. Tieto závery taktiež
vyplývajú jednak zo stanoviska úradu právnych služieb Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. p.:
UPS-93-38/2006 zo dňa 24.04.2006, ako aj z ich stanoviska č. p.: UPS-724/2009 zo dňa 21.08.2009,
ktoré potvrdzuje uvedené skutočnosti.
26. Z uvedeného tak jasne vyplýva, že pre posúdenie skutočnej doby výkonu základnej vojenskej služby
podľa ust. § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., je dôležitý deň, kedy vojak na výkon základnej
vojenskej služby nastúpil, a deň, kedy bol vojak z tejto služby prepustený, a to bez prihliadnutia na dôvod
predčasného prepustenia z tejto služby.
27. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ išlo o predčasné prepustenie žalobcu z výkonu základnej vojenskej
služby dňom 27.03.1992, uvedeným dňom prepustenia prestal vojenskú službu vykonávať, čo znamená,
že ust. § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. sa na neho prestalo vzťahovať dňom nasledujúcim
po dni prepustenia z tejto vojenskej služby, a teda  dňom nasledujúcim po dni prepustenia z vojenskej
služby, sa začal zúčastňovať na dôchodkovom zabezpečení ako pracovník v pracovnom pomere podľa
ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., pretože zo základnej vojenskej služby nastúpil späť
do zamestnania vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. V súlade s uvedeným, je doba od 28.03.1992 do
doby opätovného nástupu do zamestnania dobou poistenia podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona č.
100/1988 Zb.
28. Uviedol, že osobitný systém poistenia neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a
vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom
zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov,
vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na
hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia,
ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.



29. Žalovaný vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti zastával názor, že predmetná dávka výsluhového
zabezpečenia  bola žalobcovi priznaná v správnej výške za správnu dobu trvania služobného pomeru
tak, ako to vyplýva z ust. § 58 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 328/2002 Z. z., a preto nie je dôvod na zmenu
alebo zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Námietky žalobcu vzťahujúce sa k prvostupňovému
rozhodnutiu žalovaného, považoval za právne irelevantné.

30. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti podľa žalovaného, predmetná dávka výsluhového
zabezpečenia mu bola priznaná za skutočnú dobu trvania služobného pomeru v správnej výške, a preto
žalobou napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z. a  navrhol žalobu v
plnom rozsahu zamietnuť.

IV.
Replika žalobcu

31. Žalobca uviedol k vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.04.2017, vo vyjadrení zo dňa 31.05.2017
doručenom krajskému súdu dňa 06.06.2017, že žalovaný vo svojom vyjadrení zopakoval právne názory
a stanoviská uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, vyjadrenie nedoplnil o nové
podstatné argumenty a podľa jeho názoru nevyvrátil argumenty uvedené v správnej žalobe. Z týchto
dôvodov, žalobca trval na žalobe v celom rozsahu.

V.
Právne posúdenie veci

32. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci  podľa ustanovení §
10, §13 ods. 1 zákona č.162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP), po preskúmaní
žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, v rozsahu a dôvodoch v nej
uvedených, dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.
33. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 137 ods. 4
SSP dňa 21.03.2019, nakoľko žalobca v žalobe a ani žalovaný  vo vyjadrení k žalobe nežiadali nariadiť
pojednávanie (§ 107  ods.2 SSP).
34. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného
sp. značka KM-OLVS-80/2016/OPK zo dňa 16.11.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Č. p.:
SPOU-OSZ-49790-l/2016-VZ zo dňa 04.08.2016 na základe správnej žaloby podanej žalobcom podľa
ust. § 6 ods.2 písm .c) SSP.
35. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.

36. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky).
37. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
38. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe  žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov



orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
39. Podľa § 6 ods. 2 SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych
veciach.
40. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
41. Podľa § 143aa písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., policajt alebo profesionálny vojak, ktorého služobný
pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, má nárok na výsluhový dôchodok, ak
jeho služobný pomer trval najmenej 15 rokov pred 1. májom 2013.
42. Podľa § 143ab ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., výsluhový dôchodok policajta a profesionálneho
vojaka uvedeného v § 143aa písm. a) je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30 % základu zisteného
podľa § 143ac ods. 1 písm. a), za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený
rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa
výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a), za 21.
skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až
do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o
3 % základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a), za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a
za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. skončeného roka trvania služobného
pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1 % základu zisteného podľa § 143ac
ods. 1 písm. a), za 31. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania
služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 0,5 % základu zisteného podľa § 143ac
ods. 1 písm. a), najviac do 65 % základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a).
43. Podľa § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., základ na výpočet odchodného, úmrtného,
výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta a profesionálneho vojaka, ktorých
služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, sa u policajta zistí z priemerného
mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 2 a u profesionálneho vojaka z priemerného mesačného
služobného platu podľa    § 60 ods. 4   dosiahnutého  v  období   posledných desiatich skončených
kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru (ďalej len „rozhodujúce obdobie na
zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia“), a to v príjmovo najlepšom skončenom
kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok
výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval najmenej 15 skončených rokov.
44. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 328/2002 Z. z., dobou trvania služobného pomeru
rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a
invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba výkonu základnej vojenskej služby
alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným
predpisom platným v dobe jej výkonu a doba trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných
zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej
socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993
45.  Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 92/1949 Zb., preloženie do zálohy sa vykoná dňom, ktorý nasleduje po
dni skončenia základnej služby, ďalšej služby alebo služby vojakov z povolania, ktorí neboli preložené
do výslužby a majú ešte služobnú povinnosť.
46. Žalobca v žalobe namietal nesprávne určenie doby započítania dĺžky základnej vojenskej služby,
nakoľko mu nebola započítaná doba od 01.10.1990 do 03.10.1990 a od 28.03.1992 do 31.03.1992,
nesúhlasil so započítaním iba skutočnej doby základnej vojenskej služby, ktorú vykonával v priestoroch
vojenského útvaru, t.j. iba dobu od 04.10.1990 do 27.03.1992, tvrdil, že je potrebné aplikovať presné
znenie  ustanovenia § 58 ods.1, písm. a) zákona č.328/2002 Z.z., poukazoval na to, že predmetné
ustanovenie neobsahuje pojem  skutočná doba trvania základnej vojenskej služby, ale je definovaná
ako doba výkonu základnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v
dobe jej výkonu a namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré bolo v rozpore s ustanovením
§ 47 ods.3 Správneho poriadku, a to hlavne spôsob dĺžky započítanej doby služobného pomeru.
47. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo
potrebné posúdiť, či napadnuté rozhodnutie ako aj  prvostupňové rozhodnutie  boli vydané v súlade so
zákonom, teda, či bolo správne vypočítané obdobie doby trvania výkonu základnej vojenskej služby,
keďže podľa názoru žalobcu  mu mala byť započítaná aj doba od 01.10.1990 do 03.10.1990 a  doba
od 28.03.1992 do 31.03.1992, kedy bol predčasne prepustený z jej výkonu a ďalej, či napadnuté
rozhodnutie bolo riadne odôvodnené.
48. Krajský súd pri posudzovaní veci vychádzal z administratívneho spisu, ktorého obsahom  je
rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-80/2016/OPK zo dňa 16.11.2016,



rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcia personálnych a sociálnych činností a
osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia  č. p.:SPOU-OSZ-49790-l/2016-VZ zo dňa 04.08.2016,
odvolanie proti rozhodnutiu č. p.: SPOU-OSZ-49790-l/2016-VZ a strana 12 vojenskej knižky žalobcu, list
č. SPOU-OSZ-49.790-5/2016-VZ zo dňa 08.09.2016 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia
personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia, personálny rozkaz
riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. 311 zo dňa 09.03.2016, odpoveď Ministerstva obrany
Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z., stanoviská Ministerstva obrany Slovenskej
republiky č. ÚPS-93-38/2006 zo dňa 24.04.2006 a ÚPS-724/2009 zo dňa 21.08.2009,  potvrdenia o
dobách zamestnania žalobcu, vystavené Všeobecnou úverovou bankou a rozhodnutie Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. p.:SPOU-OSZ-00049790/2016-VZ.
49. Žalobca v správnej žalobe namietal, že mu nebolo započítané obdobie výkonu základnej vojenskej
služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v tom čase, ale len v  rozsahu  jej  reálneho
výkonu, a  to  od  04.10.1990 do 27.03.1992, pritom sa  odvolával na zápis na strane č. 12 jeho vojenskej
knižky, z ktorého vyplýva, že zo základnej vojenskej služby bol predčasne prepustený na základe
Nariadenia náčelníka generálneho štábu ČSFR č. 33/1992 dňa 27.03.1992  a teda, že nezapríčinil to,
že  nemohol stráviť v priestoroch vojenského útvaru sporných nezapočítaných 7 dní z tohto obdobia
s poukázaním na skutočnosť, že ešte 30.03.1992 mu vyplývala povinnosť registrácie formou osobnej
prítomnosti na miestne príslušnej okresnej vojenskej správe.
50. Krajský súd k vyššie uvedenej námietke žalobcu uvádza, že práve zo záznamu  v jeho vojenskej
knižke vyplýva, že žalobca nastúpil  na základnú vojenskú službu dňa 04.10.1990 a z jej výkonu bol
predčasne prepustený dňom 27.03.1992.  Súd k záznamu vo vojenskej knižke žalobcu, ktorý uviedol,
že zvyšok základnej vojenskej služby v dĺžke 7 dní sa mu odpúšťa, poznamenáva, že  v zmysle ust. § 4
písm. b) zákona č. 92/1949 Zb., má uvedené význam iba na posúdenie skutočnosti, či si žalobca splnil
svoju brannú povinnosť, nakoľko základná vojenská služba sa počíta až odo dňa skutočného nastúpenia
na jej výkon, tzn. odo dňa jej skutočného vykonávania. Súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že v čase
nástupu žalobcu na základnú vojenskú službu brannú povinnosť občanov upravoval zákon č.92/1949
Zb. a rozsah (trvanie) základnej vojenskej služby na účely splnenia si brannej povinnosti bol upravený
v rôznych časových obdobiach rôzne (v čase od 01.10.1949 do 13.03.1990 - 24 mesiacov podľa ust.
§ 27 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb.,  v čase od 14.03.1990 do 29.06.1992 - 18 mesiacov podľa ust. §
27 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb., v čase od 30.06.1992 do 31.12.1997 - 12 mesiacov podľa ust. § 27
ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb., v čase od 01.01.1998 do 31.12.2000 - 12 mesiacov podľa ust. § 19 ods.
1 zákona č. 351/1997 Z. z., v čase od 01.01.2001 do 30.06.2002 - 9 mesiacov podľa ust. § 19 ods.
1 zákona č. 351/1997 Z. z, v čase od 01.07.2002 do 31.12.2003 - 9 mesiacov podľa ust. § 11 ods. 1
zákona č. 320/2002 Z. z., v čase od 01.01.2004 do 31.12.2005  - 6 mesiacov podľa ust.  § 11 ods. 1
zákona č. 320/2002 Z. z.).
51. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, ktorý tvrdí, že do doby trvania základnej vojenskej služby
rozhodujúcej na vznik nároku na výsluhový príspevok mu mala byť započítaná aj doba v dĺžke 7 dní
ako vykonaná základná vojenská služba, nakoľko orgán verejnej správy postupoval v súlade s ust.
§ 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z., podľa ktorého sa za dobu trvania základnej vojenskej
služby rozhodujúcej na vznik nároku na výsluhový príspevok, považuje  skutočná doba výkonu základnej
vojenskej služby. V danom prípade žalobca vykonával základnú vojenskú službu až od jej nástupu  t.j.
od 04.10.1990, do jeho predčasného prepustenia z jej výkonu do zálohy a zaevidovania Okresnou
vojenskou správou v Dunajskej Strede v súlade s ust. § 38 ods. 1 zákona č. 92/1949 Zb., podľa ktorého
preloženie do zálohy sa vykoná dňom, ktorý nasleduje po dni skončenia základnej služby, ďalšej služby
alebo služby vojakov z povolania, ktorí neboli preložení do výslužby a majú ešte služobnú povinnosť, t.
j. dňa 27.03.1992. Súd má v zmysle vyššie uvedeného za to, že povinnosť registrácie formou osobnej
prítomnosti na miestne príslušnej okresnej vojenskej správe nemožno teda  považovať za dobu trvania
výkonu základnej vojenskej služby.
52. Pokiaľ ide o dobu od 28.03.1992 do 31.03.1992, ktorá mala byť podľa žalobcu započítaná do
doby zhodnotenej na vznik nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, súd uvádza, že žalobca
bol predčasne prepustený zo základnej vojenskej služby po jej vykonaní dňom 28.03.1992. Základná
vojenská služba žalobcu bola skončená v zmysle ust. § 36 ods.3 zákona č.92/1949 Zb. a od tohto dňa
sa naňho už ani nevzťahovali právne predpisy upravujúce povinnosti vojaka. Žalobca  prestal vykonávať
základnú vojenskú službu týmto uvedeným dňom, a preto sa ust. § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988
Zb. na neho už nevzťahovalo odo  dňa nasledujúceho po dni jeho prepustenia z tejto vojenskej služby
a týmto dňom sa už začal zúčastňovať na dôchodkovom poistení v pracovnom pomere vo Všeobecnej
úverovej banke, a.s. podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.. Z uvedeného teda vyplýva,



že  doba od 28.03.1992 do doby opätovného nástupu žalobcu do zamestnania, je dobou poistenia podľa
ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb..
53. S poukázaním na uvedené skutočnosti je možné konštatovať, že pre posúdenie skutočnej dĺžky
výkonu základnej vojenskej služby podľa ust. § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., je dôležitý
deň, kedy vojak na výkon základnej vojenskej služby skutočne aj nastúpil a deň, kedy bol vojak z  tejto
služby skutočne aj prepustený. Do doby trvania základnej vojenskej služby nemožno teda započítať
aj takú dobu, počas ktorej žalobca v skutočnosti základnú vojenskú službu nevykonával, a to dobu od
01.10.1990 do 03.10.1990 a dobu od 27.03.1992 do 31.03.1992,  t.j. dobu 7 dní, ktoré mu boli odpustené
na účely splnenia si brannej povinnosti.
54. Žalobca namietal, že sa nestotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom je
uvedené, že odvolací orgán pri svojej právnej úvahe sa riadil aj stanoviskami Ministerstva obrany
Slovenskej republiky č. ÚPS-93-38/2006 zo dňa 24.04.2006 a č. ÚPS-724/2009 zo dňa 21.08.2009,
nakoľko tieto stanoviská nie sú relevantné k jeho prípadu.
55. Súd k vyššie uvedenej  námietke žalobcu uvádza, že žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že
stanovisko úradu právnych služieb Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. p.: ÚPS-93-38/2006 zo
dňa 24.04.2006 bolo vydané v súvislosti s obdobným prípadom, ako je prípad žalobcu, keď o priznanie
výsluhového dôchodku požiadal žiadateľ, ktorý bol zo základnej vojenskej služby prepustený o 61 dní
skôr, ako žalobca. Ďalej, žalovaný sa vyjadril, že zo stanoviska Úradu právnych služieb Ministerstva
obrany Slovenskej republiky č. p.: ÚPS-93-38/2006 zo dňa 24.04.2006 vyplýva, že vojakovi základnej
služby predčasne prepustenému zo základnej služby sa v tomto prípade výkon základnej služby skončil
(de jure) dňom jeho predčasného prepustenia zo základnej služby, pritom zostatok výkonu základnej
služby v dĺžke 61 dní sa považuje za splnenie výkonu základnej služby len na účely posúdenia splnenia
brannej (služobnej) povinnosti podľa § ust. 20 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 92/1949 Zb. a ďalej, že
zo stanoviska Úradu právnych služieb Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. p.: ÚPS-724/2009
vyplýva, že ak stanovisko ÚPS-724/2009 vychádza zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov, ktorý nebol účinný v čase výkonu základnej vojenskej služby žalobcu,
je nesporné, že sa tento zákon na prípad žalobcu nevzťahuje, pričom v závere stanoviska sa ale
uvádza, cit. „... Pred 1. januárom 2004 existovalo dôchodkové zabezpečenie ako súčasť sociálneho
zabezpečenia...“.  Doba dôchodkového poistenia vojaka, ktorý vykonával vojenskú službu a nebol v
služobnom pomere vojaka z povolania, predovšetkým vychádzal z všeobecného predpisu o sociálnom
zabezpečení účinného do 31.12.2003, ktorým bol zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb“). Súd konštatuje, že žalovaný sa v
napadnutom rozhodnutí opieral o tieto stanoviská podporne a pri posúdení veci vychádzal z ustanovení
platných právnych predpisov.
56. Súd mal v konaní preukázané, že v prípade žalobcu bola skutočná doba trvania výkonu základnej
vojenskej služby a skutočná doba jeho trvania služobného pomeru ako príslušníka Policajného zboru v
rozsahu 24 rokov a 363 dní, a to  v nadväznosti na  ust. § 58 ods.6 zákona č.328/2002 Z. z., v zmysle
ktorého rokom trvania služobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní.
57. Z uvedeného vyplýva, že orgány verejnej správy pri výpočte výsluhového dôchodku postupovali zo
správne určenej a zhodnotenej doby výkonu základnej vojenskej služby, keď nepovažovali dobu 7 dní
za dobu, ktorá sa započítava do doby trvania výkonu základnej vojenskej služby na  účely posúdenia
splnenia podmienok potrebných na priznanie dávok výsluhového zabezpečenia, nakoľko takouto dobou
je len  skutočná doba trvania služobného pomeru. Uvedené má oporu v ust. § 58 ods.1, písm. a) zákona
č.328/2002 Z. z.. V danom prípade bolo rozhodujúce,  kedy presne, v ktorý deň nastúpil žalobca na
základnú vojenskú službu a v ktorý deň bol z nej prepustený. Žalovaný tak postupoval správne, keď do
doby základnej vojenskej služby započítal iba skutočnú dobu jej vykonania.
58. Krajský súd poukazuje na to, že osobitný systém poistenia neobsahuje úpravu starobných
dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom
rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských
výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov,
ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia kategórie funkcií a bez
zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.
59. Správny súd po preskúmaní predmetnej veci dospel k záveru, že výsluhový dôchodok žalobcu od
01.05.2016 vo výške 1,264,83 eura mesačne bol vypočítaný a priznaný v správnej výške, zákonným
spôsobom a za správnu dobu trvania služobného pomeru tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 58
ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 328/2002 Z.z.. Súd  pri preskúmaní veci nezistil v správnom konaní
porušenie právnych predpisov a ani procesné vady a je toho názoru, že prvostupňový orgán rozhodol
správne a v súlade so zákonom, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre



vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedol zákonné dôvody, na základe ktorých v danej
veci rozhodol. Takisto druhostupňový orgán verejnej správy sa v rámci odvolacieho konania náležite
zaoberal odvolacími námietkami žalobcu a riadne sa s nimi vysporiadal v odôvodnení druhostupňového
rozhodnutia, ktoré  vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti a jeho
závery sú obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.  Orgány verejnej správy vec teda správne
právne posúdili a ich konanie zodpovedá ustanoveniam Správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím  spĺňa požiadavky zakotvené v ust. § 47 ods. 3 Správneho
poriadku.
60. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil závery orgánov verejnej správy.
61. Krajský súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedený skutkový stav a právne posúdenie veci,
dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju zamietol postupom podľa ust. § 190 SSP.
62. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému
žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
63. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia   byť   spísané   advokátom.   Povinné   zastúpenie   advokátom v kasačnom   konaní
sa   nevyžaduje,   ak   a)   má   sťažovateľ   alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.