{"guid": "63b302b7-c709-4557-966c-b0a9fb02bb93:07637b40-1ce0-4b51-9dd0-b21312dcd1b3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1017200615.3", "spisova_znacka": "1S/81/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/81/2017 z 26. 6. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2019, sp. zn. 1S/81/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017200615.3", "identifikacne_cislo": "1017200615", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Víznerová", "sudca_id": 1320, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-viznerova-1320", "datum_vydania": "2019-06-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/747", "nazov": "zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/747-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/07637b40-1ce0-4b51-9dd0-b21312dcd1b3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017200615.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1017200615.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1017200615.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/81/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200615
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200615.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho
16, 811 04 Bratislava, proti žalovanej: Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Protokol č. OFS-11661/2015 zo dňa 10.08.2016,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia žalovanej

1.Národná banka Slovenska (ďalej aj NBS) poverením č. OFS-11661/2015 zo dňa 13. októbra 2015
poverila v zmysle § 6 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. o dohľade nad finančným trhom alebo
zák. č. 747/2004 Z.z.) zamestnancov NBS, útvaru dohľadu nad finančným trhom, odboru ochrany
finančných spotrebiteľov, na vykonanie dohľadu na mieste nad dohliadaným subjektom PROFI CREDIT
Slovakia s.r.o., t.j. žalobcom.

2. Predmetom vykonaného dohľadu bol dohľad nad činnosťou žalobcu v oblasti poskytovania
spotrebiteľských úverov a iných úverov v súvislosti s dodržiavaním ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len zák. o ochrane spotrebiteľa), zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len zák. o spotrebiteľských úveroch), zákona č. 266/2005 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len zák. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku), zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom
sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zák. o finančnom sprostredkovaní) a § 52 až § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov, a to najmä vo vzťahu k poskytovaniu predzmluvných informácií,
uzatváraniu zmlúv o spotrebiteľských úveroch a neprijateľným zmluvným podmienkam v zmluvách o
spotrebiteľských úveroch.

3. O výsledku vykonaného dohľadu na mieste bol vyhotovený Protokol č. OFS-11661/2015 zo dňa
10.08.2016 (ďalej len protokol), v ktorom bolo konštatované, že predmetom podnikania žalobcu
je poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských
úverov. Dohliadací tím vykonal dohľad na mieste podľa § 8 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z.,



pričom prvé úkony boli vykonané pod utajenou identitou. V rámci tohto dohľadu dohliadací tím
vykonal v zmysle § 8 ods. 2 písm. f) zákona č. 747/2004 Z. z. šesť kontrolných zaobstarávaní
finančných služieb, ktorých obsahom bolo rokovanie o uzatvorení zmlúv o spotrebiteľských úveroch.
Dohliadací tím zistil vykonaným dohľadom nedostatky v činnosti dohliadaného subjektu v oblastiach:
predzmluvné informačné povinnosti, zabezpečenie plnenia povinností VFA veriteľom, posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať úver, obchádzanie ustanovení ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere
a jej náležitosti, dohoda o zrážkach zo mzdy a Dohoda o poskytovaní služieb. Zistené nedostatky a
porušenia všeobecne záväzných predpisov boli spísané bod bodom č. 1 - 28 predmetného protokolu. V
závere protokolu dohliadací tím v súlade s § 8 ods. 3 písm. c) v spojení s § 10 ods. 1 písm. f) zákona č.
747/2004 Z. z. určil lehotu 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia protokolu dohliadanému subjektu na
predloženie písomných námietok proti údajom uvedeným v Protokole. Protokol bol žalobcovi doručený
dňa 15.08.2016.

4. Žalobca dňa 14.10.2016 doručil žalovanej námietky proti protokolu o vykonanom dohľade. Žalovaná
následne vyhotovila Oznámenie o výsledku preverenia písomných námietok proti údajom uvedeným
v Protokole o vykonanom dohľade namieste nad spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
č. OFS-11661/2015 (ďalej len oznámenie o výsledku preverenia písomných námietok) a ktoré
bolo žalobcovi doručené listom označeným ako „Oznámenie o skončení dohľadu na mieste“ č.
OFS-11661/2015 zo dňa 20.02.2017, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 23.02.2017. V oznámení o
skončení dohľadu na mieste žalovaná oznámila žalobcovi, že v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 747/2004
Z.z. je dohľad na mieste skončený doručením písomného oznámenia dohliadanému subjektu o výsledku
preverenia jeho písomných námietok proti údajom uvedeným v Protokole.

5. V oznámení bolo žalobcovi ďalej oznámené, že v zmysle § 8 ods. 3 písm. d) zákona č. 747/2004
Z.z. bola žalobcovi určená lehota 60 kalendárnych dní odo dňa doručenia tohto oznámenia na prijatie
opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku,
predložiť žalovanej písomnú správu o prijatých opatreniach a predložiť žalovanej „Plán opatrení na
odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku a opatrení
prijatých k odporúčaniam na zlepšenie činnosti“ (ďalej len „Plán”) po jeho prerokovaní a schválení
štatutárnym orgánom a prerokovaní v dozornej rade žalobcu a aby zápisnica o tomto prerokovaní bola
doručená útvaru dohľadu nad finančným trhom, odboru ochrany finančných spotrebiteľov NBS. Žalobca
bol ďalej požiadaný o predkladanie útvaru dohľadu nad finančným trhom, odboru ochrany finančných
spotrebiteľov NBS pravidelných štvrťročných hodnotiacich správ o plnení Plánu do 20 kalendárnych dní
po skončení kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po predložení plánu NBS, po prerokovaní konateľmi
žalobcu.

II.
Žaloba

6. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.04.2017 domáhal preskúmania zákonnosti a
následne zrušenia Protokolu o vykonaní dohľadu na mieste nad spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia
s.r.o. č. OFS-11661/2015 zo dňa 10.08.2016, vrátane Oznámenia o skončení dohľadu na mieste č.
OFS-11661/2015 zo dňa 20.02.2017 a Oznámenia o výsledku preverenia písomných námietok proti
údajom uvedeným v protokole.

7. V žalobe uviedol, že oznámením o skončení dohľadu na mieste doručeným žalobcovi dňa 23.02.2017
sa skončil dohľad na mieste nad žalobcom ako dohliadaným subjektom (§ 10 ods. 5 zákona č. 747/2004
Z.z.) a žalobcovi bolo uložené, aby v lehote 60 kalendárnych dní od doručenia oznámenia prijal opatrenia
na nápravu nedostatkov a príčin ich vzniku, predložil žalovanej písomnú správu o prijatých opatreniach
spolu s plánom opatrení na odstránenie náprav u nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin
ich vzniku a opatrení prijatých k odporúčaniam na zlepšenie činnosti a ďalej predkladal pravidelné
štvrťročné hodnotiace správy  o plnení plánu.

8. Podľa žalobcu protokol a rozhodnutie o námietkach proti protokolu formou oznámenia je výsledkom
zákonom upraveného postupu pri výkone dohľadu na mieste a zasahuje do právneho postavenia



žalobcu závermi o porušení zákonných ustanovení a právnych povinností, uložením povinnosti prijať
opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a príčin ich vzniku, povinnosti
predložiť správu o prijatých opatreniach, povinnosti predložiť plán opatrení na odstránenie náprav u
nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku a opatrení prijatých k odporúčaniam
na zlepšenie činnosti a predkladať pravidelné účtovné hodnotiace správy o plnení plánu. Vzhľadom
na povahu protokolu, oznámenia a jeho obsah a právne dôsledky pre žalobcu predstavuje protokol
rozhodnutie v materiálnom zmysle slova, a preto je založená právomoc správneho súdu na konanie o
podanej žalobe.

9. Je názoru, že protokol je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže
protokol nedáva odpoveď, ako sa žalovaná vysporiadala s námietkami a dôkazmi predkladanými
žalobcom, a to vo vzťahu k nezákonnému získaniu podkladov pre vydanie protokolu. Z protokolu nie
je zrejmé, na základe akých záverov je možné pripisovať žalobcovi konanie viazaného finančného
agenta, ktorý predstavuje nanajvýš zjavný exces z jeho zákonných povinností, resp. z povinností
vyplývajúcich zo zmluvy o finančnom sprostredkovaní uzavretej medzi týmto viazaným finančným
agentom a žalobcom a v čom boli splnené znaky, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť
zodpovednostné postavenie žalobcu, práve ku konkrétnym skutkovým zisteniam. Podľa žalobcu závery
žalovanej nedávajú žiadnu odpoveď na to, na základe čoho sa žalobca mohol považovať za zodpovedný
subjekt, a teda nie je dôvodný ani záver, že identifikovaný nedostatok číslo 1 je porušením povinnosti
žalobcu. I pri nedostatkoch č. 10 a č. 12 je žalobcovi pripisovaná zodpovednosť za porušenie zákona
na základe skutočností, ktoré sa netýkajú jeho postavenia a povinnosti. Protokol je nezrozumiteľný
a nedáva žalovanej zákonný podklad pre záver o porušení povinnosti žalobcu aj vo vzťahu k
nedostatku označeného č. 14. Podľa protokolu tento nedostatok spočíva v tom, že „veriteľ predkladá
spotrebiteľom návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o SÚ a to tak,
že spotrebiteľom, ktorí majú príjem z podnikateľskej činnosti, alebo sú živnostníkmi a ktorí požiadajú
o úver na súkromné účely, poskytuje výlučne úver určený podnikateľom“. Označený nedostatok nemá
podklad v žiadnych skutkových zisteniach a naopak, v tomto prípade je možné demonštrovať účelové
prispôsobovanie skutkových zistení na vyvodenie zodpovednosti žalobcu.

10. Žalovaná pri hodnotení námietok proti protokolu neprihliadla na žiadnu skutočnosť uvedenú
žalobcom, na žiadny dôkaz a neuviedla nič o tom, ako sa s námietkami žalobcu vysporiadala. V
oznámení len zopakovala svoje zistenia. V žiadnom z nedostatkov označených pod č. 1, č. 10 - 12,
č. 14 porušenie, ktoré spôsobil žalobca preukázané nebolo. Žalovaná v protokole neodôvodňuje, z
čoho samotná zodpovednosť žalobcu a teda jeho údajné porušenie vyplýva a zjavne sa zamieňa
určité skutkové zistenie vzťahujúce sa ku konaniu viazaného finančného agenta s konaním (porušením)
žalobcu. Za nepreskúmateľný považuje žalobca i záver žalovanej k nedostatku č. 24 a č. 25.

11. Zdôraznil, že podané námietky proti údajom v protokole sa na základe spôsobu, akým sa nimi
žalovaná vysporiadala, stali len formálnym prostriedkom nápravy, keďže z oznámenia vyplýva len
prepisovanie obsahu protokolu a pomerne všeobecné a neurčité konštatovanie o tom, ako sa dohliadací
tím  s námietkou nestotožňuje. Vo vzťahu k viacerým nedostatkom žalobca poukázal, že excesívne
konanie, či zjavné porušenie povinnosti viazaného finančného agenta nie je pripísateľné žalobcovi,
že tá-ktorá povinnosť nie je povinnosťou žalobcu, ale povinnosťou finančného agenta, potom je
nepreskúmateľný už samotný fakt, kedy dohliadací orgán ani nevysvetlil, na základe akých skutočností
považuje za zodpovedný subjekt žalobcu.

12. Podľa žalobcu závery žalovanej v prípade niektorých nedostatkov nevychádzajú z riadne a
zákonne získaných dôkazov. Výkon dohľadu prostredníctvom osôb vystupujúcich pod utajenou identitou
nepovažuje žalobca za primeraný vo vzťahu k predmetu dohľadu, hoci takýto výkon dohľadu nad
kontrolovaným subjektom umožňuje priamo ZoDFT. Dohľad nad činnosťou kontrolovaného subjektu pri
poskytovaní spotrebiteľských úverov bolo možné vykonať aj iným spôsobom, ktorý by nepredstavoval tak
závažný zásah do ústavného práva kontrolovaného subjektu a jeho pracovníkov na ochranu súkromia.
Preto zistenia, ktoré tvoria základ pre závery o nedostatkoch najmä č. 1, 10-12, 13, 14, 24, 25 sú
nepoužiteľnými a samotné prijaté závery  o týchto nedostatkoch sú nezákonné.

13. Žalobca namietal aj, že skutkové zistenia a skutkový základ tvoriaci základ žalobou napadnutého
protokolu, sú v rozpore s obsahom spisu a v podstatnom rozsahu v ňom nemajú oporu.  Žalovaná
stotožňuje konanie viazaného finančného agenta s konaním žalobcu. Takýto prístup nie je možný



ani v zmysle zákona č. 186/2009 Z.z., ktorý povinnosti ukladá len finančnému agentovi. Žalobca
rozporuje i nedostatok č. 13, nakoľko kontrolným zaobstarávaním finančnej služby neboli zistené
skutočnosti odôvodňujúce záver, že spoločnosť nezisťuje, neoveruje a neuvádza skutočné údaje o
príjmoch spotrebiteľoch a o ich výdavkoch. Žalobca v súvislosti s nedostatkom č. 14 poukázal, že žiadne
dôkazy nedávajú podklad na prijatie záveru o tom, že žalobca, ako veriteľ predkladá spotrebiteľom
návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení ZoSÚ tak, že spotrebiteľom, ktorí
majú príjem z podnikateľskej činnosti, alebo sú živnostníkmi a ktorí požiadajú o úver na súkromné účely,
poskytuje výlučne úver určený podnikateľom. Žalovaná dospela k nesprávnym záverom aj v prípade
nedostatku č. 21 a 22, podľa ktorého veriteľ sa dopúšťa nekalej obchodnej praktiky na spotrebiteľoch
tým, že v ŠEISÚ a ZoSÚRT uvádza údaj o výške úrokovej sadzby účelovo skreslený a vo svoj prospech.
Veriteľ koná v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti tým, že veriteľ neposkytuje spotrebiteľovi
v ŠEISÚ a ZoSÚRT správne relevantné informácie, na základe ktorých môže vykonať kvalifikované
rozhodnutie o uzavretí úverového obchodu. Podľa žalobcu podstatná skutočnosť, na základe ktorej
orgán dohľadu dospel k uvedenému záveru, sa týka poplatku za poskytnutie úveru a spôsobu jeho
úhrady. Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou súčasťou obchodnej praxe
spojenej s poskytovaním úverov. Zákon č. 129/2010 Z.z. legálnu definíciu poplatku nemá, no vo
viacerých ustanoveniach hovorí o poplatku/och, pričom z tejto úpravy je zrejmé, že pod uvedeným
pojmom sa má na mysli iná platba, ako je úrok (napríklad § 1 ods. 3 písm. i/, § 2 písm. g/ a podobne). S
účinnosťou od 10.06.2013 bola vykonaná zmena právnej úpravy poplatkov v zákone č. 129/2010, kedy
podľa novoprijatého ustanovenia § 9 ods. 10 sa veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu
poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského
úveru, alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za
ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet, podľa § 708 -715 Obchodného zákonníka, osobitného
zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu, ktorej podmienkou
poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.  Tvrdí, že poplatok za poskytnutie úveru nie je platený za
niečo, čo by nebolo v záujme spotrebiteľa.

14. Žalobca popiera i zistenia, ktoré viedli žalovanú k záveru o nedostatku č. 24, nakoľko dohoda o
zrážkach zo mzdy nie je podmienkou pre uzavretie úverovej zmluvy, čo vyplýva aj z opisu procesu
Analýza zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, kde v bode 01 Zanalyzovanie zmluvy sa
uvádza, že ak sa v klientskej zložke nenachádza dohoda o zrážkach zo mzdy, rozhodcovská zmluva
a dohoda o poskytovaní služieb, neznamená to nekompletnosť zložky a dokumentácia tiež riadne
zanalyzovaná. Preto je nedôvodný záver žalovanej o porušovaní § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2000
Z.z. Žalobca považuje za nesprávny i záver žalovanej o nedostatku č. 25, nakoľko poučenia o dôsledkoch
uzavretia dohody o poskytovaní služieb a o jej dobrovoľnosti sa nahrádzajú v úvodnej časti dohody o
poskytovaní služieb. Nejde teda o skrývanú informáciu, ale umiestnenú na mieste, kde možno očakávať,
že si ju spotrebiteľ všimne a v priebehu kontroly nebolo zistené, že by žiadatelia nemali možnosť si
dohodu prečítať, alebo že by im dokumenty žalobca neumožnil prečítať. I zistenie nedostatku č. 26
považoval žalobca za nesprávne. Uvedený nedostatok bol vyhodnotený na základe toho, že uzavretie
dohody o poskytovaní služieb bolo od členov dohliadacieho tímu pri poskytnutí úveru vyžadované bez
možnosti jej odmietnutia. Takéto tvrdenie žalovanej však žiadna časť zvukového záznamu o priebehu
kontrolného obstarávania finančných služieb nepotvrdzuje. Žalobca považuje za nesprávny i záver
žalovanej o nedostatku č. 27 a 28, a preto žiadal podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a Protokol
spolu s oznámením o výsledku preverenia námietok žalobcu zrušiť.

III.
Vyjadrenie žalovanej

15. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 27.06.2017 uviedla, že žaloba je neprípustná, nakoľko je daný dôvod
na jej odmietnutie v zmysle ust. § 97 v spojení s ustanovením § 98 ods. 1 písm. g) zák. č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“), protokol o vykonanom dohľade, a ani jeho súčasti nenapĺňajú
znaky rozhodnutia ani opatrenia podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) SPP a z tohto dôvodu nie je možné
preskúmavať ich zákonnosť v zmysle ust. § 6 ods. 1 v spojení s ust. § 177 ods. 1 SSP.

16. Poukázala, že na základe ust. § 1 ods. 3 písm. a) bod 4, § 2 ods. 10 a § 6 až 11 zákona č. 747/2004
Z. z. a judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR je dohľad na mieste osobitný postup
orgánu dohľadu (iný postup ako je konanie vo veciach dohľadu podľa ustanovení § 12 až 34 zákona č.



747/2014 Z. z.), ktorého účelom je získavanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú
dohliadaného subjektu a jeho činnosti, ako aj vyhodnocovanie získaných informácií a podkladov (§ 2
ods. 10 zákona č. 747/2004 Z. z.). Takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní
vedených Národnou bankou Slovenska.

17. Dohľad na mieste, ktorého výsledkom je protokol o vykonanom dohľade, predstavuje jednu z
kompetencií orgánu dohľadu, ktorá nemá povahu rozhodovacieho procesu a jeho výsledkom nie je
vydanie individuálneho správneho aktu ani normatívneho správneho aktu, a ani rozhodnutia (§ 12 až
34 zákona č. 747/2004 Z. z.) a ani opatrenia (§ 3 ods. 1 písm. b) a c) SSP). Písomný protokol o
vykonanom dohľade predstavuje formalizovaný záznam o výsledku vykonaného dohľadu na mieste,
obsahom ktorého je opis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri vykonanom dohľade, ktoré môžu
ale ani nemusia viesť k tomu, že orgán dohľadu začne vo vzťahu k týmto konanie o uložení sankcie.

18. Protokol o vykonanom dohľade na mieste nie je za rozhodnutie považovaný ani zákonom č. 747/2004
Z. z., nezakladá, nemení, nezrušuje alebo nedeklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby a nie je teda rozhodnutím, nie je vydaný v administratívnom konaní
a nie sú a ani nemôžu ním byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy ani povinnosti fyzickej
alebo právnickej osoby, a preto nespĺňa ani definíciu opatrenia.

19. Žalovaná uviedla, že z ustanovenia § 2 ods. 10 zákona č. 747/2004 Z. z. vyplýva, že podklady
získané pri dohľade na mieste a popísané v protokole o vykonanom dohľade na mieste možno využiť
v administratívnom konaní podľa ustanovenia § 12 až 34 zákona č. 747/2004 Z. z. Až prípadné začatie
konania o uložení sankcie podľa ust. § 12 až 34 zákona č. 747/2004 Z. z. bude administratívnym konaním
a až jeho výsledkom môže byť rozhodnutie, ktoré sa bude priamo týkať práv a povinností žalobcu,
resp. ktoré bude vo vzťahu k žalobcovi vykonateľné a vymáhateľné, ktorého preskúmania sa bude
môcť žalobca domáhať správnou žalobou. Žalobca aktuálne podanou správnou žalobou preskočil/obišiel
celé správne (administratívne) konanie a uplatňuje „procesnú obranu“, ktorá mu prináleží v riadnom
administratívnom konaní o uložení sankcie prostriedkami podľa zákona č. 747/2004 Z. z..

20. Žalobca, ako dohliadaný subjekt, môže na základe zistení zachytených v protokole o vykonanom
dohľade pristúpiť k vykonaniu nápravných opatrení a zároveň si sám určiť aj spôsob vykonania nápravy.
Ak k takejto náprave nepristúpi, žalovaná nemá, na základe protokolu o vykonanom dohľade, v zmysle
zákona č. 747/2004 Z. z. žiadne možnosti a ani žiadnu právomoc, aby nápravu zistených nedostatkov
vymáhala, či aby jej nevykonanie priamo sankcionovala.

21. K námietke žalobcu, že žalovaná nerozhodla o námietkach, uviedla, že dohliadaný subjekt je
oprávnený v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. proti údajom uvedeným v
protokole o vykonanom dohľade na mieste podať písomné námietky, ktoré však nemožno považovať za
opravný prostriedok, o ktorom má orgán dohľadu formálne rozhodnúť (§ 10 ods. 5 zákona č. 747/2004 Z.
z.). Ak sa dohliadaný subjekt nestotožní so závermi orgánu dohľadu v oznámení o výsledku preverenia
predložených námietok (ktoré nemá povahu, ani náležitosti rozhodnutia), môže svoju argumentáciu
obsiahnutú v námietkach uplatniť v samotnom konaní o uložení sankcie, pokiaľ k takémuto konaniu
dôjde, ktoré má povahu rozhodovacieho procesu (administratívneho konania) a jeho výsledkom je
vydanie rozhodnutia, proti ktorému má dohliadaný subjekt právo podať rozklad a následne, ktoré môže
byť predmetom preskúmavania správnym súdom.

22. Žalovaná doručila žalobcovi list označený ako Oznámenie o skončení dohľadu na mieste zo dňa
20.02.2017, č. OFS-11661/2015, ktorého prílohu tvorilo Oznámenie o výsledku preverenia písomných
námietok proti údajom uvedeným v Protokole o vykonanom dohľade na mieste nad spoločnosťou
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., č. OFS-11661/2015, doručením ktorého je podľa ust. § 10 ods. 5
zákona č. 747/2004 Z. z. dohľad na mieste skončený. Žalovaná v oznámení o skončení dohľadu na
mieste určila dohliadanému subjektu v súlade s ustanovením § 8 ods. 3 písm. d) zákona č. 747/2004
Z. z. lehotu, v ktorej mal tento prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri
dohľade na mieste a príčin ich vzniku, ktoré si mal však určiť sám dohliadaný subjekt. Žalovaná
opätovne zdôrazňuje, že ak dohliadaný subjekt (žalobca) k takejto náprave nepristúpi, žalovaná nemá
na základe protokolu o vykonanom dohľade, ako ani na základe oznámenia o skončení dohľadu, v
zmysle zákona č. 747/2004 Z. z., žiadne možnosti ani žiadnu právomoc, aby nápravu vymáhala, či aby
jej nevykonanie priamo sankcionovala. Zo zákona č. 747/2004 Z. z. neprislúcha orgánu dohľadu právo



uložiť dohliadanému subjektu v štádiu výkonu dohľadu konkrétne opatrenia, ktoré tento musí prijať, ibaže
by uložil dohliadanému subjektu bezprostredné vykonanie opatrení na odstránenie zisteného nedostatku
podľa ust. § 35d ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z., avšak o takéto opatrenie sa v uvedenom prípade
nejedná. Stanovenie a prijatie konkrétnych opatrení je tak na dohliadanom subjekte.

23. Zdôraznila, že orgán dohľadu nemá v zmysle ustanovení zákona č. 747/2004 Z. z. v štádiu výkonu
dohľadu na mieste ani právo záväzne posúdiť primeranosť, vhodnosť alebo dostatočnosť opatrení
prijatých dohliadaným subjektom a prípadne mu uložiť povinnosť prijať iné opatrenia, ako sú tie, ktoré
prijal dohliadaný subjekt. Aj na základe uvedeného je nesporné, že oznámenie o skončení dohľadu
na mieste, ktorého prílohu tvorilo oznámenie o výsledku preverenia písomných námietok proti údajom
uvedeným v protokole o vykonanom dohľade, nemožno považovať za vykonateľné rozhodnutie, teda
za individuálny správny akt orgánu verejnej správy s vykonateľným výrokom, ktorého obsahom by bolo
rozhodnutie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach dohliadaného subjektu.

24. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaná zaujala stanovisko aj k dôvodom žaloby, ktorými žalobca
spochybňuje protokol o vykonanom dohľade a samotný dohľad na mieste. Žalovaná, prostredníctvom
osôb, ktoré boli poverené výkonom dohľadu, postupovala pri výkone dohľadu na mieste nad
dohliadaným subjektom podľa ust. § 8 písm. f) zákona č. 747/2004 Z. z. Dohliadací tím vykonal kontrolné
zaobstarávania finančných služieb spôsobom, že žalobcu a ani jeho viazaného finančného agenta
neupovedomil vopred o vykonaní týchto úkonov, a to v zmysle oprávnenia podľa ust. § 8 ods. 2 písm.
e) zákona č. 747/2004 Z. z. a vyhotovil z týchto úkonov zvukové záznamy. Úkonmi dohliadacieho tímu
nebolo právo na súkromie nijakým spôsobom ohrozené alebo narušené. Dotknutí pracovníci žalobcu
vystupovali v rámci kontrolného zaobstarávania nie ako súkromné osoby, ale ako osoby vykonávajúce
činnosť, ktorá je regulovaná zo strany štátu, nejednalo sa preto o sféru súkromného života, ale jedná sa
o sféru profesijnej činnosti žalobcu, ktorú vykonáva žalobca, a v jeho mene jeho pracovníci, vo vzťahu
k verejnosti a ktorá je regulovaná normami verejného práva. Zákon č. 747/2004 Z. z. nepodmieňuje
použitie kontrolných zaobstarávaní finančných služieb pod utajením tým, že sú predtým vyčerpané iné
prostriedky výkonu dohľadu na ochranu spotrebiteľa, ani na rozdiel od Trestného poriadku, nešpecifikuje
a neobmedzuje použitie predmetného nástroja len na určité typy porušení alebo na určitý stupeň
závažnosti, ako ani súhlasom súdu alebo iného orgánu. V tomto smere konala žalovaná jednoznačne
na základe a v medziach toho, čo jej zákon č. 747/2004 Z.z. umožňuje.

IV.
Replika žalobcu

25. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej v replike zo dňa 11.07.2017 zotrval na dôvodoch
uvedených v žalobe a dodal, že Protokol o vykonaní dohľadu na mieste nad spoločnosťou PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., č. OFS - 11661/2015 zo dňa 10.08.2016 vrátane jeho súčastí tvorených
Oznámením o skončení dohľadu na mieste č. OFS - 11661/2015 zo dňa 20.02.2017 a Oznámením o
výsledku preverenia písomných námietok proti údajom uvedeným v Protokole o vykonanom dohľade
na mieste nad spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., č. OFS - 11661/2015 sú spôsobilým
predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Dohľad na mieste vykonávaný podľa zákona č. 747/2004
Z.z. predstavuje od svojho začatia proces zasahujúci do postavenia dohliadaného subjektu. Pre účely
tohto vyjadrenia a celého konania považuje žalobca za nesporné, že vo vzťahu k dohliadaným subjektom
postup podľa zákona č. 747/2004 Z.z. predstavuje výkon verejnej správy v oblasti dohľadu nad
finančným trhom.

26. V Protokole o vykonaní dohľadu na mieste nad spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
č. OFS-11661/2015, vrátane jeho súčastí tvorených Oznámením o skončení dohľadu na mieste č.
OFS-11661/2015 a Oznámením o výsledku preverenia písomných námietok proti údajom uvedeným v
Protokole o vykonanom dohľade na mieste žalovaná uviedla zistené a vyhodnotené skutočnosti ako
nedostatky a v nadväznosti na to žalobcovi uložila povinnosť, aby v lehote 60 kalendárnych dní od
doručenia Oznámenia prijal opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov a príčin ich vzniku, predložil
žalovanej písomnú správu o prijatých opatreniach spolu s „Plánom opatrení na odstránenie a nápravu
nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku a opatrení prijatých k odporúčaniam na
zlepšenie činnosti“ a ďalej mu uložila povinnosť predkladať pravidelné štvrťročné hodnotiace správy o
plnení Plánu. Uloženie uvedených povinností predstavuje prejav autoritatívneho rozhodnutia žalovanej
v náväznosti na zistenia z vykonaného dohľadu.



27. To, že samotný spôsob odstránenia nedostatkov má byť podľa „voľby“ žalobcu neznamená, že ich
odstraňovanie ako také sa deje na základe rozhodnutia žalobcu, a to najmä v prípadoch, kedy žalobca
namietal nedostatok vlastnej zodpovednosti, prípadne nesprávnosť skutkových a právnych záverov
a pod. Uloženie každej povinnosti pokynom, rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej moci je
zásahom do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu (uznesenie NS SR sp.zn.
uznesenia sp.zn. 5Sžf/31/2011).

28. Závery o nedostatkoch uvedených v protokole o dohľade sú ex lege (§ 10 ods. 6 zákona č.
747/2004 Z.z.) považované za zistené, čo spochybňuje tvrdenie žalovanej o tom, že výsledky dohľadu
by mali byť preskúmavané v súvislosti s konaním o uložení sankcie. Pritom samotná hrozba začatia a
vedenia eventuálneho sankčného konania za stavu, kedy zákon označuje výsledok dohľadu za zistený
predstavuje situáciu, ktorá sa týka, alebo sa môže priamo dotýkať postavenia dohliadaného subjektu.

29. Žalobca uviedol, že podľa rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu
Slovenskej republiky (napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 a III.
ÚS 283/2010) sa pri posudzovaní aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd pri rozhodovaní o sporoch medzi fyzickými a právnickými osobami a orgánmi verejnej
moci o zákonnosť ich rozhodnutí, rozhodujúcim stáva kritérium individuálnych záujmov jednotlivca
dotknutých administratívnym zásahom v spojení so skúmaním uplatnenia právomocí správneho orgánu
pri realizácii tohto zásahu (pozri Pecníková, M.: Tendencie aplikácie článku 6 ods. 1 dohovoru v sporoch
s orgánmi verejnej moci. In: Justičná revue. č. 5/2002, s. 616 - 635).

30. Žalobca ďalej uviedol, že v rozhodnutiach NS SR 6Sž/3/2009, 5Sž/76/2008, 3Sž/64/2009 a
rozhodnutia ÚS SR III. ÚS 186/2010, III. ÚS 187/2010 a III. ÚS 188/2010, na ktoré odkazuje žalovaná vo
vyjadrení, išlo o otázku napadnutia rozhodnutia o námietke zaujatosti vznesenej voči pracovníkovi NBS
pri výkone dohľadu na mieste. Ide teda o zásadne inú právnu a skutkovú situáciu ako vo veci žalobcu
a nevyvracajú argumentáciu žalobcu uvedenú v žalobe vo vzťahu k povahe napadnutého aktu orgánu
verejnej správy.

V.
Právne posúdenie

31. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), v správnom súdnictve
poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej
osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2).

33. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

35. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

36. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

37. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z., tento zákon upravuje všeobecné pravidlá postupu pri
dohľade nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového



sporenia, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska. Cieľom dohľadu nad finančným trhom je prispievať
k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v
záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany finančných spotrebiteľov a iných klientov
na finančnom trhu a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže.

38. Podľa § 1 ods. 3 písm. a) bod 4 zák. č. 747/2004 Z.z., Národná banka Slovenska v rámci
dohľadu nad finančným trhom vykonáva dohľad nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, a
to nad bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi, pobočkami
zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, burzami cenných papierov, poskytovateľmi služieb
vykazovania údajov, centrálnymi depozitármi cenných papierov, správcovskými spoločnosťami,
pobočkami zahraničných správcovských spoločností, podielovými fondmi, investičnými fondmi s
premenlivým základným imaním, zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania, poisťovňami,
zaisťovňami, pobočkami zahraničných poisťovní, pobočkami zahraničných zaisťovní, pobočkami
poisťovní z iného členského štátu, pobočkami zaisťovní z iného členského štátu, dôchodkovými
správcovskými spoločnosťami, dôchodkovými fondmi, doplnkovými dôchodkovými poisťovňami,
doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, doplnkovými dôchodkovými fondmi, platobnými inštitúciami,
pobočkami zahraničných platobných inštitúcií, inštitúciami elektronických peňazí, pobočkami
zahraničných inštitúcií elektronických peňazí, samostatnými finančnými agentmi, finančnými poradcami,
veriteľmi vymedzenými osobitným zákonom, Fondom ochrany vkladov, Garančným fondom investícií,
Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, konsolidovanými celkami, subkonsolidovanými celkami,
finančnými holdingovými inštitúciami, zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, finančnými
konglomerátmi a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom aj nad inými
osobami, nad inými účelovými združeniami majetku a nad skupinami osôb a účelových združení majetku,
ktorým osobitné predpisy v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového
sporenia ukladajú povinnosti (ďalej len \"dohliadaný subjekt\"); Národná banka Slovenska pri dohľade nad
dohliadanými subjektmi vykonáva dohľad na mieste a dohľad na diaľku nad dohliadanými subjektmi.

39. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z., Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad
dohliadanými subjektmi zisťuje a vyhodnocuje informácie a podklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú
dohliadaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná
činnosť súvisí s dohliadaným subjektom, najmä o nedostatkoch v činnosti dohliadaných subjektov,
príčinách zistených nedostatkov, dôsledkoch zistených nedostatkov a osobách zodpovedných za zistené
nedostatky. Pri výkone dohľadu sa postupuje podľa tohto zákona, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

40. Podľa § 2 ods. 10 zák. č. 747/2004 Z.z., dohľadom na mieste je získavanie informácií a podkladov
o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých
postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dohliadaným subjektom, spravidla priamo u dohliadaného
subjektu alebo od jeho zamestnancov, ako aj vyhodnocovanie takto získaných informácií a podkladov;
takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní vedených Národnou bankou
Slovenska. Dohľadom na mieste však nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov na
mieste postupom Národnej banky Slovenska v konaní vedenom Národnou bankou Slovenska podľa §
12 až 34 tohto zákona a podľa osobitných predpisov.

41. Podľa § 8 ods. 3 písm. c) zák. č. 747/2004 Z.z., osoby poverené výkonom dohľadu sú pri
výkone dohľadu na mieste povinné vyhotoviť písomný protokol o vykonanom dohľade na mieste,
doručiť dohliadanému subjektu jedno vyhotovenie tohto protokolu, určiť primeranú lehotu, najmenej tri
pracovné dni, dohliadanému subjektu na predloženie písomných námietok proti údajom uvedeným v
tomto protokole, bezodkladne preveriť opodstatnenosť písomných námietok predložených dohliadaným
subjektom a doručiť dohliadanému subjektu písomné oznámenie o výsledku preverenia predložených
písomných námietok; to rovnako platí o písomnom priebežnom protokole alebo čiastkovom protokole,
ak bol takýto protokol vyhotovený o určitom konkrétnom zistení v záujme zabezpečenia účinného a
plynulého výkonu dohľadu.

42. Podľa § 8 ods. 3 písm. d) zák. č. 747/2004 Z.z., osoby poverené výkonom dohľadu sú pri výkone
dohľadu na mieste povinné ak je to potrebné, určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty,
v ktorých je dohliadaný subjekt povinný prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu
nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku a predložiť Národnej banke Slovenska
písomné správy o prijatých opatreniach a o splnení prijatých opatrení, pričom ak protokol o vykonanom



dohľade na mieste obsahuje aj odporúčania na zlepšenie činnosti dohliadaného subjektu, osoby
poverené výkonom dohľadu môžu určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu aj lehotu, v ktorej
je dohliadaný subjekt povinný predložiť Národnej banke Slovenska písomný plán opatrení prijatých k
odporúčaniam na zlepšenie činnosti dohliadaného subjektu a písomné správy o splnení týchto opatrení;
lehoty podľa tohto ustanovenia môže Národná banka Slovenska z objektívneho dôvodu určiť alebo
zmeniť aj po skončení dohľadu na mieste.

43. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z., dohliadaný subjekt a jeho zamestnanci, ktorých sa dotýka
výkon dohľadu na mieste, majú právo písomne sa vyjadriť k predbežným zisteniam o nedostatkoch a k
nedostatkom zisteným pri výkone dohľadu na mieste, ktoré im v priebehu dohľadu na mieste oznámili
osoby poverené výkonom dohľadu. Dohliadaný subjekt má právo v určenej lehote predložiť písomné
námietky proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade na mieste, ako aj písomné námietky
proti údajom uvedeným v priebežnom protokole alebo čiastkovom protokole, ak bol takýto protokol
vyhotovený.

44. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z.z., dohliadaný subjekt je povinný vytvárať vhodné materiálne a
technické podmienky na výkon dohľadu na mieste bezodkladne, najneskôr však v lehote podľa § 8 ods.
3 písm. d), prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade
na mieste a príčin ich vzniku, ako aj po prijatí týchto opatrení a tiež po splnení týchto opatrení o tom
bezodkladne predložiť písomné správy Národnej banke Slovenska.

45. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z., protokol o vykonanom dohľade na mieste obsahuje a)
identifikačné údaje dohliadaného subjektu, a to v prípade právnickej osoby jej obchodné meno, adresu
sídla a identifikačné číslo, ak je pridelené, a v prípade fyzickej osoby vrátane fyzickej osoby, ktorá je
podnikateľom jej meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, alebo identifikačné číslo, ak je
pridelené, a adresu trvalého pobytu alebo adresu miesta podnikania, ak je miesto podnikania odlišné
od trvalého pobytu, b) mená, priezviská a funkcie osôb, ktoré sa zúčastnili na vykonanom dohľade;
tieto údaje sa nemusia uvádzať o osobách, ktoré vykonali dohľad pod utajenou identitou, c) miesto,
deň začatia a dobu trvania výkonu dohľadu na mieste, d) predmet vykonaného dohľadu na mieste a
dohliadané obdobie, ak bolo určené, e) opis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri vykonanom
dohľade vrátane uvedenia písomných podkladov a iných skutočností, ktoré tieto zistenia preukazujú,
a právnych predpisov, ktorých porušenie bolo zistené, a to aj o nedostatkoch zistených počas výkonu
dohľadu na mieste nad rámec poverenia na výkon dohľadu; protokol o vykonanom dohľade na mieste
môže obsahovať aj odporúčania na zlepšenie činnosti dohliadaného subjektu, ak vyplynuli z vykonaného
dohľadu, f) lehotu určenú pre dohliadaný subjekt na predloženie písomných námietok proti údajom
uvedeným v tomto protokole, g) miesto a deň vyhotovenia tohto protokolu a mená, priezviská, funkcie
a podpisy osôb zodpovedných za vyhotovený protokol, mená, priezviská, funkcie a podpisy osôb sa
nevyžadujú pri osobách, ktoré vykonali dohľad pod utajenou identitou.

46. Súčasťou protokolu o vykonanom dohľade na mieste uloženého v Národnej banke Slovenska
je doklad o doručení tohto protokolu dohliadanému subjektu, ako aj prípadné písomné námietky
dohliadaného subjektu proti údajom uvedeným v tomto protokole, rovnopis písomného oznámenia
dohliadanému subjektu o výsledku preverenia predložených písomných námietok dohliadaného
subjektu a doklad o doručení tohto oznámenia dohliadanému subjektu. (ods. 2)

47. Dohľad na mieste je skončený doručením písomného oznámenia dohliadanému subjektu o výsledku
preverenia jeho písomných námietok proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade na
mieste, ak dohliadaný subjekt predložil takéto námietky; inak je výkon dohľadu na mieste skončený
márnym uplynutím lehoty určenej pre dohliadaný subjekt na predloženie písomných námietok proti
údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade na mieste.(ods. 5)

48. Nedostatky v činnosti dohliadaného subjektu, uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste,
sa podľa osobitných predpisov považujú za zistené odo dňa skončenia tohto dohľadu na mieste. (ods. 6)

49. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z., na konanie vo veciach zverených Národnej banke
Slovenska týmto zákonom a osobitnými predpismi, v ktorom sa rozhoduje o právach alebo povinnostiach
dohliadaných subjektov alebo iných osôb, sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný predpis  neustanovuje



inak; na konanie podľa tohto zákona a osobitných predpisov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní.

50. Podľa § 12 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z.z., na úlohy uložené dohliadaným subjektom Národnou bankou
Slovenska v oblasti menovej politiky a platobných služieb podľa osobitného zákona sa nevzťahujú
ustanovenia o konaní podľa tohto zákona a osobitných zákonov, ani všeobecné predpisy o správnom
konaní.

51. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z., účastníkom konania je dohliadaný subjekt, o ktorého právach
alebo povinnostiach podľa tohto zákona a osobitných zákonov sa má konať, alebo osoba oprávnená
podať žiadosť o udelenie povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu
podľa osobitného zákona, alebo žiadosť o vydanie iného rozhodnutia podľa osobitného zákona; v konaní
o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov
je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo
opatrenie na nápravu.

52. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z., konanie sa začína na základe žiadosti účastníka konania
alebo z podnetu Národnej banky Slovenska.

53. Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z., na konanie a rozhodovanie Národnej banky Slovenska v
prvom stupni je príslušný jej útvar dohľadu nad finančným trhom, ak tento zákon alebo osobitný zákon
neustanovuje inak.

54. Podľa § 29 ods. 4 veta prvá zák. č. 747/2004 Z.z., účastník konania má právo podať rozklad proti
prvostupňovému rozhodnutiu, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa
účastník konania po vydaní tohto rozhodnutia nevzdal rozkladu písomne alebo ústne do zápisnice; za
vzdanie sa rozkladu sa považuje aj späťvzatie rozkladu.

55. Podľa § 32 ods. 1 veta prvá zák. č. 747/2004 Z.z., o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu
rozhoduje banková rada.

56. Podľa § 34 veta pred bodkočiarkou zák. č. 747/2004 Z.z., ak účastník konania nesplní v určenej
lehote dobrovoľne povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím Národnej banky Slovenska, Národná
banka Slovenska je povinná zabezpečiť výkon rozhodnutia;

57. Krajský súd v Bratislave skôr ako podrobil danú vec mechanizmom prieskumu, zisťoval, či v danom
prípade je daná právomoc krajského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Krajský súd dospel
k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti aktu orgánu
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych
právach žalobcu.

58. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo v zásade znamená, že
súdnemu prieskumu zákonnosti podliehajú v zásade všetky rozhodnutia vydané orgánmi verejnej
správy s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní
správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy
nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení
§ 7 SSP, ktoré obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo
súdneho prieskumu. Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne
označené. V zmysle ust. § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na
subjektívnych právach účastníka konania. Ide napríklad o taký akt orgánu verejnej správy, ktorý upravuje
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov konania alebo určitú vec slúžiacu ako
podklad pre rozhodnutie alebo opatrenie vo veci samej.

59. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka
základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava SR alebo príslušná
medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie



súdneho preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy nemožno uplatniť. O takýto prípad však v
prejednávanej veci nejde.

60. Správny súd má za to, že dohľad na mieste nad žalobcom ako dohliadaným subjektom finančného
trhu vykonala Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom. Dohľadom na mieste
je postup žalovanej, ktorým táto získava informácie a podklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú
dohliadaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť
súvisí s dohliadaným subjektom, ako aj vyhodnocovanie takto získaných informácií a podkladov. Dohľad
na mieste vo svojej podstate ako taký podľa názoru súdu nemožno považovať za rozhodovací proces vo
verejnej správe a výsledné materiály z vykonaného dohľadu za rozhodnutia vydané v administratívnom
konaní, keďže dohľadom sa len zisťujú a vyhodnocujú informácie a podklady o skutočnostiach, ktoré
sa týkajú dohliadaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo
iná činnosť súvisí s dohliadaným subjektom, najmä o nedostatkoch v činnosti dohliadaných subjektov,
príčinách zistených nedostatkov, dôsledkoch zistených nedostatkov a osobách zodpovedných za zistené
nedostatky.

61. Z dikcie ust. § 2 ods. 10 zák. o dohľade nad finančným trhom vyplýva, že dohľadom na mieste
nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov na mieste postupom žalovanej v konaní
vo veciach dohľadu vedenom Národnou bankou Slovenska podľa III. časti zákona o dohľade nad
finančným trhom (§ 12 až § 34 tohto zákona a podľa osobitných predpisov), začatom na základe žiadosti
účastníka konania alebo z podnetu žalovanej,  výsledkom ktorého môže byť na základe vykonaného
dokazovania (jednak informácií a podkladov z vykonaného dohľadu na mieste a jednak postupom podľa
§ 24 zák. č. 747/2004 Z.z.) rozhodnutie žalovanej podľa § 27 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o uložení
pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu. Na konanie podľa tohto zákona a osobitných predpisov
sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 12 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z.). Tiež je
potrebné uviesť, že  použitie správneho poriadku ako lex generalis pre správne konanie sa predpokladá
vo všetkých konaniach, pokiaľ to nie je osobitným zákonom vylúčené (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/26/2012).

62. Súd zastáva názor, že až vydaním rozhodnutia podľa § 27 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z.
dôjde k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu, t.j. uložením pokuty, inej sankcie alebo
opatrenia na nápravu. Proti prvostupňovému rozhodnutiu môže žalobca podať rozklad (§ 29 ods. 4
cit. zák.), o ktorom rozhodne banková rada rozhodnutím a až toto rozhodnutie môže žalobca podrobiť
súdnemu preskúmaniu správnym súdom na základe správnej žaloby. Z obsahu administratívneho spisu
je okrem iného nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp.
správneho rozhodnutia o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu v konaní podľa ust. §
12 až § 34 zákona o dohľade nad finančným trhom.

63. Súd má za to, že výsledné materiály z vykonaného dohľadu a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú
súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v SSP, keďže nie sú rozhodnutím orgánu
verejnej správy v zmysle SSP. Dohľad na mieste  predstavuje jednu z dohľadových kompetencií
žalovanej, ale zároveň odlišný dohľadový postup žalovanej ako konanie vo veciach dohľadu, ktoré má
povahu rozhodovacieho procesu vo verejnej správe. Protokol o vykonanom dohľade na mieste spolu s
oznámením o výsledku preverenia písomných námietok žalobcu proti údajom uvedeným v Protokole,
ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 23.02.2017 listom označeným ako „Oznámenie o skončení dohľadu
na mieste“ č. OFS-11661/2015 zo dňa 20.02.2017, je možné považovať len za akýsi výstup z  dohľadu
na mieste vykonaného žalovanou, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a
spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodliehajú a ich
preskúmanie je preto neprípustné.

64. Žalobca na základe vyjadrenia žalovanej namietal, že protokol žalovanej spolu s oznámením
o výsledku preverenia písomných námietok žalobcu proti údajom uvedeným v Protokole podliehajú
súdnemu prieskumu správnym súdom  a na podporu svojho tvrdenia poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Sžf 31/2011. K uvedenému správny súd uvádza, že predmetným
uznesením Najvyšší súd SR zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/9/2011-42 a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, nakoľko Krajský súd v Bratislave  napadnutým uznesením zastavil konanie
o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia - zápisnice o prerokovaní
Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 447-6000/6/2010 z 18.



novembra 2010 v nadväznosti na Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona č. 23/2006 Z. z.
o verejnom obstarávaní, keďže dospel k záveru, že protokol o výsledku kontroly a zápisnica o jeho
prerokovaní v zmysle zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe (ďalej len „zákon o kontrole“)
nemôžu byť predmetom preskúmavania súdom.

65. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom uznesení sp.zn. 5 Sžf 31/2011 uviedol, že „protokol
o vykonanej kontrole a zápisnica o prerokovaní protokolu v zásade nie sú rozhodnutiami vydanými
v správnom konaní, ale sú v prvom rade správami, či záznamami o tom, že bola vykonaná kontrola
a aké boli jej zistenia. Nevzťahuje sa na ne preto požiadavka formálnych náležitostí rozhodnutia
podľa správneho poriadku. ... V prejednávanej veci sú však súčasťou protokolu o kontrole aj námietky
(vyjadrenie) žalobcu ako kontrolovaného subjektu (§ 13 ods. 5 zákona o kontrole), s ktorými sa žalovaný
vysporiadal v písomnom vyjadrení a v zápisnici o prerokovaní protokolu o kontrole. Výsledkom tohto
postupu bolo jednak uloženie povinnosti odstrániť zistené nedostatky v procese verejného obstarávania
v súlade s § 13 ods. 6 zákona o kontrole, ale tiež následný list (!) ministra pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka z 13. decembra 2010 č. 10260/2010-920, ktorým žalobcovi oznámil (!) nemožnosť pripustenia
do financovania projektu s kódom NFP22110120893 a umožnenia čerpania finančných prostriedkov zo
štrukturálnych fondov Európskej únie, a odstúpenie od Zmluvy o NFP č. Z 2212000401, čím došlo k
zásahu do práv a povinností žalobcu ako účastníka správneho konania.Hoci teda ani protokol o výsledku
kontroly a jeho súčasti podľa § 13 ods. 5 zákona o kontrole a ani zápisnica o prerokovaní protokolu podľa
§ 13 ods. 6 zákona o kontrole samé o sebe nemajú povahu rozhodnutí vydaných v správnom konaní
a nemajú formálne náležitosti takýchto rozhodnutí, je nevyhnutné s ohľadom na ich účinky vo vzťahu
k právnemu postaveniu kontrolovanému subjektu, považovať ich za tzv. fiktívne rozhodnutia v rozsahu
vysporiadania sa s námietkami kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia povinnosti podľa § 13 ods.
6 zákona o kontrole. Protokol o kontrole a zápisnicu o prerokovaní tohto protokolu v predmetnej veci
teda treba bez ohľadu na ich formu považovať za procesné úkony správneho orgánu, ktorých obsah
má autoritatívny vzťah k jeho adresátom (žalobcovi), a správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe
vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa.

66. Povinnosť uloženú kontrolovanému subjektu podľa § 13 ods. 6 zákona o kontrole možno považovať
za opatrenie smerujúce k nastoleniu zákonného stavu, k odstráneniu zistených nedostatkov v činnosti
kontrolovaného subjektu. Jeho účelom nie je sankcionovať, ale dosiahnuť stav riadneho fungovania
verejnej správy.......... Ak súd prvého stupňa, uzavrel, že preskúmavaný protokol o kontrole spolu so
zápisnicou o prerokovaní protokolu nie je rozhodnutím vydaným podľa správneho poriadku, nemá jeho
náležitosti, a teda nie je rozhodnutím, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť, a preto nemôže podliehať súdnemu prieskumu, je takéto právne
posúdenie veci nedostatočné.

67. Následne Krajský súd v Bratislave opätovne rozhodol v tej istej veci rozsudkom č.k. 3S/9/2011-95
zo dňa 24.01.2012, ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa
29.11.2012 potvrdil. V odôvodnení uviedol, že :„Pokiaľ orgán kontroly ukladá kontrolovanému subjektu
určité povinnosti je nevyhnutné tieto riadne špecifikovať a rozhodne nepostačuje, ak orgán kontroly
odcituje ustanovenie zákona, v tomto prípade § 13 ods. 6 zákona o kontrole. Úlohou kontrolného orgánu
nie je totiž len zistiť nedostatky (a tieto riadne v protokole o kontrole uviesť), ale tiež zaistiť ich nápravu,
pokiaľ táto je možná. Navyše, § 14 ods. 2 veta druhá zákona o kontrole oprávňuje orgány kontroly
vyžadovať v určenej lehote od orgánov informácie o plnení prijatých opatrení na odstránenie zistených
nedostatkov vrátane uplatnenia právnej zodpovednosti sú orgány kontroly oprávnené. Aj s ohľadom na
toto oprávnenie vykonať kontrolu plnenia prijatých opatrení podľa § 13 ods. 6 písm. a/ zákona o kontrole
je nutné ich riadne a určito zadefinovať, aby pri kontrole podľa § 14 ods. 2 zákona o kontrole bolo možné
jednoznačne posúdiť, či uložené opatrenia sú plnené, respektíve boli splnené “.

68. Správny súd v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/26/2012
zo dňa 29.11.2012, ktorému v tej istej veci predchádzalo prvšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5
Sžf 31/2011 dospel k názoru, že Protokol z vykonaného dohľadu na mieste a Oznámenie o výsledku
preverenia písomných námietok žalobcu proti údajom uvedeným v Protokole ako také nepodliehajú
súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože samy o sebe nepredstavujú zásah do práva právom
chránených záujmov dohliadaného subjektu. Iba ich časť obsahujúcu uloženie povinnosti, alebo sankcie
je nutné s ohľadom na ich spôsobilosť takéhoto zásahu vylúčiť spod negatívnej enumerácie § 7 písm.
e) SSP avšak za predpokladu, že táto uložená povinnosť je riadne špecifikovaná a zadefinovaná,



aby pri kontrole plnenia uloženej povinnosti bolo možné jednoznačne posúdiť, či uložené opatrenia sú
splnené, resp. boli splnené. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde, pretože preskúmavaným
protokolom a ani oznámením žalobcovi nebola uložená žiadna konkrétna a určitá povinnosť, ktorú by
mal žalobca splniť. Je na žalobcovi, aký postup zvolí a ako sa vysporiada so závermi žalovanej z
vykonaného dohľadu. V prípade, že žalobca v lehote 60 dní neprijme žiadané opatrenia na odstránenie
a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku, nepredloží žalovanej
písomnú správu o prijatých opatreniach a nepredloží žalovanej „Plán opatrení na odstránenie a nápravu
nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku a opatrení prijatých k odporúčaniam
na zlepšenie činnosti“ vrátane zápisnice o prerokovaní plánu a útvaru dohľadu nad finančným trhom
žalovanej a nebude predkladať ani pravidelné štvrťročné hodnotiace správy o plnení Plánu, tak žalovaná
nedisponuje žiadnym zákonným zmocnením, ako si vynútiť splnenie povinnosti žalobcu v zmysle
oznámenia o skončení dohľadu na mieste zo dňa 20.2.2017. Žalovanej zákon o dohľade nad finančným
trhom umožňuje len zvážiť postup podľa III. časti tohto zákona v zmysle ustanovení § 12 až § 34 a
z vlastného podnetu začať voči žalobcovi konanie vo veciach dohľadu. Z uvedeného dôvodu protokol
o vykonanom dohľade na mieste ani oznámenie o výsledku preverenia písomných námietok žalobcu
proti údajom uvedeným v Protokole a oznámenie o skončení dohľadu na mieste ako také nepodliehajú
súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú zásah do práva právom
chránených záujmov dohliadaného subjektu.

69. Obdobný právny názor zaujal Najvyšší súd SR i v rozsudku sp. zn. 10Sžk/47/2017 zo dňa
28.08.2018, podľa ktorého: „Protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z
dôkazných prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní
riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť. Protokol
o výsledku inšpekcie nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci správneho konania.
Súdny prieskum protokolu je však možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné
uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov.
Platí, že uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len
zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia kontrolovaného
subjektu. Až prípadné nesplnenie povinností môže následne viesť k uloženiu sankcie“.

70. Správny súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 3 As
52/2016: „Dle judikatury správních soudů, výsledky takové kontroly mohou vyústit v uložení nápravného
opatření (o tom viz dále) a zejména pak mohou být podkladem pro zahájení správního řízení o uložení
pokuty kontrolovanému subjektu, avšak samy o sobě nenahrazují a ani nemohou nahradit dokazování
provedené postupem stanoveným správním řádem v rámci (případně) následně vedeného správního
řízení o uložení správní sankce (viz například rozsudek Nejvyššího správního soudu ze dne 30. 5. 2008,
č. j. 4 As 21/2007 - 80). Smyslem kontrolního zjištění pokračování zachyceného v protokolu o kontrole
je postavit najisto skutkový stav rozhodný pro úvahu o přijetí případných dalších opatření. Tato úprava
tedy umožňuje různým inspekčním orgánům zjišťovat skutkový stav věci bez toho, že by muselo být
zahajováno správní řízení Po provedení kontroly tak nemusí následovat žádná další aktivita správního
orgánu (zjistí-li, že nejsou důvody ve věci dále konat), může však také následovat přijetí konkrétních
nápravných opatření či bezodkladných úkonů (obvykle ve formě správního rozhodnutí). Teprve ty by
mohly představovat zásah do právní sféry kontrolovaného subjektu. V této souvislosti je vhodné pro
úplnost zmínit i konstantní judikaturu správních soudů, která již v souvislosti s vydáním protokolu o
kontrole připouští možnost vzniku nezákonného zásahu do veřejných subjektivních práv; jde ovšem
výlučně o případy, kdy kontrolní protokol (na základě speciální úpravy) obsahuje zároveň určité opatření
k nápravě (viz například rozsudek zdejšího soudu ze dne 14. 11. 2007, č. j. 1 As 13/2006 - 90)“.

71. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných
zistení uvedených v Protokole, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách
procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona dohliadaného subjektu, t.j. žalobcu, ak
bude na základe vykonaného dohľadu na mieste vydané rozhodnutie s priamym dopadom na právne
postavenie žalobcu.

72. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky
na preskúmanie napadnutých aktov žalovanej v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba smeruje
proti aktom orgánu verejnej správy, ktoré neboli vydané v správnom konaní, a ktoré nemohli mať za



následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto Krajský súd v Bratislave v súlade s  § 7 písm.
e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť.

73. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

74. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia   byť   spísané   advokátom.   Povinné   zastúpenie   advokátom v kasačnom   konaní
sa   nevyžaduje,   ak   a)   má   sťažovateľ   alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:752eccae-03d3-4e1d-9e79-360e7b7b919d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 188/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 188/2010 z 25. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-25", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:752eccae-03d3-4e1d-9e79-360e7b7b919d"}, {"guid": "ussr:44f4fb9a-2d11-4ddb-8f95-91f63cc8638a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 187/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 187/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44f4fb9a-2d11-4ddb-8f95-91f63cc8638a"}, {"guid": "ussr:a784a6a1-62f0-4e3b-bbf4-65f29c17de9f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 186/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 186/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a784a6a1-62f0-4e3b-bbf4-65f29c17de9f"}, {"guid": "ussr:4791c0f4-7d6e-4551-a268-3842f27f7408", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 283/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 283/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4791c0f4-7d6e-4551-a268-3842f27f7408"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "63b302b7-c709-4557-966c-b0a9fb02bb93:c03a41b2-57a7-4678-9cc7-182c4b995bde", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1017200615.3", "spisova_znacka": "1S/81/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/81/2017 z 26. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-06-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017200615.3"}], "citovane_v": []}