Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/188/2017 z 1. 10. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. októbra 2019, sp. zn. 2S/188/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017201356.1 Krajský súd Bratislava | 2S/188/2017 | ECLI:SK:KSBA:2019:1017201356.1 | 2019-10-01 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ed8333e-3fc7-4ddf-8138-9bd90a7dd605 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017201356.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/188/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201356
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201356.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a
členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu:
Michal C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, H., zastúpeného JUDr. Jozefom Švarcom, advokátom,
Horná č. 41, 874 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Náčelník Generálneho štábu ozbrojených
síl Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova č. 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KaGŠ-147/3-209/2017-PravO zo dňa 31.05.2017, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho orgánu

1. Žalovaný rozhodnutím č. KaGŠ-147/3-209/2017-PravO zo dňa 31.05.2017 zamietol odvolanie
žalobcu doručené riaditeľovi personálneho úradu dňa 28.02.2017 a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa
personálneho úradu č. 1206 zo dňa 17.02.2017, ktorým riaditeľ personálneho úradu prepustil žalobcu
zo služobného pomeru. Dôvodom skončenia služobného pomeru odvolateľa podľa § 83 ods. 1 písm. c)
v spojení s § 134 ods. 2 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
378/2015 Z. z. bola skutočnosť, že žalobca počas vyslania na plnenie úloh mimo územia SR podľa §
77 ods. 1 písm. a) zákona požil alkoholické nápoje.

2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že bolo jednoznačne preukázané
protiprávne konanie v rozpore s § 134 ods. 2 písm. c) zákona zo strany odvolateľa. Dňa 29. 12.
2016 došlo k protiprávnemu konaniu pri výkone štátnej služby. Svojim konaním sa odvolateľ dopustil
porušenia základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c ) v spojení s § 134
ods. 2 písm. c) zákona. Po preskúmaní obsahu odvolania a písomných podkladov nachádzajúcich sa
v administratívnom spise žalovaný konštatoval, že argumenty odvolateľa prezentované v jeho odvolaní
nebolo možné v konaní zohľadniť vzhľadom na obligatórny charakter vyššie uvedeného ustanovenia
zákona. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa vo veci relevantností výsledkov meraní prístrojom - absencia
výstupu z tlačiarne pristroja pri prvom meraní - túto námietku nebolo možné akceptovať, nakoľko
prítomnosť alkoholu v dychu odvolateľa bola jednoznačne preukázaná a zákon ani služobný predpis
neukladajú profesionálnym vojakom vykonávajúcim meranie vykonať meranie opakovane.

3. I počas čerpania dovolenky sa na odvolateľa hladí ako na príslušníka SLOVCON UNFICYP a to od
jeho vyslania až po jeho ukončenie, a teda vyššie uvedený zákaz požitia alkoholu sa na neho vzťahoval



v plnej miere bez ohľadu na čerpanie dovolenky. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na obdobný prípad z roku
2007, keď podľa jeho názoru za obdobných okolností neboli dvaja profesionálni vojaci prepustení zo
služobného pomeru, túto námietku taktiež žalovaný neakceptoval, pretože išlo o dve rozdielne konania
profesionálnych vojakov (v odvolateľom zmieňovanom prípade to bola dopravná nehoda pod vplyvom
alkoholu) pričom títo boli posudzovaní podľa predchádzajúcej právnej úpravy - zákon č. 346/2005
Z. z. v znení neskorších predpisov. Dôvod skončenia služobného pomeru uvedený v § 83 ods. 1
písm. c ) v spojení s § 134 ods. 2 písm. c) zákona, kvalifikovaný ako „porušenie základnej povinnosti
profesionálneho vojaka" je obligatórnym dôvodom pre skončenie služobného pomeru; vzhľadom na túto
skutočnosť, nebolo možné aplikovať iný postup než ten, ktorý je uvedený v § 83 ods. 1 písm. c ) zákona.

II. žaloba a námietky

4. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný po citácii obsahu rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu mal za jednoznačne preukázané porušenie základnej povinnosti odvolateľa tak, ako ho
špecifikoval personálny rozkaz, teda že žalobca bol dňa 29.12.2016 v priestoroch veliteľstva v kempe
gen. Štefánika W. Cyprus členom komisie pre vykonávanie skúšok na prítomnosť alkoholu v dychu
nrtm. G. za prítomnosti npor. I. v čase o 7:46 hod. podrobený vykonaniu dychovej skúšky na prítomnosť
alkoholu v dychu, kde mu bola nameraná hodnota 0,25 mg na liter vydychovaného vzduchu ( 0,52
promile) a zápis o tejto dychovej skúške nebol vytlačený na tlačiarni z dôvodu pokračovania v
kontrole dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v dychu a pri opakovanej dychovej skúške v čase
o 08:42 hod. mu bola nameraná hodnota 0,18 mg na liter vydychovaného vzduchu (0,37 promile).
Dychové skúšky boli vykonané certifikovaným prístrojom Alcotest 7410 Plus, v.č. ARTA-0451 a výsledok
opakovanej dychovej skúšky potvrdil menovaný svojim podpisom. Vo vzťahu k týmto skutkovým
zisteniam žalobca nemal žiadnych zásadných výhrad a námietok. Pokiaľ však išlo o právne závery,
v napadnutom rozhodnutí žalovaný v časti III. citoval podstatné časti, pre aké dôvody a na základe
akých právnych predpisov prvostupňový správny orgán videl naplnenie dôvodov na skončenie štátnej
služby prepustením žalobcu zo služobného pomeru vojaka v dočasnej štátnej službe. Ak sa vidí
porušenie základnej povinnosti profesionálneho vojaka v porušení § 134 ods. 2 písm. e/ zákona, podľa
ktorého profesionálny vojak nesmie požiť alkoholické nápoje v služobnom čase alebo počas vyslania
na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) alebo podľa § 78,
tak v rámci tejto správnej žaloby tu bol podľa žalobcu názorový stret v tom, že podľa právneho názoru
žalovaného platí zákaz požívania alkoholických nápojov pre profesionálneho vojaka pôsobiaceho mimo
územia SR po celú dobu jeho vyslania na plnenie úloh v zahraničí (žalobca bol poučený písomným
vojenským rozkazom veliteľa SLOVCON čp. SLOVCON-28-45/2016 zo dňa 25.10.2016, čo potvrdil
svojim podpisom) a právnym názorom žalobcu, že zákon č. 281/2015 o štátnej službe profesionálnych
vojakov explicitne nevymedzuje, či profesionálny vojak počas dovolenky bez ohľadu na to, či čerpá
dovolenku na území SR, v mieste vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej alebo na
území iného štátu riadiac sa všeobecnými ustanoveniami § 107 a nasl. citovaného zákona nesmie
počas dovolenky absolútne požiť alkoholické nápoje, teda uvedený zákon nezakazuje profesionálnemu
vojakovi požiť alkoholické nápoje počas dovolenky. K posledne uvedenému sa viaže obsah časti IV.
napadnutého druhostupňového rozhodnutia, v ktorom síce žalovaný cituje obsah odvolania žalobcu a
opakovane prezentuje záver, že žalobca porušil zásadu zákazu požívania alkoholických nápojov po celú
dobu jeho vyslania na plnenie úloh v zahraničí, čím došlo k protiprávnemu konaniu v rozpore s § 134
ods. 2 písm. c/ zákona žalobcom 29.12.2016 a to pri výkone štátnej služby a tým k porušeniu základnej
povinnosti profesionálneho vojaka v zmysle 83 ods.1 písm. c/ a zákona a podľa § 134 ods. 2 písm. c/
zákona.

5. V čase pred a po vykonaní dychovej skúšky žalobcu bolo úplne bežné, že na Hlavnom veliteľstve
vojenskej operácie v Nicosii bol v obchode na ID kartu príslušníkov aj slovenského kontingentu povolený
predaj alkoholických nápojov 1x mesačne v objeme až 4 litre tzv. tvrdého alkoholu (koňak, vodka a
iné destiláty) a určité množstvo piva, vína a takto zakúpené alkoholické nápoje sa tam príslušníkmi
slovenského kontingentu bežne konzumovali. Úvahy žalovaného o tom, že takýto zákaz platí aj počas
dovolenky, lebo na príslušníka SLOVCON UNFICYP sa zákaz vzťahuje od doby vyslania až po jeho
ukončenie bez ohľadu na čerpanie dovolenky je subjektivistický až zavádzajúci, keďže nie je verifikovaný
žiadnym dôkazom, v tomto smere je rozhodnutie správneho orgánu II. stupňa nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov aj preto, lebo tento orgán sa vôbec nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu,
spočívajúcimi v tom, že: a/ ani doslovná dikcia § 13 citovaného zákona, určujúca vo všeobecnosti tzv.



zákazové pravidlo ( čo profesionálny vojak nesmie ) neuvádza zákaz požitia alkoholických nápojov v
čase, keď profesionálny vojak priamo a bezprostredne nevykonáva činnosti a povinnosti v služobnom
čase alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky najmä preto, lebo logickým
výkladom možno uzavrieť, že profesionálny vojak v čase dovolenky nemôže plniť svoje povinnosti
v služobnom čase alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky. Naviac
profesionálneho vojaka počas dovolenky nemôže nikto navonok stotožňovať s jeho príslušnosťou k
SLOVCON UNFICYP, nakoľko jeho identita počas dovolenky nie je viazaná na plnenie služobných
povinností a služobnú výstroj, b/ v tomto smere sa rozhodnutie správneho orgánu vôbec nezaoberalo
a neprinieslo žiadny právne odôvodnené východisko oproti výkladu žalobcu, že inštitút dovolenky
bez ohľadu na to, či je to dovolenka podľa pracovnoprávnych predpisov resp. ide o dovolenku
profesionálneho vojaka podľa lex specialis t.j. zák. č. 281/2015 Z. z. je ten, že primárnym účelom
dovolenky je voľnosť konania toho, kto dovolenku čerpá, pričom v zásade nemôže počas dovolenky
profesionálnemu vojakovi služobný úrad alebo priamy nadriadený určovať, čo by mal robiť počas
dovolenky, ako by mal dovolenku tráviť a pod. Dovolenka je neprevoditeľným a osobným právom
aj profesionálneho vojaka a profesionálny vojak nemôže byť postihnutý za to, že v čase dovolenky
požil alkoholický nápoj, v opačnom prípade ide prvok diskriminácie voči profesionálnemu vojakovi, c/
v rozhodnutí druhostupňového orgánu úplne absentuje vysvetlenie, akými dôkazmi resp. dôkaznými
prostriedkami je preukázané, že požitie alkoholických nápojov bolo zaznamenané počas a pri výkone
plnenia služobných povinností, lebo ako už bolo zdôraznené žalobcom v odvolaní bolo preukázané, že
alkoholické nápoje požil dňa 28.12.2016 teda ešte v čase dovolenky do cca 18:00 hod. po takmer 13
hodinách bol zaznamenaný reziduálny (zbytkový ) alkohol zrejme aj preto, že dňa 28.12.2016 nepožil
žiadnu stravu. V žiadnom prípade nedošlo k tomu, že by žalobca vedome a zavinene požil alkoholické
nápoje dňa 29.12.2016 t.j. v čase výkonu činnosti a úloh profesionálneho vojaka, teda konanie nemožno
kvalifikovať ako zavinené konanie.

III. argumenty žalovaného

6. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním v ktorom uviedol, že podľa § 134 ods. 2 písm.
c) zákona č. 281/2015 Z. z. profesionálny vojak nesmie požiť alkoholické nápoje v služobnom čase
alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa §77 ods. ľ písm. a) a
c) alebo podľa § 78. Pôsobenie profesionálneho vojaka v mierovej misii, v prípade žalobcu v mierovej
misii UNFICYP v Cyperskej republike, je časovo ohraničené plnenie úloh profesionálneho vojaka mimo
územia Slovenskej republiky, determinované výlučne dvoma skutočnosťami. Na strane jednej vyslaním
profesionálneho vojaka do mierovej misie k určitému dátumu na základe príslušného rozhodnutia a na
strane druhej ukončením takéhoto vyslania taktiež k určitému dátumu a taktiež na základe príslušného
rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že v kontexte ustanovenia § 134 ods. 2 písm. c) zákona č. 281/2015 Z.
z. zákonný pojem „počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky“ je jednoznačne
potrebné vnímať ako pojem širší od zákonného pojmu „v služobnom čase“. Obdobie „počas vyslania na
plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky“ subsumuje na strane jednej obdobie služobného času, v
rámci ktorého profesionálny vojak reálne vykonáva štátnu službu a je plne k dispozícii služobnému úradu,
ako aj obdobie času mimo služby, kedy profesionálny vojak štátnu službu reálne nevykonáva, pričom
smerom k jeho osobe môžu byť v tomto období realizované rôzne zákonné inštitúty, ako napr. čerpanie
dovolenky, preventívna rehabilitácia, poskytnutie služobného voľna, dočasná neschopnosť vykonávať
štátnu službu, a pod.

7. Je zrejmé, že zákonodarca koncipovaním ustanovenia § 134 ods. 2 písm. c) zákona č. 281/2015
Z. z. jasne deklaroval svoju vôľu spočívajúcu v potrebe zákazu požívania alkoholických nápojov
profesionálnymi vojakmi počas celej doby vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,
v prípade žalobcu počas celej doby vyslania do mierovej misie UNFICYP, a to aj v mimo služobnom
čase, teda aj v rámci čerpania dovolenky. Naproti tomu, ak profesionálny vojak vykonáva štátnu službu
na území Slovenskej republiky, zákonodarca spája porušenie § 134 ods. 2 písm. c) zákona č. 281/2015
Z. z. iba v súvislosti s požitím alkoholu v služobnom čase. V tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie
§ 109 ods. 8 zákona č. 281/2015 Z. z., podľa ktorého, ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby,
môže veliteľ zmeniť profesionálnemu vojakovi pôvodne určený nástup na dovolenku alebo ho odvolať
z dovolenky; profesionálny vojak má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu tým



bez jeho zavinenia vznikli. Žalobca bol vyslaný do mierovej misie UNFICYP v Cyperskej republike,
kde sa medzi severnou a južnou časťou ostrova nachádza tzv. nárazníková zóna. Túto kontrolujú
mierové sily Organizácie spojených národov na Cypre UNFICYP (United Nations Forces in Cyprus).
Mierová misia UNFICYP je jednou z najstarších mierových misií OSN a trvá neprel od roku 1964.
Cieľom a poslaním mierovej misie je udržiavať status quo vo vnútri nárazníkovej zóny, zabezpečiť
dodržiavanie prímeria medzi znepriatelenými stranami, prispieť k obnove a udržaniu práva a poriadku
na ostrove a vykonávať humanitárne úlohy. Zároveň od roku 1974 separuje ozbrojené sily nachádzajúce
sa na ostrove v operačnom priestore nárazníkovej zóny UNFICYP. Pôsobenie profesionálneho vojaka
v takomto priestore nasadenia predpokladá vyššie riziko vzniku ozbrojeného konfliktu a následne aj
reálneho bojového nasadenia jeho osoby, a preto predpokladá vyššiu mieru prístupu konkrétneho
profesionálneho vojaka k plneniu úloh, v spojení samozrejme s reálnym očakávaním, že aj počas
dovolenky, v rámci vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky, môže byť z tejto
dovolenky odvolaný a následne nasadený na plnenie rôznych, aj bojových úloh.

8. Zákon ustanovuje vyššiu mieru zodpovednosti profesionálnych vojakov oproti bežným pracovníkom
v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny a tomu musia zodpovedať aj osobitné možnosti
postihu. Zákon rovnako kladie na profesionálnych vojakov vyššie nároky profesionálneho a morálneho
charakteru pre výkon štátnej služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje, čo v konečnom
dôsledku znamená, že vo vzťahu k plneniu služobných povinností vyžaduje striktné dodržiavanie svojich
ustanovení, prísnejšie než iné zákony. Žalobca sa svojim konaním dopustil porušenia ustanovení
zákona č. 346/2005 Z. z., čo malo za následok jeho prepustenie zo služobného pomeru, a ktoré
bolo v súlade so zákonom a plne dôvodné, (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis. zn.
4 Sžo/14/2014). Čerpaním dovolenky sa samotné vyslanie na plnenie úloh mimo územia Slovenskej
republiky neprerušuje, a teda aj počas dovolenky je vojak na plnenie úloh mimo územia Slovenskej
republiky stále vyslaný. Žalovaný považuje za potrebné poznamenať, že žalobca, tak, ako vyplýva z jeho
výpovede pred orgánom vojenskej polície v rámci vyšetrovania jeho protiprávneho konania v mierovej
misii UNFICYP, požíval alkoholické nápoje počas leteckej prepravy zo Slovenskej republiky do Cyperskej
republiky a následne aj priamo v priestore nasadenia na území Cyperskej republiky, čo je potrebné
vnímať ako závažnejšiu formu jeho protiprávneho konania.

9. Žalovaný taktiež poukázal na ustanovenie § 134 ods. 2 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. v
zmysle ktorého profesionálny vojak nesmie nastúpiť v služobnom čase na výkon štátnej služby vplyvom
alkoholu, a teda v tejto súvislosti je možné taktiež konštatovať porušenie predmetného ustanovenia
zo strany žalobcu, nakoľko už v služobnom čase, keď sa u neho vykonávala dychová skúška
na alkohol, bol pod jeho vplyvom, čo by taktiež indikovalo prepustenie jeho osoby zo služobného
pomeru profesionálneho vojaka, a v skutočnosti len potvrdilo správnosť rozhodia žalovaného, ako aj
správnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. K žalobcom tvrdenej absencii vysporiadania
sa žalovaného s niektorými odvolacími v rámci odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný
uviedol, že s týmito sa vysporiadal riadne a primeraným spôsobom, vo vyššie naznačenom smere.
Poukázanie žalobcu na § 13 zákona č. 281/2015 Z. z. považoval žalovaný za právne irelevantné, nakoľko
toto ustanovenie vymedzuje obmedzenia niektorých ústavných práv profesií vojakov a neprezentuje
„vo všeobecnosti tzv. zákazové pravidlo (čo profesionálny vojak nesmie“) tak, ako to v žalobe žalobca
uvádzal, kedy tieto podľa žalobcu tzv. zákazové pravidlá sú jasne vymedzené v IV. časti VI. hlavy zákona
č. 281/2015 Z. z. s názvom „Služobná disciplína“ v ustanoveniach § 132 a nasl. Žalobca vo svojej
žalobe vykladal inštitút dovolenky ako taký, uvádzal jeho primárny účel, čo však vzhľadom na vyššie
prezentované závery žalovaného nemá na predmetnú vec žiadny relevantný význam, nakoľko žalobca
alkoholické nápoje požíval počas vyslania jeho osoby na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky.
Zákaz požívania alkoholu počas dovolenky v rámci vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej
republiky neurčuje profesionálnemu vojakovi služobný úrad alebo priamy nadriadený, ale určuje to
samotný zákon č. 281/2015 Z. z. vo svojom ustanovení § 134 ods. 2 písm. c). Požitie alkoholických
nápojov nebolo u žalobcu zaznamenané „počas a pri výkone plnenia služobných povinnosti" tak, ako to
predpokladá časť vety ustanovenia § 134 ods. 2 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. pred spojkou „alebo“,
ale počas vyslania žalobcu na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky v mierovej misii UNFICYP
v Cyperskej republike, i keď mimo rámca služobného času. Takéto tvrdenie žalobcu evokuje fabuláciu
jeho konania s cieľom vyhnúť sa zákonným následkom vo forme skončenia služobného pomeru osoby
žalobcu. V konečnom dôsledku pôsobenie profesionálneho vojaka mimo územia Slovenskej republiky
predpokladá aj príkladné reprezentovanie a vytváranie dobrého mena tohto štátu zo strany príslušníka
Ozbrojených síl Slovenskej republiky smerom k zahraničiu, kedy konanie žalobcu v tomto smere bolo



viac ako dehonestujúce záujmy Slovenskej republiky v rámci pôsobenia jej vojenského zoskupenia v
mierovej misii UNFICYP v Cyperskej republike.

IV. Konanie pred správnym súdom

10. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné
tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v
úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie
k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa
súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a
miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa
02.10.2019 rozsudkom.

V. Relevantné právne predpisy

11. Podľa § 77 ods. 1 písm. a) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, profesionálneho vojaka na základe rozhodnutia príslušného
ústavného orgánu vysiela mimo územia Slovenskej republiky služobný úrad na účely humanitárnej
pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie alebo na účely plnenia záväzku z
medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu.

12. Podľa § 83 ods. 1 písm. c) cit. zákona, štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej
štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru, ak porušil
základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. n) alebo ods. 2 alebo obmedzenie alebo zákaz podľa § 12 , alebo zákaz podľa § 13 .

13. Podľa § 134 ods. 2 písm. c) cit. zákona, profesionálny vojak nesmie požiť alkoholické nápoje v
služobnom čase alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa §
77 ods. 1 písm. a) a c) alebo podľa § 78 .

14. Podľa § 91 ods. 1 písm. c) cit. zákona, personálny rozkaz sa vydáva
pri skončení štátnej služby prepustením podľa § 83 ods. 1, 2 a ods. 4 až 6 , § 84 a § 98 ods. 4 .

15. Podľa § 94 ods. 6 cit. zákona, ak bolo rozhodnuté o prepustení z dôvodu podľa , § 83
ods. 1 písm. b) až f) , k)
, n) až q) , § 83 ods. 2 , § 83 ods. 4 písm. c) , § 83 ods. 5 písm. b) až g) , § 83 ods. 6 alebo podľa § 84 , služobný pomer sa skončí dňom doručenia personálneho rozkazu. Deň
doručenia sa vyznačí v personálnom rozkaze.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v



ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

17. Ustanovenie § 77 zákona č. 281/2015 Z. z. v súlade so zákonom č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov upravuje vysielanie profesionálnych vojakov na plnenie úloh
mimo územia Slovenskej republiky. Vysielanie profesionálneho vojaka je v kompetencii služobného
úradu. Zákon ustanovuje prípady, v ktorých sa vydáva personálny rozkaz ako aj náležitosti personálneho
rozkazu. Okrem taxatívne vymedzených náležitostí môže personálny rozkaz obsahovať aj iné údaje
súvisiace s výkonom štátnej služby. S dôvodmi, ktoré majú za následok zmeny v štátnej službe alebo
skončenie štátnej služby prepustením, musí byť profesionálny vojak vopred preukázateľne oboznámený.
Každý personálny rozkaz musí byť profesionálnemu vojakovi doručený a pri vymedzených personálnych
opatreniach sa ustanovuje termín ich doručenia profesionálnemu vojakovi. Proti personálnemu rozkazu
sa nemožno odvolať, s výnimkou personálneho rozkazu o prepustení. Zákon v danej súvislosti
vymedzuje aj okruh základných povinností profesionálneho vojaka. V § 83 ods. 1, 2 a 4 a v §
84 cit. zákona sa upravujú obligatórne dôvody na skončenie štátnej služby profesionálneho vojaka
prepustením zo služobného pomeru, kedy štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej
službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru - aj ak porušil základnú
povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2. Profesionálny vojak totiž nesmie požiť alkoholické nápoje v služobnom
čase alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1
písm. a) a c) alebo podľa § 78 .

18. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 05.01.2017 riaditeľ Personálneho úradu Ozbrojených
síl Slovenskej republiky zistil dôvod na prepustenie čatára Michala Jelínka (žalobcu) zo služobného
pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. vzhľadom k tomu, že žalobca porušil
základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. tým,
že použil alkoholické nápoje počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa
§ 77 ods. 1 písm. a) zákona č. 281/2015 Z. z. vo vojenskej operácii UNFICYP. Personálnym rozkazom
prvostupňového správneho orgánu č. 1206 zo 17.02.2017 bol žalobca podľa § 83 ods. 1 písm. c) zákona
č. 281/2015 Z. z. v spojení s § 134 ods. 2 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z., z dôvodu uvedeného
protiprávneho konania prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej
službe dňom doručenia predmetného rozhodnutia jeho osobe, t. j. dňom 28.02.2017. Proti personálnemu
rozkazu podal žalobca dňa 13.03.2017 odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. KaGŠ-147/3-209/2017-
PravO zo dňa 31.05.2017 zamietol odvolanie žalobcu doručené riaditeľovi personálneho úradu dňa
28.02.2017 a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. 1206 zo dňa 17.02.2017, ktorým
riaditeľ personálneho úradu prepustil menovaného zo služobného pomeru.

19. Vzhľadom k tomu, že žalobca nemal žiadne námietky ku skutkovým zisteniam správneho
orgánu, za ústrednú otázku tohto sporu považoval správny súd posúdenie interpretácie a aplikácie
ustanovenia § 134 ods. 2 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z., v zmysle ktorého profesionálny vojak
nesmie požiť alkoholické nápoje v služobnom čase alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo
územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) 
alebo podľa § 78 . Žalobca totiž
namietal, že zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov explicitne nevymedzuje,
či profesionálny vojak počas dovolenky bez ohľadu na to, či čerpá dovolenku na území SR, v mieste
vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej alebo na území iného štátu riadiac sa všeobecnými
ustanoveniami § 107 a nasl. citovaného zákona nesmie počas dovolenky absolútne požiť alkoholické
nápoje, teda uvedený zákon nezakazuje profesionálnemu vojakovi požiť alkoholické nápoje počas



dovolenky. Uvedenú interpretáciu správny súd neakceptoval a zastáva názor, že zákonodarca prijatím
ustanovenia § 134 ods. 2 písm. c) sledoval jednoznačný cieľ, a to zamedziť požívanie alkoholických
nápojov v prípade vyslania do zahraničia, pretože v predchádzajúcom období neexistoval zákonný
podklad na zamedzenie požívania alkoholických nápojov profesionálnych vojakov v čase voľna tak,
ako si to vyžadovala situácia v misiách. Išlo pritom o potrebu zákazu požívania alkoholických nápojov
počas celej doby vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky, teda aj v mimo služobnom
čase, t.j. aj v rámci čerpania dovolenky. Rovnako v minulosti sa vyskytli medializované prípady, kedy
zo zahraničnej misie pre požitie alkoholických nápojov boli vojaci odvolaní (informácie o takýchto
prípadoch sú dostupne na internete napr.: ; resp. https://domov.sme.sk/c/3263009/sr-stiahla-z-
iraku-aj-piatich-dostojnikov-z-misie-nato.html ). Žalovaný tak podal správnu interpretáciu sporného
ustanovenia, keď pojem „počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky“ považoval
za širší ako „v služobnom čase“, t.j. že zámerom prijatej legislatívy bola potreba zákazu požívania
alkoholických nápojov profesionálnymi vojakmi počas celej doby vyslania na plnenie úloh mimo územia
Slovenskej republiky, teda aj v rámci čerpania dovolenky počas misii. V neposlednom rade zákon
č. 281/2015 Z. z. kladie vyššiu mieru zodpovednosti na profesionálnych vojakov s nadväznosťou na
porušenie služobnej disciplíny, kedy štátna služba profesionálneho vojaka súvisí s vyššími nárokmi
na profesionalitu a tomu zodpovedajúcimi povinnosťami, ktorých porušenie zákon nekompromisne
sankcionuje. Argumentácia žalobcu o dostupnosti a povolenia predaja alkoholických nápojov - 1x
mesačne až 4 litre a určitého množstva piva a vína bola vyhodnotená, vzhľadom k vyššie uvedenému
ako irelevantná, keďže predaj alkoholu sám o sebe neznamená automaticky povolenie jeho konzumácie.
Či sa tak dialo v iných prípadoch rovnako nemení nič na posúdení tejto konkrétnej veci. Záverom
správny súd dodáva, že nebolo možné v predmetnej veci konštatovať porušenie zákona zo strany
žalovaného. Je možné ustáliť, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní
napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi normami, pričom
pri svojom rozhodovaní nevybočil zo zákonného rámca. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k
záveru, že neexistuje žiaden z namietaných zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia
žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

20.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak,
že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože
žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a
žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu
trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.

21. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).