{"guid": "2ee4661e-fbad-4f71-87f8-1e916cb74731:5a7b6af0-d7df-4c1f-8b71-651e4794b072", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018200276.1", "spisova_znacka": "8Sa/17/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/17/2018 z 2. 7. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. júla 2019, sp. zn. 8Sa/17/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018200276.1", "identifikacne_cislo": "1018200276", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Šašinková", "sudca_id": 1251, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-sasinkova-1251", "datum_vydania": "2019-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo", "Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov", "Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5a7b6af0-d7df-4c1f-8b71-651e4794b072", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018200276.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1018200276.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1018200276.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/17/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200276
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200276.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne:
L. A., zastúpenej JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava
proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. januára 2018 vrátane
prvostupňového rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. júna 2017 o priznanie starobného dôchodku
takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného, Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne,  č. XXX XXX XXXX X zo dňa
11. januára  2018  v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 5. júna 2017  z r u š u j e  a  vec v r a c i a  orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni   p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. júna 2017 Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej iba
„Sociálna poisťovňa“ alebo  „prvostupňový orgán“)  priznala žalobkyni podľa ust. § 65, § 82, § 293dq
a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) od 16. apríla 2017 starobný
dôchodok v sume 255,- Eur mesačne.  V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ust. § 65
ods. 1 a  6 ZSP s konštatovaním, že žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek  pripočítaním 72 kalendárnych
mesiacov  k veku 55 rokov,   dňa 16.04.2017, ku ktorému získala 6 351 dní,  t.j. 17 rokov a 146 dní obdobia
dôchodkového poistenia (rozpis je v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia), v dôsledku
čoho dňa 16.04.2017 splnila podmienky nároku na starobný dôchodok. Nesplnila však podmienku
danú  ust. § 82b písm. a/ ZSP, t.j.  získania najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového
poistenia na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Sociálna poisťovňa
ďalej uviedla výpočet sumy starobného dôchodku žalobkyne z obdobia 6 351 dní, t.j. 17,4000 rokov
dôchodkového poistenia. Za rozhodujúce obdobie podľa priloženého osobného listu dôchodkového
poistenia označila  roky 1971, 1975, 1985, 2004 - 2016, za ktoré žalobkyňa získala v úhrne 5 150 dní,  t.j.
14,1096 rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. Suma starobného  dôchodku jej bola
vypočítaná podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP z obdobia dôchodkového poistenia 17,4000 rokov a z ďalších
zistených hodnôt,  ako súčin priemerného  osobného  mzdového  bodu  1,2492 a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty 11,3505,  čo je suma 246,80 Eur mesačne. Táto suma starobného  dôchodku jej ďalej bola
zákonnou valorizáciou podľa ust. § 82, § 293dq, § 293dr ods.1 písm. a/ ZSP zvýšená o 8,20 Eur,   na
sumu 255,- Eur mesačne.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, v ktorom
namietala, že sociálna poisťovňa nebrala  do úvahy dobu jej poistenia 28 rokov a 55 dní, zhodnotenú pre



priznanie výsluhového dôchodku, túto dobu jej odrátala z celkovej doby poistenia a preto takýto postup
považovala  za diskriminačný, skutkový a právny stav za nesprávny a nezákonný. Sociálnej  poisťovni
vytkla, že  sa neriadila judikatúrou Najvyššieho súdu SR, a poukázala na rozsudky  sp.zn. 10So/59/2014,
sp.zn. 9So/159/2011,  sp.zn. 9So/138/2011 a sp.zn. 7So/11/2011 zo dňa  28.09.2011,   v zmysle
ktorých jej pre účely určenia sumy starobného dôchodku mala zohľadniť celkové obdobie dôchodkového
poistenia, ktoré získala v osobitnom a aj vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia  a
sumu starobného  dôchodku vypočítať krátením podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor č. 128“), vyhláseného  v Zbierke zákonov pod č.
416/1991 Zb.  Do pozornosti dala aj rozhodnutie NS SR v obdobnom  prípade, vedené pod sp.zn.
7So/138/2011, z ktorého vyplýva, že aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku sa počítajú
do doby dôchodkového poistenia pre splnenie podmienky získania doby poistenia viac ako 10,  resp.
15 rokov a určenia sumy starobného  dôchodku podľa ZSP  jeho krátením podľa Dohovoru č. 128 a tiež
poukázala na to,  že celkovú dobu poistenia má 45 rokov a 201 dní, t.j. 28 rokov a 55 dní (v osobitnom
systéme sociálneho poistenia ) + 17 rokov a 146 dní (vo všeobecnom sociálneho poistenia). Rozhodnutie
považovala  za arbitrárne, nedostatočne odôvodnené a nesúladné s obsahom právnej praxe (odklon od
ustálenej judikatúry),  napadnuté rozhodnutie navrhla zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X.
zo dňa 11. januára  2018   v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP zamietol v celom rozsahu odvolanie
žalobkyne a podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP prvostupňové rozhodnutie Sociálnej  poisťovne - ústredie,
potvrdil. Zrekapituloval obsah  odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, teda že žalobkyňa dosiahla
dôchodkový vek pripočítaním 72 kalendárnych mesiacov k veku 55 rokov   dňa 16.04.2017, ku ktorému
získala 6 351 dní, t.j. 17  rokov a 146 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím k tomuto dňu splnila
podmienky nároku na starobný dôchodok. Ďalej uviedol spôsob učenia sumy  starobného  dôchodku
žalobkyni podľa ust. § 66 ods.1 ZSP, zopakoval podrobné skutkové a právne zdôvodnenie postupu
prvostupňového orgánu pri určení sumy priznaného starobného dôchodku 246,80 Eur mesačne i jeho
zvýšenia  podľa ust. § 82, § 293dq a 293dr ods.1 písm. a/ ZSP o 8,20 Eur,  na celkovú sumu 255 Eur
mesačne. Zdôraznil,  že na zvýšenie sumy starobného  dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa
ust. § 82b ZSP,  nesplnila zákonnú podmienku  kladenú ust. § 82b písm. a/ ZSP a to získanie najmenej
30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, keďže ku dňu 16.04.2017 získala iba 6 351
dní,  t.j. 17 rokov a 146 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

4. K námietke žalobkyne o nezhodnotení  doby služby colníčky na určenie sumy starobného  dôchodku
uviedol, že pri hodnotení tejto doby služby postupuje podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vo
veciach nárokov poistencov vyplývajúcich  zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií, ktoré
majú byť na nárok a určenie sumy starobného  dôchodku zohľadnené  podľa ust. § 274 ZSP, aj keď títo
poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme, pretože v sume výsluhového dôchodku
tieto ich  nároky neboli zohľadnené.

5. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zo dňa 26.01.2004, má žalobkyňa priznaný výsluhový
dôchodok od 01.01.2004 podľa ust. § 38 ods.1 a § 39 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov. Celková započítaná doba výkonu štátnej služby,  zhodnotená pre nárok na
výsluhový dôchodok je 28 rokov a 55 dní (od 01.09.1975 do 25.06.1985 a od 01.09.1985 do 31.12.2003),
čo vyplýva z potvrdenia Útvaru  sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica,
zo dňa 14.03.2017 v ktorom je   uvedené, že zamestnanie vo funkcii colník nebolo v rezortných
zoznamoch zaradené v I. ani v II. pracovnej kategórii,  je zaradené v III. pracovnej kategórii. K tomu
žalovaný poznamenal, že funkcia colníka nie je vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené
podmienky na zníženie dôchodkového veku a preto nie je možné posudzovať nárok žalobkyne na
starobný dôchodok  podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR. Vzhľadom k uvedenému a s
odvolaním sa na   ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a  § 274 ZSP žalovaný uzavrel, že dobu výkonu
služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníčky, nie je možné podľa právnych
predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia.  K poukazu  žalobkyne na rozsudky NS SR sp.zn.  7So/11/2011 zo dňa  28.09.2011,
sp.zn. 9So/159/2011 a  sp.zn. 9So/138/2011 žalovaný skonštatoval, že sa týkajú skutkovo odlišnej
veci,   že pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl.
33 Dohovoru č.128 a podľa cit. právnych predpisov o sociálnom poistení nie je možné dobu výkonu
služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas tejto doby hodnotiť na nárok na starobný dôchodok  vo
všeobecnom systéme. Uviedol, že poukazy žalobkyne  na rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie



nie sú  dôvodné, Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom NS
SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú
do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určuje  aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128.

6. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 23.02.2018 sa žalobkyňa domáhala
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.01.2018, vrátane prvostupňového
rozhodnutia zo dňa 05.06.2017 vo veci priznania starobného dôchodku na základe žiadosti spísanej
dňa  10.04.2017,  žiadala  ich zrušenie a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie. Namietala, že
napadnutými  rozhodnutiami  boli porušené jej práva na priznanie starobného dôchodku v správnej
výške, keďže sociálna poisťovňa a ani žalovaný nezobrali do úvahy celú dobu jej dôchodkového
poistenia (ďalej iba „DP“), ale iba dobu dôchodkového poistenia nehodnotenú pri priznaní výsluhového
dôchodku. Žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol s tým, že činnosť colníka nebola zaradená do I. ani
II. pracovnej kategórie, preto sa táto doba výkonu služby nehodnotí do celkovej doby dôchodkového
poistenia pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku podľa ZSP (všeobecného systému SP).
Uviedla, že v oboch napadnutých rozhodnutiach nebolo pri určovaní výšky starobného dôchodku
prihliadnuté na jej celkovú dobu dôchodkového poistenia, nemá zhodnotenú dobu hodnotenú pri priznaní
výsluhového dôchodku, v dôsledku čoho jej v rozpore s cit. právnymi predpismi bola určená nesprávna
suma starobného dôchodku.  Namietla správnosť právneho posúdenia veci v rozpore s ust. § 66 ods. 1
v spojení s ust. § 60, § 62 a § 63 ZSP,  tiež správnosť skutkového stavu, ktorý je v rozpore s dávkovým
spisom a aj to,  že žalovaný rozhodol   v rozpore s čl. 33  ods. 2 Dohovoru č. 128.  Za  preukázané
považovala splnenie zákonných  podmienok  pre vznik nároku na starobný dôchodok že  podľa § 65
ods.1 a 2 ZSP,  a to pripočítaním 72 kalendárnych mesiacov k veku 55 rokov, čím dňa 16.04.2017
dosiahla dôchodkový vek.  Celková doba dôchodkového poistenia k uvedenému dňu je 45 rokov a 201
dní (17 rokov a 146 dní + 28 rokov a 55 dní) a nie 17 rokov a 146 dní (bez doby hodnotenej pre výsluhový
dôchodok) ako uviedla sociálna poisťovňa. Uviedla, že celková doba dôchodkového poistenia nemôže
byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne,  tak ako postupuje žalovaný, keď zaradeným  do I.
alebo II. kategórie hodnotí celkovú dobu, tzn. aj dobu hodnotenú pre výsluhový dôchodok a  ostatným
poistencom,  nezaradeným v I. alebo II. kategórii,  nehodnotí celkovú dobu,  tzn. hodnotí ju bez doby
zhodnotenej pre výsluhový dôchodok. Ustanovenie  § 274 ZSP,  na ktoré žalovaný poukazuje,  takýto
postup neupravuje a tento nie je  ani v súlade s judikatúrou NS SR v obdobných  veciach.  Žalobkyňa
poukázala  na rozsudky NS SR sp. zn.  7So/138/2011 a tiež  sp.zn. 10So/59/2014, ktoré vyvracajú záver
žalovaného, že judikatúra NS SR a tiež aplikácia čl. 33 Dohovoru č. 128 je použiteľná len na výsluhových
dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii a zdôraznila,  že závery rozsudkov NS SR plne rešpektujú
čl. 33 Dohovoru č. 128 a Ústavu SR. Žalovaný je viazaný právnym názorom NS SR, ktorý sa viackrát
vo svojich rozhodnutiach vyjadril, že nie je v súlade so ZSP, aby sa na dobu dôchodkového poistenia
zhodnotenú pre výsluhovú dávku vo všeobecnom systéme u poistenca neprihliadlo a   takýto postup
žalovaného považuje za diskriminačný.  Nesprávnosť  jeho záveru   potvrdzuje aj rozsudok NS SR sp.zn.
7So/138/2011, z ktorého vyplýva, že celkovou dobou poistenia je doba poistenia vo všetkých systémoch,
na základe čoho  žalobkyňa považovala  za preukázané, že žalovaný a prvostupňový orgán postupovali
v rozpore s citovanými právnymi predpismi, nesprávne posúdili jej vec po skutkovej aj právnej stránke
a starobný dôchodok jej určili v nesprávnej sume.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k  správnej žalobe zo dňa 12.09.2018 navrhol žalobu podľa ust. § 190
SSP ako nedôvodnú zamietnuť.  Zopakoval závery z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia
a konštatoval, že podľa preukázaného skutkového stavu,  funkcia colníka, ktorú vykonávala žalobkyňa,
nebola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií a preto pri hodnotení doby služby colníka
nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a
vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o
sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a preto žalovaný
zotrval  na tom, že suma starobného dôchodku žalobkyne bola vypočítaná správne,  v súlade s platnými
právnymi predpismi,  ako aj v súlade s ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5  ZSP.   Uviedol, že poukaz  žalobkyne
na rozsudok NS SR sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, ktorým NS SR rozhodol v individuálnom
prípade nie je  dôvodný, keďže právny názor v ňom uvedený nebol doteraz zovšeobecnený a nejde preto
o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu NS SR. Ani poukazy  na rozsudky NS SR sp.zn. 7So/11/2011
zo dňa 28.09.2011, sp.zn.  9So/159/2011 a  sp.zn. 9So/138/2011 nie sú dôvodné, nakoľko v uvedených
prípadoch išlo o iné skutkové situácie,  ako v prípade  žalobkyne. Išlo o poistencov, ktorí získali dobu
služby v osobitnom systéme,  zaradenú do zvýhodnenej kategórie  funkcií, zakladajúcu nárok na zníženie



dôchodkového veku. Pridržiaval sa   skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutiach  zo dňa
11.01.2018   a  05.06.2017, ktoré sú vecne totožné,  uviedol, že postupoval v zmysle platných právnych
predpisov,  predmetné rozhodnutia označil za  zákonné a správne a  navrhol, aby správny súd žalobu
podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 11.10.2018 k vyjadreniu žalovaného uviedla, že jeho
argumentácia je založená na rovnakých dôvodoch ako jeho rozhodnutie,   žalovaný odmieta
rozhodovaciu činnosť najvyššieho,  ale aj krajských súdov SR,  na ktorú v žalobe poukázala a  ktorá
potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového
poistenia, ktorú žalovaný u colníkov posudzuje inak nielen vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom
zaradeným do uvedených kategórií, ale aj u  dôchodcov, ktorí boli poistení v SR a  aj v iných zahraničných
poistných systémoch. V tejto súvislosti dala  do pozornosti  ostatný rozsudok NS SR sp.zn. 9So/15/2016
zo dňa 28.02.2018,  ktorého závery vychádzajú z doterajšej judikatúry a podotkla, že daná judikatúra
nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci (tzn. aj colníci) získali dobu služby v I. a II. kategórii
funkcií,  odôvodňujúcej  zníženie dôchodkového veku. Žalovaný nevyslovil svoj právny názor na jej
konštatovanie, že dobu poistenia, ktorá jej  bola zhodnotená na výsluhový dôchodok nemožno hodnotiť
na nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému podľa ust. § 60 ods. 2 ZSP,  v znení zák.č.
334/2011 Z.z. a § 255 ods. 5 ZSP. Žalobkyňa k tomu uviedla, že z ust. § 255 ods. 5 ZSP nevyplýva záver
žalovaného, ten by bol  správny len vtedy,  ak by bola splnená aj druhá podmienka,  t.j. ak by žalobkyni bol
priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa
osobitného predpisu. Na základe uvedeného  zotrvala  na dôvodoch  podanej žaloby, pre ktoré považuje
napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane  prvostupňového, za nezákonné.

9. Správny súd na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) pojednávanie, na ktorom preskúmal správnou žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého  stupňa a postup, ktorý im predchádzal, nielen
v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná
o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi
v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP a  dospel k záveru, že správna žaloba
bola podaná dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého  stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd preto rozhodnutie
žalovaného v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c/  SSP a aj prvostupňové rozhodnutie v zmysle ust. §
191 ods. 3 písm. a/ SSP  zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie
( § 191 ods. 4 prvá veta SSP).

10. Podľa  ust. § 2 ods. 1, 2  SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa ust. § 6 ods. 1, 2  SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú   na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

13. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom
pripojeného administratívneho spisu najmä s napadnutými rozhodnutiami, s rozhodnutím Colného
riaditeľstva SR, Útvaru  sociálneho zabezpečenia Bratislava,  zn. 2392/2004-1304-2 zo dňa 26.01.2004
o priznaní výsluhového dôchodku od 01.01.2004 podľa § 38 ods. 1 a § 39 zák.č. 328/2002 Z.z. o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, potvrdením Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č.
244186/2017 zo dňa 14.03.2017 o potvrdení doby výkonu štátnej služby v colnej správe  a  s príslušnou
judikatúrou NS SR,   napr. rozhodnutím publikovaným  v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov
SR pod č. R 55/2011, rozhodnutím  NS SR  sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2011 publikovaným



v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (pod R 83/2013) a ďalšími  rozhodnutiami vedenými
pod  sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, sp. zn 10So/59/2014 zo dňa  15.04.2015 a  sp. zn.
9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018.

14. Preskúmavaním veci,  správny súd zistil, že žalobkyni pre priznanie a určenie sumy starobného
dôchodku  podľa ZSP nebola zhodnotená doba výkonu služby v colnej správe od 01.09.1975 do
25.06.1985 a od 01.09.1985 do 31.12.2003, t.j. celková doba  28 rokov a 55 dní,  zhodnotená pre
výsluhový dôchodok priznaný od 01.01.2004, podľa rozhodnutia Útvaru  sociálneho zabezpečenia
Colného riaditeľstva SR, Bratislava,  zo dňa 26.01.2004. Z priloženého osobného listu dôchodkového
poistenia k  prvostupňovému  rozhodnutiu zo dňa 05.05.2017 vyplýva, že Sociálna poisťovňa-ústredie
vylúčila z celkovej doby dôchodkového poistenia uvedenú  dobu výkonu služby v colnej správe a
nehodnotila ju pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku žalobkyne. Vychádzala iba  z  obdobia
dôchodkového  poistenia v rozsahu   6 351 dní,  t.j. 17 rokov a 146 dní, získaného vo všeobecnom
systéme sociálneho zabezpečenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, dňa  16. apríla 2017. Aj
z kontrolnej zostavy výpočtu dôchodku vyplýva, že pre výpočet starobného dôchodku  nebolo žalobkyni
zhodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia,  okrem doby starostlivosti o deti v rokoch výkonu
služby, ktorá je zhodnotená, tak ako to vyplýva z osobného listu, chýba uvedená doba výkonu služby
colníčky. Štátna služba vo funkcii colníka nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných
zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii, čo  vyplýva aj z potvrdenia doby výkonu štátnej služby v
colnej správe žalobkyne zo dňa 14.03.2017,   vypracovaného  Finančným riaditeľstvom SR, Banská
Bystrica.

15. Z ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov,
ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie
policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie,
výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto
zákona rozumie aj colník. V súlade s ustanovením § 4 tohto zákona dávky výsluhového zabezpečenia
poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru a od
sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.

16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,  tento zákon vymedzuje sociálne
poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia,
organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním
sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania
pohľadávok.

17. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.,  tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov  (ďalej len \"policajt\"),
profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len \"profesionálny vojak\"),
ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.,  obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.,  poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

20. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon v odsekoch 3 až 8, § 65a, § 274 neustanovuje inak.

21. Podľa § 65 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. januára
2004 do 31. decembra 2012 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa
jej pripočíta podľa písm. h/ v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,



22. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., sa suma starobného dôchodku  určí ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta
platia rovnako.

23. Podľa § 255 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z.z.,  za obdobie dôchodkového poistenia sa
považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných
pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.,  za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.

25. Podľa § 274  ods. 1  zákona  č. 461/2003 Z.z.  v znení zák.č. 140/2015 Z.z.,  nároky vyplývajúce zo
zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

26. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR
bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol
platnosť 11. januára 1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v
tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť,
s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených
podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená,
nepresahuje druhú dávku.

27. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v
starobe. K tomuto ústavnému právu uvádza v súvislosti s obdobnou prejednávanou vecou rozhodnutie
NS SR sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, zo záverov ktorého vyplýva, že primeraným je také hmotné
zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v
osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového
poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

28. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobkyni bola pre účely výsluhového dôchodku, ktorého
poberateľkou  je  od 1. januára 2004,  zhodnotená doba výkonu štátnej služby colníčky v rozsahu 28 rokov
a 55 dní a že zároveň dosiahla dôchodkový vek požadovaný zákonom č. 461/2003 Z.z. Sporné nebolo
ani to, že štátna služba colníka nebola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. Spornou
bola len otázka započítania resp. nezapočítania uvedenej doby zhodnotenej pre účely výsluhového
dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku a  určenia sumy starobného
dôchodku  žalobkyne, v zmysle ust.§ 66 ods. 1 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

29.  Pre zodpovedanie žalobných námietok uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu
relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú
rozhodovaciu činnosť a z ktorých správny súd, tak ako už uviedol vyššie,  pri preskúmavaní tejto veci
postupoval.

30. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia/zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém
sociálneho  poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia
založené na hodnotení  dôb poistenia (zamestnania/služby).

31. Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu
starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v
civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov,
vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých
sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/
zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe



poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný,
predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

32. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu
poistného  krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho
zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a zohľadňuje
ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných
dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale
obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca
a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

33. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn.7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011,  publikovaného v Zbierke
stanovísk  NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za
obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je významné
pre zistenie výšky starobného dôchodku.

34. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod
č. R 55/2011, vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku
podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného
systému dôchodkového poistenia a  pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému
sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely
výsluhového dôchodku a následne starobný dôchodok krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128.

35. Zo záverov vyššie citovaných rozhodnutí NS SR, na ktoré  poukázala aj žalobkyňa, vyplýva, že
pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP a určenie sumy starobného
dôchodku  podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP,  mala Sociálna poisťovňa zhodnotiť celú dobu dôchodkového
poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a  aj v osobitnom systéme
sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú
výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj
všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku,  bolo však potrebné podľa čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by žalobkyni  patrila len za obdobie
dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý jej bola poskytnutá dávka výsluhového
zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu
starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre
účely priznania výsluhovej dávky. Žalobkyni by tak  vznikol  nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá
je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by jej  vznikol nárok
v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získala len vo všeobecnom systéme a výškou
dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky.
Určená teoretická výška starobného dôchodku  sa ešte kráti vo výške výsluhovej dávky.

36. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobkyne
na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jej
poistenia získané v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo jej rozhodnutie
za následok porušenie  ústavného  práva žalobkyne na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j.
také, ktoré zohľadňuje celé obdobie dôchodkového poistenia,  i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom
období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie
dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

37. Odkaz žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na ust.  § 274 Zákona o sociálnom
poistení  nekorešponduje so  skutkovým   stavom  veci a nedôvodné sú aj jeho tvrdenia o tom, že citované
rozsudky NS SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, u ktorých bola služba zaradená
do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. Keďže zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov
je výraznejší, NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej
pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom
dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich



služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im
nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení.

38. Za nesprávny považuje správny súd výklad aplikovaných  ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5, § 274
ZSP žalovaným,   z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia  nebude žalobkyni zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa  zákona č. 461/2003
Z.z.,  t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia, keďže žalovaný opomenul a nezobral do úvahy
poslednú vetu cit. zákonných ustanovení. Skutkový stav v  nich uvedený  sa na prejednávanú vec
žalobkyne nevzťahuje - „ a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ Výkladom uvedených ustanovení ZSP (§
60 ods. 2, § 255 ods. 5) vo vyššie opísaných súvislostiach, dospel Najvyšší súd SR opakovane k
záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 5/2011), že
priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (aj colníka) nebolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa ZSP, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný
dôchodok a určenie jeho výšky podľa zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného vyplýva, že pre
posúdenie vzniku nároku žalobkyne  na starobný dôchodok a určenie jeho sumy podľa ust. § 65 a § 66
ZSP,  mal žalovaný hodnotiť celú dobu jej  dôchodkového poistenia, tj. obdobie dôchodkového poistenia
získané vo všeobecnom a aj osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mal
vypočítať teoretickú výšku dôchodku.

39. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (uvedený  odkaz
žalovaného na § 274 ZSP),  s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím
dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení ZSP a nevyplýva
ani z rozhodnutí NS SR,  na ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal. Pre posúdenie
nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie
jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol,  a v prípade, že
je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení
dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku,  je potrebné primerane k dobe dôchodkového
poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, takto určenú sumu starobného
dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v
rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I. a II. kategórie) nemá žiadnu súvislosť
so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. Právny záver žalovaného v napadnutom
rozhodnutí, že nie je možné na nárok na starobný dôchodok  vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu
výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby pracovnej činnosti colníčky u žalobkyne,
nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a preto je nesprávny a taký  je aj  postup žalovaného,
s odkazom na ust. § 255 a § 60 ods. 2 ZSP,  pre zdôvodnenie vylúčenia  doby služby žalobkyne ako
colníčky,  z obdobia dôchodkového poistenia, hodnoteného pre určenie sumy jej starobného dôchodku.

40. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely stanovenia výšky (určenia sumy)  starobného
dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, vrátane  vymeriavacích
základov,  získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky  a až po takom stanovení výšky
starobného dôchodku, možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa  čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128. Žalovaný a  ani prvostupňový orgán (Sociálna poisťovňa - ústredie) nepostupovali
správne,  ak pre účely určenia sumy starobného dôchodku žalobkyni vylúčili obdobie dôchodkového
poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia,  t.j. 28 rokov a 55 dní a preto  žalobou
napadnuté rozhodnutie  a aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia
veci, na základe čoho  ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na
ďalšie konanie.

41. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa  opätovne posúdi a určí sumu  starobného dôchodku podľa ust.
§ 66 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia žalobkyne,
ktoré získala do vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 16.04.2017 a vypočíta teoretickú výšku
starobného dôchodku, ktorá by jej patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia
odpracovala iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy
starobného dôchodku však následne,  v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných,
dôchodkových a pozostalostných dávkach,  odpočíta sumu výsluhového dôchodku v pomernej časti,
zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby colníčky (28 rokov a 55 dní),   najviac však vo výške vyplácanej



výsluhovej dávky,  pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní podľa zák.č. 328/2002 Z.z. aj výsluhový
dôchodok   funkciu starobného dôchodku  vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru.

42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP  a úspešnej žalobkyni priznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,  t.j. v rozsahu 100%,
ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré po právoplatnosti tohto
rozhodnutia vydá súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1
S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná
sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "18bca61f-d87c-47d1-a0c0-813cc0346db9:1205951e-7975-4275-a867-79073c25a408", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8015200762.1", "spisova_znacka": "9So/15/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/15/2016 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8015200762.1"}, {"guid": "798ffeab-ce85-42ea-8775-28b73083a91a:0e1c3dcf-08f8-49f6-ae41-ccb44c580c9e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7014201309.2", "spisova_znacka": "9So/127/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/127/2015 z 25. 4. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7014201309.2"}, {"guid": "019ee4e2-2718-4af2-a348-b3872ddfaee2:3fddd519-2e3d-4aa2-b778-51da2a32b247", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5014200920.1", "spisova_znacka": "1So/2/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/2/2015 z 23. 8. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-08-23", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5014200920.1"}, {"guid": "c5348dd7-e734-4803-bc8b-8cb0ea4f4b7c:38f7c641-5087-4004-9373-e01e35c68421", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4013201354.1", "spisova_znacka": "10So/59/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/59/2014 z 14. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-14", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4013201354.1"}, {"guid": "328d9722-f817-486f-9046-272eae6f7f25:1b1fdf90-710d-4d91-b3c3-4b7c2142f8bb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:5011200213.1", "spisova_znacka": "9So/138/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/138/2011 z 21. 8. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-08-21", "citacie_n": 283, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:5011200213.1"}, {"guid": "2ee4661e-fbad-4f71-87f8-1e916cb74731:cc5aa7fb-64c4-4aae-b246-767f1df79a0e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018200276.1", "spisova_znacka": "8Sa/17/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/17/2018 z 2. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-07-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018200276.1"}], "citovane_v": []}