Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/46/2018 z 5. 11. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 5. novembra 2019, sp. zn. 2S/46/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018200377.3 Krajský súd Bratislava | 2S/46/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1018200377.3 | 2019-11-05 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/82838138-c3a7-453c-b75b-87de1267276d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018200377.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/46/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200377
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200377.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Jeannette Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: Y.. Y.
Uj, nar. XX.XX.XXXX, P. ulica š. XXX, XXX XX O., proti žalovanému: Slovenská advokátska komora,
I. Odvolací disciplinárny senát, Kolárska č. 4, 813 42 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného č. I.ODS-17/15:2183/2009 zo dňa 28.11.2017, ako aj prvostupňového
rozhodnutia č. DS VI.-186/09:2138/2009 zo dňa 09.02.2011, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. administratívne rozhodnutie

1. Žalovaný rozhodnutím č. I.ODS-17/15:2183/2009 zo dňa 28.11.2017 ako odvolací orgán podľa
ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ZoA)
vo veci navrhovateľa predsedu Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory proti disciplinárne
obvinenému Y. (žalobca) vo výrokovej časti vyslovil, že podľa § 59 ods. 2 ZoA v spojení s ustanovením
§ 46 písm. b) Disciplinárneho poriadku SAK rozhodnutie DS VI.-186/09: 2183/2009 z 9. februára 2011 o
skutku v uvedenom bode 1. výroku, že disciplinárne obvinený „ako právny zástupca sťažovateľa M. P.,
svojmu klientovi neoznámil, že dňom 22.04.2009 mal pozastavenú činnosť uznesením Predsedníctva
SAK zo dňa 13.03.2009, v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 24 Cb
297/2008 na pojednávaní, ktorého termín bol určený na deň 20.05.2009 pred týmto súdom neustanovil
za seba právneho zástupcu, predložil súdu doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti, ospravedlnil
neprítomnosť klienta, informoval následne, že zastúpenie v uvedenej veci prevzala JUDr. Barbora
Volárová, ktorá túto skutočnosť vo svojom vyjadrení poprela“ zrušuje a konanie zastavuje z dôvodu, že
navrhovateľ vzal návrh späť skôr, ako odvolací orgán začal vyhlasovať svoje rozhodnutie; ďalej podľa §
59 ods. 2 zákona o advokácii v spojení s ustanovením § 43 Disciplinárneho poriadku SAK rozhodnutie
DS VI.-186/09: 2183/2009 z 9. februára 2011 o skutku v uvedenom bode 2. výroku, že disciplinárne
obvinený „pri poskytovaní právnych služieb svojmu klientovi M. P. nepostupoval účelne a hospodárne,
pretože pri vyfakturovaní právnych služieb účtoval ako samostatné úkony: poradu s klientom zo dňa
11.05.2009, ďalej do cestovných náhrad započítal osobné doručenie vyjadrenia na odpor súdu, čím
účtoval cestovné z Trenčína do Bratislavy a späť, pričom vyjadrenie mohol doručiť poštou, klientovi
vyúčtoval tarifnú odmenu napriek tomu, že vo veci prevzal 50 000 Sk na úplné vybavenie veci“ ako
vecne správne potvrdil. Podľa § 59 ods. 2 ZoA v spojení s ustanovením § 44 písm. c/ Disciplinárneho
poriadku SAK rozhodnutie DS VI.-186/09: 2183/2009 z 09.02.2011 vo výroku o uložení disciplinárneho



opatrenia sa zmenilo tak, že disciplinárne obvinenému podľa § 56 ods. 2 písm. d) ZoA v spojení s § 32
ods. 4 Disciplinárneho poriadku SAK uložilo disciplinárne opatrenie- peňažná pokutu vo výške 500 €. V
ostatnej časti zostalo rozhodnutie DS VI.-186/09: 2183/2009 z 09.02.2011 nezmenené.

2. Žalovaný odôvodnil predmetné rozhodnutie predovšetkým tým, že pri skutku, že si disciplinárne
obvinený účtoval cestu spojenú s osobným podaním vyjadrenia k odporu na súd do Bratislavy, t.j.
náhradu za použitie osobného cestného motorového vozidla, náhradu za spotrebu nafty a tiež náhradu
za stratu času (celkovo 143,49 €) mal disciplinárny senát za to, že došlo k porušeniu povinnosti advokáta
dbať na hospodárnosť zastupovania, keď dané vyjadrenie k odporu bolo možné zaslať poštou a aj v
prípade, ak by existovali dôvody pre osobné doručenie časti daného podania alebo jeho príloh súdu,
bolo by tak vždy možné urobil v rámci účasti na pojednávaní. Práca advokáta má spočívať v poskytovaní
právnych služieb a nie v nahrádzaní služieb kuriéra a poštovej prepravy, preto takýto úkon je v rozpore
so zásadou hospodárnosti a advokát, ktorý koná v záujme klienta, je povinný aj v prípade, ak mu na to
dá klient výslovný pokyn, konať v záujme klienta a upozorniť ho na nehospodárnosť takéhoto kroku a
navrhnúť mu prípadne iné vhodné alternatívy. Žalovaný rovnako poukázal na dôvody prvostupňového
rozhodnutia.
3. Podľa § 58 ods. 3) ZoA má disciplinárne obvinený právo brániť sa a vyjadrovať sa ku všetkým
skutočnostiam, z ktorých je obvinený, má právo navrhovať dôkazy. Disciplinárne obvinený si môže
v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu spomedzi advokátov okrem advokáta, ktorý je v tej istej veci
disciplinárne obvinený. Odvolací senát mal za to, že ak sa sám disciplinárne obvinený, kvôli nevyhoveniu
jeho dvom procesným návrhom vzdá týchto práv opustením pojednávania vo veci samej, nemôže tento
následok klásť za vinu konajúcemu senátu, najmä, keď jeho dovtedajší postup bol správny. V situácii
keď vie, že sa pripravuje o možnosť priamej konfrontácie so sťažovateľom a jeho tvrdením o dohodnutej
paušálnej odmene a i., resp. aj možnosti navrhnúť ďalšie dôkazy, napr. výsluch jeho asistentky M.H.
údajne prítomnej pri kontaktoch s klientom. Argumentácia nerešpektovaním ustanovenia § 2 ods. 10
Trestného poriadku o obstarávaní dôkazov z úradnej povinnosti je vzhľadom na kompetencie Revíznej či
Disciplinárnej komisie SAK v tomto prípade nenáležitá (str. 11 a nasl. odvolania). Rovnako ako predstava
disciplinárne obvineného, že ak on bez žiadosti o odročenie z vážneho dôvodu jednoducho opustí
pojednávanie, je konajúci senát povinný pojednávanie prerušiť a stanoviť nový termín.
4. Po skutkovej stránke disciplinárne obvinený uvádzal, že medzi ním a sťažovateľom bola písomne
dohodnutá odmena podľa advokátskej tarify (str. 9 odvolania). V skutočnosti ide o vetu „Splnomocniteľ sa
zaväzuje hradiť trovy právneho zastupovania za zmluvne dohodnutú odmenu, alebo ak takáto dohodnutá
nie je podľa advokátskej tarify a súhlasí, aby splnomocnenec zúčtoval svoje nároky z prijatých platieb
v predmetnej veci.“ Toto dojednanie o odmene podľa Druhej časti vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška č. 655/2004 Z. z. ) sa však nevzťahuje na hotové (vecné)
výdavky a náhradu za stratu času podľa Tretej časti cit. vyhlášky, resp. ustanovenia. Keďže „osobné
doručenie vyjadrenia, resp. písomností“ na súd nie je úkonom právnej služby“, podľa § 24 ods. 2 v spojení
s ustanoveniami § 18 ods. 1, 2 a 4 ZoA by jeho vykonaniu mal predchádzať súhlas klienta na to, aby ho
bolo možné klientovi vyúčtovať. Disciplinárne obvinený však v konaní nepredložil ani písomný záznam,
potvrdený klientom, o predmete a dĺžke trvania spornej porady dňa 11.05.2009, napriek jej významu,
ako to uvádzal na str. 6 odvolania. Možno dôvodne predpokladať, že takýto doklad by bol potrebný pri
uplatnení trov pred súdom. Tiež pre advokáta samotného, vzhľadom na charakter tohto klienta, ktorý ho
mal dokonca navádzať k podplácaniu sudkyne (str. 17 odvolania),
5. Je predovšetkým potrebné jednotlivé ustanovenia § 18 ZoA posudzovať vo vzájomnej súvislosti a v
kontexte úpravy v iných častiach zákona s nimi súvisiacej a neuspokojiť sa len formálnym výkladom.
Ustanovením § 18 ods. 2 ZoA je advokátom uložená povinnosť pri výkone advokácie postupovať
s odbornou starostlivosťou. Do naplnenia tohto pojmu potom patria tak povinnosť „konať čestne
a svedomito“, povinnosť „primeraným spôsobom a dôsledne využívať všetky právne prostriedky“,
povinnosť „uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné“
ako aj povinnosť „dbať pritom na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.“ Význam
účelnosti a hospodárnosti poskytovania právnych služieb, okrem uplatnenia náhrady trov právneho
zastúpenie v civilnom či trestnom konaní súdnom, je obsiahnutý aj v § 18 ods. 4 cit zákona, podľa ktorého
je advokát povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom
právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena
nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Bezprostredne
s citovaným ustanovením § 18 ods. 2 súvisí úprava v § 18 ods. 5 tohto zákona, že advokátovi nepatrí
odmena za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Ustanovenia § 18 zákona o



advokácii sa využívajú aj pri aplikácii ustanovení § 24 o odmene advokáta, pričom celkový rámec, resp. i
limit odmien a primeranosti náhrady vecných nákladov právnych služieb upravuje vyhláška č. 655/2004
Z.z. Po zohľadnení závažnosti a intenzity disciplinárneho previnenia, v ktorom bol disciplinárne obvinený
uznaný za vinného a okolnosti za ktorých sa tak stalo, odvolací senát zmenil pôvodný výrok o uložení
disciplinárneho opatrenia.
II. žalobca a námietky

6. Žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa zistili z dokazovania, že medzi advokátom a
sťažovateľom bola uzavretá dohoda o paušálnej odmene za úplné vybavenie veci a nie tarifné odmena
za každý úkon advokáta. Preto nemožno v prípade používania logického myslenia vyvodiť skutkový
záver že advokát pri dohodnutej paušálnej odmene za úplné vybavenie veci postupoval neúčelne a
nehospodárne a rovnako to nemožno posúdiť ako disciplinárne previnenie. Pokiaľ bola dohodnutá
paušálna odmena za úplné vybavenie veci, čo správne vyslovil I. ODS SAK vo svojej skutkovej vete
a čo nikto nepopieral, nemohol sa advokát dopustiť disciplinárneho previnenia v právnej vete tým, že
nepostupoval účelne a hospodárne. Pokiaľ advokát klientovi vyfakturoval úkony právnych služieb v
tarifnej odmene, táto skutočnosť nie je disciplinárnym previnením a môže preukazovať iba peňažnú
hodnotu právnych služieb v tarifnej odmene a klientovi nevzniká žiadna povinnosť túto peňažnú sumu
uhradiť s odkazom na dohodu o paušálnej odmene medzi advokátom a klientom. Inými slovami, advokát
pri dohodnutej paušálnej odmene nemal povinnosť postupovať účelne a hospodárne, takže túto zákonnú
povinnosť nemohol ani porušiť a dopustiť a tak disciplinárneho previnenia. Z vyššie uvedeného dôvodu
je Rozhodnutie VI. disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory predsedu JUDr. Martina
Čižmárika spis. zn. DS VI.-186/09:2138/2009 z 09.02.2011 v spojení s Rozhodnutím I. Odvolacieho
disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory v zložení JUDr. Peter Zelenay - predseda,
a členovia JUDr. Peter Barica a JUDr. Danuše Tichá spis. zn.: I.ODS-17/15:2183/2009 zo dňa 28.
novembra 2017 v rozpore s ust. § 18 ods. 2 ZoA a v rozpore s príslušnými v rozhodnutiach citovanými
ustanoveniami Disciplinárneho poriadku. Rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu I. stupňa je zaťažené
neodstrániteľnými vadami procesnými ako aj hmotnoprávnymi a hrubou nezákonnosťou v postupe ako
aj v samotných žalobou napádaných rozhodnutiach.
III. vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný sa v rozhodnutí vyporiadal s námietkami žalobcu k spôsobu vedenia konania a povinnosti
prerušiť disciplinárne konanie ako i s tvrdením žalobcu, že v konaní došlo k zásahu do jeho práv na
obhajobu. V odôvodnení rozhodnutia I. Odvolacieho disciplinárneho senátu SAK zo dňa 28.11.2017 sú
konkrétne uvedené skutočnosti, na základe ktorých odvolací disciplinárny senát zhodnotil , že porušenie
povinností žalobcu je disciplinárnym previnením a preto rozhodnutie VI. Disciplinárneho senátu SAK
vo výroku v bode 2 rozhodnutia potvrdil. Podľa názoru žalovaného žaloba nebola dôvodná. Zákon
o advokácii vo svojich ustanoveniach uvádza práva a povinnosti advokáta a ako povinnosť ukladá
advokátovi postupovať s odbornou starostlivosťou, pod ktorou rozumie pri poskytovaní právnych služieb
postupovať aj primeraným spôsobom. Oba disciplinárne senáty na základe zisteného skutkového stavu
prišli správne k záveru, že porada s klientom 11.05.2008 a hotové výdavky súvisiace s doručovaním
podkladov k súdnemu konaniu nemožno zhodnotiť tak, že advokát pri nich postupoval účelne a
hospodárne. Disciplinárne senáty v svojich rozhodnutiach zákonným predpisom zodpovedajúcim
spôsobom podrobne zdôvodnili, v čom došlo konaním žalobcu k disciplinárnemu previneniu. Podľa § 56
ods. 1 ZoA, disciplinárnym previnením je porušenie ustanovení zákona i predpisov komory a konanie
žalobcu bolo podľa právneho názoru členov oboch disciplinárnych senátov porušením § 18 ods. 2 ZoA.
I.ODS SAK zohľadnil pri svojom rozhodovaní aj primeranosť disciplinárneho opatrenia- výšku uloženej
peňažnej pokuty a po zohľadnení závažnosti a intenzity disciplinárneho previnenia zmenil výrok VI. DS
SAK a uložil disciplinárne opatrenie peňažnú pokutu vo výške XXX €.

IV. pojednávanie

8. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné
tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v
úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie
k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa
súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a
miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa
06.11.2019 rozsudkom.



V. relevantné právne predpisy

9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

10. Podľa § 18 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej
len ZoA), advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť
sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je
nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie,
že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a
uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na
účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

11. Podľa § 18 ods. 3 a 4 ZoA, advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť
advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré
určuje predpis komory. Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta,
ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto
úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať
bezodkladne.

12. Podľa § 56 ods. 1 a ods. 2 ZoA, disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného
advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti
vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory. Za disciplinárne previnenie možno uložiť ako
disciplinárne opatrenie a) písomné napomenutie, b) verejné napomenutie, c) peňažnú pokutu až do
výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom, d) pozastavenie
výkonu advokácie uložené od šiestich mesiacov do troch rokov, e) vyčiarknutie zo zoznamu advokátov,
zoznamu advokátskych koncipientov, zoznamu euroadvokátov, zoznamu zahraničných advokátov alebo
zoznamu medzinárodných advokátov.

V. Posúdenie veci správnym súdom

13. Podstata a odlišnosť disciplinárneho práva od iných druhov právnej zodpovednosti je v tom, že vznik
disciplinárnej zodpovednosti je založený porušením služobnej disciplíny, čiže služobných povinností
vyplývajúcich z právnych predpisov, ale tiež z vnútorných normatívnych a individuálnych správnych
úkonov označovaných v teórii i v legislatíve rôzne, ako napríklad rozkazy, služobné príkazy, vnútorné
predpisy, inštrukcie, pokyny a pod. Disciplinárnu zodpovednosť možno uplatniť predovšetkým voči
zamestnancom príslušných orgánov štátnej správy (štátnym zamestnancom), a ďalej voči verejným
činiteľom, zamestnancom, ktorí sú v pracovnom alebo inom obdobnom pomere k právnickej osobe,
ktorá je na základe zákona alebo na základe správneho aktu vydaného na základe zákona, prípadne na
základe administratívnej zmluvy uzavretej na základe zákona subjektom verejnej správy. Disciplinárne
právo je špecifické v tom, že sú postihované osoby, ktoré majú osobitné právne vzťahy k niektorým
inštitúciám s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto právneho vzťahu.
Disciplinárne delikty sú druhom správnych deliktov len v prípade, ak o disciplinárnych deliktoch
rozhoduje vykonávateľ verejnej správy alebo subjekt, ktorému zákon zveruje disciplinárnu právomoc.



Subjektívna stránka je vždy založená na zavinení. Protiprávne konanie, zakladajúce znaky skutkovej
podstaty správneho disciplinárneho deliktu, nemôže byť zároveň priestupkom, a teda nepostupuje sa
pri jeho postihu podľa právneho režimu priestupkového práva. Postih týchto druhov správnych deliktov
nie je upravený jednotne. Právna úprava je roztrúsená vo viacerých osobitných zákonoch, ktoré zároveň
upravujú disciplinárne tresty a spôsob ich ukladania. Súčasťou týchto zákonov je postup pri uplatňovaní
tejto administratívnoprávnej zodpovednosti, výnimočne so subsidiárnym využitím všeobecnej právnej
úpravy správneho konania, ktorú predstavuje Správny poriadok.

14. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu
( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchala a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť.
Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak,
aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku
sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem
iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho
deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie,
pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje
zavinenie z nedbanlivosti. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu
a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy
v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného
hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za
správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným
alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne
preukazujú vinu.

15. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie správneho
orgánu i žalovaného vyplynulo, že opis skutku vyplývajúceho z vykonaných dôkazov bol totožný so
skutkom, ako bol opísaný v napadnutom rozhodnutí a súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať
skutkové ani právne závery žalovaného. Z prvej časti výroku druhostupňového rozhodnutia žalovaného
č. spis. zn. 1ODS-17/15:2183/2009 vyplýva, že podľa § 59 ods. 2 ZoA v spojení s ustanovením § 46
písm. b) Disciplinárneho poriadku SAK bolo prvostupňové rozhodnutie spis. zn. VI.-186/09:2183/2009
zo dňa 09.02.2011 o skutku v uvedenom bode 1. výroku zrušené a konanie sa zastavilo z dôvodu, že
navrhovateľ vzal návrh späť skôr, ako odvolací orgán vyhlásil svoje rozhodnutie.
O skutku v uvedenom bode 2. výroku žalovaný rozhodol tak, že ho ako vecne správne potvrdil. Podľa
§ 59 ods. 2 zákona o advokácii v spojení s ustanovením § 44 písm. c/ Disciplinárneho poriadku SAK
rozhodnutie DS VI.-186/09: 2183/2009 z 09.02.2011 vo výroku o uložení disciplinárneho opatrenia
zmenil tak, že disciplinárne obvinenému podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o advokácii v spojení s § 32
ods. 4 Disciplinárneho poriadku SAK uložil disciplinárne opatrenie- peňažná pokutu vo výške XXX €.

16. Žalobca predovšetkým v žalobe namietal, že sa nemohol dopustiť disciplinárneho previnenia pokiaľ
bola dohodnutá paušálna odmena, resp. ak teda klientovi vyfaktúroval úkony právnych služieb v tarifnej
odmene - táto skutočnosť nie je disciplinárnym previnením a môže preukazovať iba peňažnú hodnotu
právnych služieb v tarifnej odmene a klientovi nevzniká žiadna povinnosť túto peňažnú sumu uhradiť
s odkazom na dohodu o paušálnej odmene medzi advokátom a klientom. S touto námietkou sa však
správny súd nestotožnil. Samotné konštatovanie žalobcu o tom, že klientovi nevznikla žiadna povinnosť
vyúčtovanú sumu uhradiť si priamo protirečí s dôkazmi preukazujúcimi tú skutočnosť, že žalobca si
túto tarifne vyúčtovanú odmenu uplatnil u klienta s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy do 27.08.2009 a
návrhom na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumu XXX,XX € s príslušenstvom na Okresný
súd Trenčín. Išlo o poskytnuté právne služby v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod
spis. zn. 24Cb/297/2008, kedy bola medzi advokátom a klientom dohodnutá a už vyplatená paušálna
odmena v sume XX.XXX,-Sk. Z uvedeného vyplýva, že skutkové okolnosti boli v disciplinárnom konaní
riadne preukázané a žalovaný vec správne právne posúdil ako disciplinárne previnenie podľa § 18 ZoA.
Zároveň konanie žalobcu bolo v rozpore s etikou advokáta, ako aj v rozpore so zásadou hospodárnosti.

17. „Zo zásady riadnej správy vecí verejných vyplýva, že disciplinárne orgány sú povinné viesť
disciplinárne konanie s náležitou starostlivosťou a konať tak, aby každý vyšetrovací úkon bol vykonaný
v lehote primeranej vo vzťahu k predošlému úkonu. Neprimeraná dĺžka disciplinárneho konania
môže vyplývať tak z vedenia predchádzajúcich administratívnych vyšetrovaní, ako aj z disciplinárneho
konania ako takého, keďže otázka, či už raz začaté disciplinárne konanie bolo vedené s požadovanou



starostlivosťou bude ovplyvnená okolnosťou, či medzi údajným disciplinárnym porušením a rozhodnutím
začať disciplinárne konanie uplynul dlhší alebo kratší čas. Napokon, primeranosť dĺžky konania treba
posudzovať v závislosti od okolností každej veci a najmä od významu sporu pre dotknutú osobu, zložitosti
veci, ako aj správania žalobcu a správania príslušných orgánov.“ /rozsudok Baustahlgewebe/Komisia,
C-185/95 P, EU:C:1998:608, bod 29/.

18. Ustanovenie § 195 SSP explicitne ustanovuje, kedy správny súd nie je viazaný v konaní vo veciach
správneho trestania rozsahom a dôvodmi žaloby (tzv. koncentračná zásada). SSP však dáva súdu bez
ohľadu na rozsah a dôvody žaloby priamo povinnosť zaoberať sa otázkou zistenia skutočného stavu
veci, otázkami zániku zodpovednosti za správny delikt, ale aj otázkami druhu a výške sankcie z toho
aspektu, či nevybočila z rozsahu správnej úvahy danej orgánu verejnej správy znením zákona. Tu je však
potrebné sa pozastaviť nad úvahou, kedy rozhodovanie správneho súdu vo veciach správneho trestania
sa približuje výkonu trestného súdnictva aj tak, že hoci zákon nekonkretizuje, ktoré zo základných zásad
trestného poriadku a zo zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona sú v rámci správneho trestania
použiteľné, vytvára sa možný priestor na súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí o zodpovednosti za
správne delikty a o uložených sankciách. Ust. § 2 ods. 6 Trestného poriadku uvádza, že „každý má
právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento
zákon neustanovuje inak“. Z listín založených v administratívnom spise vyplýva, že dňa 09.02.2011
vydal VI. Disciplinárny senát SAK prvostupňové rozhodnutie spis. zn. DS VI.-186/09:2183/2009, ktoré
žalobca napadol odvolaním. Druhostupňový orgán rozhodnutím spis. zn. P-18/2011:2183/2009 zo dňa
24.05.2001 napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu. Dňa 24.08.2015 podal žalobca žalobcu
na Krajský súd v Trenčíne, ktorý rozsudkom č. k. 11S/34/2012-72 zo dňa 30.04.2013 rozhodnutie
spis. zn. P-18/2011:2183/2009 zo dňa 24.05.2001 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Najvyšší súd SR rozsudkom 3Sžo/53/2013 zo dňa 02.12.2014 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 11S/34/2012-72 zo dňa 30.04.2013 potvrdil. UI. Disciplinárny senát rozhodnutím spis. zn. DS
VI.-186/09:2183/2009 zo dňa 25.03.2015 v časti 1. skutku konanie zastavil a v bode 2. návrhu uznal
žalobcu vinným. Žalobca predmetné rozhodnutie napadol odvolaním zo dňa 14.05.2015. I. Odvolací
disciplinárny senát rozhodnutie spis. zn. DS VI.-186/09:2183/2009 zo dňa 25.03.2015 ako vecne
správne potvrdil rozhodnutím č. I. ODS-17/15:2183/2009 zo dňa 22.09.2015. Žalobca obe rozhodnutia
napadol žalobou na Krajský súd v Trenčíne, ktorý rozsudkom č.k. 11S/105/2015-42 zo dňa 07.06.2016
rozhodnutie č. I. ODS-17/15:2183/2009 zo dňa 22.09.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. Žalovaný rozhodnutím č. I.ODS-17/15:2183/2009 zo dňa 28.11.2017 ako odvolací orgán vo
výrokovej časti vyslovil, že podľa § 59 ods. 2 ZoA v spojení s ustanovením § 46 písm. b) Disciplinárneho
poriadku SAK rozhodnutie DS VI.-186/09: 2183/2009 z 9. februára 2011 o skutku v uvedenom bode 1.
výroku sa konanie zastavuje; ďalej podľa § 59 ods. 2 ZoA v spojení s ustanovením § 43 Disciplinárneho
poriadku SAK výrok prvostupňového orgánu o skutku v uvedenom bode 2. výroku ako vecne správny
potvrdil. Podľa § 59 ods. 2 ZoA v spojení s ustanovením § 44 písm. c/ Disciplinárneho poriadku SAK
rozhodnutie DS VI.-186/09: 2183/2009 z 09.02.2011 vo výroku o uložení disciplinárneho opatrenia
sa zmenilo tak, že disciplinárne obvinenému podľa § 56 ods. 2 písm. d) ZoA v spojení s § 32 ods.
4 Disciplinárneho poriadku SAK uložilo disciplinárne opatrenie- peňažná pokutu vo výške 500 €. V
ostatnej časti zostalo rozhodnutie DS VI.-186/09: 2183/2009 z 09.02.2011 nezmenené. Nebolo by podľa
správneho súdu obhájiteľné, ak by samotné disciplinárne konanie trvalo od roku 2009 do 2017, ale v
danom prípade dĺžka disciplinárneho konania bola výrazne ovplyvnená aj dvoma súdnymi konaniami na
Krajskom súde v Trenčíne a na NS SR, preto súd nekonštatoval nezákonnosť takého administratívneho
procesu.
19. Žalovaný riadne zistil skutkový stav a tento aj správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie
uvádzané dôvody dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne, preto žalobu ako
nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak
vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani
neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).