Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/47/2018 z 16. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. apríla 2019, sp. zn. 8Sa/47/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018200679.1 Krajský súd Bratislava | 8Sa/47/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1018200679.1 | 2019-04-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo, Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, Dôchodky Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/69cb9a12-06ab-4e5f-b685-b97aed9429f4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018200679.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/47/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200679
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200679.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne:
U.. M. X. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. februára
2018 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a
II. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodla podľa ust. § 65, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) o priznaní starobného dôchodku žalobkyni, ako občianke SR
s trvalým pobytom v ČR, podľa čl. 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu
(EP) a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia EP a Rady
č. 988/2009. Nárok jej priznala na základe jej žiadosti spísanej dňa 10.07.2017, rozhodnutím č. XXX
XXX XXXX 0 zo dňa 23.10.2017 v sume 252,30 Eur mesačne, od 09.09.2017.
2. Žalobkyňa v odvolaní voči tomuto rozhodnutiu namietala, že jej pre nárok a sumu starobného
dôchodku nebolo zhodnotené obdobie výkonu samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 1997
do 15. decembra 1997. Vyslovila nesúhlas s tým, že jej uvedené obdobie nebolo zhodnotené z
dôvodu nezaplatenia poistného na dôchodkové poistenie za toto obdobie, pretože predpísané poistné
nezaplatila z dôvodu premlčania nároku na vymáhanie nezaplatenej sumy poistného za uvedené
obdobie, čo bolo spôsobené nečinnosťou Sociálnej poisťovne. K tomu doložila potvrdenie pobočky
Sociálnej poisťovne Bratislava - okolie zo dňa 27.01.1998 o trvaní nemocenského a dôchodkového
poistenia, v období od 13.05.1993 do 15.12.1997.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP,
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. februára 2018, v celom rozsahu zamietol odvolanie
žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP pre jeho vecnú správnosť
potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na neopodstatnenosť námietky žalobkyne,
keďže ku dňu priznania starobného dôchodku, 09.09.2017, nemala za namietané obdobie zárobkovej
činnosti od 01.07.1997 do 15.12.1997, zaplatenú celú sumu dlžného poistného na dôchodkové
poistenie. Žalovaný tiež dodal, že žalobkyňa bola informovaná o možnosti doplatiť dlžnú sumu
poistného za uvedené obdobie, aj keď pohľadávka na poistnom, ktorú Sociálna poisťovňa vykázala
ako nedoplatok, bola na základe námietky premlčania vznesenej žalobkyňou, odpísaná. K tomu
poukázal na ust. § 145c ods. 2. zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zák.č.
308/1995 Z.z., podľa ktorého ak samostatne zárobkovo činná osoba nezaplatila poistné za dobu
účasti na dôchodkovom zabezpečení do dňa, od ktorého sa priznáva dôchodok, hodnotí sa takáto
doba ako zamestnanie až odo dňa zaplatenia poistného na dôchodkové zabezpečenie. Aj podľa



ust. § 78 ods. 1 ZSP, na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy, sa takéto obdobie
započíta ako obdobie dôchodkového poistenia až odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného
poistného na dôchodkové poistenie. Na základe uvedeného žalovaný uzavrel, že žalobkyňa
v konaní nepredložila žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces a Sociálna
poisťovňa rozhodla v súlade s ust. § 196 ods. 7 ZSP a podľa spisového materiálu evidencie Sociálnej
poisťovne dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

4. Podanou správnou žalobou, doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 04.05.2018, sa žalobkyňa
domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.02.2018 a prvostupňového
rozhodnutia zo dňa 23.10.2017. Za nezákonný považovala postup žalovaného aj prvostupňového
orgánu, z dôvodu nezhodnotenia obdobia od 01.07.1997 do 15.12.1997 pre nárok na starobný
dôchodok, teda obdobia, kedy vykonávala zárobkovú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba
(ďalej len „SZČO“), pre údajné neplatenie poistného v správnej výške. K tomu uviedla, že dňa
15.12.1997 ukončila podnikanie v SR a presťahovala sa do ČR, kde má trvalé bydlisko a následne jej
Sociálna poisťovňa doručila písomné potvrdenie zo dňa 27.01.1998, že bola poistená na nemocenské
a dôchodkové poistenie ako SZČO v období od 13.05.1993 do 15.12.1997. Uvedené potvrdenie
považovala za doklad o poistení a o tom, že má voči Sociálnej poisťovni splnené záväzky na
nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Dňa 08.03.2010 jej však bolo doručené rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava - okolie zo dňa 13.01.2010, ktorým jej bolo predpísané poistné
za obdobie júl 1997 až december 1997, v sume 22,93 Eur, ako doplatok za nesprávne odvedenú sumu
poistného. K tomu dodala, že predtým nemala od poisťovne žiadne informácie, že poistné za uvedené
obdobie platila v nesprávnej výške, nemala ani možnosť preveriť oprávnenosť nároku poisťovne a keďže
pohľadávka bola podľa ust. § 24 ods. 1 zák.č. 274/1994 Z.z. premlčaná, vzniesla v konaní námietku
premlčania. Uviedla, že žalovaná bola nečinná, svoj nárok v zákonnej premlčacej dobe neuplatnila,
pričom ona vzniesla námietku premlčania v zmysle zákona, ale potom jej pri priznaní a určení sumy
starobného dôchodku nebola táto doba zhodnotená a konštatovala, že poisťovňa v podstate donúti
poistenca uhradiť tieto premlčané pohľadávky, čo pokladá za nerovnoprávne postavenie vo vzťahu
poisťovňa a poistenec.

5. Žalobkyňa v žalobe ďalej namietla, že žalovaný na str. 4 napadnutého rozhodnutia uviedol, že získala
náhradnú dobu podľa ust. § 9 zák.č. 100/1988 Zb. a že po 31.12.2007 poberala invalidný dôchodok,
pričom invalidný dôchodok ona nikdy nepoberala, čo je zrejmé aj z osobného listu dôchodkového
poistenia v prílohe rozhodnutia, ktoré považuje za vecne nesprávne, nezrozumiteľné a v rozpore s čl.
12 ods. 4 Ústavy SR, pretože uplatnením práva podľa zákona, a to práva vzniesť námietku premlčania
pohľadávky, jej žalovaný nezhodnotil dobu poistenia pre určenie sumy starobného dôchodku za obdobie
od 01.07.1997 do 15.12.1997, čím jej spôsobil ujmu a to napriek tomu, že bola za toto obdobie poistená,
ako vyplýva z doloženého potvrdenia poisťovne. Vzhľadom k uvedenému žiadala súd, aby napadnuté
a aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.09.2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 190
S.s.p. zamietnuť. Zopakoval závery z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a konštatoval,
že aj keď bol vykázaný nedoplatok poistného odpísaný ako premlčaný, neznamená to, že sa považuje
za zaplatený. Obdobie od 01.07.1997 do 31.12.1997 nebolo žalobkyni pre určenie sumy starobného
dôchodku zhodnotené ani v zmysle ust. § 8 ods. 1 písm. g/ zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
ako doba poistenia, keďže nemala zaplatené poistné za celú dobu trvania zárobkovej činnosti a ku dňu
priznania starobného dôchodku nezaplatila celú sumu dlžného poistného. Na základe uvedeného žiadal
žalobu podľa ust. § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutia považoval
za zákonné a správne.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 31.10.2018 k vyjadreniu žalovaného (zo dňa 26.09.2018),
zotrvala v celom rozsahu na podanej žalobe zo dňa 30.04.2018 a pre nárok a sumu starobného
dôchodku žiadala zhodnotenie obdobia výkonu SZČO od 01.07.1997 do 15.12.1997. Zdôraznila, že
pri aplikácii právnych predpisov žalovaný postupoval mechanicky a formalisticky, bez ohľadu na zmysel
a účel záujmu chráneného zákonom, keďže pri rozhodovaní a priznaní dávky starobného dôchodku jej
nebol legitímny právny úkon premlčania nijakým spôsobom zohľadnený. Uviedla, že žalovaný sa k
tvrdeniu v rozhodnutí odvolacieho orgánu, že po 31.12.2007 poberala invalidný dôchodok nevyjadril a
keďže ona nikdy invalidný dôchodok nepoberala a od roku 1997 trvalo žije v ČR, považuje rozhodnutie
v tejto časti za nezrozumiteľné.



8. Žalovaný podal k tejto námietke žalobkyne doplňujúce vyjadrenie zo dňa 22.01.2019, v ktorom uviedol,
že v písomnom vyhotovení predmetného rozhodnutia ide o zrejmú nesprávnosť a uvedený text nie je
v súlade s preukázaným skutkovým stavom veci, túto nesprávnosť v súlade s ust. § 209 ods. 7 ZSP
týmto opravil a žalobkyňu aj správny súd o tom upovedomil. V ostatnom sa pridržiaval doterajšej
argumentácie, pre ktorú žiadal správnu žalobu zamietnuť.

1. Správny súd preskúmal odvolanie žalobkyne, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu
(§ 203 ods. 2 S.s.p.), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej
osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2
S.s.p. a § 134 ods. 2 písm. d/ S.s.p., pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci
súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného
administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe nie sú
dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného
je v súlade s platnými právnymi predpismi v preskúmavanej veci. Správny súd preto žalobu v zmysle
ust. § 190 zamietol. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 S.s.p.,
nakoľko účastníci konania pojednávanie vo veci nežiadali nariadiť a súd nezistil žiaden z dôvodov v
zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ S.s.p., pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade
s ust. § 137 ods. 4 S.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na
webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 17.04.2019 nezúčastnili účastníci
konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta
S.s.p., vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu.

2. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

3. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

4. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

5. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ S.s.p., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

9. Podľa § 60 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je
obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto
obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto
zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 78 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, povinne dôchodkovo poistenej
samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas
a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na
dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný
dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo
dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. To platí aj na
nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po fyzickej osobe, uvedenej
v prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova, vdovec alebo sirota zaplatili dlžnú sumu poistného na
dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete. Na účely určenia sumy starobného
dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené podľa druhej vety
považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.“



11. Podľa § 151 ods. 2 písm. h/ zák.č. 461/2003 Z.z., sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej
neuhradenú časť aj na základe právoplatného rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka.

12. Podľa § 151 ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z., odpísaním pohľadávky podľa odseku 2 pohľadávka zaniká.

13. Podľa § 209 ods. 7 zák.č. 461/2003 Z.z., chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v
písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu
opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

14. Podľa § 145c ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zák.č. 308/1995 Zb.,
na vznik nároku na dôchodok a jeho výšku sa z doby účasti na dôchodkovom zabezpečení samostatne
zárobkovo činnej osoby hodnotí ako zamestnanie len doba účasti na dôchodkovom zabezpečení,
za ktorú samostatne zárobkovo činná osoba zaplatila poistné na dôchodkové zabezpečenie podľa
osobitného predpisu.

15. Podľa § 145c ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zák.č. 308/1995
Zb., ak samostatne zárobkovo činná osoba nezaplatila za dobu účasti na dôchodkovom zabezpečení
samostatne zárobkovo činnej osoby poistné na dôchodkové zabezpečenie do dňa, od ktorého
sa priznáva dôchodok, hodnotí sa doba účasti na dôchodkovom zabezpečení, za ktorú nebolo
zaplatené poistné na dôchodkové zabezpečenie, ako zamestnanie až odo dňa zaplatenia poistného na
dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zák.č. 274/1994 Z.z., NR SR o Sociálnej poisťovni v znení
účinnom k 31.12.1997, poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sú povinní platiť...
samostatne zárobkovo činné osoby....,

17. Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 274/1994 Z.z., poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie sa platí percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom
období.

18. Podľa § 15 ods. 3 zák.č. 274/1994 Z.z., samostatne zárobkovo činná osoba a spolupracujúca
osoba platí poistné vo výške 4,8 % na nemocenské poistenie a 27,5 % na dôchodkové zabezpečenie
z vymeriavacieho základu.

19. Podľa § 16 ods. 4 zák.č. 274/1994 Z.z, vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb je
polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období
v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti. Pomernou časťou základu dane sa
rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti
v rozhodujúcom období. Takto zistený vymeriavací základ sa použije od 1. júla bežného roka do 30. júna
nasledujúceho kalendárneho roka.

20. Podľa § 17 ods. 2 zák.č. 274/1994 Z.z., rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací
základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne
zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, je predchádzajúci kalendárny rok.

21. Podľa § 18 ods. 1, písm. b/ zák.č. 274/1994 Z.z., oznamovacou povinnosťou na účely tohto zákona
sa rozumie... prihlásenie a odhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby a spolupracujúcej osoby
samostatne zárobkovo činnou osobou v príslušnej pobočke...

22. Podľa § 19 ods. 2 zák.č. 274/1994 Z.z., za samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce
osoby vykazuje a odvádza poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne
zárobkovo činná osoba.

23. Podľa § 20 ods. 2 zák.č. 274/1994 Z.z., poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie sa platí za kalendárny mesiac, v ktorom trvala účasť osôb uvedených v § 14 ods.1 písm.
a/ až c/ na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení...



24. Podľa § 21 ods. 2 zák.č. 274/1994 Z.z., poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádza samostatne zárobkovo činná osoba za
seba a za spolupracujúcu osobu a osoba uvedená v § 14 ods. 3, je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí
tohto mesiaca.

25. Podľa § 24 ods. 1 zák.č. 274/1994 Z.z., právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a
dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti.

10. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014).

26. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s
obsahom pripojeného administratívneho spisu najmä s napadnutými rozhodnutiami a podaniami vo
veci predpísania a premlčania poistného za sporné nezhodnotené obdobie na nárok a určenie sumy
starobného dôchodku žalobkyne od 01.07.1997 do 15.12.1997.

27. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa ako štátna občianka SR s trvalým bydliskom v ČR
požiadala o starobný dôchodok v SR prostredníctvom Českej správy sociálneho zabezpečenia, Praha,
žiadosťou spísanou dňa 30.11.2016, ktorá bola podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 883/2004 a nariadenia EP a Rady (ES) č. 987/2009 postúpená dňa 06.09.2017 na Sociálnu poisťovňu
- ústredie, Bratislava.

28. Pre účely rozhodnutia o podanej žiadosti žalobkyne o priznanie starobného dôchodku, jej Sociálna
poisťovňa nezapočítala do obdobia dôchodkového poistenia, tzn. pre nárok a určenie sumy starobného
dôchodku jej nezhodnotila dobu výkonu samostatne zárobkovej činnosti od 01.07.1997 do 31.12.1997,
za ktorú nezaplatila poistné v správnej výške (sume) a žalovaná voči nej evidovala nedoplatok
(pohľadávku) v sume 22,93 Eur. Rozhodnutím zo dňa 13.01.2010 (č.700-0340036410-GC04/10)
Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava - okolie predpísala žalobkyni dlžné poistné za uvedené
obdobie, ktoré zrušila rozhodnutím zo dňa 17.05.2010 (č.16428/2010-BA) na žalobkyňou v odvolacom
konaní vznesenú námietku premlčania, podľa ust. § 24 ods. 1 zák.č. 274/1994 Z.z.. Spornou bola
otázka započítania, resp. nezapočítania predmetnej doby na účely dôchodkovej dávky (nároku a sumy
starobného dôchodku ) iba z titulu premlčania dlžného poistného, ktoré žalobkyňa nezaplatila v správnej
výške.

29. Z ust. § 60 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, z ust. § 78 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení a tiež z ust. § 145c ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vyplýva
zásada zaplatenia poistného, podľa ktorej, ak poistné na dôchodkové poistenie nebolo zaplatené včas
a v správnej výške, hodnotí sa príslušné obdobie ako obdobie dôchodkového poistenia pre dôchodkové
nároky až odo dňa zaplatenia, príp. doplatenia dlžného poistného. Výnimku z tejto zásady zákon
nepozná, keďže poistenec má povinnosť (ale aj právo) zaplatiť poistné v zmysle ust. § 14 a nasl. zákona
č. 274/1994 Z.z. Týmto smerom sa uberá aj judikatúra NS SR, napr. v rozhodnutí sp.zn. 4So/153/2009
a sp.zn. 4Sžso/37/2013.

30. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa uplatnila svoje právo vzniesť námietku premlčania na dlžné
poistné, neznamená zánik tohto záväzku z jej strany. To čo podlieha premlčaniu, v tomto prípade nie je
poistné (pohľadávka), ale procesné právo poisťovne na predpísanie poistného, t.j. právo na vymeranie
poistného platobným výmerom, ktorý je právnym titulom na jeho vymáhanie. Premlčanie práva v tomto
prípade, znamená zánik procesného práva na vydanie individuálneho správneho aktu - platobného
výmeru. Na túto skutočnosť prihliada správny orgán ex offo (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Szd/1/2010).
Zákon č. 274/1994 Z.z. totiž ako podmienku premlčania neuvádza vznesenie námietky premlčania.
V oblasti verejného práva neexistuje všeobecný predpis, ktorý by subsidiárne definoval všeobecné



podmienky pre premlčanie práva predpísať poistné, a teda stanovil i požiadavku na vznesenie námietky
premlčania. Vznesenie námietky premlčania je preto nadbytočné a bez právnych dôsledkov. Poistné
ako peňažná pohľadávka poisťovne sa nepremlčuje a ani v zákone č. 274/1994 Z.z. nie je určená
lehota, po uplynutí ktorej by v spojení so vznesenou námietkou premlčania nastali dôsledky premlčania
poistného. Keďže poistné sa nepremlčuje, môže ho platiteľ dobrovoľne zaplatiť kedykoľvek dodatočne,
a to aj keď už došlo k premlčaniu práva na predpísanie poistného a právny dôvod na jeho platenie
trvá. Dobrovoľným zaplatením poistného i po premlčaní práva na jeho predpísanie, preto nemôže dôjsť
k neoprávnenému obohateniu na strane poisťovne. Znamená to, že dlžné poistné premlčaním na
strane žalobkyne nezaniklo, následkom premlčania nedochádza ani k zániku práva, právo sa ním
stáva len nevynutiteľným, je oslabené o nárok vymáhať, resp. predpísať zaplatenie poisťovňou. Z
uvedeného vyplýva, že dlh by u žalobkyne zanikol až zaplatením. Zaplatenie je úhrada sumy poistného
a pokiaľ nedôjde k jej zaplateniu (doplatku za predmetné obdobie), nebude obdobie od 01.07.1997
do 31.12.1997 žalovanou zhodnotené na účely dôchodkovej dávky, t.j. pre nárok a sumu starobného
dôchodku. Takýto postup je plne v súlade s platnými právnymi predpismi.

31. Súd konštatuje, že žalobkyňou uvedené námietky v žalobe sú nedôvodné, argumentácia žalobkyne,
že si splnila oznamovaciu povinnosť pri začiatku a ukončení výkonu samostatne zárobkovo činnej osoby
a žalovaná ju nevyzvala na zaplatenie dlžného poistného je irelevantná, bez vplyvu na splnenie jej
povinnosti zaplatiť poistné, tzn. v správnej sume ho v zmysle ust. § 14 až § 21 zák.č. 274/1994
Z.z. včas odviesť. Vznik a zánik účasti na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení,
zakladá samostatne zárobkovo činnej osobe oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 18 ods. 1 písm. b/
zák.č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, a to povinnosť prihlásiť a odhlásiť sa z nemocenského
poistenia a z dôchodkového zabezpečenia. Doklad o prihlásení a odhlásení doložený žalobkyňou,
nepreukazuje aj zaplatenie poistného za predmetné obdobie. Sociálna poisťovňa má právo predpísať
poistné podľa ust. § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a zákon neurčuje lehotu
na predpísanie poistného osobe, ktorá poistné nezaplatila. Právo predpísať dlžné poistné sa podľa § 24
ods. 1 zák. 274/1994 Z.z., viaže na desaťročnú premlčaciu lehotu od splatnosti poistného. Po tejto lehote
môže žalobkyňa dobrovoľne zaplatiť dlžné poistné, na čo ju žalovaná upozornila. Ak by si žalobkyňa
oznamovaciu povinnosť nesplnila, právo predpísať dlžné poistné by sa nepremlčalo ani po uplynutí
desiatich rokov odo dňa splatnosti tohto poistného.

32. Súd sa v žiadnom prípade nemôže stotožniť s argumentáciou žalobkyne, že napadnuté rozhodnutia
sú v rozpore s čl. 12 ods. 4 Ústavy SR , podľa ktorého „Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach
preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“ Žalobkyňa ani nekonkretizovala o ktoré základné
právo a slobodu v zmysle Ústavy SR ide, keďže ňou uvádzané právo vzniesť námietku premlčania nie je
základné právo ani sloboda, tobôž keď príslušný zákon ako podmienku premlčania vznesenie námietky
premlčania neuvádza.

33. Žalovaný na dôvodnú námietku žalobkyne opravil v zmysle ust. § 209 ods. 7 ZSP zrejmú
nesprávnosť písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní, keď vypustil s
vecou nesúvisiace znenie odôvodnenia na str. 4, že žalobkyňa „po 31.12.2007 poberala invalidný
dôchodok,“ pretože toto konštatovanie skutočne nezodpovedá skutkovému stavu v preskúmavanej
veci.

34. Uplatnenie námietky premlčania dlžného poistného v predmetnom konaní, malo pre žalobkyňu
pri posudzovaní obdobia dôchodkového poistenia pri priznaní nároku a sumy starobného dôchodku
negatívny dosah, na čo v príslušnej judikatúre upozorňuje aj NS SR, napr. v rozsudku sp.zn.
4Sžso/37/2013 zo dňa 11.06.2013, v ktorom pripomína, že „platenie poistného na starobné dôchodkové
poistenie je nielen povinnosťou, ale aj právom poistenca, od ktorého sa odvodzuje právo na starobný
dôchodok a jeho výšku. Námietka premlčania však môže mať pre poisteného negatívny účinok v čase
posudzovania nároku na taký dôchodok.“

35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj
postupu orgánov verejnej správy z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, ktorý je v súlade



s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci, že napadnuté rozhodnutia sú vecne
správne a v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú, s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol.

11. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a neúspešnej žalobkyni náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1
S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná
sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).