Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/154/2018 z 30. 1. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2019, sp. zn. 6S/154/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018201326.1 Krajský súd Bratislava | 6S/154/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1018201326.1 | 2019-01-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície, zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a197a9d-9717-4c52-b033-d8a382ede8aa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201326.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/154/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201326
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201326.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu
a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Q.. Ľ. F., U. W.
Č.. XXX, XXX XX X., zastúpený: JUDr. Peter Schmidl, advokát, so sídlom Záhorácka ul. 11/A, 901 01
Malacky, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: KM-OLVS-95/2014/OPK zo dňa 18.02.2015,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstvo vnútra SR č. KM-
OLVS-95/2014/OPK zo dňa 18.02.2015 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 18.03.2015 sa domáhal žalobca zrušenia
rozhodnutia žalovaného číslo: KM-OLVS-95/2014/OPK vydaného dňa 18.02.2015, ako aj rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu - personálneho rozkazu ministra vnútra SR číslo: 266 zo dňa
20.11.2014, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, ako aj priznania náhrady trov konania.

2. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 6S/67/2015 - 54 zo dňa 15.06.2017 a napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušil (prisvedčil námietke porušenia ustanovení o konaní pred správnymi
orgánmi majúce za následok vydanie nezákonného rozhodnutia) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V
dôsledku podanej kasačnej sťažnosti žalovaným vo veci rozhodol Najvyšší súd SR, rozsudkom sp. zn.
10Sžk/31/2017 zo dňa 28.08.2018, vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.
Priebeh administratívneho konania.

3. Pripojený administratívny spis žalovaného mimo iných listín obsahuje: písomnosť Odboru inšpekčnej
služby západ úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR (ďalej len OISZ ÚIS
SKIS MV SR) zo dňa 22.09.2014 - hlásanie - uznesenie o vznesení obvinenia adresované Úradu pre
ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR (ďalej len ÚOÚČ MV SR), žiadosť ÚOÚČ
MV SR o súčinnosť v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, prehľad o
odmenách a trestoch žalobcu, záznam dopravnej nehody zo dňa 07.10.2014 doručený ÚOÚČ MV SR,
uznesenie OR PZ v Senici o začatí trestného stíhania zo dňa 11.06.2014 voči neznámemu vodičovi,
v trestnej veci podané znalecké posudky č. 51/2014, č. 72/2014, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/9258,
zápisnice o výsluchu svedkov v trestnom konaní zo dňa 11.06.2014, 16.06.2014 a 17.06.2014,
vyjadrenie spol. Škoda auto a. s., výpis z komunikácie z REDAT-u z 10.06. a - 11.06.2014, úradný



záznam ÚOÚČ MV SR z 13.06.2014, podnet ÚOÚČ MV SR na konanie o priestupku zo dňa 22.09.2014,
začatie konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru - upovedomenie zo dňa 10.10.2014,
vyjadrenie žalobcu k tomuto upovedomeniu zo dňa 13.10.2014 a 17.10.2014, výsluch žalobcu a osôb
na zaistenie a objasnenie skutočného stavu veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, návrh na
prepustenie žalobcu zo služobného pomeru zo dňa 31.10.2014, uznesenie Okresnej prokuratúry Senica
zo dňa 10.11.2014 o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi.

Rozhodnutia orgánov verejnej správy.

4. Personálnym rozkazom ministra vnútra SR číslo: 266 zo dňa 20.11.2014 (prvostupňové správne
rozhodnutie) bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z.) prepustený zo
služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR, dôvodiac tým, že dňa 10.06.2014 asi o 23: 35
hod. v čase mimo výkonu služby ako vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia ev. č. Y.-
XXX U. v obci X. na ul. W. pred rodinným domom č. XXX cúval z miesta ležiaceho mimo cesty, pričom
nedal prednosť v jazde motocyklu zn. Honda bez evidenčných čísel, ktoré po ulici v smere od železničnej
stanice viedol Y. M., ktorý po strete s vozidlom spadol na zem a utrpel zranenia s celkovou dobou liečenia
2 - 4 týždne a 7 - 10 dní mal narušený obvyklý spôsob života. Po nehode Ľ. F. (žalobca) spolu s otcom
premiestnili obe vozidlá a asi o 02: 00 hod. sa na výzvu príslušníka odd. dopravných nehôd ODI OR
PZ v Senici odmietol podrobiť dychovej skúške na prítomnosť alkoholu s odôvodnením, že bol doma,
dal si pivo a motorové vozidlo Škoda Octavia neviedol a odišiel z miesta dopravnej nehody nereagujúc
na výzvy polície.

5. V dôsledku žalobcom podaného rozkladu voči v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedenom
personálnom rozkaze vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: KM-OLVS-95/2014/
OPK zo dňa 18.02.2015 a to tak, že rozklad zamietol a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra SR
o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ.

6. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje stručný obsah rozkladu podaného žalobcom voči
prvostupňovému rozhodnutiu - personálnemu rozkazu a opis skutkového stavu veci zisteného na
základe vlastného šetrenia nadriadeného žalobcu, ktorý začal personálne konanie o prepustení žalobcu
zo služobného pomeru príslušníka PZ dňa 10.10.2014, a to na základe hlásenia OISZ ÚIS SKIS MV SR.
Následne bol opísaný obsah výpovedí vo veci vypočutých osôb - X.. J.. R. T., Q.. U.. H. H., Q.. D. J., Y.
M.Á., H. F. a Q.. Z. Y.. Bolo uvedené odborné stanovisko Škoda Auto, a. s., ohľadom možnosti spustenia
airbagu vo vozidle. Žalovaný následne konštatoval, že zo spisového materiálu bolo dostatočne zistené,
že žalobca sa dopustil protiprávneho konania zakladajúceho dôvod jeho prepustenia zo služobného
pomeru príslušníka PZ, ktorým bolo zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

7. Žalovaný sa postupne vyjadril k v rozklade žalobcu vzneseným námietkam s tým, že ich nebolo
možné akceptovať, služobný orgán v konaní postupoval v zmysle zákona, vychádzal z riadne zisteného
skutočného stavu veci a žalobcovi bolo preukázané spáchanie protiprávneho konania zakladajúceho
dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ.

8. K námietke o prekludovaní objektívnej lehoty na prepustenie žalobcu žalovaný uviedol, že hoci
dychovú skúšku v súvislosti s vedením vozidla žalobca odmietol dňa 11.06.2014 jeho nadriadený sa o
tom, že vozidlo riadil hodnoverne dozvedel až dňa 25.09.2014 z oznámenia vyšetrovateľa o vznesení
obvinenia žalobcovi. Žalobca predtým tvrdil, že vozidlo v čase nehody neriadil a bolo zaparkované na
parkovisku mimo cesty pred jeho rodinným domom, v ktorom sa on nachádzal. Až následným šetrením
sa preukázalo, že vozidlo v čase nehody žalobca skutočne riadil a toto bolo v pohybe. Všetko, čo sa
udialo počas vyšetrovania pred vznesením obvinenia žalobcovi jeho nadriadený nemohol vedieť a nič
na tom nemenila ani skutočnosť o odobratí zbrane žalobcovi.

9. Mal za to, že konanie žalobcu - odmietnutie dychovej skúšky v súvislosti s vedením motorového
vozidla v čase mimo výkonu služby, pri ktorom bol účastníkom dopravnej nehody bolo podľa čl. 1 ods.
1 písm. c) Nariadenia ministra vnútra SR číslo: 18/2008 zvlášť hrubým porušením služobnej prísahy.



10. Nebolo možné akceptovať námietku žalobcu o tom, že v čase dopravnej nehody nebol vodičom
osobného motorového vozidla, nakoľko bol usvedčovaný druhým účastníkom dopravnej nehody (Y. M.),
ktorý ho poznal, ako aj svedkyňou H. F..

11. Vyšetrovateľ poskytol nadriadenému žalobcu kópiu vyšetrovacieho spisu v súvislosti s disciplinárnym
konaním voči žalobcovi za priestupok v doprave spočívajúci v premiestnení motorových vozidiel po
nehode, ktorého sa dopustil žalobca. Napadnutým rozhodnutím žalobcovi nebola vyslovená vina zo
spáchania trestného činu, prečinu ani priestupku, ale bolo iba rozhodnuté o nemožnosti jeho zotrvania
v služobnom pomere z hľadiska jeho konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka
Policajného zboru. Takéto rozhodnutie je nezávisle na rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní
rozhodujúcich o vine a treste, preto ani zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi nemalo vplyv
na predmetné napadnuté rozhodnutie. Prezumpcia neviny ako zásada trestného konania sa aj podľa
súdnej praxe v konaní o prepustení neuplatňuje.

12. V súvislosti s hrubou nečestnosťou žalobcu bolo konštatované, že sa jej žalobca dopustil v súvislosti
s tým, že po odmietnutí dychovej skúšky odišiel z miesta dopravnej nehody a nereagoval na výzvy
polície, aby na mieste nehody zotrval do príchodu funkcionára OR PZ Senica.

13. Žalovaný uviedol, že zodpovednosť príslušníkov PZ je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie,
čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu. Požadované vlastnosti príslušníkov PZ (čestnosť,
statočnosť, disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily na ochranu práv a majetku občanov) sú
základnými predpokladmi k výkonu služby v policajnom zbore a každý príslušník, ktorý tieto vlastnosti
nemá poškodzuje dôveryhodnosť policajného zboru. Konanie, ktorého sa dopustil žalobca bolo v príkrom
rozpore s obsahom služobnej prísahy príslušníka PZ.

14. Spáchanie protiprávneho konania bolo žalobcovi zákonným spôsobom preukázané, v konaní boli
použité dôkazy získané v súlade s právnymi predpismi a prvostupňové rozhodnutie spĺňalo všetky
zákonné náležitosti.

15. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy žalobcu spočívalo v tom, že tento nebol čestný a
disciplinovaný, nakoľko bol účastníkom dopravnej nehody, ktorú zavinil, bezprostredne po nehode
bezdôvodne premiestnil motorové vozidlá a odmietol sa na výzvu policajta šetriaceho dopravnú nehodu
podrobiť dychovej skúške na alkohol, čím zmaril jej prešetrenie. Z miesta dopravnej nehody odišiel a
nereagoval na výzvy polície, aby na mieste nezotrval. Svojím konaním porušil bod 11 písm. a) časť I.
rozkazu ministra vnútra SR číslo: 6/1997, ako aj dôležité povinnosti účastníka cestnej premávky uvedené
v § 21 a v § 22 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
č. 8/2009 Z. z.). Zároveň porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g) a písm.
h) zákona č. 73/1998 Z. z. Pri hodnotení dôkazov boli posudzované a zohľadnené aj predchádzajúce
výsledky služobnej činnosti žalobcu.

16. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca sa protiprávneho konania zakladajúceho dôvod jeho
prepustenia zo služobného pomeru dopustil v noci zo dňa 10.06.2014, pričom jeho nadriadený sa o
tomto konaní dozvedel najskôr dňa 25.09.2014 na základe oznámenia z OISZ ÚIS SKIS MV SR. Návrh
na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bol ministrovi vnútra SR doručený dňa 06.11.2014 a
potom lehoty na prepustenie žalobcu v zmysle § 192 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. boli dodržané.

Žaloba.
17. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie (personálny rozkaz o
jeho prepustení) za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci, ktorý bol zároveň v rozpore s obsahom spisov, rozhodnutie pokladal za
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež mal za to, že v konaní správneho
orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

18. Napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že sa v odôvodnení nezaoberalo podstatným obsahom jeho
podaného rozkladu proti personálnemu rozkazu. Za najdôležitejšiu právnu skutočnosť vo veci považoval
žalobca uplynutie subjektívnej lehoty na jeho prepustenie, s čim sa žalovaný dostatočne nevysporiadal.
Žalobca považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia o tom, že sa nadriadený hodnoverne
dozvedel o dôvode na jeho prepustenie až dňa 25.09.2014 za zavádzajúce, nakoľko ak R.. R.. P. R., ktorý



bol priamym podriadeným R.. J.. N. F. - riaditeľa ÚOÚČ a MD MV SR zasiahol tak vážnym spôsobom
do výkonu jeho služobnej činnosti - odobral mu služobnú zbraň, nebolo možné, aby takúto skutočnosť
neoznámil jeho nadriadenému. Potom, ak bol dôvod na odobratie služobnej zbrane tento istý dôvod bol
spôsobilý aj na jeho prepustenie. Skutočnosť, že príslušník PZ SR pod vplyvom alkoholu vedie motorové
vozidlo alebo, že sa odmietne podrobiť skúške na alkohol bola v rámci Policajného zboru považovaná
za mimoriadnu udalosť, ktorá sa oznamovala až nadriadenému dotknutého policajta. S touto námietkou
sa v napadnutom rozhodnutí žalovaný nevysporiadal.

19. Žalobca tiež nepovažoval za pravdivé ani tvrdenie, že skutočnosť o tom, že riadil motorové
vozidlo v čase dopravnej nehody sa preukázalo až šetrením inšpekcie MV SR, nakoľko v zázname z
telekomunikačnej prevádzky medzi operačným dôstojníkom OR PZ Senica a policajtom ODI Senica
šetriaceho predmetnú dopravnú nehodu bolo jasne uvedené, že on mal dané vozidlo riadiť a potom
jeho nadriadený mal o skutkových okolnostiach veci dostatok informácií a mohol začať konanie o jeho
prepustení už v mesiaci jún 2014, kedy hodnoverne zistil, že vozidlo v čase dopravnej nehody riadil a
toto bolo v pohybe.

20. Žalobca považoval za rozporuplné tvrdenie v napadnutom rozhodnutí o tom, že bolo preukázané,
že bol vodičom predmetného motorového vozidla v čase dopravnej nehody, a to bez ohľadu na fakt, že
obvinenie vznesené voči nemu bolo dozorovým prokurátorom zrušené ako neopodstatnené aj z dôvodu
dôkaznej núdze.

21. Vyjadril presvedčenie, že právny záver žalovaného o tom, že prezumpcia neviny ako zásada
trestného konania sa v konaní o prepustení neuplatňuje nemožno akceptovať, nakoľko bolo potrebné,
aby sa správny orgán konajúci o jeho prepustení dostatočne vysporiadal s tým, či v čase kedy došlo
k dopravnej nehode vôbec viedol dané vozidlo. V prípade, ak by v trestnom konaní vyšlo najavo,
že on nebol vodičom, účastným na dotknutej dopravnej nehode, nastal by rozpor medzi výsledkami
vyšetrovania v trestnom konaní a výsledkami šetrenia nadriadeného.

22. Záverom žalobca uviedol, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že žalovaný rozhodol o
podanom rozklade na základe návrhu osobitnej komisie, čím došlo k porušeniu § 244 zákona č. 73/1998
Z. z. a vade správneho konania majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Vyjadrenie žalovaného.

23. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.05.2015 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť.
V úvode vyjadrenia po stručnom obsahu žalobných námietok bol opísaný zistený skutkový stav
veci predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí. Následne žalovaný zaujal stanovisko k
jednotlivým žalobným námietkam.

24. K námietke o prekludovaní objektívnej lehoty na prepustenie žalobcu uviedol, že hoci dychovej
skúške sa žalobca odmietol podrobiť dňa 10.06.2014, nadriadený sa hodnoverne dozvedel o tom, že
vozidlo riadil až dňa 25.09.2014 z oznámenia vyšetrovateľa SKIS MV SR o vznesení obvinenia žalobcovi,
ktorý predtým tvrdil, že vozidlo v čase nehody neriadil, bolo zaparkované na parkovisku mimo cesty
pred jeho rodinným domom a on bol v dome, kde si dal pivo. Až šetrením sa preukázalo, že vozidlo v
čase nehody skutočne riadil žalobca a toto bolo v pohybe. Na tejto skutočnosti nič nemení ani odobratie
zbrane žalobcovi.

25. Konanie žalobcu - vedenie motorového vozidla v čase mimo výkonu služby a odmietnutie dychovej
skúšky v súvislosti s vedením motorového vozidla, pri ktorom bol účastníkom dopravnej nehody bolo
v konaní riadne preukázané. Týmto konaním žalobca naplnil dôvod prepustenia uvedený v § 192 ods.
1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., pretože porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pričom na tom nič
nemení ani to, že predmetnú nehodu nezavinil.

26. Taktiež nebolo možné akceptovať námietku žalobcu o tom, že v čase dopravnej nehody nebol
vodičom osobného motorového vozidla, nakoľko bol usvedčovaný druhým účastníkom dopravnej
nehody (Y. M.), ktorý ho poznal, ako aj H. F.. Výsluchy týchto osôb vykonal nadriadený v konaní
o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a neboli súčasťou vyšetrovacieho spisu, ktorého kópiu



vyšetrovateľ poskytol nadriadenému žalobcu v súvislosti s disciplinárnym konaním za priestupok v
doprave spočívajúci v premiestnení motorových vozidiel po nehode, ktorého sa dopustil žalobca.

27. Poukázal na skutočnosť, že administratívne konanie sa od trestného konania odlišuje aj väčšou
formálnosťou procesu a voľnejšou úpravou dokazovania. V správnom konaní možno použiť ako dôkazy
aj také dôkazné prostriedky, ktoré nepostačujú svojou formou pre účely trestného konania. V konaní o
prepustení môžu byť využité aj dôkazy vykonané v trestnom konaní. Prezumpcia neviny ako zásada
trestného konania sa podľa názoru Najvyššieho súdu SR v konaní o prepustení neuplatňuje.

28. Napadnutým rozhodnutím žalobcovi nebola vyslovená vina zo spáchania trestného činu, prečinu ani
priestupku, bolo iba rozhodnuté o nemožnosti jeho zotrvania v služobnom pomere z hľadiska konania
nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka Policajného zboru. Takéto rozhodnutie je nezávisle
na rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, rozhodujúcich o vine a treste, preto ani zrušenie
uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi nemalo vplyv na predmetné napadnuté rozhodnutie.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

29. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaného a
ospravedlneného žalobcu, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

30. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
OSP. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho
súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto
zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú
súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

31. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

34. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

35. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

36. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru,
ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

37. Podľa § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení platnom v čase spáchania skutku o prepustení
policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo
dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod
vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť.



38. Podľa § 241 ods. 1, 2, 3 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

39. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo
rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

40.V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých
základe rozhodoval.

41. Podľa § 254 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. k zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote
vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 57, § 58, § 185 ods. 3, § 192 ods. 5, § 245 a 246;
na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.

42. Podľa § 48 ods. 3 písm. g), h) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný
g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného
zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
h) dodržiavať služobnú disciplínu.

43. Podľa § 238 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä
výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy,
vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený
navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

44. Podľa § 244 zákona č. 73/1998 Z. z. proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní,
možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej
komisie; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia
o odvolaní.

45. Predmetom súdneho prieskumu a úlohou správneho súdu v prejednávanej veci je posúdenie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a
dôvodov žalobných námietok.

46. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP
je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi
ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho
prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho,
či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a
súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí
mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom



naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym
orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom
požadované náležitosti (v danom prípade zákon č. 73/1998 Z. z.). Odôvodnenie rozhodnutia musí
opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa
vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením
musí byť logická zhoda. Zároveň musí byť presvedčivé.

47. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

48. V danej veci je správny súd názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného
poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán
dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v rozhodnutí dostatočne odôvodnené.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, aké skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
ako žalovaný vyhodnotili vykonané dôkazy, pri použití akých právnych predpisov a k akým došiel
záverom. Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či vydané rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. V danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, súd musí konštatovať, že
nezistil žalobcom namietanú nezákonnosť (nepreskúmateľnosť) napadnutého rozhodnutia. So všetkými
relevantnými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní sa žalovaný náležite zaoberal a
v svojom rozhodnutí aj patrične vysporiadal. Je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k svojmu
právnemu záveru. Vzhľadom na uvedené súd považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za
súladné s § 241 zákona č. 73/1998 Z. z., keďže žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so
všetkými právne významnými dôvodmi odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu. Preto vznesenej námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa súdu nie je
možné prisvedčiť. Súd je tiež názoru, že správne orgány v dostatočnom rozsahu zistili skutkový stav,
ktorý im umožnil vec náležite posúdiť a taktiež súd nezistil ani rozpor zisteného skutkového stavu vo
veci s administratívnym spisom.

49. Podstatnou námietkou žalobcu vo veci je posúdenie dodržania subjektívnej lehoty (v zmysle § 192
ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení platnom v čase personálneho konania). V tejto súvislosti správny
súd musí poukázať na opis skutku, kladeného za vinu žalobcovi, ktorý bol ako dôvod jeho prepustenia zo
služobného pomeru príslušníka PZ vymedzený v preskúmavanom personálnom rozkaze. Išlo o celkovo
tri samostatné dôvody: 1/ dôvod - dňa 10.06.2014 asi o 23:35 hod. v čase mimo výkonu služby žalobca
ako vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia ev. č. Y.-XXX U. v obci X. na ul. W. pred
rodinným domom č. XXX cúval z miesta ležiaceho mimo cesty, pričom nedal prednosť v jazde vodičovi
motocyklu zn. Honda, 2/dôvod - žalobca spolu so svojím otcom po nehode premiestnili obe vozidlá a 3/
dôvod - na výzvu príslušníka odd. dopravných nehôd ODI OR PZ v Senici sa žalobca odmietol podrobiť
dychovej skúške na prítomnosť alkoholu s odôvodnením, že motorové vozidlo Škoda Octavia neviedol a
odišiel z miesta dopravnej nehody nereagujúc na výzvy polície. V tejto súvislosti súd poukazuje na obsah
administratívneho spisu a listín v ňom sa nachádzajúcich, pričom z uznesenia o začatí trestného stíhania
vydaného dňa 11.06.2014 vyplýva, že v čase jeho vydania nebol ešte ustálený vodič motorového vozidla
Škoda Octavia. Naproti tomu z úradného záznamu OISZ ÚIS SKIS MV SR zo dňa 13.06.2014 (čl.
273-274 administratívneho spisu) vyplýva, že ako vodič motorového vozidla Škoda Octavia bol označený
žalobca. Hlásenie OISZ ÚIS SKIS MV SR zo dňa 22.09.2014 o vznesení obvinenia (zo dňa 22.09.2014)
voči žalobcovi ako vodičovi daného motorového vozidla bolo doručené dňa 25.09.2014 sekcií riadenia
ľudských zdrojov MV SR a 26.09.2014 Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií
MV SR. V administratívnom spise sa nachádzajú zápisnice z výsluchu svedkyne H. F. a poškodeného
Y. M. (uskutočnené 11.06.2014, resp. 17.06.2014) vykonané v prebiehajúcom trestnom konaní a z
nich vyplýva, že tieto osoby (svedkyňa a poškodený) už v priebehu mesiaca jún 2014 označovali
žalobcu ako vodiča motorového vozidla Škoda Octavia, ktoré bolo účastné dopravnej nehody. Súd
musí konštatovať, že ustálenie dôvodu pod bodom 1/ skutku kladeného za vinu žalobcovi, t. j., že bol
vodičom motorového vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu a potom, že by sa z listinných dôkazov v
administratívnom spise sa nachádzajúcich nadriadený mohol hodnoverne dozvedieť, t. j. že zistil dôvod
jeho prepustenia už v mesiaci jún 2014 jednoznačne nevyplýva. Avšak už z úkonov vykonaných po
dopravnej nehode bolo možné nadriadeným žalobcu zistiť, že je dôvodné podozrenie, že žalobca by



mohol byť vodič motorového vozidla Škoda Octavia, účastného na dopravnej nehode. K vymedzeným
dôvodom opísaných v napadnutom personálnom rozkaze - dôvody 2/ a 3/ skutku, pre ktoré bol
žalobca prepustený, súd uvádza, že sa nadriadený musel o nich jednoznačne bezprostredne po
nehode dozvedieť (v priebehu júna 2014), pričom skutočnosti o týchto skutkov nezáviseli od výsledkov
prebiehajúceho trestného konania, ale boli hodnoverne zistené a ustálené bezprostredne po nehode.

50. Za porušenie ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z. konajúcimi správnymi orgánmi súd považuje tú
skutočnosť, že nadriadený žalobcu ako osoba oprávnená vydať rozhodnutie o prepustení žalobcu zo
služobného pomeru príslušníka PZ postupoval v rozpore s ust. § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. v
znení platnom v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí, keď nerozhodol o prepustení žalobcu podľa
§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. v zákonnej subjektívnej dvoj mesačnej lehote plynúcej
odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia.

51. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj skôr uvedených skutočností vyplýva, že dva dôvody
prepustenia žalobcu uvedené v personálnom rozkaze o jeho prepustení (citované v odôvodnení tohto
rozsudku pod bodom 4, resp. 49 - body 2/ a 3/) boli už v nasledujúci deň po dopravnej nehode známe,
dostatočne preukázané a v ďalšom šetrení nespochybnené (boli uvedené v uznesení o začatí trestného
stíhania vydaného dňa 11.06.2014, ako aj v úradnom zázname OISZ ÚIS SKIS MV SR zo dňa
13.06.2014). Iba jeden z troch dôvodov prepustenia žalobcu, a to, že žalobca v čase mimo výkonu služby
ako vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia s týmto vozidlom cúval z miesta ležiaceho
mimo cesty, pričom nedal prednosť v jazde vodičovi motocyklu zn. Honda, nebol hodnoverne ustálený už
po nehode (v mesiaci jún 2014), napriek existencii dôvodného podozrenia a bol predmetom dokazovania
v trestnom konaní.

52. Správny súd uvádza, že v prípade dopravnej nehody, ktorej bol účastný príslušník PZ, za situácie,
že tento je dôvodne podozrivý z jej zavinenia (výpovede svedkyne a poškodeného) a zároveň na výzvu
privolanej hliadky polície sa odmietne podrobiť dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu, resp.
v prípade, ak je dôvodne podozrivý z porušenia povinností účastníka cestnej premávky uvedených v §
21 a v § 22 zákona č. 8/2009 Z. z. (spoluúčasť na premiestnení vozidiel účastných na dopravnej nehode
pred príchodom polície) musela byť táto skutočnosť hlásená nadriadenému žalobcu, a to bezprostredne
po nej, a to aj v prípade, ak na objasnenie skutočnosti, kto bol vodičom motorového vozidla Škoda v
čase dopravnej nehody by bolo následne nutné uskutočniť primerané dokazovanie. Zároveň súd musí
poukázať na to, že nadriadený mal niekoľko dní po nehode vedomosť o odobratí služobnej zbrane
žalobcovi jeho bezprostredným nadriadeným a potom mal povinnosť zisťovať dôvod takéhoto postupu
voči žalobcovi (z hľadiska vyvodenia možného disciplinárneho postihu) a nemal sa uspokojiť len s
nekonkrétnou výpoveďou žalobcu o priebehu dopravnej nehody, v ktorej poprel, že by bol viedol dané
motorové vozidlo Škoda. V prípade, ak by sa aj účasť žalobcu na dopravnej nehode nadriadenému
nehlásila, bolo jeho povinnosťou po tom, čo zistil, že bol žalobca dopravnej nehody účastný, zisťovať jej
detaily a potom nadriadený musel už v priebehu mesiaca jún 2014 vedieť o tom, že žalobca ako účastník
dopravnej nehody (v podozrení ako vodič motorového vozidla Škoda) odmietol sa podrobiť dychovej
skúške na zistenie alkoholu a že premiestnil vozidlá po nehode, t. j. vedel o skutočnostiach kladených
žalobcovi za vinu a pre ktoré bol prepustený zo služobného pomeru.

53. Súd pri posúdení veci musel vychádzať zo skutkov kladených žalobcovi za vinu a potom je potrebné
konštatovať, že o časti skutku, ktorý je ako dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru uvedený
pod bodmi 2/ a 3/ opisu skutku sa musel nadriadený žalobcu dozvedieť a teda ho musel aj zistiť už v
priebehu mesiaca jún 2014, bezprostredne po dopravnej nehode (11.06.2014). Potom je treba ustáliť, že
od tohto dátumu začala žalovanému aj plynúť dvojmesačná prekluzívna lehota, v ktorej mal povinnosť
začať predmetné personálne konanie a aj vydať personálny rozkaz o prepustení žalobcu zo služobného
pomeru. Personálny rozkaz však bol vydaný až dňa 20.11.2014 a potom je namieste uzavrieť, že
nadriadený nerozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru riadne a včas, čím došlo k zániku
tohto jeho práva z dôvodu jeho nevykonania v stanovenej lehote (§ 254 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.).

54. Správny súd uvádza, že vymedzený dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bol
jednoznačne daný aj bez toho, aby bolo hodnoverne zistené nadriadeným, že žalobca bol vodičom
predmetného motorového vozidla účastného na dopravnej nehode (z administratívneho spisu vyplýva,
že sa o tom dozvedel dňa 26.09.2014), nakoľko už samotné žalobcove konanie bezprostredne po
dopravnej nehode spočívajúce v odmietnutí podrobiť sa dychovej skúške na prítomnosť alkoholu a



premiestnení vozidiel účastných dopravnej nehody pred príchodom polície bolo takým previnením, za
ktoré bolo možné bez ďalšieho začať voči nemu personálne konanie o jeho prepustení zo služobného
pomeru, a to aj bez toho, aby mal nadriadený preukázané, že žalobca bol vodičom daného motorového
vozidla. Takéto podozrenie však nadriadený musel mať tiež bezprostredne po dopravnej nehode.

55. Podľa názoru správneho súdu pochybenie, ktorého sa dopustil konajúci orgán verejnej správy, t.
j. začatie personálneho konania a vydanie rozhodnutia - personálneho rozkazu o prepustení žalobcu
zo služobného pomeru príslušníka PZ až po uplynutí zákonnej prekluzívnej subjektívnej lehoty dvoch
mesiacoch od kedy nadriadený žalobcu zistil dôvod na jeho prepustenie predstavuje také pochybenie,
ktoré má za následok, že takto vydané rozhodnutie (personálny rozkaz a následne vydané napadnuté
rozhodnutie žalovaného) je treba pokladať za nezákonné, nakoľko pri ich vydaní došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení personálneho konania. V personálnom rozkaze identifikované dva dôvody, pre
ktoré bolo dané prepustenie zo služobného pomeru (dôvod 2/ a 3/) sú podľa súdu samostatné a
spôsobilé dôvody na vydanie daného personálneho rozkazu, a to aj bez prípadného uvedenia dôvodu
1/, pretože, ak príslušník PZ odmietne sa podrobiť dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v situácii
ak je čo i len podozrenie, že bol vodičom motorového vozidla účastného na dopravnej nehode a bolo
zistené, že menil postavenie vozidiel účastných na dopravnej nehode pred príchodom hliadky dopravnej
polície je toto dostatočný dôvod na vyvodenie najprísnejšieho personálneho opatrenia voči nemu.

56. Súd uvádza, že uznesením Okresnej prokuratúry Senica z 10.11.2014, bolo zrušené uznesenie o
vznesení obvinenia žalobcovi z dôvodu nedostatočných dôkazov ohľadom odmietnutia dychovej skúšky
na alkohol žalobcom (prečin podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona), ako aj vznesenia obvinenia za
prečin podľa § 158 Trestného zákona, t. j. zavinenia dopravnej nehody konkrétnou osobou. Nebolo však
spochybnené, že vodičom motorového vozidla Škoda Octavia v čase dopravnej nehody bol žalobca, ale
to, či dopravnú nehodu zavinil výlučne on.

57. Je pravdou, že z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by došlo
pred vydaním napadnutého rozhodnutia k zasadnutiu osobitnej komisie ministra vnútra SR a na jej
základe - návrhu by bolo pristúpené k vydanie napadnutého rozhodnutia, čím síce nebol naplnený postup
žalovaného v zmysle § 244 zákona č. 73/1998 Z. z., avšak podľa súdu takáto vada sama osebe nie je
takého charakteru, že by mohla spôsobiť nezákonnosť tohto rozhodnutia.

58. Ohľadom vzťahu trestného konania a administratívneho konania a dôkazných prostriedkov
použiteľných v personálnom (administratívnom) konaní správny súd uvádza, že v ponímaní tejto
skutočnosti bolo judikatúrou Najvyššieho súdu SR ustálené, že v administratívnom konaní môžu byť
použité aj dôkazy z trestného konania, avšak v prípade ich neakceptovania sa musí správny orgán s
takouto skutočnosťou náležite vysporiadať.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uznal za dôvodnú vznesenú námietku podstatného
porušenia ustanovení o konaní pred správnymi orgánmi, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191
ods. 1 písm. g) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným
právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať a vydať
nové rozhodnutie a toto náležite odôvodniť.

60. O práve na nárok na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175
ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi toto právo priznané, pričom podľa § 175
ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom.

61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).