{"guid": "5b23a352-6613-4065-80d1-23cba9126869:37f1e5c8-430e-4307-a59c-72eade92db5b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201553.3", "spisova_znacka": "1Cbs/1/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cbs/1/2018 z 29. 9. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. septembra 2019, sp. zn. 1Cbs/1/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018201553.3", "identifikacne_cislo": "1018201553", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Vlasta Huljaková", "sudca_id": 1292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-vlasta-huljakova-1292", "datum_vydania": "2019-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/37f1e5c8-430e-4307-a59c-72eade92db5b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201553.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201553.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201553.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cbs/1/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201553
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201553.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Sedláčkovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: AD - architektúra
a design, B.. K.. C. N.Š., I. XX, XXX XX R., právne zastúpený: Dr. Miroslav Králik, advokát, so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Q. L., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XX, XXX XX B. D.
N., právne zastúpený: Procházka & partners, spol. s.r.o., Búdkova 4, 811 04 Bratislava, IČO: 36 854
948, o návrhu na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave  žalobu zo dňa 7.2.2006, doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 9.2.2006,
na obnovu konania vedeného pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 60Cb/68/1999,    o d m i e t a.
Súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na obnovu konania zo dňa 7.2.2006, doručený Krajskému súdu v Bratislave dňa 9.2.2006
sa žalovaný  domáhal vydania rozhodnutia, ktorým  konajúci súd povolí obnovu konania vedeného na
Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 60Cb/68/1999.

2. V návrhu na obnovu konania žalovaný uviedol, že platobným rozkazom Krajského súdu v Bratislave,
č.k. 60Cb/68/1999-31 zo dňa 27.8.1999 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi pohľadávku v sume
669.500,- Kčs a trovy konania v sume 27.980,- Kčs. Z dôvodu, že v uvedenom platobnom rozkaze
bol žalovaný nesprávne označený, vydal Krajský súd v Bratislave dňa 9.12.2002 opravné uznesenie
pod č.k. 60Cb/68/1999-59.   Návrhom na začatie konania zo dňa 7.7.1992 sa žalobca domáha vydania
rozsudku, ktorým súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 669.500,- Kčs  a súdny poplatok
27.980,- Kčs vrátane všetkých nákladov súdneho konania. Žalovaný bol v návrhu nesprávne označený,
keďže podľa výpisu zo živnostenského registra bolo jeho obchodné meno „Q. L.- E. E., reklamná
agentúra“ a nie  „E. E., reklamná agentúra, Q. L.“. Listom zo dňa  9.12.1992 oznámil žalovaný súdu,
že vzhľadom k nesplneniu termínu dodávky a vád dodávky zo strany žalobcu boli uplatnené finančné
sankcie a žalobcovi bolo uhradené dňa 7.7.1992 suma o výške 124.400,- Kčs, dňa 30.11.1992 suma vo
výške 400,- Kčs a dňa 30.11.1992 suma vo výške 276.500,- Kčs, čo žalovaný zdokladoval príslušnými
dokladmi. Spolu teda uhradil 401.300,- Kčs a vo zvyšku boli uplatnené finančné sankcie. Napriek
uvedenej skutočnosti, žalobca svoj návrh nezobral späť a to ani z časti, ktorá bola preukázateľne
zaplatená a súd ani nevyzval žalobcu k úprave súdneho návrhu. V roku 1995 ukončil žalovaný svoju
podnikateľskú činnosť pod obchodným menom „Q. L. - E. E., reklamná agentúra“, B.Č.: XX XXX XXX,na
základe čoho bol žalobca povinný upraviť svoj návrh v časti označenia strany sporu. V dôsledku týchto
skutočností podľa názoru žalovaného, vydal súd nesprávne rozhodnutie vo veci (označenie žalovaného
i výška dlžnej sumy). Na preukázanie  uvedených skutočností žalovaný pripojil ako dôkaz list zo dňa
1.12.1992 spolu s bankovým výpisom, príkazom na úhradu, fotokópie listov z peňažného denníka
a penalizačnú faktúru. Podľa názoru žalovaného platobný rozkaz Krajského súdu v Bratislave  č.k.
60Cb/68/1999-31 zo dňa 27.8.1999 nebol žalovanému kvôli nesprávnemu označeniu žalovaného nikdy
doručený. V roku 1999 žalovaný pod obchodným menom „Q. L.- E. E., reklamná agentúra“ nepodnikal, v



tom čase však existovala spoločnosť STILL, s.r.o., so sídlom na M. XX H. R..  Uvedený platobný rozkaz
bol doručovaný spoločnosti STILL, s.r.o., a nie žalovanému. Žalovaný ďalej zdôraznil, že v súdnom
spise sa nachádzajú dôkazy, že STILL, reklamná agentúra odmietla zásielku (platobný rozkaz) prevziať
a potvrdiť. Zásielku odmietla prevziať spoločnosť STILL, s.r.o.,  a nie žalovaný. Platobný rozkaz sa
nepodarilo doručiť žalovanému a z uvedeného dôvodu malo byť podľa žalovaného v zmysle § 173 OSP
(platného a účinného do 30.6.2016) zrušený a súd mal vo veci nariadiť pojednávanie. Z uvedeného
dôvodu bolo žalovanému odňaté jeho zákonné právo konať pred súdom a možnosť brániť sa proti
nepravdivým údajom uvedeným v rozhodnutí. Žalovaný sa o vydanom platobnom rozkaze spojeným
s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave dozvedel až na základe upovedomenia o začatí
exekúcie, ktoré mu bolo doručené 31.1.2006. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný dospel k záveru,
že je daný dôvod na obnovu konania v zmysle vtedy platného ustanovenia § 228 ods. 1 písm.a) OSP.

3. Súd prvej inštancie vydal dňa 5.5.2006 uznesenie č.k. 3Cb/3/06-17, ktorým návrh  na obnovu konania
vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 60Cb/68/1999 zamietol a žalobcovi súčasne
nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol,
že z obsahu pripojeného  spisu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 60Cb/68/1999 ma za preukázané,
že platobný rozkaz č.k. 60Cb/68/1999-31 zo dňa 27.8.1999 nadobudol právoplatnosť 4.10.1999.  S
poukazom na ust. § 230 ods. 1 a 2 OSP bol podľa súdu prvej inštancie návrh na obnovu konania podaný
po uplynutí subjektívnej lehoty (v lehote 3 mesiacov od času, keď ten, kto obnovu navrhuje sa dozvedel
o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť).Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie
týmto rozhodnutím návrh na obnovu konania zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi, ktorý síce mal vo veci plný úspech,  náhradu
trov konania nepriznal vzhľadom k tej skutočnosti, že mu  žiadne náklady s týmto konaním nevznikli.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol NS
SR uznesením, č.k. 1Obo/166/2006-28 zo dňa 29.11.2006. Z odôvodnenia rozhodnutia NS SR o
uvedenom odvolaní vyplýva, že v uvedenom prípade  napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
je nepreskúmateľné, keďže nebol pripojený základný spis krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
60Cb/68/1999 a teda nie je zrejmé, z akých dôkazov rozhodovanie o návrhu  žalovaného na obnovu
konania súd prvej inštancie vychádzal. Nie je potom podľa jeho názoru možné konštatovať ani tú
skutočnosť, či lehota na podanie návrhu na obnovu konania bola v zmysle citovaných ustanovení OSP
zachovaná. Vzhľadom na vyššie uvedené, Najvyšší súd  SR   napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa ods. 3 citovaného ustanovenia vrátil vec  súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

5. Súd prvej inštancie následne vo veci rozhodol uznesením 3Cb/3/06-31 zo dňa 2.7.2007, kedy
opätovne návrh na obnovu konania vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn.60Cb/68/1999
zamietol a žalobcovi nepriznal  nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia  uvedeného rozhodnutia
súdu prvej inštancie okrem iného  vyplýva, že pri doručovaní žaloby a platobného rozkazu v konaní
vedenom na Krajskom súde v Bratislave,  pod sp. zn. 60Cb/68/1999 poštový doručovateľ na vrátenej
zásielke súdu oznámil, že žalovaný odmieta poštovú zásielku prevziať, aj potvrdiť, bez udania dôvodu.
Súd opravným, uznesením zo 7.12.2002 opravil chybu v písaní v mene žalovaného z „L.“ na „L.“.
Uvedené opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 5.3.2004. Zo zisťovania súdu prvej
inštancie vyplýva, že trvalé bydlisko žalovaného Q. L., U.. XX.XX.XXXX, podľa Registra obyvateľov SR
bola  M.  XX/XXX,  R.- E. G.. Pri doručovaní súdnej zásielky žalovaného  OR PZ v Bratislave I sa zásielka
vrátila nedoručená s tým, že reklamná agentúra s na uvedenej adrese  M. XX, R., nenachádza.

6. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na Hospodársku zmluvu č. 03/91, ktorú žalobca uzatvoril
so žalovaným dňa 7.1.1992, v ktorej odberateľ uviedol svoje sídlo na M. XX H. R.. Súd mal teda za
preukázané, že na takto uvedenej adrese aj prevzal faktúru č. 01/92f zo dňa 5.1.1992 na sumu 304.500,-
Kčs. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie  návrh na obnovu konania nijakým spôsobom nepreukázal, že
by žalobcu informoval o zmene sídla, po osobnom prevzatí faktúry č. 01/92fa zo dňa 5.1.1992 a spornú
faktúru neuhradil. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo žaloby a označil žalovaného v platobnom
rozkaze podľa návrhu žalobcu. Z predložených dokladov návrhu na obnovu konania súd prvej inštancie
dospel k záveru, že nie sú dôvody na obnovenie konania a preto návrh na obnovu  konania podľa §
234 ods. 1 OSP zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalobca
mal síce vo veci plný úspech, avšak vzhľadom k tej skutočnosti, že v súvislosti s týmto konaním žiadne
trovy  nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozhodnutiu podal opätovne



odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č.k. 5Obo/74/2007-39 zo dňa
30.11.2017 a to tak, že napadnuté uznesenie krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že tak ako  bolo skôr odvolacím súdom
zrušené predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie bol povinný v prípade,
ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, byť viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 226 OSP).  Súd prvej inštancie nerešpektoval vyslovený právny názor odvolacieho súdu,
nevykonal žiadne dokazovanie a opätovne rozhodol a návrh na obnovu konania zamietol. Z obsahu
spisu nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť, čo bolo predmetom pôvodného konania,
spis neobsahuje platobný rozkaz č.k. 60Cb/68/1999-31 zo dňa 27.8.1999, dôkazy o jeho doručení (§173
OSP), pričom návrhom na obnovu konania možno napadnúť iba právoplatný rozsudok. Nie je zrejmé,
čo bolo predmetom opravného uznesenia, ani tento dôkaz sa v spise nenachádza. Súd prvej inštancie
si nevyžiadal základný spis, tento nebol pripojený, a preto nebolo preukázané, akými úvahami sa pri
rozhodovaní dôkazov súd prvej inštancie riadil. V odôvodnení rozhodnutia sa obmedzil na všeobecné
konštatovanie o vykonanom dokazovaní, pričom nie je preskúmateľné, z ktorých skutkových dôkazov
vyplývajú zistenia súdu, že návrh na obnovu konania nie je dôvodný. Uznesením č.k. 3Cb/3/06-43 zo
dňa 10.10.2008 súd prvej inštancie návrh na obnovu konania vo veci vedenej na Krajskom súde v
Bratislave, pod č.k. 60Cb/68/1999 zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.  V odôvodnení
súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu spisu 60Cb/68/1999 vyplýva, že  žalobou došlou dňa  23.3.1993
na Obvodný súd Bratislava I v Bratislave, si žalobca uplatnil voči žalovanému STILL STUDIO, reklamná
agentúra Q. L. R., právo na zaplatenie faktúry č. 1/92fa zo dňa 5.1.1992 v sume 304.500,- Kčs za
dodávku a montáž 1. časti  interiéru budovy H.,  D. M. a faktúru č. 8/92 zo dňa 17.2.1992 v sume
395.000,- Kčs za dodávku a montáž 2. časti interiéru budovy H., D. M.. Obvodný súd Bratislava I v
Bratislave, uznesením zo dňa 18.2.1992 postúpil vec z dôvodu vecnej príslušnosti Mestskému súdu
v Bratislave. Vec bola dňa 20.8.1999 z Okresného súdu Bratislava I v Bratislave  v zmysle  vyššie
uvedeného uznesenia postúpená Krajskému súdu v Bratislave. Krajský súd v Bratislave platobným
rozkazom zo dňa 27.8.1999, č.k. 60Cb/68/1999-31 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú sumu
s trovami konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 4.10.1999 (č.l. 60). Žalobca podľa
názoru súdu prvej inštancie platobný rozkaz prevzal dňa 14.9.1999. Pri doručovaní platobného rozkazu
žalovanému sa súdna zásielka vrátila späť s tým, že adresát odmieta poštovú zásielku prevziať, potvrdiť
a udať dôvod. Zásielka sa súdu vrátila 17.9.1999. Súd ďalej v uvedenom uznesení uviedol, že podľa
Hospodárskej zmluvy č. 09/478/91, ktorú strany sporu uzavreli dňa 18.9.1991, z ktorej prvý raz žalobca
uplatnil nárok v pôvodnom konaní s tým, že  ako odberateľ je STILL STUDIO, reklamná agentúra,
štatutárny zástupca pán Q. L.. Podľa zmluvy zo dňa 7.1.1992 bol ako odberateľ uvedený STILL STUDIO -
reklamná agentúra, Bratislava, ako štatutárny zástupca pán. Q. L.. Podľa otlačku pečiatky je možné zistiť
iba  označenie STILL STUDIO, M. XX, R.. Pri podpise týchto zmlúv žalovaný podľa názoru súdu sám
označil, resp. akceptoval  svoje obchodné meno - označenie  v znení tak, ako bolo aj následne uvedené
v žalobe. Žalovaný súdu nepreukázal, že by požiadal o opravu v svojom označení v hospodárskych
zmluvách a sám uviedol žalobcu do omylu. Zásielky, doručované mu pod týmto označením do určitého
času pravdepodobne aj preberal.  Súd pri tomto konštatovaní vychádzal z dokladov doložených do spisu
k žalobe.

7. V ďalšom dôvode na obnovu konania žalovaný uviedol, že súdu listom zo dňa 1.12.1992 dal vyjadrenie
k žalobe, pričom z č.l. 11 v súdnom spise sp. zn. 60Cb/68/1999 vyplýva, že v jeho záhlaví je uvedené
„STILL STUDIO PUBLICITY AGENCY Bratislava“ a tento list je podpísaný nečitateľným podpisom nad
vytlačeným menom Q. L.. Žalovaný v tomto podaní súdu sám seba neoznačil tak, ako to v rámci podania
obnovy konania uvádza, to znamená v zmysle  zapísaného obchodného mena a podľa vydaného
živnostenského oprávnenia.  Súd ďalej konštatoval, že po tom, že žalovaný ukončil svoju podnikateľskú
činnosť pod obchodným menom „Q. L. E. E., reklamná agentúra“ v roku 1999 žalobcu neinformoval a
túto skutočnosť neoznámil ani súdu. Uvedená  skutočnosť bola zistená súdom podľa Živnostenského
registra Okresného úradu Bratislava I v Bratislave.

8. S poukazom na ust. § 50 OSP súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyššie uvedený platobný
rozkaz bol riadne doručený, keďže platobný rozkaz bol doručovaný žalovanému na súdnej zásielke
označovanej ako  adresát  E. E., reklamná agentúra Q. L., M. XX, R.. Poštový doručovateľ na vrátenej
zásielke neuviedol  že adresát je neznámy, ale že „Still agentúra rekl.“ odmieta poštovú zásielku prevziať
aj potvrdiť  udať dôvod.



9. Vychádzajúc z vyššie popísaného postupu v konaní vo veci sp. zn. 60Cb/68/1999, vrátane
doručovania opravného uznesenia dospel súd k záveru, že nie sú tu dôvody obnovy konania v zmysle
ust. § 228 ods. 1 OSP. Ďalej súd konštatoval, že k návrhu na obnovu konania žalovaný nepriložil fotokópiu
upovedomenia o začatí exekúcie žalobcom, ktorou by súdu preukázal dodržanie lehoty na podanie
návrhu na obnovu konania podľa ust. § 230 ods. 1 OSP. Na základe takto doplneného dokazovania súd
návrh na obnovu konania zamietol a o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP s
poukazom na rovnaké dôvody, ako v predchádzajúcich rozhodnutiach.

10. Na odvolanie žalovaného proti predmetnému rozhodnutiu opätovne rozhodoval Najvyšší súdu SR,
ktorý uznesením  č.k. 5Obo/9/2009-63 zo dňa 30.1.2009 napadnuté uznesenie Krajského súdu v
Bratislave , č.k. 3Cb/3/06-43 zo dňa 10.10.2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.  Z odôvodnenia
odvolacieho súdu okrem iného vyplýva, že v prejednávanej veci o obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1
písm.a) OSP v pôvodnom konaní, žalovaný jej prípustnosť oprel o dôkaz, že v platobnom rozkaze zo dňa
27.8.1999, č.k. 60Cb/68/1999-31 bol žalovaný nesprávne označený, a preto súd vydal dňa 9.12.2002
opravné uznesenie. V roku 1999 žalovaný pod obchodným menom „Q. L., E. E., reklamná agentúra“
nepodnikal. Existuje však spoločnosť STILL, s.r.o., so sídlom na M. XX v Bratislave, ktorá spoločnosť
odmietla zásielku - platobný rozkaz prevziať, teda nešlo o žalovaného. Platobný rozkaz sa nepodarilo
doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto mal byť zrušený a súd mal nariadiť pojednávanie. Žalovaný
sa o platobnom rozkaze v spojení s opravným uznesením dozvedel až na základe upovedomenia o
začatí exekúcie, ktoré mu bolo doručené 31.1.2006.

11. Odvolací súd po oboznámení sa so všetkými dostupnými listinnými dôkazmi, predovšetkým so
spisom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 60Cb/68/1999 dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
dôvodné. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru  bez nariadenia pojednávania, napadnutým uznesením
návrhu na obnovu konania nevyhovel, pretože nezistil dôvody prípustnosti na povolenie obnovy konania
v zmysle ust.§ 228 ods. 1 OSP. Podľa konštatovania odvolacieho súdu, pojednávanie sa nemusí nariadiť
v taxatívne  stanovených prípadoch uvedených  v ust § 234 ods. 2 OSP, medzi ktoré patrí aj zamietnutie
návrhu na obnovu konania z dôvodu jeho neprípustnosti. Prípady, v ktorých môže súd rozhodnúť aj
bez pojednávania sú taxatívne ustanovené v § 234 ods. 2 OSP, pričom môže ísť aj o prípad, ak návrh
na povolenie obnovy konania je zrejme oneskorený (§ 230  OSP). Ak sa však návrh na povolenie
obnovy konania opiera o dôvody uvedené v ust. § 228 ods. 1 písm.a) OSP, ale tvrdený dôvod nemal
súd za preukázaný, nejde o neprípustnosť obnovy v zmysle § 234 ods. 2 OSP, preto súd mohol návrh
zamietnuť iba po jeho prejednaní na verejnom pojednávaní. Ak súd prvého stupňa zamietol návrh
na obnovu konania z dôvodu nezistenia zákonných podmienok na obnovu (§ 228 ods. 1 OSP) bez
toho, že by vo veci samej nariadil pojednávanie a strany sporu naň predvolal,  išlo o vadu konania,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Iný postup odvolacieho súdu by bol odňatím
možnosti žalovaného ako  žalobcu obnovy konania konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm.f)
OSP.  Ďalej odvolací súd poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie po tom, čo v napadnutom
uznesení uviedol, že dôvod na povolenie obnovy konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 OSP nezistil, v
odôvodnení napadnutého uznesenia naďalej uviedol, že žalovaný k návrhu na obnovu konania nepriložil
fotokópiu upovedomenia o začatí exekúcie žalovaným, ktorou by súdu preukázal dodržanie lehoty na
podanie návrhu na obnovu konania podľa § 230 ods. 1 OSP. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie
konštatoval, že na základ takto doplneného dokazovania súd návrh na obnovu konania zamietol. K
uvedenému odvolací súd  zdôraznil, že ak teda súd prvej inštancie sa existenciou zákonných podmienok
na obnovu konania (§ 228 ods. 1 OSP) zaoberal a tieto v konaní nezistil, nemohol bez ďalšieho návrh na
povolenie obnovy konania zamietnuť len preto, že žalovaný k návrhu nepriložil fotokópiu upovedomenia
o začatí exekúcie a v konaní nepreukázal, že podaný návrh na obnovu konania bol podaný  včas.
Náležitosti návrhu na obnovu konania  sú stanovené ustanoveniami  § 228 ods. 3 OSP a okrem iných
náležitostí, návrh musí obsahovať oznámenie skutočností, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas.
Ak teda súd prvého stupňa chcel uvažovať, že návrh na obnovu konania zamieta aj z dôvodu, že je
zrejme oneskorený, potom by musel vychádzať zo skutočností, ktoré sú obsahom spisu a následne by
bolo možno posúdiť záver o zrejmom oneskorení jeho podania. V odôvodnení napadnutého uznesenia
takýto záver súdu prvého stupňa absentuje a preto nebolo vôbec zrejmé, z akého skutkového stavu
vlastne súd prvej inštancie vychádzal. Vzhľadom na vyššie uvedené, Najvyšší súd SR napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 221 ods. 1 písm. f)  zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia
OSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.



12. V súlade so závermi odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vytýčil vo veci termín pojednávania
na deň 1.7.2010, na ktoré sa nedostavil žalobca. Žalobca napriek skutočnosti, že mal doručenie
predvolania  vykázané dňom 8.6.2010, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd vykonal
pojednávanie bez prítomnosti žalobcu. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného založil do súdneho
spisu fotokópiu poštovej doručenky i od Exekútorského úradu Mgr. Marcely Zummenovej, súdnej
exekútorky (Exekútorský úrad Michalovce), ktorou preukázal doručenie upovedomenia žalovanému o
začatí exekúcie dňom 31.1.2006. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní k dotazu súdu, aby sa
vyjadril k označovaniu alebo uvádzaniu svojho mena podľa Hospodárskej zmluvy č. 09478/91 zo dňa
18.9.1991, kde je uvedené obchodné meno firmy  STILL STUDIO uviedol, že podľa jeho názoru uvedené
drobné nepresnosti na veci nič nemenia. Ďalej z prednesu právneho zástupcu žalovaného vyplýva,
že žaloba bola podaná na súd v roku 1992 a platobný rozkaz bol vydaný v roku 1999 a za uvedené
obdobie mu nebola daná možnosť, aby sa k predmetu sporu vyjadril a rovnako tak zdôraznil, že platobný
rozkaz nebol  do dnešného dňa žalovanému doručený.  Na uvedenom pojednávaní došlo k rozhodnutiu,
ktorým súd uznesením č.k. 3Cb/3/2006-79 návrh na obnovu konania opätovne zamietol a žalobcovi
nepriznal trovy konania. V odvodnení tohto rozhodnutia súd uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie, na
ktorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalovanému doručené dňa 30.1.2006 a návrh na
obnovu konania bol podaný osobne dňa 9.2.2006. Ďalej v predmetnom uznesení uviedol, že v svojom
skoršom rozhodnutí, v uznesení  zo dňa 10.10.2008, podrobne rozpísal skutkový a právny stav, ktorý
sa v prejednávanej veci nezmenil. Súd po zrušení veci odvolacím súdom na vytýčenom pojednávaní
zisťoval, prečo žalovaný sám seba označoval rôzne. Súd sa nestotožnil s vyjadrením právneho zástupcu
žalovaného, že ide o drobné nepresnosti  medzi označovaním žalovaného v hospodárskej zmluve
v porovnaní s označením žalovaného podľa živnostenského  oprávnenia a uzavrel, že ak by aj súd
akceptoval túto nepresnosť pri doručovaní zásielky na adrese trvalého pobytu žalovaného, podľa
potvrdenia  Registra obyvateľov SR Banská Bystrica zo dňa 5.9.2003, pri doručovaní opravného
uznesenia sa táto zásielka vrátila súdu dňa 2.10.2003 s oznámení poštového doručovateľa, že adresát
je neznámy. Na základe takto doplneného zisťovania zákonných podmienok  na obnovu konania súd
dospel k záveru, že podľa ust. § 228 ods. 1 OSP nie sú dôvody na povolenie obnovy konania. O nároku
na náhradu trov konania  rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP a keďže žalobca mal vo veci plný úspech,
bola mu priznaná plná náhrada trov konania.

13. O odvolaní  žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č.k.3Cb/3/2006-79 z 1.júla
2010  rozhodol  Najvyšší súd SR uznesením č.k. 4Obo/10/2018-145, ktorým napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil  na ďalšie konanie. Z napadnutého uznesenia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že žalovaný
podal odvolanie voči  uvedenému uzneseniu podľa § 205 ods. 2 písm.a), d) a f) OSP tvrdiac, že vo
vzťahu k výroku o zamietnutí žaloby dospel súd prvej  inštancie na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, ale súčasne, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia.  Odvolateľ súdu prvej inštancie vytkol, že sa v uznesení vecne nevysporiadal ani
s jednou jeho námietkou, resp. dôvodom zakladajúcim dôvodnosť obnovy konania v predmetnej veci.
Z odvolania  žalovaného vyplýva, že  žalobca sa  žalobou zo dňa 13.7.1992 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 699.500,- Kčs. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 1.12.1992 žalovaný uviedol, že došlo
k zániku pohľadávok žalobcu a na preukázanie týchto tvrdení navrhol ako dôkazy dva listy zo dňa
6.7.1992, ktoré pripojil k svojmu vyjadreniu.  Uvedené navrhované dôkazy tak, ako ďalšie dôkazy
výsluch žalobcu a žalovaného nemohli byť v pôvodnom konaní vykonané z dôvodov objektívnej povahy,
spočívajúcej v nesprávnom doručovaní platobného rozkazu. Žalovaný tvrdil, že z listu Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 24.6.1999 a z jeho prílohy založenej v spise sp. zn. 60Cb/68/1999, ako aj č.l. 26 a
27 uvedeného spisu vyplýva, že žalovaný ukončil dňa 27.2.1995  vykonávanie podnikateľskej činnosti,
ktorú dovtedy vykonával pod obchodným menom „Q. L., E. E., reklamná agentúra“. Napriek skutočnosti,
že súdu bolo  z uvedeného listu známe, že žalovaný už  štyri roky podnikateľskú činnosť nevykonáva,
doručoval súd prvej inštancie vyššie spomínaný platobný rozkaz na v tom čase neexistujúcu, resp.
nefunkčnú adresu, miesta podnikania, pričom na obálke ako adresáta uviedol obchodné meno a miesto
podnikania  používané v minulosti žalovaným („E. E., reklamná agentúra, Q. L.“) a to aj v podobe,
v akej muselo byť označenie žalovaného predmetom opravného uznesenia. Skutočnosť, že na M. Z.
sa  miesto podnikania nenachádzalo, potvrdzuje aj vyjadrenie OO PZ Staré Mesto- západ (č.l. 64),  z
ktorého vyplýva, že na uvedenej adrese sa nenachádza reklamná agentúra E. E.. Zásielka preto bola
poštovým doručovateľom nesprávne doručovaná spoločnosti  STILL, s.r.o., ktorá síce sídlila na tej istej
adrese (M. XX), avšak táto odmietla zásielku ( platobný rozkaz ) prevziať z dôvodu, že adresátom tejto
písomnosti bol uvedený  subjekt ako „ E. E.,  reklamná agentúra, Q. L., M. XX, D..O..R. XXX, R.“.
Zásielka bola vrátená prvoinštančnému súdu dňa 17.9.1999 s tým, že je založená v pôvodnom spise



ako č.l. 31. Obchodná spoločnosť  STILL, s.r.o. teda odmietla  zásielku prevziať z dôvodu, že nebola jej
adresátom a keďže platobný rozkaz  nebol určený tejto spoločnosti, nešlo o bezdôvodné odopretie jej
prijatia. Naopak, prevzatie platobného rozkazu  bolo odopreté osobou, ktorá na jeho prevzatie nebola
nijako oprávnená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalovaný v odvolaní tvrdil, že súdu prvej inštancie
bolo pri doručovaní platobného rozkazu v roku 1999 na adresu niekdajšieho  podnikania žalovaného
zrejmé, že na danom mieste nebude môcť označenú zásielku adresát prevziať, pretože žalovaný už
od roku 1995 podnikateľskú činnosť nevykonával. Súčasne bolo z pôvodného spisu (č.l. 23) zrejmé,
že zásielku s platobným rozkazom, ktorú spoločnosť STILL s.r.o. odoprela prevziať, nebolo možné
považovať za doručenú, pretože nešlo o odopretie prevzatia zásielky. Súd prvej inštancie mal preto v
zmysle  ust. § 173 ods. 2 OSP v znení účinnom do 3.9.1999 platobný rozkaz uznesením v plnom rozsahu
zrušiť a pokračovať v konaní napríklad s opatrovníkom. Namiesto toho súd platobný rozkaz ponechal
v platnosti, vydal k nemu dve opravné uznesenia, z ktorých sa prvé stratilo (č.k. 60Cb/68/1999-56),
preto sa v pôvodnom spise nachádza len prvopis druhého uznesenia č.k. 60Cb/68/1999-59, ktorý súd
doručoval žalovanému prostredníctvom ustanoveného opatrovníka. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol
a to v časti prvoinštančného uznesenia týkajúcej sa časti nesprávne označovania žalovaného, že to
bol sám žalobca, ktorý ešte v roku 1992, ktorý žalovaného nesprávne označil ako „STILL STUDIO“, čo
bol obchodný názov iného subjektu registrovaného v obchodnom registri v odd.Firm, vl. č. 663 a nie
obchodným menom žalovaného, ktoré znelo „Q. L., E. E., reklamná agentúra“.

14.  Z uvedeného žalovaný vyvodil, že v pôvodnom konaní nemohli byť z objektívnych dôvodov
vykonané viaceré dôkazy, najmä vyššie spomínané listy, ktoré preukazovali nedôvodnosť žaloby a zánik
pohľadávok žalobcu, ako aj výsluchy strán sporu a iné doklady, ktoré by žalovaný mohol predložiť
na pojednávaní a ktoré by mohli privodiť žalovanému priaznivejšie rozhodnutie vo veci. K odvolaniu
žalovanému sa žalobca nevyjadril. Najvyšší súd SR ako odvolací súd (§ 470 ods. 4 Civilný sporový
poriadok, ďalej už len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu a medziach podaného
odvolania  a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné. Vzhľadom k tej skutočnosti, že odvolanie bolo podané pred 1.7.2016, t.j. za účinnosti OSP,
odvolací súd postupoval v zmysle § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP a právnu vec posudzoval v zmysle
príslušných ustanovení OSP. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu,
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že uznesenie kritéria riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v spojení s § 157 ods. 2 OSP (v súčasnosti § 220 ods. 2 CSP) nespĺňa. Po
preskúmaní  odvolaním napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu dospel odvolací súd k záveru,
že toto je nepreskúmateľné z dôvodu, že vo vzťahu k zistenému skutkovému a právnemu stavu veci, súd
prvej inštancie odkazuje na svoje predchádzajúce  zrušené uznesenie č.k. 3Cb/3/06-43 z 10.10.2008.
V ďalšom súd prvej inštancie opísal okolnosti popísané na pojednávaní konanom dňa 1.7.2010. V tejto
súvislosti odvolací súd zdôraznil, že odkaz na skutkový a právny stav opísaný v zrušenom rozhodnutí
nepostačuje osobitne za situácie, keď Najvyšší súd SR ako odvolací súd vo svojom zrušujúcom
uznesení č.k. 5Obo/74/2007-39 z 30.11.2007  súdu prvej inštancie vytkol nepreskúmateľnosť  jeho
uznesenia č.k. 3Cb/3/06-31 z 2.7.2007, ktorá bola daná tým, že z predmetného uznesenia nebolo
zrejmé, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil a z ktorých konkrétnych dôkazov vyplývajú skutkové
zistenia súdu prvej inštancie, ktoré súd prvej inštancie rozpísal práve v uznesení č.k. 3Cb/3/06-43
z 10.10.2008, ktoré však bolo zrušené (neexistuje). Napriek tomu, súd prvej inštancie  v odvolaním
napadnutom uznesení skutkové zistenia opäť neuviedol, v dôsledku ktorej skutočnosti jeho rozhodnutie
bolo opäť nepreskúmateľné, takže sa znovu dopustil už raz  vytknutej vady, majúcej za následok
porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho
súdu pri vyhotovení napadnutého uznesenia dostatočne neriadil ustanovením § 220 CSP a uvedeným
postupom znemožnil žalovanému uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a nedostatočne zistil skutkový stav. Vzhľadom na uvedené,
odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1, písm.b), c) zrušil a vec mu podľa § 391 ods.1
CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Na margo odvolateľom  namietaného nesprávneho
doručovania platobného rozkazu  v pôvodnom konaní, Najvyšší súd SR zdôraznil, že OSP s účinnosťou
do 30.6.2016 a od 1.7.2016 CSP výslovne ustanovujú doručiť platobný rozkaz žalovanému do vlastných
rúk; náhradné doručenie je vylúčené (§ 173 OSP, resp. § 266 CSP). V opačnom prípade  dochádza  k
odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom.

15. Po vrátení veci z odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nariadil na deň 26.9.2019 pojednávanie,
na ktoré predvolal obe strany sporu, vrátane právnych zástupcov. Na pojednávaní sa zúčastnili len



právni zástupcovia strán sporu. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že  je nevyhnutné
v tomto štádiu konania posúdiť meritórny dôvod a to je objektívna nemožnosť žalovaného efektívne
brániť svoje práva a použiť prostriedky procesnej obrany proti vydanému platobnému rozkazu. Poukázal
predovšetkým na bod 26 v spojení s bodom 31 ostatného rozhodnutia najvyššieho súdu s tým, že
by bolo najefektívnejšie vyhovieť návrhu na obnovu konania a umožniť navrhovateľovi obnovy, aby si
mohol uplatniť všetky prvky svojho práva na prístup k súdu. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní
vyjadril v tom zmysle, že podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania,
keďže tvrdenia žalovaného o údajnom uhradení sumy vo výške 401.300,- Kčs a dôkazy predložené
žalovaným spolu s obnovou konania nie sú spôsobilé pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Na pojednávaní založil do súdneho spisu viaceré hmotnoprávne listiny, ako reklamáciu vadnej dodávky,
penalizáciu za vadnú dodávku, penalizáciu za oneskorenú dodávku  zo dňa 22.1.1992, ktorej prílohou bol
aj reklamačný list, vyúčtovanie penále atď. Ďalej predložil aj doklad ako zúčtovanie záväzkov zo zmluvy
09478/91. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní vyjadroval predovšetkým k hmotnoprávnej
stránke samotného  pôvodného konania a tvrdil, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by z
jeho strany skutočne došlo k úhrade ním uvádzaných súm vo výške 124.400,- Czk, 400,- Czk a 276.500,-
Czk. Žalobcovi  neboli nikdy tieto sumy pripísané na jeho účet. Ďalej právny zástupca žalobcu k tvrdeniu
žalovaného uviedol, že  zvyšná časť dlžnej sumy bola voči žalobcovi uplatnená vo forme finančných
sankcií, pričom podľa jeho názor z príloh vyplýva, že malo ísť o sankcie za vadnú dodávku zábradlia a za
oneskorenú dodávku prác z hospodárskych zmlúv. Žalobca  k uvedenému uviedol, že žiadne dokumenty
týkajúce sa akejkoľvek reklamácie za vadnú dodávku prác, sankcie za oneskorenú dodávku prác, či
penalizačných faktúr mu neboli  nikdy zo strany žalovaného doručené a nikdy neboli žiadnym spôsobom
uplatnené. K údajným sankciám za oneskorenú dodávku prác právny zástupca žalobcu uviedol, že pri
podaní žaloby  boli zo strany žalobcu predložené súdu aj dôkazy, ktoré boli založené v pôvodnom spise,
ale žalobca súdu predložil aj dôkaz zo dňa 10.11.1991 o odovzdaní prác zazmluvnených hospodárskou
zmluvou č. 09478/91, z ktorej je zrejmé, že dodacia lehota prác je najneskôr 10.11.1991. Súčasne bol
súdu predložený aj zápis o odovzdaní prác z Hospodárskej zmluvy č. 03/91. Z predmetných zápisov
o odovzdaní prác je podľa právneho zástupcu žalobcu zrejmé, že práce z oboch zmlúv boli zo strany
žalobcu dodané v rámci zmluvne dohodnutej lehoty a tieto boli riadne odovzdané investorovi, ktorým
bola obchodná spoločnosť H. M., zastúpená pánom T., pričom zo zápisov je ďalej zrejmé, že zo strany
investora boli práce prijaté  bez akýchkoľvek námietok ohľadom vád.

16. Na základe vyššie uvedeného, žalobca považoval tvrdenia žalovaného o akomkoľvek zaplatení časti
ceny za dodávku prác v zmysle hospodárskych zmlúv za účelové a ničím nepreukázané. Rovnako tak
aj tvrdenie žalovaného o reklamovaní dodávky a pokiaľ ide o uvedené sankcie za oneskorenú dodávku
prác, zo žalobcom predložených popisov prác je zrejmé, že žalovaný  nebol oprávnený voči žalobcovi
takéto sankcie uplatniť. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby súd návrh na obnovu konania
zamietol a priznal náhradu trov konania žalobcovi v celom rozsahu.  Súd prvej inštancie,  pojednávanie
konané dňa 26.9.2019 odročil na neurčito z dôvodu oboznámenia sa  s novým vyjadrením právneho
zástupcu žalobcu, predneseným na  pojednávaní a za účelom posúdenia procesných podmienok
prípustnosti  obnovy konania.

17. Podľa § 470 ods.1 CSP  (účinného  od 1.7.2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na
konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP  právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenie tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových  tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.

18. Súd prvej inštancie konštatuje, že konanie  na súde prvej inštancie sa začalo, v prevažnej väčšine sa
viedlo v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa OSP zákon  č.99/1963 Zb., avšak o
návrhu na obnovu konania (žaloby na obnovu konania)  rozhodol súd dňa 30.0.2019, teda už za účinnosti
právnej úpravy CSP , zákon č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473
CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava  OSP zákona  č.99/1963 Zb. a aj na konania
začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

19. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je  prípustná žaloba na obnovu konania



a) ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia, alebo dôkazy,  týkajúce sa strán alebo predmetu pôvodného
konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní, ak mu môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

20. Podľa § 398 CSP žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým
bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier
schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

21. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v neprospech ktorej bolo
rozhodnutie vydané.

22. Podľa § 409 CSP,  na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie.

23. Podľa § 410 CSP žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodol v prvej inštancii.

24. Podľa § 411 ods. 1 CSP, rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania  je súd viazaný.

25. Podľa § 413 ods. 1 písm.c) CSP, súd uznesením odmietne žalobu na  obnovu konania, ak smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná.

26. Podľa § 265 ods. 1 CSP, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností
tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných
dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj
platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú
peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

27. Podľa § 266 ods. 1 , platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.

28. Podľa § 266 ods. 2 CSP, na doručovanie platobného rozkazu sa nepoužijú ustanovenia § 111 ods. 3
<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> a § 116 <https://www.slov-lex.sk/
pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>.

29. Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd
platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://
www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>.

30. Podľa § 172 ods. 1 OSP, účinného do 3.9.1999, predseda senátu môže, aj bez výslovnej žiadosti
navrhovateľa, bez vypočutia odporcu  vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu na začatie konania uplatňuje
právo na zaplatenie  peňažnej sumy, neprevyšujúcej 50.000,- Sk, v obchodných veciach neprevyšujúcej
milión Sk, alebo právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá sa opiera o výpis z kníh tuzemského
peňažného ústavu, ak uplatnené právo vyplýva zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom
rozkaze odporcovi uloží, aby  do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi
uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný
rozkaz vydal. Podanie odporu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 ods. 1  sa nepoužije.

31. Podľa § 173 ods. 1 OSP, účinného do 3.9.1999, platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných
rúk, náhradné doručenie je vylúčené.

32. Podľa § 173 ods. 2 OSP účinného do 3.9.1999, ak platobný rozkaz nemožno doručiť  čo i len jednému
z odporcov, predseda senátu ho uznesením zruší v plnom rozsahu.

33. Podľa § 47 ods. 1 OSP účinného v rozhodnom čase, do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri
ktorých tak ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak to nariadi predseda senátu.

34. Podľa § 47 ods. 2 CSP, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk  zastihnutý,
hoci sa vmieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde



doručiť znovu v deň a hodinu, uvedenú v oznámení. Ak zostane aj nový pokus o doručenie bezvýsledný,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte, alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom
upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní o uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto
lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

35. Podľa § 50 OSP účinného v rozhodnom čase, ak adresát bezdôvodne  odoprie písomnosť
prijať, je písomnosť doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť adresát poučený
doručovateľom.

36. Z obsahu pripojeného súdneho spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 60Cb/68/99 ( ďalej aj ako
„pôvodný spis“) súd prvej inštancie zistil, že dňa 23.4.1993 bol na Mestský súd v Bratislave postúpený
( postúpený z Obvodného súdu Bratislava I v zmysle uznesenia č.k. Cb/147/92-17 zo dňa 18.12.1992,)
návrh na začatie konania žalobcu (označeného ako AD- architektúra a design, B.. K.. C.U. N., Z.. Č.
K. XX, XXX XX R. ) proti žalovanému, (označenému ako E. E., reklamná agentúra, Q. L., M.Á. XX,
XXX XX R., na zaplatenie sumy  istiny vo výške 699.500,- Kčs a náhrady trov  konania. V návrhu na
začatie konania žalobca uviedol, že na základe hospodárskej zmluvy č. 09478/91 zo dňa 18.9.1991
uskutočnil žalobca pre žalovaného dodávku a montáž  1. časti interiéru budovy H., D. M.,  ktorá
je bližšie špecifikovaná v predmete plnenia tejto zmluvy. Uskutočnenú dodávku vyfakturoval žalobca
žalovanému faktúrou č. 01/92 FA zo dňa 5.1.1992 v sume 304.500,- Kčs. Žalovaný predmetnú faktúru
i napriek pokusu o zmier z strany žalobcu zo dňa 6.3.1992 nezaplatil. Na základe zmluvy č. 03/1991
zo dňa 7.1.1992 uskutočnil žalobca pre žalovaného dodávku a montáž 2. časti interiéru budovy H.,
D.L. M., ktorá je bližšie špecifikovaná v predmete plnenia tejto zmluvy. Uvedenú dodávku vyfakturoval
žalobca žalovanému faktúrou č. 08/92 FA zo dňa 17.2.1992 v sume 395.000,- Kčs, žalovaný predmetnú
faktúru napriek upomienke  žalobcu nezaplatil. Konajúci súd následne výzvou zo dňa 13.8.1992 vykonal
šetrenie, či  v príslušnom obchodnom registri je zapísaná firma  ( fyzická osoba-podnikateľ) označená
ako E. E.  Q. L.,  miestom podnikania M.  XX, R., pričom z výpisu z Podnikového registra Obvodného
súdu Bratislava I v Bratislave, oddiel: Firm vložka č. 2663 ku dňu 14.8.1992 bolo zistené, že je
zapísaný podnikateľ firma STILL STUDIO, Leningradská 18, Bratislava, IČO: 11 811 692, kde však
štatutárnym zástupcom je pani L. Č., T. XX R., nie však Q. L.. Na výzvu súdu zo dňa 20.11.1992
sa k podanému návrhu na začatie konania  vyjadril žalovaný podaním dňa 11.12.1992 a uviedol, že
vzhľadom k nesplneniu termínu dodávky a vád dodávky zo strany žalobcu, boli uplatnené finančné
sankcie, na ktorých sa obe strany v zmluve dohodli, prípadne sankcie, určené zákonom (vady dodávky).
Po zúčtovaní bolo žalobcovi uhradené 124.000,- Kčs dňa 7.7.1992,  400,- Kčs dňa 30.11.1992. Uvedené
sa týkalo  zmluvy č. 09478/91. K zmluve č. 09391 žalovaný uviedol, že si uplatnil finančnú sankciu podľa
zmluvy voči žalobcovi a dňa 30.11.1992 bolo na účet žalobcu prevedených 276.500.- Kčs.

37. Prostredníctvom Krajského úradu v Bratislave, odbor všeobecnej vnútornej správy  Bratislava,
konajúci súd zisťoval, či žalovaný podnikateľ Q. L. mal a má oprávnenie k podnikateľskej činnosti.
Z výpisu zo živnostenského registra, vedeného Okresným úradom Bratislava I, Medená 2, 814 99
Bratislava (č.l. 25 pôvodného spisu) ku dňu 21.6.1999 vyplýva, že  pod obchodným menom Q. L., E.
E. reklamná agentúra, B.: XX XXX XXX, G. D. R. B., M. XX, bolo vydané živnostenské oprávnenie
na určité druhy podnikania, avšak uvedené živnostenské oprávnenie ( všetky zapísané predmety
podnikania ) trvalo do 27.2.1995, keďže bolo zrušené na vlastnú žiadosť podnikateľa.  Krajský súd
v Bratislave, dňa 27.8.1999 pod č.k. 60Cb/68/1999-31 vydal platobný rozkaz v právnej veci žalobcu
proti žalovanému označenému ako E. E., reklamná agentúra, Q. L., M.Á. XX, R., na zaplatenie
sumy 699.500,- Sk a príslušných trov konania. Uvedený platobný rozkaz bol žalobcovi doručený dňa
14.9.1999. Zásielka obsahujúca platobný rozkaz a doručovaná žalovanému pod vyššie uvedeným
menom, alebo resp. označením, sa Krajskému súdu v Bratislave vrátila dňa 17.9.1999 s oznámením
poštového doručovateľa, že „ Styl agentúra reklamná  odmieta poštovú zásielku prevziať aj potvrdiť a
udať dôvod. Nepatrí na P.O.BOX 8100/115.“

38. Z doložky právoplatnosti vyznačenej súdom  na č.l. 31 pôvodného  súdneho spisu vyplýva, že
platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 4.10.1999. Návrhom na vydanie opravného uznesenia zo
dňa 2.3.2001 právny zástupca žalobcu žiadal vydať opravné uznesenie v časti označenia žalovaného,
keďže namiesto mena L. s „ j“, bolo uvedené priezvisko L.. Krajský súd v Bratislave dňa 2.8.2001( č.l.
56 pôvodného spisu )vydal opravné uznesenie, kde opravil vo vydanom platobnom rozkaze v označení
priezviska žalovaného meno žalovaného  z L. na L..



39. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že  na jej uplatnenie
musia byť dané osobitného dôvody. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec
bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami
prípustnosti, to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch. Možno nimi totiž napadnúť
len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej
zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania. Dôvody obnovy
konania, upravené v OSP do 30.6.2016 (§ 228 OSP) boli zákonodarcom v zásade prebraté  aj do novej
právny úpravy CSP s určitými odlišnosťami. Žalobou na obnovu konania možno napadnúť ktorýkoľvek
právoplatný rozsudok prvoištančného, či odvolacieho súdu, rozsudok čiastočný alebo medzitýmny,
rozsudok pre zmeškanie, uznesenie, ktorým bol schválený zmier a právoplatný platobný rozkaz.

40. O neprípustnú žalobu na obnovu konania ide vtedy, ak to výslovne stanovuje zákon. Patria sem
prípady, ak žaloba na obnovu konania smeruje proti spôsobilým rozhodnutiam, ktoré však nie sú
právoplatné, proti iným rozhodnutiam než právoplatným rozsudkom, alebo uzneseniu o schválení
zmieru, právoplatnému platobnému rozkazu alebo právoplatným rozhodnutiam vydaným v konaní o
dedičstve, proti tým rozhodnutiam, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak, alebo ak sa
žaloba na obnovu konania nepodá z dôvodov uvedených v § 397.

41. V konaní o žalobe na obnovu konania si konajúci súd vždy musí predovšetkým ujasniť
otázku, či žaloba na obnovu konania smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu. Platobný rozkaz č.k.
60Cb/68/99-31 zo dňa 27.8.1999 podľa názoru súdu nebol doručený oprávnenej osobe ako žalovanému.
V uvedenom období totiž z aktuálneho výpisu zo živnostenského registra jednoznačne vyplývalo, že
žalovaný Q. L., E. E. reklamná agentúra, M. XX, R.,B.: XX XXX XXX, mal zaniknuté živnostenské
oprávnenie a teda už fyzická osoba  ako podnikateľ neexistoval. Podľa doručenky z č.l. 32,  pôvodného
spisu je nepochybné, že odmietnuť odopretie prijatia písomnosti v zmysle vtedajšieho § 30 OSP (v
súčasnosti § 50 CSP) nevykonala osoba, ktorej bola zásielka doručovaná. Už z cit. ustanovenia zákona
vyplýva  skutočnosť, že „ak adresát bezdôvodne odoprie prijať písomnosť“, považuje sa táto písomnosť
za doručenú. Je teda  nevyhnutné, aby bezdôvodné odopretie prijať písomnosť vykonal adresát, ktorému
táto zásielka bola doručovaná. V danom prípade je evidentné, že zásielku neodoprel bezdôvodne prijať
žalovaný, avšak úplne iná obchodná spoločnosť, ktorá ako odlišný právny subjekt od žalovaného nebola
adresátom doručovanej zásielky ( platobného rozkazu č.k. 60Cb 68/99-31 zo dňa 27.8.1999). Odopretie
prijať bezdôvodne písomnosť má účinky riadneho doručenia len v tom prípade, ak ju bezdôvodne odoprie
prijať  adresát písomnosti.

42. Podľa § 266 ods. 1 CSP  platobný rozkaz spolu so žalobou sa doručuje žalovanému do vlastných
rúk (totožný § 173 ods. 1 OSP).

43. Podľa § 266 ods. 2 CSP na doručovanie platobného rozkazu sa nepoužijú ust. § 111 ods. 3 a 116.

44. Podľa ust. § 266 ods.3  CSP ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného,
súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76
( totožný § 173 ods. 2 OSP).

45. V konaní nebolo spochybnené, že súd v pôvodnom konaní  vydal platobný rozkaz, ktorý doručoval
stranám sporu. Rozhodnutie formou platobného rozkazu sa riadi ustanoveniami § 266 a nasl. CSP
(pôvodne  § 172 OSP a nasl.). Základným predpokladom účinnosti rozhodnutia formou platobného
rozkazu je jeho doručenie stranám sporu do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie je vylúčené
(pôvodne § 47 ods. 1, 2 OSP). Z pripojeného pôvodného spisu bolo zistené,  že žalovaný označený
v platobnom rozkaze a na doručovanej zásielke, platobný rozkaz osobne neprevzal, čím nedošlo k
zákonnému spôsobu doručenia, teda ani nemohol nadobudnúť zákonom predpokladané účinky. Ak
teda nedošlo k účinnému doručeniu platobného rozkazu, tento nemohol nadobudnúť právoplatnosť
a vykonateľnosť, a preto došlo k pochybeniu, keď bola na uvedenom platobnom rozkaze vyznačená
doložka právoplatnosti a vykonateľnosti (v tejto súvislosti poukazuje súd na uznesenie NS SR sp. zn.
3Obo/22/2011 zo dňa 26.4.2012).

46. Správne  určenie, ktorým dňom nadobudne rozhodnutie právoplatnosť ( vyznačenú na doložke
právoplatnosti)  je významným nielen z hľadiska posúdenia  procesnej prekážky res iudicata, ale  aj z
hľadiska vymedzenia lehoty pre podanie opravných prostriedkov, pretože nesprávne potvrdenie súdu o



tom, kedy nastala právoplatnosť v rozsudku, nemôže byť na ujmu stranám sporu.  Doložka právoplatnosti
síce nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na právne vzťahy  strán sporu (takýto vplyv má
len právoplatnosť rozhodnutia ako taká, ktorá nastane nezávisle na vôli súdu, či strán sporu okamihom,
keď sú splnené zákonné podmienky a keď ho už nemožno napadnúť odvolaním), avšak je úradným
osvedčením o právnej skutočnosti, nadobudnutie právoplatnosti. Doložke právoplatnosti síce svedčí
prezumpcia správnosti, pretože jej vyznačením súd potvrdzuje, že rozhodnutie je právoplatné a že bolo
zákonným spôsobom doručené, čo neznamená, že z jej nesprávnosti  nemožno vyvodzovať dôsledok.
Opačný výklad (o vylúčení možnosti skúmať správnosť údajov vyznačených na doložke právoplatnosti )
je neprípustný.

47. Doložka právoplatnosti osvedčuje, že nastala určitá právna skutočnosť, má charakter verejnej listiny
a teda potvrdzuje pravdivosť v nej uvedených údajov, pokiaľ nie je preukázaný opak, teda jej rozpor so
skutočným stavom.

48. Z uvedeného možno  vyvodiť, že  právoplatnosť vyznačená na platobnom rozkaze vydanom
Krajským súdom v Bratislave dňa 27.8.1999 , č.k. 60 Cb 68/99-31 je  nesprávne vyznačená
právoplatnosť a súd v konaní o žalobe na obnovu konania je povinný ako medzi základné podmienky
skúmania prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku vysporiadať sa so skutočnosťou,
či napádané rozhodnutie  nadobudlo právoplatnosť a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť,
že táto námietka bola vznesená samotným žalovaným v žalobe na obnovu konania.  Súdy sú
oprávnené preskúmavať v občianskom súdnom konaní doložku právoplatnosti, nejde totiž o samostatné
rozhodnutie orgánu štátu.

49. Súd prvej inštancie ustálil, že  v zmysle § 413 ods. 1 písm.c) CSP je potrebné  z vyššie uvedených
dôvodov žalobu na obnovu konania podanú žalovaným odmietnuť, keďže podľa jeho názoru smerovala
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná a teda proti rozhodnutiu, ktoré doposiaľ nenadobudlo
právoplatnosť. Podľa citovaného ustanovenia  je teda súd oprávnený v taxatívne určených prípadoch
ešte predtým, ako bude rozhodovať o povolení obnovy konania, žalobu na obnovu konania bez
nariadenia pojednávania uznesením odmietnuť a to v prípade, ak žaloba na obnovu konania bola podaná
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná.

50. Súd prvej inštancie sa v danom prípade riadil ostatným zrušujúcim uznesením Najvyššieho súdu
SR č.k.  4Obo/10/2018-145 zo dňa 30.8.2018, najmä s poukazom na bod 26 uvedeného rozhodnutia,
kde sám odvolací súd konštatoval, že pôvodná, ale aj súčasná právna úprava procesného konania
výslovne ustanovuje povinnosť doručiť platobný rozkaz žalovanému do vlastných rúk, kedy náhradné
doručenie je vylúčené. V opačnom prípade dochádza k odňatiu možnosti žalovaného  pred súdom (resp.
znemožnením žalovanej strane konania) uskutočňovať mu patriace procesné práva v takej miere, že
dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces.

51. Záverom by chcel prvoinštančný súd uviesť, že v prípade, ak dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu
prvej inštancie odvolacím súdom z vyššie uvedených dôvodov, bude nevyhnutné v konaní sp. zn.
60Cb/68/1999 zrušiť vyznačenú doložku právoplatnosti na platobnom rozkaze č.k. 60Cb/68/99-31 zo
dňa 27.8.1999,  predmetný platobný rozkaz v súlade s § 266 ods. 3 CSP zrušiť v plnom rozsahu a vec
následne  riadne prejednať a rozhodnúť v súlade s CSP.

52. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 257 CSP tak, že stranám sporu nepriznal nárok
na náhradu trov konania, keďže  dôvody  hodné osobitného zreteľa vzhliadol súd v okolnostiach daného
sporu a teda, že žalovaný sa nevedel domôcť ochrany svojich subjektívnych práv, ktoré mohol uplatniť v
pôvodnom konaní, keďže mu v tom bránila nesprávne vyznačená doložka právoplatnosti na nesprávne
doručovanom platobnom rozkaze a žalobca  uvedenú situáciu rovnako tak nezavinil. K dôvodom hodným
osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania a v určitej procesnej situácii a tento
dôvod je charakterom tohto konania, alebo charakterom  tejto procesnej situácie.

53. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 podľa § 3 ods. 9, veta tretia zák.
č. 7572004 Z.z. v znení neskorších predpisov.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajskom súde v
Bratislave, písomne, trojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}