Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/5/2019 z 6. 11. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. novembra 2019, sp. zn. 6S/5/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1019200041.1
Krajský súd Bratislava | 6S/5/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1019200041.1 | 2019-11-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 190 SSP, § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/48287808-4093-448c-b789-1efdfeb5fa77
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1019200041.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/5/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200041
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200041.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu
a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: PHONOTEX spol. s r.
o., Bojnická 16/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 686 600, v zastúpení: ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA,
s.r.o., Trnavská 11, Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Palisády
č. 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného Číslo rozhodnutia: RP/24/2016 zo
dňa 24.05.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote žalobou podanou pôvodne na Najvyšší súd SR  dňa 04.07.2016, následne
postúpenej Krajskému súdu Bratislava (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania
zákonnosti a  zrušenia rozhodnutia žalovaného č. RP/24/2016,  Správne konanie č. 1325/SKO/2015
vydaného dňa 24.05.2016 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), vrátenia veci žalovanému na ďalšie
konanie, resp. adekvátne zníženie uloženej finančnej sankcie  ako aj  priznania náhrady trov konania.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že tento mimo iných
písomností obsahuje: oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 12.12.2015 s prílohou prepis/
popis skutkového stavu doručené právnemu zástupcovi žalobcu, vyjadrenie sa žalobcu k začatému
správnemu konaniu  zo dňa 15.02.2016, rozhodnutie žalovaného č. RZK/24/2016 Správne konanie
č.: 1325/SKO/2015 zo dňa 24.05.2016 o zastavení konania v časti možného porušenia povinnosti
ustanovenej v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z. z.) a zápisnica o hlasovaní žalovaného spísaná dňa
24.05.2016.

3. Žalovaný vydal dňa 24.05.2016 napadnuté rozhodnutie č. RP/24/2016, Správne konanie č. 1325/
SKO/2015, ktorým rozhodol o tom, že žalobca ako účastník správneho konania:
1/ porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., a to tým, že dňa 15.10.2015 v
čase o cca 06:00 hod. v rámci programovej služby TV8 odvysielal komunikát Hot girls, ktorý obsahoval
pornografiu, čím došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť, aby sa nevysielali programy alebo iné zložky
programovej služby, ktoré môžu narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých, za čo mu
uložil podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu, určenú podľa
§ 67 ods. 5 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 10 000,- €, slovom desaťtisíc eur.



2/ porušil povinnosť ustanovenú v § 32 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej
službe TV8 odvysielal dňa 15.10.2015 v čase od cca 06:00 hod. do cca 07:37 hod., teda v čase medzi
06:00 hod. a 20:00 hod., telenákup na erotickú audiotextovú službu, za čo mu uložil podľa ustanovenia
§ 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona.

4. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že pôsobí ako orgán verejnej správy, ktorého prvoradým
poslaním je presadzovať záujmy verejnosti, pričom dohliada na dodržiavanie právnych predpisov
upravujúcich vysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie v
rozsahu vymedzenom citovaným zákonom. Do jeho pôsobnosti patrí aj ukladanie sankcií vysielateľom
a prevádzkovateľom retransmisie, stanovených § 64 až 67 zákona č. 308/2000 Z. z., pričom na konanie
podľa tohto zákona sa, podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z. z., vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. (Správny
poriadok), s výnimkou ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, § 53, § 54,
§ 56 až 68 zákona č. 71/1967 Zb.

5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na svojom zasadnutí dňa 22.12.2015 prijal uznesenie
o začatí správneho konania voči vysielateľovi PHONOTEX spol. s r.o., (žalobca) vo veci možného
porušenia:
1/ § 20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti s tým, že dňa 15.10.2015 v čase o cca 06:00 hod.
v rámci programovej služby TV8 odvysielal komunikát Hot girls, ktorý mohol obsahovať pornografiu,
čím mohlo dôjsť k nezabezpečeniu povinnosti nevysielať zložky programovej služby, ktoré môžu narušiť
fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých,
2/ § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti s tým, že dňa 15.10.2015 v čase o cca 06:00 hod. v
rámci programovej služby TV8 odvysielal komunikát Hot girls, pri ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu
povinnosti zohľadniť vekovú vhodnosť zložky programovej služby pre maloletých a zabezpečiť jej časové
zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými Jednotným systémom označovania,
3/ § 32 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti stým, že dňa 15.10.2015 v čase od cca 06:00 hod. do
cca 07:37 hod., teda v čase medzi 06:00 hod. a 22:00 hod., v rámci programovej služby TV8 odvysielal
komunikát Hot girls, v rámci ktorého mohlo dôjsť k odvysielaniu telenákupu na erotické audiotextové
služby.

6. Predmetné správne konanie teda bolo, okrem iného, začaté aj z dôvodu, že žalobca mohol porušiť
povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 15.10.2015 v čase o cca 06:00
hod. v rámci programovej služby TV8 odvysielal komunikát Hot girls, ktorý mohol obsahovať pornografiu,
čím mohlo dôjsť k nezabezpečeniu povinnosti nevysielať zložky programovej služby, ktoré môžu narušiť
fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých.

7. V ďalšom žalovaný uviedol, že v rámci posudzovania predmetu tohto správneho konania bolo
potrebné vyrovnať sa s kolíziou ústavou zaručených práv a právom chránených záujmov.

8. Poukázal na to, že právo slobody prejavu patrí medzi základné politické práva v právnom poriadku
každej demokratickej spoločnosti a v právnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvené v čl. 26 Ústavy
Slovenskej republiky. Avšak sloboda prejavu nie je bez hraníc, t. j. nemá absolútny charakter. Ústava
SR ustanovuje možnosť obmedzenia slobody prejavu a práva na vyhľadávanie a šírenie informácií
ako ochranu pred zneužitím slobody prejavu na zásah do iných ústavou garantovaných práv, cit.:
„Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“ (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR).

9. V prípade vzájomného konfliktu ústavou garantovaných práv Ústavný súd SR (ďalej len „US SR) vo
svojej doterajšej judikatúre už viackrát zdôraznil, že každý konflikt vo vnútri systému základných práv
a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských
právach a základných slobodách) treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (IV.
ÚS 362/09, PL. ÚS 22/06, m. m. PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07).

10. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného
práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo
slobody (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96). Pri posúdení kolízie dvoch základných práv je uznávanou teóriou,
s ktorou sa vo svojich nálezoch stotožnil aj US SR (napr. II. ÚS 152/2008, II. ÚS 326/2009, II. ÚS 340/09,



IV. ÚS 107/2010, IV. ÚS 302/2010, IV ÚS 472/2012), teória proporcionality (nazývaná aj trojstupňový
test proporcionality).

11. Z vyššie uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že sloboda prejavu je garantovaná
len do tej miery, pokiaľ v neprimeranom rozsahu nezasahuje do základných práv a slobôd a právom
chránených záujmov iných, prípadne do iných záujmov chránených právnym poriadkom krajiny. V takých
prípadoch je nutné hovoriť o jej obmedzení a výnimkách, kedy je potrebné zasiahnuť do slobody prejavu.

12. Z citovaného ustanovenia Ústavy SR podľa žalovaného vyplýva, že slobodu prejavu je možné
obmedziť na základe kumulatívneho splnenia troch podmienok. Obmedzenie musí vyplývať zo zákona
(požiadavka legality), byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (požiadavka proporcionality) a
sledovať legitímny cieľ (požiadavka legitimity), ktorý vyplýva z ustanovenia čl. 26 ods. 4 Ústavy SR.

13. Ústava SR zakotvuje legitímny cieľ obmedzenia slobody prejavu taxatívne, ako ochranu práv
a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku a ochranu verejného zdravia, mravnosti. Z
uvedeného vyplýva, že obmedzenie slobody prejavu je možné z dôvodu ochrany verejného záujmu, ako
aj ochrany individuálnych záujmov.

14. Požiadavka zabezpečiť, aby sa nevysielali programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré
môžu narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých, zakotvená v ustanoveniach zákona
č. 308/2000 Z. z., vychádza z potreby ochrany maloletého diváka pred obsahom, ktorý by mohol
mať negatívny vplyv na jeho fyzický, psychický alebo morálny vývin, a teda vychádza z potreby
ochrany záujmu chráneného Ústavou SR - mravnosti, ktorá môže byť ohrozená obsahom vysielaného či
sprístupňovaného obsahu. Táto požiadavka je jednoznačne zakotvená v právnom poriadku SR. Právo
na slobodu prejavuje teda celkom zrejme obmedzené osobitnou ochranou nedospelých osôb, a to na
základe zákona, konkrétne ustanoveniami § 20 zákona č. 308/2000 Z. z.. Podmienka legality a legitimity
obmedzenia slobody prejavu bola v danom prípade teda nepochybne naplnená.

15. Proporcionalitu obmedzenia slobody prejavu je možné vnímať v dvoch rovinách. Prvou je
obmedzenie slobody prejavu zakotvením určitých konkrétnych povinností všeobecne záväzným
právnym predpisom, v tomto prípade zakotvením ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.
z.. Keďže zákonodarca využil ústavné splnomocnenie (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR) na zakotvenie tohto
obmedzenia formou zákona, je potrebné považovať tento princíp za zachovaný. Potom žalovaný
konštatoval, že mu neprináležalo zachovanie proporcionality v tejto rovine skúmať.

16. Druhou rovinou proporcionality je obmedzenie slobody prejavu uplatnením konkrétnych zákonných
ustanovení, v konkrétnom prípade. Aplikácia ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.
obmedzujúceho slobodu prejavu je teda v každom konkrétnom prípade otázkou posúdenia, či existujúci
skutkový stav možno pod toto ustanovenie subsumovať.

17. V tomto konkrétnom prípade by mala byť sloboda prejavu obmedzená v dôsledku vyvodenia
administratívnoprávnej zodpovednosti za porušenie povinnosti vysielateľa (nevysielať programy alebo
iné zložky programovej služby, ktoré môžu narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých)
zakotvenej v ustanovení § 20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. sledujúc legitímny cieľ ochranu mravnosti.
V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že uvedená povinnosť vychádza aj zo smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2010/13/EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách (ďalej len „smernica o AVMS“),
ktorá totožnú povinnosť pre vysielateľov zakotvuje v článku 27. Podobne aj Európsky dohovor o
cezhraničnej televízii uvádza v článku 7, že zložky programových služieb nesmú obsahovať pornografiu.
Je teda zrejmé, že sa jedná o zákaz s celoeurópskym významom.

18. Vysielateľ je povinný podľa § 20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. zabezpečiť, aby sa nevysielali
programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré môžu narušiť fyzický, psychický alebo morálny
vývin maloletých, najmä také, ktoré obsahujú pornografiu alebo hrubé, neodôvodnené násilie.

19. Pojem pornografia nie je v zákone č. 308/2000 Z. z. definovaný. Žalovaný poukázal na to, že už v
rozhodnutí č. RP/269/2005 z 22.11.2005 považoval za pornografiu „reálne alebo explicitné zobrazenie
(pre iné ako vzdelávacie, medicínske, vedecké alebo odborné účely):



vaginálneho, orálneho, análneho alebo iného pohlavného styku,pohlavných orgánov mimo kontextu
postavy (t. j. v detailných záberoch),priamej stimulácie pohlavných orgánov alebo substitučného
pohlavného styku za pomoci predmetov, erotických pomôcok alebo s inou pomocou“

20. Toto vymedzenie pojmu pornografia bolo potvrdené aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „NS SR“) vo veci 6 Sž 5/2006 zo dňa 22.09.2006.

21. Žalovaný poukázal na zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ktorý definuje pornografiu ako
„zobrazenie súlože, iného spôsobu pohlavného styku alebo iného obdobného sexuálneho styku alebo
zobrazenie obnažených pohlavných orgánov smerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby.
“ Je teda zrejmé, že jednotlivé definície sa od seba mierne líšia, hoci vo svojej podstate popisujú totožnú
vec. Žalovaný uviedol, že ním vymedzená definícia pojmu pornografia bola potvrdená aj NS SR ako
správna, pričom NS SR uviedol, že „nie je v rozpore s výkladom pojmu „pornografia“ ako je uvedený
v trestnom zákone.“ Z uvedeného vyplýva, že v žalovaným vymedzená definícia pojmu pornografia
vymedzená bola jednoznačne použiteľná aj pre účely vysielania.

22. Žalovaný poukázal na prepis/popis skutkového stavu v danej veci, čo bolo zrejmé aj zo záznamu
vysielania, že predmetný komunikát bol tvorený ôsmymi erotickými klipmi, ktorých obsahom bol striptíz
žien. V každom klipe sa žena oblečená v určitom druhu spodnej bielizne postupne vyzliekala až donaha,
pričom boli zobrazené aj ženské pohlavné orgány, ktoré boli rastrované. V tejto časti podľa žalovaného
bolo možné súhlasiť so žalobcom. Zvukovú zložku jednotlivých klipov tvorili obvykle orchestrálne
skladby, ktoré mali navodiť vzrušujúcu atmosféru. Skutočnosť, že zábery boli prekryté aj grafikou,
bola pre predmetné správne konanie irelevantná, nakoľko, ako opätovne vyplývalo z prepisu/popisu aj
záznamu vysielania, ženské pohlavné orgány (hoci rastrované) boli na obrazovke jednoznačne často
prítomné a bolo zrejmé, že sa jedná práve o ženské pohlavné orgány.

23. V prípade väčšiny klipov išlo iba o klasické erotické klipy. V prípade jedného z týchto klipov však
mohlo dôjsť k odvysielaniu takého obsahu, ktorý môže byť pornografiou. Jednalo sa o klip  trvajúci cca
13 minút a 35 sekúnd. Úvodných cca 10 minút a 22 sekúnd bolo podobného vyznenia ako klipy, ktoré
mu predchádzali alebo po ňom nasledovali, hoci obsahoval viacero dlhších záberov na ženské genitálie,
ktoré boli rastrované. V čase o cca 7:22:15 hod. sa však zmenila zvuková zložka klipu, nakoľko sa zapol
„kontaktný zvuk“, čiže bolo počuť samotnú protagonistku. V danom momente už bola protagonistka
dlhšiu dobu úplne nahá, pričom vo chvíli zapnutia „kontaktného zvuku“ ležala na chrbte a začala sa
prstami jednej ruky dotýkať svojej vagíny. Od tejto chvíle až po koniec predmetného klipu (cca 3 minúty a
13 sekúnd) sa protagonistka dotýkala prstami svojej vagíny, krúžila prstami v jej okolí, dráždila vonkajšie
pysky vagíny a opakovane vnikala prstom/prstami do vagíny a následne z nej von. Práve táto časť
tvorila najväčšiu zložku danej časti predmetného klipu. Počas tejto časti klipu ležala protagonistka buď
na chrbte alebo na boku, prípadne kľačala so zadkom smerom do kamery, pričom nohy mala rozkročené.
Zároveň sa občas druhou rukou hladila na prsiach a dráždila bradavky, resp. mala prsty vo svojich
ústach. Počas tejto scény bolo badať na jej tvári vzrušenie, mala pootvorené ústa a vzdychala, pričom
intenzita vzdychov sa ku koncu scény zvyšovala. Zároveň bolo v prípade vnikania prstami do vagíny
a z nej počuť občas zvuk tľapkania, čo nasvedčuje tomu, že protagonistka mala zvlhčenú vagínu, k
čomu dochádza práve v prípade vzrušenia (v scéne nebolo vidno, že by na zvlhčenie vagíny použila
protagonistka umelé lubrikanty). Z uvedených skutočností teda jednoznačne vyplýva, že protagonistka
vykonávala masturbáciu, a to v trvaní cca 3 minúty a 13 sekúnd, pričom z priebehu celej scény bolo
možné usúdiť, že dosiahla orgazmus.

24. V predmetnom prípade bolo potrebné vymedziť rozdiel medzi erotikou a pornografiou, nakoľko zákon
č. 308/2000 Z. z. s týmito pojmami spája odlišné povinnosti pre vysielateľa. V prípade pornografie zákon
č. 308/2000 Z. z. v § 20 ods. 1 jednoznačne zakazuje vysielať obsahy, ktoré by boli pornografiou. Erotické
scény však zákon č. 308/2000 Z. z. povoľuje, čo vyplýva z Vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej
republiky č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania
audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo
iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania (ďalej len „JSO“). Podľa § 1 ods. 1
písm. e) JSO sa programy a iné zložky programovej služby klasifikujú ako nevhodné a neprístupné
pre maloletých do 18 rokov, ak obsahujú, okrem iného, zobrazenie erotických scén, ktoré sú vyrobené
výlučne na prezentáciu erotiky a erotických tém. Z uvedeného vyplýva, že kým pornografiu vysielateľ
nemôže vysielať, erotické scény vysielať môže.



25. Erotika aj pornografia majú vo všeobecnosti rovnaký cieľ - vyvolať v divákovi vzrušenie. Odlišujú sa
od seba najmä intenzitou jednotlivých scén a zobrazení. Kým podstatnú časť pornografických diel tvoria
detailné zábery na ľudské pohlavné orgány, a to v rôznom stave vzrušenia, ako aj na skutočný pohlavný
styk medzi osobami rôznych, príp. aj rovnakých, pohlaví, v prípade erotických scén nedochádza k
reálnemu pohlavnému styku a zábery sa vyhýbajú detailom na pohlavné orgány, zobrazujú ich iba letmo
alebo ich nezobrazujú vôbec. Scény pohlavného styku, ako aj scény stimulácie pohlavných orgánov sú
snímané tak, aby nedošlo k priamemu zobrazeniu týchto činností, čiže sú iba naznačené, divák si má
ich priebeh domyslieť. V pornografii však dochádza k explicitnému zobrazeniu týchto činností.

26. Podľa žalovaného v predmetnom prípade jednoznačne došlo k explicitnému zobrazeniu ženských
pohlavných orgánov, ako aj k ich stimulácii. Pohlavné orgány však boli rastrované. Podstatné bolo teda,
či tieto zábery mohli aj napriek tejto skutočnosti byť takej intenzity, že ich bolo možné považovať za
pornografiu. Zo záznamu vysielania bolo jednoznačné, že došlo k reálnej stimulácii ženských pohlavných
orgánov. Napriek ich rastrovaniu bolo zrejmé, aké úkony protagonistka vykonáva svojimi rukami, pričom
táto činnosť bola sprevádzaná jej vzdychmi značiacimi jej vzrušenie.

27. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 3 Sž 4/2007 (v danom
prípade sa jednalo o rozhlasové vysielanie), v ktorom najvyšší súd uviedol, cit.: „ V danom prípade je
rozhodujúce aký vnem (predstavu) [je] obsah programu spôsobilý zanechať v poslucháčovi. Pokiaľ je
obsah rozhlasového programu schopný vyvolať poslucháčovi rovnaký respektíve porovnateľný vnem
ako vizuálne odvysielaná pornografia potom spadá pod demonštratívne vymedzenie ustanovenia § 20
ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii. “

28. Z citovaného rozsudku podľa žalovaného vyplýva, že podstatné je, aký vnem zanechá obsah v
recipientovi. Pokiaľ sa v danom prípade jednalo o rozhlasové vysielanie a NS SR skonštatoval, že aj
obsahy sprostredkované prostredníctvom rozhlasového vysielania môžu naplniť definíciu pornografie
(napríklad detailným popisom pohlavného styku alebo podobne), bol žalovaný toho názoru, že aj v
predmetnom prípade bol obsah predmetnej scény (detailne popísaný vyššie) takého charakteru, že aj
napriek rastrovaniu ženských pohlavných orgánov došlo v danom prípade k odvysielaniu pornografie.

29. Z uvedených dôvodov žalovaný skonštatoval, že v prípade programu Hot girls odvysielaného na
programovej službe TV8 dňa 15.10.2015 v čase o cca 6:00 hod. došlo k odvysielaniu pornografie. Podľa
§ 20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. je pornografia obsahom, ktorý môže narušiť fyzický, psychický
alebo morálny vývin maloletých, pričom ustanovuje absolútny zákaz vysielania takýchto obsahov.

30. Podľa žalovaného požiadavka legality a legitimity obmedzenia slobody prejavu bola v posudzovanom
prípade nepochybne naplnená, nakoľko samotná požiadavka zaviesť a uplatňovať ustanovenie § 20
ods. 1 je zakotvená v zákone č. 308/2000 Z. z. a vychádza z potreby ochrany záujmu chráneného
Ústavou SR - mravnosti, ktorý môže byť ohrozený obsahom vysielaného či sprístupňovaného obsahu.
Právo na slobodu prejavu je teda celkom zrejme obmedzené osobitnou ochranou verejného záujmu, a
to na základe zákona.

31. Žalovaný bol názoru, že mu prináležalo skúmať zachovanie proporcionality len v druhej rovine, ktorou
bola rovina obmedzenia slobody prejavu uplatnením konkrétnych zákonných ustanovení v konkrétnom
prípade. Aplikácia ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. obmedzujúceho slobodu prejavuje
teda v každom konkrétnom prípade otázkou posúdenia, či existujúci skutkový stav možno pod toto
ustanovenie subsumovať. Po posúdení obsahu predmetného programu dospel žalovaný k záveru, že
v predmetnom prípade došlo k odvysielaniu pornografie, ktorej vysielanie je bez akýchkoľvek výnimiek
zakázané.

32. Na základe vyššie uvedeného žalovaný skonštatoval, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v §
20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 15.10.2015 v čase o cca 06:00 hod. v rámci programovej
služby TV8 odvysielal komunikát Hot girls, ktorý obsahoval pornografiu, čím došlo k porušeniu povinnosti
zabezpečiť, aby sa nevysielali programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré môžu narušiť fyzický,
psychický alebo morálny vývin maloletých.



33. Predmetné správne konanie bolo začaté aj z dôvodu, že žalobca  mohol porušiť povinnosť
ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 15.10.2015 v čase o cca 06:00 hod. v
rámci programovej služby TV8 odvysielal komunikát Hot girls, pri ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu
povinnosti zohľadniť vekovú vhodnosť zložky programovej služby pre maloletých a zabezpečiť jej časové
zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými Jednotným systémom označovania.

34. Aplikácia ustanovenia § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. by podľa žalovaného prichádzala do
úvahy iba v prípade, ak by vyššie uvedená scéna nenaplnila definíciu pornografie. Taký obsah totiž
nemôže byť v rámci programovej služby vysielaný vôbec. Nakoľko mal však za  preukázané, že v
predmetnom prípade došlo k odvysielaniu pornografie, zastavil predmetné správne konanie v časti
možného porušenia povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z., a to rozhodnutím č.
RZK/24/2016, nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.

35. Predmetné správne konanie bolo začaté tiež z dôvodu, že žalobca mohol porušiť povinnosť
ustanovenú v § 32 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 15.10.2015 v čase od cca 06:00 hod. do
cca 07:37 hod., teda v čase medzi 06:00 hod. a 22:00 hod., v rámci programovej služby TV8 odvysielal
komunikát Hot girls, v rámci ktorého mohlo dôjsť k odvysielaniu telenákupu na erotické audiotextové
služby.

36. Podľa žalovaného bolo zrejmé, že časť vyjadrenia žalobcu k začatiu správneho konania sa vzťahuje
k § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. žalovaný bol však toho názoru, že sa dá plne aplikovať aj na
možné porušenie § 32 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z., ku ktorému sa žalobca nevyjadril, nakoľko v
prípade oboch ustanovení sa jednalo o nesprávne zaradenie zložky programovej služby do vysielania.

37. Žalovaný poukázal na ust.  § 32 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z., v ktorom je, okrem iného, ustanovený
zákaz vysielania telenákupu na erotické audiotextové služby v čase medzi 06:00 hod. a 22:00 hod.

38. Poukázal na to, že počas komunikátu Hot girls odvysielaného dňa 15.10.2015 v čase o cca 06:00
hod. v rámci programovej služby TV8 bol v spodnej časti obrazovky prítomný grafický ružový panel s
telefónnymi číslami
SK XXXX XXX XXX
CZ XXX XXX XXX S. XX
Čísla sa po chvíli zamenili za text:
Tvar SMS: CHAT (tvoj text) na číslo: XXXX
Pod týmto textom bežal po celý čas text:
Mediatex s.r.o., P.O.BOX 61, 830 00 BA 3, cena za 1 min. 2€ cena SMS 0,40 €. Ceny sú s DPH. OD
18 ROKOV!!! Technicky zabezpečuje TOPIC PRESS s.r.o., info@topicpress.cz, cena hovoru 55KČ/min.
s DPH

39. Naľavo od tohto panela bola ružová silueta kľačiacej ženy, ktorá mala jednu ruku za hlavou a druhú
ruku v oblasti rozkroku.

40. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. je telenákupom priama ponuka vysielaná verejnosti s
cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu. V predmetnom
prípade sa jednalo o priamu ponuku verejnosti, nakoľko divákom boli ponúknuté telefónne čísla, na
ktoré mohli zavolať, príp. napísať SMS správu. Cieľom tejto ponuky bolo poskytnúť určité služby, ktoré
spočívali v rozhovore, či už telefonickom alebo prostredníctvom SMS správ. Služba bola poskytovaná za
odplatu, nakoľko za 1 minútu telefonického hovoru volajúci zaplatil 2 € a za 1 SMS správu zaplatil 0,40
€. Volajúci z Českej republiky zaplatil za 1 minútu telefonického hovoru 55 KČ. V predmetnom prípade
teda došlo k odvysielaniu telenákupu, a to vo forme telenákupného pásma, nakoľko bol vysielaný počas
celého trvania komunikátu Hot girls, čiže v trvaní cca 1 hodinu a 37 minút.

41. Audiotextová služba je platená telefónna služba, obvykle poskytovaná za zvýšenú tarifu. Tak tomu
bolo aj v predmetnom prípade, kedy jedna minúta telefonického hovoru stála 2€/55Kč a SMS správa
0,40 €. Bolo teda zrejmé, že v predmetnom prípade sa jednalo o audiotextovú službu. Skutočnosť, že
sa jednalo o erotickú audiotextovú službu, vyplýva z komunikátu, v rámci ktorého bola táto audiotextová
služba propagovaná - Hot girls, ako aj z ružovej siluety kľačiacej ženy, ktorá mala jednu ruku za hlavou a
druhú ruku v oblasti rozkroku, ktorá bola umiestnená naľavo od ružového panela s telefónnymi číslami.



Celé zameranie komunikátu Hot girls aj predmetnej audiotextovej služby teda malo erotický charakter. Z
toho dôvodu Rada skonštatovala, že v predmetnom prípade sa jednalo o erotickú audiotextovú službu.
Túto skutočnosť nenamietal ani žalobca.

42. V predmetnom prípade teda došlo k odvysielaniu telenákupu na erotickú audiotextovú službu od
cca 06:00 hod. do 07:37 hod., čo bolo v rozpore s povinnosťou ustanovenou v § 32 ods. 6 zákona č.
308/2000 Z. z., ktorý povoľuje vysielanie reklamy a telenákupu na erotické audiotextové služby iba v
čase medzi 22:00 hod. a 06:00 hod.

43. Na základe uvedeného dospel žalovaný k záveru, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 32
ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe TV8 odvysielal dňa 15.10.2015
v čase od cca 06:00 hod. do cca 07:37 hod., teda v čase medzi 06:00 hod. a 20:00 hod., telenákup na
erotickú audiotextovú službu.

44. Žalovaný tiež poukázal na to, že u právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá
zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt). Táto zásada platí aj v
prípade zákona č. 308/2000 Z. z., ako aj v prípade Správneho poriadku, ktoré nevyžadujú pri preukázaní,
či došlo k správnemu deliktu, dokazovať zavinenie alebo dokonca úmyselné konanie. Podstatné je iba
to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Tomu, že sa v tomto prípade nielenže nedokazuje
zavinenie, ale ani sa nerozlišuje medzi zavinením úmyselným alebo nedbanlivostným, svedčala aj
skutočnosť, že ani jeden z citovaných zákonov neobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili
zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt. Okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zákona, môžu byť
zohľadnené pri ukladaní druhu sankcie, ale nie sú dôvodom na zastavenie správneho konania.

45. Zo znenia  § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. vyplýva, že pri porušení povinnosti ustanovenej
v § 20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. mohol uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia. V
prípade porušenia povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. mohol uložiť pokutu
pri opakovanom porušení predmetnej povinnosti. Ide o kogentné ustanovenie zákona, ktoré nepripúšťa
voľnosť uváženia pri rozhodovaní o druhu sankcie za porušenie tejto povinnosti.

46. Žalobca nebol v minulosti za porušenie povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.
z. právoplatne sankcionovaný. Nakoľko išlo v tomto prípade o prvé porušenie povinnosti ustanovenej v
§ 32 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z., uložil žalobcovi sankciu podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a)
zákona č. 308/2000 Z. z. - upozornenie na porušenie zákona.

47. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca doposiaľ nebol sankcionovaný za porušenie povinnosti
ustanovenej v § 20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. Pri rozhodovaní o druhu sankcie žalovaný uviedol, že
prihliadol na skutočnosť, že  pornografia je obsah, ktorý nemá byť vo vysielaní vôbec prítomný, ako aj na
čas, kedy došlo  k odvysielaniu predmetného komunikátu, a dospela k záveru, že sankcia - upozornenie
na porušenie zákona by nemala požadovaný účinok. Preto žalovaný rozhodol, že v predmetnom prípade
bude účelná sankcia - pokuta, pri určovaní výšky ktorej vzal do úvahy:
1/ mieru zavinenia - žalobca bol za porušenie predmetného ustanovenia zodpovedný bez ohľadu na
zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt) a podstatné bolo len to, či k porušeniu zákona
objektívne došlo alebo nie;
2/ rozsah a dosah vysielania - žalobca bol na základe licencie č. TD/10 (v súčasnosti vysiela programovú
službu TV8 na základe licencie č. TD/163) celoplošným vysielateľom podľa zákona č. 220/2007 Z.
z. o digitálnom vysielaní (ďalej len „zákon č. 220/2007 Z. z.“). Táto skutočnosť vyjadruje podľa § 24
ods. 3 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. právo držiteľa licencie vysielať televíznu programovú službu
niektorým zo štandardov digitálneho televízneho príjmu najviac na celom území Slovenskej republiky
okrem vysielania v paralelných frekvenčných vyhradeniach;
3/ trvanie a následky porušenia povinnosti - v prípade porušenia povinnosti ustanovenej v § 20
ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. nešlo o trváci správny delikt, nakoľko k jeho spáchaniu došlo vo
vyššie uvedenom dni a čase. Následkom konania žalobcu bolo ohrozenie mravnosti maloletých osôb
odvysielaním obsahu, ktorý zákon č. 308/2000 Z. z. absolútne zakazuje;
4/ závažnosť správneho deliktu - žalovaný po posúdení predmetného správneho deliktu dospel k záveru,
že vzhľadom na okolnosti deliktu bola jeho závažnosť relatívne nízka, nakoľko pornografia tvorila iba
krátku časť celého komunikátu, ako aj na skutočnosť, že rastrovaním pohlavných orgánov došlo k



čiastočnému zmierneniu dopadu na diváka. Žalovaný tiež prihliadol na skutočnosť, že sa jednalo o prvé
porušenie tejto povinnosti žalobcom.
5/ Ďalšie kritérium pre určenie výšky pokuty v zmysle § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., ktorým je
spôsob porušenia povinnosti žalobcom, bol predmetom výroku tohto rozhodnutia, ako aj jeho samotného
odôvodnenia. Spôsob, akým žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona č. 308/2000
Z. z., spočívala v tom, že  dňa 15.10.2015 v čase o cca 06:00 hod. v rámci programovej služby
TV8 odvysielal komunikát Hot girls, ktorý obsahoval pornografiu, čím došlo k porušeniu povinnosti
zabezpečiť, aby sa nevysielali programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré môžu narušiť fyzický,
psychický alebo morálny vývin maloletých.

48. Zo skutkového stavu, ako aj z informácií, ktorými disponoval žalovaný, jednoznačne a preukázateľne
nevyplývalo, že pri naplnení skutkovej podstaty tohto správneho deliktu došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia, a teda uvedená skutočnosť v konečnom dôsledku nemala vplyv na určenie výšky pokuty.
Žalovaný uviedol, že vzal do úvahy najmä fakt, že k samotnému porušeniu povinnosti došlo, ako aj fakt,
že sa jednalo o opakované porušenie tejto povinnosti, jej závažnosť, trvanie, mieru zavinenia a rozsah
a dosah vysielania.

49. Žalovaný uviedol, že pri určovaní výšky pokuty nemohol prihliadnuť na sankciu uloženú
samoregulačným orgánom, nakoľko samoregulačný orgán pôsobiaci pre túto oblasť neexistuje.

50. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti a zákonom stanovený rozsah pre uloženie sankcie, z
ktorého vychádzal (od 3 319 € do 165 969 €), žalovaný uviedol, že považoval sankciu vo výške 10 000
€ za plne odôvodnenú a zodpovedajúcu závažnosti prejednávanej veci.

Žaloba.

51. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné a zaťažené vadami v zmysle § 250j
ods. 2 písm. a), c), d) a e) SSP (v súčasnosti § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, g/ SSP), nakoľko
mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,  pokladal
ho za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu
žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a tiež mal za to, že došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným (orgánom verejnej správy), čo mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia.

52. Po stručnom opise priebehu správneho konania a obsahu napadnutého rozhodnutia žalobca upriamil
pozornosť na výklad pojmu „pornografia“, ktorý je neurčitým pojmom a nie je presne vymedzený v zákone
č. 308/2000 Z. z., pričom zdôraznil potrebu odlišovať definíciu tohto pojmu vymedzenú v Trestnom
zákone, ktorá je pre účely trestného konania.

53. Vyjadril názor, že posudzovaná relácia s názvom „Hot girls“  neobsahovala žiadne prvky, ktoré
by bolo možné subsumovať pod pojem „pornografia“ tak, ako je tento pojem vymedzený v právnych
predpisoch Slovenskej republiky. Žalobca uviedol, že daná relácia bola vysielaná v čase medzi 22:00
hod. do 6:00 hod., s uvedením vekovej vhodnosti od 18 rokov, avšak v daný deň - 15.10.2015 došlo k
zlyhaniu ľudského faktora (zle nastavený systém vysielania) a relácia zostala pustená aj po 6:00 hod.
(do cca 8:00 hod.), čím došlo k odvysielaniu komunikátu, ktorý vzhľadom na jeho vekovú vhodnosť a
zaradenie do programovej štruktúry mal byť vysielaný v čase od 22:00 hod. do 6:00 hod.

54. Žalobca poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa konštatovalo, že celé
vysielanie programu „Hot girls“ malo výsostne erotický charakter a neobsahovalo nič, čo by bolo možné
subsumovať pod neurčitý a zákonom nedefinovaný pojem „pornografia“, avšak pracovník žalovaného
správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vypracoval, popísal časť vysielania spôsobom, ktorý samotný
o sebe bol viacej pornografickým popisom, ako by sa mohlo zdať pri samotnom vzhliadnutí danej
relácie a takto popísaná scéna naozaj bez vzhliadnutia samotného vysielania, mohla byť považovaná
za vysoko pornografické vysielanie. V predmetnom programe a  v daný deň takáto scéna nebola nikdy
odvysielaná. Popis klipu v trvaní 3 minúty a 13 sekúnd uvedený v napadnutom rozhodnutí bol podľa



žalobcu tendenčný, cielene zameraný na vykreslenie správania sa protagonistky a celého prevedenia
videoklipu tak, aby bolo možné sa domnievať, že sa naozaj jednalo o cielenú masturbáciu protagonistky
v úmysle dosiahnuť orgazmus. V predmetnom vysielaní boli telesné partie protagonistky rastrované,
teda cielene prekrývané, buď priamo rastrom alebo samotnou grafikou a preto nebolo možné tvrdiť, že
protagonistka ukazovala do kamery obnažené pysky vagíny, že vnikala prstom/prstami do vagíny a z
nej, že mala zvlhčenú vagínu a zvuk, ktorý pracovník správneho orgánu počul bol zvukom “tľapkania“
zvlhčenej vagíny, pričom k zvlhčeniu prišlo tak, že protagonistka bola vzrušená. Nebolo možné tvrdiť
jednoznačne, že z výrazu tváre protagonistky bolo zrejmé, že bola vzrušená a že na záver dosiahla
orgazmus.

55. Podľa názoru žalobcu protagonistka v klipe v trvaní cca 3 minúty a 13 sekúnd predstierala erotickým
spôsobom dráždivé pohyby v oblasti pohlavných ústrojov, ktoré ale neboli viditeľné, nakoľko boli
vyrastrované, teda s cieľom len vyvolať erotickú a vzrušujúcu predstavu a nie explicitne ukázať dráždenie
a zobrazenie pohlavných orgánov. Mal za to, že jediná pornografia v celom konaní bola práve písomné
znenie prepisu vysielania uvedené v napadnutom rozhodnutí (strana 19 rozhodnutia).

56. Žalobca v súvislosti s výkladom pojmu „pornografia“ poukázal na právny rozbor Advokátni kanceláře
X.. U. W. pre objednávateľa Rada pro rozhlasové a televízní vysílání z 11.04.2006, v ktorom mimo
iných skutočností bolo uvedené, že  pri výklade pojmu „pornografického díla“ je nutné vycházet při
stanovení daných kritérií závadného obsahu z aktuálniho stavu vědeckých poznatku o negatívnych
vlivech jednotlivých obsahových prvku (pornografické scény, násilné scény) na diváka. Obecne lze za
pornografické dílo dle stávajíci judikatury Ústavního soudu ČR a Nejvyššího soudu ČR považovat dílo,
pokud uráží, zpusobem, který lze stěží akceptovat, cit pro sexuální slušnost, resp. dílo, které zvláště
intenzívním a vtíravým zpusobem zasahuje a podnecuje sexuální pud, přičemž současně překračuje
uznávané morálni normy příslušné společnosti, čímž u většiny jejich členu vzbudzuje stud. Potom
uzavrel, že  predmetné vysielanie zo dňa 15.10.2015 od cca 6:00 hod. sa ani len nepriblížilo takejto
definícii a potom ho nebolo možné považovať za pornografické dielo.

57. Žalobca uviedol, že pojem „pornografia“ nie je explicitne zákonom č. 308/2000 Z. z. definovaný a
teda spadá pod pojem tzv. neurčitých právnych pojmov, ktorých výklad má zabezpečiť správny orgán,
pričom tento výklad musí byť jednoznačný, nezameniteľný a predvídateľný a aplikovateľný na obdobné
prípady do budúcnosti. Poukázal na definíciu tohto pojmu uskutočnenú žalovaným v jeho rozhodnutí
RP 269/2005 zo dňa 22.11.2005:  .... „reálne alebo explicitné zobrazenie (pre iné ako vzdelávacie,
medicínske, vedecké alebo odborné účely):
vaginálneho, orálneho, análneho alebo iného pohlavného styku, pohlavných orgánov mimo kontextu
postavy (t. j. v detailných záberoch), priamej stimulácie pohlavných orgánov alebo substitučného
pohlavného styku za pomoci predmetov, erotických pomôcok alebo s inou pomocou“.

58. Žalobca poukázal na to, že predmetnú reláciu „Hot girls“ zaradil do vysielania v čase od 14.10.2005
po 22:00 hod. do 15.10.2015 do 6:00 hod., pričom vzhľadom na jej erotický obsah ju označil v súlade s
jednotným systémom označovania ako program vhodný pre diváka od 18 rokov, program bol zaradený
do vysielania v čase vyhradenom pre vysielanie obsahov nevhodných pre diváka mladšieho ako 18 rokov
a vysielanie bolo dôsledne graficky upravené tak, aby neobsahovalo nič, čo by bolo možné považovať za
nevhodné alebo protizákonné.  V správnom konaní žalobca uviedol, že zlyhaním ľudského faktoru prišlo
k situácii, kedy bola daná relácia vysielaná aj po 6:00 hodine, a to až do momentu, kedy zodpovedný
pracovník chybu odhalil a zamedzil vysielaniu tejto relácie.

59. Následne žalobca konštatoval, že predmetné vysielanie zo dňa 15.10.2015 od cca 6:00 hod. -
neobsahovalo explicitné zobrazenie vaginálneho, orálneho, análneho alebo iného pohlavného styku
vôbec, - neobsahovalo detailný záber pohlavného orgánu mimo kontextu postavy v dôsledku grafického
rastra, - neobsahovalo zobrazenie priamej stimulácie pohlavných orgánov v dôsledku grafického rastra a
- neobsahovalo zobrazenie stimulačného pohlavného styku za pomoci predmetov, erotických pomôcok
alebo inou pomocou a to vôbec.

60. Žalobca  ďalej namietal výšku uloženej mu sankcie - 10 000 €, ktorú považoval za neprimerane
vysokú, nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní ani  v zákone, takto uložená sankcia nespĺňala
podľa žalobcu výchovnú a ani preventívnu funkciu a mala voči nemu výrazne likvidačný charakter.



61. Mal za to, že v správnom konaní nedošlo k jednoznačnému preukázaniu a dôslednému odôvodneniu,
že by v posudzovanej relácii odvysielal pornografiu, ale mal za preukázané, že odvysielal daný
komunikát, označený vekovou vhodnosťou od 18 rokov, pri ktorom došlo k nezabezpečeniu povinnosti
zohľadniť vekovú vhodnosť zložky programovej služby pre maloletých a tým, že bol vysielaný po
6:00 hod.  nebolo zabezpečené časové zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými jednotným
systémom označovania. Preto mal žalovaný postupovať tak, že ho mal sankcionovať za porušenie ust.
§ 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.

62. Ohľadom  výšky uloženej mu sankcie (10 000 €), ktorú žalobca pokladal za enormne vysokú a
likvidačnú poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 8Sž/8/2010, sp. zn. 3 Sž/14/2008, sp. zn. 6 Sž/7/2010.

63. Replikou zo dňa 21.11.2016 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe v časti
odôvodnenia výšky uloženej sankcie a poukázal na to, že táto mu bola uložená vo výške 10 000
€, čo predstavuje viac ako trojnásobok najnižšej možnej sankcie a zároveň poukázal na rozpornosť
odôvodnenia uloženej sankcie v napadnutom rozhodnutí.

Vyjadrenie žalovaného.

64. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa  19.10.2016 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť.
Po stručnom opise priebehu správneho konania a citácii zákonných ustanovení na vec sa vzťahujúcich
(§ 20 ods. 1, ods. 4 a §  32 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z.) zaujal stanovisko k v žalobe vzneseným
námietkam.

65. Poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí netvrdil, že celé posudzované vysielanie malo
výsostne erotický charakter a neobsahovalo žiadnu pornografiu. V napadnutom rozhodnutí uviedol, že
v predmetnom prípade jednoznačne došlo k explicitnému zobrazeniu ženských pohlavných orgánov
(rastrovaných), ako aj k ich stimulácii. Podstatné bolo, či tieto zábery mohli aj napriek rastrovaniu byť
takej intenzity, že ich bolo možné považovať za pornografiu. Zo záznamu vysielania bolo jednoznačné,
že došlo k reálnej stimulácii ženských pohlavných orgánov a aj napriek ich rastrovaniu bolo zrejmé,
aké úkony protagonistka vykonávala svojimi rukami, pričom táto činnosť bola sprevádzaná jej vzdychmi
značiacimi jej vzrušenie. V tejto súvislosti žalovaný rovnako ako v napadnutom rozhodnutí poukázal
na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sž/4/2007, z ktorého vyplýva, že podstatné
bolo, aký vnem zanechal obsah vysielaného programu v recipientovi. Pokiaľ sa v danom prípade
jednalo o rozhlasové vysielanie a NS SR skonštatoval, že aj obsahy sprostredkované prostredníctvom
rozhlasového vysielania môžu naplniť definíciu pornografie (napríklad detailným popisom pohlavného
styku alebo podobne), bol žalovaný toho názoru, že aj v predmetnom prípade bol obsah predmetnej
scény (detailne popísaný v napadnutom rozhodnutí) takého charakteru, že aj napriek rastrovaniu
ženských pohlavných orgánov došlo v danom prípade k odvysielaniu pornografie.

66. Žalovaný uviedol, že sa v napadnutom rozhodnutí vyrovnal s kolíziou ústavou zaručených práv a
právom chránených záujmov v súvislosti s ustanovením § 20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., pričom
dospel k záveru, že podmienky legality a legitimity boli naplnené. V prípade podmienky proporcionality
obmedzenia slobody prejavu skonštatoval, že v predmetnom prípade bolo potrebné slobodu prejavu
obmedziť a vysielateľa sankcionovať za porušenie vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.

67. Žalovaný poukázal na svoj výklad pojmu „pornografia“, ktorý vymedzil vo svojom rozhodnutí č.
RP/269/2005 a takýto výklad bol potvrdený aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, pričom v napadnutom
rozhodnutí sa od tohto svojho výkladu nijako neodklonil, t. j. je v jeho výklade konzistentný a potom
vysielatelia vedia, aké konanie majú vo svojom vysielaní zamedziť. Vzhľadom na skutočnosť, že na
Slovensku existuje  Najvyšším súdom SR potvrdené vymedzenie pojmu „pornografia“ v audiovizuálnom
prostredí, nie je možné považovať za relevantné vymedzenie tohto pojmu Najvyšším súdom ČR a
Ústavným súdom ČR, ktoré nie sú pre slovenské orgány záväzné. Potom žalovaný uzavrel, že v
napadnutom rozhodnutí sa podrobne vyrovnal s obmedzením slobody prejavu žalobcu (vysielateľa), ako
aj neurčitým pojmom „pornografia“.

68. Ohľadom subsumovania konkrétneho konania pod pojem „pornografia“ žalovaný poukázal, že
v danom prípade rastrovanie pohlavných orgánov nemalo taký efekt, aby divák nebol jednoducho
schopný rozoznať konanie protagonistky a teda bol odvysielaný detailný záber na pohlavný orgán a bola



zobrazená priama stimulácia pohlavného orgánu protagonistky, a to v dlhom časovom úseku. Čo sa
týka časového zaradenia predmetného komunikátu do vysielania, táto skutočnosť nebola  predmetom
skúmania v prípade možného porušenia povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 1 zákona č. 308/2000
Z. z., nakoľko vysielanie pornografie je absolútne zakázané a nezáleží na tom, kedy bol komunikát
odvysielaný, pretože nemal byť odvysielaný vôbec.

69. K samotnej výške uloženej pokuty vo výške 10 000 €, žalovaný uviedol, že táto bola uložená na
spodnej hranici zákonom povoleného rozsahu za porušenie  ust.  § 20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. (od
3 319 € do 165 969 €) a   plne dodržal zákonné zásady na dané porušenie sa vzťahujúce. Výšku uloženej
pokuty považoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí za jednoznačne odôvodnenú a zodpovedajúcu
predmetnému správnemu deliktu. Žalobcom v žalobe uvádzané rozsudky Najvyššieho súdu SR sa týkali
porušenia iných povinností (§ 19 ods. 1 a § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.) a preto ich nebolo možné
automaticky vztiahnuť na daný prípad.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

70. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné
námietky neodôvodňovali jeho zrušenie.

71. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

72. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

73. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

74. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby sa nevysielali
programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré môžu narušiť  fyzický, psychický alebo morálny
vývin maloletých, najmä také, ktoré obsahujú pornografiu alebo hrubé, neodôvodnené násilie.

75. Podľa  § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak
vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie
alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu
rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola
porušená povinnosť uložená v ý 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia,
ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a) a c), ods. 3 písm. k), § 20 ods. 1 a 4, § 30,
ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b)] alebo prevádzkovania retransmisie bez
oprávnenia [§ 2 ods. l písm. e)].

76. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. pokutu rada určí podlá závažnosti veci, spôsobu, trvania
a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania,
poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné
obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom
v rámci vlastného samoregulačného systému.

77. Podľa § 67 ods. 5 písm. c)  zákona č. 308/2000 Z. z. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej
programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a
vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak vysiela programy a iné zložky
programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťou podľa § 20 ods. 1.



78. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť  preskúmať zákonnosť postupu žalovaného  pri
vydávaní  napadnutého  rozhodnutia ako aj zákonnosť tohto rozhodnutia v zmysle žalobných námietok.

79. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci
súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z
hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj
zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho
orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti,
ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí
spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j.  musí byť vydané v písomnej forme, vecne
príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.

80. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

81. Správny súd uvádza, že podanou žalobou sa žalobca domáhal súdneho prieskumu v časti bodu 1/
napadnutého rozhodnutia - porušenia  povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., t.
j. v časti ktorou bolo rozhodnuté o tom, že žalobca  (vysielateľ) odvysielal dňa 15.10.2015 v čase o cca
06:00 hod. v rámci programovej služby TV8  komunikát Hot girls, ktorý mohol obsahovať pornografiu,
čím mohlo dôjsť k nezabezpečeniu povinnosti nevysielať zložky programovej služby, ktoré môžu narušiť
fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých a s tým súvisiacu žalobcovi uloženú sankciu vo výške
10 000 €, ktorú tento pokladal za likvidačnú a riadne neodôvodnenú.

82. V súvislosti s porušením ust. § 20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., t. j. odvysielaním posudzovaného
programu Hot girls sa správny súd oboznámil s predmetným programom zaznamenaným na DVD nosiči
ako aj jeho písomným prepisom. V tejto súvislosti bolo rozhodujúce posúdenie pojmu pornografia, pričom
správny súd v zhode s účastníkmi konania uvádza, že tento pojem nie je v zákone č. 308/2000 Z. z.,
podľa ktorého sa v danom správnom konaní postupovalo, nijako bližšie definovaný. V takomto prípade
však treba vychádzať z výkladu tohto pojmu uskutočneného priamo žalovaným, ktorý tento uskutočnil, a
to dokonca v súvislosti s obrazovo zvukovým vysielaním, ktoré podal vo svojom rozhodnutí RP/269/2005
(toto rozhodnutie bolo v následne vyvolanom súdnom prieskume potvrdené rozsudkom Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Sž/5/2006). Vo vyššie uvedenom rozhodnutí žalovaný pojem pornografia vyložil
ako: „reálne alebo explicitné zobrazenie (pre iné ako vzdelávacie, medicínske, vedecké alebo odborné
účely):1/ vaginálneho, orálneho, análneho alebo iného pohlavného styku, 2/ pohlavných orgánov mimo
kontextu postavy (t. j. v detailných záberoch),3/ priamej stimulácie pohlavných orgánov alebo 4/
substitučného pohlavného styku za pomoci predmetov, erotických pomôcok alebo s inou pomocou“.
Zároveň je treba uviesť, že pojem pornografia je definovaný v slovenskom právnom systéme Trestným
zákonom ako: „zobrazenie súlože, iného spôsobu pohlavného styku alebo iného obdobného sexuálneho
styku alebo zobrazenie obnažených pohlavných orgánov smerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia
inej osoby. “

83. Správny súd uvádza, že z obsahu odvysielaného komunikátu v prípade jedného z klipov, ktorý
mal celkovú dĺžku 13 minút a 35 sekúnd v úvodných cca 10 minút a 22 sekúnd išlo o scénu majúcu
podobne ako ostatné dovtedy odvysielané klipy, čisto erotický charakter. V čase o cca 7:22:15 hod. (po
odvysielaní cca 10 minút a 22 sekúnd klipu) došlo k zmene jeho zvukovej  zložky a zapol sa „kontaktný



zvuk“, pričom bolo počuť samotnú protagonistku. V tomto čase už bola protagonistka dlhšiu dobu úplne
nahá, pričom vo chvíli zapnutia „kontaktného zvuku“ ležala na chrbte a začala sa prstami jednej ruky
dotýkať svojej vagíny. Od tejto chvíle až po koniec predmetného klipu (cca 3 minúty a 13 sekúnd)
sa protagonistka dotýkala prstami svojej vagíny, krúžila prstami v jej okolí, dráždila vonkajšie pysky
vagíny a opakovane vnikala prstom/prstami do vagíny a následne z nej von. Práve táto časť tvorila
najväčšiu zložku danej časti predmetného klipu. Počas tejto časti klipu ležala protagonistka buď na
chrbte alebo na boku, prípadne kľačala so zadkom smerom do kamery, pričom nohy mala rozkročené.
Zároveň sa občas druhou rukou hladila na prsiach a dráždila bradavky, resp. mala prsty vo svojich
ústach. Počas tejto scény bolo badať na jej tvári vzrušenie, mala pootvorené ústa a vzdychala, pričom
intenzita vzdychov sa ku koncu scény zvyšovala. Zároveň bolo v prípade vnikania prstami do vagíny
a z nej počuť občas zvuk tľapkania, čo nasvedčuje tomu, že protagonistka mala zvlhčenú vagínu, k
čomu dochádza práve v prípade vzrušenia (v scéne nebolo vidno, že by na zvlhčenie vagíny použila
protagonistka umelé lubrikanty). Z uvedených skutočností teda jednoznačne vyplýva, že protagonistka
vykonávala masturbáciu, a to v trvaní cca 3 minúty a 13 sekúnd, pričom z priebehu celej scény bolo
možné usúdiť, že dosiahla orgazmus.

84. Z definície pojmu pornografia v zmysle Trestného zákona ako aj výkladu tohto pojmu uskutočneného
žalobcom v súvislosti s obrazovo zvukovým vysielaním v rámci televíznej programovej služby správny
súd posúdil v predchádzajúcom bode tohto rozsudku opísanú časť klipu odvysielaného so začiatkom o
7:22:15 hod. dňa 15.10.2015 ako komunikát majúci pornografický charakter, ktorého odvysielanie sa v
televíznom vysielaní dotknutého vysielateľa v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.  zakazuje.
Zákon vo vyššie uvedenom ustanovení zakazuje vysielateľovi, aby vysielal v televíznej programovej
službe také programy alebo ich časti, ktoré sú spôsobilé narušiť  fyzický, psychický alebo morálny vývin
maloletých, pričom príkladmo vymenúva, že sa jedná o programy obsahujúce pornografiu alebo hrubé,
neodôvodnené násilie.

85. Správny súd uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí celkom jasne a dostatočne odôvodnil
rozdielnosť vo vysielaných klipoch v posudzovanom programe Hot girls z hľadiska toho, či išlo o
vysielanie erotického charakteru alebo o vysielanie pornografie. Poukázal pritom na výklad pojmu
pornografia, ktorý už skôr uskutočnil vo svojom rozhodnutí RP/269/2005 ako aj definovanie tohto pojmu
v Trestnom zákone.

86. V danom posudzovanom prípade správny súd v zhode s názorom žalovaného musí konštatovať,
že došlo v posudzovanej časti klipu k explicitnému zobrazeniu ženských pohlavných orgánov
(rastrovaných) protagonistky, ako aj k ich stimulácii jej rukami. Napriek rastrovaniu danej scény muselo
byť pre diváka jednoznačné, že došlo k reálnej stimulácii ženských pohlavných orgánov sprevádzanými
vzdychmi protagonistky a potom tieto zábery mohli aj napriek rastrovaniu byť takej intenzity, že ich
bolo možné považovať za pornografiu. Nadôvažok správny súd (aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí)
poukazuje na odôvodnenie podané v rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3 Sž/4/2007 (v
danom prípade sa jednalo o rozhlasové vysielanie), v ktorom najvyšší súd uviedol: „ V danom prípade
je rozhodujúce aký vnem (predstavu) [je] obsah programu spôsobilý zanechať v poslucháčovi. Pokiaľ
je obsah rozhlasového programu schopný vyvolať poslucháčovi rovnaký respektíve porovnateľný vnem
ako vizuálne odvysielaná pornografia potom spadá pod demonštratívne vymedzenie ustanovenia § 20
ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii. “

87. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že výklad pojmu pornografia ako tzv. neurčitého právneho
pojmu musí byť zo strany správneho orgánu (žalovaného) presný, jednoznačný, nezameniteľný a
predvídateľný a zároveň aplikovateľný na obdobné prípady aj do budúcnosti, nakoľko je to práve
žalovaný (okrem súdu), ktorý má povinnosť pri posudzovaní právnych vzťahov v súvislosti zo zákonom
č. 308/2000 Z. z. zabezpečiť  výklad aj  pojmu pornografia. Preto v prípade, ak žalovaný svojím skorším
rozhodnutím RP/269/2005 určitým spôsobom v súvislosti s vysielaním v televíznej programovej službe
uskutočnil výklad pojmu pornografia  bolo jeho povinnosťou v prípade, ak nedôjde k zmene právnej
úpravy pridržiavať sa svojho skoršieho výkladu, čo aj v danom  prípade učinil. Je potrebné tiež uviesť, že
nakoľko výklad pojmu pornografia bol už uskutočnený slovenským správnym orgánom, resp. Najvyšším
súdom SR, nie je možné relevantne vychádzať z výkladu tohto pojmu uskutočneného v inom členskom
štáte EU (Česká republika).



88. K námietke výšky uloženej pokuty žalobcovi (10 000 €) za porušenie ust. § 20 ods. 1 zákona č.
308/2000 Z. z. správny súd uvádza, že v danom prípade za porušenie vyššie uvedeného ustanovenia
zákon umožňuje takémuto vysielateľovi (žalobcovi) uloženie sankcie - pokuty v rozsahu od 3 319 € do
165 969 € v zmysle § 67 ods. 5 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. Pri ukladaní výšky sankcie je pritom
správny orgán (žalovaný) povinný prihliadať na v zákone určené kritéria v zmysle § zákona č. 308/2000
Z. z.

89. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa
žalovaný rozsiahlo a zároveň podrobne vysporiadal so všetkými zákonnými kritériami majúcimi vplyv na
stanovenie výšky sankcie za porušenie povinnosti vysielateľa, pričom z týchto kritérií vychádzal a riadne
aj odôvodnil, prečo práve takúto výšku pokuty považuje za primeranú žalobcovi uložiť. Výška pokuty
bola určená na spodnej hranici zákonného rozpätia (v rozsahu cca 1/16 maxima), čo v danom prípade aj
podľa presvedčenia správneho súdu plne zodpovedá zistenému porušeniu povinnosti žalobcom, ktorý
v rámci televíznej služby odvysielal program (klip), ktorý obsahoval aj scénu v trvaní viac než 3 minúty,
ktorú možno označiť za pornografickú, tak ako je to uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozsudku.

90. Zároveň správny súd uvádza, že nakoľko žalobca nijako nepreukázal svoje tvrdenie o likvidačnom
charaktere uloženej mu pokuty a správnemu súdu nie sú známe žiadne finančné a majetkové
pomery žalobcu túto namietanú skutočnosť správny súd nemohol vyhodnotiť. Výšku uloženej pokuty v
napadnutom rozhodnutí žalovaný riadne odôvodnil, prihliadnuc na všetky zákonné kritéria a v takejto
výške uloženú sankciu je aj podľa názoru správneho súdu možno považovať za plne primeranú
porušenej povinnosti žalobcom.

91. Záverom musí správny súd uviesť, že  v preskúmavanom správnom  konaní nezistil žiadne
také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Má za
to, že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený
skutkový stav veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté
rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu
odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami potrebnými
pre rozhodnutie, podrobne rozobral predložené dôkazy ako aj skutkový stav, ktorý správne právne
vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade
s § 190 SSP zamietol.

92. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému
žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy
konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy.

93. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0      (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v 30 dní
od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods.
2 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).