Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/75/2019 z 13. 11. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. novembra 2019, sp. zn. 1S/75/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1019200505.2 Krajský súd Bratislava | 1S/75/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1019200505.2 | 2019-11-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 SSP, zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd9f9254-7e05-4675-98ce-e00e50efce38 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1019200505.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/75/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200505
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200505.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek
senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: A. M. M. G., nar.:
XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Z., E. rad XXX/X, XXX XX G. A., tohto času vo väzbe v ÚVV P.,
zastúpený: Mgr. Toni Khuri, advokát, Dlhé diely II/3, 841 04 Bratislava, IČO: 30 789 311 proti žalovanému:
Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Krížna 44, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA2-2019/000702-005 zo dňa 11.03.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície
č. PPZ-HCP-BA2-2019/000702-005 zo dňa 11.03.2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie
konanie.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1.Z administratívneho spisu bolo preukázané, že žalobca mal na území Slovenskej republiky udelený
trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov)
platný od 27.03.2013 do 27.03.2018. Trvalý pobyt na päť rokov bol žalobcovi udelený po splnení
ďalších podmienok aj na základe toho, že dňa 22.04.2005 v meste Tyre, Libanonská republika uzavrel
manželstvo so slovenským štátnym príslušníkom E. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky.

2. Dňa 15.06.2016 správny orgán svojou činnosťou zistil, že je dôvodné podozrenie, že žalobca pri
svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.

3. Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava dňa 07.11.2016 doručilo žalobcovi oznámenie o začatí
správneho konania vo veci zrušenia trvalého pobytu a zároveň ho vyzvalo na vyjadrenie k podkladom
rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnutia jeho doplnenia v lehote 5 dní. Žalobca
namietal inú štátnu príslušnosť, iné meno uvedené v úradnom zázname z oboznámenia sa s utajovanou
skutočnosťou a taktiež, že v úradnom zázname sa neuvádza, k akej žiadosti cudzinca sa mala Slovenská
informačná služba vyjadriť, keď žalobca žiadnu žiadosť nepodal.



4. Správny orgán po opätovnom preverení totožnosti žalobcu prostredníctvom Slovenskej informačnej
služby obdržal informáciu, že utajovaná písomnosť, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba,
bola vypracovaná k osobe žalobcu.

5. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava rozhodnutím č. PPZ-HCP-
BA6-702-29/2016-TPC/KEB zo dňa 24.11.2016 rozhodlo o zrušení trvalého pobytu žalobcu na päť rokov
na území Slovenskej republiky podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov s poukazom na §
48 ods. 2 písm. b) z dôvodu, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že
je schopný kedykoľvek vyvrátiť obsah utajovanej informácie, avšak musí mať na to príležitosť a to v rámci
spravodlivého procesu. Namietal, že správny orgán sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal vyjadrením
žalobcu, ale iba konštatoval, že takéto vyjadrenie bolo dňa 11.07.2016 správnemu orgánu doručené.
Rovnako namietal nedoplnenie dokazovania tak, ako bolo navrhnuté vo vyjadrení. V rámci odvolania
predložil uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2016 sp.zn. 1Sža/16/2016 v právnej veci žalobcu
D. X. proti žalovanému Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície s tým, že ide o obdobné rozhodnutie,
ako v prípade žalobcu s tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením prerušil odvolacie konanie
v obdobnej veci sp. zn. 10Sža/3/2016 zo dňa 06.05.2016 a podal na Ústavný súd Slovenskej republiky
návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov s čl. 1 ods. 1, čl.
12 ods. 1, ods. 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a ods. 2, čl. 47 ods. 3 a s čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, s čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby
bolo predmetné rozhodnutie zrušené, resp. aby odvolacie konanie bolo prerušené do vydania nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky.

7. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2018/03066-003 zo dňa 16.02.2017 prerušil odvolacie
konanie z dôvodu návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci preskúmania zákonnosti
rozhodnutia vo veci trvalého pobytu založeného na utajovanej skutočnosti na Ústavný súd Slovenskej
republiky.

8. Na základe žiadosti žalovaného zo dňa 26.09.2018 podanej Slovenskej informačnej službe, či existuje
utajovaná informácia k žalobcovi, dňa 26.10.2018 Slovenská informačná služba doručila odpoveď, s
ktorou sa odvolací orgán oboznámil s tým, že nakoľko ide o informáciu, ktorá je utajovaného charakteru,
nie je súčasťou spisového materiálu, a preto túto informáciu nie je možné ani zverejniť, nakoľko podlieha
zákonu o ochrane utajovaných skutočností č. 215/2004 Z.z.

9. Dňa 06.03.2019 odvolací orgán pokračoval v konaní. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia
podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní dňa 11.03.2019 rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím
č. PPZ-HCP-BA2-2019/000702-005 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie vydané
Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-702-29/2016-TPC/KEB
zo dňa 24.11.2016, ktorým bol žalobcovi zrušený trvalý pobyt na päť rokov na území Slovenskej republiky
z dôvodu, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.

10. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že správny orgán svojou úradnou činnosťou zistil, že je
dôvodné podozrenie, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu a uvedené informácie sú
utajovaného charakteru. Utajované informácie obsahujú spravodajské informácie, ktorých pôvodcom
je spravodajská služba, t.j. Slovenská informačná služba a pre tento dôvod nie je v kompetencii
správneho orgánu ani odvolacieho orgánu zasahovať Slovenskej informačnej službe do spôsobu
získania informácií a rovnako správny ani odvolací orgán nemá dôvod spochybňovať relevantnosť a
pravdivosť týchto získaných informácií k žalobcovi.

11. K námietke žalobcu, že správny orgán nedoplnil dokazovanie, uviedol, že odvolací orgán oslovil
Slovenskú informačnú službu, avšak utajovaná informácia stále existuje. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaný je viazaný vyjadrením Slovenskej informačnej služby a takéto vyjadrenie je pre správne orgány
záväzné s tým, že v zmysle zákonných ustanovení zákona o pobyte cudzincov ako aj zákona o správnom
konaní, nemôže na základe ľubovôle takéto vyjadrenie ignorovať. Žalovaný, ako odvolací orgán zastával
názor, že prvostupňový správny orgán neporušil žiadne ustanovenia právnych predpisov a správne



vyhodnotil utajovanú informáciu, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba, na základe ktorej
zrušil trvalý pobyt žalobcu na päť rokov na území Slovenskej republiky.

II.
Žaloba

12. Žalobca v zákonnej lehote doručenou žalobou dňa 11.04.2019 Krajskému súdu v Bratislave sa
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2019/000702-005 zo dňa
11.03.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č.
PPZ-HCP-BA6-702-29/2016-TPC/KEB zo dňa 24.11.2016, ktoré žalobca považoval za nezákonné z
dôvodu, že žalovaný aplikoval už neaplikovateľné ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z.
o pobyte cudzincov.

13. Žalobca po opísaní priebehu správneho konania uviedol, že vzhľadom na prerušenie odvolacieho
konania je zrejmé, že žalovaný chcel a mal záujem rešpektovať platné zákony, ktoré by mali a musia
byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Žalovaný očakával nález Ústavného súdu SR s tým,
že ak ústavný súd bude konštatovať, že príslušné ustanovenia zákona o pobyte cudzincov nie sú v
súlade s Ústavou SR, tak by mal žalovaný zrušiť rozhodnutie prvostupňového orgánu a vrátiť ho na
ďalšie konanie, v ktorom sa bude postupovať podľa usmernenia nálezu Ústavného súdu SR a nových
ustanovení zákona o pobyte cudzincov, ktoré by zákonodarca mal prijať.

14. Žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu SR, ktorým dňa 12.12.2018 rozhodol o tom, že ust.
§ 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl.
1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.
Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy SR dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
strácajú účinnosť ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca namietal, že napriek
nálezu Ústavného súdu SR, ktorý bol vyhlásený dňa 06.03.2019 a teda týmto dňom stratili účinnosť ust.
§ 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. a § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z.z. žalovaný dňa 11.03.2019
vydal žalobou napadnuté rozhodnutie.

15. Žalobca považoval za potrebné uviesť, že podnet Najvyššieho súdu SR a jeho podanie na Ústavný
súd SR bol v tom, že podľa názoru senátu Najvyššieho súdu SR zásada rovnosti účastníkov konania je
porušená tým, že správny orgán má k dispozícii dôkazy, ktorými cudzinec nedisponuje a nemá žiadnu
možnosť sa s nimi oboznámiť, čím je účastníkovi konania odňatá možnosť vyjadriť sa ku všetkým
vykonaným dôkazom. Napriek nálezu Ústavného súdu SR žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatoval, že „odvolací správny orgán po preskúmaní predloženého spisového materiálu zastal názor,
že prvostupňový správny orgán neporušil žiadne ustanovenia právnych predpisov a správne vyhodnotil
utajovanú informáciu, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba, na základe ktorej zrušil trvalý
pobyt účastníka konania na päť rokov na území Slovenskej republiky“.

16. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo odôvodnené ustanovením §
120 ods. 2 písm. f) zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého policajný útvar uvedie v odôvodnení
rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o
zrušení trvalého pobytu podľa § 50 ods. 1 písm. a), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej
krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.

17. Žalobca poznamenal, že v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu
SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej zákon o Ústavnom súde SR), právny predpis,
jeho časti, alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu
SR v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Vyhlásením v Zbierke zákonov nadobúda nález Ústavného
súdu SR vydaný v konaní o súlade právnych predpisov okamžité účinky, v dôsledku čoho právne
predpisy, ich časti, alebo jednotlivé ustanovenia, o ktorých ústavný súd rozhodol, že nie sú v súlade s
Ústavou SR, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná rada



SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, strácajú svoju účinnosť a
teda týmto momentom sa zastavuje ich aplikácia a tieto už nemajú žiadne právne účinky

18. Ďalej poukázal žalobca, že za účelom zjednotenia rozporných výkladov jednotlivých senátov
Ústavného súdu SR sa touto problematikou zaoberalo aj plénum Ústavného súdu SR, ktoré vo výroku
svojho uznesenia sp. zn.: PLz. ÚS 1/06 konštatovalo, že hmotno-právne účinky nálezu Ústavného súdu
SR o nesúlade napadnutého právneho predpisu s Ústavou SR zverejneného v Zbierke zákonov pred
právoplatným skončením konania pred všeobecným súdom, v ktorom sa má napadnutý právny predpis
aplikovať „nastávajú pre všetkých účastníkov tohto konania ex tunc“, k čomu dodáva, že následkom
nálezu Ústavného súdu SR o nesúlade právnych predpisov by malo byť, že všeobecný súd napadnutý
právny predpis nebude pri rozhodovaní aplikovať.

19. Žalobca konštatoval, že predmetné ustanovenie zákona o pobyte cudzincov nielen stratilo účinnosť,
ale aj aplikovateľnosť. Žalovaný svojím rozhodnutím aplikoval už neaplikovateľné ust. § 120 ods. 2
zákona o pobyte cudzincov, teda jeho rozhodnutie je podľa názoru žalobcu zjavne nezákonné. Zároveň
je pre žalobcu nepochopiteľné, prečo správny orgán nerešpektuje nález Ústavného súdu, ktorý sa stal
prameňom práva a je záväzný pre každý správny orgán, ale aj pre súdy SR. Takisto za nepochopiteľné
považoval skutočnosť, prečo žalovaný prerušil odvolacie konanie, keď aj tak nechcel rešpektovať
nález Ústavného súdu. V čase vydania napadnutého rozhodnutia, o ktoré bolo opreté rozhodnutie
prvostupňového orgánu i rozhodnutie žalovaného, bolo neúčinné a neaplikovateľné, a preto žalobca je
presvedčený, že rozhodnutie žalovaného je v príkrom rozpore so zákonom.

20. Žalobca s poukazom na uvedené žiadal, aby krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

21. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom krajskému súdu dňa 04.06.2019 zotrval na
svojom právnom závere uvedenom v žalobou napadnutom rozhodnutí.

22. Žalovaný po opísaní administratívneho konania uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo
jednoznačne preukázané, že v prípade žalobcu existoval dôvod na zrušenie trvalého pobytu na päť rokov
na území Slovenskej republiky, a preto bolo nutné zo strany správnych orgánov pristúpiť k aplikácii ust.
§ 50 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Nakoľko správny orgán získal informácie utajovaného
charakteru, ktoré odôvodňovali postup podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, správny
orgán zaslal účastníkovi konania výzvu na vyjadrenie sa podľa § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní.
Poukázal na to, že z uvedeného vyplýva, že zo strany správneho orgánu bola žalobcovi daná možnosť
vyjadriť sa dopredu k podkladom, ktoré budú predmetom rozhodnutia a spôsobu zistenia podkladov s
možnosťou, že žalobca môže navrhnúť doplnenie podkladov, prípadne navrhnúť nové dôkazy.

23. Uviedol, že žalobca bol oboznámený, čo je dôvodom pre zrušenie trvalého pobytu na päť rokov
a taktiež splnomocnenému zástupcovi žalobcu bolo umožnené nahliadnuť do spisového materiálu.
Zároveň bol oboznámený, že správny orgán získal informácie utajovaného charakteru podľa zákona o
ochrane utajovaných skutočností, a preto nie je možné uvedené informácie zverejniť. Argumentoval,
že ani správny orgán a taktiež ani odvolací orgán nie je kompetentným oboznamovať sa s utajovanou
skutočnosťou, pretože nemá bezpečnostnú previerku na stupeň utajenia tajné, preto žalovaný nesúhlasil
s tvrdením žalobcu, že správny orgán disponuje s informáciou a žalobca nemá žiadnu možnosť sa s
ňou oboznámiť, čím je žalobcovi odňatá možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, keďže
žalobca by nebol oprávnený oboznamovať sa s utajovanou skutočnosťou.

24. Žalovaný poukázal na to, že na základe námietok splnomocneného zástupcu žalobcu oslovil
Slovenskú informačnú službu, avšak utajovaná informácia stále existuje, z čoho vyplýva, že odvolací
orgán je viazaný vyjadrením Slovenskej informačnej služby a takéto vyjadrenie je pre správny orgán,
ako aj pre odvolací orgán záväzné. Konštatoval, že správny orgán koná v zmysle zákonných ustanovení
zákona o pobyte cudzincov ako aj zákona o správnom konaní a nemôže podľa ľubovôle takéto vyjadrenie
ignorovať.



25. Ďalej žalovaný uviedol, že odvolací orgán a prvostupňový správny orgán akceptoval nález Ústavného
súdu SR a bol aplikovaný aj v konaní o udelení žiadosti o trvalý pobyt na neobmedzený čas, ktoré
bolo rozhodnutím správneho orgánu zamietnuté. Avšak rozhodnutie správneho orgánu sa neopiera
o ust. § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, preto žalovaný zastáva názor, že aj napriek nálezu
Ústavného súdu SR bolo prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vydané v súlade so zákonom
o pobyte cudzincov ako aj v súlade so zákonom o správnom konaní. Ďalej konštatoval, že odvolací
správny orgán po preskúmaní predloženého spisového materiálu zastal názor, že prvostupňový správny
orgán neporušil žiadne ustanovenia právnych predpisov a správne vyhodnotil utajovanú informáciu,
ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba, na základe ktorej zrušil trvalý pobyt účastníka
konania na päť rokov na území Slovenskej republiky. Žalovaný tvrdil, že vo svojom rozhodnutí
neaplikoval ust. § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov s tým, že bol viazaný vyjadrením Slovenskej
informačnej služby a takéto vyjadrenie je pre správny orgán ako aj odvolací orgán záväzné. Žalovaný
bol presvedčený, že prvostupňový správny orgán rozhodol vecne správne a vysporiadal sa so všetkými
skutočnosťami dostatočne s tým, že odvolací orgán sa s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa
stotožnil. Zastával názor, že obidva správne orgány rozhodli správne a žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu boli vydané v súlade so zákonom o pobyte
cudzincov ako aj v súlade so zákonom o správnom konaní.

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako
neopodstatnenú.

IV.
Replika žalobcu

27. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručenom krajskému súdu dňa 17.06.2019
poukázal na to, že žalovaný rovnako ako v žalobou napadnutom rozhodnutí, aj v písomnom vyjadrení
zámerne vynecháva dôležité skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na celé konanie o zrušení trvalého
pobytu žalobcu. Uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí pri odkázaní na nález Ústavného
súd zámerne neuvádza druhú časť nálezu. Rovnako aj v písomnom vyjadrení vynecháva, resp. sa
nevyjadruje k obdobiu, keď konanie o zrušení trvalého pobytu žalobcu bolo samotným žalovaným
prerušené. Považoval za zavádzajúce zo strany žalovaného a prvostupňového orgánu, že žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa oboznámil s podkladmi, na základe ktorých bolo
vydané rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu žalobcu, pretože, ako sa mohol žalobca oboznámiť so
skutočnosťou, ktorá nebola predmetom spisu, keď bola utajená.

28. Uviedol, že prvostupňový orgán v rozhodnutí o zrušení trvalého pobytu žalobcu, na strane 3 odkázal
na ust. § 120 ods. 2 písm. f) v spojitosti s § 50 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca
vyslovil názor, že každé rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o
pobyte cudzincov je rozhodnutím, ktoré je opreté o § 120 ods. 2 písm. f) zákona o pobyte cudzincov.
Pripomenul, že podnetom Najvyššieho súdu SR na začatie konania o nesúlade právnych predpisov
konkrétne § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods.
2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 47 Charty základných práv
Európskej únie bola tá skutočnosť, že podľa názoru senátu Najvyššieho súdu zásada rovnosti účastníkov
konania je porušená tým, že správny orgán má k dispozícii dôkazy, ktorými cudzinec nedisponuje a
nemá žiadnu možnosť sa s nimi oboznámiť, čím je účastníkovi konania odňatá možnosť vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom.

V.
Právne posúdenie veci

29. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13
ods. 1 správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107
ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

30. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.



31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

32. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR).

33. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

34. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.
PPZ-HCP-BA2-2019/000702-005 zo dňa 11.03.2019, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PPZ Bratislava č. PPZ-HCP-
BA6-702-29/2016-TPC/KEB zo dňa 24.11.2016, ktorý podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte
cudzincov s poukazom na § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zrušil žalobcovi trvalý pobyt
na päť rokov na území Slovenskej republiky.

35. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z tej skutočnosti, že dňa 15.06.2016
svojou činnosťou zistil správny orgán, že je dôvodné podozrenie, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí
bezpečnosť štátu. Správny orgán opätovne dňa 24.06.2016 preveril na základe vyjadrenia žalobcu
prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorý namietal inú štátnu príslušnosť a iné meno uvedené
v úradnom zázname z oznámenia sa s utajovanou skutočnosťou zo dňa 15.06.2016, ktorej pôvodcom
je Slovenská informačná služba k žiadosti cudzinca, žalobcu, ako aj tú skutočnosť, že sa neuvádza
v úradnom zázname, k akej žiadosti žalobcu sa mala Slovenská informačná služba vyjadriť, keď
žalobca žiadnu žiadosť nepodal, pričom dňa 11.07.2016 obdržal správny orgán informáciu, že utajovaná
písomnosť, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba, bola vypracovaná k osobe A. G. nar.
XX.XX.XXXX, št. príslušnosť Z.. Z predloženého dokladu totožnosti i z výpisu z registra trestov a zo
samotnej žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov mal správny orgán zrejmé, že žalobca je štátny
príslušník Palestínskej národnej samosprávy a predmetná utajovaná písomnosť bola vypracovaná k
osobe žalobcu.

36. Správny orgán prvého stupňa podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov s poukazom
na § 48 ods. 2 zrušil žalobcovi trvalý pobyt na päť rokov na území Slovenskej republiky z dôvodu,
že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Okrem vyššie citovaných zákonných ustanovení
prvostupňový správny orgán založil svoje rozhodnutie na ust. § 120 ods. 2 písm. f) zákona o pobyte
cudzincov, v zmysle ktorého policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o
bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu podľa § 50
ods. 1 písm. a), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí
bezpečnosť štátu.

37. Žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí po preskúmaní predloženého spisového materiálu
zastal názor, že prvostupňový správny orgán neporušil žiadne ustanovenia právnych predpisov a
správne vyhodnotil utajovanú skutočnosť, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba, na základe
ktorej zrušil trvalý pobyt účastníka konania na päť rokov na území Slovenskej republiky. Ďalej uviedol,
že správny orgán dospel k tomuto záveru na základe doložených podkladov a dôkazov, čiže rozhodnutie
správneho orgánu o zrušení trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej republiky bolo dôvodné
a na základe všetkých skutočností bol presvedčený, že prvostupňový správny orgán rozhodol vecne
správne a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami dostatočne a s rozhodnutím prvostupňového
správneho orgánu sa žalovaný stotožnil.

38. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím správneho orgánu nemohol s právnym názorom žalovaného súhlasiť. Žalovaný v



odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia okrem iného uvádza, že splnomocnený zástupca žalobcu
v odvolaní namietal, že účastník konania je schopný kedykoľvek vyvrátiť obsah utajenej informácie,
avšak musí mať na to príležitosť a to v rámci spravodlivého procesu, pri ktorom budú rešpektované
zákony, základné ľudské práva a hodnoty. Ďalej namietal, že príslušný správny orgán nedoplnil
dokazovanie, tak ako bolo navrhnuté vo vyjadrení, teda nepostupoval v zmysle príslušných zákonných
ustanovení, splnomocnený zástupca namietal skutočnosť, že príslušný správny orgán svoje rozhodnutie
zdôvodnil ust. § 120 ods. 2 písm. f) zákona o pobyte cudzincov.

39. Odvolací orgán zároveň v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že dňa 16.02.2017 prerušil
odvolacie konanie vo veci zrušenia trvalého pobytu žalobcu na päť rokov na území Slovenskej
republiky rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2018/03066-003 z dôvodu návrhu Najvyššieho súdu SR vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia vo veci trvalého pobytu založeného na utajovanej skutočnosti na
Ústavný súd SR. V nadväznosti na uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí cituje nález Ústavného
súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12.12.2018. Napriek samotnej citácii výroku vyššie uvedeného
nálezu v napadnutom rozhodnutí, žalovaný dospel k záveru a zastal názor, že prvostupňový správny
orgán neporušil žiadne ustanovenia právnych predpisov a správne vyhodnotil utajovanú informáciu,
ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba, na základe ktorej zrušil trvalý pobyt žalobcu na päť
rokov na území Slovenskej republiky.

40. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 dňa 12.12.2018 rozhodol, že
ust. § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl.
1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 s čl. 13 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.

41. Krajský súd uvádza, že vyhlásením v Zbierke zákonov má nález ústavného súdu vydaný v konaní
o súlade právnych predpisov okamžité právne účinky, následkom ktorých právne predpisy, ich časti
alebo jednotlivé ustanovenia, o ktorých ústavný súd rozhodol, že nie sú v súlade s ústavou, ústavnými
zákonmi a s medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná rada SR a ktoré boli ratifikované
a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, strácajú svoju účinnosť, t.j. ich aplikácia sa „zastavuje“
a nemajú žiadne právne účinky.

42. Ústava v čl. 125 ods. 3 prikazuje zákonodarcovi, t.j. orgánu, ktorý vydal taký právny predpis
nesúladný s ústavou, uviesť ho do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu do
súladu s ústavou, ak ide o „podzákonné právne predpisy“ [čl. 125 ods. 1 písm. b) a c) ústavy] aj s inými
zákonmi a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 ods. 1 písm. d) ústavy, aj s nariadeniami vlády a so
všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
„Sankciou“ za nesplnenie tejto povinnosti je strata platnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo
jednotlivého ustanovenia, po márnom uplynutí šiestich mesiacov legislatívnej pasivity zákonodarcu od
vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov.
43. Správny súd poznamenáva, že zatiaľ čo derogačné účinky určujú, kedy prestáva byť derogovaný
predpis platným, neaplikovateľnosť znamená, že všeobecné súdy nemajú aplikovať ustanovenie
zákona, ktoré bolo ako protiústavné zrušené Ústavným súdom a to aj v prípade, že účinky takéhoto
nálezu nastanú až v budúcnosti. Ústavný súd SR tiež judikoval, že aj keď síce k pozbaveniu platnosti
derogovaného zákona dochádza s účinkom „ex nunc“, rozpor s ústavným poriadkom, ktorý bol dôvodom
zrušenia zákona nastáva už v priebehu jeho platnosti.
44. Účinok „ex nunc“ nevylučuje, že práve aplikácia protiústavného právneho predpisu zo strany orgánu
verejnej moci mohla viesť k zásahu do základného práva alebo slobody jednotlivca. Preto nemožno v
niektorých prípadoch aplikovať právnu úpravu účinnú v relevantnom období, aj keď táto bola zrušená
derogačným nálezom pre neústavnosť až následne.
45. Všetky orgány verejnej moci sú povinné interpretovať výklad ústavných zákonov, zákonov a ďalších
právnych predpisov v súlade s generálnym interpretačným princípom zakotveným v čl. 152 ods. 4 ústavy,
podľa ktorého takýto výklad musí byť v súlade s ústavou.
46. V preskumávanej veci správne orgány poukazovali na vyjadrenia, zistenia SIS, ktorých obsah
odôvodňuje zrušenie trvalého pobytu žalobcu na päť rokov na území Slovenskej republiky podľa § 50
ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 48 ods. 2, z dôvodu, že ide o bezpečnostný
záujem Slovenskej republiky. K utajovaným skutočnostiam, ktoré boli obsahom dotknutých vyjadrení
nemal žalobca prístup, nebol oboznámený ani s podstatou dôvodov, pre ktoré správne orgány dospeli
k záveru o ohrození bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky.



47. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého prvostupňový správny orgán,
ako aj žalovaný postupoval a to tým spôsobom, že neodôvodnil rozhodnutie, ktoré bolo vydané na
základe ustanovenia § 50 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 48 ods. 2 písm. b)
zákona o pobyte cudzincov, hoci ustanovenie § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov účinnom v čase
vydania prvostupňového rozhodnutia, odôvodnenie takéto rozhodnutia nevyžadovalo, avšak predmetné
ustanovenie stratilo účinnosť dňom zverejnenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS
8/2016-131 zo dňa 12.12.2018 v Zbierke zákonov SR. Na tomto mieste správny súd poznamenáva, že
prvostupňové konanie a odvolacie konanie podľa ustálenej súdnej judikatúry tvoria jeden celok a keď
prvostupňové rozhodnutie bolo rozhodnutím žalovaného potvrdené, potom tvrdenie žalovaného, že v
priebehu rozhodovania neaplikoval ust. § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z., nemôže obstáť.

48. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný prvostupňové rozhodnutie, ktoré vychádzalo z ustanovenia
§ 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. potvrdil dňa 11.03.2019, teda v čase, keď už ustanovenie §
120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. nebolo účinné, ktorá skutočnosť spôsobuje nezákonnosť žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného. S poukazom na uvedenú konštatáciu rozhodnutie žalovaného
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
49. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

50. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca
mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny
súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.