{"guid": "ced38d4b-a1bd-4057-bc24-e83a3d98f65c:8eeb2b8e-c52c-423b-82b2-35a9ff1cbd35", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1019200701.1", "spisova_znacka": "5S/110/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/110/2019 z 4. 11. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. novembra 2019, sp. zn. 5S/110/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1019200701.1", "identifikacne_cislo": "1019200701", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2019-11-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8eeb2b8e-c52c-423b-82b2-35a9ff1cbd35", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1019200701.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1019200701.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1019200701.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/110/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200701
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200701.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Aliancia Fair - play, občianske
združenie, Smrečianska 21, 811 05 Bratislava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného
oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia č. SLV-OLVS-76/2012 zo dňa
17.07.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  z a m i e t a.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Žiadateľ žiadosťou zo dňa 22.03.2019 požiadal podľa ust. § 14 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom
prístupe k informáciám (ďalej len ZSI) o sprístupnenie fotokópie dokumentu - protokol, ktorým bolo
ukončené konanie Sekcie kontroly a inšpekčnej služby vo veci preverovaní postupu polície v prípade
napadnutia D. Z., ktoré inicioval Minister vnútra Slovenskej republiky.

2. Rozhodnutím zo dňa 02.04.2012 č. SKIS-002-2012/001372-004, KM-414-1615/SI-2012 povinná
osoba žiadosť žiadateľa zamietla. Rozkladom zo dňa 04.04.2012 žiadateľ napadol prvostupňové
rozhodnutie, o rozklade rozhodol správny orgán druhého stupňa rozhodnutím zo dňa 11.05.2012 č. SLV-
OLVS-56/2012 a rozkladu vyhovel a prvostupňové rozhodnutie zrušil.
Následne povinná osoba rozhodnutím zo dňa 04.06.2012 č. SKIS-002-2012/001372-012, KM-414-1615/
SI-2012 žiadosť žiadateľa o sprístupnenie informácie opätovne zamietla.
Žiadateľ rozkladom zo dňa 02.07.2012, ktorý mu bol doručený dňa 25.06.2012 napadol prvostupňové
rozhodnutie. Žiadateľ mal za to, že lehota na rozhodnutie o rozklade márne uplynula dňa 10.07.2012
v dôsledku čoho v uvedený deň vznikla fikcia rozhodnutia o zamietnutí rozkladu žalobcu a preto
druhostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného napadol žalobca žalobou, ktorá sa viedla na krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 2S 294/2012. Po vzniku fikcie druhostupňového rozhodnutia odvolací
správny orgán rozhodnutím zo dňa 17.07.2012 č. SLV-OLVS-76/2012 zamietol rozklad a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.
O konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S 294/2012 o fiktívnom druhostupňovom
rozhodnutí žalovaného súd rozhodol tak, že konanie zastavil.
Po vzniku fikcie druhostupňového rozhodnutia správny orgán druhého stupňa rozhodnutím zo
dňa 17.07.2012 č. SLV-OLVS-76/2012 zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie č.



SKIS-002-2012/001372-012, KM-414-1615/SI-2012 zo dňa 04.06.2012, ktorým nevyhovel žiadosti
žiadateľa zo dňa 22.03.2012, ktorou žiadal o poskytnutie informácie podľa zákona o slobode informácii
súvisiacou so sprístupnením fotokópie dokumentu - protokolu, ktorým bolo ukončené konanie vo veci
preverovania postupu polície v prípade D. Z. potvrdil.
Keďže s týmto rozhodnutím žiadateľ nesúhlasil, podal na správny súd správnu žalobu.

II.
Žalobné dôvody

3. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 14.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd
zrušil rozhodnutie žalovaného č. SLV-OLVS-76/2012 zo dňa 17.07.2012, ktorým zamietol rozklad,
žalobca potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. SKIS-002-2012/001372-012,
KM-414-1615/SI-2012 zo dňa 04.06.2012, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 22.03.2012, ktorou
žiadal o poskytnutie informácie podľa zákona o slobode informácii súvisiacu sprístupnením fotokópie
dokumentu - protokolu, ktorým bolo ukončené konanie vo veci preverovania postupu polície v prípade
D. Z..

4. Rozhodnutím zo dňa 02.04.2012 č. KM-414-1615/SI-2012 žalovaný žiadosť žalobcu zamietol. Proti
tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad dňa 04.04.2012, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo
dňa 11.05.2012 č. SLV-OLVS-56/2012 rozkladu vyhovel a prvostupňové rozhodnutie zrušil. Následne
správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 04.06.2012 č. KM-414-1615/SI-2012 žiadosť
žalobcu opätovne zamietol. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu rozklad zo dňa 02.07.2012, ktorý
bol žalovanému doručený dňa 25.06.2012. Lehota na rozhodnutie o rozklade márne uplynula dňa
10.07.2012 v dôsledku čoho v uvedený deň vznikla fikcia rozhodnutia o zamietnutí rozkladu žalobcu.
Druhostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného napadol žalobca žalobou, ktorá sa viedla na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 2S 294/2012.

5. Po vzniku fikcie druhostupňového rozhodnutia žalovaný rozhodnutím zo dňa 17.07.2012 č. SLV-
OLVS-76/2012 zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Žalobca požadoval sprístupnenie protokolu o skončenie kontroly, ktorý zo svojej podstaty predstavuje
finálnu administratívnu fázu kontroly a zachytáva kontrolné zistenia a závery predstavujúce vlastný
výsledok kontroly. Žalovaný však odmietol požadovanú informáciu sprístupniť s odôvodnením, že
informáciu o výsledku kontroly je informácia, že kontrola skončila vypracovaním protokolu.
Žalovaný predovšetkým ignoroval účel právnej normy, ako aj základné zásady práva na informácie
vyjadrené tak v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, ako aj článku 26 Ústavy SR. Informáciou
o výsledku kontroly bude podľa žalobcu informácia o kontrolných zisteniach, záveroch, porušených
právnych predpisoch uložených nápravných opatreniach  a podobne, ktoré sa nachádzajú v protokole o
kontrole. Účelom práva na informácie je totiž v maximálnom možnom rozsahu umožniť občanom získať
informácie o činnosti štátnych orgánov, nevynímajúc informácie o ich nesprávnej činnosti.
Žalovaný odmietol sprístupniť požadovanú informáciu tiež z dôvodu, že sa týka rozhodovacej činnosti
orgánu činného v trestnom konaní. Žalobca však požadoval informácie o kontrolnej činnosti žalovaného
a nie informácie o rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní.
Žalovaný poukázal na čl. 26 ods. 4 Ústavy SR najmä na podmienky jeho obmedzenia.
Žalobca ďalej v žalobe poukázal na zákonnú lehotu na rozhodnutie o opravnom prostriedku v zmysle ust.
§ 19 ods. 3 ZSI, ktorá začína plynúť už podaním opravného prostriedku a žalobca má zato, že Sekcia
kontroly a inšpekčnej služby je v zmysle čl. 5 písm. h/ Nariadenia MVSR č. 57/2007 iba organizačnou
zložkou žalovaného a nesamostatnou povinnou osobou. Rozhodnutie vydané v prvom stupni Sekciou
kontroly a inšpekčnej služby je teda rozhodnutím žalovaného.
Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.06.2013 uviedol, že
povinná osoba po opätovnom posúdení žiadosti vydala dňa 04.06.2012 rozhodnutie KM-414-1615/



SI-2012, ktorým žiadosti žalobcu nevyhovela. Svoje rozhodnutie o nevyhovení žiadosti povinná osoba
odôvodnila s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/, h/ ZSI tým, že predmetom kontroly boli vykonané úkony
príslušníkov policajného zboru podľa zákona o policajnom zbore a rozhodnutie policajtov v prípravnom
konaní  podľa trestného poriadku, ktoré súviseli s predmetným prípadom, pričom požadovaný protokol
obsahuje informácie o skutku ako takom, postupe vyšetrovania, o jednotlivých úkonoch v trestnom
konaní vykonaných orgánmi činnými v trestnom konaní o jednotlivých postupoch služobnej činnosti ako
aj rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, ktoré majú neverejný charakter.
K žalobcom namietanej údajnej fikcie rozhodnutia zo dňa 10.07.2012 žalovaný uvádza, že s počítaním
lehôt tak ako ju počíta žalobca nesúhlasí na rozhodnutie o rozklade a odôvodňuje to právnym názorom
obsiahnutým rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži 7/2011 zo dňa 21.03.2012. Keďže ZSI
nemá osobitnú úpravu na štádiu konania od podania odvolania (rozkladu) prvostupňovému správnemu
orgánu postupuje sa podľa § 57 správneho poriadku, kedy sú buď splnené podmienky na konanie
prvostupňového správneho orgánu tzv. autoremedúre ustanovené v ods. 1, alebo ak podmienky na
takýto postup nie sú dané, postupuje sa podľa ods. 2 a správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal
predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného do konania a so spisovým materiálom odvolaciemu
orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo.
V konaní vedenom pod č. SKIS-002-2012/001372, KM-414-1615/SI-2012 bol rozklad povinnej osobe
doručený dňa 25.06.2012 a povinná osoba rozklad doručila  osobitnej komisii ministra vnútra SR dňa
03.07.2012 teda v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote.
Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že na Krajskom súde v Bratislave sa koná vo veci žalobcu
preskúmanie fiktívneho rozhodnutia pod sp. zn. 2S/294/2012. Žalobca sa predmetným žalobným
návrhom domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného  SLV-OLVS-76/2012 zo dňa 10.07.2012.
Žalovaný poukazuje nato, že na Krajskom súde v Bratislave sa vedú dve konania a to pod sp. zn.
2S/294/2012 a 5S/302/2012 týkajúcej sa tej istej veci žalobcu prejednávanej prvostupňovým správnym
orgánom pod č. SKIS-002-2012/001372-004, KM - 414-1615/SI-2012 a druhostupňovým správnym
orgánom pod č. SLV-OLVS-76/2012 zo dňa 17.07.2012. Na základe uvedených skutočností žalovaný
navrhuje obe konania spojiť a spoločne prejednať.
Po preskúmaní predmetného rozhodnutia žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu
zamietol ako neopodstatnenú.

IV.
Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy

7. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili
skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili a preto rozsudkom č. k. 5S 302/2012-45
zo dňa 27.05.2014 žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením sp. zn. 3Sži/44/2014 zo dňa 19.01.2016 tak, že rozsudok Krajského súdu v
Bratislave č. k. 5S 302/2012-45 zo dňa 27.05.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. V odôvodnení
okrem iného najvyšší súd uviedol a usmernil súd prvého stupňa v tom, aby v rámci súdneho prieskumu
zákonnosti administratívneho rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu na základe obsahu
predmetného protokolu o výsledku vnútornej kontroly preveril, či nebolo možné postupom podľa § 16
ods. 1 zákona o slobode informácii po dohode so žalobcom informáciu o výsledku vnútornej kontroly
sprístupniť iným spôsobom za zachovania ochrany informácii nepodliehajúcich sprístupneniu. Možnosť
vyabstrahovania výsledku kontroly do podania písomnej informácie by podľa okolností prípadu vyplývala
z obsahu samotného protokolu.

9. Krajský súd v Bratislave opätovne danú vec prejednal a v intenciách dôvodov uvedených v
uznesení najvyššieho súdu rozhodol rozsudkom č. k. 5S 302/2012-76 dňa 08.11.2016 spolu s opravným
uznesením č. k. 5S 302/2012-89 zo dňa 27.03.2018 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. SLV-
OLVS-76/2012 zo dňa 17.07.2012, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č.
SKIS-002-2012/001372-012, KM-414-1615/SI-2012 zo dňa 04.06.2012 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/
SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a uložil povinnosť povinnej osobe požadovanú informáciu
sprístupniť.



10. Proti uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sžik/4/2018 dňa 17.04.2019, ktorým zrušil rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 302/2012-76 zo dňa 08.11.2016, v spojení s opravným uznesením
Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 302/2012-89 zo dňa 27.03.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom.

12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

14. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

15. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

16. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

17. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

18. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom
poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví
zákon.

19. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

22. Podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť
podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa
osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s
uvedením odkazu na príslušný právny predpis.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí
sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane
medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa
sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti
druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku,
ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené
záujmy.



24. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie
informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom
Verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly,
dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

25. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím
do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič
dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami telefonicky, faxom, poštou, elektronickou
poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so
žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

26. Podľa § 16 ods. 10 zákona o slobode informácií povinná osoba pritom urobí ; oparenia, aby nazretím
do dokumentácie neboli porušené povinnosti podľa § 8 až 12.

27. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „zákon o kontrole v štátnej správe“) orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly a v rozsahu
svojej pôsobnosti kontrolujú najmä:
a) plnenie úloh štátnej správy,
b) efektívnosť a štátnej správy (§ 2a)
c) prešetrovanie a vybavovanie petícií a prešetrovanie a vybavovanie sťažností,
d) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov,
e) plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

28. Podľa § 9 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe kontrolnou činnosťou sa zisťuje:
a) stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými
predpismi a s uzneseniami vlády Slovenskej republiky,
b) príčiny a škodlivé následky nedostatkov zistených kontrolou,
c) úroveň efektívnosti plnenia úloh štátnej správy a spôsob riadenia štátnej správy,
d) splnenie opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a ich účinnosť.

29. Podľa § 9 ods. 2 zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly v rozsahu svojej pôsobnosti
zameriavajú kontrolnú činnosť na vecnú a formálnu správnosť, na účelnosť a efektívnosť plnenia úloh.

30. Podľa § 13 ods. 7 zákona o kontrole v štátnej správe, ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne
záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa záznam o kontrole.

31. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 215/2004 Z.z. utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia
o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov
verejnej moci.

32. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane utajovaných skutočností utajovanou skutočnosťou
nemôže byť informácia o nehospodárnom, neefektívnom a neúčelnom nakladaní s verejnými
prostriedkami.

33. Podľa § 4 ods. 2 zákona o ochrane utajovaných skutočností, ak informácia obsahuje okrem
skutočností uvedených v odseku 1 aj ďalšie čiastkové informácie F podliehajúce utajeniu, pôvodcom
utajovanej skutočnosti urobí také opatrenie, ktoré zabránia ujme na chránených záujmoch.

34. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj procesnoprávnymi predpismi.

35. Podľa ust. § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazané právnym
názorom kasačného súdu. Krajský súd je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia viazaný právnym



názorom najvyššieho súdu. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 6Sžik/4/2018 uviedol: „Cieľom zákonného
obmedzenia práva na informácie o činnosti súdov, resp. orgánov činných v trestnom konaní,
zamýšľaných zákonodarcom v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, je ochrana pred
neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu a orgánov činných v trestnom
konaní, a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve (čl. 124 a čl. 141 Ústavy SR),
ktorý cieľ je potrebné považovať za legitímny s ohľadom na ústavne ustanovený obsah dotknutého
základného práva“.

36. Z hľadiska posúdenia vhodnosti tohto obmedzenia, teda či obmedzením prístupu k rozhodnutiam
orgánov činných v trestnom konaní možno vymedzený cieľ dosiahnuť, kasačný súd uvádza, že
nesprístupnením informácií o prebiehajúcich konaniach pred vydaním konečného rozhodnutia vo
veci samej je v záujme zachovania nezávislosti a nestrannosti, resp. v záujme nezasahovania,
neovplyvňovania orgánov činných v trestnom konaní, v podstate vylúčená verejná diskusia o
prejednávanej veci, ktorou by vo veci rozhodujúce orgány činné v trestnom konaní mohli byť ovplyvnené.

37. V predmetnej veci, ktorá sa týka prístupu k informáciám podľa zákona
o slobodnom prístupe k informáciám, je spornou otázka výkladu a následne aplikácie ust. § 11 ods. 1
písm. d) zákona o slobode informácií na zverejnenie protokolu, ktorým bolo ukončené konanie Sekcie
kontroly a inšpekčnej služby vo veci preverovaní postupu polície v prípade napadnutia D. Z..

38. Právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov,
či orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania, teda nezasahovať do procesu v jeho priebehu,
a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej veci.

39. Rozhodovacou činnosťou je v širšom slove zmysle potrebné rozumieť kompetenciu orgánov činných
v trestnom konaní konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v podstate ide
o procesné pravidlá vedenia konania, resp. procesné úkony, či procesné rozhodnutia vydané v priebehu
konania, ktoré sú nevyhnutné a predchádzajú samému rozhodnutiu vo veci samej.

40. Iná situácia bude v prípade vydania rozhodnutia vo veci samej, to znamená vydania konečného
rozhodnutia, v ktorých prípadoch nie je daný dôvod na obmedzenie prístupu k týmto rozhodnutiam.
Samozrejme za podmienky, že tieto nebudú obsahovať osobné údaje chránené zákonom o ochrane
osobných údajov.

41. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca požadoval informáciu - protokol, ktorým bolo
ukončené konanie Sekcie kontroly a inšpekčnej služby. Podľa názoru kasačného súdu takýto protokol
je možné považovať za čiastkový výsledok orgánu činného v trestnom konaní, to znamená, že v danom
prípade nejde o rozhodnutie vo veci samej.

42. Senát kasačného súdu poukazuje na to, že v judikatúre slovenských súdov sa vyvinula
právna koncepcia implicitného obmedzenia prístupu k informáciám, ktorú formulovali súdy vo svojich
rozhodnutiach, napr. ide o uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2010 zo dňa 09.03.2010, II.
ÚS 514/2010 zo dňa 07.12.2010, ako aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, v ktorej súvislosti
kasačný súd odkazuje na rozhodnutia tohto súdu napr. sp. zn. 3SŽÍ/29/2013 zo dňa 11.02.2014,
8SŽÍ/2/2010 zo dňa 09.12.2010, ÓSži/8/2012 zo dňa 31.07.2013, 3SŽÍ/16/2014, 8SŽÍ/6/2016.

43. Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva v postate totožný právny názor, že pre posúdenie
sprístupnenia informácií povinnou osobou nie je možné zákon č. 211/2000 Z. z. aplikovať ako izolovaný
právny predpis, ale je potrebné aj vyhodnotiť, či sa sprístupnením informácie neohrozí iný záujem štátu.

44. V tejto súvislosti kasačný súd upozorňuje najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sži/
l 6/2014, z ktorého vyplýva: „...Výsledky operatívno-pátracej činnosti môžu obsahovať informácie o
formách práce kriminálnej polície a o vyšetrovaní a ich zverejnenie by mohlo mať vplyv na činnosť
polície. V takomto prípade existuje potom legitímny záujem na odopretí poskytnutia informácií. Nie
je vhodné, aby boli zverejnené informácie o činnosti orgánov činných v trestnom konaní, či iných
pracovníkov Policajného zboru, a to aj v tých prípadoch, ak nebolo začaté trestné konanie, ak by tým
boli ohrozené práva tretích osôb alebo schopnosť orgánov činných v trestnom konaní predchádzať
trestnej činnosti, vyhľadávať alebo odhaľovať trestnú činnosť, stíhať trestné činy alebo zabezpečovať



bezpečnosť Slovenskej republiky. Utajovanosť operatívno-pátracej činnosti má slúžiť aj na zamedzenie
úniku informácií Policajného zboru Slovenskej republiky.“

45. Súd má za to, že žalovaný rozhodol zákonným a vecne správnym spôsobom v súlade so zákonom
o slobodnom prístupe k informáciám. Obmedzenie práva na prístup k týmto druhom informácií je daná
ochrana jednak verejného záujmu na vykonanie kontroly, dohľadu alebo dozoru, tak aby predčasným
únikom informácii nedošlo k zmareniam týchto procesov a zároveň je tak chránený aj individuálny záujem
subjektov, ktorých sa výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru týka.

46. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uložil prvostupňovému súdu preveriť, či nebolo možné
postupom podľa § 16 ods. 1 infozákona po dohode so žalobcom informáciu o výsledku vnútornej kontroly
sprístupniť iným spôsobom za zachovania ochrany informácii nepodliehajúcich sprístupneniu.

47. Podľa § 16 ods. 1 infozákona, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu
vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát,
sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou
poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so
žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

48. Žalobca svojou žiadosťou požiadal žalovaného o sprístupnenie fotokópie dokumentu - protokolu,
ktorým bolo ukončené konanie Sekcie kontroly a inšpekčnej služby vo veci preverovaní postupu polície
v prípade napadnutia D. Z..

49. Súd skonštatoval, že na sprístupnenie fotokópie dokumentu - protokolu nebolo možné aplikovať
ustanovenie § 16 ods. 1 infozákona, nakoľko žalobca žiadal sprístupnenie celého dokumentu.

50. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány
verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd
má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z
pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie
napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalovanému právo
na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko  mu nevznikli. O náhrade trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0                    (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach                            (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho              na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého



stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa            § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ead90bef-d531-4a85-b671-7f66821b9a0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 514/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 514/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ead90bef-d531-4a85-b671-7f66821b9a0c"}, {"guid": "ussr:39403f46-bfa6-4073-8b4c-618ccf649c73", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 96/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2010 z 9. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-09", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39403f46-bfa6-4073-8b4c-618ccf649c73"}, {"guid": "ced38d4b-a1bd-4057-bc24-e83a3d98f65c:fbb2022b-8fab-49e3-89e1-e946ff2c43b1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1019200701.1", "spisova_znacka": "5S/110/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/110/2019 z 4. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-11-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1019200701.1"}], "citovane_v": []}