{"guid": "240089f9-e08d-4568-82ec-a3aff0ff279b:14a2577b-2e8d-438f-a649-3a48f8040149", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1019201274.1", "spisova_znacka": "8SaZ/9/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8SaZ/9/2019 z 29. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2019, sp. zn. 8SaZ/9/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1019201274.1", "identifikacne_cislo": "1019201274", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Šašinková", "sudca_id": 1251, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-sasinkova-1251", "datum_vydania": "2019-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14a2577b-2e8d-438f-a649-3a48f8040149", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1019201274.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1019201274.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1019201274.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8SaZ/9/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201274
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019201274.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: F. T. T., nar.
XX.XX.XXXX, štátny občan Sýrskej arabskej republiky, arabskej národnosti, islamského vierovyznania
sunnitskej vetvy, slobodný, bez platných dokladov totožnosti, prechodne pobytom V. Č.. X, XXX XX
B., zast. ADRA, Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj, o.z., Cablkova 3, 821 04 Bratislava,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad, Mlynské Nivy č. 61, 812 72 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-PO-60-23/2019-Ž zo dňa 03. septembra
2019, v konaní o žalobe žalobcu zo dňa 16. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného č. ČAS: MU-PO-60-23/2019-Ž zo dňa 03. septembra  2019,  ktorým
žalobcovi,  F. T. T., nar. XX.XX.XXXX,  nepredĺžil doplnkovú ochranu  z r u š u j e   a   vec  mu  v r a
c i a   na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi  nárok na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou,  doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote, sa žalobca s odkazom na
ust. § 3, § 32 ods. 1, 2, § 46, § 47 ods. 3, § 46 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej
len „Správny poriadok“) a  § 206 ods. 3 zák. č. 162/2016 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„S.s.p.“), domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie, z
dôvodov nedostatočného zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci, nepreskúmateľnosti pre
nezrozumiteľnosť a nedostatočnú odôvodnenosť a postupu žalovaného pri posudzovaní jeho žiadosti v
rozpore s ust. § 3 Správneho poriadku a článkom 46, 47 a 48 Ústavy SR.

2. V skutkových dôvodoch žaloby žalobca konštatoval, že rozhodnutím migračného úradu MV SR zo
dňa 15.03.2018,   Č.p. MU-PO-95-66/2016-Ž mu bola poskytnutá doplnková ochrana, ktorá bola na
základe  zlej bezpečnostnej, politickej a  ekonomickej situácie v krajine pôvodu, ktorú z týchto dôvodov
a tiež z dôvodu obavy o svoj život opustil, opakovane predlžovaná až do súčasnosti. Poukázal na to, že
správny orgán si v rámci zisťovania skutkového stavu veci  vyžiadal vyjadrenie Slovenskej informačnej
služby (ďalej len „SIS“) a Vojenského spravodajstva (ďalej len „VS“), ktoré mu bolo dňa 14.12.2018
doručené pod Č.p. SIS-65/152-V-68-2/2019-S. Informácie  v ňom sa nachádzajúce  nie sú však obsahom
spisového materiálu, pretože podľa  zák.č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podliehajú utajeniu a sú evidované v
evidencii utajovaných skutočností.  Doplnil, že  na území SR legálne a bez problémov žije od roku 2005
a je dlhodobo v pracovnom pomere. Nie si je vedomý žiadneho takého  konania,  na základe ktorého by
mohol byť osobou nebezpečnou pre Slovenskú republiku  a pokiaľ by zo záverov vyšetrovacej činnosti
SIS mohla byť vyvodená jeho nebezpečnosť pre SR, mal byť s takýmito poznatkami konfrontovaný a
mal dostať možnosť ich ozrejmiť, vysvetliť,  resp. vyvrátiť, alebo sa k nim inak vyjadriť. O žiadnych



skutočnostiach, ktoré by mohli vyvolať dojem nebezpečenstva nevie, čo považoval  za dôvody, pre ktoré
nebolo možné riadne a úplne zistiť skutkový stav veci a dôvody  porušenia jeho ústavných práv. Na
podporu svojej argumentácie  poukázal na rozsudok T.-Z. proti Bulharsku zo dňa 20.06.2002, sťažnosť
č. 50963/99 a   Nález Ústavného súdu SR PL. ÚS. 8/2016-131 zo dňa 12.12.2018.  Zdôraznil,  že len v
prípade, ak  mu bude umožnené oboznámiť sa s dôkazmi, t.j. utajenými informáciami, ktoré sú zásadné
pre rozhodnutie žalovaného  a vyjadriť sa k nim, bude zachované jeho právo na spravodlivý proces.
Žalobca zároveň žiadal, aby sa súd oboznámil s podkladmi obsahujúcimi utajované skutočnosti, nakoľko
bez ich poznania nemožno posúdiť zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal
na rozhodnutie NS SR sp.zn. 10Sžak/11/2017 zo dňa 09.08.2017. Uviedol, že z rozhodnutia žalovaného
nie sú zrozumiteľné dôvody a ani správna úvaha, ktorá viedla k vyhodnoteniu dôkazov a k záveru, že
predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť SR, čo spôsobuje  nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia,  pre nedostatok dôvodov.

3. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že v súvislosti s opätovným vyhodnotením žiadosti žalobcu o
predĺženie doplnkovej ochrany zo dňa 15.03.2019, si v súlade s ust. § 19a ods. 9  a § 19b zákona
o azyle, dňa 25.03.2019 vyžiadal stanovisko Slovenskej informačnej služby. Toto stanovisko zo dňa
30.04.2019,  č.p. Q.-XX/XXX-V.-XX-X/XXXX-Q., ktoré nie je súčasťou spisového materiálu, obsahuje
len úradný záznam o tom, že  táto informácia je evidovaná v osobitnej evidencii utajovaných skutočností,
nakoľko podľa zák.č. 215/2004 podlieha utajeniu. Na základe uvedených skutočností,   migračný úrad
žalobcovi, rozhodnutím ČAS: MU-PO-60-23/2019-Ž zo dňa 03.09.2019,  doplnkovú ochranu  podľa ust.
§ 20 ods. 3 z dôvodu podľa ust. § 13c ods. 4 písm. d/ zákona o azyle nepredĺžil.  Žalovaný doplnil, že
skutočnosti namietané žalobcom podliehajú zákonným obmedzeniam a už aj v minulosti boli posúdené
krajskými, Najvyšším ako aj Ústavným súdom SR,  a tiež že aj správny poriadok v ustanovení § 23 ods. 3
určuje vo vzťahu k procesným oprávneniam účastníkom isté obmedzenia. To, že bezpečnostný záujem
je nadradený všeobecným zásadám správneho konania,  vyplýva  z ust. § 19a ods. 9 zákona o azyle
a aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

4. Ustanovenie § 2 písm. a/ a f/ zák.č. 215/2004 Z.z.  približuje určité obmedzenia v režime utajovaných
skutočností a sú určené oprávnené osoby  s osobitným postavením v rozsahu svojej funkcie, ktorými
je podľa ust. § 34 ods. 1 písm. f/ Zák. č. 215/2004 Z.z. aj sudca. Zákonná úprava je založená na
dôvere v spravodajské poznatky SIS a zákon č. 215/2004 Z.z. ako aj zákon o SIS vychádzajú z potreby
nesprístupnenia  týchto informácií  tretím osobám. K preskúmaniu sú oprávnené súdy. Poukázal na to,
že správna žaloba  neobsahuje informáciu či žalobca požiadal SIS o vydanie súhlasu s jednorazovým
oboznámením sa s utajovanými skutočnosťami a preto konštatovanie  o porušení alebo obmedzení jeho
procesných práv považoval  žalovaný za neopodstatnené. Do pozornosti dal, že za súčasnej zákonnej
úpravy ust. § 13c ods. 4 písm. d/ v spojení s ust. § 20 ods. 3 zákona o azyle,  nie sú na rozdiel od jeho
úpravy v znení napadnutom pred Ústavným súdom, podstatné dôvody na základe ktorých SIS nesúhlasí
s predĺženým doplnkovej ochrany, podstatným je len existencia stanoviska, obsahujúceho nesúhlas s
predĺžením doplnkovej ochrany. Ide o záväzné stanovisko, ktoré je povinný rešpektovať a z toho dôvodu
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne  príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 S.s.p.)
preskúmal vec postupom podľa prvého  dielu štvrtej hlavy    S.s.p.,  podľa ust. § 107   v spojení s ust.
§ 206 ods. 6 S.s.p., bez nariadenia  ústneho pojednávania.   Po preskúmaní  administratívneho spisu,
napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy  v rozsahu  a medziach dôvodov podanej
žaloby  dospel k záveru, že  správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného  je potrebné zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (ust.  § 220 S.s.p.).

6. Podľa § 206 ods. 3  zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), správny súd
posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

7. Podľa § 206 ods. 4 S.s.p.,  pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase
vydania jeho rozhodnutia.



8. Podľa § 206 ods. 6 S.s.p.,  ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej
žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.

9. Podľa § 220 S.s.p.,   ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom
zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného,
číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo
jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo
opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného
rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného
dokladu totožnosti.

10. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p.,   správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

11. Podľa § 191 ods. 4 S.s.p.,   ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení
všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

12. Podľa § 1 ods. 1  Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), tento
zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 32 ods. 1, 2  Správneho poriadku,   správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.   Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania,  dôkazy, čestné vyhlásenia,  ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu  orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny organ.

14. Podľa § 46  Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

15. Podľa § 47 ods. 3   Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

16. Rozhodnutím zo dňa 03.09.2019, ČAS: MU-PO-60-23/2019-Ž žalovaný nepredĺžil žalobcovi
doplnkovú ochranu, ktorá mu bola poskytnutá rozhodnutím Migračného úradu ČAS: MU-PO-95-66/2016-
Ž zo dňa 15.03.2018, právoplatným dňa 21.03.2018. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil ust. § 13a, 13b a
13c ods. 4 písm. d/, § 19a  ods. 9, § 19b a § 20 ods. 3 zák.č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení
niektorých zákonov,  v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoA“) .

17. Žalovaný na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že dňa 25.03.2019 si v súlade s ust.  § 19a ods. 9 a
§ 19b zákona o azyle  vyžiadal stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva.
Dňa 30.04.2019 bolo Migračnému úradu pod č.p. Q.-XX/XXX-V.-XX-X/XXXX-Q. doručené stanovisko
Slovenskej informačnej služby, ktoré je záväzné  a podlieha utajeniu v zmysle zák.č. 215/2004 Z.z., a
preto nie je súčasťou spisového materiálu žalobcu, ale je evidované na migračnom úrade v osobitnej
evidencii utajovaných skutočností a migračný  úrad je ho zo zákona povinný rešpektovať.  Z uvedeného
dôvodu rozhodol  tak ako je uvedené vo výrokovej časti.



18. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne
dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho
bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 20 ods. 3 zákona o azyle,  doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok;
po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o dva roky, ak sú
splnené podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2
až 4 alebo na jej zrušenie podľa § 15b ods. 3. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej
vety najskôr 90 dní pred uplynutím lehoty, na ktorú bola poskytnutá, a najneskôr v posledný deň tejto
lehoty; doplnková ochrana trvá až do rozhodnutia o žiadosti. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive,
ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú
žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu.

20. Podľa § 13c ods. 4 písm. d/ zákona o azyle, ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak
stanovisko podľa § 19a ods. 9 obsahuje nesúhlas s poskytnutím doplnkovej ochrany.

21. Podľa § 19a ods. 9 zákona o azyle,  ministerstvo si na posúdenie žiadosti o udelenie azylu
žiadateľa staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského
spravodajstva, ktoré svoje stanovisko obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s udelením azylu alebo s
poskytnutím doplnkovej ochrany zašlú ministerstvu do 20 dní od doručenia žiadosti o stanovisko.
Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku podľa predchádzajúcej vety
posudzujú nebezpečnosť žiadateľa pre bezpečnosť Slovenskej republiky z hľadiska ohrozenia záujmu,
ktorého ochrana patrí do pôsobnosti Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva;
ministerstvo na ten účel umožní Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu vstup do
evidencií podľa § 48 ods. 1. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo sú oprávnené na
účely vypracovania stanoviska spracúvať osobné údaje podľa § 48 ods. 1.

22. Podľa § 52 ods. 2 zákona o azyle (zrušeného  od 06.03.2019, v odôvodnení rozhodnutia ministerstva
o neudelení azylu podľa § 13 ods. 5 písm. a/, neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 2 písm.
d/, odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. a/, zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. b/ z
dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d/, nepredĺžení doplnkovej ochrany podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa
§ 13c ods. 2 písm. d/ a zrušení poskytovania dočasného útočiska podľa § 33 písm. c/ sa uvedie iba
skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.

23. Podľa § 41a ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov,právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú
účinnosť  dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

24. Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov (v znení platnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia),
nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo
s medzinárodnou zmluvou, vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je
všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.

25. Zák. č. 38/1993 Z.z. bol zrušený zák. 314/2018 Z.z., účinným od 15.11.2018.

26. Podľa § 91 ods. 1 zák. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky                a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorých nesúlad s
právnym predpisom vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu
ústavného súdu v zbierke zákonov.

27. Podľa Čl. IX tohto zákona, tento zákon nadobúda účinnosť 15. novembra 2018 okrem čl. I § 1 až 13 a
§ 16 až 28 a § 32 až 248 a § 250 a 251, čl. II, čl. VI až čl. VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2019.

28. Vo vzťahu k tejto  forme medzinárodnej ochrany  (doplnkovej  ochrane) súd uvádza, že jej
zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým
žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale bolo by u nich (z dôvodov taxatívne
uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané, či inak nežiadúce, požadovať ich vycestovanie.



Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate
žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase, než
v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie, či neudelenie doplnkovej ochrany do
značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.
29. Žalobca svoje žalobné dôvody založil na postupe žalovaného správneho orgánu  v rozpore s Ústavou
SR ( čl. 46, 47 a 48) a v rozpore s ust. § 3 Správneho poriadku, nedostatočnom zistení skutkového stavu
na riadne posúdenie veci a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a
nedostatočné odôvodnenie.

30. Podľa § 3 ods. 1, 2 , 5  Správneho poriadku,  správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné
postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,
ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,
najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným
osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

31. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správnych orgánov je danosť atribútu
preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov
v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií.
Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho
rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v
správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých
orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť
zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt
orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia
resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje
úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť
správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol
domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto
dôvodu správny akt obstáť.

32. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného.
Rozhodnutie vydané v konaní podľa zákona č. 482/2002 Z. z. musí v zmysle ustanovenia § 3 Správneho
poriadku  spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje Správny poriadok v cit. ust.
§ 47 v nadväznosti na ust. § 46 Správneho poriadku a  žalovaný sa uvedenými ustanoveniami dôsledne
neriadil. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musí
konštatovať namietanú nepreskúmateľnosť odôvodnenia jeho rozhodnutia, pre absenciu zákonných
náležitostí v zmysle ust. § 47 Správneho poriadku. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej
judikatúry správnych súdov a podľa doktríny chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je
charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade rozhodnutia žalovaného
vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia ide o vadu spočívajúcu v nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia
pre nedostatok dôvodov. Tu správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR,  sp.zn. lSža/9/2016 zo
dňa 27.07.2016,   v ktorom sa expressis verbis vyjadril: „V zmysle judikatúry a ustálenej súdnej praxe
nestačí, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal; rozhodnutie musí byť zrozumiteľné
aj pre ostatných účastníkov konania. Uvedený názor možno v niektorých prípadoch aplikovať nielen
na rozhodnutie správnych orgánov, ako na výsledok ich činnosti ale aj na samotný priebeh správneho
konania, zdokumentovaný v administratívnom spise.“

33. Nosná námietka  žalobcu spočívala v odopretí možnosti oboznámiť sa s dôvodmi  predĺženia
doplnkovej  ochrany. Žalovanému  z ust. § 19a ods. 9 zákona o azyle vyplýva povinnosť,   vyžiadať
si v predmetnej veci o. i. stanovisko SIS, ktoré si vyžiadal a bolo mu doručené dňa 30.04.2019
pod č.p. Q.-XX/XXX-V.-XX-X/XXXX-Q., ako utajovaná skutočnosť,  v zmysle zák.č. 215/2004 Z.z. o
ochrane utajovaných skutočností. Žalovaný postupom  podľa tohto zákona, nemohol umožniť žalobcovi
oboznámiť sa s jeho obsahom. V odôvodnení  napadnutého rozhodnutia, však okrem poukazu na



žiadosť   žalobcu o predĺženie doplnkovej ochrany  a odkazu na príslušné ustanovenia zákona o azyle
len konštatoval, že: „Dňa  30.04.2019 bolo Migračnému úradu pod č.p. Q.-XX/XXX-V.-XX-X/XXXX-Q.
doručené príslušné stanovisko Slovenskej informačnej služby, s ktorým sa oboznámil. Nakoľko uvedené
stanovisko s predmetnou informáciou podlieha utajeniu v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane
utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie je
súčasťou spisového materiálu žiadateľa o predĺženie doplnkovej ochrany na území SR, ale je evidované
na migračnom úrade v osobitnej evidencii utajovaných skutočností. Zo strany SIS ide o záväzné
stanovisko, ktoré je migračný úrad  v zmysle zákona povinný rešpektovať.“ Z takejto strohej formulácie,
nevyplýva žiadna informácia smerom navonok, nie je zrejmé ani to,  či doručené stanovisko SIS bolo
pozitívnym či negatívnym, teda či obsahuje súhlas alebo nesúhlas s predĺžením doplnkovej ochrany. I
keď sa s poukazom na v napadnutom rozhodnutí aplikované ust. § 13c ods. 4 písm. d/  zákona o azyle
možno domnievať, že obsahovalo nesúhlas s predĺžením žalobcovi poskytnutej doplnkovej ochrany,
zostala táto skutočnosť len v rovine úvah a domnienok.  Súd poznamenáva, že každé administratívne
rozhodnutie musí byť formulované tak, aby bolo jednoznačné a nedovoľovalo jeho svojvoľný, či neurčitý
výklad.

34. Aj keď v odlišnom  stanovisku k nálezu Ústavného súdu sp.zn. PL.ÚS 8/2016  zo dňa 12.12.2018
(sudcu JUDr. Milana Ľalíka), nachádzame  názor, že „Rovnako právo na  kontradiktórne konanie nemá
absolútny charakter, lebo jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na osobitostiach daného konania.
V prípade špecifických okolností, neposkytnutie určitej písomnosti v rámci konania ostatným stranám,
čo im znemožňuje vyjadriť sa k jej obsahu, nie je v rozpore s právom garantovaným čl. 46 ods. 1 a 2 či čl.
47 ods. 3 ústavy, ak je v „hre“ národná bezpečnosť. Ani z čl. 1 ods. 1 ústavy nemožno vyvodiť aspekt, na
ktorom sú vybudované ústavné základy fungovania demokratického a právneho štátu, že cudzinec má
absolútne právo na obsahové oboznámenie sa so všetkými konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých
všeobecný súd nevyhovel jeho žalobe, “ podľa názoru súdu, ak by stanovisko SIS bolo z pohľadu žalobcu
negatívnym, nič (ani zákon o ochrane utajovaných skutočností a stanovisko  č.p. Q.-XX/XXX-V.-XX-X/
XXXX-Q.) nebránilo tomu, aby žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že stanovisko
SIS k podanej žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany obsahovalo nesúhlas SIS s takýmto predĺžením.

35. Táto skutočnosť (že z  odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmý charakter žalovanému
doručeného stanoviska SIS),  v kumulácii s uvedenou právnou teóriou odôvodňovania rozhodnutí, viedla
krajský súd  k  zrušeniu napadnutého rozhodnutia  (§ 220, § 191 ods. 1 písm. d/  S.s.p.) a postupom
podľa § 191 ods. 4 S.s.p., vráteniu veci  žalovanému na ďalšie konanie.

36. Záverom súd dopĺňa, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických
osôb o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút ktorý umožňuje, aby sa
každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala
súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať
autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva
v konaní ide. Úlohou správneho súdu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie
si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,
či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie    správneho
orgánu   bolo   vydané   v súlade s   hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia (rozhodnutie  NS SR sp.zn. 2Sžo 32/2014). V
rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

37. O  trovách konania úspešného žalobcu súd rozhodol v zmysle  ust. § 167 ods. 1 S.s.p., za
rešpektovania   jeho prejavu, ktorým si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

:  Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).



Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1
S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná
sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:0d4df2d9-9fb2-4685-96bc-2b3de4e93517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.8.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.8.2016.1"}], "citovane_v": [{"guid": "240089f9-e08d-4568-82ec-a3aff0ff279b:753be7a3-0adc-43d8-b7e6-1754137501f5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1019201274.1", "spisova_znacka": "8SaZ/9/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8SaZ/9/2019 z 29. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1019201274.1"}]}