Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/4/2017 z 22. 10. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. októbra 2019, sp. zn. 4Co/4/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1107206394.1 Krajský súd Bratislava | 4Co/4/2017 | ECLI:SK:KSBA:2019:1107206394.1 | 2019-10-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/279d26ec-3847-445b-a2c1-6dfd5558b642 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1107206394.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/4/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107206394
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1107206394.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: 1/ G. C.,
L.. XX.XX.XXXX, J. P. XXXXX/XXC, J., 2/ G. G., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XXXXX/XXE, J., 3/ J. G., L..
XX.XX.XXXX, J. G. X, J., všetci zast. KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 977 272, so sídlom
Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: HYDROTOUR, cestovná kancelária, a.s., IČO: 31 371
981, so sídlom Nám. SNP 14, Bratislava, zast. JUDr. Július Jánošík, advokát, so sídlom Klincová 35,
P.O. BOX 86, Bratislava, o zaplatenie 265,22 eur s príslušenstvom a iné, na odvolanie žalobcov 1/ až 3/
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. apríla 2016 č.k. 24C 51/2007-273, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. inštancie v časti nároku žalobcov 1/ až 3/ o zaplatenie
234,80 eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e.

II. V ostatnej zamietajúcej časti týkajúcej sa nároku žalobcu 2/ o zaplatenie sumy 265,22 eur s
príslušenstvom rozsudok súdu 1. inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2/
sumu 265,22 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 12.12.2006 do zaplatenia.

III. Žalovaný má voči žalobcom 1/ a 3/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

IV. Žalovaný má voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 11,18 %.

V. Žalobca 2/ má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 6,08 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1/ až 3/ (o zaplatenie 265,22
eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.12.2006 do zaplatenia žalobcovi 2/ a o zaplatenie
234,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.12.2006 do zaplatenia spoločne a
nerozdielne žalobcom 1/ až 3/) a žalobcom 1/ až 3/ uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne
žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 847,54 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ až 3/ sa pôvodne žalobou domáhali
od žalovaného titulom zmluvy o obstaraní zájazdu zaplatenia sumy 1.127,60 eur (33.970 Sk) s
príslušenstvom, a to tak, že každý zo žalobcov si uplatnil vrátenie rozdielu medzi cenou poskytnutých
a objednaných služieb vo výške 265,22 eur (7.990 Sk) s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo
výške 9,5% ročne zo sumy 265,22 eur od 12.01.2007 do zaplatenia), a spoločne a nerozdielne si
uplatnili za zníženú kvalitu služieb zájazdu (v dôsledku zatečených stien, poškodených dverí na kúpeľni,



opakujúcich sa výpadkov elektrického prúdu a s tým súvisiacich výpadkov klimatizácie a následkom toho
sa šíriaceho nepríjemného zápachu) zaplatenie sumy 331,94 eur (10.000 Sk) s príslušenstvom (úrokom
z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 331,94 eur od 12.01.2007 do zaplatenia). Žalobu podali
na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvorili dňa 23.08.2006 zmluvu o obstaraní zájazdu,
predmetom ktorej bolo obstaranie dovolenkového pobytu v P., v letovisku J., v hoteli B. pre tri osoby
od 27.08.2006 do 07.09.2006 (t.j. 11 nocí). Uviedli, že pri objednávaní zájazdu si výslovne vyhradili
ubytovanie v dvoch izbách, a to tak, že žalobca 1/ bude ubytovaný spolu o žalobkyňou 3/ v jednej
izbe a žalobca 2/ sám v druhej izbe, nakoľko žalobcovia 1/ a 3/ boli v tom čase zasnúbení. Keďže
žalovaný im splnenie tejto požiadavky garantoval, žalobca 2/ zaplatil za zabezpečenie možnosti užívať
druhú izbu samostatne príplatok vo výške 265,22 eur (7.990 Sk), t.j. príplatok za rodinnú izbu. Každý zo
žalobcov zaplatil za ubytovanie, letenku a plnú penziu po 497,58 eur (14.990 Sk) a žalobca 2/ zaplatil
navyše ešte príplatok 265,22 eur. Celkom zaplatili za zájazd sumu 2.120,03 eur (63.868 Sk). Počas celej
doby zájazdu im však žalovaný dohodnuté ubytovanie spočívajúce v poskytnutí rodinnej izby, t.j. dvoch
navzájom prepojených izieb neposkytol, pretože boli ubytovaní v jednej spoločnej izbe. Uviedli, že počas
celej doby zájazdu trpeli znížený kvalitatívny štandard ubytovania, ktorý sa prejavil v podobe zatečených
stien, poškodených dverí na kúpeľni, opakujúcich sa výpadkov elektrického prúdu a s tým súvisiacich
výpadkov klimatizácie, v dôsledku čoho sa šíril nepríjemný zápach. Tieto vady reklamovali u delegáta
zájazdu. Počas celej doby zájazdu sa však nič nezmenilo, reklamované vady neboli odstránené, resp.
vyriešené. Uviedli, že žalovaný sa pokúsil o vyriešenie reklamácie tak, že ponúkol žalobcovi 2/ 265,22
eur za to, že nemohol užívať samostatnú izbu, pričom s ostatnými nimi vytýkanými vadami zájazdu a
nárokmi sa nevysporiadal.

3. Rozsudkom č.k. 24C 51/2007-84 zo dňa 06.05.2010 rozhodol súd prvej inštancie tak, že konanie
v časti o zaplatenie sumy 627,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.01.2007
do zaplatenia zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 33,19 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.01.2007 do zaplatenia, žalobcovi 2/ sumu 298,41 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.01.2007 do zaplatenia a žalobcovi 3/ sumu 33,19 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.01.2007 do zaplatenia, a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Okrem
výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie 627,60 eur s príslušenstvom však odvolací súd tento
rozsudok uznesením č.k. 4Co 454/2011-129 zo dňa 13.03.2013 zrušil a vec mu vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, nakoľko z odôvodnenia rozsudku nevyplývalo, v ktorej časti žalobou uplatnených
nárokov žalobcov, či už samostatne alebo spoločne a nerozdielne, konanie z dôvodu čiastočného
späťvzatia žaloby zastavil, a v ktorej časti žalobu toho ktorého žalobcu zamietol, a z akých dôvodov.
Vo výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie 627,60 eur s príslušenstvom nadobudol rozsudok
právoplatnosť dňa 30.06.2010. Sumu 627,60 eur s príslušenstvom, vo vzťahu ku ktorej bolo konanie na
základe čiastočného späťvzatia žaloby vyššie uvedeným rozsudkom právoplatne zastavené, následne
žalobcovia 1/ až 3/ špecifikovali ako súčet žalobcami 1/ a 3/ uplatnených súm 265,22 eur (7.990 Sk),
t.j. 2x á 265,22 eur, a nákladov na letenky vo výške 3.000 Sk, t.j. 3 x 1.000 Sk, uplatnených pôvodne
v rámci sumy 331,94 eur (10.000 Sk). Na základe žalobcami uplatnených zmien žaloby pripustil súd
prvej inštancie konečnú zmenu žalobného petitu, tak, že žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi 2/ sumu
265,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.12.2006 do zaplatenia, žalobcom 1/ až 3/
spoločne a nerozdielne sumu 234,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.12.2006 do
zaplatenia, a náhradu trov konania, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tieto nároky
sa tak stali predmetom zostávajúcej časti konania.

4. Uviedol, že základným predpokladom poskytnutia finančnej satisfakcie cestovnou kanceláriou
klientom je poskytnutie služieb na inej ako dohodnutej, prípadne nižšej úrovni. Keďže žalobcom 1/ až
3/ poskytol ubytovanie na dohodnutej úrovni, mal za to, že v danom prípade tento predpoklad naplnený
nebol. V tejto súvislosti poznamenal, že zo zmluvy o obstaraní zájazdu je zrejmé, že žalobcovia 1/ až
3/ zaplatili príplatok vo výške 265,22 eur za rodinnú izbu, pričom rodinnou izbou sa rozumie v zmysle
katalógu služieb tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť zmluvy jedna väčšia alebo dve navzájom prepojené
izby s vlastným sociálnym zariadením. Poukázal tiež na to, že podľa informácií uvedených v jeho
ponukovom katalógu na strane č. 113 bolo ubytovanie v hoteli B. zabezpečené v dvojposteľových izbách
s balkónom s možnosťou jednej, resp. dvoch prísteliek, a na vyžiadanie tiež v rodinných izbách pre 4
osoby. Keďže svoju zmluvnú povinnosť splnil a žalobcom 1/ až 3/ poskytol ubytovanie v dohodnutej
kvalite, vyhodnotil, že im neprináleží nárok na vrátenie príplatku za rodinnú izbu vo výške 265,22 eur,
navyše keď boli oboznámení a bez výhrad súhlasili s tým, že rodinnou izbou je aj jedna väčšia izba s



vlastným sociálnym zariadením, a že v prípade zájazdu last minute ide väčšinou o posledné voľné izby,
čiže výber izieb je značne obmedzený.
Žalobcovia 1/ až 3/ trvali na tom, že im nebola poskytnutá zmluvne dohodnutá rodinná izba, a to ani vo
forme jednej väčšej izby a ani dvoch samostatných izieb, a v tejto súvislosti uviedli, že to konštatoval aj
samotný žalovaný vo svojom liste zo dňa 10.10.2006 adresovanom žalobcovi 2/, keď prostredníctvom
obchodného riaditeľa C.. I. D.Y. uviedol, cit.: „Prijmite ospravedlnenie za neposkytnutie Vami objednanej
príplatkovej rodinnej izby, v dôsledku opodstatnenosti Vašej reklamácie týkajúcej sa zmluvy o obstaraní
zájazdu pod rezervačným číslom XXXXX Vám bude suma 7.990 Sk vrátená.“. Uviedli, že z tohto
vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že žalovaný si bol vedomý toho, že im nebola poskytnutá rodinná
izba. Konštatovali, že im bola poskytnutá štandardná, bežná hotelová izba s dvoma lôžkami a jednou
prístelkou pre žalobcu 2/, preto si žalobca 2/ uplatnil nárok na vrátenie sumy 265,22 eur, ktorú zaplatil
za objednanú avšak neposkytnutú samostatnú izbu v rámci rodinnej izby.
Žalovaný vo vzťahu k dohodnutej forme rodinnej izby uviedol, že aj keď nie je zrejmé, čo všetko N.
J. žalobcom sľúbila, podstatné je to, čo bolo uvedené v písomnej zmluve o obstaraní zájazdu, a to,
že bolo dohodnuté ubytovanie v rodinnej izbe bez uvedenia konkrétnej formy rodinnej izby. V danej
súvislosti poznamenal, že v rámci dokazovania nebolo preukázané, že by sa žalobcom 1/ až 3/ zaviazal
poskytnúť rodinnú izbu vo forme dvoch samostatných izieb, a poukázal na to, že túto skutočnosť
potvrdila vo svojej výpovedi aj N. J., keď konštatovala, že v predmetnej zmluve v časti „poznámky“ nie
je uvedená žiadna požiadavka špecifikujúca typ izby (napr. dvojizbová rodinná izba), ako si to vymienili
žalobcovia. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia si zmluvne konkrétny typ rodinnej izby nedojednali a počas
zájazdu im bola poskytnutá rodinná izba vo forme jednej väčšej izby, mal za to, že svoju zmluvnú
povinnosť poskytnúť dohodnuté ubytovanie - rodinnú izbu splnil, a žalobcovi 2/ nárok na vrátenie
príplatku nevznikol. V súvislosti so svojím vyjadrením v liste zo dňa 10.10.2006 uviedol, že vzhľadom na
zachovanie dobrých vzťahov a svojho dobrého mena ponúkol žalobcom 1/ až 3/ vrátenie príplatku za
rodinnú izbu, aj keď z uzatvorenej zmluvy nevyplývalo, že by si zmluvne dohodli konkrétne typ rodinnej
izby (t.j. rodinnú izbu s dvomi samostatnými izbami). Poukázal tiež na to, že za účelom potvrdenia, či je
izba č. 5130 rodinnou izbou, kontaktoval hotel B., avšak odpoveď nedostal.
Nárok na zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom žalobcovia 1/ až 3/ špecifikovali ako rozdiel v
cene medzi skutočne poskytnutými službami a zaplatenými službami, ktorý predstavuje približne 10%
z celkovej ceny zájazdu. Túto sumu považovali s ohľadom na diskomfort poskytnutého ubytovania,
výpadky elektrickej energie a klimatizácie, zatekanie, zápach a opakované zabuchnutie dverí, za
minimálnu požiadavku. Žalovaný považoval tento nárok za nedôvodný. Uviedol, že vady týkajúce sa
zatečených stien, výpadkov elektrickej energie a klimatizácie, či zápachu, boli reklamované len v
spojitosti s izbou č. 4106, v ktorej žalobcovia 1/ až 3/ nestrávili ani jeden deň, pričom v kúpeľni na izbe
č. 5103 sa nezabuchli všetci žalobcovia 1/ až 3/, ale iba niektorí z nich. Obmedzenie v poruche dverí na
kúpeľni na izbe č. 5103 však podľa neho nemá hodnotu 234,80 eur, pretože z dôvodu, že žalobcovia 1/
až 3/ nereklamovali kvalitu služieb stravy a leteckej dopravy, zľavu za služby poskytnuté v nižšej kvalite
je možné vypočítať len zo služby ubytovania, ktorá predstavovala položku 66,39 eur. Z celkovej dĺžky
zájazdu predstavovalo nepohodlie zapríčinené zabuchnutými dverami len zlomok času stráveného na
zájazde, pričom bolo potrebné zobrať do úvahy aj to, že zľava z ceny zájazdu predstavovala 42% z
pôvodnej katalógovej ceny. Vzhľadom na dĺžku zájazdu a cenu ubytovania pre jednu osobu (2.000 Sk
á 11 nocí) prestavovala 1 noc ubytovania 180 Sk (6 eur) a pri reálnom výpočte zabuchnutia na dobu
30 minút predstavovalo zabuchnutie trvajúce 30 minút 12 centov. Uplatnený nárok na zaplatenie sumy
234,80 eur z dôvodu zabuchnutia dverí na kúpeľni v izbe č. 5103 považoval preto za neprimeraný. Mal
za to, že žalobcom 1/ až 3/ nárok na poskytnutie zľavy z ceny ubytovania z dôvodu zabuchnutých dverí
nevznikol, pretože po vyskytnutí tohto problému bola opravou zámku zabezpečená náprava.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvou o obstaraní zájazdu č. XXXXX zo dňa 23.08.2006 sa
žalovaný ako dodávateľ zaviazal obstarať pre žalobcov 1/ až 3/ ako objednávateľov zájazd v destinácii
P., J., E. Y. B. v termíne od 27.08.2006 do 07.09.2006 (t.j. 11 nocí) za cenu 63.868 Sk. V zmluve si
dodávateľ vyúčtoval za ubytovanie, letenky a plnú penziu sumu 44.970 Sk (3 x 14.990 Sk), servisný
poplatok 7.650 Sk (3 x 2.550 Sk), palivový príplatok 1.350 Sk (3 x 450 Sk), poistenie 1.908 Sk (3 x
636 Sk) a príplatok za rodinnú izbu 7.990 Sk (1 x 7.990 Sk). Za dodávateľa zájazdu uzatvárala zmluvu
spoločnosť Globtour group, a.s., za ktorú konala N. J.. Za objednávateľov uzatváral zmluvu žalobca
1/. Podpisom tejto zmluvy objednávateľ potvrdil, a to i v mene ostatných objednávateľov zájazdu, ktorí
ho splnomocnili k uzatvoreniu tejto zmluvy, že sa oboznámil a bez výhrad súhlasil so Všeobecnými
zmluvnými podmienkami pre účasť na zájazdoch Hydrotour, cestovná kancelária a.s. (ďalej len „VZP“)
a s Dôležitými informáciami, platnými pre zájazdy organizované cestovnou kanceláriou (ďalej len



„dôležité informácie“), ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy a boli uvedené v ponukovom
katalógu cestovnej kancelárie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcov 1/ až 3/ je
v zostávajúcej časti uplatnených nárokov, t.j. nároku žalobcu 2/ na zaplatenie sumy 265,22 eur s
príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 265,22 eur od 12.12.2006 do
zaplatenia) a spoločne a nerozdielne uplatneného nároku žalobcov 1/ až 3/ na zaplatenie sumy 234,80
eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 234,80 eur od 12.12.2006 do
zaplatenia) nedôvodná, preto ju v tejto časti zamietol.

V intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu č.k. 4Co 454/2011-129 zo dňa 13.03.2013 sa súd
prvej inštancie zaoberal otázkou platnosti medzi sporovými stranami uzatvorenej zmluvy o obstaraní
zájazdu. Po preskúmaní jej formálnych a obsahových náležitosti konštatoval, že je uzatvorená v súlade
s ust. § 741a a § 741b Občianskeho zákonníka, a aj keď výslovne neobsahovala údaj o tom, že ide
o zájazd typu last minute, a že žalovaný sa zaviazal poskytnúť rodinnú izbu určitého typu (napr. jednu
väčšiu izbu alebo dve samostatné izby), vyhodnotil ju ako platne uzavretú, pretože neuvedenie týchto
údajov do písomného znenia zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť, navyše keď zájazd vo forme last minute
mal vplyv na celkovú cenu zájazdu a žalovaný zníženú cenu zájazdu premietol do znenia zmluvy. Z
vykonaného dokazovania mal nesporne preukázané, že žalobcovia 1/ až 3/ mali pri uzatváraní zmluvy
o obstaraní zájazdu vedomosť o tom, čo je rodinná izba, a teda že ide buď o jednu väčšiu izbu alebo
o dve menšie samostatné izby oddelené priečkou. Vyhodnotil, že žalobcovia mali trvať na tom, aby
ich požiadavka o konkrétnom type rodinnej izby, t.j. o poskytnutí rodinnej izby s dvoma samostatnými
izbami, vyslovená pri objednávaní zájazdu, bola zakomponovaná do písomného znenia predmetnej
zmluvy v časti „poznámka“ ako špecifická požiadavka. Mal za to, že takýto postup potvrdila aj N. J.
vo svojej výpovedi, keď uviedla, že zvláštne požiadavky klientov sa uvádzali priamo do písomného
znenia zmluvy. Žalobcovia 1/ až 3/ sa preto nemali uspokojiť len s ústne garantovaným prísľubom
žalovaného o splnení tejto požiadavky. Vzhľadom na skutočnosť, že za obsah písomného znenia zmluvy
nesú zodpovednosť všetci účastníci zmluvného vzťahu, konštatoval, že nielen žalobcovia 1/ až 3/, za
ktorých uzatváral zmluvu žalobca 1/, mali trvať na uvedení nimi vyhradenej ubytovacej požiadavke (o
poskytnutie rodinnej izby v podobe dvoch samostatných izieb) v zmluve, ale tiež N. J., ktorá konala za
sprostredkovateľa zájazdu Globtour group, a.s., mala túto do písomného vyhotovenia predmetnej zmluvy
do časti „poznámky“ uviesť, keďže mala o nej vedomosť. Nebolo preto postačujúce uviesť len to, že
žalobcovia 1/ až 3/ uhradili príplatok za rodinnú izbu. Pokiaľ teda žalovaný žalobcom 1/ až 3/ zabezpečil
rodinnú izbu, takéto konanie považoval za v súlade so znením zmluvy o obstaraní zájazdu a s katalógom
tvoriacim neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb
53/2007-79 zo dňa 06.10.2010 konštatoval, že žalovaný sa pri uzatváraní predmetnej spotrebiteľskej
zmluvy nedopustil konania odporujúceho dobrým mravom, a ani nekalosúťažného konania vo forme
klamlivej reklamy.

6. Pri posudzovaní, či bola žalobcom 1/ až 3/ poskytnutá v rámci zájazdu rodinná izba, a ak áno, o aký typ
sa jednalo, vychádzal zo znenia zmluvy o obstaraní zájazdu, z obsahu reklamačného protokolu žalobcov
1/ až 3/ spísaného na mieste zájazdu, v ktorom uviedli, že po prílete do letoviska obdŕžali izbu č. 4106
s jednou hlavnou miestnosťou s troma lôžkami, ktorá im bola z dôvodu nahlásenia vád dňa 28.08.2006
o cca 16:00 hod. miestneho času vymenená za izbu č. 5103 s rovnakým riešením, a tiež z výpovedi
žalobcov 1/ až 3/, z ktorých nezistil, že by im žalovaný poskytol izbu s prístelkou. Keďže žalobcovia 1/
až 3/ v reklamačnom protokole uviedli, že im bola pridelená hlavná miestnosť s troma lôžkami, a nie
dvojposteľová izba s jednou prístelkou, mal za to, že im bola pridelená rodinná izba s jednou väčšou
(hlavnou) miestnosťou a s troma lôžkami. Ak by sa aj v izbe č. 4106, resp. č. 5103 nachádzala prístelka,
konštatoval, že túto skutočnosť mali žalobcovia 1/ až 3/ uviesť aj v reklamačnom protokole, a pokiaľ
tak neurobili, nemohol sa stotožniť s ich tvrdením, že žalovaný im nezabezpečil rodinnú izbu. Pokiaľ ide
o listinný dôkaz - písomnú odpoveď žalovaného na reklamáciu zo dňa 10.10.2006, v ktorej žalovaný
uviedol, že vrátenie príplatku za rodinnú izbu ponúkol žalobcovi 2/ z dôvodu, že žalobcom 1/ až 3/
vôbec nebola poskytnutá rodinná izba, poukázal na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní, v ktorom v
zastúpení konateľom C.. I. D. v rámci odstránenia rozporu, či žalobcom 1/ až 3/ poskytol rodinnú izbu,
argumentoval, že v odpovedi na reklamáciu zo dňa 10.10.2006 zohľadnil iba korešpondenciu s N. J., v
ktorej reklamovala neposkytnutie dvojizbovej rodinnej izby, a naďalej trval na tom, že žalobcom 1/ až 3/
nebola poskytnutá dvojizbová rodinná izba, ale jednoizbová, preto im ponúkol kompenzáciu vo výške
celého príplatku za rodinnú izbu s dvoma vzájomne prepojenými miestnosťami. V danej súvislosti súd
prvej inštancie konštatoval, že bolo vecou žalovaného, akým spôsobom vyhodnotí prípadnú reklamáciu
žalobcov 1/ až 3/ ohľadom neposkytnutia rodinnej izby s dvoma samostatnými miestnosťami, a či



zohľadní komunikáciu týkajúcu sa prísľubu zabezpečenia konkrétnej rodinnej izby, ktorá sa uskutočnila
pred uzavretím predmetnej zmluvy, alebo bude vychádzať iba z toho, čo je uvedené v danej zmluve,
vrátane toho, ako je rodinná izba definovaná v katalógu žalovaného na rok 2006, na strane 113, resp. v
dôležitých informáciách platných pre zájazdy organizované žalovaným. Potom vychádzajúc zo zistenia,
že žalovaný poskytol žalobcom 1/ až 3/ rodinnú izbu v súlade so zmluvou o obstaraní zájazdu, vyslovil
záver, že žalobcovi 2/ nárok na vrátenie príplatku 265,22 eur s príslušenstvom z dôvodu neposkytnutia
rodinnej izby s dvoma samostatnými miestnosťami nevznikol. Následne konštatoval, že žalobcovia 1/ až
3/ ohľadom tvrdenia, že mali záujem o poskytnutie rodinnej izby s dvoma samostatnými miestnosťami,
neuniesli dôkazné bremeno, pretože túto požiadavku výslovne v písomnej zmluve neuviedli.

7. Pri skúmaní opodstatnenosti nároku žalobcov 1/ až 3/ na zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom
ako satisfakcie za diskomfort spojený so zatekaním, zápachom, výpadkami elektrickej energie a
klimatizácie na izbe č. 4106, a so zabuchnutím dverí na kúpeľňových dverách v izbe č. 5103, vychádzal
z právneho názoru odvolacieho súdu, v ktorom konštatoval, že žalovaný výmenou izby č. 4106, v
ktorej žalobcovia 1/ až 3/ nestrávili ani jeden celý deň, za izbu č. 5103, odstránil vady ubytovania
izby č. 4106 spočívajúce v zatekaní, zápachu, výpadkoch elektrickej energie a klimatizácie, a dospel
k záveru, že žalobcom 1/ až 3/ satisfakcia za vady spojené s izbou č. 4106 z dôvodu, že tieto vady
boli odstránené, nepatrí. Okrem toho poznamenal, že suma 234,80 eur nepredstavuje 10% z ceny
celého zájazdu vo výške 2.120,03 eur, čo je 212 eur. Skúmal preto, či nárok na zaplatenie sumy
234,80 eur s príslušenstvom možno žalobcom 1/ až 3/ priznať ako satisfakciu spojenú so zabuchnutím
navrhovateľov v kúpeľni v izbe č. 5103. Uviedol, že mal pochybnosti o tom, či zabuchnutie dverí bolo
spôsobené úmyselným konaním niektorým zo žalobcov 1/ až 3/ alebo z dôvodov na strane žalovaného.
Konštatoval, že zo samotného tvrdenia o zabuchnutí dverí a príslušnej fotodokumentácie preukazujúcej
rozmontovanie zámku na kúpeľňových dverách nemohol bez pochybností ustáliť príčinu zabuchnutia
dverí (napr. prievan spôsobený niektorým zo žalobcov 1/ až 3/, amortizácia zámku na dverách, atď.).
Keďže mu ani nebolo zrejmé, koľko z celkovej sumy 234,80 eur predstavuje satisfakcia za vadu spojenú
s užívaním kúpeľne v izbe č. 5103, nakoľko žalobcovia 1/ až 3/ si do sumy 234,80 eur započítali aj vady
ubytovania spojené s izbou č. 4106 (čo však odvolací súd neuznal), s poukazom aj na vyššie uvedené
rozhodol tak, že nárok žalobcov 1/ až 3/ na zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom z dôvodu jeho
nepreukázania ako nedôvodný zamietol.

8. Vec posúdil právne podľa ust. § 34, § 43, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 5, § 741a, § 741b ods. 1, 2, §
741k ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 3 zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach
podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov.

9. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a po vyhodnotení, že žalovaný bol v konaní
v plnom rozsahu úspešný, uložil žalobcom 1/ až 3/ povinnosť nahradiť mu spoločne a nerozdielne trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 847,54 eur na účet jeho právneho zástupcu
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Trovy právneho zastúpenia priznal žalovanému podľa vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. za 16 účelne vykonaných úkonov právnej pomoci nasledovne: 1. prevzatie a
príprava zastúpenia v roku 2007 - 61,41 eur, 2. písomné vyjadrenie k žalobe dňa 26.11.2007 - 61,41
eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 05.11.2009 - 61,41 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 01.03.2010 -
15,35 eur, 5. účasť na pojednávaní dňa 06.05.2010 - 61,41 eur, 6. podanie odvolania dňa 25.06.2010 -
34,86 eur, 7. vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov dňa 17.08.2011 - 34,86 eur, 8. účasť na pojednávaní
KS BA dňa 13.03.2013 - 17,43 eur, 9. účasť na pojednávaní dňa 06.03.2014 - 17,43 eur, 10. účasť
na pojednávaní dňa 09.12.2014 - 34,86 eur, 11. účasť na pojednávaní dňa 24.02.2015 - 8,72 eur, 12.
účasť na pojednávaní dňa 02.10.2015 - 34,86 eur, 13. účasť na pojednávaní dňa 30.10.2015 - 34,86
eur, 14. účasť na pojednávaní dňa 15.01.2016 - 34,86 eur, 15. účasť na pojednávaní dňa 16.02.2016 -
34,86 eur, 16. účasť na pojednávaní dňa 26.04.2016 - 34,86 eur, + režijný paušál: 2x 5,91 eur (2007),
1x 6,95 eur (2009), 3x 7,21 eur (2010), 1x 7,63 eur (2011), 1x 7,81 eur (2013), 2x 8,04 eur (2014),
3x 8,39 eur (2015), 3x 8,58 eur (2016) - 67,80 eur + 20% DPH z odmeny 706,28 eur - 141,26 eur,
spolu: 847,54 eur. Z uplatnených trov žalovanému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia: za úkon
právnej pomoci spočívajúci v doručení vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 24.02.2015 vo
výške 34,86 eur + režijný paušál 8,39 eur + 20% DPH a za úkon právnej pomoci spočívajúci v doručení
vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 09.02.2016 vo výške 34,86 eur + režijný paušál 8,58
eur + 20% DPH, nakoľko išlo o iniciatívne úkony žalovaného uskutočnené bez toho, aby ho k týmto
úkonom vyzval súd. Neúčelnosť týchto úkonov videl tiež v tom, že žalovaný v nich už len zreprodukoval



svoje predošlé písomné a ústne vyjadrenia, a tiež v tom, že slúžili ako podklad jeho právnemu zástupcovi
v rámci ústneho vyjadrenia na pojednávaní dňa 24.02.2015, resp. dňa 16.02.2016. Pokaľ sa právny
zástupca žalovaného zúčastnil pojednávaní, na ktorých predniesol svoje predošlé písomné stanoviská,
žalovanému priznal náhradu trov iba za účasť jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 24.02.2015,
resp. dňa 09.02.2016.

10. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ až 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a
včas odvolanie a žiadali, aby odvolací súd postupom podľa ust. § 390 C.s.p. rozhodol tak, že žalovanému
uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 265,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo
sumy 265,22 eur od 12.11.2007 do zaplatenia a žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne sumu 234,80
eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 234,80 eur od 12.11.2007 do zaplatenia.
Súčasne žiadali, aby im bola priznaná náhrada trov prvoinštančného konania, ktorú vyčíslia po doručení
rozhodnutia vo veci samej, a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 148,56 eur. Odvolanie podali
s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tiež z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázali opäť na to, že pri objednaní
zájazdu si vyhradili ubytovanie v rodinnej izbe s dvoma samostatnými izbami tak, že žalobca 1/ a 3/
mali byť ako snúbenci v jednej izbe a žalobca 2/ ako ich známy v druhej izbe. Aj keď žalobca 2/ zaplatil
príplatok za rodinnú izbu vo výške 265,22 eur, táto im nebola počas zájazdu poskytnutá, ale všetci
museli bývať v jednej izbe a trpieť znížený kvalitatívny štandard ubytovania v podobe zatečených stien,
poškodených kúpeľňových dverí, opakujúcich sa výpadkov elektrickej energie a klimatizácie, ktorý nebol
odstránený ani po reklamácii. Opäť zdôraznili, že sumu 265,22 eur s príslušenstvom si uplatnil žalobca
2/ ako rozdiel ceny služieb objednaného a poskytnutého zájazdu, pretože im neboli poskytnuté dve
samostatné izby, ale iba jedna izba, pričom príplatok za rodinnú izbu zodpovedajúci tejto sume zaplatil
žalobca 2/. Sumu 234,80 eur s príslušenstvom, ktorú si uplatnili spoločne a nerozdielne, špecifikovali
opäť ako rozdiel ceny služieb objednaného a poskytnutého zájazdu zodpovedajúci zníženej kvalite
poskytnutých služieb zájazdu v dôsledku zatečených stien, poškodených dverí v kúpeľni, opakujúcich
výpadkov elektrickej energie a klimatizácie a v následkom toho sa šíriaceho zápachu. Namietali, že v
danej veci nedošlo v porovnaní s prvým rozsudkom k žiadnej zásadnej zmene skutkových okolností,
ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v podobe zamietnutia žaloby v celom
rozsahu. Poukázali na to, že v prvom rozsudku mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že im
nebola poskytnutá rodinná izba, ktorú si pri zakúpení dovolenky vymienili, a vychádzajúc z toho potom
konštatoval, že im bola poskytnutá dovolenka v zníženej kvalite, čím utrpeli ujmu. Nakoľko v porovnaní
s prvým rozsudkom nedošlo k žiadnej zásadnej zmene skutkových okolností, ktoré by preukazovali
opačný záver, nie je im zrejmé, z akého dôvodu sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku odchýlil
od svojho prvého rozsudku, a ani to, o aké dôkazy opiera svoje nové rozhodnutie, navyše keď na
pojednávaní dňa 15.01.2016 vyslovil v rámci predbežného právneho posúdenia veci, že mal preukázané,
že im nebola poskytnutá rodinná izba, resp. že túto skutočnosť nepovažuje za spornú. Argumentovali,
že svoje tvrdenie, že im nebolo počas dovolenky poskytnuté dohodnuté a vymienené ubytovanie,
preukázali dostatočne predložením e-mailovej komunikácie s N. J., v ktorej sa uvádza, že ako podmienku
zakúpenia dovolenky žiadali dve samostatné izby, čo potvrdila menovaná aj vo svojej svedeckej výpovedi
na pojednávaní dňa 15.01.2016. Žalobcom však v rámci ich dovolenkového pobytu bolo poskytnuté
iba ubytovanie v jednej miestnosti s troma lôžkami. Namietali, že z napadnutého rozsudku vôbec
nevyplýva, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že jedna miestnosť s troma lôžkami, ktorá im bola
poskytnutá namiesto rodinnej izby, je rodinnou izbou. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že cit.: „Ak teda
navrhovatelia v reklamačnom protokole uviedli, že im bola pridelená hlavná miestnosť s troma lôžkami,
a teda nie dvojposteľová izba s jednou prístelkou, súd mal za to, že navrhovateľom bola pridelená
rodinná izba s jednou väčšou (hlavnou miestnosťou) a s troma lôžkami.“ nemá podľa ich názoru oporu
v žiadnom ustanovení VOP, dôležitých informácii alebo katalógu, ktoré sa týkajú výkladu pojmu rodinná
izba, pretože nikde nie je ustanovené, že izba, ktorá zahŕňa tri lôžka je rodinnou izbou. Namietali, že súd
prvej inštancie pri tomto konštatovaní vychádzal iba z informácií uvedených v reklamačnom protokole a
vôbec nebral do úvahy ostatné vykonané dôkazy. V tejto súvislosti poukázali aj na výpoveď svedkyne N.
J. na pojednávaní dňa 15.01.2016, v ktorej uviedla, že ak išlo o izbu, v rámci ktorej boli dve prístelky, išlo
o izbu, teda nie o rodinnú izbu, čiže v rámci zmluvných podmienok bola takáto izba definovaná ako izba s
dvoma prístelkami, nie ako rodinná izba, a tiež, že ak by bola poskytnutá klientom väčšia ako štandardná
izba, bola by definovaná ako suita, de luxe alebo s možnosťou jednej alebo viacerých prísteliek. Z
tejto výpovede podľa nich vyplýva, že izba, ktorá im bola poskytnutá nespĺňala atribúty rodinnej izby
so samostatnými miestnosťami. Za jednoznačný dôkaz o tom, že im nebola vôbec poskytnutá rodinná



izba považujú správanie žalovaného pred začatím konania, kedy sa im vo svojej písomnej odpovedí
zo dňa 10.10.2006 výslovne ospravedlnil za neposkytnutie nimi objednanej príplatkovej rodinnej izby.
Týmto ospravedlnením podľa ich názoru žalovaný jednoznačne potvrdil, že si je vedomý toho, že im
neposkytol rodinnú izbu. V naznačenom smere jeho správanie pokračovalo tiež v priebehu konania,
kedy na pojednávaní dňa 02.10.2015 a dňa 15.01.2016 sám uznal, že je ochotný uhradiť jednému
zo žalobcov sumu 265,22 eur ako náhradu príplatku za neposkytnutú rodinnú izbu. V súvislosti s
konštatovaním súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že v zmluve o obstaraní zájazdu v časti
poznámka neboli uvedené žiadne zvláštne požiadavky týkajúce sa formy ubytovania na dovolenke,
uviedli, že ich požiadavku o dve samostatné izby nemožno považovať za zvláštnu požiadavku, ale o
požiadavku v zmysle vlastných dostupných podmienok žalovaného, preto akákoľvek poznámka by bola
v tomto prípade nadbytočná. Na potvrdenie argumentácie, že ich požiadavka nepredstavovala špeciálnu
požiadavku, ktorú by bolo potrebné premietnuť do znenia zmluvy, poukázali na výpoveď svedkyne N.
J. na pojednávaní dňa 15.01.2016, v ktorej na otázku, aby uviedla prečo nebola ich požiadavka o
poskytnutie izby s dvoma samostatnými miestnosťami premietnutá do formulácie zmluvy o obstaraní
zájazdu, uviedla, že po telefonickom prísľube pracovníčky provízneho oddelenia žalovaného považovala
za samozrejmosť, že žalobcom 1/ až 3/ ako klientom bude poskytnutá izba s dvoma samostatnými
miestnosťami.

11. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy vo výške 234,80 eur s úrokom z omeškania, uviedli, že
tento predstavuje minimálnu požiadavku s ohľadom na diskomfort spôsobený poskytnutým ubytovaním,
navyše keď ho dostatočne preukázali v konaní pred súdom prvej inštancie predloženými fotografiami z
miesta pobytu, ktoré tieto nedostatky dokumentujú. Poznamenali tiež, že v prvom rozsudku mal súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov jednoznačne preukázané, že k uvedeným nedostatkom pri
ubytovaní došlo a ich žalobe z toho dôvodu čiastočne vyhovel. Napadnutým rozsudkom však ich žalobu i
v tejto časti zamietol, a to bez dostatočného odôvodnenia, aj keď z predložených dôkazov, predovšetkým
z fotodokumentácie zachytávajúcej zatečenie stien, pokazené dvere atď., podľa ich názoru jednoznačne
vyplýva, že im bola poskytnutá nižšia kvalita služieb. Namietali, že súd prvej inštancie nedostatočne
odôvodnil, prečo sa odklonil v tejto časti od svojho pôvodného rozsudku, a či vôbec došlo k takej
podstatnej zmene skutkových a právnych okolnosti, ktoré odôvodňovali zamietnutie žaloby v tejto časti.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ až 3/ uviedol, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a celú vec správne právne posúdil,
keď rozhodol, že žalobcovia 1/ až 3/ nemajú nárok na poskytnutie zľavy z ceny ubytovania, a ani
na vrátenie príplatku za rodinnú izbu, pretože v zmluve o obstaraní zájazdu objednané služby boli
poskytnuté riade a včas. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov 1/ až 3/, že si vyhradili ubytovanie v dvoch
samostatných izbách, a ani s tým, že im danú požiadavku garantoval. Výpovede žalobcov 1/ až 3/ a
svedkyne N. J., ktoré majú podľa žalobcov 1/ až 3/ dané tvrdenie preukazovať, mal za v rozpore s
uzatvorenou zmluvou o obstaraní zájazdu. Uviedol, že pri posudzovaní skutočnosti, či boli žalobcom
1/ až 3/ poskytnuté služby, ktoré si objednali, je nevyhnutné vychádzať zo zmluvy o obstaraní zájazdu
a informácií v nej uvedených, tak ako to konštatoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Co
454/2011. Zdôraznil, že listinnými dôkazmi preukázal, že medzi ním a žalobcami 1/ až 3/ bola uzatvorená
zmluva o obstaraní zájazdu, v rámci ktorej sa zaviazal poskytnúť ubytovanie v rodinnej izbe, ktorou
sa rozumie jedna veľká miestnosť alebo dve menšie miestnosti navzájom prepojené so spoločným
sociálnym zariadením. V tejto súvislosti poznamenal, že ak mali žalobcovia 1/ až 3/ záujem o konkrétny
typ ubytovania (rodinnú izbu s dvoma samostatnými miestnosťami), túto požiadavku bolo potrebné
zahrnúť do zmluvy o obstaraní zájazdu. Nakoľko však žalobcovia 1/ až 3/ súhlasili so znením zmluvy
o obstaraní zájazdu, v ktorej bol uvedený len príplatok za rodinnú izbu, ktorá mala dva varianty, a
žalobcom 1/ až 3/ poskytol rodinnú izbu pozostávajúcu z jednej väčšej izby, mal za to, že neporušil
svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o obstaraní zájazdu. Vo vzťahu k časti výpovede N. J., na
ktorú v odvolaní poukázali žalobcovia 1/ až 3/, uviedol, že žalobcom 1/ až 3/ nebola poskytnutá suita,
ani izba de luxe, ani izba s jednou alebo viacerými prístelkami, ale väčšia izba s troma štandardnými
lôžkami, čiže rodinná izba, ktorá je definovaná vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú
súčasťou zmluvy o obstaraní zájazdu. V tejto súvislosti konštatoval, že žalobcovia 1/ až 3/ nepreukázali,
že im nebola poskytnutá rodinná izba, ale práve naopak, podľa jeho názoru z ich vyjadrenia a z
reklamačného protokolu nimi spísaného vyplýva, že im bola poskytnutá izba s troma lôžkami. Poukázal
tiež na to, že počas celého konania nepreukázali a ani netvrdili, že by im poskytol prístelky. Vyvodil
preto záver, že im boli poskytnuté tri plnohodnotné lôžka, čo je štandardom pri rodinných izbách, a nie
dvojposteľová izba, resp. dvojposteľová izba s prístelkou. Túto argumentáciu podporilo tiež tvrdenie



svedkyne N. J., v ktorom uviedla, že ak by bola poskytnutá iná izba ako rodinná názov takejto izby by
bol suita alebo de luxe, prípadne by v štandardnej izbe bola jedna alebo dve prístelky, čo sa však v
danom prípade nestalo. Následne vychádzajúc z katalógu žalovaného z časti dôležité informácie uviedol
charakteristiku jednotlivých typov ubytovania, podľa ktorej je: dvojlôžková izba - izba s dvomi pevnými
lôžkami (oddelené resp. manželská posteľ spravidla s možnosťou 1 alebo 2 prísteliek), jednolôžková
izba - izba s 1 lôžkom alebo dvojlôžková izba s jedným neobsadeným lôžkom, rodinná izba - jedna
väčšia resp. dve navzájom prepojené izby s vlastným sociálnym zariadením, prístelka - dodatočné lôžko
využívané vo väčšine ubytovacích zariadení a spravidla sa naň vzťahuje zľava a niekedy ide o lôžko
menších rozmerov alebo rozkladacie lôžko určené najmä pre deti, štúdio - jedna miestnosť s kuchynským
kútom a pevnými lôžkami, s možnosťou jednej alebo dvoch prísteliek a vlastným sociálnym Zariadením,
apartmán - minimálne dve samostatné miestnosti s oddelenou kuchynkou, resp. kuchynským kútom
s pevnými lôžkami a možnosťou prístelky a vlastným sociálnym zariadením, suite: nadštandardná
hotelová izba spravila dve samostatné, navzájom prepojené miestnosti. Nesúhlasil preto s tvrdením
žalobcov 1/ až 3/, že im bolo počas zájazdu poskytnuté iné ubytovanie ako si objednali. Nesúhlasil
tiež s ich tvrdením, že počas celej doby ubytovania museli trpieť zníženým kvalitatívnym štandardom
prejavujúcim sa zatečenými stenami, poškodenými dverami, opakujúce sa výpadky elektrickej energie
a klimatizácie, ktoré neboli napriek reklamácií odstránené. Vzhľadom na skutočnosť, že izba č. 4106
bola žalobcom 1/ až 3/ bezodkladne vymenená za izbu, kde už vytýkané vady nereklamovali, a teda
vady boli odstránené, mal za to, že plnenie bolo poskytnuté v dojednanej kvalite a žalobcom 1/ až
3/ za tieto vady nevznikol nárok na zľavu z ceny ubytovania, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Pre
úplnosť poznamenal, že na možné výpadky elektrickej energie a stým súvisiace výpadky klimatizácie
žalobcov 1/ až 3/ vopred upozornil v katalógu v časti dôležité informácie, voda a elektrické napätie, kde
bolo uvedené: „V niektorých krajinách môže dochádzať ku krátkodobým výpadkom elektrickej energie
a v zásobovaní vodou.“. Pokiaľ ide o nárok žalobcov 1/ až 3/ na poskytnutie zľavy z ceny zájazdu za
zabuchnutie dverí v kúpeľni v izbe č. 5103, zastával názor, že žalobcom 1/ až 3/ takýto nárok nevznikol,
pretože po vyskytnutí sa tohto problému bola zabezpečená náprava prostredníctvom opravy zámku.
Zároveň poukázal na to, že z celej dĺžky zájazdu predstavovalo nepohodlie zapríčinené zabuchnutými
dverami len malú nepríjemnosť vo vzťahu k celkovej dobe trvania zájazdu. Pre úplnosť vychádzajúc
z rozpisu položiek nákladov zájazdu, z ktorého vyplývalo, že zájazd pre jednu osobu bez servisného,
palivového príplatku a poistenia predstavoval sumu 14.990 Sk pozostávajúcu z: 1x letenka - 10.990
Sk (364,80 eur), 1x stravovanie vo výške 2.000 Sk (66,39 eur) a 1x ubytovanie vo výške 2.000 Sk
(66,39 eur), konštatoval, že nakoľko žalobcovia 1/ až 3/ nereklamovali kvalitu služieb stravy a leteckej
dopravy, zľavu za služby poskytnuté v nižšej kvalite bolo možné počítať len zo služby ubytovania, ktorá
predstavovala položku vo výške 66,39 eur. Vychádzajúc zo skutočnosti, že v danom prípade ide o služby
zájazdu last minute, ktoré môžu byť podľa ustanovenia na str. 209 jeho katalógu poskytnuté aj v nižšej
kvalite, a žalobcom 1/ až 3/ poskytol ešte pred nástupom na zájazd zľavu z ceny zájazdu vo výške takmer
42%, t.j. 10.800 Sk/ 1 osoba, mal za to, že žalobcom 1/ až 3/ neprináleží nárok na ďalšie poskytnutie
zľavy z ceny ubytovania z dôvodu zabuchnutia dverí. Navyše zdôraznil, že nárok na zaplatenie sumy
234,80 eur za zabuchnutie dverí kúpeľne, ktoré trvalo niekoľko minút, je neadekvátny a neprimeraný,
keď predstavuje zľavu 118% z celkovej ceny ubytovania pre troch ľudí po dobu 11 dní. Nesúhlasil tiež
s tvrdením žalobcov 1/ až 3/, že súd prvej inštancie sa odchýlil od svojho prvého rozsudku, kde mal
jednoznačne za preukázané, že im nebola poskytnutá rodinná izba, ktorú si vymienili, a to z dôvodu,
že tento rozsudok bol rozhodnutím odvolacieho súdu zrušený. Opäť poukázal na skutočnosť, že zo
samotnej zmluvy o obstaraní zájazdu, ako aj výpovede svedkyne vyplýva, že medzi ním a žalobcami
1/ až 3/ bola dojednaná rodinná izba pričom špecifikácia, že má isť o dvojizbovú rodinnú izbu a nie
jednu väčšiu, ako to vyplýva z katalógu, nebola písomne v zmluve uvedená, teda nebola medzi stranami
dojednaná. Zdôraznil, že keby súd prvej inštancie považoval dojednanie dvojizbovej rodinnej izby za
platné, odchýlil by sa nielen od písomne uzatvorenej zmluvy o obstaraní zájazdu, ale tiež od právneho
názoru vysloveného odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení. Na záver konštatoval, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, pretože žalobcovia 1/ až 3/ nepreukázali: 1/ že by im
poskytol inú rodinnú izbu ako tú, ktorú si objednali a ktorá bola uvedená v zmluve o obstaraní zájazdu, 2/
že by sa odchýlil od písomne dojednaných skutočností v zmluve o obstaraní zájazdu, 3/ že by si u neho
objednali výhradne rodinnú izbu s dvoma samostatnými miestnosťami, 4/ a že by kvalita ubytovania bola
znížená v takej miere, ktorá by odôvodňovala poskytnutie dodatočnej zľavy, okrem zľavy 10.800 Sk, ktorú
každému z nich poskytol pred nástupom na zájazd v rámci akcie last minute. Na základe uvedených
skutočností preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil a zároveň žalobcom 1/ až 3/ uložil povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania vo výške
104,26 eur.



13. Žalobcovia 1/ až 3/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného podanému k ich odvolaniu (v
odvolacej replike) zotrvali na doterajších v odvolaní uvedených vyjadreniach a skutkových a právnych
argumentoch, odvolací súd preto už tieto tvrdenia a argumenty opätovne neuvádzal.

14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď
dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ až 3/ je v časti, ktorou napadli výrok rozsudku, ktorým súd
prvej inštancie zamietol ich žalobu v časti spoločne a nerozdielne uplatneného nároku na zaplatenie
234,80 eur s príslušenstvom, nedôvodné, a dôvodné v časti, ktorou napadli výrok rozsudku súdu prvej
inštancie o zamietnutí nároku žalobcu 2/ na zaplatenie 265,22 eur s príslušenstvom.

15. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a s prihliadnutím
na skutočnosť, že žaloba žalobcov 1/ až 3/, o ktorej zostavajúcej časti bolo napadnutým rozsudkom
rozhodnuté, samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj jeho poučenie o odvolaní spadajú
pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval
odvolací súd napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v tom čase účinných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcov 1/ až 3/, ktoré bolo podané
už za účinnosti Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, na toto sa vzhľadom na princíp
okamžitej aplikability ustanovení C.s.p. vyjadrený v ust. § 470 ods. 1 C.s.p. vzťahujú už procesné
ustanovenia nového procesného kódexu C.s.p., v zmysle ktorých odvolací súd posudzoval aj jeho
včasnosť, prípustnosť, ako aj to, či bolo podané oprávnenou osobou. Konštatuje, že v tomto smere
nezistil žiadne nedostatky majúce za následok odmietnutie odvolania žalobcov 1/ až 3/.

17. Podľa ust. § 741k ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o obstaraní
zájazdu, ak po začatí zájazdu cestovná kancelária neposkytne objednávateľovi služby alebo ich
podstatnú časť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcť poskytnúť, aj keď ju k tomu zmluva
zaviazala, je povinná bezodkladne urobiť také opatrenia, aby mohol zájazd pokračovať.

18. Podľa ust. § 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o obstaraní
zájazdu, ak pokračovanie zájazdu nemožno zabezpečiť inak ako prostredníctvom služieb nižšej kvality,
než sú uvedené v zmluve, je cestovná kancelária povinná vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny medzi
ponúkanými a poskytnutými službami.

19. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

21. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu
a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie
žiadne vady v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcimi sa tej časti rozsudku, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu
žalobcov 1/ až 3/ v časti nimi spoločne a nerozdielne uplatneného nároku na zaplatenie sumy 234,80
eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.12.2006 do zaplatenia. Súd prvej inštancie
vykonal vo veci z hľadiska tohto žalobcami 1/ až 3/ uplatneného nároku dostatočné dokazovanie, ktorého
výsledky aj náležite v súlade s v čase rozhodovania účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, na skutkové
zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a
svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016



(súčasné ust. § 220 ods. 2 C.s.p.) odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku týkajúcom sa tohto nároku
sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie v
týchto častiach, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa zaoberal tomuto
nároku zodpovedajúcim tvrdeniam sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za
preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia
nároku na zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie
neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým
spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení tejto časti napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a
jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcov 1/ až 3/ na zaplatenie sumy
234,80 eur s príslušenstvom, uplatneného v zmysle ust. § 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného
ku dňu uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu ako rozdiel v cene objednaných a reálne poskytnutých
služieb zájazdu v dôsledku diskomfortu a zníženej kvality ubytovania v podobe výpadkov elektrického
prúdu, klimatizácie, zápachu, zatečených stien a zabuchnutia kúpeľňových dverí. Rozhodnutie je v tejto
časti tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie
na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a tiež
spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie v danej časti sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je
potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje.

21. Pre zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku žalobcov
1/ až 3/ na zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom, ktorý si uplatnili podľa ust. § 741k ods. 2
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o obstaraní zájazdu z titulu vád na izbách
č. 4106 a č. 5103 ako rozdiel medzi cenou objednaných a skutočne poskytnutých služieb ubytovania,
odvolací súd uvádza, že žalobcom 1/ až 3/ by patril tento nárok iba za splnenia predpokladu, že by im
boli počas zájazdu určité časové obdobie, prípadne počas celej dovolenky, preukázateľne poskytované
ubytovacie služby nižšej kvality, pretože potreba naplnenia tohto predpokladu vyplýva priamo z kontextu
ust. § 741k ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia 1/ až 3/ by teda pre priznanie tohto nároku
museli preukázať trvalejší charakter poskytovania ubytovacích služieb v hoteli B. (v izbách č. 4106 a č.
5103) v zníženej kvalite v dôsledku výpadkov elektrického prúdu, klimatizácie, zápachu, zatečených a
zaplesnených stien a zabuchnutých kúpeľňových dverí.

22. Zo súdom prvej inštancie v tomto smere vykonaného dokazovania (predovšetkým z výpovedí
žalobcov 1/ až 3/, výpovede žalovaného, reklamačného protokolu žalobcov 1/ až 3/ zo dňa 05.09.2006),
odvolací súd zistil, že žalobcovia 1/ až 3/ vady ubytovania spočívajúce vo výpadkoch elektrického prúdu,
klimatizácie, zápachu, zatečených a zaplesnených stenách vo vzťahu k izbe č. 4106 ubytovaciemu
zariadeniu nahlásili (reklamovali) ihneď v prvý deň príchodu na dovolenku a po strávení ani nie
jedného celého dňa v tejto izbe im bola v dôsledku tohto nahlásenia poskytnutá dňa 28.08.2006 nová
hotelová izba č. 5103, v ktorej sa vyskytli zase problémy so zabuchovaním sa kúpeľňových dverí,
ktorých zámok bol po nahlásení tejto vady žalobcami 1/ až 3/ zo strany ubytovacieho zariadenia
opravený (uvedené potvrdzuje okrem výpovedí žalobcov 1/ až 3/ tiež fotodokumentácia rozmontovaného
zámku založená v súdnom spise). Pokiaľ teda súd prvej inštancie vychádzajúc zo zistenia, že vady
spočívajúce vo výpadkoch elektrického prúdu, klimatizácie, zápachu, zatečených a zaplesnených stien
boli reklamované len vo vzťahu k izbe č. 4106, v ktorej žalobcovia 1/ až 3/ nestrávili ani jeden celý deň,
pretože im bola v dôsledku reklamácie táto izba vymenená za izbu č. 5103, v súvislosti s ktorou tieto
vady nereklamovali, vyhodnotil, že žalovaný výmenou izby č. 4106 za izbu č. 5103 tieto vady ubytovania
odstránil, a z toho dôvodu žalobcom 1/ až 3/ nárok na zaplatenie satisfakcie za diskomfort vyplývajúci z
týchto vád nepriznal, odvolací súd konštatuje, že dospel k správnemu skutkovému aj právnemu záveru,
pretože tieto vady ubytovania netrvali počas celého ich zájazdu, ale trvali len necelý deň a najdôležitejšie
je však to, že boli ihneď po nahlásení odstránené. Je preto zrejmé, že vo vzťahu k vadám spočívajúcim
vo výpadkoch elektrického prúdu, klimatizácie, zápachu, zatečených a zaplesnených stenách nebol
naplnený základný predpoklad ust. § 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka (trvanie poskytovania služieb
v nižšej kvalite a neodstránenie tohto nedostatku) odôvodňujúci priznanie nároku na satisfakciu ako
rozdielu medzi cenou objednaných a poskytnutých ubytovacích služieb. Pokiaľ ide o vadu ubytovania
spočívajúcu v zabuchovaní sa kúpeľných dverí v izbe č. 5103, odvolací súd vychádzajúc z vyššie
uvedeného súdom prvej inštancie správne zisteného skutkového stavu konštatuje, že aj táto vada,



ktorá sa vyskytla podľa tvrdení žalobcov 1/ až 3/ 2 x, bola odstránená, a to opravou zámku zo strany
príslušného ubytovacieho zariadenia (hotela B.). Túto skutočnosť potvrdili zhodne vo svojej výpovedi
žalobcovia 1/ až 3/, a tiež žalovaný. Keďže predmetná vada bola po nahlásení žalobcami 1/ až 3/ zo
strany dotknutého hotela ihneď odstránená a žalobcovia 1/ až 3/ v konaní netvrdili a ani nepreukázali, že
sa táto vada vyskytla opätovne aj po oprave zámku a trvala i naďalej počas ich dovolenky, je zrejmé, že
ani vo vzťahu k tejto vade nebol naplnený základný predpoklad vyššie cit. ust. § 741k ods. 2 Občianskeho
zákonníka odôvodňujúci priznanie nároku na určitú satisfakciu ako rozdielu medzi cenou objednaných a
poskytnutých ubytovacích služieb. V súvislosti s tvrdením žalobcu 1/, v ktorom uviedol, že aj po vykonaní
opravy zámku na kúpeľňových dverách v izbe č. 5103 prestali z dôvodu opatrnosti kúpeľňové dvere
zatvárať, aby nedošlo opätovne k ich zabuchnutiu, čo ich obmedzovalo v komforte, odvolací súd uvádza,
že takéto obmedzenie si žalobcovia 1/ až 3/ spôsobili sami vlastnou obavou a vlastným rozhodnutím
kúpeľňové dvere s opraveným zámkom neužívať (nezatvárať), pretože po odstránení tejto vady im okrem
ich vlastnej obavy a strachu z opätovného zabuchnutia nič nebránilo v riadnom užívaní týchto dverí
(opak netvrdili a ani nepreukázali).

23. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že okrem toho, že v dôsledku včasného odstránenia všetkých
vyššie vymenovaných vád ubytovania nebol daný právny základ nároku žalobcov 1/ až 3/ na zaplatenie
sumy 234,80 eur s príslušenstvom podľa cit. ust. § 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka, tento nárok
je tiež následkom nedostatočnej špecifikácie jeho výšky súdom nepreskúmateľný, pretože žalobcovia
1/ až 3/ si v rámci jednej finálnej sumy 234,80 eur uplatnili satisfakciu za všetky vady bez toho, aby
špecifikovali a konkretizovali ako dospeli k celkovej výške nimi uplatneného nároku na rozdiel medzi
cenou poskytnutých a objednaných ubytovacích služieb v súvislosti s tou-ktorou ubytovacou vadou.
Je preto zrejmé, že ohľadom výšky tohto nároku žalobcovia 1/ až 3/ neuniesli bremeno tvrdenia a ani
dôkazné bremeno. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto odvolací súd vyhodnotil v tejto časti
ako vecne správny a odvolanie žalobcov 1/ až 3/ a ich odvolacie námietky vo vzťahu k tejto časti ako
nedôvodné.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia nároku
žalobcov 1/ až 3/ o zaplatenie 234,80 eur s príslušenstvom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

25. Podľa ust. § 390 C.s.p., odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie
bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b)
odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

26. Podľa ust. § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

27. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu,
ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

28. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o obstaraní
zájazdu, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

29. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o obstaraní
zájazdu, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008, výška úrokov z
omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (t.j. 2 x 4,75%).

31. V zmysle žalobcami 1/ až 3/ podaného odvolania preskúmal odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v časti, ktorou zamietol žalobu o nároku žalobcu 2/ na zaplatenie sumy 265,22 eur s



úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.12.2006 do zaplatenia, ktorý si uplatnil titulom ním
uhradeného príplatku za rodinnú izbu v zmysle ust. § 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného
v čase uzavretia zmluvy o obstaraní zájazdu ako rozdiel medzi cenou objednaných a poskytnutých
ubytovacích služieb. Zaplatenia tohto príplatku od žalovaného sa domáhal na tom skutkovom základe,
že jemu a žalobcom 1/ a 3/ nebola zo strany žalobcu počas celého zájazdu vôbec poskytnutá rodinná
izba. Táto skutočnosť mala vyplývať z odpovede žalovaného na ich reklamáciu.

32. Preskúmaním súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci z hľadiska
nároku žalobcu 2/ na zaplatenie sumy 265,22 eur s príslušenstvom dostatočné dokazovanie a na jeho
základe ustálil správny skutkový stav, ktorým je odvolací súd, v zmysle ust. § 383 C.s.p. viazaný. Správne
posúdil, že zmluva o obstaraní zájazdu je uzavretá platne a v súlade s ust. § 741a a § 741b Občianskeho
zákonníka v príslušnom znení, a správne vyhodnotil, že zmluvné strany si platne, písomne v zmluve o
obstaraní zájazdu, dohodli ubytovanie v rodinnej izbe bez určenia konkrétneho typu rodinnej izby. V tejto
súvislosti odvolací súd vzhľadom na súvisiacu odvolaciu argumentáciu žalobcov 1/ až 3/ uvádza, že aj
keď bolo preukázané, že žalobcovia 1/ až 3/ si pri uzavretí zmluvy o obstaraní zájazdu ústne vyhradili
ubytovanie v rodinnej izbe s dvoma samostatnými izbami (táto skutočnosť vyplýva z výpovede žalobcov
1/ až 3/, z výpovede svedkyne N. J., a tiež z elektronickej komunikácie medzi žalobcom 1/ a menovanou
svedkyňou), vzhľadom na skutočnosť, že táto požiadavka nebola zakomponovaná do písomného znenia
zmluvy o obstaraní zájazdu a Občiansky zákonník si pre tento typ zmluvy výslovne vyžaduje písomnú
formu (§ 741b ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení), je zrejmé, že táto ústna dohoda bola
pre zmluvné strany irelevantná, nakoľko boli viazaní iba v zmluve výslovne obsiahnutými (písomnými)
dojednaniami.

33. Pre záver o dôvodnosti, prípadne nedôvodnosti uplatneného nároku (vrátenie príplatku za rodinnú
izbu z dôvodu jej neposkytnutia) je potom vzhľadom na charakter tohto nároku a na skutočnosť, že
zmluvné strany si platne v písomnej zmluve dohodli iba ubytovanie v rodinnej izbe bez konkrétneho typu,
rozhodujúce zistenie, či žalobcom 1/ až 3/ bola alebo nebola rodinná izba (akéhokoľvek typu) poskytnutá.

34. Súd prvej inštancie na základe výpovedí žalobcov 1/ až 3/ a listinných dôkazov - zmluvy o obstaraní
zájazdu a reklamačného protokolu žalobcov 1/ až 3/ zo dňa 05.09.2006 dospel k záveru, že žalobcom 1/
až 3/ bola poskytnutá rodinná izba počas celého zájazdu. Za rozhodujúce považoval tvrdenie žalobcov
1/ až 3/ obsiahnuté v reklamačnom protokole, v ktorom uviedli, že po odstránení výpadku elektrického
prúdu a následnom príchode do pridelenej izby č. 4106 dňa 28.08.2006 o cca 1.00 hod. miestneho času
zistili, že v izbe sa nachádza iba jedna hlavná miestnosť s troma lôžkami, a že izba č. 5103, ktorá im
bola pridelená v dôsledku reklamácie vád izby č. 4106 dňa 28.08.2006 o cca 16:00 hod., bola riešená
rovnako ako izba č. 4106. Keďže žalobcovia 1/ až 3/ uviedli, že im bola v oboch prípadoch pridelená
izba s hlavnou miestnosťou a troma lôžkami a z ich výpovedí a ani reklamácie nezistil, že by im žalovaný
poskytol dvojposteľovú (dvojlôžkovú) izbu s prístelkou, konštatoval, že sa nemohol stotožniť s tvrdením
žalobcov 1/ až 3/, že im žalovaný nezabezpečil rodinnú izbu. Zároveň vychádzajúc z právneho názoru
vysloveného odvolacím súdom v skoršom rozhodnutí, uviedol, že pre priznanie nároku na zaplatenie
sumy 265,22 eur s príslušenstvom žalobcovi 2/ nestačí, že žalovaný vyhodnotil ich reklamáciu vo
vzťahu k tomuto nároku ako dôvodnú a prejavil ochotu žalobcovi 2/ tento príplatok vrátiť. Vo vzťahu k
odpovedi žalovaného na reklamáciu zo dňa 10.10.2006, v ktorej ponúkol žalobcom 1/ až 3/ vrátenie
príplatku za rodinnú izbu z dôvodu, že im vôbec rodinná izba nebola poskytnutá, poukázal na vyjadrenie
žalovaného, v ktorom poznamenal, že pri písaní tejto odpovede vychádzal z korešpondencie s N. J., v
rámci ktorej reklamovala neposkytnutie dvojizbovej rodinnej izby, a vyhodnotil, že bolo vecou žalovaného
akým spôsobom vyhodnotí prípadnú reklamáciu žalobcov 1/ až 3/ v otázke neposkytnutia rodinnej izby
s dvoma samostatnými izbami, teda či bude prihliadať aj na ústnu dohodu o rodinnej izbe s dvoma
samostatnými izbami alebo bude vychádzať iba z písomnej zmluvy. Na základe uvedeného a vzhľadom
na skutočnosť, že zmluvne si sporové strany dojednali iba rodinnú izbu bez určenia konkrétneho typu,
potom vyhodnotil, že žalovaný žalobcom 1/ až 3/ riadne poskytol zmluvne dojednanú rodinnú izbu, a
konštatoval, že žalobcovi 2/ preto nárok na vrátenie príplatku za rodinnú izbu z dôvodu neposkytnutia
rodinnej izby s dvoma samostatnými izbami nevznikol.

35. Odvolací súd sa však s takýmto hodnotením dôkazov, konkrétne s hodnotením reklamačného
protokolu žalobcov 1/ až 3/ zo dňa 05.09.2006, výpovedí žalobcov 1/ až 3/ a písomných odpovedí
žalovaného na reklamáciu zo dňa 10.10.2006 a zo dňa 10.01.2007 (ktoré ani riadne nevyhodnotil),
nestotožnil. Z odpovedí žalovaného na reklamáciu žalobcov 1/ až 3/ zo dňa 10.10.2006 a zo dňa



10.01.2007 mal na rozdiel od súdu prvej inštancie jednoznačne preukázané, že žalovaný okrem toho, že
sa žalobcom 1/ až 3/ ospravedlnil za neposkytnutie dojednanej rodinnej izby, výslovne uviedol, že počas
pobytu žalobcov 1/ až 3/ bola kapacita rodinných izieb plne obsadená, a keďže im z kapacitných dôvodov
nemohol poskytnúť nimi objednanú rodinnú izbu, za ktorú zaplatili osobitný príplatok vo výške 265,22 eur
(7.990 Sk), ponúkol im v rámci satisfakcie vrátenie tohto príplatku ihneď po tom, ako mu oznámia údaje o
osobe a čísle účtu príjemcu tohto príplatku. Z vyjadrení žalovaného v týchto odpovediach je teda zrejmé,
že v čase pobytu žalobcov 1/ až 3/ neboli v hoteli B. voľné žiadne rodinné izby, t.j. ani rodinné izby s
jednou veľkou miestnosťou, a ani rodinné izby s dvoma samostatnými miestnosťami, keďže žalovaný
neuviedol, že sú plne obsadené len rodinné izby s veľkou miestnosťou alebo rodinné izby s dvoma
navzájom prepojenými izbami s vlastným sociálnym zariadením. V danej súvislosti odvolací súd uvádza,
že žalobcovia 1/ až 3/ ohľadom svojho tvrdenia, že im počas dovolenkového pobytu nebola poskytnutá
žiadna rodinná izba, dôkazné bremeno uniesli, a to práve vďaka listinným dôkazom - odpovediam
žalovaného zo dňa 10.10.2006 a zo dňa 10.01.2007, v ktorých žalovaný výslovne potvrdil, že kapacita
rodinných izieb bola v čase dovolenky žalobcov 1/ až 3/ úplne obsadená. Pokiaľ žalovaný v rámci
ním uplatnených prostriedkov procesnej obrany spochybňoval tieto svoje odpovede tým, že v rámci
nich zohľadnil len korešpondenciu s N. J., ktorá reklamovala neposkytnutie dvojizbovej rodinnej izby
žalobcom 1/ až 3/, a tvrdil, že žalobcom 1/ až 3/ poskytol rodinnú izbu s veľkou miestnosťou, odvolací
súd konštatuje, že tieto svoje tvrdenia mal v konaní preukázať príslušnými listinnými dôkazmi (napr.
vyjadrením príslušného ubytovacieho zariadenia, predložením interných dokumentov tohto zariadenia,
z ktorých by vyplývalo zaradenie jednotlivých izieb do konkrétnej kategórie, prípadne pod určitý typ
ubytovacích izieb) a z ktorých by bolo jednoznačne preukázané jeho tvrdenie, že izby č. 4106 a č. 5103
sú rodinné izby, a ktoré by zároveň preukázateľne vyvrátili pravdivosť jeho vyjadrenia v odpovediach na
reklamáciu zo dňa 10.10.2006 a zo dňa 10.01.2007. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že
tvrdenie žalovaného, že hotel B. na jeho žiadosť o poskytnutie informácie, či izba č. 5103 je rodinnou,
neodpovedal, je úplne irelevantné, a okrem toho aj nepreukázané. Vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov
súdu prvej inštancie, v rámci ktorého z reklamačného protokolu žalobcov 1/ až 3/, v ktorom sa vyjadrili,
že izby č. 4106 a č. 5103 predstavovali len hlavnú miestnosť s troma lôžkami, vyhodnotil, že žalobcom 1/
až 3/ bola poskytnutá rodinná izba, pretože v reklamačnom protokole, a ani v ich výpovediach výslovne
neuviedli, že im bola poskytnutá dvojlôžková izba s prístelkou, teda štandardná (nie rodinná) izba,
odvolací súd konštatuje, že takéto hodnotenie je absolútne neprípustné, nesprávne a vzhľadom na
žalobcov 1/ až 3/ ako spotrebiteľov aj šikanózne. Odvolací súd považuje za neprípustné vychádzať
pri zodpovedaní najdôležitejšej otázky ohľadom dôvodnosti nároku na príplatok za rodinnú izbu (pri
určení typu poskytnutej izby) z „lajtskeho popisu“ žalobcov 1/ až 3/ ako osôb nezaangažovaných do
problematiky ubytovacích zariadení, navyše keď opisom „jedna izba s hlavnou miestnosťou a troma
lôžkami“ mali v úmysle predovšetkým vyjadriť tri miesta na spanie (tri postele) v jednej izbe. Okrem toho
tento popis nemožno v žiadnom prípade subsumovať pod definíciu rodinnej izby „jedna veľká izba“ a ani
„dve navzájom prepojené izby s vlastným sociálnym zariadením“. Pre úplnosť ešte odvolací súd uvádza,
že tento popis izby žalobcov 1/ až 3/ v reklamačnom protokole je stále len ich tvrdením v písomnej
podobe a nie dôkazom preukazujúcim, či izby č. 4106 a č. 5103 boli alebo neboli rodinné izby. Na základe
uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel hodnotením dôkazov k nesprávnemu
skutkovému záveru, že žalobcom 1/ až 3/ bola počas zájazdu poskytnutá rodinná izba, a v dôsledku toho
aj k nesprávnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že žalobca 2/ nemá nárok na vrátenie príplatku
za rodinnú izbu. Odvolací súd konštatuje, že nárok žalobcu 2/ na vrátenie príplatku za rodinnú izbu vo
výške 265,22 eur s príslušenstvom uplatnený v zmysle ust. § 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka v
príslušnom znení ako rozdiel medzi cenou objednaných a reálne poskytnutých ubytovacích služieb v
dôsledku neposkytnutia rodinnej izby žalobcom 1/ až 3/, ktorý žalobca 2/ uhradil, bol nepochybne vyššie
uvedenými odpoveďami žalovaného na reklamáciu preukázaný. S poukazom na ust. § 517 ods. 1 a
2, § 563 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. konštatuje, že žalobcovi
2/ patrí tiež nárok na úrok z omeškania vo výške 9,5% (2 x diskontná sadzba NBS vo výške 4,75%)
ročne zo sumy 265,22 eur od 12.12.2006 (t.j. od prvého dňa po tom, čo žalobcovia 1/ až 3/ ako veritelia
žalovaného požiadali o plnenie výzvou na zaplatenie - pokus o zmier, ktorá bola žalovanému doručená
dňa 11.12.2006, viď č.l. 15 a 18 súdneho spisu) do zaplatenia. Prejednávané odvolanie vyhodnotil
odvolací súd preto vo vzťahu k nároku žalobcu 2/ na zaplatenie sumy 265,22 eur s príslušenstvom ako
dôvodné.

36. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie časti týkajúcej sa
nároku žalobcu 2/ na zaplatenie sumy 265,22 eur s príslušenstvom podľa ust. § 388 v spojení s § 390



C.s.p. zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ 265,22 eur s 9,5 % úrokom z
omeškania ročne od 12.12.2006 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

37. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti (o
zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom) potvrdil a v časti (o zaplatenie sumy 265,22 eur s
príslušenstvom) zmenil, potom o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 a 2 C.s.p..

38. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

39. Podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p., ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

40. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

41. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

43. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Z citovaných ustanovení vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a že strane prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu
vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu
a výroku rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo. U žalobcov 1/ až 3/ ide o plný úspech vo veci vtedy,
ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa ich žalobe vyhovelo v
plnom rozsahu, u žalovaného ide o plný úspech vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Ak
žiadna strana nemá vo veci plný úspech, potom má každá zo strán úspech čiastočný. Vo všeobecnosti
platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Zmyslom využitia
zásady zavinenia je zase sankčná náhrada trov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil. Pri čiastočnom zastavení konania v dôsledku späťvzatia je pre vyriešenie otázky náhrady trov
konania rozhodujúce zistenie, ktorá zo strán procesne zavinila čiastočné zastavenie konania. V rámci
rozhodovania o trovách celého konania je potom súd povinný vyhodnotiť zastavenie konania v časti
späťvzatia žaloby ako úspech tej sporovej strany, ktorá takéto zastavenie konania procesne nezavinila.

45. V posudzovanej veci mal odvolací súd preukázané, že žalobcovia 1/ až 3/ sa žalobou domáhali od
žalovaného zaplatenia sumy 1.127,62 eur s príslušenstvom tak, že každému zo žalobcov mal zaplatiť
sumu 265,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.01.2007 do zaplatenia (t.j. 3
x 265,22 eur s príslušenstvom = 795,66 eur s príslušenstvom) a všetkým spoločne a nerozdielne
sumu 331,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 12.01.2007 do zaplatenia. V časti
nárokov žalobcov 1/ a 3/ na zaplatenie sumy 265,22 eur s príslušenstvom, t.j. spolu vo výške 530,44
eur s príslušenstvom (2 x 265,22 eur s príslušenstvom), a tiež nároku žalobcov 1/ až 3/ na zaplatenie
sumy 97,16 eur s príslušenstvom (ako časti spoločne a nerozdielne uplatneného nároku na zaplatenie
sumy 331,96 eur s príslušenstvom) bolo konanie prvým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie č.k.
24C 51/2007-84 zo dňa 06.05.2010, právoplatným dňa 30.06.2010, zastavené z dôvodu späťvzatia
žaloby v týchto častiach žalujúcou stranou. V časti nároku žalobcu 2/ na zaplatenie sumy 265,22 eur s
úrokom z omeškania vo výške 9,5% od 12.12.2006 (po pripustení zmeny žaloby súdom prvej inštancie
v časti dátumu úrokov z omeškania dňa 26.04.2016) do zaplatenia bolo žalobe týmto rozhodnutím na
základe zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti vyhovené, a v časti spoločne a
nerozdielne uplatneného nároku žalobcov 1/ až 3/ na zaplatenie sumy 234,80 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9,5% ročne (po pripustení zmeny žaloby v časti dátumu úrokov z omeškania dňa 26.04.2016)



od 12.12.2006 do zaplatenia (ako zostávajúcej časti pôvodne uplatneného nároku na zaplatenie sumy
331,96 eur s príslušenstvom) bola žaloba napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie potvrdeným v
tejto časti predmetným rozhodnutím zamietnutá.

46. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia 1/ až 3/ majú v danom spore postavenie samostatných
procesných spoločníkov, v zmysle ust. § 76 C.s.p. bolo potrebné rozhodnúť o nároku na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania každého z nich samostatne. Z uplatnených nárokov žalobcov 1/
až 3/ nesporne vyplýva, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo vo vzťahu ku každému
zo žalobcov 1/ až 3/ zaplatenie sumy 597,18 eur s príslušenstvom (t.j. nárok každého zo žalobcov 1/ až
3/ na zaplatenie 265,22 eur s príslušenstvom + nárok na zaplatenie 331,96 eur /234,80 eur + 97,16 eur/
s príslušenstvom, uplatnený žalobcami 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne).

47. Keďže žalobe bolo v časti nároku žalobcu 2/ na zaplatenie sumy 265,22 eur s príslušenstvom
vyhovené, je nepochybné, že žalobca 2/ bol v tejto časti vo vzťahu k žalovanému úspešný a žalovaný,
naopak, voči nemu neúspešný. Pokiaľ ide o úspech resp. neúspech strán sporu v časti o zaplatenie sumy
627,60 eur s príslušenstvom (t.j. samostatných nárokov žalobcov 1/ a 3/ na zaplatenie sumy 265,22
eur /2 x 265,22 eur/ s príslušenstvom + 97,16 eur s príslušenstvom ako časti spoločne a nerozdielne
žalobcami 1/ až 3/ uplatneného nároku na zaplatenie sumy 331,96 eur s príslušenstvom), v ktorej
bolo konanie zastavené prvým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 24C 51/2007-84 zo dňa
06.05.2010, právoplatným dňa 30.06.2010, z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti na pojednávaní
dňa 06.05.2010 (na č.l. 81 súdneho spisu), odvolací súd vzhľadom na odôvodnenie tohto čiastočného
späťvzatia žaloby právnym zástupcom žalobcov 1/ až 3/, v ktorom uviedol, že žalobu zobral v tejto časti
späť, pretože je zrejmé, že časť sumy vo výške 2/3 tvorila cena letenky, konštatuje, že žaloba bola v
tejto časti zobratá späť z vlastnej iniciatívy žalobcov 1/ až 3/ bez príčinnej súvislosti a nadväznosti na
správanie (konanie) žalovaného (žalovaný sa nesprával v zmysle žalobnej požiadavky žalobcov 1/ až 3/).
Dospel preto k záveru, že z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania v tejto časti žalobcovia 1/ až
3/, pre spresnenie v časti zaplatenia sumy 530,44 eur (2 x 265,22 eur) s príslušenstvom - žalobcovia 1/
a 3/, a v časti zaplatenia sumy 97,16 eur s príslušenstvom spoločne všetci žalobcovia 1/ až 3/. Uvedené
je potrebné vzhľadom na poslednú vetu bodu 35 odôvodnenia tohto rozsudku vyhodnotiť ako úspech
žalovaného voči každému zo žalobcov 1/ a 3/ v časti zaplatenia sumy 362,38 eur (97,16 eur + 265,22
eur) s príslušenstvom a voči žalobcovi 2/ v časti zaplatenia sumy 97,16 eur s príslušenstvom. Nakoľko
vo zvyšnej časti, t.j. v časti žalobcami 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne uplatneného nároku na zaplatenie
sumy 234,80 eur s príslušenstvom, bola žaloba v spojení s týmto rozhodnutím zamietnutá, je zrejmé, že
každý zo žalobcov 1/ až 3/ bol v tejto časti neúspešný a žalovaný vo vzťahu ku každému zo žalobcov
1/ až 3/, naopak, úspešný.

48. Z uvedenej konštatácie úspechu a neúspechu toho-ktorého subjektu sporových strán vo vzťahu
k jednotlivým žalovaným nárokom jednoznačne vyplýva, že v konaní pred súdom prvej inštancie,
predmetom ktorého bolo vo vzťahu ku každému zo žalobcov 1/ až 3/ zaplatenie sumy 597,18 eur s
príslušenstvom (t.j. 265,22 eur s príslušenstvom + 331,96 eur s príslušenstvom ako súčet 234,80 eur
+ 97,16 eur), bol žalobca 1/, a tiež žalobca 3/ v plnom rozsahu neúspešný (zavinili zastavenie konania
v časti ich nárokov na zaplatenie 265,22 eur s príslušenstvom, ako aj v časti spoločne a nerozdielne
uplatneného nároku na zaplatenie 97,16 eur s príslušenstvom, a v časti ich spoločne a nerozdielne
uplatneného nároku na zaplatenie 234,80 eur s príslušenstvom bola ich žaloba zamietnutá) a žalovaný
naopak, vo vzťahu ku každému z nich, v plnom rozsahu úspešný. Odvolací súd mu preto priznal
voči žalobcom 1/ a 3/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%. Pokiaľ ide o
žalobcu 2/ tento bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v časti zaplatenia sumy 265,22 eur s
príslušenstvom, t.j. v rozsahu 44,41%, a neúspešný vo zvyšnej časti 331,96 eur s príslušenstvom (v časti
spoločne a nerozdielne uplatneného nároku na zaplatenie 97,16 eur s príslušenstvom zavinil spoločne s
ostatnými žalobcami 1/ a 3/ zastavenie konania a v časti spoločne a nerozdielne uplatneného nároku na
zaplatenie 234,80 eur s príslušenstvom bola žaloba zamietnutá), t.j. v rozsahu 55,59%, čiže žalovaný
bol vo vzťahu k žalobcovi 2/ úspešný v rozsahu 55,59% a neúspešný v rozsahu 44,41%. Čistý úspech
žalovaného voči žalobcovi 2/ v prvoinštančnom konaní je potom 11,18% (55,59 - 44,41), odvolací súd
mu preto voči žalobcovi 2/ priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 11,18 %.

49. V súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, považuje odvolací súd
vychádzajúc z obsahu odvolania žalobcov 1/ až 3/ v prvom rade za potrebné uviesť, že predmetom
odvolacieho konania bolo vo vzťahu ku každému zo žalobcov 1/ a 3/ zaplatenie sumy 234,80 eur



s príslušenstvom a vo vzťahu k žalobcovi 2/ zaplatenie sumy 500,02 eur s príslušenstvom (265,22
eur s príslušenstvom + 234,80 eur s príslušenstvom). Odvolací súd na základe žalobcami 1/ až 3/
podaného odvolania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby
o zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom, ktorého zaplatenia sa domáhali žalobcovia 1/ až 3/
od žalovaného spoločne a nerozdielne, ako vecne správny potvrdil, a v napadnutej časti zamietnutia
žaloby o zaplatenie sumy 265,22 eur s príslušenstvom žalobcovi 2/ ho zmenil tak, že žalobe v tejto časti
vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť túto sumu s príslušenstvom žalobcovi 2/. Vzhľadom na
výsledok odvolacieho konania je zrejmé, že žalobcovia 1/ a 3/ boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu
neúspešní (odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia ich žaloby o
zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom potvrdil a ich odvolanie vo vzťahu k tejto časti vyhodnotil
ako nedôvodné) a žalovaný vo vzťahu k nim obom, naopak, v plnom rozsahu úspešný. Odvolací súd
preto priznal žalovanému voči žalobcom 1/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%. Pokiaľ ide o žalobcu 2/, tento bol vzhľadom na výsledok odvolacieho konania v odvolacom konaní
úspešný v časti zaplatenia sumy 265,22 eur s príslušenstvom (odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti zmenil tak, že žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
2/ túto sumu spolu s príslušenstvom, čiže odvolanie vyhodnotil v tejto časti ako dôvodné), t.j. v rozsahu
53,04%, a neúspešný v časti zaplatenia sumy 234,80 eur s príslušenstvom (odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby o zaplatenie sumy 234,80 eur s príslušenstvom
potvrdil, a teda odvolanie považoval v tejto časti za nedôvodné), t.j. v rozsahu 46,96%. Žalovaný bol
potom vo vzťahu k žalobcovi 2/ úspešný v rozsahu 46,96% a neúspešný v rozsahu 53,04%. Čistý úspech
žalobcu 2/ voči žalovanému v odvolacom konaní je potom 6,08% (53,04 - 46,96), odvolací súd mu preto
voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 6,08%.

50. Na záver odvolací súd pripomína, že v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady
trov konania súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).