Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/124/2017 z 23. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. apríla 2019, sp. zn. 2Co/124/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1109236169.2 Krajský súd Bratislava | 2Co/124/2017 | ECLI:SK:KSBA:2019:1109236169.2 | 2019-04-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/146ea3ab-7566-4a61-900d-d76e5ffb83ae Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1109236169.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/124/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109236169
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1109236169.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov
senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: D.. E. P., T.: J. X,
XXX XX T., proti žalovanému: L. Z., C..C.., K. G. R. XXX, XXXXX W., B. S., zastúpený advokátom JUDr.
Miroslavom Králikom, so sídlom: Grosslingova 4, 811 09 Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.júna 2016, č. k. 19C/321/2009-694, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07. júna 2016, č. k. 19C/321/2009-694,
p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.10.2009 domáhal po úprave petitu
pripustenej uznesením zo dňa 10.12.2014 vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
k úhrade sumu spolu 32.053,22 € s príslušenstvom ako náhradu škody spôsobenej v súvislosti s
dopravnou nehodou, a to nasledovne: 1. Z titulu majetkovej ujmy, ktorá vznikla pri poškodení vecí
dôsledkom poistnej udalosti sumu vo výške 11.640,19 € (SKK 350.672,34), spolu so zákonným úrokom
z omeškania, plynúcim odo dňa 29. mája 2008 až do zaplatenia, vo výške 14% ročne a v prípade
zmeny zákonného úroku z omeškania vo výške rovnej výške eskontného úroku Chorvátskej národnej
banky (HNB) platného do posledného dňa polroka, ktorý predchádzal bežnému polroku, zvýšenému o
päť percentuálnych bodov; 2. Z titulu majetkovej ujmy vzniknutej z titulu ušlého zisku od 28.05.2008
do 06.06.2008 sumu vo výške 13.500,- € (SKK 406.701), spolu so zákonným úrokom z omeškania,
plynúcim od 29. mája 2008 až do zaplatenia, vo výške 14% ročne a v prípade zmeny zákonného úroku
z omeškania vo výške rovnej výške eskontného úroku Chorvátskej národnej banky (HNB) platného do
posledného dňa polroka, ktorý predchádzal bežnému polroku, zvýšenému o päť percentuálnych bodov;
3. Z titulu materiálnych nákladov vzniknutých z titulu úhrady hotela sumu 280,- € (SKK 8.435,28),
spolu so zákonným úrokom z omeškania, plynúcim od 29. mája 2008 až do zaplatenia, vo výške 14%
ročne a v prípade zmeny zákonného úroku z omeškania vo výške rovnej výške eskontného úroku
Chorvátskej národnej banky (HNB) platného do posledného dňa polroka, ktorý predchádzal bežnému
polroku, zvýšenému o päť percentuálnych bodov; 4. Z titulu materiálnych nákladov vzniknutých z titulu
telefónnych účtov v súvislosti s poistnou udalosťou sumu 446,92 € (SKK 13.464), spolu so zákonným
úrokom z omeškania, plynúcim od 29. mája 2008 až do zaplatenia, vo výške 14% ročne a v prípade
zmeny zákonného úroku z omeškania vo výške rovnej výške eskontného úroku Chorvátskej národnej
banky (HNB) platného do posledného dňa polroka, ktorý predchádzal bežnému polroku, zvýšenému o
päť percentuálnych bodov; 5. Z titulu materiálnych nákladov vzniknutých z titulu diaľničných poplatkov
na mýto sumu 53,17 € (SKK 1.601,70), spolu so zákonným úrokom z omeškania, plynúcim od 29. mája
2008 až do zaplatenia, vo výške 14% ročne a v prípade zmeny zákonného úroku z omeškania vo výške



rovnej výške eskontného úroku Chorvátskej národnej banky (HNB) platného do posledného dňa polroka,
ktorý predchádzal bežnému polroku, zvýšenému o päť percentuálnych bodov; 6. Z titulu majetkových
nákladov vzniknutých z titulu diaľničných nálepiek sumu 151,80 € (SKK 4.573,30), spolu so zákonným
úrokom z omeškania, plynúcim od 29. mája 2008 až do zaplatenia, vo výške 14% ročne a v prípade
zmeny zákonného úroku z omeškania vo výške rovnej výške eskontného úroku Chorvátskej národnej
banky (HNB) platného do posledného dňa polroka, ktorý predchádzal bežnému polroku, zvýšenému
o päť percentuálnych bodov; 7. Z titulu majetkových nákladov vzniknutých z titulu odstránenia vozidla
sumu 107,09 € (SKK 3.226,23), spolu so zákonným úrokom z omeškania, plynúcim od 29. mája 2008
až do zaplatenia, vo výške 14% ročne a v prípade zmeny zákonného úroku z omeškania vo výške
rovnej výške eskontného úroku Chorvátskej národnej banky (HNB) platného do posledného dňa polroka,
ktorý predchádzal bežnému polroku, zvýšenému o päť percentuálnych bodov; 8. Z titulu majetkových
nákladov vzniknutých z titulu zabezpečenia náhradného vozidla v období od 03. júna do 05.júna 2008
žalobca požaduje sumu 219,62 € (SKK 6.616,40), spolu so zákonným úrokom z omeškania, plynúcim od
18. júna 2008 až do zaplatenia, vo výške 14% ročne a v prípade zmeny zákonného úroku z omeškania
vo výške rovnej výške eskontného úroku Chorvátskej národnej banky (HNB) platného do posledného
dňa polroka, ktorý predchádzal bežnému polroku, zvýšenému o päť percentuálnych bodov; 9. Z titulu
majetkových nákladov vzniknutých titulom straty pri predaji zvyškov vozidla sumu 4.171,05 € (SKK
125.657), spolu so zákonným úrokom z omeškania, plynúcim odo dňa vynesenia rozsudku súdu prvej
inštancie až do zaplatenia, vo výške 14% ročne a v prípade zmeny zákonného úroku z omeškania
vo výške rovnej výške eskontného úroku Chorvátskej národnej banky (HNB) platného do posledného
dňa polroka, ktorý predchádzal bežnému polroku, zvýšenému o päť percentuálnych bodov; 10. Z titulu
majetkových nákladov spoluúčasti v poistení vo výške 5% z ceny motorového vozidla sumu 1.102,60
€ (SKK 33.217,15), spolu so zákonným úrokom z omeškania, plynúcim odo dňa 25. júla 2008 až do
zaplatenia, vo výške 14% ročne a v prípade zmeny zákonného úroku z omeškania vo výške rovnej
výške eskontného úroku Chorvátskej národnej banky (HNB) platného do posledného dňa polroka,
ktorý predchádzal bežnému polroku, zvýšenému o päť percentuálnych bodov; 11. Z titulu majetkových
nákladov prekladu dokumentácie zo slovenského do chorvátskeho jazyka sumu 32,26 € (SKK 972),
spolu so zákonným úrokom z omeškania, plynúcim od 21. októbra 2008 až do zaplatenia, vo výške
14% ročne a v prípade zmeny zákonného úroku z omeškania vo výške rovnej výške eskontného
úroku Chorvátskej národnej banky (HNB) platného do posledného dňa polroka, ktorý predchádzal
bežnému polroku, zvýšenému o päť percentuálnych bodov; 12. Z titulu majetkových nákladov prekladu
dokumentácie zo slovenského do chorvátskeho jazyka sumu 22,11 € (SKK 666), spolu so zákonným
úrokom z omeškania, plynúcim od 19. novembra 2008 až do zaplatenia, vo výške 14% ročne a v prípade
zmeny zákonného úroku z omeškania vo výške rovnej výške eskontného úroku Chorvátskej národnej
banky (HNB) platného do posledného dňa polroka, ktorý predchádzal bežnému polroku, zvýšenému o
päť percentuálnych bodov; 13. Z titulu majetkových nákladov prekladu dokumentácie zo slovenského do
chorvátskeho jazyka sumu 18,22 € (SKK 549), spolu so zákonným úrokom z omeškania, plynúcim od 19.
novembra 2008 až do zaplatenia, vo výške 14% ročne a v prípade zmeny zákonného úroku z omeškania
vo výške rovnej výške eskontného úroku Chorvátskej národnej banky (HNB) platného do posledného
dňa polroka, ktorý predchádzal bežnému polroku, zvýšenému o päť percentuálnych bodov; 14. Z titulu
majetkových nákladov prekladu dokumentácie z chorvátskeho do slovenského jazyka sumu 28,15 €
(SKK 848), spolu so zákonným úrokom z omeškania, plynúcim od 19. novembra 2008 až do zaplatenia,
vo výške 14% ročne a v prípade zmeny zákonného úroku z omeškania vo výške rovnej výške eskontného
úroku Chorvátskej národnej banky (HNB) platného do posledného dňa polroka, ktorý predchádzal
bežnému polroku, zvýšenému o päť percentuálnych bodov; 15. Z titulu majetkových nákladov prekladu
dokumentácie z chorvátskeho do slovenského jazyka sumu 19,40 €, spolu so zákonným úrokom z
omeškania, plynúcim od 15. januára 2009 až do zaplatenia, vo výške 14% ročne a v prípade zmeny
zákonného úroku z omeškania vo výške rovnej výške eskontného úroku Chorvátskej národnej banky
(HNB) platného do posledného dňa polroka, ktorý predchádzal bežnému polroku, zvýšenému o päť
percentuálnych bodov; 16. Z titulu majetkových nákladov prekladu dokumentácie z chorvátskeho do
slovenského jazyka sumu 17,92 €, spolu so zákonným úrokom z omeškania, plynúcim od 11. marca
2009 až do zaplatenia, vo výške 14% ročne a v prípade zmeny zákonného úroku z omeškania vo
výške rovnej výške eskontného úroku Chorvátskej národnej banky (HNB) platného do posledného
dňa polroka, ktorý predchádzal bežnému polroku, zvýšenému o päť percentuálnych bodov; 17. Z titulu
majetkových nákladov prekladu dokumentácie z chorvátskeho do slovenského jazyka sumu 126,30 €,
spolu so zákonným úrokom z omeškania, plynúcim od 16. januára 2010 až do zaplatenia, vo výške
14% ročne a v prípade zmeny zákonného úroku z omeškania vo výške rovnej výške eskontného
úroku Chorvátskej národnej banky (HNB) platného do posledného dňa polroka, ktorý predchádzal



bežnému polroku, zvýšenému o päť percentuálnych bodov; 18. Z titulu majetkových nákladov prekladu
dokumentácie z anglického do slovenského jazyka sumu 68,94 € (€ 22,98 x 3), spolu so zákonným
úrokom z omeškania, plynúcim od 06. decembra 2013 až do zaplatenia, vo výške 14% ročne a v prípade
zmeny zákonného úroku z omeškania vo výške rovnej výške eskontného úroku Chorvátskej národnej
banky (HNB) platného do posledného dňa polroka, ktorý predchádzal bežnému polroku, zvýšenému o
päť percentuálnych bodov; 19. Z titulu majetkových nákladov prekladu dokumentácie z chorvátskeho do
slovenského jazyka sumu 47,48 €, spolu so zákonným úrokom z omeškania, plynúcim od 22. októbra
2014 až do vyplatenia, vo výške 14% ročne a v prípade zmeny zákonného úroku z omeškania vo
výške rovnej výške eskontného úroku Chorvátskej národnej banky (HNB) platného do posledného
dňa polroka, ktorý predchádzal bežnému polroku, zvýšenému o päť percentuálnych bodov. Zároveň sa
žalobca domáhal aj náhrady trov konania.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania pre
položenie prejudiciálnej otázky Európskemu súdnemu dvoru; súčasne žalovaného zaviazal voči
žalobcovi na zaplatenie sumy 4.190,43 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne z tejto sumy
od 28.12.2008 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie zatiaľ
nerozhodol.

3. V rámci odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojou žalobu domáha nároku titulom
náhrady škody, spôsobenej v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 28.05.2008, ktorá sa stala v meste
Joviči v Chorvátskej republike, vinníkom ktorej bol p. E. T., T. D. Č.. XX, Chorvátska republika, narodený
dňa XX.XX.XXXX. Automobil, s ktorým vinník dopravnú nehodu spôsobil, bol poistený u žalovaného a v
súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou vznikla žalobcovi materiálna škoda, po súdom pripustenej
úprave petitu vyčíslená žalobcom vo výške 32.053,22 €.

4. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 13.04.2010 najskôr konanie pre nedostatok svojej
právomoci zastavil, s poukazom na ustanovenie §§ 103, 104 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd predmetné
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil s odkazom na výklad § 37a písm. b) zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „Zákon č. 97/1963 Zb.“).

5. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca, ako osoba poškodená dopravnou nehodou, je za
použitia širšieho výkladu ustanovenia § 37a písm. b) zákona č. 97/1963 Zb. osobou oprávnenou
z poistenia. Princípom povinného zmluvného poistenia z prevádzky motorového vozidla tak, podľa
platného hmotného práva SR, ako aj Chorvátskej republiky, je zabezpečenie nárokov osoby poškodenej
následkom poistnej udalosti, poisťovňa teda nevypláca poistné plnenie svojmu poistenému, ale tretej
osobe, ktorá bola poškodená prevádzkou poisteného vozidla. Preto sa žalobca, ako osoba poškodená,
a teda oprávnená na poistné plnenie, so svojim nárokom mohol obrátiť na slovenský súd, ktorý mal ku
dňu podania žaloby právomoc podľa § 37a písm. b) zákona č. 97/1963 Zb. vec prejednať. Z uvedeného
dôvodu súd prvej inštancie nevyužil možnosť tzv. konania o prejudiciálnej otázke, keďže o existencii
svojej právomoci nemal pochybnosti. Z rovnakého dôvodu v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie
zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania pre položenie prejudiciálnej otázky Európskemu súdnemu
dvoru. V priebehu konania žalovaný oznámil súdu prvej inštancie, že žalobca si identický nárok na
poistné plnenie v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 28.05.2008 uplatnil voči žalovanému aj pred
Občianskym súdom v Záhrebe, a to v nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Zo
zápisnice Okresného občianskeho súdu v Záhrebe zo dňa 24.11.2013 vyplýva, že súdne konanie 31 PN
4118/09 skončilo dňa 24.11.2013 súdnou dohodou, ktorou sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
5.000,- HRK, ako náhradu za nemajetkovú ujmu, výdavky súdneho konania vo výške 2.812,50 HRK a
výdavky lekárskeho znaleckého posudku vo výške 1.100,- HRK, všetko v lehote 30 dní. Účastníci v tejto
súdnej dohode potvrdili, že žalobca je účastníkom súdneho konania na súde v Bratislave o náhradu
materiálnej škody z rovnakej škodovej udalosti zo dňa 28.05.2008 a toto konanie nie je predmetom
tejto súdnej dohody. Účastníci zároveň uviedli v dohode, že uzavretím súdnej dohody bude predmet
pod číslom konania PN-4118/09 v plnom rozsahu skončený. Na základe uvedeného dňom 24.10.2013
prekážka litispedencie zanikla, a preto nebolo potrebné konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp.
zn. 19C/321/2009 prerušovať prípadne zastaviť pre neodstrániteľnú prekážku konania.

6. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania,
kedy mal preukázané, že vozidlo škodcu E. T. L.: W. XXX-L. bolo pre prípad zodpovednosti z prevádzky
ku dňu dopravnej nehody t.j. dňa 28.05.2008 poistené v poisťovni Euroherc, /t.j. u žalovaného/,



čo vyplýva z Poistnej zmluvy poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla č. XXXXXXXXXX a Poistky č. XXXXXXXXXX vystavenej dňa 01.06.2007 žalovaným na poistné
obdobie od 03.06.2007 do 03.06.2008, na poistnú sumu za škodu na zdraví vo výške 3.500.000,- KN
a na poistnú sumu za škodu na veci vo výške 1.500.000,- KN za jednu poistnú udalosť. Súčasťou
dojednaného poistenia boli aj Podmienky Euroherc zákonného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinné od 01.09.2006 vydané s odkazom na čl. 68 Zákona o
zákonných poisteniach v doprave, ktoré boli schválené Chorvátskou agentúrou pre dozor nad finančnými
službami. Podľa čl. 1 bod 1 týchto poistných podmienok poisťovateľ je na základe poistnej zmluvy
povinný nahradiť škodu, ak pri prevádzke poisteného vozidla došlo: 1/ k zraneniu, poškodeniu zdravia
alebo smrti osoby; 2/ zničeniu, resp. poškodeniu veci, s výnimkou prípadu, kedy došlo k poškodeniu
vecí, ktoré vlastník vozidla prevzal na prepravu. Vo vzťahu k aplikácii hmotného práva poukázal súd
prvej inštancie na § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
podľa ktorého, ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym
poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu. Podľa § 10 ods.
2 písm. d), citovaného zákona poistné zmluvy, vrátane zmlúv o poistení nehnuteľností, sa spravujú
právom miesta sídla (bydliska) poisťovateľa v čase uzavretia zmluvy, resp. na § 15 tohto zákona, podľa
ktorého sa nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných
právnych úkonov, spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti,
ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Z uvedeného vyplýva, že na prejednávaný prípad je potrebné
aplikovať hmotné právo platné na území Chorvátskej republiky. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného je potrebné posudzovať s ohľadom na vyššie citované Poistné
podmienky schválené autorizovaným orgánom dozoru nad poisťovníctvom, ako aj s ohľadom na znenie
chorvátskeho Zákona o záväzkových vzťahoch v doprave č. 151/2005. Z pohľadu výšky uplatneného
nároku je dôležitá aj výška poistnej sumy, ako maximálneho plnenia poisťovne určená v poistnej zmluve
a v poistke.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní, a
to s poukazom na právoplatný trestný rozsudok Okresného súdu Zadar sp. zn. K-571/08 (v súvislosti
s predmetnom dopravnou nehodou), Zákon o záväzkových vzťahoch v doprave č. 151/2005, poistné
podmienky, poistnú zmluvu a poistku č. 0812273084. Uviedol, že žalovaný je povinný na základe
platne dojednanej poistnej zmluvy a poistných podmienok poskytnúť žalobcovi, ako poškodenému z
poistnej udalosti u neho riadne evidovanej, zo dňa 28.05.2008, za poisteného náhradu škody na veciach
patriacich žalobcovi, vzniknutej v príčinnej súvislosti s touto poistnou udalosťou.

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný, ako poisťovňa vinníka dobrovoľne uhradil regresný
nárok Generali Slovensko poisťovňa, a.s., ktorý jej vznikol vyplatením poistného plnenia žalobcovi z
havarijného poistenia motorového vozidla Audi, EČV T. XXX-E., z poistnej udalosti evidovanej pod
č. 2XXXXXXXXX, ktorou bola totálna škoda vozidla žalobcu následkom dopravnej nehody zo dňa
28.05.2008. Žalovaný vyplatil regresný nárok vo výške 10.414,60 €. Generali Slovensko poisťovňa, a.s.
potvrdila, že túto čiastku od žalovaného obdržala dňa 19.02.2010.

9. K výške škody súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že motorové
vozidlo žalobcu bolo následkom škodovej udalosti zo dňa 28.05.2008 nepojazdné, pričom náklady
žalobcu na jeho odťah predstavovali sumu 3.226,23 Sk, t. j. 107,09 €, čo vyplýva z listinného dôkazu
Faktúra HAK zo dňa 28.05.2008 č. A 013208. Žalobca ďalej za účelom zabezpečenia náhradnej prepravy
vynaložil náklady na zaistenie náhradného vozidla v čase od 03.06.2008 do 05.06.2008 vo výške
6.616,40 Sk, t. j. 219,62 €, čo vyplýva z Faktúry Europcar č. 1853/2008 zo dňa 23.06.2008, ktorú
žalobca uhradil dňa 21.07.2008. V súvislosti so škodou na vozidle si žalobca uplatnil svoj nárok na
poistné plnenie z havarijného poistenia v Generali Slovensko, poisťovňa a.s., ktorá vyhodnotila škodu na
vozidle, ako totálnu a po odrátaní zmluvne dojednanej spoluúčasti vo výške 33.217,15 Sk, t.j. 1.102,60
€ poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 631.126,- Sk. Hodnotu použiteľných zvyškov na vozidle
vyčíslila na 170.657,- Sk t.j. 5.664,77 €. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že náklady na odťah
poškodeného vozidla, ako aj náklady za užívanie náhradného motorového vozidla sú náklady žalobcu
vzniknuté v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 28.05.2008, a rovnako za škodu možno
považovať aj „cenu“ spoluúčasti žalobcu na havarijnom poistení dopravnou nehodou poškodeného
motorového vozidla vo výške 1.102,60 €. Súd prvej inštancie ako dôvodnú výšku uplatnenej škody
považoval aj sumu 2.761,10 €, ktorá zodpovedala cene MacBooku poškodeného dopravnou nehodou,
ktorý podľa faktúry č. 2007/2582 vystavenej na osobu žalobcu tento zakúpil od spoločnosti MacSystem



spol. s r.o. dňa 05.12.2007, a keďže bol používaný len 5 mesiacov, možno ustáliť, že bol nový a
nedošlo ani k čiastočnému zníženiu /odpisu/ jeho hodnoty, na základe čoho vo faktúre označenú kúpnu
cenu možno považovať za škodu žalobcu vzniknutú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Súd
prvej inštancie vychádzal zo skutočností, že žalobca preukázal listinným dôkazom vlastnícke právo k
MacBooku, predmetný MacBook bol neopraviteľný (potvrdenie autorizovaného servisu) a zo svedeckej
výpovede E. J. vyplýva, že sa v čase nehody tento MacBoook vo vozidle nachádzal a k jeho poškodeniu
došlo následkom nehody.

10. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.190,43 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 14% ročne počnúc dňom 28.12.2008 v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
pričom lehotu na plnenie určil podľa § 160 ods. 1 O.s.p., prvá veta za bodkočiarkou. O príslušenstve
rozhodol s odkazom na čl. 12 ods. 1 a 4 Zákona č. 151/2005 o záväzkových vzťahoch v doprave.
Samotná výška úrokov z omeškania nebola žalovaným spochybnená.

11. Vo vzťahu k zvyšným nárokom na náhradu majetkovej ujmy súd prvej inštancie žalobu zamietol,
nakoľko nemal za preukázané vlastnícke právo žalobcu k zvrškom, ktorých náhradu si v konaní žalobca
taktiež uplatňoval, ani ich prípadnú hodnotu ku dňu vzniku škody. Sporná bola aj skutočnosť, či sa tieto
konkrétne zvršky aj v motorovom vozidle v čase nehody nachádzali a v akom faktickom stave sa po
nehode nachádzali. Obdobne tak súd prvej inštancie nemal za preukázané vlastnícke ani obdobné právo
žalobcu na fotoaparát Nikon, z listinného dôkazu na čl. 21 zadná strana vyplýva, že zariadenie Nikon bol
zakúpený v New Yorku, USA dňa 29.11.2007, čo však podľa názoru súdu prvej inštancie na preukázanie
nároku na náhradu škody nie je postačujúce. Rozpory z pohľadu výšky škody, ako aj existencie príčinnej
súvislosti neboli odstránené ani svedeckými výpoveďami H. T. I. E. J.. Svedok E. J. vo výpovedi len
všeobecne potvrdil, že sa vo vozidle v čase nehody nachádzali hnuteľné veci, pričom sa nevedel sa
bližšie vyjadriť k funkčnosti techniky nachádzajúcej sa vo vozidle, neobjasnil, či táto technika patrila
žalobcovi alebo svedkovi T.. Svedok vypovedal, že telefonicky dostal pokyn od žalobcu mastné zvršky
vyhodiť, tak ich vyhodil do kontajnera. Bližšie si nepamätá, o aké veci išlo.
12. V súvislosti s uplatňovaným nárokom na náhradu ušlého zisku vo výške 13.500,-€ súd prvej
inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že tu absentovala existencia reálnej príčinnej
súvislosti, nakoľko skutočnosť, ktorou je dopravná nehoda, nemôže byť spôsobilá odradiť prípadného
záujemcu o kúpu prímorskej nehnuteľnosti v ním vybranej lokalite, pokiaľ je tento záujem vážny a
nie len predstieraný. Obdobne náklady za telefonické hovory súd prvej inštancie nemohol považovať
z pohľadu výšky uplatnenej škody za riadne preukázané, nakoľko žalobca nepreukázal, ktoré z nich
bezprostredne príčinne súviseli s dopravnou nehodou. Žalobcom uplatňovanú stratu za použiteľné
zvyšky z havarijného poistenia motorového vozidla Audi považoval súd prvej inštancie výlučne za stratu,
ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku jeho špekulácie ohľadom ich hodnoty, keď s cenou ponúkanou
havarijnou poisťovňou nesúhlasil, a tieto následne predal nevýhodnejšie. Súd prvej inštancie rovnako
nemal za preukázané ani žalobcom uplatňované náklady na diaľničné známky, keď žalobca nepreukázal,
že tieto reálne na vozidle v čase nehody mal a v akej hodnote, obdobne tak náklady na ubytovanie,
ktoré neboli zase z pohľadu ich výšky a príčinnej súvislosti preukázané.
13. Súd prvej inštancie vo zvyšnej časti uviedol, že náklady na úradný preklad listín uvedených
pod bodom 16.,17.,18.,19. žalobného petitu tvoria trovy konania žalobcu a nie výšku škody. Zároveň
vyhodnotil, že náklady na preklad uvedené pod bodom 11.,12.,13.,14. a 15. sú nepreskúmateľné, a preto
súd prvej inštancie nemohol konštatovať ich príčinnú súvislosť so vzniknutou škodovou udalosťou. O
trovách konania súd prvej inštancie zatiaľ nerozhodol.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu jeho II. výroku podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), a f) C.s.p. Žalobca považuje napadnutý rozsudok
za nesprávny najmä z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku existencie škody a
jej výšky, ako aj otázku príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) a škodou
vzniknutou na strane žalobcu. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že tieto skutočnosti
neboli preukázané listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami svedkov. Žalobca považuje hodnotenie
svedeckej výpovede Mikuláša Starca, zo strany súdu prvej inštancie za nesprávne. Na strane 5
zápisnice o pojednávaní konanom dňa 04.11.2014 svedok uviedol, že zhotovil fotodokumentáciu
poškodených vecí a potvrdil, že veci boli poškodené a pri niektorých veciach uviedol aj to, ako boli
poškodené (napríklad na fotoaparáte Nikon bolo „...niečo ulomené a bolo tam niečo rozbité. Celý objektív
nesedel."). Tiež svedok uviedol, že oblečenie nachádzajúce sa vo vozidle bolo znehodnotené mastnými
prevádzkovými kvapalinami, a že ich nebolo možné vyčistiť. Svedok vyhotovil fotografie bezprostredne
po nehode, pričom veci fotil z detailu, aby na nich bolo možné rozoznať jednotlivé poškodenia. Svedok



sa na pojednávaní vyjadril k poškodeniu jednotlivých vecí a vyjadril sa aj k jednotlivým fotografiám, na
ktorých opoznával poškodenie jednotlivých vecí. Vznik škody, ako aj príčinná súvislosť medzi škodou
na veciach a dopravnou nehodou teda podľa žalobcu bola preukázaná aj svedeckou výpoveďou E.
J., ktorá doplnila listinné dôkazy a fotodokumentáciu. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že
týmto nesprávnym hodnotením dôkazov súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). Žalobca rovnako nesúhlasí so záverom
súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že nemal preukázané vlastnícke právo žalobcu k zvrškom, ktorých
náhradu si uplatňuje, ani ich prípadnú hodnotu ku dňu vzniku škody, a že sporná bola aj skutočnosť,
či sa tieto konkrétne zvršky aj v motorovom vozidle v čase nehody nachádzali a v akom faktickom
stave sa po nehode nachádzali. Argumentuje, že k žalobe priložil fotokópie pokladničných dokladov
preukazujúcich kúpu poškodených vecí, pričom na prevažnej väčšine týchto pokladničných dokladov je
uvedené posledné štvorčíslie kreditnej karty žalobcu spolu s menom a priezviskom žalobcu. Skutočnosť,
že poškodený fotoaparát bol kúpený v zahraničí, nemôže mať žiaden vplyv na preukázanie vlastníckeho
práva žalobcu k týmto veciam. K otázke prípadnej hodnoty poškodených vecí (zvrškov) v čase dopravnej
nehody, ktorú súd prvej inštancie nemal za preukázanú, žalobca uvádza, že v konaní nebola presná
hodnota poškodených vecí v čase dopravnej nehody predmetom znaleckého dokazovania. Súd prvej
inštancie však na pojednávaní konanom dňa 24.03.2015 konštatoval, že z jeho rozhodovacej činnosti
mu je známe, že v podobných prípadoch súdni znalci určujú amortizáciu približne jednoročných vecí
na úrovni približne 50% z nadobúdacej ceny a pojednávanie odročil s tým, že strany sporu sa majú
okrem iného vyjadriť aj k tejto výške amortizácie. Žalobca v reakcii na túto výzvu uviedol, že súhlasí
s navrhovanou výškou amortizácie a netrvá na znaleckom dokazovaní hodnoty poškodených vecí v
čase dopravnej nehody. Preto žalobca považuje námietku súdu prvej inštancie o nepreukázaní presnej
hodnoty poškodených vecí v čase dopravnej nehody za nedôvodnú. K ďalšej námietke súdu prvej
inštancie, že sporná bola aj skutočnosť, či sa tieto konkrétne zvršky aj v motorovom vozidle v čase
nehody nachádzali a v akom faktickom stave sa po nehode nachádzali, žalobca uvádza, že tieto
skutočnosti v konaní preukázal tak listinnými dôkazmi a fotodokumentáciu, ako aj výpoveďami svedkov.
Súd prvej inštancie bližšie neodôvodnil, v čom vidí spornosť týchto skutočností a ani neuviedol, ako
vykonané dôkazy vyhodnotil a na základe čoho považoval tieto skutočnosti za sporné. V súvislosti
s uplatňovaným ušlým ziskom podľa súdu prvej inštancie chýbala reálna príčinná súvislosť, pretože
podľa neho záujem pána T. kúpiť nehnuteľnosť v Chorvátsku nebol vážny, ale len predstieraný. Takýto
záver však podľa názoru žalobcu nevyplýva z vykonaného dokazovania. Svedok T. vypovedal k otázke
zamýšľanej kúpy nehnuteľnosti v Chorvátsku, a s tým súvisiacimi právnymi službami poskytovanými
žalobcovou advokátskou kanceláriou, pričom súd prvej inštancie úplne ignoroval skutočnosť, že
na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb došlo k čiastočnému plneniu toho, čo bolo jej
predmetom. Žalobca spolu s H. T. odcestovali do Chorvátska a navštívili realitnú kanceláriu v Splite,
ktorá mala zabezpečiť obhliadky vybraných nehnuteľností a proces predaja. Rozhodnutie H. T. nekúpiť
v dôsledku dopravnej nehody nehnuteľnosť v Chorvátsku je navyše úplne mimo dispozície žalobcu,
ktorý ho nijak nemohol ovplyvniť a nemôže mu to byť preto na ujmu. Medzičasom po dopravnej nehode
nehnuteľnosti, o ktoré mal pán T. záujem, sa predali, čo vyplýva priamo zo svedeckej výpovede pána
T., ktorý bol v dôsledku dopravnej nehody dlhú dobu hospitalizovaný a mal trvalé následky, čo mu
neumožnilo sa zúčastniť obhliadok vybraných nehnuteľností a dokončiť tak prípadnú kúpu niektorej z
nich. Z vykonaného dokazovania preto jednoznačne vyplýva, že záujem pána T. kúpiť nehnuteľnosť
v Chorvátsku bol vážny a nie len predstieraný. Žalobca ďalej v odvolaní uvádza, že záver súdu prvej
inštancie o tom, že strata pri predaji zvyškov vozidla, ktorej náhradu si tiež žalobca uplatňuje, je
škodou, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku jeho špekulácie, nakoľko žalobca nesúhlasil s cenou za
použiteľné zvyšky vozidla ponúkanou havarijnou poisťovňou a tieto následne predal nevýhodnejšie, však
nevyplýva zo spisu. Žalobca namieta, že z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa
24.07.2008, ktoré bolo žalobcovi doručené 28.07.2008, totiž vyplýva, že ponuka na odkúpenie zvyškov
vozidla zo strany poisťovne bola garantovaná iba do 28.07.2008. Z dôvodu krátkeho časového obdobia
a obtiažnej komunikácie s poisťovňou žalobca túto možnosť na odpredaj zvyškov vozidla nemohol
využiť a zvyšky vozidla predal až neskôr. Táto škoda teda žalobcovi vznikla z objektívnych dôvodov
(najmä spomenuté časové hľadisko) a nie z dôvodu jeho špekulácie. K záveru súdu prvej inštancie,
ktorý považoval za nepreukázané aj náklady za telefonické hovory a náklady na diaľničné známky a
mýto, žalobca uvádza, že vynaloženie týchto nákladov preukázal okrem svojej výpovede aj fotokópiou
faktúry za telefonické hovory. Väčšina telefónnych hovorov prebehla s poisťovňou žalobcu a asistenčnou
službou, ostatné telefonické hovory mal žalobca s rodinou, informoval ich o situácii a zdravotnom stave
seba a svojich spolucestujúcich, no tiež s nimi riešil aj pomoc ohľadne cesty z Chorvátska naspäť
a ďalšie záležitosti súvisiace s dopravnou nehodou. Náklady na diaľničnú známku a diaľničné mýto



žalobca preukázal fotokópiami zaplatených diaľničných poplatkov, na ktorých sa zhoduje aj dátum
platby s relevantným obdobím a fotokópiou kontrolného ústrižku diaľničnej známky, na ktorom bolo
zapísané evidenčné číslo žalobcovho vozidla. Z fotodokumentácie je tiež vidieť, že žalobca diaľničné
známky na vozidle mal. Žalobca nesúhlasí tiež so zamietnutím nároku na náhradu nákladov spojených
s ubytovaním, keď súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo na základe dokazovania považuje tieto náklady
za nepreukázané, keď jednoznačne vyplývajú z listinných dôkazov (čestného vyhlásenia) a najmä zo
svedeckej výpovede Mikuláša Starca, ktorý vyslovene potvrdil, že peniaze za ubytovanie zaplatil vopred,
hoci bez pokladničného dokladu, a že tieto peniaze neboli vrátené ani jemu ani žalobcovi. Okrem
nesprávnych skutkových zistení vytýka žalobca súdu prvej inštancie aj nedostatočné odôvodnenie
rozsudku, ktoré je v podstatnej časti skutkových a právnych tvrdení a argumentov veľmi stručné,
obmedzuje sa len na strohé uvedenie, že nárok žalobcu, resp. výška škody a príčinná súvislosť neboli
preukázané. Súd prvej inštancie však bližšie vôbec neuviedol, prečo ich považoval za nepreukázané,
akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré na ich preukázanie označil žalobca a vôbec sa
nevysporiadal s kľúčovými argumentami, ktoré žalobca uviedol v konaní. Takéto odôvodnenie rozsudku
nespĺňa základné atribúty odôvodňovania súdnych rozhodnutí vyplývajúce zo všeobecne záväzných
právnych predpisov a z ustálenej judikatúry, je nedostatočné, a preto aj nepreskúmateľné. Žalobca má
za to, že v konaní preukázal, že mu predmetnou dopravnou nehodou bola spôsobená škoda v rozsahu,
v akom súd prvej inštancie žalobcov nárok na jej náhradu zamietol. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil
rozsudok tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 27.482,01 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 14% ročne z tejto sumy od 28.12.2008 do zaplatenia, a zaplatiť žalobcovi aj náhradu trov
konania vrátane trov právneho zastúpenia alebo aby zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že v priebehu konania na
súde prvej inštancie žalobca nepredložil žiadny relevantný doklad, ktorý by preukazoval jeho vlastnícke
právo k zvrškom a ich hodnotu ku dňu vzniku škody, za ktoré od žalovaného žiada náhradu škody.
Predložená fotodokumentácia nepreukazuje, či sa odfotené zvršky nachádzali v motorovom vozidle v
čase dopravnej nehody a či k ich znehodnoteniu došlo práve z dôvodu dopravnej nehody. Uvedené
skutočnosti nevyplývajú zo žiadnych žalobcom predložených listinných dôkazov ani z výpovede svedka
E. J.. Z výpovede E. J. taktiež nie je preukázané, či technika (fotoaparát Nikon a Canon) nachádzajúca
sa v čase dopravnej nehody, patrila skutočne žalobcovi, a či táto bola v dôsledku dopravnej nehody
poškodená. Z výpovede E. J. vyplýva, že funkčnosť techniky neskúmal, teda nevedel povedať, či bola
funkčná alebo nie. Napriek tomu, že p. J. vo svojej výpovedi uviedol, že na fotoaparáte Nikon bolo
niečo ulomené a bolo tam niečo rozbité, táto výpoveď nepreukazuje, že predmetný fotoaparát bol
skutočne nefunkčný a neopraviteľný, napr. výmenou poškodených častí. K tomuto sa môže hodnoverne
vyjadriť len osoba poskytujúca servis takéhoto fotoaparátu, k čomu však v rámci dokazovania na
súde prvej inštancie nedošlo. Svedok pán J. zároveň nevedel uviesť, kto disponoval vlastníckym
právom k jednotlivým fotoaparátom a technike nachádzajúcej sa v motorovom vozidle, keď vykonával
fotodokumentáciu vecí. Žalovaný má za to, že žalobca v tomto prípade nepreukázal kauzálny nexus
medzi škodou na odfotografovaných zvrškoch a technikou a dopravnou nehodou, ktorej bol účastník
žalobca. K ďalšej odvolacej námietke žalobcu, ktorý nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o
nedôvodnosti uplatneného nároku na náhradu ušlého zisku, nakoľko chýbala reálna príčinná súvislosť,
pretože záujem pána T. kúpiť nehnuteľnosť v Chorvátsku nebol vážny, ale len predstieraný, žalovaný
uvádza, že súd prvej inštancie neuvádza, že záujem pána T. kúpiť nehnuteľnosť bol predstieraný, ale
uvádza, že skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo na území iného štátu, vinníkom ktorej je osoba
inej štátnej príslušnosti, nemôže byť spôsobilá odradiť záujemcu o kúpu prímorskej nehnuteľnosti v ním
vybranej lokalite. Žalovaný k tvrdeniu súdu dodáva, že aj z výpovede pána T. jednoznačne vyplýva, že
tento v čase, keď došlo k dopravnej nehode, len uvažoval o možnej kúpe nehnuteľnosti v Chorvátsku.
Do Chorvátska cestoval pán T. so žalobcom okrem potápania aj na obhliadky určitých nehnuteľností.
Je teda otázne, či by po niektorej z obhliadok pán T. aj skutočne pristúpil ku kúpe nehnuteľnosti. V
prejednávanej veci nebolo naisto dané, že v prípade, ak by nedošlo k dopravnej nehode, pán T. by
skutočne pristúpil ku kúpe nehnuteľnosti. Teda je zrejmé, že žalobca nemá nárok na ušlý zisk, ktorý od
žalovaného požaduje. Žalovaný ďalej k odvolaniu žalobcu uvádza, že má za to, že k predaju použiteľných
zvyškov vozidla za nižšiu cenu nedošlo z dôvodu protiprávneho konania žalovaného, ale z dôvodu
nevyužitia cenovo obmedzenej ponuky predloženej poisťovňou žalobcovi, ktorú žalobca nevyužil, a
preto žalobca nemá nárok žiadať rozdiel medzi sumou prvej a druhej ponuky od žalovaného. Žalovaný
k tvrdeniam v súvislosti s nákladmi, ktoré mali žalobcovi vzniknúť v podobe nákladov na telefonické
hovory uviedol, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu uplatňované náklady vznikli
v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a taktiež zo žiadneho z predložených dôkazov nevyplýva,



že išlo prevažne o telefonické hovory s poisťovňou, či asistenčnou službou, ako to uvádza žalobca. V
prípade nároku na náhradu škody uplatnenú z dôvodu platby diaľničných známok a mýta, opäť ide o
náklady, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, v dôsledku ktorej si žalobca náhradu
škody uplatňuje. Žalobca sa pri ceste do a z Chorvátska rozhodol využiť spoplatnené časti ciest pre
motorové vozidlá, čo však bolo jeho rozhodnutie, ktoré nemá pôvod v dopravne nehode a ani príčinnú
súvislosť s dopravnou nehodou, t.j. s protiprávnym konaním. Žalovaný teda nepreukázal v konaní pred
súdom prvej inštancie vznik nároku na náhradu škody, z dôvodu vzniku nákladov na telefonické hovory,
diaľničné známky a mýto a nákladov na nezrealizované ubytovanie. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu
o nedostatočnom odôvodnení rozsudku uvádza, že má za to, že súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku ku každému z uplatnených nárokov žalobcu uviedol dôvody, prečo týmto nevyhovel, pričom
sa v odôvodnení vysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu dôležitými pre rozhodnutie vo veci.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Žalovaný žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania a právneho zastúpenia.
16. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu tento uviedol, že trvá na svojich tvrdeniach,
argumentoch a dôvodoch uvedených v odvolaní.
17. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa
24.04.2019 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany
sporu t.j. žalobca, žalovaný a právny zástupca žalovaného upovedomení zákonným spôsobom.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je v napadnutom výroku ( v
zamietajúcom výroku) vecne správnym, a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku ako
správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s. p.).

19. Podľa čl. 12 ods. 1 Zákona č. 151/2005 o záväzkových vzťahoch v doprave ( ďalej len „zákon“) je
zodpovedný poisťovateľ povinný do 60 dní od prijatia žiadosti o odškodnenie stanoviť opodstatnenosť
a výšku tejto žiadosti, a následne žiadateľovi doručiť: 1) odôvodnenú ponuku na náhradu škodu, ak
sú zodpovednosť za škodu a výška nespornej škody, alebo 2) opodstatnenú odpoveď na všetky bod
žiadosti o odškodnenie v prípade, ak je sporná zodpovednosť za náhradu škody alebo výška škody.

20. Podľa čl. 12 ods. 2 zákona zodpovedný poisťovateľ je povinný vyplatiť sumu náhrady škody v lehote
v zmysle ods. 1 tohto článku.

21. Podľa čl. 12 ods. 4 zákona, v prípade nesplnenie povinnosti vyplatenia náhrady škody alebo
nespornej sumy náhrady škody v lehote v zmysle ods. 1 toho článku, má poškodená osoba popri dlžnej
sumy náhrady škody resp. popri dlžnej nespornej sumu náhrady škody, nárok aj na vyplatenie sumy
úrokov, a to odo dňa podania žiadosti o odškodnenie.

22. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (zamietajúcej časti), pričom
z obsahu spisu, ako aj z dokladov založených v súdnom spise bolo zrejmé, že pri dopravnej nehode
sa v rámci poškodených vecí nachádzal aj fotoaparát Nikon (výpoveď svedka p. J.), pričom z
dokladu predloženého žalobcom ( č.l. 21) vyplýva, že uvedený fotoaparát kupoval žalobca, nakoľko na
predmetnom doklade sa nachádza aj jeho meno a priezvisko. Z dokazovania realizovaného pred súdom
prvej inštancie však nevyplýva, že by uvedený fotoaparát bol neopraviteľný (rovnako, ako MacBook,
ktorého neopraviteľnosť žalobca preukázal v konaní pred súdom prvej inštancie), takže nebolo zrejmé,
prečo mal súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd priznať žalobcovi nárok na zaplatenie hodnoty
celého fotoaparátu (hoci so zohľadnenou amortizáciou), pokiaľ bol opraviteľný. Inak povedané napriek
tomu, že svedok p. Starec vo svojej výpovedi uviedol, že na fotoaparáte Nikon bolo niečo ulomené
a bolo tam niečo rozbité, táto výpoveď však nepreukazuje, že predmetný fotoaparát bol skutočne
nefunkčný a neopraviteľný, napr. výmenou poškodených častí. K tomuto sa mohla kvalifikovane vyjadriť
len osoba poskytujúca servis takéhoto fotoaparátu (námietka žalovaného), k čomu však v rámci
dokazovania na súde prvej inštancie nedošlo, napriek tomu, že žalobca bol poučený s poukazom na
ustanovenie § 120 ods. 4 OSP (rozsudok vyhlásený počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku) ( č.l. 687), a preto odvolací súd v tomto smere dokazovanie nebol oprávnený vykonať (napriek



preukázaniu vlastníckeho práva žalobcu k fotoaparátu Nikon). Bolo vecou žalobcu uvedenú nefunkčnosť
fotoaparátu preukázať, v rámci konania na súde prvej inštancie s prihliadnutím na poučenie o dokazovaní
realizované na pojednávaní konanom dňa 07.06.2016. Na základe uvedeného odvolací súd v tejto časti
výrok vzťahujúci sa k zamietnutiu nároku žalobcu na náhradu škody za fotoaparát Nikon ako vecne a
právne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP).

23. Pokiaľ ide o žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody vo výške 92.000,-SK t.j. 3.053,84 €
(zahrňujúceho, napríklad fotoaparát Casio, autochladničku, navigáciu, hodinky, tenisky, slnečné okuliare,
koženú bunda, kozmetika, CD, obuv, dioptrické okuliare a fototašku), pri ktorých náhrade však žalobca
nedisponuje dokladom o ich zakúpení ( č.l. 38) odvolací súd udáva, že v tomto prípade sa stotožňuje
s názorom súdu prvej inštancie, že nie je možné preukázať vo vzťahu k týmto veciam vlastnícke
právo žalobcu a z toho následne aj vychádzajúci nárok žalobcu na náhradu škody. Rovnako v prípade
týchto vecí nie je možné ustáliť ich nadobúdaciu hodnotu a následne aj reálnu hodnotu (po zohľadnení
amortizácie), pričom v tomto smere ohľadom stanovenia ich reálnej hodnoty resp. vykonania znaleckého
dokazovania za účelom zistenia reálnej hodnoty dôkaz zo strany žalobcu navrhnutý nebol.

24. Odvolací súd poukazuje na to, že uvedená suma t.j. suma vo výške 8.879,09 €, v časti ktorej bola
žaloba súdom prvej inštancie zamietnutá, zahŕňa v sebe aj cenu oblečenia zničeného v rámci dopravnej
nehody, ktorú si žalobca uplatňuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výpoveď svedka E.
J. (č.l. 379) realizovaného na pojednávaní konanom dňa 04.11.2014, v rámci ktorého svedok uviedol,
že z oblečenia zahodil všetko, čo bolo mastné, pričom si nepamätá, či vyhadzoval aj oblek, nakoľko
vyhodil iba to, čo bolo mastné a zvyšok odniesol do apartmánu. Z uvedenej výpovede svedka teda
jednoznačne nevyplýva, že všetko oblečenie bolo zničené a zahodené, a preto už v súčasnosti nie je
možné reálne vyhodnotiť, ktoré zvršky oblečenia zakúpeného žalobcom boli zničené, ktoré boli svedkom
odnesené spätne do apartmánu, a preto je možné konštatovať, že žalobca v tejto časti svojho nároku
na náhradu škody týkajúcej sa zničených zvrškov oblečenia neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce
výšku škody, vo vzťahu ku zničeným veciam, ani rozsah zničenia, t.j., ktoré oblečenie bolo zničené, a
ktoré bolo odnesené späť do apartmánu. V prejednávanej veci potom vo vzťahu k uplatňovaného nároku
vo výške 11.640,19 € bolo nepochybné, že vo vzťahu k sume 8.879,09 € ( t.j. v časti, v ktorej bola žaloba
žalobcu zamietnutá) žalobca nepreukázal nemožnosť opravy fotoaparátu Nikon a z toho následne
vychádzajúcu výšku škody (buď oprava resp. náhrada za neopraviteľný fotoaparát s prihliadnutím
na amortizáciu), rovnako nepreukázal k jednotlivým veciam vlastnícke právo (číslo listu 38), nakoľko
absentuje nadobúdací titul, ako doklad vlastníckeho práva žalobcu a rovnako žalobca nepreukázal výšku
škody na zvrškoch oblečenia, t.j. ktoré oblečenie poškodené bolo, ktoré zostalo nepoškodené, t.j. ktoré
oblečenie žalobcu bolo reálne odnesené do apartmánu t.j. rozsah poškodenia na zvrškoch oblečenia.
Je teda nepochybné, že súd prvej inštancie zo sumy 11.640,19 € vyčíslenej, ako majetková ujma, ktorá
mal vzniknúť pri dopravnej nehode poškodením vecí, priznal žalobcovi iba sumu vo výške 2.761,10
€, ako cenu za MacBook poškodený dopravnou nehodou ( bez možnosti opravy). Vo zvyšku súd prvej
inštancie t.j. v sume 8.879,09 € žalobu zamietol. Odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie
s poukazom na vyššie uvedené, ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP).

25. Rovnako tak v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že pokiaľ ide o ušlý zisk žalobcu definovaný od
28.05.2008 do 06.06.2008 vo výške 13.500,- €, ktorý mal predstavovať odmenu advokáta za poskytnutie
právnych služieb, pričom po uvedenej dopravnej nehode zo strany žalobcu bola uvedená suma zo strany
žalobcu vrátená H. T., nakoľko tento uviedol, že v dôsledku dopravnej nehody už nemal záujem kúpiť
nehnuteľnosť v Chorvátsku odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne tento nárok žalobcovi
nepriznal, nakoľko uvedená dopravná nehoda nemá príčinnú súvislosť v neposkytnutí právnych služieb
zo strany žalobcu pre H. T.. V tomto prípade je nepochybné, že H. T. sa síce rozhodol ďalej právne
služby žalobcu nevyužiť, avšak takéto rozhodnutie prijať nemusel, prijal ho dobrovoľne, a preto absentuje
priama príčinná súvislosť s neposkytnutím právnych služieb zo strany žalobcu v prospech H. T.. Inak
povedané, samotná dopravná nehoda, ktorú nie je možné predvídať, nie je reálnym dôvodom pre
neposkytovanie právnych služieb zo strany žalobcu v prospech H. T.. Samotný žalobca bol pripravený
tieto právne služby H. T. poskytnúť, pričom skutočnosť, že sa tak nestalo, bola iba na rozhodnutí H. T.,
avšak nie v dôsledku dopravnej nehody, preto správne súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol.
Odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387
ods. 1, 2 CSP).



26. Pokiaľ ide o ďalší nárok žalobcu označený, ako náklady za telefonické hovory v tejto súvislosti
rovnako súd prvej inštancie správne vyhodnotil nepreukázanie výšky tohto nároku žalobcu, nakoľko z
faktúry založenej v súdnom spise ( č.l. 43) na základe, ktorej si žalobca uplatňuje predmetný nárok
nevyplýva konkrétny rozpis hovorov (inak povedané nie je možné ustáliť, koľko hovorov sa realizovalo
pred dátumom dopravnej nehody, koľko hovorov sa realizovalo po dátume dopravnej nehody, respektíve
koľko hovorov bolo zrealizovaných v deň dátumu dopravnej nehody). Z predmetného listinného dôkazu
vyplýva, že predmetná faktúra je vystavená za celý mesiac a navyše je vystavená na advokátsku
kanceláriu JUDr. E. P., takže z tejto faktúry nie je možné jednoznačne ustáliť, ktoré z týchto hovorov boli
realizované v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, preto má aj odvolací súd za to, že
žalobca v tomto prípade nepreukázal konkrétnu výšku škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s dopravnou
nehodou prejavujúcou sa vo výške nákladov na telefónny účet. Odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP).

27. V pokiaľ ide nárok žalobcu vzťahujúci sa k náhrade škody spočívajúcej v kúpe diaľničných nálepiek
a diaľničných poplatkov v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že diaľničné nálepky, ako aj diaľničné
poplatky by žalobca musel zaplatiť aj keby prišiel len kilometer diaľnice bez ohľadu na dopravnú nehodu.
Preto v uhradení týchto poplatkov odvolací súd nevzhliadol príčinnú súvislosť s predmetnou dopravnou
nehodou. Odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil
( § 387 ods. 1, 2 CSP).

28. Pokiaľ ide o náklady na ubytovanie ( 280,- €, bod 3 žaloby), ktoré mal uhradil žalobca vopred, v
tejto súvislosti odvolací súd udáva, že výšku týchto nákladov na ubytovanie žalobca taktiež nepreukázal
napriek tvrdeniu, že toto ubytovanie mal zaplatené vopred. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ mal
žalobca platiť vopred, predpokladá sa, že k uvedenému mal určité podklady t.j. číslo účtu, respektíve
určité identifikačné znaky na základe, ktorých musel urobiť bankový prevod. V tomto prípade opätovne
musí odvolací súd konštatovať, že žalobca nepreukázal výšku sumy, ktorú zaplatil za ubytovanie a teda
výška škody v tomto prípade absentuje, a preto nebolo možné k argumentom žalobcu uvedených v
rámci odvolania prihliadnuť. Odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne
správny potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP).

29. Odvolací súd taktiež v časti nároku na náhradu škody, ktorá mal vzniknúť žalobcovi v dôsledku
straty pri predaji zvyškov vozidla (4.171,05 €, bod 9 žaloby) udáva, že sa stotožňuje s vyjadrením
žalovaného, v rámci ktorého žalovaný uviedol, že k predaju použiteľných zvyškov vozidla za nižšiu
cenu nedošlo z dôvodu protiprávneho konania žalovaného, ale z dôvodu nevyužitia cenovo obmedzenej
ponuky predloženej poisťovňou žalobcovi, ktorú žalobca nevyužil, a preto žalobca nemá nárok žiadať
rozdiel medzi sumou prvej a druhej ponuky od žalovaného. Odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP).

30. Posledným nárokom na náhradu škody bol nárok žalobcu za úradný preklad listín, pričom súd
prvej inštancie v tejto časti žalobcovi zdôraznil, že náklady na úradný preklad listín uvedených pod
bodom 16.,17.,18.,19. žalobného petitu tvoria trovy konania žalobcu a nie výšku škody. Súd prvej
inštancie súčasne zhodnotil, že náklady na preklad uvedené pod bodom 11.,12.,13.,14. a 15. sú
nepreskúmateľné, a preto súd prvej inštancie nemohol konštatovať ich príčinnú súvislosť so vzniknutou
škodovou udalosťou. S uvedeným odôvodnením súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje, a preto odvolací súd aj v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne
správny potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP).

31. Na doplnenie odvolací súd iba zopakuje, že dôkazná povinnosť týkajúca sa preukázania škody a
jej výšky zaťažuje žalobcu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany sporu
tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na
hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia
a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností
tiež tvrdí. Občiansky súdny poriadok platný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ale aj v súčasnosti
platný Civilný sporový poriadok) v prípade bremena tvrdenia a bremena dôkazu ponecháva na strane



sporu, ako bude v konaní postupovať. Pokiaľ strana sporu nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo
dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná
nečinnosť strany sporu v tomto smere má (pre neho) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre neho) nepriaznivého
rozhodnutia. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo
okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže
dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany
sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca
trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal
reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (nie je možné preukázať, že niečo sa nestalo).V závere
je iba možné skonštatovať, že žalobca v zamietajúcej časti žaloby nepreukázal všetky predpoklady pre
priznanie svojho nároku na náhradu škody, a preto bolo potrebné žalobu žalobcu v tejto časti zamietnuť.
Na základe vyššie uvedeného potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti
ako vecne a právne správny potvrdil ( 387 ods. 1, 2 CSP).

32. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne
v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

33. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranou sporu na pojednávaní na odvolacom
súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie
veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny
presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných
stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku;
porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo
218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1
C.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalovanému, nakoľko v rámci odvolacieho konania ( zamietajúci
výrok) bol žalovaný v plnom rozsahu úspešný.

35. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,



e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 C.s.p. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).



Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).