Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/43/2018 z 30. 1. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2019, sp. zn. 1Cob/43/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1110236759.3 Krajský súd Bratislava | 1Cob/43/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1110236759.3 | 2019-01-30 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 387 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/38af066a-375e-4ab7-ad1a-298a69d273b7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1110236759.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/43/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110236759
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1110236759.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: Cantor, s. r. o.,
Pečnianska 23, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 785 641 (pôvodne ATC servis, k.s.,
Pečnianska 23, 851 01 Bratislava) proti žalovanému: Mgr. Jana Lenková, advokátka, Krížna 38, 811
07 Bratislava, IČO: 37 445 863, zast.: JUDr. Ivana Hutňanová, advokátka, Krížna 38, 811 07 Bratislava
o zaplatenie 977,50 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 28Cb/229/2010-87 zo dňa 03.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/229/2010-87 zo dňa
03.06.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 28Cb/229/2010-87 zo dňa 03.06.2015 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 977,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne
zo sumy 977,50 eur od 19.11.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 58,50 eur, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd
prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 02.09.2010, doručenou súdu dňa 03.09.2010
a opraveným podaním doručeným súdu dňa 18.07.2012, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 977,50 eur s príslušenstvom z dôvodu, že
žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 01.10.2009 Zmluvu o poskytovaní daňového poradenstva (ďalej aj
ako „zmluva“). V období od 07.10.2009 do 01.11.2009 žalobca poskytol žalovanému služby daňového
poradenstva v rozsahu 15,5 hodiny. Za poskytnuté služby žalobca vystavil žalovanému faktúru na sumu
977,50 eur splatnú dňa 17.11.2009. Nakoľko žalovaný žalobcovi cenu za poskytnuté služby nezaplatil
v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania ako dlžník s plnením svojho peňažného záväzku, a tak si
žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,00% z dlžnej sumy ročne. V
predmetnej veci Okresný súd Bratislava I vydal dňa 10.10.2012 platobný rozkaz č.k. 28Cb/229/2010-29,
proti ktorému podal žalovaný odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že nárok uplatnený žalobcom v celom
rozsahu neuznáva. Sumu, ktorou žalobca vyúčtoval svoje služby poskytnuté žalovanému v roku 2009
vo výške 977,50 eur považoval žalovaný za nedôvodnú s ohľadom na rozsah a výsledok poskytnutých
služieb, nakoľko žalobca poskytol žalovanému služby v rozsahu sumára zaslaného emailom dňa
27.10.2009. Žalobca vyúčtoval žalovanému služby, ktoré sa týkali najmä oblastí - analýza ekonomických
podkladov spoločnosti Globium, s.r.o. za obdobie rokov 2006-2009 a poradenstvo pri výkone funkcie
predbežného správcu konkurznej podstaty. Predmetom zmluvy o poskytovaní daňového poradenstva
neboli poradenské služby pri výkone funkcie predbežného správcu, ktoré si žalobca vyúčtoval. K
odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že predmetom Zmluvy o poskytovaní daňového



poradenstva sú poradenské a konzultačné služby. Skutočnosť, že poradenské a konzultačné služby boli
poskytnuté v súvislosti s výkonom funkcie predbežného správcu bola podľa názoru žalobcu irelevantná
a mal za to, že dodané služby spadajú pod predmet uzatvorenej zmluvy. Ďalej žalobca uviedol, že
e-mailom zo dňa 27.10.2009 boli žalovanému zaslané čiastkové výsledky práce, nie sumár služieb,
ako to nazval žalovaný. Žalobcom vystavená faktúra zahŕňala aj iné služby poskytnuté žalovanému a
skutočný rozsah poskytnutých služieb je predmetom e-mailu zo dňa 28.02.2010. Žalobca tiež uviedol,
že znenie faktúry bolo formulované na žiadosť žalovaného. Žalobca mal za to, že tvrdenie žalovaného,
že poradenské služby pri výkone funkcie predbežného správcu mali byť vyúčtované vždy jednotlivo a
na základe osobitnej dohody, je nepravdivé, čo dokazuje aj e-mailová komunikácia medzi žalovaným a
jeho klientmi zo dňa 30.09.2009.

2. Na pojednávaní dňa 10.09.2014 F.. I. U. v postavení štatutárneho orgánu žalobcu uviedla, že ona
vystavila faktúru č. 609032. Zmluva, ktorá je založená v spise zo dňa 01.10.2009 je typizovanou
zmluvou, ktorú používa pre viacerých klientov a táto zmluva obsahuje klauzulu, že si žalobca môže
s obchodnými partnermi v prípade konkrétnej práce dohodnúť ad hoc cenu. Žalovanému poskytovala
ekonomickú konzultáciu ohľadne firmy CITROEN, a zároveň mala analyzovať majetok firmy GLOBIUM,
kde bol žalovaný správcom konkurznej podstaty. Napísala pre žalovaného správu, kde skonštatovala,
že táto firma už nemá majetok, nakoľko ho predala pred vstupom do konkurzu. Súdu ďalej predložila
na nahliadnutie pôvodnú faktúru, ktorou fakturovala služby za poradenstvo pre firmu CITROEN ako
i za firmu GLOBIUM, ktorá je podrobne špecifikovaná a je v nej i odvolávka na zmluvu. Tu bola
fakturovaná suma 1.530,- eur, ale nakoniec bola poskytnutá zľava a faktúra znela na sumu 1.415,50 eur.
Žalovaný túto faktúru neakceptoval a nadiktoval žalobcovi ako má faktúra vyzerať, a preto bola následne
vypracovaná faktúra na sumu 977,50 eur, ktorá je založená v spise a z ktorej je za konzultáciu ohľadne
firmy GLOBIUM fakturovaná suma 665,- eur a zvyšok je za konzultáciu ohľadne firmy CITROEN.
Žalovaný vtedy žalobcu požiadal, aby mu vystavil doklad ako keby bola táto suma už zaplatená, a to
pre potrebu súdu. Žalobca teda tento doklad pre žalovaného vystavil, ale súd mu odmenu pre správcu
konkurznej podstaty alebo jej časť nevyplatil. Žalovaný sa odvolal, ale ani v odvolacom konaní neuspel a
vinil žalobcu, že práca, ktorú vykonal, nebola poskytnutá kvalitne. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol,
že to, čo bolo fakturované faktúrou č. 609032 na sumu 977,50 eur nebolo predmetom zmluvy zo dňa
01.09.2009, ale bolo to predmetom ústnej dohody medzi žalovaným a žalobcom - pani U., ktorá mala
vedomosť, že predbežný správca je finančne limitovaný, odmena nebola dohodnutá a táto odmena
nebola ani prerokovaná. Žalobca bol informovaný o tom, že táto odmena bude preplatená až keď ju súd
žalovanému prizná. Žalovaný ďalej uviedol, že o faktúrach na sumu 1.400,- eur až 1.500,- eur žalovaný
nič nevie a nie je pravdou, že žalobcovi diktoval, ako má faktúra v pozmenenom znení vyzerať. Žalovaný
ďalej uviedol, že požiadal žalobcu, aby nahliadol do účtovníctva firmy GLOBIUM a zistil, či firma nerobila
nejaké nadštandardné finančné operácie, ktoré by smerovali k úbytku majetku tejto firmy za posledné 4
roky. Na čase vykonania práce sa nedohodli a nevie sa vyjadriť ani k tomu, či sa dohodli na cene prác ani
či od žalobcu žiadal pokladničný doklad na sumu 977,50 eur. Žalovaný uviedol, že v záverečnej správe
zo dňa 27.10.2009 namietal konšteláciu záverečnej vety, že firma nie je schopná splatiť svoje záväzky,
nakoľko toto je zrejmé už z faktu, že išla firma do konkurzu, a preto je možné, že boli nejaké doplňujúce
vyjadrenia zo strany žalobcu, na ktoré sa žalovaný už nepamätá.

3. Písomným podaním zo dňa 07.10.2014 sa žalobca vyjadril k výsluchu žalovaného a trval na to, že
právnym základom je Zmluva o poskytovaní daňového poradenstva, avšak aj existencia eventuálnej
ústnej zmluvy žalobcu oprávňuje požadovať od žalovaného úhradu za poskytnuté služby. Žalobca
uviedol, že je nesporné, že e-mailom zo dňa 28.02.2010 poskytol žalovanému presný výpočet služieb,
ktorých zaplatenie žiadal vo faktúre. Podstatné teda je, že žalobca žalovaného oboznámil s rozsahom
služieb a žalovaný znenie faktúry prvýkrát namietal až na pojednávaní; dovtedy neboli zo strany
žalovaného vznesené žiadne námietky. Žalobca mal za to, že žalovaný v e-mailovej komunikácii zo
dňa 04.11.2009 nepriamo potvrdzuje, že poskytované poradenstvo a konzultácie pri konkurzoch sa
riadili uzatvorenou zmluvou, čím vyvrátil tvrdenie, že fakturované služby boli poskytnuté na základe
ústnej dohody. Žalovaný zároveň ex post, až po odovzdaní analýzy stavu majetku (e-mail zo dňa 27.
a 29.10.2009) žiadal zľavu z ceny a až vtedy pani U. upovedomuje o finančnom limitovaní správcu.
O uzatvorení zmluvy na rôzne účely s hodinovou taxou 85,- eur hovorí žalovaný aj v e-maile zo dňa
30.09.2009. V e-maile zo dňa 04.11.2009 rovnako žalobca navrhol žalovanému zľavnenú cenu, s ktorou
žalovaný súhlasil. O hodinovej sadzbe 85,- eur sa hovorí aj v e-maile zo dňa 28.02.2010, kde žalovaný
výšku hodinovej sadzby opäť nenamietal. Žalobca považoval za absurdné a odporujúce písomným



dôkazom tvrdenie žalovaného, že žalobca vedel, že práca bude preplatená len v prípade priznania
odmeny súdom.

4. Na pojednávaní dňa 20.05.2015 žalobca nad rámec svojich predchádzajúcich vyjadrení uviedol, že
žalovaný nerozporoval uzatvorenie zmluvy so žalobcom, práca bola nesporne vykonaná a žalovaný
nevie riadne vysvetliť v čom bola vadná. Z e-mailu zo dňa 04.11.2009 vyplývalo, že žalovaný žiadal inak
upraviť cenu, pričom žalobca navrhol cenu 664,- eur a z ďalšieho znenia e-mailu vyplýva, že žalovaný
musel mať k dispozícii faktúru. Úlohou žalobcu bolo zistiť, aký majetok má úpadca a či je schopný splácať
záväzky. Žalobca v tomto prípade vystupoval ako daňový poradca a odhaliť účtovné machinácie nebolo
jeho povinnosťou. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty vedel, že hmotný majetok je predaný, a
preto žalobca v spolupráci so žalovaným spoločne porovnávali zostatkové a predajné ceny, či nedošlo
k tunelovaniu zo strany úpadcu. Pokiaľ ide o určenie, ktorá časť výstupu žalobcu je analýzou a ktorá
je porovnaním zostatkových cien, žalobca uviedol, že celý text výstupu je analýzou a veľká časť tohto
textu je porovnaním zostatkových cien. Žalovaný na pojednávaní nad rámec svojich predchádzajúcich
vyjadrení uviedol, že výstupy žalobcu zo dňa 27.10.2009 a 29.10.2009 považuje za nedostatočné pre
predbežného správcu, nakoľko žalovaný ako správca potreboval určiť, či u žalovaného došlo k účtovným
operáciám, ktoré môžu byť odporované alebo či bolo riadne účtované vo firme úpadcu. Záver žalobcu
v tomto výstupe bol teda nedostatočný. Žalovaný ďalej tvrdil, že právnym základom vzťahu účastníkov
nebola zmluva a cena nebola dohodnutá vo výške 85,- eur/hodina. Interpretáciu obsahu e-mailov, ktorú
vykonal žalobca považoval žalovaný za účelovú a mal za to, že z e-mailov vyplýva, že analýza pre
potreby konkurzného konania mala byť vykonaná mimo režimu zmluvy a s inou hodinovou sadzbou ako
85,- eur. Znenie pôvodnej faktúry namietal žalovaný na pojednávaní prvýkrát preto, pretože túto faktúru
na pojednávaní prvýkrát videl a nie je pravda, že sa žalovaný so žalobcom o tejto faktúre bavili.

5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, výsluchom
účastníkov konania a zistil, že žalobca ako poskytovateľ a žalovaný ako odberateľ uzatvorili dňa
01.10.2009 Zmluvu o poskytovaní daňového poradenstva, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanému poradenské a konzultačné služby, a to najmä vo veciach daní, odvodov a poplatkov, vo
veciach daňového konania pred daňovými orgánmi a orgánmi obcí a v oblasti ekonomického, účtovného
a obchodného poradenstva súvisiaceho s daňovými povinnosťami odberateľa a jeho klientov. V zmysle
čl. III ods. 1 veta prvá zmluvy bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá odmena za poradenské
služby vo výške 85,- eur za jednu hodinu venovanú konkrétnemu daňovému problému. V zmysle
čl. III ods. 1, veta tretia, sa zmluvné strany dohodli, že pri poskytovaní poradenstva týkajúceho sa
uceleného projektu môže poskytovateľ s odberateľom dohodnúť cenu za konkrétny projekt nezávisle
na hodinovej sadzbe alebo čase venovaného poskytovateľom konkrétnemu projektu. Z výpisu z
obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd prvej inštancie zistil, že jediným predmetom
činnosti žalobcu je poskytovanie daňového poradenstva. Z predloženej e-mailovej komunikácie zo
dňa 27.10.2009 vyplýva, že žalobca vypracoval pre žalovaného dokument „GLOBIUM, s.r.o. - Prehľad
ukazovateľov za roky 2006, 2007, 2008 a 2009“. Z predloženého e-mailu zo dňa 29.10.2009 vyplýva, že
žalobca predložil žalovanému doplnenú analýzu stavu majetku spoločnosti GLOBIUM, s.r.o. Z faktúry č.
609032 vystavenej dňa 03.11.2009, splatnej dňa 18.11.2009 vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému
sumu 977,50 eur za služby poskytnuté v období do 03.11.2009, a to za analýzu ekonomických
podkladov spoločnosti GLOBIUM, s.r.o. za obdobie rokov 2006-2009 a poradenstvo pri výkone funkcie
predbežného správcu konkurznej podstaty. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zo
dňa 22.02.2010 vyplýva, že žalovaný odmietol predmetnú faktúru žalobcovi uhradiť, nakoľko odmena
za ekonomické poradenstvo nebola žalovanému priznaná súdom.

6. Súd prvej inštancie poukázal na § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1 a § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.
v znení neskorších predpisov (Obchodného zákonníka) a konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným
došlo k vzniku záväzkového vzťahu, v ktorom na jednej strane existovala povinnosť žalobcu vypracovať
pre žalovaného analýzu ekonomických a účtovných podkladov spoločnosti GLOBIUM, s.r.o. za obdobie
rokov 2006-2009 a poskytovať žalovanému ekonomické poradenstvo, a to v súvislosti s výkonom funkcie
predbežného správcu konkurznej podstaty žalovaným a na druhej strane povinnosť žalovaného za
poskytnuté služby zaplatiť žalobcovi odmenu. Medzi stranami sporu bola sporná otázka, či možno
uvedený záväzkový vzťah subsumovať pod Zmluvu o poskytovaní daňového poradenstva zo dňa
01.10.2009 uzatvorenú medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako odberateľom.



7. Na základe predložených výstupov žalobcu označených ako „GLOBIUM, s.r.o. - Prehľad ukazovateľov
za roky 2006, 2007, 2008 a 2009“ zo dňa 27.10.2009 a 29.10.2009 mal súd prvej inštancie za
to, že žalobca spracoval žalovaným poskytnuté podklady spoločnosti GLOBIUM, s.r.o. v súlade s
určeným predmetom plnenia vyplývajúcim zo Zmluvy o poskytovaní daňového poradenstva, a preto
záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania spadá pod Zmluvu o poskytovaní daňového poradenstva
zo dňa 01.10.2009. Charakter údajov spracovaných v analýze žalobcu zo dňa 27.10.2009 a 29.10.2009
nepresahoval podľa názoru súdu prvej inštancie obsah pojmu daňové poradenstvo a rovnako
poskytovanie ekonomických, účtovných a obchodných konzultácií je predmetom zmluvy, a to bez ohľadu
na skutočnosť, za akým účelom boli tieto konzultácie žalovanému poskytnuté. Skutočnosť, že vôľou strán
sporu bolo subsumovať uvedený záväzkový vzťah pod Zmluvu o poskytovaní daňového poradenstva
vyplýva aj z mailu žalovaného zo dňa 04.11.2009, v ktorom žalovaný predložil návrh na používanie inej
výpočtovej metódy ako hodinovej dohodnutej v zmluve. Vyššie uvedený záväzkový vzťah medzi stranami
sporu sa preto podľa záveru súdu prvej inštancie spravoval predmetnou zmluvou, pričom žalovaný si so
žalobcom chcel pri konkurzoch dohodnúť iný spôsob výpočtu odmeny ako je uvedený v zmluve.

8. Otázku, či analýza žalobcu bola vykonaná dostatočne odborne, kvalitne a v rozsahu adekvátnom
fakturovanej sume, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Uviedol, že záväzkový vzťah medzi
žalobcom a žalovaným spadá pod Zmluvu o poskytovaní daňového poradenstva zo dňa 01.10.2009,
a teda povinnosťou žalobcu bolo vypracovať analýzu v súlade so zmluvou, ktorá takéto povinnosti
žalobcovi ukladá. Žalovaný kvalitu poskytnutých služieb nerozporoval po ich dodaní žalobcom, ale
žalobcom predloženú analýzu zo dňa 29.10.2009 použil pri vypracovaní svojej správy pre konkurzný súd.
Žalovaný taktiež nenamietal výšku žalobcom fakturovanej sumy po obdržaní faktúry č. 609032 na sumu
977,50 eur. Z emailu žalovaného zo dňa 22.02.2010 vyplýva, že uvedenú faktúru odmietol žalovaný
žalobcovi uhradiť len z dôvodu, že žalovanému ako správcovi nebola v časti ekonomického poradenstva
priznaná odmena konkurzným súdom. Až v odpore zo dňa 23.11.2012 žalovaný namietol výšku
žalobcom uplatnenej sumy a rovnako kvalitu žalobcom poskytnutých služieb, pričom súd vyhodnotil túto
obranu žalovaného ako účelovú. Žalovaný výstupy z analýzy žalobcu použil vo svojej Poslednej správe
o zisťovaní majetku dlžníka a vykonaných úkonoch, avšak žalobcovi za poskytnuté služby odmenu
nezaplatil, pričom túto skutočnosť žalovaný v konaní nerozporoval. Vzhľadom na vyššie uvedené mal
súd prvej inštancie za to, že žalobca poskytol žalovanému služby v súlade s uzatvorenou zmluvou a
prípadné odhaľovanie účtovných machinácií úpadcu zo strany žalobcu by bolo nad rámec povinností pri
poskytovaní daňového poradenstva, pričom poskytovanie daňového poradenstva tvorí jediný predmet
podnikania žalobcu. Ako vyplýva z mailu žalobcu zo dňa 28.02.2010, žalobca poskytol žalovanému
daňové poradenstvo v trvaní 15,5 hodiny, čo pri odmene 85,- eur/1 hodina predstavuje sumu 1.317,50
eur. Z mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 04.11.2009 je zrejmé, že žalobca
poskytol žalovanému zľavu a za poskytnuté služby si uplatnil sumu 977,50 eur. V nadväznosti na
uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný v celom rozsahu, keď tomuto
vzniklo právo na zaplatenie odmeny za ním poskytnuté služby vo výške 977,50 eur. Nakoľko si žalovaný
svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 977,50 eur riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania ako
dlžník s plnením svojho záväzku a žalobcovi vzniklo právo na zaplatenia úrokov z omeškania v zmysle
§ 369 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie úrok požadovaný žalobcom vo výške 9,00% posúdil
ako úrok v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, a preto jeho zaplatenie žalovaným žalobcovi
priznal a zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti
príslušnej faktúry, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. O
trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 veta prvá zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Výška trov konania žalobcu predstavuje
sumu 58,50 eur a pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania podľa
položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov v zmysle zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase vzniku
poplatkovej povinnosti.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
d) a f) OSP. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nedôvodne opomenul uviesť skutkové okolnosti,
ktoré z dôkazov predložených v konaní, prípadne z tvrdení účastníkov konania nesporne vyplynuli,
pričom nezohľadnil skutkovú a právnu argumentáciu žalovaného a ním predložené dôkazy. Ako ďalej
žalovaný uviedol, žalobca požadoval za svoje služby poskytnuté žalovaným v súvislosti s konkurzným



konaním vedeným na majetok spoločnosti GLOBIUM, s.r.o. rozdielne odmeny. Žalobca do konania
predložil dve faktúry s totožným číslom 609032 a s totožným datovaním ich vystavenia a splatnosti,
avšak s rozdielnym obsahom čo do poskytnutých služieb a s rôznymi fakturovanými sumami. Z jedného
vyhotovenia faktúry č. 609032 vystavenej na sumu 977,- eur vyplýva, že ňou boli účtované služby
týkajúce sa spoločnosti Globium, s.r.o. (analýza ekonomických podkladov menovanej spoločnosti) a
poradenstvo pri výkone funkcie predbežného správcu konkurznej podstaty). Žalobca následne v konaní
predložil druhé vyhotovenie faktúry č. 609032, z ktorej vyplýva, že za poskytnuté služby fakturoval
žalobca sumu 1.417,50 eur, pričom fakturované služby sa týkali navyše aj poradenstva poskytovaného
spoločnosti Citroen. Na pojednávaní konanom dňa 10.09.2014 žalobca prostredníctvom I. U. uviedol,
že „za konzultácie ohľadne firmy GLOBIUM bola fakturovaná suma 665,- eur a zvyšok je za konzultáciu
ohľadne firmy Citroen“. Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s týmito rozpornými
tvrdeniami navrhovateľa, keď za tie isté služby mali byť fakturované navrhovateľom tri rozdielne sumy.
V odôvodnení napadnutého rozsudku nie je zo strany súdu prvej inštancie o uvedenej okolnosti ani
zmienka aj napriek tomu, že ide o skutočnosti tvrdené žalobcom a žalovaným rozporované. Súd prvej
inštancie si bez zdôvodnenia osvojil skutočnosť, že faktúra vystavená na sumu 977,50 eur je faktúrou
vystavenou za služby poskytnuté v súvislosti s konkurzným konaním vedeným na majetok spoločnosti
GLOBIUM, s.r.o., teda faktúrou „správnou“, a to aj napriek tomu, že samotný žalobca uviedol, že v
tejto faktúre je zaúčtovaná suma aj za poradenstvo poskytnuté spoločnosti Citroen. Žalovaný mal za
to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné vyvodiť, na základe akých úvah súd dospel
k záveru, že suma 977,50 eur je sumou zodpovedajúcou žalobcom poskytnutým službám v súvislosti
s firmou GLOBIUM, s.r.o., keď samotný žalobca v konaní tvrdil aj to, že za konzultácie ohľadne firmy
GLOBIUM, s.r.o. účtoval sumu 665,- eur a zvyšok je za konzultáciu ohľadne firmy Citroen. Niet žiadneho
legitímneho dôvodu, aby žalovaný uhrádzal žalobcovi v rámci odmeny za služby poskytnuté v súvislosti
s konkurzným konaním vedeným na majetok spoločnosti GLOBIUM, s.r.o. aj odmenu za služby, ktoré
žalobca poskytol spoločnosti Citroen. Aj napriek zjavným rozporom ohľadne predmetu fakturácie a
výšky fakturovanej sumy súd prvej inštancie bez ďalšieho priznal žalobcovi uplatnený nárok v celej
výške. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie neoznačil žiadny dôkaz, z ktorého by vyplynulo
konštatovanie, že medzi stranami sporu došlo k vzniku záväzkového vzťahu, v ktorom na jednej strane
existovala povinnosť žalobcu vypracovať pre žalovaného analýzu ekonomických a účtovných podkladov
spoločnosti GLOBIUM, s.r.o. a poskytovať žalovanému ekonomické poradenstvo, a to v súvislosti s
výkonom funkcie konkurzného správcu a na druhej strane povinnosť žalovaného za poskytnuté služby
zaplatiť žalobcovi odmenu. Podľa názoru žalovaného, uvedené skutočnosti nevyplývajú zo žiadneho
dôkazu a zo žiadneho skutkového zistenia súdu nevyplýva skutočnosť, z ktorej by bolo nesporné,
čo bolo predmetom žalovaným objednaných služieb, tak ako to súd prvej inštancie konštatuje. Je
možné predpokladať, že súd prvej inštancie dospel k tomuto záveru výlučne na základe obsahu faktúry
predloženej žalobcom, v ktorej tento označil ním poskytnuté služby v totožnom znení, ako to konštatoval
aj súd. Žalovaný sa naďalej pridržiaval tvrdenia, že žiadne poradenstvo v súvislosti s konkurzným
konaním vedeným na majetok spoločnosti GLOBIUM, s.r.o. nebolo poskytnuté, pretože žalovaný o
žiadne poradenstvo nemal záujem. Žalobca mal analyzovať účtovné doklady pre účely konkurzného
konania. Výstup žalobcu v rozsahu dvoch strán (následne po intervencii odporcu doplnený o ďalšiu
stranu), ktorý žalobca označuje ako analýzu s odborným záverom, nie je možné za žiadnych okolností
za takýto výstup považovať. Vo výstupe žalobca len mechanicky spracoval čísla a fakty vyplývajúce
z predložených účtovných dokladov, bez akéhokoľvek použiteľného vlastného odborného záveru, ku
ktorému mala analýza žalobcu logicky smerovať. Aj samotný žalobca na ostatnom pojednávaní vo veci
dňa 20.05.2015 pripustil, že ak by aj výstup bol mechanický, práca bola vykonaná a faktúra vystavená.
S týmto konštatovaním žalobcu sa je možné stotožniť s tým, že práca bola síce vykonaná, avšak za
žiadnych okolností nemôže byť požadovaná za takúto „mechanickú“ prácu žalobou uplatnená suma.
Výstup neobsahuje žiadne ekonomické závery relevantné pre vedenie konkurzného konania. Žalovaný
tu poukázal na záver konštatovaný žalobcom, že „spoločnosť nie je schopná plniť svoje záväzky“. Takýto
záver je vzhľadom na fakt, že na majetok spoločnosti bolo začaté konkurzné konanie práve z dôvodu
neschopnosti plniť si svoje finančné záväzky voči veriteľom za bezvýznamný, keďže takýto záver vyplýva
už zo samotného faktu, že súd začal voči spoločnosti konkurzné konanie. Žalovaný mal za to, že súd
prvej inštancie sa nevyporiadal s žalovaným tvrdenou a žalobcom nepopieranou okolnosťou, že analýza
- výstup vypracovaný žalobcom bol pôvodne v rozsahu dvoch strán a až po tom, čo žalovaný poskytol
žalobcovi súčinnosť a súčasne zaslal žalobcovi vzorové analýzy a obdobné výstupy, bola analýza
žalobcom prepracovaná a upravená a ten tak fakturoval žalovanému za služby, ktoré boli v konečnom
dôsledku poskytnuté za súčinnosti samotného žalovaného. Navyše žalobca na ostatnom pojednávaní
vo veci dňa 20.05.2015 na otázku právneho zástupcu žalovaného označil za „analýzu“ celý svoj výstup,



a to aj napriek tomu, že vo výstupe sú len zjavne mechanicky spracované údaje, čo samotný žalobca
pripustil. Ohľadom konštatácie súdu prvej inštancie, že právnym základom vzťahu medzi stranami sporu
je Zmluva o poskytovaní daňového poradenstva zo dňa 01.10.2009 a že žalobca poskytol žalovanému
služby spadajúce pod „daňové poradenstvo“ žalovaný uviedol, že daňové poradenstvo je v osobitnom
zákone č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov definované
ako poradenstvo výlučne vo veciach daní, odvodov a poplatkov. Predmetom činnosti žalobcu je taktiež
len „daňové poradenstvo“. V nadväznosti na uvedené skutočnosti nie je zrejmé, na základe akých
úvah súd prvej inštancie dospel k záveru, že služby poskytnuté žalobcom žalovanému sú daňovým
poradenstvom, keďže poskytnuté služby sa týkali výlučne konkurzného konania a zanalyzovania
účtovných dokladov, bez požiadavky žalovaného na spracovanie dokladov z hľadiska daní a odvodov.
Ani samotný výstup vypracovaný žalobcom neobsahuje žiadne závery daňového charakteru. Oporu vo
vykonanom dokazovaní nemal podľa žalovaného ani záver súdu prvej inštancie, že právnym základom
záväzkového vzťahu medzi stranami sporu je Zmluva o poskytovaní daňového poradenstva zo dňa
01.10.2009 s dohodnutou hodinovou odmenou vo výške 85,- eur, čo podľa súdu vyplýva z mailu
žalovaného zo dňa 04.11.2009, v ktorom žalovaný predložil návrh na používanie inej výpočtovej metódy
ako hodinovej, dohodnutej v zmluve. Podľa žalovaného je nesporné, že žalovaný žiadal žalobcu o to,
aby odmena za poskytovanie služieb týkajúcich sa konkurzných konaní bola upravená mimo režim
uzavretej zmluvy, keďže výška odmeny správcu v konkurzných konaniach je limitovaná zákonom, z čoho
logicky rezultuje, že k dohode o výške odmeny vo veciach konkurzných konaní medzi účastníkmi konania
nedošlo. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k opačnému
záveru. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 220
OSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobný návrh ako nedôvodný zamietne
v celom rozsahu.

10. Písomným podaním zo dňa 25.08.2015 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca, ktorý mal
za to, že žalovaný uviedol vo svojom odvolaní nepravdivé tvrdenia v priamom rozpore s vykonaným
dokazovaním a zaznamenaným priebehom pojednávaní. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že žalobca
požadoval za svoje služby poskytnuté žalovanému rozdielne odmeny, žalobca uviedol, že cena
za poskytnuté služby bola znížená na žiadosť žalovaného, čo je dostatočne zdokumentované vo
výpovedi I. U. v zápisnici z prvého pojednávania dňa 10.09.2014. Jednoznačným dôkazom je e-mailová
komunikácia, kde v e-maile zo dňa 04.11.2009 žalovaný žiadal zľavu z ceny. Rovnako nemožno súhlasiť
s tvrdením žalovaného, že tento rozdielnu výšku faktúr počas konania rozporoval, keď len uviedol, že
o pôvodnej výške faktúry nevie, respektíve si nič také nepamätá. K namietaniu ceny žalovaný vracia aj
v závere odvolania, kde opäť zavádzajúco poukazuje na fakt, že od I. U. žiadal, aby bolo poskytovanie
služieb týkajúcich sa konkurzných konaní upravené inou ako hodinovou sadzbou dohodnutou v zmluve,
avšak túto zmenu výpočtovej metódy žiadal až ex post a na základe tejto žiadosti mu bola poskytnutá
predmetná zľava. Žalobca mal za to, že nie je podstatné posúdenie, či bola faktúra vystavená iba za
prácu vykonanú v súvislosti s konkurzným konaním spoločností GLOBIUM, s.r.o., nakoľko v žalobe
sa celý čas domáha zaplatenia sumy, ktorá bola vyčíslená aj za prácu pre iných klientov žalovaného,
konkrétne pre firmu Citroen. Žalobca v konaní celý čas žiadal úhradu sumy faktúry za viaceré práce.
Žalovaný ďalej spochybnil vznik záväzkového vzťahu medzi žalovaným a žalobcom, pričom v zápisnici
z prvého pojednávania právny zástupca žalobcu tvrdil, že išlo o ústnu dohodu. Na fakt, že žalovaný
neodporoval, že si objednal služby, za ktorých vykonanie nakoniec nezaplatil, žalobca poukázal aj v
podaní zo dňa 07.10.2014. Žalovaný ďalej namietal neprimeranosť fakturovanej ceny a o údajnom
prepísaní údajov bez potreby ekonomických znalostí. Žalobca opätovne poukázal na podanie zo dňa
07.10.2014, kde medzi iným uviedol, že žalovaný nenamietal ani sumu, ani rozsah či kvalitu práce
až do doby, kedy mu súd v konkurznom konaní nepriznal žiadanú odmenu; s fakturovanou sumou
dokonca preukázateľne súhlasil. Žalovaný a jeho právny zástupca počas celého konania nedokázal
odpovedať na otázku, v čom spočívala údajná nekvalita, neodbornosť a neadekvátny rozsah práce
žalobcu. Žalobca zdôraznil, že jeho prácou bolo posúdenie účtovníctva firmy za štyri účtovné obdobia.
Námietky žalovaného v zmysle, že výsledkom boli tabuľky iba v rozsahu 2 až 3 strany sú podľa názoru
žalobcu absurdné. Skontrolovať, posúdiť a zhodnotiť údaje za štyri roky zaberie pomerne veľa času aj
napriek tomu, že výstup - ako výsledok posúdenia údajov - môže mať krátky rozsah. Nakoľko spoločnosť
v čase vstupu do konkurzu majetok už nemala, je logické, že už nebolo k čomu uvádzať komentár.
Žalobca navrhol z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok potvrdiť.

11. K vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 10.08.2016 vyjadril žalovaný. Uviedol, že nikdy
nežiadal žalobcu o zľavu z ceny, takáto požiadavka z e-mailu označeného žalobcom vôbec nevyplýva.



Žalovaný žiadal v prípade konkurzných konaní o použitie inej výpočtovej metódy ako hodinovej sadzby,
čo za žiadnych okolnosti nie je možné považovať za žiadosť o zľavu z ceny. Žalobca účelovo interpretuje
komunikáciu so žalovaným a túto interpretáciu prispôsobuje tomu, čo sleduje v tomto konaní. Žalovaný
poukázal na e-mailovú komunikáciu zo dňa 04.11.2009, z ktorého mal za nepochybné, že žalobca si
bol od začiatku vedomý a bol uzrozumený s finančným limitom pre potreby fakturácie v konkurznom
konaní. Odhliadnuc od doterajšej argumentácie žalovaného vo veci je možné už samotnú e-mailovú
komunikáciu zo dňa 04.11.2009 považovať za dohodu o paušálnej odmene v sume 664,- eur, tak ako to
žalobca v e-maile uvedeného dňa (čas 12:32:19) aj výslovne sám uvádza. Nadväzujúc na uvedené sa
aj v tejto súvislosti potom žalobcom uplatnená žalovaná suma javí ako neoprávnená a neopodstatnená.
Žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobca mu doručil len faktúru vystavenú na sumu 977,50 eur, ktorej
obsahom bola fakturácia služieb týkajúcich sa analýzy ekonomických podkladov spoločnosti Globium
s.r.o. za obdobie rokov 2006 - 2009 a poradenstvo pri výkone funkcie predbežného správcu konkurznej
podstaty. Z obsahu faktúry je nezistiteľné, čo bolo právnym základom fakturácie a ako žalobca dospel
k fakturovanej sume. Faktúru vystavenú na sumu 1.417,50 eur, ktorú žalobca predložil do konania,
žalovaný nikdy nemal k dispozícii, túto nikdy nevidel a nikdy mu nebola zo strany žalobcu doručená.
Dodal, že nemohol objektívne rozporovať výšku faktúr, keďže faktúru na sumu 1.417,50 eur videl prvýkrát
na pojednávaní dňa 10.09.2014. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca sa v žalobnom návrhu žiadnym
spôsobom nezmienil o tom, za aké práce a pre akých klientov konkrétne si uplatňuje žalovanú sumu.
Tvrdenie žalobcu, že vykonal práce aj pre firmu Citroen a že tieto boli predmetom fakturácie, a teda, že sú
aj súčasťou žalovanej sumy, sa na žiadnom mieste v žalobnom návrhu nenachádzajú. Na preukázanie
uvedeného tvrdenia žalobca spolu so žalobným návrhom predložil len faktúru na sumu 977,50 eur, avšak
ani z tejto faktúry nevyplýva, že fakturovaná suma sa týka aj prác, resp. služieb poskytnutých firme
Citroen. Žalobca síce na pojednávaní dňa 10.09.2014 tvrdil, že žalobou uplatnená suma je za konzultácie
ohľadne firmy GLOBIUM v sume 665 eur a zvyšok je za konzultáciu ohľadne firmy Citroen, avšak ide o
ničím nepodložené, a teda účelové tvrdenie žalobcu. Ohľadom tvrdenia žalobcu, že súčasťou žalovanej
sumy, uplatnenej faktúrou na sumu 977,50 eur, je aj odmena za práce vykonané v prospech firmy Citroen,
žalovaný uviedol, že keďže z obsahu označenej faktúry uvedené nevyplýva, žalovaný vychádzajúc len zo
špecifikácie vo faktúre konkretizovaných služieb, považuje žalobou uplatnenú sumu „len“ za odmenu za
služby vykonávané pre účely konkurzného konania. Ak mala byť súčasťou fakturovanej sumy aj odmena
za služby pre firmu Citroen, ako to tvrdí žalobca, mala faktúra explicitne obsahovať špecifikáciu služieb
pre firmu Citroen, keďže žalobca mal vedomosť, že žalovaný si takto fakturované sumy refakturuje od
firmy Citroen, navyše za danej situácie by však refakturácia nebola možná, nakoľko faktúra žalobcu
neobsahovala potrebné údaje týkajúce sa služieb pre firmu Citroen. Žalobca vedomý si v konaní toho, že
ním uplatnená žalovaná suma je neadekvátna poskytnutým službám, začal účelovo do konania tvrdiť,
že faktúra na sumu 977,50 eur obsahuje odmenu za viaceré práce. Ako ďalej žalovaný uviedol, úlohou
žalobcu nebolo zisťovať aký mal majetok úpadca, lebo od začiatku bolo zrejmé, že úpadca v tom čase
žiadny majetok nemal, ale žalobca mal zistiť možné neštandardné účtovné operácie, o čom však nie je vo
výstupe žalobcu ani zmienka. Žalobca bol žalovaným oslovený práve za účelom odhaliť možné účtovné
machinácie úpadcu. Žalovaný zotrval na názore, že výstup žalobcu je len mechanickým prepísaním
údajov z účtovníctva, ktorý bol žalobcovi poskytnutý v elektronickej podobne na CD nosiči. Žalobcom
predložený výstup neobsahuje žiadnu analýzu, ani žiadne vlastné závery žalobcu. Na pojednávaní dňa
20.05.2015 žalobca na konkrétnu otázku, aby označil vo výstupe, ktorá jeho časť je analýzou a ktorá jeho
časť je porovnaním zostatkových cien uviedol, že celý text dokladu je analýzou a veľká časť tohto textu
je porovnaním zostatkových cien. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je nekonzistentný vo svojich
tvrdeniach, jeho vyjadrenia sú rozporuplné a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní ani v dôkazoch
predložených samotným žalobcom, žalovaný považuje žalobou uplatnený nárok za nedôvodný, preto
navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozsudok Okresného súdu Bratislava I zmenil tak, že
žalobný návrh ako nedôvodný zamietne v celom rozsahu.

12. Písomným podaním zo dňa 25.08.2016 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril žalobca, ktorý
konštatoval, že žalovanému bola najprv vystavená faktúra na 1.417,50 eur, ktorá bola následne práve
na základe komunikácie, na ktorú poukazuje žalovaný, znížená na 977,50 eur. Je nepochybné, že
emailom zo dňa 28.02.2010 žalobca žalovanému poskytol presný výpočet služieb, ktorých zaplatenie
vo faktúre žiadal. Žalovaný teda po celý čas vedel, že fakturovaná suma sa netýka iba „paušálnej
odmeny pri konkurzoch“. Žalobca mal za to, že rozvíjanie diskusie o pôvodnej faktúre na sumu 1.417,50
eur je pre merito veci nepodstatné. Od žalovaného žiadal žalobca zaplatenie sumy 977,50 eur, znenie
faktúry žalovaná rozporoval prvýkrát až v súdnom konaní, rozpis poskytnutých služieb žalovanému
žalobca poskytol (e-mail 28.02.2010) a vznik záväzkového vzťahu žalovaný na prvom pojednávaní



potvrdil s konštatáciou, že sa jedná o ústnu dohodu. K údajnej nekonzistentnosti v tvrdeniach žalobcu
tento uviedol, že daňové poradenstvo spadá pod kód 69.20 štatistickej klasifikácie ekonomických
činností (Štatistický úrad). Táto trieda medzi iným zahŕňa aj „vypracovanie alebo audit finančných
záznamov“ a „preverenie finančných záznamov a osvedčenie ich správnosti“. Analýza majetku úpadcu
je teda subsumovaná pod služby daňového poradenstva, vykonáva sa analýzou účtovných dokladov
a ich porovnávaním s účtovnými zápismi, čo je to isté ako „posúdenie účtovníctva.“ V prípade, keď v
čase posudzovania účtovníctva nie sú k dispozícii účtovné doklady, ani majetok, ktorý je predmetom
posudzovania, môže sa analýza vykonať aj porovnávaním zostatkových cien a predajných cien majetku.
Žalobca záverom svojho vyjadrenia opätovne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
ako vecne správny.

13. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo
podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa OSP, avšak o odvolaní rozhodoval
odvolací súd už za účinnosti právnej úpravy CSP a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473
CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963
Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 01.07.2016 vzťahuje aktuálna
procesná úprava CSP.

16. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania,
rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP). Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v
dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na
základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd
má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384
CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s §
383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na
neho poukazuje.

18. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa pre správnosť záverov súdu prvej inštancie dodáva:

19. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
977,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 977,50 eur od 19.11.2009
do zaplatenia, a to na základe žaloby zo dňa 02.09.2010, v ktorej si žalobca svoj nárok odvodil od
skutočnosti, že dňa 01.10.2009 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní daňového poradenstva, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v období od 07.10.2009 do 01.11.2009 služby daňového
poradenstva v rozsahu 15,5 hodiny. Následne žalobca vystavil žalovanému faktúru na sumu 977,50 eur
splatnú dňa 17.11.2009, ktorú ale žalovaný neuhradil, čím sa dostal do omeškania s plnením svojho
peňažného záväzku, preto si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,00%
z dlžnej sumy ročne.

20. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, pokiaľ
konštatoval, že má za preukázaný vznik záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, v rámci
ktorého žalobca mal povinnosť vypracovať pre odporcu analýzu ekonomických a účtovných podkladov
spoločnosti GLOBIUM, s.r.o. za obdobie rokov 2006-2009 a poskytovať žalovanému ekonomické



poradenstvo v súvislosti s výkonom funkcie predbežného správcu konkurznej podstaty žalovaného,
pričom žalovaný mal povinnosť za poskytnuté služby zaplatiť žalobcovi odmenu. Uvedené vyplýva
z predloženého Prehľadu ukazovateľov spoločnosti GLOBIUM, s.r.o. za roky 2006, 2007, 2008 a
2009 zo dňa 27.10.2009 a 29.10.2009 (č.l. 36 a nasl., resp. č.l. 79 a nasl.), v rámci ktorého žalobca
spracoval žalovaným poskytnuté podklady spoločnosti GLOBIUM, s.r.o. v súlade s určeným predmetom
plnenia vyplývajúcim zo Zmluvy o poskytovaní daňového poradenstva, preto nemožno prisvedčiť názoru
žalovaného, že súd prvej inštancie neoznačil v napadnutom rozsudku žiaden dôkaz, z ktorého by
vyplývalo, že medzi účastníkmi konania došlo k vzniku uvedeného.

21. Súd prvej inštancie správne poukázal na čl. I ods. 1.1 Zmluvy o poskytovaní daňového poradenstva, v
zmysle ktorého sa poskytovateľ okrem iného zaväzuje odberateľovi poskytnúť v súlade s touto zmluvou
poradenské a konzultačné služby v oblasti ekonomického, účtovného a obchodného poradenstva
súvisiaceho s daňovými povinnosťami odberateľa a jeho klientov. Odvolací súd považuje námietku
žalovaného, týkajúcu sa skutočnosti, že žiadne poradenstvo v súvislosti s konkurzným konaním
vedeným na majetok spoločnosti GLOBIUM, s.r.o. nebolo poskytnuté, pretože žalovaný o žiadne
poradenstvo nemal záujem, za nedôvodnú, nakoľko charakter údajov spracovaných v analýze žalobcu
uvedených v Prehľade ukazovateľov spoločnosti GLOBIUM, s.r.o. za roky 2006, 2007, 2008 a 2009
možno subsumovať pod oblasť daňového poradenstva, pričom taktiež poskytovanie ekonomických,
účtovných a obchodných konzultácií je predmetom zmluvy, a to bez ohľadu na skutočnosť, za akým
účelom boli tieto konzultácie žalovanému poskytnuté. Napokon, sám žalovaný nenamietal, že záväzkový
vzťah, ktorý vznikol medzi ním a žalobcom je odvodený od predmetnej zmluvy, čo nepochybne vyplýva aj
z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 04.11.2009 (č.l. 62), kde žalovaný okrem
iného uviedol: „keby sme mohli pri konkurzoch používať inú výpočtovú metódu ako hodinovku (teda
pre mňa trochu priaznivejšiu), ktorú máme dohodnuté v zmluve...“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si
chcel so žalobcom dohodnúť výpočtovú metódu odmeny pri konkurzoch odlišnú od metódy uvedenej v
zmluve v čl. III odsek 3.1. s čím žalobca súhlasil a poskytol žalovanému zľavu, keď žalovanému navrhol
uhradiť iba 8 hodín, teda v sume 664,- eur, napriek skutočnosti, že tomu žalobca reálne venoval 12
hodín práce (č.l. 63).

22. Námietka žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s okolnosťou, že analýza vypracovaná
žalobcom bola pôvodne v rozsahu dvoch strán a až po tom, čo žalovaný poskytol žalobcovi súčinnosť
a súčasne mu zaslal vzorové analýzy a obdobné výstupy, bola analýza žalobcom prepracovaná
a upravená, nemá v danej súvislosti opodstatnenie. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
jednoznačne konštatoval, že žalovaný kvalitu poskytnutých služieb nerozporoval po ich dodaní
žalobcom, ale predloženú analýzu zo dňa 29.10.2009 dokonca použil pri vypracovaní svojej správy
pre konkurzný súd, pričom výšku žalobcom uplatnenej sumy a rovnako kvalitu žalobcom poskytnutých
služieb namietal žalovaný až vo svojom odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 23.11.2012. Súd
prvej inštancie správne poukázal na fakt, že žalovaný uvedenú faktúru odmietol žalobcovi uhradiť z
dôvodu, že žalovanému ako správcovi nebola v časti ekonomického poradenstva priznaná odmena
konkurzným súdom, čo vyplýva z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu zo dňa 22.02.2010 (č.l.
46). Tu považuje odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným
preukázateľne vznikol záväzkový vzťah na základe Zmluvy o poskytovaní daňového poradenstva, z
ktorej ale nevyplývali žiadne špecifikácie, podľa ktorých by žalovaný bol oprávnený posúdiť a zhodnotiť
dôvodnosť nároku žalobcu na odmenu. Ako správne poznamenal súd prvej inštancie, povinnosťou
žalobcu bolo vypracovať analýzu v súlade so zmluvou, ktorá však žalobcovi neukladala povinnosť
určiť, či u úpadcu došlo k účtovným operáciám, ktoré môžu byť odporované. V predmetnej zmluve
žiadny z jej článkov neodvodzuje nárok na odmenu poskytovateľa podľa rozsahu výstupu poskytovateľa,
resp. posúdenie kvality výstupu odberateľom. Žalovaný analýzy poskytnuté žalobcom použil vo svojej
Poslednej správe o zisťovaní majetku dlžníka a vykonaných úkonoch, pričom odvolací súd opätovne
zdôrazňuje, že faktúru č. 609032 odmietol žalovaný žalobcovi uhradiť len z dôvodu, že žalovanému ako
správcovi nebola v časti ekonomického poradenstva priznaná odmena konkurzným súdom (e-mail zo
dňa 22.02.2010, č.l. 46).

23. Ďalšiu odvolaciu námietku, ktorou žalovaný namietal, že súd prvej inštancie si bez akéhokoľvek
odôvodnenia osvojil za preukázanú skutočnosť, že faktúra vystavená na sumu 977,50 eur je faktúrou
vystavenou za služby poskytnuté v súvislosti s konkurzným konaním vedeným na majetok spoločnosti
GLOBIUM, s.r.o., teda faktúrou „správnou“, a to aj napriek tomu, že samotný žalobca uviedol, že v
tejto faktúre je zaúčtovaná suma aj za poradenstvo poskytnuté spoločnosti Citroen, považuje odvolací



súd za žalovaným vyfabulovanú. Z e-mailovej komunikácie medzi účastníkmi zmluvného vzťahu zo dňa
28.02.2010 (č.l. 44) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému daňové poradenstvo v trvaní 15,5 hodiny,
a to: 7/10 - návšteva klienta žalovaného - Citroen - 1 hodina + príprava - 1,5 hody, t.j. spolu 2,5 hod.,
26-27/10 - vyhodnotenie podkladov o stave majetku za obdobie rokov 2006 až 2009 zaslané e-
mailom - 6 hodín, 29/10 - analýza listinných podkladov k predaju majetku - 4 hodiny, 1/11 - doplnenie
ekonomických údajov a textov do záverečnej správy - 3 hodiny, čo pri odmene v zmysle čl. III odsek
3.1 zmluvy (85,- eur/1 hodina) predstavuje sumu 1.317,50 eur. V rámci poskytnutej zľavy za služby si
žalobca uplatnil sumu 977,50 eur, čo vyplýva z faktúry č. 609032. Skutočnosť, že žalobca následne
do konania predložil aj faktúru č. 609032 pripojenú k jeho vyjadreniu datovaným dňom 07.10.2014,
ktorou sa fakturovalo za poskytnuté služby sumu 1.417,50 eur, je pre dané konanie irelevantné, keďže
žalobou uplatnený nárok smeroval k uplatneniu sumy 977,50 eur. Žalovaný mal vzhľadom na uvedené
po celý čas vedomosť o rozsahu fakturovaných služieb, a teda, že vyúčtovanie sa netýkalo výlučne
paušálnej odmeny pri konkurzoch. V neposlednom rade odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaný
kvalitu a rozsah analýzy, ako ani výšku žalobcom fakturovanej sumy nenamietal bezprostredne po jej
obdržaní až do času, keď žalovanému ako správcovi nebola v časti ekonomického poradenstva priznaná
odmena konkurzným súdom. Súd prvej inštancie nepochybil, ak takéto správanie sa žalovaného označil
za účelové.

24. Ohľadom námietky žalovaného, že daňové poradenstvo je v osobitnom zákone č. 78/1992
Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov definované ako poradenstvo
výlučne vo veciach daní, odvodov a poplatkov a predmetom činnosti žalobcu je taktiež len „daňové
poradenstvo“, odvolací súd dodáva, že v zmysle Štatistickej klasifikácie ekonomických činností
spadá daňové poradenstvo, uvedené v čl. I ods. 1 Zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, pod
triedu 69.20 „Účtovnícke a audítorské činnosti, vedenie účtovných kníh; daňové poradenstvo“ a
zahŕňa zaznamenávanie komerčných transakcií z obchodnej a inej činnosti, vypracovanie alebo audit
finančných záznamov, preverenie finančných záznamov a osvedčenie ich správnosti, vypracovanie
daňových priznaní fyzických osôb a podnikov a poradenskú činnosť a zastupovanie klientov pred
daňovými orgánmi. Námietka žalovaného je preto vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam irelevantná.

25. Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za
potrebné zdôrazniť, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné
dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec
správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom
vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd vyslovil záver, že rozsudok
Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/229/2010-87 zo dňa 03.06.2015 bolo potrebné podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny.

26. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

27. Podľa 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).