Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/28/2018 z 12. 2. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. februára 2019, sp. zn. 3CoKR/28/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1111236653.1 Krajský súd Bratislava | 3CoKR/28/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1111236653.1 | 2019-02-12 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Incidenčné spory Citované ustanovenia: CSP, ZKR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/80a30fe8-5292-4f94-9154-ca17d738268d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1111236653.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/28/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111236653
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111236653.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. RNDr. Silvia
Prachová, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava (predtým JUDr. Marek Letkovský), správca
konkurznej podstaty úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08
Bratislava, IČO: 35 784 717, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti žalovanému: T.. Q. P., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX X., právne zast.: FUTEJ
& Partners, s.r.o., Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, o určenie neúčinnosti právneho
úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 8Cbi/189/2011-44 zo dňa
09.11.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 8Cbi/189/2011-44 zo dňa 09.11.2017
potvrdzuje.

II. Odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu uspokojenia pohľadávky žalovaného
prednostne pred inými veriteľmi, ktorých pohľadávky boli splatné skôr, čím neodôvodnene zvýhodnil
žalovanú ako svojho veriteľa pred ostatnými veriteľmi, zamietol. V odôvodnení vydaného rozhodnutia
uviedol, že uspokojenie pohľadávky žalovanej v zmysle tvrdenia žalobcu bolo urobené v čase, kedy
už úpadca nemal dostatok finančných prostriedkov, aby splnil všetky svoje splatné záväzky, pričom ani
pohľadávky veriteľov, ktoré boli splatné už v polovici roka 2009, neboli ku dňu podania žalobného návrhu
uhradené a museli byť prihlásené do konkurzu, pričom pohľadávka žalovanej bola uspokojená pred
inými už splatnými pohľadávkami.
Žalobca mal za to, že došlo k ukráteniu ostatných veriteľov úpadcu v tom smere, že finančné prostriedky,
ktoré boli použité na uspokojenie žalovanej by za iných okolností mohli byť použité na pomerné
uspokojenie všetkých veriteľov úpadcu.

2. Súd prvej inštancie nakoľko žalobný návrh nespĺňal náležitosti v zmysle ust. § 132 ods. 1, 2 uznesením
sp. zn. 8Cbi/189/2011-23 zo dňa 23.03.2017 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 15 dní odo
dňa doručenia uznesenia opravil/doplnil žalobu zo dňa 19.10.2011 tak, že upresní petit žalobného návrhu
a predloží súdu dôkazy, o ktoré žalobný návrh opieral. Právny zástupca žalobcu lehotu, ktorú mu súd
určil na doplnenie žalobného návrhu nedodržal a písomným podaním doručeným súdu až 03.05.2017
požiadal konajúci súd o predĺženie lehoty na odstránenie vád žaloby zo dňa 12.10.2011, na ktoré bol
vyzvaný.



3. Súd prvej inštancie v zmysle zachovania procesných ustanovení prejednania veci zaoberal sa
písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie tesne pred pojednávaním v mailovej podobe, kde
požiadal právny zástupca žalobcu o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a požiadal o odročenie
pojednávania. Ako dôvod neúčasti na pojednávaní žalobca uvádzal skutočnosť, že dňa 28.04.2017
došlo na schôdzi veriteľov k výmene správcu úpadcu JUDr. Mareka Letkovského za nového správcu
JUDr. Silviu Prachovú. Uvedené rozhodnutie nebolo ešte súdom odsúhlasené, a preto s poukazom
na § 36 ods. 5 ZKR žalobca vyhodnotil, že pôvodný správca do ustanovenia nového správcu alebo
odmietnutia hlasovania schôdze veriteľov súdom môže vykonávať len úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
Právny zástupca žalobcu mal za to, že účasť na pojednávaní a rozhodovanie o ďalšom postupe v konaní
je úkonom, ktorý znesie odklad a žiadal pojednávanie odročiť.

4. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní mal za to, že pôvodne menovaný správca konkurznej
podstaty zamenením v čase termínu pojednávania nestratil procesnú spôsobilosť byť účastníkom
konania. K odvolaniu pôvodného a k ustanoveniu nového správcu dochádza až na základe
právoplatného rozhodnutia konkurzného súdu, ktoré vydané k termínu pojednávania nebolo. Uviedol,
že pre prejednávanú vec je podstatné najmä to, že s uznesením schôdze o výmene správcu je spojené
aj zákonné obmedzenie rozsahu činnosti doterajšieho správcu, a to na najnutnejšie úkony. Mal za to, že
ktoré úkony sú tie, ktoré nepripúšťajú odklad, zákon o konkurze a reštrukturalizácii bližšie nešpecifikuje,
avšak povinnosti správcu sú upravené v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ale aj v zákone o
správcoch, podľa ktorých musí správca, pokiaľ nebol z jeho funkcie súdom právoplatne odvolaný,
postupovať. Schôdza veriteľov mohla uznesením určiť presný rozsah najnutnejších úkonov doterajšieho
správcu čo však z obsahu zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru konaného dňa 28.04.2017 takýto
presný rozsah nevyhnutných úkonov správcovi nevyplýval. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že
schôdza konkurzných veriteľov neobmedzila pôvodného správcu v tom, aby nevystupoval ako účastník
konania v už začatých konaniach, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi
a vec prejednal. Mal za to, že nie je v záujme hospodárnosti, aby sa konania, ktoré súvisia s konkurzným
konaním, najmä incidenčné konania o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty atď. odročovali, a to
najmä z dôvodu, že usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v konkurze má byť čo najrýchlejšie a
najhospodárnejšie. Vzhľadom na hore uvedené súd prvej inštancie žiadosť o odročenie pojednávania
neakceptoval, pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a vec meritórne rozhodol.

5. Súd prvej inštancie ďalej vo vydanom rozhodnutí uviedol, že na ospravedlnenie právneho zástupcu
žalobcu nebolo zo strany súdu možné aplikovať ust. § 184 CSP, keďže ospravedlnenie právny zástupca
žalobcu súdu doručil tesne pred prejednaním veci. Súd konanie právneho zástupcu žalobcu považoval
za obštrukciu, vec prejednal aj napriek tomu, že sa žalobca pojednávania nezúčastnil.

6. Okresný súd po vykonanom dokazovaní čo do dôvodnosti podanej žaloby mal zistené, že uznesením
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 05.05.2011 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE. Do funkcie správcu ustanovil Mgr. Mareka Letkovského, so sídlom kancelárie Legionárska
1/C, 831 04 Bratislava.

7. Uplatnený žalobný návrh posúdil podľa ust. § 57 ods. 1 prvá veta ZKR právne úkony týkajúce sa
majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej
pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

Podľa ust. § 57 ods. 2 prvá veta ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u
povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu.

Podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa ust. § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon,
ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú ak vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným veriteľom.



Podľa ust. § 59 ods. 3 ZKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok
dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa ust. § 59 ods. 4 ZKR, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli
urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka,
ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa ust. § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť
druhej strane známy.

Podľa ust. § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,
úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá,
ak sa nepreukáže opak.

Podľa ust. § 60 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené
počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa ust. § 9 ods. 1 ZKR, ako aj v spojení s § 116 a § 117 OZ, spriaznenou osobou právnickej osoby sa
na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,
prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby; b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá
má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť; c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci
zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b); d) blízka
osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c; e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba
alebo niektorá z osôb uvedená v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

8. Súd prvej inštancie mal nesporne preukázané, že žalovaný nie je osobou spriaznenou s dlžníkom
(úpadcom) a žalobca túto skutočnosť v konaní ani netvrdil. Žalovaný súdu nepredložil žiadne dôkazy
alebo tvrdenia, ktoré by preukázali dôvodnosť podanej žaloby a počas konania bol pasívny. Taktiež
k ukráteniu veriteľov konaním žalovaného súd prvej inštancie v zmysle vykonaného dokazovania
nedospel, nakoľko musí ísť o dlžníka, ktorý ukrátil svojich veriteľov a preukáže sa mu súčasne úmysel
veriteľov ukrátiť, pričom tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Tvrdenie žalobcu, že PDSI (úpadca) prednostne uspokojil žalovanú pred inými veriteľmi, ktorých
pohľadávky boli splatné skôr, ktoré mali byť žalovanej vyplatené, neboli žalobcom presne špecifikované.
Keďže podmienky pre odporovanie právneho úkonu podľa § 59 a § 60 ZKR, ktoré by zakladali
predpoklady pre určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu naplnené neboli, súd prvej inštancie
žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

9. Voči vydanému rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, ktorý namietal súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Žalobca sa nestotožnil s rozhodnutím súdu v tom smere, že súd neakceptoval ospravedlnenie neúčasti
právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania,
pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a vec meritórne rozhodol stotožnil sa so
záverom súdu prvej inštancie ohľadne procesného postavenia odvolaného SKP, v tom zmysle, že pre
prejednávanú vec malo byť podstatné najmä to, že s uznesením schôdze o výmene správcu je spojené aj
zákonné obmedzenie rozsahu činnosti doterajšieho správcu, a to na najnutnejšie úkony. Žalobca mal za
to, že pokiaľ súd neakceptoval ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalobcu ako aj jeho žiadosť
o odročenie pojednávania z uvedených dôvodov, a na tomto pojednávaní vec meritórne prejednal a
rozhodol, je potrebné takéto rozhodnutie a postup súdu považovať za arbitrárne, resp. za šikanózne.
Poukázal na § 36 ods. 5 ZoKR. Ak sa schôdza veriteľov uznesie na výmene správcu, doterajší správca
môže do ustanovenia nového správcu alebo odmietnutia hlasovania schôdze veriteľov súdom vykonávať
len úkony, ktoré nepripúšťajú odklad; schôdza veriteľov môže uznesením určiť presný rozsah týchto
úkonov.



10. Právny zástupca žalobcu dňa 08.11.2017 ospravedlnil svoju ako aj žalobcovu neúčasť na vytýčenom
pojednávaní dňa 09.11.2017 a zároveň požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že dňa 28.04.2017
došlo na schôdzi veriteľov úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE k výmene
správcu konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Mareka Letkovského za nového správcu JUDr. RNDr.
Silvia Prachová, pričom toto rozhodnutie nebolo odsúhlasené súdom a že účasť na pojednávaní a
rozhodovanie o ďalšom postupe v konaní je úkonom, ktorý znesie odklad a o ktorom by mal v prípade
výmeny správcu rozhodovať nový správca v záujme kontinuity. Žalobca v žiadnom prípade nespochybnil
svoju procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania, avšak vychádzal z dispozičného oprávnenia
účastníka konania, ktoré môže v prípade potvrdenia výmeny správcu zo strany súdu nový správca
využiť aj tým spôsobom, že nebude v konaní pokračovať ďalej a vezme žalobu späť. V takom prípade
by dochádzalo účasťou na vytýčenom pojednávaní a prejednaním veci okrem iného k zbytočnému
navyšovaniu nákladov spojených s účasťou právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré predstavujú
pohľadávku proti podstate. V záujme hospodárnosti konania, preto žalobca vyhodnotil, že účasť na
pojednávaní ako aj samotné otvorenie pojednávania nie sú z uvedených dôvodov účelné a hospodárne.
Mal za to, že každý konkurzný správca napriek tomu, že je viazaný zákonom ustanoveným postupom
môže viesť samotný konkurz a s ním súvisiace konania vlastným spôsobom a zvoliť vlastnú stratégiu
pri hospodárení s majetkom úpadcu. Samotný súd uvádzal, že proti rozhodnutiu o výmene správcu
odvolanie nie je prípustné, preto aj súdu muselo byť zrejmé, že správca už de facto vymenený bol a čaká
sa len na formálne schválenie zo strany súdu. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že práve účasť
na pojednávaní je úkon, ktorý znesie odklad, nakoľko žalobca svoju žiadosť o odročenie pojednávania
zaslal súdu v dostatočnom predstihu. Žalobca vykonal práve úkon, ktorý nezniesol odklad a tým bolo
ospravedlnenie pojednávania a žiadosť o jeho odročenie, čo aj urobil a tým si splnil svoju zákonnú
povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Čo sa týka obmedzenia rozsahu činnosti doterajšieho
správcu, na ktoré poukázal súd, že zo strany schôdze veriteľov nebolo uskutočnené, mal za to, že
prijatie takéhoto rozhodnutia zo strany schôdze veriteľov nie je podmienkou obmedzenia úkonov, ktoré
môže správca počas predmetného obdobia vykonávať. Práve naopak, žalobcovi táto reštrikcia vyplýva
priamo zo zákona a pokiaľ by konal naďalej v plnom rozsahu porušil by ustanovenie § 36 ods. 5 ZoKR,
ak by uskutočnil úkon, ktorý by odklad zniesol. V odvolaní poukázal na čl. 2, 3, 16 a 17 ods. 1 CSP
s tým, že súd prvej inštancie rozhodol arbitrárne a v rozpore so základnými princípmi CSP. Pokiaľ
súd rozhodol meritórne na pojednávaní, o ktorého odročenie žiadal žalobca, konal nehospodárne a
predčasne. Vydané rozhodnutie žiadal v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo riadne doručené nevyjadril.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -
CSP v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po
oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné. Plne sa stotožnil so skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie a dospel k záveru
že je vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov podaného odvolania
dospel k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku
zákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia
prvoinštančného súdu a toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

16. Odvolateľ súdu prvej inštancie vytýkal nesprávnosť procesného postupu a odňatie možnosti
odvolateľa (žalobcu) konať pred súdom tým, že neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu
žalobcu a žalobcu ako takého z pojednávania, vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti a



nevysporiadal sa s písomným podaním žalobcu označeným ako odstránenie vád návrhu (pripojeným k
ospravedlneniu z pojednávania).

Odvolaciu námietku vytýkajúcu súdu prvej inštancie odňatie možnosti odvolateľa (žalobcu) konať
pred súdom neakceptovaním ospravedlnenia z pojednávania, prejednaním a rozhodnutím veci v
neprítomnosti žalobcu odvolací súd nevzhliadol dôvodnou. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje
so správnosťou procesného postupu prvoinštančného súdu, dôvody ktorého konajúci súd uviedol
dostatočne a právne akceptovateľným spôsobom.

17. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že konanie v prejednávanej veci začalo žalobou
doručenou súdu prvej inštancie dňa 19.10.2011. Konajúci súd vo veci nariadil pojednávanie na
09.11.2017 o 12.30. hod., na ktoré strany sporu riadne predvolal. Právny zástupca žalobcu si predvolanie
prevzal 11.10.2017 o 8.46 hod., t.j. v dostatočnom čase potrebnom na prípravu na pojednávanie, ako
aj na oznámenie prípadného závažného dôvodu pre odročenie pojednávania, spĺňajúceho zákonné
podmienky § 183 CSP.

Ospravedlnenie z pojednávania právny zástupca žalobcu doručil konajúcemu súdu elektronicky
(mailom) dňa 09.11.2017 s odôvodnením, že dňa 28.04.2017 došlo na schôdzi veriteľov PDSI k výmene
SKP, pričom rozhodnutie nebolo odsúhlasené súdom. Účasť na pojednávaní podľa právneho zástupcu
žalobcu nie je neodkladným úkonom, ale úkonom ktorý znesie odklad a bude vecou nového správcu,
ako bude vo veci podanej ďalej konať.

18. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o
nedôvodnosti a účelovosti doručeného ospravedlnenia, ktoré nespĺňa zákonné predpoklady na
odročenie pojednávania. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že právny zástupca žalobcu
dôvodnosť ospravedlnenia zakladá na skutočnosti - výmene SKP, ktorá nastala tri mesiace pred
nariadením termínu pojednávania, konajúcemu súdu bola známa a v súvislosti s prípravou pojednávania
sa s ňou vysporiadaval.

Právny zástupca žalobcu v odvolaní nespochybnil súdom prvej inštancie konštatovanú procesnú
spôsobilosť žalobcu JUDr. Mareka Letkovského byť účastníkom konania, dôvodil len dispozičným
oprávnením žalobcu, ktoré môže v prípade potvrdenia výmeny správcu konkurzným súdom, nový
správca využiť aj tým spôsobom, že nebude v konaní pokračovať ďalej a vezme žalobu späť. Takáto
subjektívna, ničím nepodložená argumentácia právneho zástupcu žalobcu obsahujúca úvahu o možnom
postupe nového správcu do budúcnosti je neprípustná a nemôže byť právne relevantným dôvodom na
odročenie pojednávania, ani na vyhovenie odvolaniu.

V zmysle zásad, na ktorých spočíva občianske súdne konanie a prejednávanie sporových vecí súdom,
predstavuje pojednávanie zákonom vytvorený priestor strán sporu na vedenie procesného útoku, alebo
procesnej obrany, ako aj priestor súdu na vykonávanie procesných úkonov, vedenie dokazovania a
sumarizovanie skutkového stavu tvoriaceho podklad na rozhodnutie. Účasť na pojednávaní je nielen
procesným právom strany sporu, ale zároveň aj vyjadrením miery jeho záujmu o spor (najmä v pozícii
žalobcu) a priestorom na osobný prednes podstatných skutkových tvrdení a dôkazov, ktoré považuje vo
svoj prospech (pre dosiahnutie úspechu vo veci) za podstatné a rozhodujúce.

V neposlednom rade je účasť na pojednávaní aj prejavom rešpektu k súdu, na ktorý sa žalobca žalobou
obracia a priestorom na osobný procesný a skutkový dialóg so žalovaným (protistranou). Neúčasť na
pojednávaní musí byť podložená vážnym, pre súd ospravedlniteľným, dôvodom.

19. Podľa § 36 ods. 5 ZKR, ak sa schôdza veriteľov uznesie na výmene správcu, doterajší správca môže
do ustanovenia nového správcu alebo odmietnutia hlasovania schôdze veriteľov súdom vykonávať len
úkony, ktoré nepripúšťajú odklad; schôdza veriteľov môže uznesením určiť presný rozsah týchto úkonov.

Ospravedlnenie z pojednávania s poukazom na to, že podľa právneho zástupcu žalobcu účasť na
pojednávaní nie je neodkladným úkonom SKP podľa § 36 ods. 5 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z., o
konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) neobstojí a nie je možné sa s touto argumentáciou
žalobcu stotožniť. Žalobcovi, ani jeho právnemu zástupcovi, nič nebránilo na pojednávanie sa dostaviť.
Podmienky na prejednanie veci na pojednávaní, vrátane právnym zástupcom žalobcu namietanej



výmeny správcu a účasti pôvodného správcu (žalobcu) na pojednávaní, skúma a hodnotí konajúci súd
na začiatku pojednávania. Navyše, právne zastúpený žalobca mohol konať prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, ktorého plná moc bola v čase konania pojednávania platná a procesné účinná.
Argumentácia právneho zástupcu žalobcu a výklad neodkladného úkonu správcu, za ktorý podľa jeho
názoru nie je možné považovať účasť na pojednávaní, neobstojí. Súdna prax už dala odpoveď na
otázku, že účasť na súdnom pojednávaní nesporne je neodkladným úkonom tak právneho zástupcu
(okrem prípadu, ak ho klient tejto povinnosti nezbaví), ako aj správcu konkurznej podstaty, ktorý je v
súčasnom právnom priestore právne kvalifikovanou osobou (advokátom) a jeho úlohou je hájiť záujmy
konkurznej podstaty v prospech konkurzných veriteľov, o to viac, ak je sám iniciátorom sporu. Právo
strany sporu, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti
strany sporu, ale tak, že súd je povinný umožniť strane sporu uplatnenie tohto práva. Ospravedlnenie
právneho zástupcu žalobcu a žalobcu z pojednávania nariadeného na 09.11.2017 nespĺňalo charakter
dôležitého dôvodu predpokladaného § 183 ods. 1 až 3 CSP. Pojednávaním bez prítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu nebolo žalobcovi znemožnené, aby uskutočňoval svoje procesné práva v
takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Skutočnosť, že súd prvej inštancie
odvolateľovi pred prejednaním veci neoznámil, že žiadosť právneho zástupcu o odročenie pojednávania
neakceptuje (§ 183 ods. 4 CSP), odvolací súd vzhľadom na okolnosti kauzy nepovažuje za procesné
pochybenie, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.

20. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

Naplnenie obsahu tejto normy zmaril sám účastník tým, že žiadosť o odročenie pojednávania
nariadeného na 09.11.2017 o 12.30hod. doručil súdu tesne pred termínom jeho konania, a to
dňa 09.11.2017 o 08.43 hod., čím súdu neumožnil a nevytvoril priestor na doručenie oznámenia
(vyrozumenia) o neakceptovaní jeho žiadosti. Nemožno pritom opomenúť, že žalobca ako aj jeho
právny zástupca je kvalifikovanou práva znalou osobou (advokátom), od ktorého je potrebné a
dôvodné vyžadovať procesné správanie súladné so zákonom tak, aby nielen právny zástupca, ale aj
súd, mal priestor sa s takýmto podaním vysporiadať a svoj procesný postup strane sporu oznámiť.
Postup podľa § 183 ods. 4 CSP v zmysle „bezprostredne oznámi“, nie je možné vykladať tak,
že oznámenie o neakceptovaní termínu pojednávania musí byť strane sporu doručené vždy pred
termínom pojednávania. V tomto zmysle oznámenie podľa § 183 ods. 4 CSP nie je porušením
procesnej podmienky, ktorá by mala za následok zrušenie rozhodnutia, v kontexte žalobcom uvádzaných
odvolacích dôvodov.

Vzhľadom na hore uvedené, odvolací súd dôvod na zrušenie rozsudku podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/
CSP, tak ako navrhol žalobca, považoval za bezdôvodný.

21. Taktiež odvolací súd pri oboznámení sa s obsahom vydaného rozhodnutia, ako aj s odvolacími
dôvodmi žalobcu, nevzhliadol dôvodnou ani odvolaciu námietku žalobcu vytýkajúcu súdu prvej inštancie
nevysporiadanie sa s podaním žalobcu z 09.11.2017, ktorým odstraňoval vady žaloby. Odvolací súd
má z obsahu označeného podania založeného na č.l. 35, 38 spisu preukázané, že žalobca ním
dopĺňa skutkový opis uvedením všeobecného zoznamu peňažných úhrad, ktoré mal úpadca uhradiť
žalovanému, titulom vyrovnacieho podielu, z pokladničnej hotovosti 30.04.2010. Súčasne upresnil petit
žaloby uvedením konkrétnej peňažnej sumy pohľadávky, ktorej úhradu považuje za neúčinný právny
úkon.

22. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a zrejmého z
obsahu spisu konštatuje, že žalobca podaním z 09.11.2017, doručeným súdu tesne pred termínom
pojednávania, síce doplnil skutkový stav a petit žaloby o upresnenie finančnej sumy, času a spôsobu ich
úhrady, čím odstránil neurčitosť petitu žaloby, avšak v zhode so záverom prvoinštančného súdu je nutné
konštatovať, že neuviedol žiadne podstatné skutkové tvrdenia, ani dôkazy, preukazujúce naplnenie
skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR, v znení do 31.12.2011 alebo
ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR. Žalobca neprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci, že by
k ukracujúcemu úkonu došlo počas úpadku, alebo že by tento úkon úpadok spôsobil. (Uznesenie sp. zn.



8Cbi/189/2011-23 zo dňa 23.03.2017 s termínom odstránenia vád podania bolo žalobcovi doručené dňa
28.03.2017 s lehotou 15 dní.) Žalobca dňa 09.11.2017 vady podania upresnil podaním z č.l. 35, 38 spisu.

23. Žalobca rovnako nepreukázal ani skutočnosť, že by žalovaný bol spriaznenou osobou úpadcu, vo
vzťahu ku ktorej platí zákonná domnienka existencie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov a vedomosť druhej
strany o tomto úmysle. Za týchto okolností skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozhodnutia
nevysporiadal s podaním žalobcu zo dňa 09.11.2017 a nesprávne uvádzal, že žalobca nešpecifikoval
výšku žalovanej pohľadávky nie je vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia.
Z predmetných dokladov, ako konštatoval aj prvoinštančný súd, nemožno bez pochybnosti vyvodiť ani
záver o tom, či príjemcom peňazí bola tá istá osoba. Záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného
bremena žalobcom je tak podľa odvolacieho súdu opodstatnený a správny.

24. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak
rozhoduje uznesením.

25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

26. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvého stupňa podľa § 387 CSP potvrdil tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
kedy úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne odvolacie
trovy konania nevznikli a nárok na ich náhradu si ani neuplatnil.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/, e/ CSP).