Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/36/2019 z 29. 4. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2019, sp. zn. 8Co/36/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1112227720.3 Krajský súd Bratislava | 8Co/36/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1112227720.3 | 2019-04-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 370 ods. 2 CSP, § 256 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6978fb23-ee07-42d4-92e0-2a6e916805f9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1112227720.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/36/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112227720
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1112227720.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: T. G., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z. XX,
Z., zastúpeného: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, Bratislava, IČO: 47 231 157, proti
žalovaným: 1/ IDOPS, družstvo, so sídlom Hýrošova 3, Bratislava, IČO: 00 684 872, zastúpenému:
CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o., so sídlom Royova 9, Piešťany, IČO: 47 255
633, 2/ R.. L. L., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. X, Z., o uvedenie veci do pôvodného stavu, o späťvzatí žaloby
po vydaní rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. marca 2017, č. k. 18C/163/2012-638, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu
voči žalovaným 1/ a 2/ rade zamietol a priznal im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, z r
u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Vo výroku, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania, rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 20. marca 2017, č. k. 18C 163/2012-638, zamietol súd prvej inštancie návrh
žalobcu na prerušenie konania, pričom vo veci samej zamietol žalobu podanú proti žalovaným 1/ a 2/ a
žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca sa vo veci samej domáhal
uloženia povinnosti žalovanému 1/ uviesť spoločné časti bytového domu: priečku v suterénne pozdĺž
celého bytu č.X zasahujúcu do spoločnej chodby v bytovom dome súp. č. XXXXXX postaveného na
pozemku parc. č. XXXX/X nachádzajúceho sa na ul. K. Ú. XX O. T. Z. - M. W. do stavu v akom boli pred
začatím rekonštrukčných prác vykonávaných žalovaným 1/ a žalovanému 2/ povinnosť uviesť spoločné
časti bytového domu: okenné otvory na byte č. X v bytovom dome súp. č. XXXXXX postaveného na
pozemku parc. č. XXXX/X nachádzajúceho sa na ul. K. Ú. XX v obci Z. - M. W. do stavu v akom boli pred
začatím rekonštrukčných prác vykonávaných žalovaným 1/. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo zistenie,
že žalobný návrh nezodpovedá požiadavkám § 132 C.s.p., nakoľko z hľadiska skutkových tvrdení a
formulácie je nevykonateľný, pričom prvoinštančný súd konštatoval i to, že pokiaľ je žalobca je toho
názoru, že konaním žalovaných došlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva a predmetnou žalobou sa
domáha odstránenia dôsledkov tohto zásahu uvedením do pôvodného stavu, tak sa nejedná o ochranu
vlastníckeho práva podľa § 126 OZ ale o naturálnu reštitúciu podľa § 442 ods. 3 OZ na základe ktorého
je možné sa domáhať náhrady škody, avšak nie je možné požadovať uvedenie do predchádzajúceho
stavu podľa § 126 OZ prípadne prostredníctvom negatórnej žaloby požadovať odstránenia následkov
neoprávneného zásahu, ktoré je uvedením do pôvodného stavu predovšetkým preto, že to expres verbis
z ustanovenia nevyplýva. Táto možnosť prichádza do úvahy jedine v prípade, ak odstránenie rušivých
následkov je spojené s uložením povinnosti zdržať sa zásahov do práv vlastníka veci. Proti všetkým
výrokom rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
2. Po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie, avšak pred tým, než tento (v dôsledku podaného odvolania)
nadobudol právoplatnosť, žalobca písomným podaním doručeným dňa 18.06.2018 zobral žalobu v
celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť, a to z dôvodu, že v priebehu konania bolo na



domovej schôdzi predmetného bytového domu konanej dňa 30.11.2017 prijaté uznesenie, ktorým bolo
odsúhlasené súčasné vyhotovenie vonkajšej nosnej priečky v suteréne domu, ktorá je v spoluvlastníctve
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ktorá oddeľuje byt č. X, a to podľa podmienok
projektovej dokumentácie architekta a podmienok statika, pričom zápis z tejto schôdze mu bol vhodený
do schránky v mesiaci máj 2018 a súdu bol doručený dňa 05.06.2018. Nakoľko dôvodom podania
ich žaloby bola skutočnosť, že žalovaní nemali na zmeny fasády domu udelený riadny súhlas vlastníkov
bytov a nebytových priestorov (keď súhlas udelený na schôdzi konanej dňa 21.04.2015 bol v dôsledku
predbežného opatrenia vydaného v konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9C/142/2015 neúčinný)
a žalovaní počas konania predložením súhlasu udeleného na domovej schôdzi potvrdili, že tento súhlas
bol potrebný a nimi uskutočnené práce povolené nemali a zároveň svoju povinnosť v tomto smere splnili,
zanikol predmet sporu a odpadol dôvod, pre ktorý bola žaloba podaná. Z uvedených dôvodov žiadal
žalobca pripustiť späťvzatie, rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, konanie zastaviť a o trovách konania
rozhodnúť tak, že im súd prizná náhradu trov konania, nakoľko žalovaní zavinili zastavenie konanie,
keď v priebehu konania dodatočne konvalidovali svoje nezákonné konanie spočívajúce v stavebných
úpravách spoločných častí bytového domu vykonaných bez súhlasu ostatných vlastníkov. Alternatívne,
pre prípad, že by sa súd prvej inštancie s ich názorom nestotožnil, žiadali o trovách rozhodnúť tak, že
žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, a to s poukazom na ust. § 257 C.s.p., pretože tu existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.
3. Žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, avšak žiadali priznať nárok na náhradu trov konania, a to s
poukazom na skutočnosť, že žalobca toto konanie inicioval bezdôvodne, žalobný petit bol formulovaný
zmätočne a nevykonateľne, pričom nariadené neodkladné opatrenie im znemožňuje uskutočňovať
akékoľvek stavebné úpravy na nehnuteľnostiach, čo im prakticky znemožňuje nehnuteľnosti užívať.
Zdôraznili tiež, že v konaní pred súdom prvej inštancie bol žalobca v celom rozsahu neúspešný, keď
súd podanú žalobu zamietol, a to z dôvodu, že žalobný petit nezodpovedá požiadavkám
§ 132 C.s.p. nakoľko z hľadiska skutkových tvrdení a formulácie je nevykonateľný. Poukázali na to, že
späťvzatím žaloby sa žalobca iba snaží vyhnúť potvrdeniu napadnutého rozsudku odvolacím súdom,
teda neúspechu v spore. Napokon poukázali na to, že na vykonanie ich stavebných úprav nebolo
potrebné stavebné povolenie ani ohlásenie stavebnému úradu, pričom nimi nedošlo ani k
žiadnej zmene na spoločných častiach domu. Na základe uvedeného uzavreli, že neexistuje žiaden
dôvod na to, aby im súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko nejde o prípad, kedy by došlo k
zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, ktorá bola podaná dôvodne.
4. Žalobca v reakcii na vyjadrenia žalovaných zotrval na svojej argumentácii uvedenej v
späťvzatí žaloby, argumentáciu žalovaných označil za nesprávnu a zdôraznil, že nakoľko žalovaní
stavebné úpravy vykonali svojvoľne a bez súhlasu ostatných vlastníkov, ktorým nedisponoval až do
schôdze konanej dňa 30.11.2017, ktorej zápisnica bola vytvorená až v roku 2018. Žalobu preto
podal dôvodne, keďže žalovaní vykonali stavebné úpravy bez súhlasu ostatných vlastníkov a žalobu
vzal späť po tom, ako im bol tento súhlas (pod ťarchou žaloby) dodatočne udelený, pričom za tohto stavu
zastavenie konania spôsobil žalovaní, a preto by mali znášať trov konania oni, alternatívne
žiadna zo strán sporu.
5. Odvolací súd prejednal vec podľa § 370 ods. 1,2 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 C.s.p. a § 378 ods. 1 C.s.p., a vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu
späť po tom, čo už rozhodol súd prvej inštancie, avšak rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol ešte
vo výroku vo veci samej a výroku o trovách konania právoplatnosť, pričom žalovaní so späťvzatím žaloby
súhlasili, späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil, a keďže týmto
dispozitívnym úkonom žalobcu zanikol celý predmet sporu, konanie zastavil (§ 370 ods. 2 C.s.p.).
6. Vo vzťahu k náhrade trov konania sa v prvom rade žiada poukázať na to, že konanie vo veci samej
bolo zastavené, a preto je so zreteľom na ust. § 256 ods. 1 C.s.p. rozhodujúce posúdenie otázky
zavinenia zastavenia konania. Z formálneho (procesného) hľadiska treba zastavenie konania pričítať
žalobcovi, ktorý doručením účinného späťvzatia žaloby vyvolal procesnú situáciu, v ktorej bolo (po
vyslovení súhlasu žalovaného) povinnosťou súdu konanie zastaviť. Pre účely rozhodnutia o náhrade
trov konania je však v danom prípade nevyhnutné otázku zavinenia zastavenia konania posudzovať v
širšom zmysle a v tejto súvislosti je potrebné skúmať, aký bol skutočný dôvod späťvzatia žaloby (čo bolo
jeho príčinou). V zmysle aktuálnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, avšak tiež
Ústavného súdu SR (porov. napr. nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017)
je nesporné, že niet dôvodu na odmietnutie použitia ustálenej judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa
týka § 146 ods. 2 O.s.p. Preto treba vychádzať z toho, že ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku
späťvzatia žaloby, žalovanému možno uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania ak pre jeho
správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. Zároveň však platí, že (hmotnoprávna)



dôvodnosť žaloby sa pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania zásadne neposudzuje
a rozhodujúce je to, koho správanie po podaní žaloby bolo príčinou späťvzatia žaloby a tak i zastavenia
konania.
7. Ak bola žaloba vzatá späť bez uvedenia dôvodu, prípadne na základe rozhodnutia žalobcu ktoré
nie je (iba) reakciou na správanie žalovaného, ktorého dôsledkom je odpadnutie predmetu sporu,
treba vychádzať z toho, že žalobca zavinil zastavenie konania a je tak povinný nahradiť trovy konania
žalovanému.
8. Ak je žaloba vzatá späť z dôvodov spočívajúcich v správaní žalovaného, ktorého následkom je (v
porovnaní so stavom v čase začatia konania) taká zmena (skutkovej) situácie, že ďalšie pokračovanie
v spore by zjavne viedlo k zamietnutiu podanej žaloby, treba vychádzať z toho, že žalovaný svojím
konaním zavinil (spôsobil), že žalobca bol nútený vziať žalobu späť a zavinil tak i zastavenie konania.
Najčastejším príkladom takéhoto zavinenia je splnenie povinnosti, ktorej uloženia sa žalobca domáhal
v petite žaloby. V takomto prípade je žalovaný povinný nahradiť trovy konania žalobcovi.
9. V praxi však dochádza i k tomu, že po začatí konania nastane podstatná zmena skutkového stavu,
ktorá vylučuje možnosť vyhovenia podanej žalobe (a núti tak žalobcu vziať žalobu späť), avšak takáto
zmena skutkového stavu nemá pôvod v správaní ani jednej zo strán sporu a žiadnej z nich preto
nemožno pričítať ani zavinenie zastavenia konania. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 256 ods. 1
C.s.p. je v takomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu na mieste žiadnej zo strán sporu náhradu
trov konania nepriznať, keď povinnosť nahradiť protistrane trovy konania možno uložiť iba v prípade
(preukázanej) existencie zavinenia zastavenia konania, ktoré však za daného stavu nie je prítomné na
strane žalobcu ani žalovaného.
10. V prejednávanej veci sa žalobca proti žalovaným domáhal poskytnutia ochrany jeho
(spolu)vlastníckemu právu, do ktorého bolo (podľa jeho tvrdenia) zasiahnuté tým, že žalovaní realizovali
stavebné úpravy (zmeny) na spoločných častiach bytového domu K. Ú. XX O. Z. bez súhlasu ostatných
spoluvlastníkov, pričom žiadal žalovaným uložiť povinnosť spoločné časti bytového domu - priečku v
suterénne pozdĺž celého bytu č. X zasahujúcu do spoločnej chodby v bytovom
dome a okenné otvory na byte č. X v bytovom dome uviesť do pôvodného stavu, v akom boli pred
začatím rekonštrukčných prác vykonávaných žalovanými. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca
sa splnenia uvedenej povinnosti domáhal s poukazom na skutočnosť, že žalovaní ním namietané
stavebné úpravy uskutočnili bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov (č.l. 3 spisu). Z obsahu spisu pritom
nepochybne vyplýva, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo výlučne to, že počas konania (po podaní
žaloby) boli dodatočne stavebné úpravy uskutočnené žalovanými odsúhlasené na schôdzi vlastníkov
bytov konanej dňa 30.11.2017, pričom žalobca sa o tom dozvedel až v roku 2018. Zápisnica
o predmetnej schôdzi bola naviac žalovanými predložená až spolu s ich vyjadrením k
odvolaniu žalobcu dňa 29.03.2018. Za daného stavu, keď dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť,
že stavebné úpravy, ktoré žiadal žalobca uviesť do pôvodného stavu, dodatočne odsúhlasili vlastníci
bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome a k tejto zmene skutkového stavu
došlo až v priebehu konania, dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovi nemožno pričítať zavinenie
zastavenia konania a nie sú tak splnené predpoklady na priznanie nároku na náhradu trov
konania žalovaným.
11. Zároveň však odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že zavinenie zastavenia
konania nemožno pričítať ani žalovaným. K dodatočnému (žiada sa poznamenať, že opakovanému)
odsúhlaseniu vykonaných stavebných úprav týkajúcich sa spoločných častí domu, totiž došlo na schôdzi
vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 30.11.2017, a to na základe podnetu a požiadavky
stavebného úradu, no tiež z dôvodu, že v dôsledku žaloby žalobcu v inom spore (9C/142/2015) a na
návrh žalobcu nariadeného predbežného opatrenia, boli účinky pôvodne (dňa 21.04.2015) udeleného
súhlasu odložené. Žalovaní však naviac zvolanie schôdze vlastníkov, termín ani výsledok hlasovania
nemali objektívne možnosť ovplyvniť do tej miery, aby predmetné hlasovanie a odsúhlasenie vykonaných
stavebných zmien bolo možné považovať za ich správanie, ktorým zavinili zastavenie konania. Neboli
preto splnené predpoklady ani na vznik povinnosti žalovaných nahradiť trovy konania žalobcovi.
12. Za tohto stavu dospel odvolací súd k záveru, že nakoľko zavinenie zastavenia konania (ako ho má
na mysli ust. § 256 ods. 1 C.s.p.) nemožno v tomto prípade pričítať výlučne žalobcovi ani žalovaným, a
preto je potrebné; so zreteľom na Článok 4 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc primerane z analogického použitia
ust. § 255 ods. 2 C.s.p.; o trovách konania rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.
13. Len pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že ak by aj bolo možné dospieť k záveru, že jedna zo
strán zavinila zastavenie konania, priznanie nároku na náhradu trov konania protistrane nie je v tomto
prípade na mieste vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v danej veci



spočívajú predovšetkým v povahe uplatneného nároku, vzájomnom správaní oboch strán sporu pred
začatím konania i v jeho priebehu, ako aj špecifických príčinách odpadnutia dôvodu na podanie žaloby
až po začatí konania, spôsobeného aj nepružnou reakciou schôdze vlastníkov bytov, no v neposlednom
rade i vzájomnou animozitou medzi stranami sporu. Za tohto stavu podľa názoru odvolacieho
súdu požiadavkám na spravodlivé rozhodnutie o trovách konania zodpovedá iba také rozhodnutie,
ktorého dôsledkom je, že každá zo strán bude znášať vzniknuté trovy z vlastných prostriedkov (s čím
je uzrozumený aj žalobca, ktorý takéto rozhodnutie o trovách ako alternatívu navrhol už v písomnom
späťvzatí žaloby).
14. Pre úplnosť odvolací súd záverom uvádza, že za neopodstatnenú považuje argumentáciu
žalovaných, že žalobca sa späťvzatím žaloby iba snaží vyhnúť neúspechu v danom spore.
Bez ohľadu na skutočnosť, že pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. zásadne
nemožno posudzovať (hmotnoprávnu) dôvodnosť podanej žaloby, je totiž nepochybné, že priamym a
bezprostredným dôvodom späťvzatia žaloby zo strany žalobcu bolo dodatočné odsúhlasenie stavebných
zmien vykonaných žalovanými na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov daného bytového
domu dňa 30.11.2017, o čom sa žalobca dozvedel krátko pred tým, než žalobu vzal späť a žiadal konanie
zastaviť.
15. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna
zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
16. Bez zreteľa na vyššie uvedené musel odvolací súd napriek späťvzatiu žaloby na základe odvolania
včas podaného žalobcom preskúmať správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bol
zamietnutý návrh žalobcu na prerušenie konania. Žalobca totiž síce vzal účinne žalobu späť, avšak
nevzal späť svoje odvolanie proti rozsudku v tejto výrokovej časti.
17. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu žalobcu na prerušenie konania odôvodnil tým, že na
prerušenie konania neboli splnené zákonom stanovené podmienky, nakoľko žaloba vo veci samej bola
zamietnutá a preto je návrh na prerušenie konania právne irelevantný.
18. Žalobca svoje odvolanie v časti týkajúcej sa prerušenia konania odôvodnil tým, že závery súdu prvej
inštancie o nesplnení predpokladov na prerušenie konania treba považovať za nesprávne, nakoľko v
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9C/142/2015 sa rieši otázka zásadného
právneho významu pre toto konania, a to otázka, či bol žalovaným udelený riadny súhlas sa realizáciu
sporných stavebných prác. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobca v tejto časti napadnutý rozsudok zmeniť
a jeho návrhu na prerušenie konania vyhovieť.
19. Odvolací súd po preskúmaní správnosti výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania
dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu v tejto časti nie je možné vyhovieť. Bez ohľadu na akékoľvek
ďalšie okolnosti prejednávanej veci je totiž nepochybné, že dodatočné (v poradí druhé) odsúhlasenie
vykonaných stavebných zmien na schôdzi vlastníkov dňa 30.11.2017, no najmä na to nadväzujúce
späťvzatie žaloby a následné zastavenie konania vo veci samej, celkom vylučuje možnosť splnenia
predpokladov na prerušenie tohto konania podľa ust. § 164 C.s.p. do skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9C/142/2015, nakoľko výsledok označeného konania ani
posúdenie súvisiacich sporných otázok nemôže mať pre konanie v prejednávanej veci žiadny význam, čo
je nevyhnutné zohľadniť aj pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu v tejto časti. Odvolací súd preto rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
(vo výroku) vecne správny potvrdil.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej



otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).