{"guid": "9bc3193f-47f7-4b78-b315-d0e0657bf35f:af708f10-1195-4bfa-a226-2fc88d3a863a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1112238002.1", "spisova_znacka": "7Co/95/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/95/2018 z 10. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. septembra 2019, sp. zn. 7Co/95/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1112238002.1", "identifikacne_cislo": "1112238002", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Podmajerská", "sudca_id": 1325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-podmajerska-1325", "datum_vydania": "2019-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af708f10-1195-4bfa-a226-2fc88d3a863a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1112238002.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1112238002.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1112238002.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/95/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112238002
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1112238002.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcov: 1/. C.. C. L., O..
XX.X.XXXX, V. T. XBX, XXX XX V., X/ C.. R. L., E.. I., O.. X.X.XXXX, V. T. XB, XXX XX V., zastúpení:
JUDr. Edita Gavorová, advokátka so sídlom Lombardiniho 22B/831 03 Bratislava, proti žalovanému:
b2 group invest s.r.o., IČO: 45 584 524, Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, zastúpený: advokátskou
kanceláriou HPP s. r. o., so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 2 000 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.5.2017,
č.k. 9C/2013/2012-138, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa  p o t v r d z u j e.

Žalobcom 1/,2/ sa proti žalovanému  priznáva spoločný a nerozdielny nárok na plnú náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť  zaplatiť žalobcom 1/,2/
sumu  2 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 2 000 eur odo dňa 21.8.2012
až do zaplatenia,  do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a deklaroval, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcom  náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 51, § 498, § 451 ods.1,2  zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej „Občiansky zákonník„), čl. IV Zmluvy o zložení zálohy, keď po vykonanom dokazovaní zistil, že
žalobcovia 1/,2/ uzavreli dňa  20.7.2012 so žalovaným  Zmluvu o zložení zálohy, predmetom ktorej
bol najmä záväzok žalovaného, že ani on a ani spoluvlastníci predávaných nehnuteľností nebudú po
dohodnutú dobu jedného mesiaca               (t. j. do 20. 8. 2012) ponúkať predmetné nehnuteľnosti
na predaj tretím osobám a ani uskutočňovať iné kroky, ktoré by mohli sťažiť alebo zmariť kúpu týchto
nehnuteľností žalobcami. Dňa 20.7.2012 uzavreli žalobcovia  Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve  s
budúcimi predávajúcimi P.. U. Y. R. C.. Y. Ř., predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzavrieť
v termíne do 20. 8. 2012 kúpnu zmluvu, ktorou malo dôjsť k prevodu v nej uvedených  nehnuteľností
do vlastníctva žalobcov. Žalobcovia 1/,2/   zároveň dňa 20. 7. 2012 zložili k rukám  žalovaného  sumu
vo výške 2 000 eur, ktorá  bola v čl. III ods. 1 Zmluvy o zložení zálohy označená ako \"záloha na
budúcu kúpnu cenu za nehnuteľnosti\" (t. j. ako platba, ktorej prijímateľom môže byť len predávajúci
nehnuteľností). Po tom ako žalobcovia zistili, že prístupová cesta k predmetu kúpy nebola právne
vyporiadaná a nie je v podielovom spoluvlastníctve predávajúcich, pre túto právnu vadu nedošlo v lehote
najneskôr do 20.8.2012 k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorú  podľa čl. IV ods. 5 Zmluvy o zložení zálohy
žiadali od žalovaného bezodkladne vrátiť. Svedok C.. Y. Ř. (jeden z budúcich predávajúcich )  pred
súdom uviedol, že má vedomosť o tom, že žalobca 1/  zložil sumu 2 000 eur ako zálohu, tieto peniaze



prevzal p. V. (štatutárny zástupca žalovaného), on sám tieto  peniaze nikdy neprevzal, nevie  čo sa s
nimi stalo a žalovanému alebo jeho štatutárovi nikdy nedal súhlas  ako má s uvedenou zálohou naložiť.

3. Súd prvej inštancie v rozhodnutí dospel k záveru, že Zmluva o zložení zálohy zo dňa 20.7.2012 je
podľa obsahu tzv. rezervačnou zmluvou, ktorú uzatvára záujemca o kúpu nehnuteľnosti s vlastníkom
nehnuteľnosti. V prípade, že majiteľ predáva nehnuteľnosť prostredníctvom realitnej kancelárie,
zmluvnou stranou rezervačnej zmluvy je realitná kancelária. Rezervačný poplatok sa do podpisu zmluvy
nachádza na účte realitnej kancelárie, ktorá s nim nemôže disponovať a nemôže si naň nárokovať
ako na svoju províziu. Podľa                 § 498 Občianskeho zákonníka  platí, že na to, čo dal
pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Znamená to, že pokiaľ pred
uzavretím zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je
stanovená vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi
pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok,
t.j. za splátku na dohodnuté budúce plnenie. Podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté predtým, než
malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a že bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti
so zamýšľanou kúpu. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten, kto preddavok poskytol,
právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe
ktorého bola záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol. Pre posúdenie veci podľa ustanovenia § 498
Občianskeho zákonníka je nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu o budúcej kúpnej zmluve, príp.,
či taká dohoda je alebo nie je platná  ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 9. 2011, sp. zn. 4
Cdo 256/2010).  V danom prípade k uzavretiu kúpnej zmluvy  nedošlo, Zmluva o zložení zálohy
bola uzavretá na dobu určitú ( do 20.8.2012) a v  zmysle  jej čl. IV bod V mala byť prijatá záloha
v plnej výške bezodkladne vrátená žalobcom. Žalovaný zálohu na budúcu kúpnu cenu nehnuteľnosti
žalobcom nevrátil, a túto je  potrebné považovať za plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V prípade
poskytnutia peňažného plnenia a jeho prijatia v súvislosti s prípravou na kúpu nehnuteľnosti sa takáto
záloha stáva bezdôvodným obohatením v okamihu, keď bolo zrejmé, že prevod nehnuteľnosti nebude
realizovaný, resp. sa neuskutoční.

4. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním dostatočne preukázané, že žalovaný sa
bezdôvodne obohatil na účet žalobcov  tým, že si bez právneho dôvodu ponechal zálohu vo výške 2
000 eur, ktorá  bola podľa čl. III ods. 1 Zmluvy o zložení zálohy výslovne označená ako \"záloha na
budúcu kúpnu cenu za nehnuteľnosti\" ( t. j. ako platba, ktorej prijímateľom môže byť len predávajúci
nehnuteľností).  Obrana žalovaného, že  k uzavretiu kúpnej zmluvy na predávané nehnuteľnosti nedošlo
z dôvodu na strane žalobcov, ktorí nesplnili svoju povinnosť uzavrieť predmetnú zmluvu v zmysle Zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve, v dôsledku čoho sa prijatá záloha mala v súlade s čl. IV ods. 4 Zmluvy o zložení
zálohy považovať za zmluvnú pokutu v prospech budúceho predávajúceho je  bez právneho významu,
pretože ani v takomto prípade nemal žalovaný žiadne právo si zloženú zálohu ponechať , nakoľko táto
by patrila predávajúcemu a nie žalovanému. Svedok C.. Ř. (jeden z predávajúcich ) v priebehu výsluchu
potvrdil, že zálohu nikdy neprevzal a nedal ani súhlas žalovanému ako má s peniazmi naložiť.

5. Žalobu v časti požadovaných úrokoch z omeškania  súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 517
ods.1,2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. nariadenia vlády  SR č. 87/1995 Z.z. a č. 586/2008 Z.z.
konštatujúc, že od 21.8.2012 je žalovaný v omeškaní, nakoľko Zmluva o zložení zálohy bola uzavretá
na dobu určitú do 20.8.2012  a nasledujúcim dňom vznikla žalovanému povinnosť ju bezodkladne vrátiť
žalobcom.

6. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods.1, § 262 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“).

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný  namietajúc, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam, jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie nepostupoval
pri opätovnom rozhodovaní o veci v súlade s uznesením odvolacieho súdu, ktorý zrušil jeho skoršie
rozhodnutie. Odvolateľ uviedol, že  žalobcovia 1/,2/ boli záujemcami o kúpu nehnuteľností v kat.
území Záhorská Bystrica, ktorých predaj sprostredkoval  ako realitná kancelária  vykonávajúca túto
činnosť na základe neformálnej zmluvy s vlastníkmi predávaných nehnuteľností (P.. U. Y. R. C.. Y. Ř.).
Žalobcovia dňa 20.7.2012 uzavreli dve zmluvy  - so žalovaným Zmluvu o zložení zálohy vo výške



2 000 eur a s budúcimi predávajúcimi Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve.  Zároveň  dňa 20.7.2012
zložili k rukám žalovaného sumu 2 000 eur, v čl. III ods.1 Zmluvy o zložení zálohy označenú ako
záloha na budúcu kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí nevyporiadal
s námietkou žalovaného, že predmetnú zálohu prevzal od žalobcov len ako zástupca predávajúcich
( t.j. v mene a na účet P.. U.E. Y. R. C.. Y. Ř.) a otázku pasívnej legitimácie žalovaného vyhodnotil
nesprávne. Čl. II bod 2.2 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy preukazujú, že žalovaný naložil s peňažnými
prostriedkami , ktoré prevzal od žalobcov 1/,2/ spôsobom, ktorý bol dohodnutý tak  s nimi, ako aj s
budúcimi predávajúcimi.  Žalovaný hral v celej transakcii len úlohu tzv. platobného miesta, keď síce
reálne prijal od žalobcov peniaze , avšak prijatím tejto sumy sa nezväčšil jeho majetok na úkor žalobcov,
keďže nikdy od žalobcov nenadobudol vlastnícke právo k peniazom. Zmluva o zložení zálohy bola zo
strany žalovaného splnená tým, že došlo k uzavretiu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorá obsahovala
aj potvrdenie obidvoch zmluvných strán o zaplatení časti kúpnej ceny vo výške zloženej zálohy v
prospech budúcich predávajúcich. V odvolaní žalovaný trval na tom, že pri preberaní peňažnej sumy
2 000 eur od žalobcov mu C.. Ř.  povedal, aby si ju dočasne ponechal s tým, že táto suma bude
neskôr použitá na úhradu vzájomných záväzkov (odmeny za sprostredkovanie predaja) a výpoveď
menovaného  v konaní je nevieryhodná a prísne účelová. Otázka vzájomného vyporiadania sa medzi
žalovaným a predávajúcimi nehnuteľností nie je predmetom daného konania a je irelevantné, ako sa C..
Ř. a žalovaný dohodli na spôsobe naloženia s peňažnou sumou 2 000 eur.  Zo zistených skutočností
je zrejmé, že žalobcovia previedli vlastnícke právo k zálohe na kúpnu cenu predávaných nehnuteľností
vo výške 2 000 eur na P.. U. Y. R. C.. Y. Ř.  (čo všetci zhodne a opakovane potvrdili v Zmluve o
budúcej zmluve) a že až následne budúci predávajúci previedli túto peňažnú sumu na žalovaného .
Otázka fyzického prevzatia peňazí je pritom irelevantná, nakoľko nemala vplyv na jednotlivé právne
vzťahy, ktoré medzi zúčastnenými osobami nastali. Žalobcovia na žalovaného nepreviedli vlastnícke
právo k žiadnym peniazom, a preto nemôžu úspešne  žiadať ich vrátenie ako vydanie predmetu
bezdôvodného obohatenia. Pozícia žalovaného v transakcii principiálne zodpovedá advokátovi ako
zástupcovi účastníkovi  súdneho konania.  Žalovaný uviedol, že sa na úkor žalobcov  nijako bezdôvodne
neobohatil, potencionálne sa mohol bezdôvodne obohatiť len na úkor  P.. U. Y. R. C.. Y. Ř., avšak
prípadný nárok na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia nie je predmetom tohto konania.
Žalobcovia by sa nemohli úspešne domáhať vrátenia zaplatenej zálohy ani od oboch menovaných,
keďže ku kúpe predávaných nehnuteľností nedošlo z dôvodov na ich strane,  avšak ani ich vzájomný
vzťah nie je predmetom konania.

8. Žalobcovia 1/,2/ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhli rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne a správne potvrdiť.  Mali za to, že súd prvej inštancie sa so všetkými nedostatkami
vytýkanými v uznesení odvolacieho súdu  riadne vysporiadal a rozhodnutie v súlade s § 220 ods.2 C.s.p.
riadne odôvodnil a vysvetlil.  Súd prvej inštancie správne posúdil obsah zmluvy o zložení zálohy ako
zmluvy rezervačnej a žalovaným ako sprostredkovateľom prijatú sumu 2 000 eur ako zálohu na budúcu
kúpnu cenu za nehnuteľnosť (t.j. ako platbu, ktorej prijímateľom môže byť len predávajúci nehnuteľností),
ktorá má síce podľa zákona patriť predávajúcemu, ale predávajúci tým , že v zmluve o budúcej kúpnej
zmluve potvrdil jej prebratie spôsobom podľa Zmluvy o zložení zálohy, dal súhlas, aby s touto sumou
ako prvou časťou kúpnej ceny zaplatenej spôsobom a v súlade so Zmluvou  zložení zálohy, nakladal
žalovaný ako sprostredkovateľ. Dôvody odvolania tak ako sú uvedené v odvolaní, sú zavádzajúce a
účelové. Žalovaný ako sprostredkovateľ , na prijatie sumy 2 000 eur vystavil príjmový pokladničný doklad
založený v súdnom spise. Suma 2 000 eur bola prijatá žalovaným ako sprostredkovateľom z titulu
budúcej sprostredkovateľskej provízie a mala byť podľa dohodnutých podmienok zmluvy záujemcovi
vrátená, ak by k uzavretiu zmluvy nedošlo.

9.   Odvolací súd  preskúmal vec v rozsahu a  medziach dôvodov odvolania podaného žalovaným  (§ 379,
§ 380 ods. 1, 378 ods. 1  C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že podané odvolanie  nie
je   dôvodné.

10. Ako prvoradé konštatuje, že  v postupe súdu prvej inštancie nezistil  žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej   povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.).



11. S prihliadnutím  na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav sa odvolací súd  v
celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje  (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi
sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu,  v ktorom  súd prvej inštancie dostatočne
zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný
význam, pričom sa v rozhodnutí  vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými  v konaní
na súde prvej inštancie . Na základe uvedeného využíva možnosť sa v tomto rozhodnutí obmedziť len
na skonštatovanie  správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia  (§ 387 ods.2,3 C.s.p.) a osobite sa
vyporiadava len  s dôvodmi, ktoré žalovaný  uviedol v podanom odvolaní.

12. K námietke žalovaného o tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie nepostupoval pri opätovnom rozhodovaní
o veci v súlade s uznesením odvolacieho súdu, ktorý zrušil jeho skoršie rozhodnutie odvolací súd
konštatuje, že požiadavky na reflektovanie právneho názoru súdu vyššieho stupňa zaujaté v tej
istej právnej veci a vyjadrené v jeho zrušujúcom rozhodnutí sú pri následnom rozhodovaní súdu
prvej inštancie výrazne prísnejšie, než v prípade precedenčnej (judikatórnej) záväznosti. Pre konanie
po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom platí bezvýnimočne zásada viazanosti a podriadenosti
prvoinštančného súdu právnym názorom vysloveným odvolacím súdom  (§ 226 O.s.p. v znení účinnom
do 30.6.2016, resp. od 1.7.2016 § 391 ods.2 C.s.p.). Je treba uviesť i to, že postup súdu prvej inštancie
spočívajúci v nerešpektovaní právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení súdu prvej inštancie,
a to len na základe vlastného uváženia, je neprípustným postupom, ktorý narúša princíp právnej istoty
(rozhodnutie  č. 76 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2016).

13.  V prejednávanom prípade z obsahu spisu zistil, že  uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
29.1.2016, č.k. 11Co/19/2015-125 bol  podľa § 212 ods.3 v spojení s § 221 ods.1 písm. h/  zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej „O.s.p.“) zrušený rozsudok
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.10.2014, č.k. 9C/213/2012-107 a vec bola podľa § 221 ods.2
O.s.p.  vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie .  Odvolací súd v označenom rozhodnutí vzhľadom
na absenciu dostatočného odôvodnenia rozhodnutia spĺňajúceho náležitosti uvedené v § 157 ods.2
O.s.p., v ktorom  sa súd dostatočným spôsobom nevyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
(o.i.  posúdením  námietky žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, vysvetlením
charakteru právneho vzťahu medzi stranami, posúdením obsahu záväzkovo právneho vzťahu medzi
stranami vzniknutý na základe Zmluvy o zložení zálohy  zo dňa 20.7.2012, posúdením časového
momentu, v ktorom sa žalovaný dostal s plnením do omeškania) súd prvej inštancie zaviazal, aby v
priebehu ďalšieho konania dôsledne  vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti,
podľa výsledku vyhodnotenia zvážil možnosť i prípadného ďalšieho doplnenia dokazovania, opätovne o
predmete konania rozhodol výrokom zodpovedajúcim ust. § 155 O.s.p.  a najmä odôvodnil rozhodnutie
tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2 O.s.p., t.zn. v ňom uviedol stručný a jasný výklad o tom, o
ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a  uviesť
úplný záver o skutkovom a právnom posúdení veci, t.zn. z akých právnych ustanovení vychádzal a
prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav a to tak, aby logicky, vnútorne kompaktne
a neprotirečivo vysvetlil svoj postup a  relevantné dôvody svojho rozhodnutia nadväzujúce na príslušnú
hmotnoprávnu úpravu.

14. Pri zohľadnení obsahu v poradí druhého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje,
že  odvolateľom namietanú inú vadu konania  nezistil.  Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol  dostatočné a relevantné dôvody, týkajúce sa skutkovej, ako
aj právnej stránky rozhodnutia, na ktorých svoje rozhodnutie založil a ktoré sú pre rozhodnutie vo veci
rozhodujúce a nevyhnutné, čím  postupoval v súlade s názorom odvolacieho súdu vyjadreným v jeho
uznesení zo dňa 29.1.2016, č.k. 11Co/19/2015-125. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že z  hľadiska zákonnej
požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď.
Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou,  čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo
(porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová
proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009,
sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Pri zohľadnení  obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je k námietkam



žalovaného  treba  konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia  uvedeným požiadavkám vyhovuje, keď
je z neho  možné zistiť, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie   za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal,  akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil,
odôvodnenie rozsudku je  dostatočné a nie je ho možné   považovať za arbitrárne či nepreskúmateľné.

15.  K žalovaným  uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa  § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. ( t. j. že
súd prvej inštancie  dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)
odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu  nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie  založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
procesných ustanovení týkajúcich sa   dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru,
že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie  nemožno vytknúť, že by
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani
inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
štvrtej hlavy  C. s.p.  alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

16. Pokiaľ žalovaný namieta  vo vzťahu k skutkovému zisteniu o ponechaní si zálohy vo výške 2
000 eur žalovaným vyplatenej mu žalobcami 1/,2/  po podpísaní Zmluvy o zložení zálohy zo dňa
20.7.2012  účelovosť  a nevieryhodnosť výpovede C.. Y. Ř.  (ktorý bol jedným z budúcich predávajúcich,
ktorí so žalobcami 1/,2/  dňa 20.7.2012 uzavreli  Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve uzavretej podľa §
588 Občianskeho zákonníka) o tom, že  sumu 2 000 eur prevzal od žalobcu 1/ štatutárny zástupca
žalovaného p. V.,  tieto budúci predávajúci nikdy neprevzal, nevie čo sa s nimi stalo a nikdy nedal
súhlas žalovanému alebo jeho štatutárovi ako má naložiť so zálohou 2 000 eur,  na tieto odvolací
súd neprihliadol.  Žalovaným namietaná skutočnosť , že  po procesných  úkonoch žalobcov 1/,2
bol  uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 1.7.2014, č.k. 9C/213/2012-69  podľa ust. §
92 ods.1 O.s.p. pripustený vstup C.. Y.R. Ř. do konania ako žalovaného 2/ a uznesením Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 11.9.2014, č.k. 9C/213/2012-89  bolo konanie voči nemu zastavené, sama
osebe nemá za následok úvahu o nevieryhodnosti a účelovosti výpovede tohto svedka.  Dokazovaním
vykonaným pred súdom prvej inštancie a vyhodnoteným jednak jednotlivo a jednak vo vzájomnej
súvislosti (vrátane svedeckej výpovede označeného svedka)  nebolo preukázané, že suma 2 000 eur,
ktorú na základe Zmluvy o zložení zálohy dňa  20.7.2012  uzavretej medzi žalobcami a žalovaným,
nepochybne príjmovým pokladničným dokladom  zo dňa 20.7.2012  prevzal štatutárny zástupca
žalovaného ako zálohu  na budúcu kúpnu cenu za nehnuteľnosti, si žalovaný mal  následne podľa
dohody s InT.. Y.  Ř. ponechať na započítanie ich iných vzájomných záväzkov. Je treba zdôrazniť,
že žalovaný bol v spore  okrem  popretia skutkových tvrdení žalobcov pasívny  a svoje skutkové
tvrdenia týkajúce sa ponechania si zálohy vo výške 2 000 eur a toho, že s „uvedenou sumou naložil
spôsobom dohodnutým so žalobcami  a aj s P.. U. Y. R. C.. Ř.  v konaní   nepreukázal. Na základe
uvedeného odvolací súd konštatuje správnosť skutkového zistenia o tom, že  žalovaný od žalobcov 1/,2/
na základe Zmluvy o zložení zálohy  zo dňa 20.7.2012 v rovnaký deň   zálohu na budúcu kúpnu cenu
za nehnuteľnosti vo výške 2 000 eur  prevzal, túto si bez  súhlasu a pokynu  budúcich  predávajúcich
ako má so zálohou naložiť   ponechal   a napriek tomu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi  žalobcami
1/,2/ a budúcimi predávajúcimi  nedošlo, túto  žalobcom v zmysle čl. IV. ods.5 Zmluvy o zložení zálohy
zo dňa 20.7.2012 nevrátil.

17.  K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci   (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený



skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci  súd
prvej inštancie  zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny
právny predpis,  namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

18. Prvoinštančný súd správne posúdil vzájomný vzťah medzi stranami  vzniknutý  na základe Zmluvy
o zložení zálohy zo dňa 20.7.2012 ako nepomenovanú zmluvu , keďže táto zmluva sa typovo nedá
subsumovať pod iné existujúce zákonné ustanovenia .  Žalovaná suma 2 000 eur podľa obsahu zmluvy
predstavovala v prípade pokiaľ k uzatvoreniu zmluvy dôjde  časť kúpnej ceny (čl. III ods.1 Zmluvy o
zložení zálohy zo dňa 20.7.2012) v prospech kupujúceho,  v prípade  neuzatvorenia kúpnej zmluvy  alebo
oprávneného odstúpenia od zmluvy  o prevode vlastníckeho práva  k nehnuteľnostiam  z dôvodov na
strane budúceho predávajúceho alebo sprostredkovateľa (žalovaného)  mala byť  vrátená  záujemcovi
(čl. IV ods. 5 Zmluvy o zložení zálohy zo dňa 20.7.2012) a v prípade,  pokiaľ záujemca nesplní povinnosť
uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti  v súlade s ustanoveniami Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve,
mala sa považovať za zmluvnú pokutu v prospech budúceho predávajúceho (čl. III ods. 4 Zmluvy o
zložení zálohy zo dňa 20.7.2012).  Z obsahu zmluvy nevyplývala povinnosť  výplaty akejkoľvek odmeny
sprostredkovateľovi (žalovanému)  za činnosť  súvisiacu s dohodnutým predmetom zmluvy , t.j. zložením
platby - zálohy na  kúpnu cenu za nehnuteľnosti a zabezpečením všetkých podkladov potrebných pre
prevod nehnuteľnosti v prospech záujemcu  (čl. II, IV Zmluvy o zložení zálohy zo dňa 20.7.2012).  Zmluva
bola uzavretá na dobu určitú do dňa 20.8.2012 (čl. IV ods.1 Zmluvy).  Vychádzajúc z uvedeného za
situácie, kedy k uzatvoreniu kúpnej zmluvy  medzi žalobcami a budúcimi predávajúcimi nedošlo, nebol
žalovaný oprávnený si sumu 2 000  eur,  vyplatenú mu žalobcami 1/,2/   na základe Zmluvy o zložení
zálohy zo dňa 20.7.2012  ponechať a závery súdu prvej inštancie o bezdôvodnom obohatení na jeho
strane  z titulu plnenia bez právneho dôvodu sú  vecne a právne správne .

19. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane odvolacími dôvodmi
nenapadnutého prísudku v časti týkajúcej sa priznaných úrokov z omeškania  a výroku o náhrade trov
konania, podľa § 387 ods.2 C.s.p.  ako vecne a právne správne potvrdil.

20.  O trovách  odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1
a § 396 ods. 2 C.s.p., a v odvolacom konaní plne úspešným  žalobcom 1/,2/  priznal voči žalovanému
spoločný a nerozdielny nárok  na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.  po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie   a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom                (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                   (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/2013/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "bc9de36b-f60a-4f4d-9020-d0fd5669785c:3b963d4b-5670-4cb5-9340-2e9dd8d81766", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2113204531.2", "spisova_znacka": "11Co/19/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/19/2015 z 14. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-07-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2113204531.2"}], "citovane_v": []}