Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/73/2016 z 8. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. apríla 2019, sp. zn. 8Co/73/2016, ECLI:SK:KSBA:2019:1114202737.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/73/2016 | ECLI:SK:KSBA:2019:1114202737.1 | 2019-04-08 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie, Nájomná zmluva Citované ustanovenia: § 4 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z. z., § 4 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/37629f84-b757-4b4a-b6db-5d84d1620bc4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1114202737.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/73/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114202737
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1114202737.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: J.na E. O., D. XX V., Z., R. J.,
Q. L. XUL, I. J. C. D. O. I. Í., C. I. W. D. C.J. XX, D., O. na A.: N. N. XX, X. N. A., zastúpenej: advokátska
kancelária agner & partners s. r. o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, proti žalovanej: U. I., D. Š. XXXX/
XX, D., o zaplatenie 12.106,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 09. septembra 2015, č. k. 11C/35/2014 - 115, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 742,56
eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným vo výroku rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol.
Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 260/2011 Z.z. o
ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení Zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 1,
§ 11 ods. 1 zákona č. 18/1996 Z. z., § 3, §4 ods. 1 písmeno b) Opatrenia č. 01/R/2008
zo dňa 23.04.2008 v znení Opatrenia č. 02/R/2008, § 451 ods. 1, 2, § 456 vety prvej, §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa je
vlastníčkou bytu č. X na X. N.V. D. A. I. I.N.. Č.. XXXX, C. C. XX, N. na N.. W. P. Č.. XXXX U. na Q.
Č.. XXXX pre V. D. X., V. D. - I. K., J..Ú.. I. K., ktorý nadobudla na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej
s reštituentkou E. O. K. dňa 11.03.1992 a z toho dôvodu sa na predmetný byt č. X vzťahuje regulované
nájomné. Obvodný národný výbor Bratislava I, bytový odbor, rozhodnutím č. D.. XXX - X - XXXX/XXXX
- J. zo dňa 05.08.1982, pridelil byt. č. X na X. N. D. A. I. I.. Č.. XXXX, C. C. XX, N. na N. W. P. Č..
XXXX, U. na Q. Č.. XXXX pre V. D. X., V. D. - I. K., J..Ú.. I. K., S.. T. I.Q. O. S. K.. S.. T. I. ako užívateľ
prevzal byt č. X dňa 13.09.1982 (zápisnica o prevzatí bytu zo dňa 13.09.1982). Úhrada za užívanie bytu
a za služby spojené s užívaním bytu bola určená v sume 658 Kčs (21,84 eur) mesačne a platila sa
mesačne pozadu do 5. dňa nasledujúceho mesiaca. Žalobkyňa okrem bytu č. 6 na 1. poschodí bytového
domu vlastnila v tom istom bytovom dome začiatkom 90. rokov aj pivničný byt označený č. 0 (išlo o
pivnicu prerobenú na byt). Pivničný byt predala v 90. rokoch; žalovaná, ani jej rodičia pivničný byt nikdy
neužívali. Žalobkyňa nie je vlastníčkou bytu č. 4 v uvedenom bytovom dome. Medzi stranami nebolo
sporné, že žalovaná užívala byt č. 6 v predmetnom bytovom dome spolu s rodičmi a neskôr len sama do
06.10.2014. Žalobkyňa dňa 07.01.2012 doručila žalovanej výpoveď z nájmu bytu z dôvodu neplatenia
nájomného; výpovedná lehota uplynula dňa 30.04.2012. Žalovaná sa teda v byte č. 6 do
30.04.2012 nachádzala titulom nájmu bytu a od 01.05.2012 do 06.10.2014 sa v byte nachádzala bez
právneho dôvodu. Žalovaná v období od 17.03.2011 do 06.10.2014 neplatila žalobkyni nájom, ani inú
úhradu za užívanie bytu a služby spojené s užívaním bytu, preto sa žalobkyňa za obdobie od 01.04.2011



do 30.04.2012 domáhala zaplatenia nájomného v sume 123,61 eur mesačne (zvýšená suma nájomného
v zmysle jej oznámenia zo dňa 17.03.2011) a za obdobie od 01.05.2012 do 30.01.2014 sa
domáha náhrady škody spočívajúcej v ušlom zisku v sume 500 eur mesačne. Žalobkyňa ako vlastníčka
reštituovaného bytu sa prostredníctvom S.. Ľ. O. snažila zvýšiť regulované nájomné S.. T. I. na sumu
123,61 eur mesačne. V plnej moci, ktorú pripojila k jednorazovému zvýšeniu nájomného a ktorú udelila
S.. Ľ. O., uviedla, že ju splnomocňuje na konanie vo všetkých veciach týkajúcich sa bytu žalobkyne č.
0 na prízemí domu na C. XX C. D.. S.. T. I. I. W. C. D. Č.. X na C. XX nikdy neužíval. V
jednorazovom zvýšení nájomného na sumu 123,61 eur je byt, u ktorého má prísť k zvýšeniu
nájomného, označený ako bytu č. X nachádzajúci sa v bytovom dome na C. XX C. D.. O. T. D. Č.. X
S.. T. I. I. W. R.. S.. Ľ. O. sa následne snažila opraviť označenie bytu užívaného S.. T. I. a
jeho rodinou, u ktorého malo prísť k jednorazovému zvýšeniu nájomného, v liste zo dňa 02.06.2011
tak, že ide o: "byt na 1. poschodí bytového domu na C. XX C. D., ktorý ako nájomca užívajú". Ani toto
označenie však nie je vyčerpávajúce a jednoznačné a možno ho zameniť s iným bytom. Dospel
preto k záveru, že žalobkyňa prostredníctvom S.. Ľ. O. platne a účinne neoznámila S.. T. I. jednorazové
zvýšenie regulovaného nájomného k bytu, ktorý reálne užíval (byt č. X na C. XX C.
D.). Vychádzal preto z pôvodne určeného nájomného v sume 21,84 eur a žalobkyni priznal nájomné
za obdobie od 01.04.2011 do 30.04.2012 v celkovej sume 283,92 eur a vo zvyšnej časti uplatneného
nároku na zaplatenie nájomného žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala platné a účinné
zvýšenie nájomného na byt č. X, ktorý žalovaná užívala. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia
úrokov z omeškania, ktoré za každý jednotlivý mesiac postupne zvyšovala pripočítaním ďalšej ceny
nájomného a rovnakým spôsobom zvyšovala sumu základu úrokov z omeškania o 500 eur za každý
jednotlivý mesiac omeškania s náhradou škody spočívajúcej v ušlom zisku a týmto spôsobom nesprávne
určila základ úrokov z omeškania, pretože nájomné predstavuje opakované plnenie, ktorého základ je za
každé obdobie rovnaký. Priznal preto žalobkyni z priznanej sumy titulom nájomného úroky z omeškania
vo výške podľa § 3 ods. 1 a 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania v
základe prevyšujúcom mesačnú sumu nájomného (21,84 eur) ako nedôvodnú žalobu zamietol. Nárok
žalobkyne na náhradu škody spočívajúcej v ušlom zisku za obdobie od 01.05.2012 do 30.01.2014 v
sume 500 eur mesačne posúdil ako bezdôvodné obohatenie a dospel k záveru, že žalovaná sa na úkor
žalobkyne bezdôvodne obohatila v období od 01.05.2012 do 06.10.2014, keď byt č. X užívala
bez právneho dôvodu a za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu žalobkyni neplatila žiadnu
úhradu. Žalobkyni priznal za obdobie od 01.05.2012 do 31.01.2014 vydanie bezdôvodného obohatenia
zodpovedajúce výške nájomného za užívanie bytu č. X na C. XX C. D.. A keďže žalobkyňa
neúspešne doručovala jednorazové zvýšenie regulovaného nájomného S.. T. I. a žalovanej na byt, ktorý
neužívali, vychádzal z pôvodne určeného nájomného v sume 21,84 eur a za obdobie
21 mesiacov priznal žalobkyni spolu sumu 458,64 eur spolu s úrokmi z omeškania špecifikovanými vo
výroku rozsudku. Vo zvyšnej časti nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia s úrokmi z
omeškania zamietol s odôvodnením, že nepreukázala výšku nákladov vynaložených na jej ubytovanie
v Bratislave počas pracovných ciest, ani výšku nákladov spojených s ubytovaním a liečením jej rodičov
v Nemecku a konštatoval, že nie je postačujúce len všeobecné tvrdenie, že k
takýmto skutočnostiam malo prísť, ale je potrebné ich aj hodnoverne preukázať. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s odôvodnením, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila,
a preto jej ju nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa,
žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby jej žalovaná bola povinná zaplatiť titulom
nájomného celkovú sumu 1.606,93 eur spolu s úrokmi z omeškania a titulom vydania bezdôvodného
obohatenia zaplatiť spolu sumu 10.500 eur spolu s úrokmi z omeškania a nahradiť jej trovy
konania. Uviedla, že v pôvodnom liste zo dňa 17.03.2011 bol byt v jej vlastníctve a v nájme žalovanej
označený ako byt č. X, pretože bol na LV č. XXXX nesprávne označený ako byt č. X na prízemí a keďže
na LV sa v tom čase nachádzali v suteréne byty č. X O. X, na prízemí byty č. X O. X a
na 1. poschodí byt č. X vo vlastníctve N.. S. a byt nesprávne označený č. X na prízemí vo
vlastníctve žalobkyne, logicky usúdila, že - vychádzajúc z postupnosti pri číslovaní bytov na jej byt na
1. poschodí by pripadlo č. X, a preto takto pôvodne byt označila. Na námietky nájomcu
uvedeného bytu reagovala tak, že opravila svoje tvrdenie v časti označujúcej prenajatý byt tak, že sa
jedná o byt nachádzajúci sa na 1. poschodí uvedeného bytového domu, ktorý je v jej vlastníctve a ktorý
je v nájme žalovanej, resp. S.. I.. Takto označený byt nemohol byť zameniteľný so žiadnym iným bytom.
V uvedenom dome sa na 1. poschodí nachádzajú len dva byty, z toho jeden bol vo vlastníctve pána
S. a druhý vo vlastníctve žalobkyne užíval N.. I. s rodinou. Žalovanej, resp. jej otcovi N.. I. bolo bez
akýchkoľvek pochybností zrejmé, ktorý byt žalobkyňa vlastní a ktorý byt užívajú a tento vzhľadom na



uvedené nemohol byť zamenený so žiadnym iným bytom. S poukazom na predložené listinné dôkazy
namietala, že pre pridelenie bytu nájomcovi v roku 1982 postačilo jeho označenie ako byt na 1. poschodí
v dome na C. Č..XX C. D., na vydanie bytu reštituentke stačilo označenie celej nehnuteľnosti s výnimkou
bytov už predaných tretím osobám a s označením vydávaných bytov ako bytov v užívaní N.. I.
O. N. H. a na kúpu bytu od predávajúcej - reštituentky v prospech žalobkyne stačilo označenie
nehnuteľnosti, v ktorej sa byt nachádzal a poznámka, že ide o byt užívaný S.. I., Výsledkom toho bolo,
že byt v katastri nehnuteľností bol nesprávne označený a nemala preto inú možnosť, len v liste, ktorým
upravovala žalovanej nájomné označiť byt opisom a uvedením, že sa jedná o ten byt, ktorý sa nachádza
na X. N. D. A. I. na C. B. Č.. XX C. D. I. I.. Č.. XXXX, U.Ý. na Q. Č.. XXXX C. I. J. D. X.
pre V. D. X., V. D. - K.. Č.. I. K., J.. Ú.. I. K. na N.. Č.. XXXX o výmere 517 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, ktorý je v katastri nehnuteľností nesprávne označený ako byt č. X na prízemí
a ktorý sa v skutočnosti nachádza na 1. poschodí a je obývaný žalovanou, resp. S.. I. s rodinou. Podľa
jej názoru takáto špecifikácia bytu bola dostatočne určitá a u žalovanej nemohlo dôjsť k omylu
v tom, za aký byt sa zvýšené nájomné požaduje. Až na základe žiadosti o opravu zo dňa 02.06.2011
vykonal kataster nehnuteľností na LV č. XXXX opravu v identifikácii jednotlivých bytov v predmetnom
bytovom dome a jej byt označil ako byt č. 6 na 1. poschodí. K takémuto označeniu došlo však až po
úprave nájomného žalobkyňou a v rámci daných možností pri úprave nájomného dostatočne označila
byt, ktorého sa úprava týkala. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, toto obohatenie nemôže spočívať
vo vydaní sumy, rovnajúcej sa násobku pôvodného nájomného, určeného bývalým národným výborom
v roku 1982. Nájom s takto regulovaným nájomným platne skončil uplynutím výpovednej doby ku dňu
30.04.2012, čím zanikla aj možnosť požadovať nájomné v regulovanej výške. Žalovaná užívaním bytu
bez platnej nájomnej zmluvy získala majetkový prospech v rozsahu, v akom by v prípade, ak by mala
platnú nájomnú zmluvu na podobný byt v podobnej lokalite, platila trhové nájomné. V danom prípade o
byt o výmere cca 100 m2 v lokalite C. D. N. I., v ktorej podľa zistenia v najmenej v dvoch
realitných kanceláriách sa trhové nájomné pohybuje v sumách nad 700 eur mesačne, požiadavka na
úhradu 500 eur nie je podľa jej názoru nadsadená. Ďalej namietala, že neuznaním ospravedlnenia sa
jej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 09.09.2015 stratila možnosť sa k veci vyjadriť a účinne
sa brániť, pretože i keď právna zástupkyňa žalobkyne sa telefonicky ospravedlnila a ako dôvod svojej
neúčasti uviedla vážny rodinný dôvod, nepovažuje túto špecifikáciu dôvodu za vágnu, pretože uviedla,
že nevie vážny rodinný dôvod preukázať, ale v telefonáte uviedla, že sa jej narodil vnuk a nevesta bola
hospitalizovaná na psychiatrii v dôsledku laktačnej psychózy a z toho dôvodu právna zástupkyňa
žalobkyne nebola schopná opustiť domácnosť. Predpokladala, že takýto dôvod bude pochopiteľný a
akceptovateľný, pretože z praxe je známe, že súdy obvykle ospravedlnia neúčasť právnych zástupcov
na základe telefonického ospravedlnenia aj v menej závažných prípadoch.
3. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej
len "C.s.p.") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a
v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.)
a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
4. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala
proti žalovanej zaplatenie sumy 12.106,93 eur s príslušenstvom titulom zaplatenia nájomného za
užívanie bytu č. 6 v bytovom dome na C. XX C. D. za obdobie od 01.04.2011 do 30.04.2012
a náhrady za užívanie predmetného bytu žalovanou po skončení nájmu v období od 01.05.2012 do
31.01.2014 bez právneho dôvodu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132
O.s.p., účinným v čase vydania napadnutého rozsudku, dospel k správnym skutkovým záverom;
vec posúdil správne, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 260/2011
Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona
Národnej rady SR č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov a
Občianskeho zákonníka a dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa nepreukázala platné a
účinné zvýšenie nájomného za nájom predmetného bytu a taktiež nepreukázala nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia proti žalovanej v sume prevyšujúcej sumu 458,64 eur. Svoje zistenia a závery,
pre ktoré žalobe vo zvyšnej časti nevyhovel, aj dostatočne odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods.
2 O.s.p., keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých založil svoje rozhodnutie po stránke skutkovej, a aj po právnej stránke, a vysporiadal sa so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci.



5. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je vlastníčkou bytu č. X na 1. poschodí bytového domu na C.
Č.. XX C. D. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s reštituentkou E. O. K.
dňa 11.03.1992, taktiež nebolo sporné užívanie predmetného bytu žalovanou v spornom období a výška
úhrady za užívanie bytu a služby spojené s užívaním bytu určená sumou 658 Kčs (21,84 eur)
mesačne, na základe rozhodnutia o pridelení bytu Obvodného národného výboru Bratislava X., D. V. Č..
D.. XXX - X- XXXX/XXXX - J. zo dňa 05.08.1982, dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 15.09.1982
a evidenčným listom pre výpočet úhrady za užívanie bytu zo dňa 15.09.1982, ktorými bol predmetný byt
pridelený S.. T. I. a jeho manželke, t. j. rodičom žalovanej. Žalobkyňa sa za obdobie od 01.04.2011 do
30.04.2012 domáhala zaplatenia nájomného v sume 123,61 eur mesačne, t. j. spolu v sume 1.606,93
eur z dôvodu, že na žalovanú sa vzťahovalo regulované nájomné v zmysle zákona č. 18/1996 Z.z. o
cenách v znení neskorších predpisov a v zmysle príslušných opatrení Ministerstva
financií SR, ktoré upravovali regulované nájomné v reštituovaných bytoch a v zmysle ktorých má vlastník
bytu právo na nájomné vo výške ekonomicky oprávnených nárokov a primeraného zisku, na základe
čoho prostredníctvom Ľ. O. listom zo dňa 17.03.2011, opraveným listom zo dňa 02.06.2011, upravila
žalovanej nájomné za predmetný byt na sumu 123,61 eur mesačne, pričom k listu zo dňa 17.03.2011
bolo priložené aj plnomocenstvo na zastupovanie žalobkyne S.. Ľ. O., napísané dňa 21.09.2009 a pred
notárom podpísané dňa 31.08.2010 s osvedčením podpisu žalobkyne notárom.
6. Právne vzťahy týkajúce sa nájmu bytov v reštituovaných domoch upravuje zákon č.
260/2011 Z.z., ktorý upravuje nielen právne vzťahy pri ukončení nájomných vzťahov k týmto
bytom a podmienky poskytnutia bytovej náhrady, ale aj možnosť jednostranného zvýšenia mesačného
nájomného prenajímateľom v týchto bytoch. Z ustanovenia § 4 ods. 2 citovaného zákona vyplýva, že
k takémuto jednostrannému zvýšeniu nájomného zo strany prenajímateľa môže dôjsť len písomným
oznámením obsahujúcim výpočet výšky nájomného podľa ods. 1, doručeným nájomcovi do vlastných
rúk.
7. Na základe vykonaného dokazovania v prejednávanej veci, najmä predloženými listinnými dôkazmi,
správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by účinne došlo
k zvýšeniu pôvodného nájomného jednostranným zvýšením prenajímateľa v zmysle § 4 ods. 1 a 2
citovaného zákona. Listom zo dňa 17.03.2011 oznámila žalobkyňa žalovanej a jej otcovi zvýšenie
nájomného k bytu č. X C. D. A. na C. XX C. D., ktorý je katastrálnym úradom vedený byt ako č. 0, a
to prostredníctvom S.. Ľ. O. splnomocnenej žalobkyňou písomným splnomocnením zo dňa 21.09.2009
na zastupovanie žalobkyne vo všetkých veciach týkajúcich sa bytu č. 0 na prízemí predmetného domu.
Toto oznámenie o zvýšení nájomného opravila prostredníctvom S.. Ľ. O. listom zo dňa 02.06.2011 tak,
že v skutočnosti ide o byt na 1. poschodí predmetného bytového domu, obývaný adresátmi ako
nájomcami. Následne žalobkyňa vypovedala písomne žalovanej nájom bytu č. X, za ktorý sa domáha
aj zaplatenia nájomného. Z uvedeného je zrejmé, že oznámenie žalobkyne o zvýšení nájomného listom
zo dňa 17.03.2011, opraveným listom zo dňa 02.06.2011, prostredníctvom splnomocnenej S.. Ľ. O.,
neobsahuje nielen správne číslo bytu užívaného žalovanou, ale ani dostatočne určitý opis tohto bytu,
najmä pokiaľ ide o jeho polohu, keď v liste zo dňa 02.06.2011 prostredníctvom S.. Ľ.
O. uviedla, že v skutočnosti ide o byt na 1. poschodí, avšak S.. Ľ. O. bola splnomocnená žalobkyňou
na zastupovanie vo veciach týkajúcich sa bytu na prízemí. Toto splnomocnenie žalobkyňa neopravila.
Žalobkyňa v odvolaní namieta, že k nesprávnemu označeniu bytu z jej strany došlo v dôsledku toho,
že predmetný byt bol aj v katastri nehnuteľností nesprávne označený, avšak podľa názoru odvolacieho
súdu vzhľadom na viaceré rozpory v listoch žalobkyne zo dňa 17.03.2011 a zo dňa 02.06.2011, ako aj
splnomocnení udelenom žalobkyňou S.. Ľ. O. na jej zastupovanie, týkajúce sa nielen označenia
bytu jeho číslom, ale aj jeho polohou, ako aj vzhľadom na ďalšie nesprávne informácie o byte, ktorého sa
malo týkať zvýšenie nájomného, uvedené v listoch žalobkyne, resp. vyplývajúce z označenia bytu číslom
X, keď tento podľa tvrdení nájomcov v ich odpovedi na zvýšenie nájomného zo dňa 25.05.2011, ani nie je
vo vlastníctve žalobkyne, ale vo vlastníctve iných osôb, a to manželov Š., a tiež o tom, že vlastnícke právo
k bytu, ktorý mal byť užívaný žalovanou a jej otcom, mal nadobudnúť neb. pán K. J., ktorého dedičkou
sa stala žalobkyňa, pričom pán J. nikdy nebol vlastníkom tohto bytu, mohlo také nepresné a neurčité
oznámenie zvýšenia nájomného objektívne vzbudiť v nájomcoch, ktorým bolo doručené, dôvodné obavy
zo snahy neoprávnených osôb vylákať od iných finančné plnenia nezákonným spôsobom. Okrem toho
oznámenie o zvýšení nájomného neobsahovalo ani zákonom stanovenú náležitosť, ktorou je výpočet
výšky nájomného podľa ods. 1 citovaného zákona a tento nedostatok žalobkyňa neodstránila napriek
tomu, že aj toto nájomcovia namietali vo svojej odpovedi. Nedôvodne tiež žalobkyňa v odvolaní namieta,
že kataster nehnuteľností na LV č. XXXX vykonal opravu v identifikácii jednotlivých bytov v
predmetnom bytovom dome až na základe jej žiadosti o opravu zo dňa 02.06.2011, pretože žalobkyňa
podľa názoru odvolacieho súdu mohla o vykonanie tejto opravy požiadať aj skôr, napr. po doručení



odpovede žalovanej a S.. I., v ktorej na toto nesprávne označenie bytu poukázali. Vzhľadom na uvedené
nemožno považovať v danom prípade za preukázané doručenie žalovanej do vlastných rúk riadneho
oznámenia o jednostrannom zvýšení nájomného k predmetnému bytu podľa § 4 zákona č. 260/2011
Z.z. a správne preto súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti žaloby žalobkyne vychádzal z
nájomného určeného v roku 1982 v sume 21,84 eur.
8. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky žalobkyne, týkajúce sa zamietnutia jej žaloby v
časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia prevyšujúceho sumu 458,64 eur s
poukazom na to, že nájom bytu s regulovaným nájomným platne skončil uplynutím výpovednej doby ku
dňu 30.04.2012, pričom žalobkyňa naďalej užívala byt o výmere cca 100 m2 v lokalite v D. N. I.,
v ktorej lokalite sa trhové nájomné pohybuje podľa zistenia v realitných kanceláriách v sumách nad 700
eur mesačne. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie, a ani v odvolacom konaní, nepredložila
žiadne dôkazy preukazujúce toto jej tvrdenie alebo skutočnú výšku trhového nájomného porovnateľného
bytu napriek tomu, že súdom prvej inštancie bola poučená v súlade s ustanovením
§ 120 ods. 1 až 4 O.s.p. v poučení, ktoré bolo doručené jej právnej zástupkyni dňa 12.02.2015, o tom,
že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, resp. najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a že
na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Správne súd prvej inštancie
v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na to, že žalobkyňa nepreukázala v konaní ani výšku nákladov
vynaložených na jej ubytovanie v Bratislave počas pracovných ciest, ani výšku nákladov spojených s
ubytovaním a liečením jej rodičov v Nemecku, keď o týchto svojich tvrdeniach žalobkyňa žiadne dôkazy
nepredložila.
9. Odvolací súd z obsahu spisu ďalej zistil, že na pojednávanie nariadené na deň 09.09.2015 právna
zástupkyňa žalobkyne dňa 08.09.2015 telefonicky ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z
dôvodu vážneho rodinného problému a žiadala o odročenie pojednávania. Žalobkyňa v odvolací
namieta, že jej právna zástupkyňa v telefonickom rozhovore konkrétne uviedla, že z dôvodu jej
osobnej starostlivosti o novonarodeného vnuka v dôsledku hospitalizácie jej nevesty pre laktačnú
psychózu, nie je schopná opustiť domácnosť a dostaviť sa na pojednávanie, čo možno považovať
za ospravedlniteľný dôvod. Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa žalobkyne svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnila len telefonicky a existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania
žiadnym spôsobom nepreukázala, boli splnené podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v
neprítomnosti žalobkyne a jej právnej zástupkyne v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., účinného v čase vydania
napadnutého rozsudku a týmto postupom súdu nebola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom.
10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní trovy nevznikli.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).