Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/18/2019 z 27. 3. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. marca 2019, sp. zn. 10Co/18/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1114211313.1 Krajský súd Bratislava | 10Co/18/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1114211313.1 | 2019-03-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: OZ, § 760 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5b7b90a-601e-426b-b46c-dc6da4792129 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1114211313.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/18/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114211313
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1114211313.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: Dopravný
podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený
advokátom: JUDr. Vladimír Kán, Námestie M. Benku č. 9, Bratislava, proti žalovanému: V. Ď., K.. XX. XX.
XXXX, O. Z. T.. Č.. XXXX/XX, O., o zaplatenie istiny 50,70 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18. decembra 2017, č. k. 4C/128/2014 - 81, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50, 70
eur na účet Č.. XXXXXXXXXX/XXXX, H.: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, W.: F., B. W.: XXXXXXX,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 470 ods. 1, § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p., §
52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 760 Občianskeho zákonníka, § 14 ods.
1 písm. d), § 14 ods. 2, § 17 ods. 1, 2 zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení účinnom v
rozhodnom čase (16. 09. 2013), Čl. 1 ods. 1, Čl. 3 ods. 1 veta prvá, Čl. 6 ods. 2, 3, Čl. 15 ods. 8
Prepravného poriadku MHD v Bratislave, Čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a vecne
dôvodnosťou podanej žaloby, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný ako cestujúci
nedodržal prepravné a tarifné podmienky žalobcu, nakoľko si nesplnil svoju povinnosť preukázať sa
platným cestovným lístkom dňa 16. 09. 2013 na linke MHD Č.. XX v Bratislave, z dôvodu ktorého je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 50, 70 eur, pozostávajúcu z cestovného vo výške 0, 70 eur a sankčnej
úhrady podľa tarify v sume 50 eur, keďže ju na mieste samom nezaplatil a revízorovi žalobcu poskytol
svoje identifikačné údaje na neskoršie vymáhanie. Uviedol, že žalovaný nástupom do dopravného
prostriedku žalobcu linky č. 50, č. voza 1035, dňa 16. 09. 2013, uzatvoril so žalobcom konkludentne
zmluvu o preprave osôb (§ 760 Občianskeho zákonníka v spojení s Čl. 1 Prepravného poriadku MHD v
Bratislave), čím vznikla jeho povinnosť dodržiavať prepravné a tarifné podmienky žalobcu, a bol právom
pri kontrole tarifného vybavenia považovaný za cestujúceho bez platného cestovného lístka, skutočnosť
ktorú správne revízor žalobcu do Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok žalobcu
var. symbol 1334046 zo dňa 16. 09. 2013 uviedol, že žalovaný pri cestovaní dopravným prostriedkom
žalobcu linka Č.. XX, Č. B. XXXX, na úseku zastávok Autobusová stanica a Wüstenrot, dňa 16. 09.
2013 o 12:37 hod., cestoval s neplatným predplatným cestovným lístkom. Poukázal na skutočnosť,



že nesporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu bolo skutkové tvrdenie o tom, že žalovaný
cestoval dňa 16. 09. 2013 o 12:37 hod. v Bratislave dopravným prostriedkom žalobcu na linke č. 50, číslo
voza 1035, na úseku zastávok Autobusová stanica a Wüstenrot, ako aj to, že v čase kontroly (16. 09.
2013) prebiehal Európsky týždeň mobility, z ktorého dôvodu mohli držitelia vodičských oprávnení, ktorí sa
revízorovi žalobcu preukázali pri kontrole cestovných lístkov platným vodičským oprávnením, cestovať
dopravnými prostriedkami žalobcu bezplatne, keď sporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu
zostalo skutkové tvrdenie, či žalovaný cestoval dňa 16. 09. 2013 o 12:37 hod. v Bratislave dopravným
prostriedkom žalobcu na linke č. 50 s neplatným predplatným cestovným lístkom alebo s platným
predplatným cestovným lístkom, ako aj to, či sa žalovaný preukázal revízorovi žalobcu pri kontrole
cestovných lístkov platným vodičským oprávnením. Uviedol, že žalovaný síce v odpore aj pri výsluchu
počas konania tvrdil, že je držiteľom ročného predplatného cestovného lístka, avšak túto skutočnosť
nijakým relevantným spôsobom nepreukázal, a preto sa v tomto smere stotožnil s názorom žalobcu
vyslovenom v jeho v písomnom podaní zo dňa 03. 08. 2017, v ktorom žalobca označil za bezpredmetné a
účelové v snahe vyhnúť sa uhradeniu dlžnej sumy tvrdenia žalovaného, že nie je pravdou, že sa nevedel
preukázať platným cestovným lístkom, keďže je vlastníkom ročného predplatného cestovného lístka,
ktorý kupoval na Bratislavskú mestskú kartu, keď žalovaný svoje tvrdenie o tom, že je vlastníkom ročného
predplatného cestovného lístka, ktorý kupoval na Bratislavskú mestskú kartu, počas konania žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázal, nakoľko na preukázanie tohto tvrdenia predložil ako listinný dôkaz
Potvrdenie o zrealizovaní transakcie debetnou kartou, z ktorého vyplýva iba to, že z čísla účtu: W.
B. B. B. U.. W.., S. Q. X. Q.Y. Ď. (K. Ž.), K. XXX, XXX XX Q. V. O., W., bola dňa 01. 08. 2013
zrealizovaná transakcia - debet, číslo S. *., V. S. T. R. P. U..W.. - Z. XX, Č. P.: XXXXXXXXXXXXX,
avšak týmto listinným dôkazom žalovaný nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia, na ktorom založil
svoju obranu v spore, že sa pri kontrole cestovných lístkov dňa 16. 09. 2013 na linke MHD Č.. XX
preukázal revízorovi žalobcu platným cestovným lístkom, keďže je vlastníkom ročného predplatného
cestovného lístka, ktorý kupoval na Bratislavskú mestskú kartu. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal ani ďalšie tvrdenie, na ktorom založil svoju obranu v spore,
že nakoľko žalobca poskytoval v čase kontroly cestovných lístkov bezplatné cestovanie pre držiteľov
vodičského preukazu z dôvodu prebiehajúceho Európskeho týždňa mobility, žalovaný sa preukázal
revízorovi žalobcu vodičským preukazom, ktorého je držiteľom, nakoľko žalovaný preukázal listinnými
dôkazmi iba svoje tvrdenie o tom, že v čase kontroly 16. 09. 2013 prebiehala každoročná kampaň
"Európsky týždeň mobility" od pondelka 16. 09. 2013 do nedele 22. 09. 2013 (výnimka neplatila na nočné
spoje), počas ktorého mohli cestujúci žalobcu cestovať v dopravných prostriedkoch na platné vodičské
preukazy vydané v členských štátoch Európskej únie, avšak žalovaný ničím nepreukázal svoje tvrdenie,
že sa pri kontrole cestovných lístkov dňa 16. 09. 2013 na linke MHD Č.. XX revízorovi žalobcu preukázal
platným vodičským preukazom. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že
okolnosť, že vodičský preukaz vydaný dňa 25. 05. 2005 na meno žalovaného predložil na nahliadnutie
na pojednávaní dňa 10. 03. 2017 nepreukazuje jeho tvrdenie, že sa ním preukázal aj revízorovi žalobcu
pri kontrole cestovných lístkov dňa 16. 09. 2013, keď o tom, že tak žalovaný neučinil, svedčia jeho
samotné vyjadrenia na oboch pojednávaniach v dňoch 10. 03. 2017 a 27. 11. 2017, na ktorých uviedol,
že pri kontrole nedošlo k preukázaniu sa vodičským preukazom s tým, že kontrolór bol uzrozumený so
skutočnosťou, že má platný vodičský preukaz, nakoľko kontrolór bol osobou žalovanému známou, čo
platí aj naopak, pričom obaja považovali za podstatné ujasnenie si skutočnosti, ako funguje použitie
BMK a z tohto dôvodu bol spísaný príslušný záznam a pokúsil sa túto vec riešiť u žalobcu. Uviedol,
že ak by sa bol žalovaný preukázal revízorovi žalobcu platným vodičským preukazom, nedošlo by zo
strany revízora k vyplneniu Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 16. 09.
2013 s B. W.: XXXXXXX, alebo by minimálne bol revízor v tomto hlásení uviedol v časti Poznámky, že
žalovaný sa preukázal revízorovi platným vodičským preukazom, čo však z tohto hlásenia ako listinného
dôkazu, ktorým žalobca, okrem iných, preukázal dôvodnosť svojej žaloby, nevyplýva. Za nesprávne,
nepreukázané a zavádzajúce posúdil tvrdenia žalovaného produkované na pojednávaní dňa 10. 03.
2017 o tom, že sa pri kontrole preukázal kmeňovým lístkom, avšak kontrolór mu povedal, že z toho
lístka nevidí, či má zakúpený predplatný lístok, lebo to by videl len z BMK, nakoľko v uvedenom existuje
logický rozpor v tom, prečo sa žalovaný pri kontrole preukazoval revízorovi žalobcu kmeňovým lístkom,
keď tvrdil, že mal zakúpenú BMK, nakoľko povinnosťou cestujúceho nie je mať zakúpenú BMK, tak sa
takýto cestujúci preukazuje pri kontrole cestovných lístkov revízorovi žalobcu kmeňovým lístkom, ktorý
ak vloží revízor do čítačky, zobrazí sa mu údaj o tom, či má kontrolovaný cestujúci uhradený PCL, z
dôvodu ktorého nemôže obstáť ničím nepreukázané tvrdenie žalovaného, že bez odovzdania BMK nie
je možné vykonať kontrolu zakúpenia predplatného cestovného lístka a že kontrolór mu povedal, že
z ním predloženého kmeňového lístka nevidí, či má zakúpený predplatný lístok, lebo to by videl len



z BMK. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný na prvom pojednávaní dňa 10. 03. 2017 navrhol, aby
bol vo veci vypočutý revízor, ktorý kontrolu v dopravnom prostriedku žalobcu vykonával, avšak neskôr
na druhom pojednávaní dňa 27. 11. 2017 už žalovaný upustil od vykonania dokazovania výsluchom
revízora žalobcu dôvodiac tým, že tento revízor, napriek tomu, že osobne pozná žalovaného, je predsa
len zamestnancom žalobcu a z tohto titulu by vypovedal v jeho prospech. Za nedôvodnú vyhodnotil súd
prvej inštancie obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že pri predaji električenky mal byť poučený o
tom, že platbou prostredníctvom BMK mu vzniká povinnosť preukazovať sa touto kartou, a nie dovtedy
používanou kartou a že odkazy na web stránky hlavného mesta sú nedostatočné, nakoľko mal z
vykonaného dokazovania preukázané, že Bratislavská mestská karta sa vydáva na základe žiadosti
žiadateľa (v tomto prípade žalovaného) za predpokladu splnenia určitých stanovených podmienok, z
čoho vyplýva, že žalovaný musel byť oboznámený s podmienkami používania BMK tiež týmto spôsobom
a poukázal na internetovú stránku www.karta.bratislava.sk , ktorej
účelom je informovanie verejnosti o Bratislavskej mestskej karte (): "Projekt Bratislavská mestská karta vznikol
z iniciatívy hl. mesta SR Bratislavy, ktoré chcelo využívať mestskú kartu ako nástroj rozvoja
mestských služieb i sociálnej politiky. Náklady na vybudovanie kartového centra však boli neprimerané
účelu použitia, ako aj k možnostiam mestského rozpočtu. Preto sa hlavné mesto rozhodlo
hľadať silného partnera pre spoluprácu. ... Spojenie mesta s bankami prinieslo i bezpečnejšiu
dopravnú aplikáciu, ktorá bola vyvinutá v spolupráci medzi dodávateľom dopravnej aplikácie pre
Dopravný podnik Bratislava, formou EMtest-SK, s. r. o. a spoločnosťou Austria Card, ktorá
dodáva čipové karty bankám. Využívanie platobného systému bánk (získanie zľavy pri platbe
kartou) zároveň umožnilo poskytovať občanom bonusy (zľavy) formou dotácie z rozpočtu mesta
transparentným a zákonným spôsobom." Informácie o Bratislavskej mestskej karte sa nachádzajú aj
na internetovej stránke hlavného mesta Slovenskej republiky - Bratislavy ,
kde sa v pravej spodnej časti stránky nachádza podsekcia "Bratislavská mestská karta" (v sekcii
"INFORMÁCIE"), ktorá následne odkazuje na oficiálnu stránku hlavného mesta Slovenskej republiky
- Bratislavy venovanú Bratislavskej mestskej karte, a teda už vyššie spomínanú internetovú stránku
www.karta.bratislava.sk . Bratislavská mestská karta je projektom
hlavného mesta Slovenskej republiky - Bratislavy, pričom v informáciách o nej sa nachádzajú
aj tieto: 
(www.karta.bratislava.sk - sekcia "Získaj kartu", bod 2): "Bratislavskú
mestskú kartu je možné využiť aj ako BČK - tzv. električenku v bratislavskej mestskej hromadnej
doprave, na ktorú si môže jej držiteľ zakupovať predplatné cestovné lístky (mesačné, štvrťročné i
ročné) s bonusom (zľavou) 10 %. Pred prvým nákupom predplatného cestovného lístku je potrebné si
dopravnú funkciu na karte aktivovať." Následne pri kliknutí na označenie "Električenka" systém zobrazí,
okrem iného, nasledovnú informáciu: "Pri revízorskej kontrole je potrebné mať BMK so sebou spolu s
občianskym preukazom (deti do 15 rokov s kmeňovým listom - preukazom), študenti spolu s občianskym
preukazom alebo platným študentským preukazom v zmysle tarify MHD v Bratislave." Súd z listinného
dôkazu predloženého žalobcom - z Článku 13 "Použitie BMK" Prepravného poriadku MHD v Bratislave,
konkrétne z bodu 12 zistil, že: "BMK je vydávaná vo forme platobnej karty bez fotografie. Nakoľko DPB,
a. s. predáva PCL neprenosné, bude cestujúci povinný sa pri kontrole tarifného vybavenia preukázať
okrem BMK aj dokladom totožnosti. ...". Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej
uviedol, že je nesporné, že medzi stranami ide o občianskoprávny vzťah, pričom svojím charakterom je
predmetná zmluva o preprave osôb spotrebiteľskou zmluvou (v zmysle citovaných ustanovení § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, t. j. dňa 16. 09. 2013), a preto podrobil
skúmaniu i to, či záväzkový vzťah medzi zmluvnými stranami (stranami sporu) neodporuje ustanoveniam
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže v tomto prípade je žalovaný zároveň aj spotrebiteľom a
dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola konkludentne uzatvorená zmluva o preprave osôb (podľa
§ 760 Občianskeho zákonníka v spojení s Prepravným poriadkom MHD v Bratislave a Tarifou MHD v
Bratislave), ktorá neobsahuje ustanovenia, ktoré by sa priečili zákonu a ktoré by bolo možné hodnotiť ako
neprijateľné zmluvné podmienky. Výrok, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania odôvodnil
právne ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a vecne úspechom žalobcu v spore, ktorému
priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práv proti žalovanému, ktorý
vo veci úspech nemal, v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením vydaným
súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2.



Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. a),
b), f), g) a h) C. s. p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie z dôvodu, že mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom, keďže sa
žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho tvrdením, že povinnosť preukazovať sa pri revízorskej kontrole
Bratislavskou mestskou kartou (BMK), ak má cestujúci zakúpený predplatný cestovný lístok (PCL)
úhradou prostredníctvom BMK a nie Bezkontaktnou čipovou kartou (BČK), tzv. električenkou, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Namietol, že súd prvej inštancie v rozpore s ust. § 181 ods. 2
veta druhá C. s. p. v konaní neuviedol predbežné právne posúdenie veci, čím mu na svoju obranu
znemožnil navrhnúť vykonanie dôkazov vo svoj prospech. Žalovaný vo svojom odvolaní ďalej uviedol,
že sa pri kontrole revízorovi preukazoval BČK (električenkou), nakoľko nemal pri sebe platobnú kartu
BMK a až pri kontrole sa dozvedel, že pri zakúpení PCL prostredníctvom BMK je potrebné sa pri
kontrolách preukazovať nie BČK, ako by to bolo pri zakúpení PCL platbou alebo inou platobnou kartou
alebo v hotovosti, ale v takomto prípade je cestujúci povinný preukazovať sa BMK, a preto uvádzal,
že sa túto skutočnosť mal dozvedieť pri zakúpení PCL a o tejto zmluvnej podmienke nebol žalobcom
dostatočne informovaný, z dôvodu ktorého ju z viny žalobcu splniť nemohol, nakoľko o nej nevedel, a
preto je táto zmluvná podmienka neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Namietol, že mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, nakoľko sa nemohol v dostatočnej lehote oboznámiť s vyjadrením žalobcu,
ktoré mu bolo doručené na pojednávaní dňa 27. 11. 2017. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaného dokazovania k zmätočným skutkovým zisteniam, nakoľko BMK vydáva banková
inštitúcia (Všeobecná úverová banka, a.s.) a pri jej vydaní nie je držiteľ poučený o tom, ako túto
kartu využívať, a preto tvrdenie prvoinštančného súdu, že musel byť oboznámený s podmienkami jej
používania je hypotetické, ničím nepodložené a nepravdivé, keďže držiteľ môže kartu používať bez
toho, aby sa dozvedel, že táto platobná karta môže slúžiť ako cestovný lístok. Poukázal na skutočnosť,
že súd prvej inštancie aj v otázke rozsahu konkludentne uzavretej zmluvy o preprave osôb vychádza
z hypotetického predpokladu o umiestnení Prepravného poriadku na zástavkách, keď táto skutočnosť
nebola žalobcom v konaní preukázaná a nebola predmetom dokazovania s tým, že z vykonaného
dokazovania nie je zrejmé, že konkludentne uzavretá zmluva o preprave obsahovala aj jeho povinnosť
preukazovať sa pri kontrole cestovných lístkov Bratislavskou mestskou kartou a nie bezkontaktnou
čipovou kartou, a či bol s touto prepravnou podmienkou žalobcom oboznámený pri zakúpení PCL
alebo pri nastúpení do vozidla, a preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania tejto právne
významnej skutočnosti. Uviedol, že predložením potvrdenia o realizácii platby dostatočne preukázal, že
žalobcovi uhradil čiastku za ročný PCL, a preto dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu skutkovému
zisteniu, že svoje tvrdenie o tom, že je vlastníkom ročného predplatného cestovného lístka, ktorý kupoval
na Bratislavskú mestskú kartu, žiadnym spôsobom nepreukázal s tým, že v prípade, ak mal za to, že
jeho tvrdenie založené na uvedenom dôkaze je sporné, mal ho v priebehu konania posúdiť a umožniť
mu na jeho obranu a preukázanie pravdivosti tohto skutkového tvrdenia prípadne aj iný dôkaz (napr.
výsluch jeho manželky, potvrdenie o úhrade). Žalovaný v dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedol, že z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že prostredníctvom BMK uhradil dňa 01. 08. 2013 žalobcovi čiastku
vo výške ročného PCL a teda, že v čase kontroly dňa 16. 09. 2013 mal riadne zakúpený ročný PCL s tým,
že iba v dôsledku nesplnenia si informačnej povinnosti žalobcom, sa pri kontrole nemohol preukázať
platným cestovným lístkom, keďže bol v omyle, že držba PCL sa preukazuje BČK.

3.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania s tým, že tvrdenia žalovaného sú bezpredmetné a
účelové, v snahe vyhnúť sa uhradeniu dlžnej sumy. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa dňa 16. 09.
2013 nepreukázal na výzvu revízora pri cestovaní linkou č. 50 mestskej hromadnej dopravy v Bratislave
platným cestovným lístkom, v dôsledku čoho mu bola následne uložená v zmysle čl. 6 Prepravného
poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave povinnosť zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo
výške sto násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav.

4.

Žalovaný, ktorému bolo vyjadrenie žalobcu doručené dňa 10. 05. 2018, sa k nemu nevyjadril.

5.



Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p.
(zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. marca 2019 podľa
§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 C. s. p.), pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a právny
zástupca žalobcu upovedomení zákonným spôsobom.

6.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8.

Odvolací súd napadnutý rozsudok, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel, ako vecne
správny potvrdil, pretože súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a
na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj
náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.).

9.

Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 50, 70 eur, keď dospel k záveru,
že žalovaný ako cestujúci v prostriedku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, porušil tarifné a
prepravné podmienky, nakoľko sa pri kontrole cestovných lístkov dňa 16. 09. 2013 na linke Q. Č.. XX
nepreukázal revízorovi platným cestovným lístkom.

11.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko v
konaní právne relevantným spôsobom (ani žiadnym listinným dôkazom) nepreukázal svoje tvrdenie,
že tarifné a prepravné podmienky žalobcu neporušil, nakoľko je držiteľom ročného predplatného
cestovného lístka (tzv. električenky), ktorý si zakúpil na Bratislavskú mestskú kartu a zároveň žiadnym
dôkazným prostriedkom nepreukázal ani tvrdenie, že revízorovi pri kontrole cestovných lístkov predložil
platný vodičský preukaz, ktorý ho v čase kontroly oprávňoval z dôvodu prebiehajúceho Európskeho
týždňa mobility cestovať prostriedkami mestskej hromadnej dopravy bezplatne.

12.



Nebolo možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, že mu bola postupom súdu prvej inštancie odňatá
možnosť pred súdom konať z dôvodu, že neuviedol predbežné právne posúdenie veci, čím mu na
svoju obranu znemožnil navrhnúť vykonanie dôkazov vo svoj prospech, nakoľko z obsahu zápisnice
o pojednávaní zo dňa 10. 03. 2017 (viď č. l. 44 spisu) jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie v
neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, v súlade s ust. § 181 ods. 2
C. s. p. určil medzi stranami sporné a nesporné skutkové tvrdenia s tým, že predbežné právne posúdenie
uviesť nemohol iba z dôvodu, že žalovaný na pojednávaní predniesol novú skutočnosť (deň, v ktorý
cestoval dopravným prostriedkom bol Európskym týždňom mobility, t. j. držitelia platných vodičských
preukazov mohli cestovať v MHD bezplatne), ktorú však nepreukázal a jej preukázanie považoval súd
prvej inštancie za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto uviedol, že vyčká do predloženia dôkazu
o tejto tvrdenej skutočnosti, ktorý sa žalovaný zaviazal doručiť do troch dní.

13.

K argumentácii žalovaného, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom aj tým, že sa nemohol v
dostatočnej lehote oboznámiť s vyjadrením žalobcu, ktoré mu bolo doručené na pojednávaní dňa 27. 11.
2017, odvolací súd uvádza, že z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 27. 11. 2017 (viď č. l. 75 spisu)
jednoznačne vyplýva, že žalovanému boli podania žalobcu zo dňa 03. 08. 2017 a 13. 09. 2017 na tomto
pojednávaní doručené, ale najmä sa k ich obsahu žalovaný vyjadril, a zároveň bol súdom prvej inštancie
v súlade s ust. § 154 a § 296 C. s. p. riadne poučený o možnosti uplatnenia prostriedkov procesnej
obrany alebo útoku, pričom žiadne návrhy na doplnenie dokazovania žalovaný nenavrhol a ani nežiadal
odročiť pojednávanie z dôvodu nedostatku času na oboznámenie sa s danými podaniami, takže aj túto
argumentáciu posúdil odvolací súd ako účelovú a absolútne nedôvodnú.

14.

Odvolací súd považuje za potrebné dať žalovanému do pozornosti, že požiadavka, že v civilnom
sporovom súdnom konaní musí súd vychádzať zo skutočného stavu veci je vyslovená tak v Ústave
SR ako i v jednotlivých ustanoveniach C. s. p. a vyjadruje základnú zásadu občianskeho súdneho
procesu, t. j. zásadu materiálnej pravdy, ktorá znamená to isté, ako zásada objektívnej pravdy. Je totiž
procesnou požiadavkou, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou, pričom
pojem skutočný stav veci je totožný s výrazom rozhodné skutočnosti. Pre poznávaciu činnosť súdu o
skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie, teda i pre procesné dokazovanie sú vždy nutné tvrdenia o
takých skutočnostiach. To vyplýva z toho, že sa v procese dokazuje súdu pravdivosť tvrdenia o takých
skutočnostiach, o ktorých sa súd dozvedá z prednesov strán sporu, z vykonaného dokazovania, ako i
inými možnými spôsobmi, pričom zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti
a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú) s tým,
že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena, t. j. v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy
má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu,
že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne
a včas dohodnutú náhradu (odplatu), keď na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a
poskytnutie plnenia podľa nej.

15.

V posudzovanej veci je nesporné, že žalovaný nárok žalobcu neuznal, keďže výlučne v rovine tvrdenia
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie uvádzal, že síce cestoval prostriedkom mestskej
hromadnej dopravy dňa 16. 09. 2013 na linke č. 50 v Bratislave, nakoľko však bol držiteľom ročného
predplatného cestovného lístka (tzv. električenky), ktorý si zakúpil na Bratislavskú mestskú kartu a
zároveň držiteľom platného vodičského oprávnenia, mohol z dôvodu prebiehajúceho Európskeho týždňa
mobility cestovať prostriedkami mestskej hromadnej dopravy bezplatne, z čoho vyplýva, že nakoľko
žalovaný obranou uplatnil námietky, ktoré mali činiť žalobu žalobcu právne nedôvodnou, dostal sa do
rovnakej pozície ako žalobca (reus excipiendo fit actor) a mal povinnosť tvrdenia i dôkaznú a v tomto



rozsahu i dôkazné bremeno, keď dôkazné bremeno pojmovo môže zaťažovať iba toho, koho môže
postihnúť nepriaznivý dôsledok za to, že určité rozhodné tvrdenie nebolo dokázané.

16.

V prejednávanej veci žalobca listinným dôkazom, Hlásením o porušení tarifných a prepravných
podmienok zo dňa 16. 09. 2013, B.. W. XXXXXXX preukázal, že žalovaný pri cestovaní dopravným
prostriedkom žalobcu na linke č. 50, číslo voza 1035, na úseku zastávok Autobusová stanica a
Wüstenrot, dňa 16. 09. 2013 o 12:37 hod., cestoval s neplatným predplatným cestovným lístkom, a
preto bolo povinnosťou žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie preukázať, avšak právne
relevantným spôsobom, t. j. listinnými dôkazmi svoje tvrdenia, že ročný predplatný cestovný lístok mal
zakúpený cez Bratislavskú mestskú kartu, resp., že sa revízorovi pri kontrole legitimoval svojim platným
vodičským preukazom, ktorý ho oprávňoval v deň kontroly cestovať bezplatne, keď ako správne uviedol
prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, žalovaný v konaní ani netvrdil, že sa platným
vodičským preukázal, keďže z jeho argumentácie na pojednávaní dňa 27. 11. 2017 vyplýva, že kontrolór
cestovných lístkov mal byť uzrozumený s tým, že držiteľom platného vodičského oprávnenia je.

17.

Súd prvej inštancie zároveň dospel k správnemu právnemu záveru, že v rozpore so zásadou formálnej
logiky je aj tvrdenie žalovaného, že sa pri kontrole cestovných lístkov preukázal kmeňovým lístkom
(ročným predplatným cestovným lístkom), ku ktorému sa mal revízor vyjadriť tak, že z neho nevidí, či
predplatný cestovný lístok (PCL) zakúpený má, nakoľko jeho kúpu by mal preukázanú iba Bratislavskou
mestskou kartou, keďže je nesporné, že predplatné cestovné lístky (PCL) sa predávajú len vo forme
elektronického zápisu na bezkontaktnú čipovú kartu (BČK), prípadne na platobnú kartu Bratislavská
mestská karta (BMK) s aktivovanou dopravnou funkcionalitou, keď aktiváciu vykonáva len DPB, a. s., t.
j. žalobca s tým, že držiteľ, ktorý si zakúpi predplatný cestovný lístok (ktorého územná pôsobnosť zahŕňa
zóny 100 + 101), bude zapísaný do čipu Bratislavskej mestskej karty z čoho jednoznačne vyplýva, že
pokiaľ sa cestujúci preukáže platným predplatným cestovným lístkom, sankcionovaný byť nemôže a
zároveň nemôže byť sankcionovaný, ak sa pri kontrole preukáže Bratislavskom mestskou kartou, na
ktorej by mal bezpodmienečne kúpu predplatného cestovného lístka elektronicky zaznamenanú.

18.

Právne irelevantným je aj tvrdenie žalovaného, že kúpu predplatného cestovného lístka preukázal
potvrdením o zrealizovaní transakcie debetnou kartou, z ktorého vyplýva iba to, že z čísla účtu: W. B. B.
B. U.. W.., S. Q. X. Q. Ď. (K. Ž.), K. XXX, XXX XX Q. V. O., W., O. P. XX. XX. XXXX G. I. - P., Č.Í. S. *., V.
S. T. R. P. U..W.. - Z. XX, Č. P.: XXXXXXXXXXXXX v sume 236, 30 eur, avšak z Cenníka predplatných
cestovných lístkov Dopravného podniku mesta Bratislava, platného od 01. 06. 2013 vyplýva, že základné
ročné cestovné (365 dní) v zóne 100 a 101 predstavovalo sumu 260 eur a zľavnené 130 eur, takže
suma 236, 30 eur, ktorá bola zrealizovaná v prospech žalobcu z účtu Q. Ď. dňa 01. 08. 2013, v žiadnom
prípade nepreukazuje tvrdenie žalovaného, že si v auguste 2013 kúpil ročný predplatný cestovný lístok,
keď jeho cena, ako už odvolací súd uviedol vyššie, predstavovala sumu 260 eur, zľavneného sumu 130
eur, a nie Q. Ď. zaplatenú sumu 236, 30 eur.

19.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku považuje za potrebné uviesť, že
žalovaný, ktorý ako je odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti sa v každom spore (aj
v tomto) domáha oslobodenia od súdnych poplatkov, nakoľko je osobou poberajúcou dávky v hmotnej
núdzi, a preto je nutné za viac ako zavádzajúce považovať jeho tvrdenie, že si v auguste (ôsmy mesiac
kalendárneho roka) kúpil ročný predplatný cestovný lístok, keď do konca roka zostávali štyri mesiace
a žalobca umožňuje aj kúpu predplatných cestovných lístkov na mesiac (30 dní), tri mesiace (90 dní)
a napokon ročných (365 dní).

20.



Odvolací súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že žalovaný síce v odvolaní uviedol aj odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) C. s. p. (neboli splnené procesné podmienky), podľa § 365 ods.
1 b) C. s. p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu na spravodlivý proces), podľa § 365 ods. 1 písm. f)
C. s. p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
podľa § 365 ods. 1 písm. g) C. s. p. (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené) a
napokon podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci), nakoľko však k týmto odvolacím dôvodom nič bližšie neuviedol, nebolo možné sa s nimi
v odvolacom konaní zaoberať, keďže pokiaľ strana sporu iba formálne odcituje odvolací dôvod bez toho,
aby ho konkretizovala v súvislosti s napádaným rozhodnutím, a neuvedie konkrétne pochybenia (vadu,
skutočnosti), v ktorých má naplnenie odvolacieho dôvodu spočívať, odvolací súd na takýto formálne
uplatnený odvolací dôvod neprihliada, a v zmysle § 373 ods. 1 veta druhá C. s. p. ani na doplnenie
odvolacích dôvodov nevyzýva.

21.

K odvolacej námietke žalovaného, že pri vydaní Bratislavskej mestskej karty peňažnou inštitúciou nebol
poučený o tom, ako je možné túto kartu využívať odvolací súd uvádza, že je všeobecne známou
notorietou, ktorú nie je potrebné preukazovať, že uvedená karta je určená pre obyvateľov s trvalým
pobytom v Bratislave, pričom ide o multifunkčnú medzinárodnú čipovú platobnú kartu vydávanú bankami
v spolupráci s hlavným mestom SR Bratislava pre skvalitnenie a zlacnenie života Bratislavčanov a
je výhodná najmä pre tých, ktorí pravidelne cestujú v mestskej hromadnej doprave alebo navštevujú
kultúrne a športové zariadenia mestských organizácií s tým, že spája v sebe viacero funkcií s
možnosťami použitia ako medzinárodná platobná karta, identifikačná čipová karta tzv. "električenka",
knižničný preukaz, elektronická vstupenka, karta na získanie zliav a benefitov, keď bezkontaktná
čipová karta (BČK tzv. električenka) platná v MHD Bratislava umožňuje zapisovať zakúpené predplatné
cestovné lístky s bonusom vo výške 10 % z platných cien na čip karty a plne nahradzuje BČK vydávanú
DPB, a.s., z dôvodu ktorého je nutné uvedenú námietku žalovaného považovať za absurdnú, nakoľko
v spotrebiteľskom práve sa uplatňuje koncepcia priemerného spotrebiteľa, t. j. spotrebiteľa, ktorý má
dostatok informácií a je v rozumnej miere pozorný a opatrný s ohľadom na sociálne, kultúrne a jazykové
faktory, a preto tvrdenie žalovaného, že nebol poučený o tom, ako má kartu v prostriedkoch mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave používať, je špekulatívne, a v žiadnom prípade nemôže ísť, ako správne
uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, o neprijateľnú zmluvnú podmienku
žalobcu, ktorý Bratislavskú mestskú kartu ani nevydáva.

22.

Je nutné zároveň uviesť, že záujemca môže požiadať o vydanie Bratislavskej mestskej karty
pobočky bánk (UniCredit Bank , OTP Banka, VÚB BANKA , Poštová banka , Slovenská sporiteľňa ) v prípade, ak má účet v jednej z uvedených bánk a požiada o vydanie Bratislavskej mestskej
karty k svojmu účtu a ak záujemca nemá účet ani v jednej z uvedených bánk a má záujem o založenie
účtu v niektorej z uvedených bánk a následne o vydanie Bratislavskej mestskej karty k účtu, môže
požiadať o otvorenie účtu v hociktorej pobočke hore uvedených bánk a zároveň požiadať o vydanie
karty k novovytvorenému účtu, pričom súčasťou vydania karty sú Obchodné zmluvné podmienky, s
ktorým bolo povinnosťou žalovaného sa oboznámiť a ktoré zároveň upravujú možnosti jej použitia, avšak
žalovaný v konaní nielen nepreukázal, že vôbec držiteľom Bratislavskej mestskej karty je, keďže ju v
priebehu celého konania nepredložil, keď ani nezdokladoval, že má vôbec v banke vlastný účet zriadený
(podmienka vydania Bratislavskej mestskej karty).

23.

Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke
stotožnil s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku a vzhľadom na skutočnosť,
že súd prvej inštancie pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných



dôkazov, keď žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť preňho
priaznivé rozhodnutie, sa odvolací súd obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozsudku, ktorým rozhodol vecne správne, a tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.

24.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2
C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej
výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).