{"guid": "3e53ec1c-265e-411f-907b-ee61a94d526d:0afd31c7-d54f-47ea-b0b0-64e4d852fb5c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1119203497.1", "spisova_znacka": "20CoP/42/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/42/2019 z 31. 3. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2019, sp. zn. 20CoP/42/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1119203497.1", "identifikacne_cislo": "1119203497", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 1342, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-1342", "datum_vydania": "2019-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ústavná starostlivosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0afd31c7-d54f-47ea-b0b0-64e4d852fb5c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1119203497.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1119203497.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1119203497.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/42/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119203497
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1119203497.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a
členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v konaní vo veci o vyslovenie
prípustnosti držania umiestnenej: Ľ. Q., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom G. V., G. XX/X, do
zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava,
pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB,
o odvolaní umiestnenej Ľ. Q., proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. marca 2019, č.k.
1Pu/30/2019-6 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. marca 2019, č.k. 1Pu/30/2019-6
mení tak, že prevzatie umiestnenej Ľ. Q., narodenej dňa XX.XX.XXXX, K. G. V., G.Á. XX/X, do
zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava,
pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB,
ku ktorému došlo dňa 13.03.2019, bolo neprípustné.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 14.03.2019, č.k. 1Pu/30/2019-6 vyslovil, že prevzatie
umiestnenej Ľ. Q., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom G. V., G. XX/X, do zdravotníckeho zariadenia:
Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré
Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB, ku ktorému došlo dňa
13.03.2019, bolo prípustné.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že dňa 13.03.2019 zdravotnícke zariadenie súdu
prvej inštancie oznámilo, že dňa 13.03.2019 bola bez informovaného súhlasu prevzatá do starostlivosti
zdravotníckeho zariadenia Ľ. Q., G. V. XX.XX.XXXX, K. G. V. X.

3. Súd prvej inštancie oboznámením sa s názorom ošetrujúceho lekára a so zdravotnou dokumentáciou
umiestnenej zistil, že umiestnenej sa jedná o prvý krát psychiatricky hospitalizovanú pacientku. Do
zdravotníckeho zariadenia bola privezená RZP z bytu, kde museli zasahovať aj príslušníci policajného a
hasičského a záchranného zboru. Pri prijatí bola u pacientky prítomná bludná nálada, zvýšená iritabilita,
rozvoľnené zrýchlené myslenie, asociačné skoky v myslení, bludné, perzekučné, erotomanické,
megalomanické bludné obsahy a konšpirácie. Umiestnená dostávala rôzne indície a úlohy od vysokej
školy v Skalici. Nemožno vylúčiť ani poruchy vnímania. V konaní v domácom prostredí bola popisovaná
dezintegrácia, náhla zmena vplyvom bludov, ku svojmu stavu je nekritická, pri snahe o usmernenie sa
umiestnená správala agresívne, ohrozovala deti aj seba. Pacientka 7 hodín vysokou rýchlosťou jazdila
so svojimi deťmi v aute. Deti mali počas jazdy strach. Najstaršia dcéra pacientky komunikovala so
sestrou pacientky, pričom jej udávala, že sú asi v Českej republike. Potom pacientka povedala, že idú
do Nemecka, čo vzápätí zmenila, pretože v Nemecku zabíjali židov a nakoniec v noci prespali v hoteli
v Budapešti. Do Bratislavy prišla preto, lebo sa zaľúbila do W. W. a povedali jej, že má v Bratislave



stretnutie. Prevzatá na hospitalizáciu bola s diagnózou nešpecifikovaná akútna a prechodná psychotická
porucha. Dôvodom nedobrovoľného vstupu je ohrozenie seba a svojho okolia.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom umiestnenej. Umiestnená vypovedala, že vlastní
niekoľko spoločností a firiem. Pacientka ďalej uviedla, že jej manžel je žiarlivý a neustále ju kontroluje.
Toto vyústilo k rozhodnutiu umiestnenej, že sa chce rozviesť. Pacientka udávala, že si potrebovala
oddýchnuť a preto sa ubytovala v hoteli a deti nechala u rodičov a trávila čas s priateľmi. Keď sa pacientka
cítila dobre, chcela vyskúšať, či je schopná sa postarať o deti, preto s nimi išla na výlet autom, počas
ktorého prespali v hoteli v Budapešti. Agresivitu pacientka negovala, rovnako ako rýchlu jazdu. V závere
umiestnená uviedla, že požiadala o pomoc svojho spoločníka W. W., pretože mala pocit, že je v ohrození
života.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že umiestnená bola prevzatá do
zdravotníckeho zariadenia z dôvodu ohrozenia seba a svojho okolia. Umiestnená trpí bludmi, správala
sa agresívne, ohrozovala svoje deti aj seba,  k svojmu zdravotnému stavu je nekritická. S poukazom na
takto zistený skutočný stav veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že umiestnená bola v tomto prípade
prevzatá v súlade s § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože
v príčinnej súvislosti s ochorením (nešpecifikovaná akútna a prechodná psychotická porucha) ohrozuje
seba (nekritickosť k zdravotnému stavu) a svoje okolie (bludy, ohrozenie detí).

6. Proti uzneseniu podala Ľ. Q. odvolanie v zákonnej lehote. V odvolaní uviedla, že do zdravotníckeho
zariadenia bola prevezená po zásahu hasičov, rýchlej zdravotnej pomoci a polície, avšak dobrovoľne.
Po rozhovore s M.. Y., ktorá sa predstavila ako internistka sa nechal previesť do záchranky kvôli meraniu
tlaku a EKG. Akonáhle jej spravili EKG sanitka sa pohla a bez jej súhlasu bola prevezená na psychiatrickú
kliniku LFUK a UNB na Mickiewiczovej 13, Bratislava. Pri zásahu nekládla odpor, snažila sa situáciu
riešiť zmierlivo. V noci keď zasahovala polícia tak aj s deťmi spali. Nútili ju, aby zobudila deti. Zásah si
nahrala do mobilného telefónu, ktorý jej bol zabavený. Ďalej uviedla, že s rodinou komunikovala celý čas
a chcela mať len jeden deň voľna s deťmi, čo odkomunikovala aj s učiteľom jej syna B. A.  O.. M., ktorému
absolútne verí a sprevádzal ju celou situáciou, v ktorej sa nachádzala a pomáhal jej s JQ.. Ďalej uviedla
v odvolaní, že nemá možnosť nahliadať do znenia Civilného sporového poriadku, na základe ktorého
nemocnica podala oznámenie a bolo začaté konanie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.
Držia ju bez možnosti telefonovať, nemá k dispozícii žiadnu literatúru. V informovanom súhlase bola
uvedená diagnóza  F 23.09, bez vysvetlenia. Ďalšie body uvádzali, že bola podrobne oboznámená s
liečbou, čo sa nestalo. Vyslovila názor,  že rodina sa rozhodla, čo je pre ňu najlepšie a pravdepodobne z
dôvodu odňatia detí z jej starostlivosti, kvôli tomu aby sa nerozvádzala a vrátila s k manželovi. Policajti
zasahovali na pokyn jej manžela, ktorý aj napriek jej prosbám o jeden deň s deťmi podal na ňu pátranie.
Ďalej uvádza v odvolaní, že nedostala možnosť zavolať advokáta a uznesenie jej bolo odovzdané až
po výsluchu dňa 14.03.2019. Žiaden príbuzný z jej rodiny o tom nevedel, nedostala  možnosť navrhnúť
blízku osobu. Ďalej vyslovila pochybnosť,  prečo o nej nerozhoduje súd podľa  jej trvalého bydliska.
Ďalej v odvolaní popisuje udalosti z dní pred jej zadržaním tak, že  11.03. večer vyrazila do Budapešti s
deťmi na výlet. Jazdila pomaly, išli aj na Györ bočnými uličkami, teda nie je pravda, že by jazdila rýchlo.
Ubytovali sa v centre Budapešti a auto odparkovala v podzemnej garáži. Adresu si odfotila aj izbu, v
ktorej spala s deťmi. Keď ráno prišla k autu a chcela ísť do Bratislavy auto jej vypísalo, že 12.09.2019
bol zaevidovaný náraz, a že auto treba skontrolovať. Auto zaparkovala a stlačila na ňom tlačidlo zavolať
servis, ktoré jej auto obsahuje. Deti vzala do mesta a čakala,  že ju bude niekto z mercedesu kontaktovať.
Snažila sa aj do mercedesu dostať. Volala s Q. K., aby si na diaľku lokalizoval jej auto. Majú teda
kompletný zoznam z cesty z Budapešti a taktiež v aplikácii Waze v jej telefóne a v telefóne jej dcéry
je možné vidieť kadiaľ sa pohybovali a v kabelke má doklad o tom,  čím živila svoje deti počas týždňa.
Nemala žiadnu bludnú náladu, bola zobudená po hodine a pol spánku. Dňa 11.03.2019 sa stretla aj s
W.K. W. v kaviarni LeBar v Evrovea, pričom rozhovor nebol priateľský,  W. jej vytkol komunikáciu voči
nemu a vytkol jej, že už jej nedôveruje. Rozišli sa s tým, že má intenzívne pracovať na obnove jeho
dôvery. Uviedla, že sa rozprávali spolu aj o rozvode manželstva a vyporiadaní BSM.  Ďalej uvádza v
odvolaní, že ak nebude môcť vykonávať svoju prácu, môže o ňu prísť a bude nútená podať žalobu  a
vyčísliť škodu spôsobenú neprimeraným držaním v zariadení, bude musieť podať žalobu a určiť škodu,
ktorá jej bola spôsobená stratou dôvery jej partnerov. Zároveň uviedla, že podá trestné oznámenie na



manžela za obmedzenie jej slobody a na zaobchádzanie s jej osobou v zariadení na psychiatrickej
klinike.

7. K odvolaniu umiestnenej sa vyjadrila Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4,
Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, Psychiatrická klinika
LFUK a UNB, s tým, že umiestnenie považujú za oprávnené vzhľadom na symptomatiku, ktorá bola
prítomná pred prijatím a pri prijatí a na konanie, ktoré ohrozovalo okolie a najmä deti pacientky.
Údaje sú zdokumentované v zdravotnej dokumentácii. Pacientka trvalo napáda dôvody hospitalizácie,
spochybňuje údaje získané od tretích strán a uvádza, že sa bude sťažovať, o žalobách na ich inštitúciu,
resp. na personál kliniky a o medializácii prípadu.

8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilného mimosporového poriadku a prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie umiestnenej je dôvodné.

9. Podľa § 260 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok súd umiestneného vyslúchne.

10. Podľa § 260 ods. 2 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok výsluch umiestneného súd
uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu
zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne.

11. Podľa § 260 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok ak o to požiada umiestnený,
vyslúchne ho súd vždy.

12. Podľa § 261 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd sa oboznámi s
názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou
dokumentáciou umiestneného.

13. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd rozhodne o prípustnosti
prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 262 ods. 2 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok súd vydá uznesenie do piatich
dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného.

15. Podľa § 262 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok súd doručí uznesenie
umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní
od obmedzenia osobnej slobody.

16. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdravotnej starostlivosti začne súd z úradnej
povinnosti a toto konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie,
či k prevzatiu do ústavu došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav chorého
vyžaduje prevzatie do ústavu je výsluch chorého a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní o vyslovenie
prípustnosti prevzatia chorého do ústavu súd nenariaďuje pojednávanie (pojednávanie obligatórne
nariaďuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení), i tak je povinný vykonať
dokazovanie v tom rozsahu, že sudca vypočuje chorého a jeho ošetrujúceho lekára. Vykonané dôkazy
potom súd vyhodnotí spôsobom predpokladaným v ustanovení § 191 C.s.p., pričom zistené skutkové
a právne závery zákonom zodpovedajúcim spôsobom uvedie v odôvodnení rozhodnutia. Súd v konaní
konfrontuje na podklade oznámenia ústavu identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do ústavu
prevzatá a tiež na základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si sudca
sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej
výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú
slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia
do ústavu.

17. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do
ústavnej starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k



zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný
do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v
ustanoveniach § 252 až § 271  osobitné konanie o prípustnosti prevzatia, a držania v zdravotníckom
zariadení (tzv. detenčné konanie).

18. V uvedenej situácii odvolací súd poukazuje na Zbierku stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č.
8/2018, konkrétne rozhodnutie č. 67, ktorého právna veta znie: „Rozhodnutie o prípustnosti prevzatia a
držania v zdravotníckom zariadení bez súhlasu umiestneného, je tak závažným zásahom do osobnej
slobody človeka, že prvotný výsluch alebo vzhliadnutie vykoná osobne sudca.“ Rovnako, ako sa uvádza
v predmetnom rozhodnutí  je potrebné zdôrazniť, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
vyplýva, že sudcovia, ktorí rozhodujú o závažných veciach zasahujúcich do súkromného života človeka
(akými sú konania o niektorých statusových veciach fyzických osôb), by v zásade mali mať osobný
kontakt s týmto človekom (porovnaj rozhodnutie Sýkora proti Českej republike sťažnosť č. 23419/07 a
ďalšie). Z uvedeného tak možno ustáliť, že vzhliadnutie a samozrejme aj výsluch umiestnenej osoby by
mal primárne vykonať sudca. Nakoľko vzhliadnutím sa rozumie pokus o zistenie stavu človeka vlastným
pozorovaním sudcu, ktorý o detencii rozhoduje, tento nemá byť realizovaný prostredníctvom inej súdnej
osoby. Je totiž vždy nevyhnutné, aby si sudca sám, na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou
vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na
ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah
uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu. Z judikatúry ESĽP taktiež vyplýva, že v určitých
výnimočných situáciách postačí, ak tento úkon vykoná na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník,
a to však najmä vtedy, ak sa rozhoduje o osobe, o ktorej detencii už bolo skôr rozhodované, ktorá
bola už v minulosti sudcom vzhliadnutá a v prebiehajúcom konaní je jej zdravotný stav, pre ktorý už
bola v minulosti držaná v zdravotníckom zariadení, podľa aktuálnych lekárskych posudkov takej povahy,
že nie je možné očakávať jej zlepšenie. Takýto mimoriadny postup súdu však musí byť v odôvodnení
jeho rozhodnutia podrobne a dôkladne odôvodnený (viď stanovisko NS ČR sp. zn. Cpjn 201/2015).
Cieľom výsluchu je teda podľa názoru odvolacieho súdu zistenie názoru umiestnenej osoby, a to priamo
na základe vnemov sudcu. Pravidlá pre výsluch účastníka konania ako druhu dôkazného prostriedku
upravuje § 195 CSP. Inak povedané obligatórnosťou priamej a bezprostrednej komunikácie s osobou sa
sleduje vytvorenie procesného priestoru pre vyjadrenie sa k veci a možnosti ovplyvniť priebeh konania
a rozhodnutie súdu.

19. V danom prípade je z obsahu spisu zrejmé, že výsluch umiestnenej vykonal dňa 14.03.2019 o
10:00 hod. vyšší súdny úradník, pričom išlo o prvotný výsluch umiestnenej. Na základe uvedeného
odvolací súd udáva, že bez ohľadu na to, či ide o výsluch alebo vzhliadnutie, pri tak závažnom zásahu
do osobného stavu človeka, je potrebné, aby túto osobu vypočul sudca. Inak sudca o osude človeka
rozhoduje bez osobného kontaktu s ním a len na základe informácií obsiahnutých v spise. V predmetnej
veci je zrejmé, že výsluch umiestnenej nevykonal sudca, ale vyšší súdny úradník, a preto si súd nemohol
absolútne objektívne vytvoriť názor pre posúdenie podmienok prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho
zariadenia. Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k názoru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je poznačené nesprávnym procesným postupom, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Na uvedený procesný nedostatok bol
odvolací súd oprávnený prihliadnuť napriek tomu, že procesná vada nebola v odvolaní namietnutá a to z
toho dôvodu, že  v mimosporovom konaní nie je súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a súčasne
na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci ( § 67 CMP). Vzhľadom na to, že uvedená vada konania pred súdom prvej inštancie
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je možné v odvolacom konaní na ňu prihliadnuť.

20. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého je rozhodnutie
súdu prvej inštancie poznačené nesprávnym procesným postupom, ktorý znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a preto odvolací súd
má dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie veci. V tomto prípade však ide o
špecifickú situáciu a to z toho dôvodu, že súd prvej inštancie po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom
už takpovediac nemá o čom rozhodovať, nakoľko umiestnená bola dňa 28.03.2019 prepustená. Inak
povedané uvedené procesné pochybenie t.j. vzhliadnutie resp. výsluch umiestnenej sudcom už nie
je možné v tomto štádiu konania napraviť v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže k prevzatiu



umiestnenej (k obmedzeniu osobnej slobody) do zdravotníckeho zariadenia došlo v čase od 13.03.2019
do 28.03.2019 je zrejmé, že o tomto držaní musí súd rozhodnúť (nemôže ponechať rozhodnutie
zrušené). V tomto prípade odvolací súd poukazuje podporne aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR
I. ÚS 79/93, pričom je potrebné uviesť, že nevzhliadnutie umiestneného sudcom ale vyšším súdnym
úradníkom znamenalo oslabenie právnej istoty, že k obmedzeniu osobnej slobody osoby dôjde jedine v
súlade so zákonom. Vzhľadom na špecifickosť a citlivosť danej situácie odvolací súd  uznesenie súdu
prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 388 CSP zmenil tak, že prevzatie umiestnenej Ľ. Q., G.
V. XX.XX.XXXX, K. G. V., G. XX/X, do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica s poliklinikou
Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava,
Psychiatrická klinika LFUK a UNB, ku ktorému došlo dňa 13.03.2019,bolo neprípustné.

21. Dôvodmi umiestenej obsiahnutými v odvolaní sa odvolací súd už bližšie nezaoberal, nakoľko
rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho procesného postupu zrušil, pričom dôvody
uvedené v odvolaní nemali podľa názoru odvolacieho súdu ani vecný súvis s predmetnou vecou.  Pokiaľ
ide o  odvolacie dôvody umiestnenej, v tomto prípade odvolací súd musí uviesť, že nie je oprávnený
prehodnocovať postup lekárov pri určovaní diagnózy pacienta, inak povedané odvolací súd, ani súd
prvej inštancie nie je oprávnený vyhodnotiť, či lekár správne postupoval a určil pacientke hospitalizáciu
na psychiatrii dôvodne, nakoľko stanovenie diagnózy toho - ktorého pacienta sa nedá absolútne
jednoznačne diagnostikovať vizuálnym kontaktom lekára a tobôž nie sudcu, ale je potrebné pacienta
podrobiť ďalším potrebným vyšetreniam za účelom stanovenia presnej diagnózy. Nie je ani vecou súdu
zaoberať sa podmienkami pacientov v zdravotníckom zariadení. V takomto prípade je vecou Úradu
verejného zdravotníctva prehodnocovať podnety pacientov a vyhodnocovať postup lekára, prípadne
nemocnice. K vyslovenej pochybnosti v odvolaní, či rozhodoval príslušný súd, odvolací súd  poukazuje
na ust. § 252 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého na konanie o prípustnosti prevzatia
a držania v zdravotníckom zariadení je miestne príslušný súd, v ktorého obvode je toto zdravotnícke
zariadenie, teda v danom prípade to je Okresný súd Bratislava I, ktorý aj o veci rozhodoval.

22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon         pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.



(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody)   a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku  a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Pu/30/2019", "guid": "9afdaeb0-6bf2-443a-97e8-c5b9d1c9750e:3be0709f-0f18-4b8b-a06d-7441ec759365", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:995d222c-a485-4616-a70f-2b27d803305b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/93", "nazov": "Rozsudok Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/93 z 15. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-15", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:995d222c-a485-4616-a70f-2b27d803305b"}], "citovane_v": []}