Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/12/2018 z 12. 3. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. marca 2019, sp. zn. 3Cob/12/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1207202034.1 Krajský súd Bratislava | 3Cob/12/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1207202034.1 | 2019-03-12 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 652 ods. 2 ObZ, § 652 ods. 1 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0033569b-7e8d-4381-84f0-4ec628af9cad Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1207202034.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/12/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207202034
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1207202034.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému P.. Z. Š., H.. XX.X.XXXX, E. X, C., práv. zast. MM Legal,
s.r.o., Trenčianska 41, Bratislava, IČO: 45 456 755, o zaplatenie 2.208,53 EUR s príslušenstvom a o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/279/2008-273 zo dňa 16.5.2017,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/279/2008-273 zo dňa
16.5.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 24.1.2007 sa žalobca domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 2.208,53 EUR s príslušenstvom titulom nevrátenia odňatej
provízie, ktorú postupca - AEGON Levensverzekering N.V. so sídlom v Holandsku zastúpený pobočkou
zahraničnej poisťovne so sídlom v Bratislave, vyplatil žalovanému na základe zmluvy o obchodnom
zastúpení zo dňa 1.6.2004 a tiež neuhradenia nákladov na vzdelávanie žalovaného. Žalobu odôvodnil
tým, že počas 24 mesiacov odo dňa uzavretia poistných zmlúv žalovaným došlo k ich zániku, v dôsledku
čoho sa časť vyplatenej provízie žalovanému považovala v zmysle Provízneho poriadku (Kódexu
obchodnej služby) za odňatú. Žalovanému preto vznikla povinnosť odňatú províziu vrátiť postupcovi.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,
prednesom právnych zástupcov sporových strán a zistil, že
postupca (AEGON Levensverzekering N.V. so sídlom v Holandsku zastúpený pobočkou zahraničnej
poisťovne so sídlom v Bratislave) dňa 1.6.2004 uzavrel so žalovaným zmluvu o obchodnom zastúpení
a výkone činnosti finančného poradcu, v zmysle ktorej žalovaný uzatváral poistné zmluvy v mene a na
účet poisťovne s tretími osobami (klientmi poisťovne). Táto zmluva bola ukončená výpoveďou zo dňa
20.1.2005. Žalobou sa žalobca (na ktorého postúpil postupca svoju pohľadávku) domáha zaplatenia
sumy 15.000,- Sk ako nákladov na vzdelávanie žalovaného (podľa čl. VI ods. 7 zmluvy) a sumy
51.534,20 Sk ako časti vyplatenej provízie, ktorú žalobca považuje za odňatú (v zmysle Provízneho
poriadku - Kódexu obchodnej služby), nakoľko počas 24 mesiacov odo dňa uzavretia poistných zmlúv
žalovaným došlo k ich zániku. Žalovaný dlžnú sumu do dnešného dňa žalobcovi nevyplatil.



4. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca nijak nepreukázal, že jeho skutočné náklady na
vzdelanie žalovaného boli vo výške 15.000,- Sk. Dodal, že v zmysle predmetnej zmluvy o obchodnom
zastúpení neexistuje dôvod na odňatie provízie, pričom z dvoch priložených faktúr na odňatú províziu
nevyplýva, že by boli tieto provízie dostatočne preukázané a zdokladované.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že článok V ods. 3 zmluvy o obchodnom zastúpení
odkazuje na Provízny poriadok (Kódex obchodnej služby), ktorý upravuje, za akých podmienok sa určitá
časť vyplatenej provízie obchodného zástupcu považuje za odňatú, na základe čoho poisťovaciemu
poradcovi vzniká povinnosť túto časť provízie vrátiť poisťovni. Uviedol, že prílohou zmluvy je Kódex
obchodnej služby, ktorý stanovuje podmienky, kedy vyplatenú províziu možno považovať za zaslúženú
a kedy za odňatú. Nárok žalobcu na úhradu nákladov na vzdelávanie vyplýva z článku VI ods. 7
zmluvy, podľa ktorého ak dôjde k zániku platnosti a účinnosti zmluvy v prvom roku jej platnosti,
poisťovací poradca je povinný uhradiť poisťovni náklady vynaložené na jeho vzdelávanie a to paušálnou
sumou 15.000,- Sk. Tiež uviedol presný výpočet výšky odňatej provízie, pričom pri poistnej zmluve č.
1000038512 išlo o sumu 639,83 EUR, poistnej zmluve č. 1000038091 o sumu 665,41 EUR, poistnej
zmluve č. 1000051043 o sumu 136,83 EUR a poistnej zmluve č. 1000064450 o sumu 465,35 EUR.
Pôvodný veriteľ na odňatú províziu vo výške 1.241,99 EUR započítal sumu 196,62 EUR z rezervného
fondu, ktorý bol tvorený zo všetkých poistných zmlúv. Pôvodný veriteľ na odňatú províziu vo výške 665,24
eur započítal tiež sumu 0,17 EUR z rezervného fondu.

6. V konaní žalovaný namietal, že pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 15.000,- Sk (497,- eur),
tento nemohol žalobcovi vzniknúť a to najmä vzhľadom na to, že žiadne vzdelávanie žalovaného alebo
školenie sa neuskutočnilo v danom prípade. Tieto náklady, ktoré sú vyjadrené paušálnou sumou v článku
VI ods. 7 v zmluve o obchodnom zastúpení považuje za neopodstatnené, a to najmä vzhľadom na
to, že žiadne náklady v súvislosti so vzdelávaním žalobcovi nevznikli, a preto nemôže mať ani nárok
na ich náhradu. Pokiaľ ide o zvyšok uplatňovaného nároku žalobca sa domáha vrátenia zaplatených
provízií, na ktoré žalovanému podľa zmluvy vznikol nárok a tieto mu boli riadne vyplatené. Žalobca
svoj nárok na vrátenie provízií opiera o ustanovenia Kódexu obchodnej služby, tieto nároky mu však
nemohli vzniknúť z dôvodu, že Kódex obchodnej služby nebol nikdy súčasťou zmluvy, žalovaný nebol pri
podpise zmluvy, ani pred jej podpisom s kódexom oboznámený a tento kódex netvoril ani prílohu zmluvy
o obchodnom zastúpení. K tomu predložil rozsudok NS SR v obdobnej veci, podľa záverov ktorého sa
musia stať takéto prílohy súčasťou zmluvy a druhá strana s nimi musí byť riadne oboznámená, k čomu
v tomto prípade nedošlo. Navyše uplatňovanie nároku na vrátenie provízie považuje za výkon práva,
ktorý odporuje zásadám poctivého obchodného styku, a to najmä z toho dôvodu, že žalovaný pri svojej
činnosti, t.j. uzatváraní poistných zmlúv nemohol po ich uzavretí ďalej vplývať na osoby poistených a
ovplyvňovať tak ich konanie, či zotrvajú alebo nezotrvajú v zmluvnom vzťahu s poisťovňou. Považuje
za nevhodné a odporujúce zásadám obchodného styku, aby bolo dohodnuté, že za určitých podmienok
je povinný žalovaný vrátiť celú vyplatenú províziu, na ktorú mu inak vznikol nárok, keď nemohol ďalej
svojim konaním vplývať na okolnosti, ktoré zakladali povinnosť vrátiť túto províziu. Žalovaný a žalobca,
resp. poisťovňa, mala zvoliť iný model, kedy by svojmu finančnému poradcovi vyplácala odmenu vždy
až potom, keď si ju zaslúži, t.j. po uplynutí určitej doby trvania zmluvných vzťahov, ktoré pre ňu uzavrel. V
tomto prípade navyše došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a žalovaným výpoveďou
zo strany poisťovne bez uvedenia dôvodov a po veľmi krátkom čase, čím poisťovňa žalovanému
znemožnila ďalší výkon činnosti podľa zmluvy a vytváranie ďalších rezerv, z ktorých by bol schopný
kryť prípadné nároky poisťovne na vrátenie odmien. S poukazom na vyššie uvedené považuje nárok
žalobcu za nedôvodný, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že Kódex obchodnej služby sa nestal
súčasťou zmluvy. Pokiaľ ide o výšku odňatých provízií namietal výpočet žalovanej pohľadávky z dôvodu,
že provízne nároky ako boli vyčíslené žalobcom nekorešpondujú s nárokom uplatňovaným žalobcom v
sume odňatej provízie, t.j. žalobca si uplatňuje viac ako žalovanému na províziách uhradil.

7. Žalobca poukázal na článok VIII bod 4 zmluvy o obchodnom zastúpení, kde je uvedené, že
právne vzťahy, práva a povinnosti, ktoré nie sú uvedené v zmluve sa spravujú najmä ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Podľa jeho názoru je tento vzťah obchodnoprávnym vzťahom. Pokiaľ sa jedná
o sumu 15.000,- Sk uplatnenú ako náklady vynaložené na vzdelávanie, tvrdenie žalovaného, že k
žiadnemu vzdelávaniu nedošlo, nie je nijako preukázané. Poukázal na článok III bod 3 zmluvy o
obchodnom zastúpení, kde je uvedené, aké sú činnosti finančného poradcu. Finančný poradca musel
mať nejaké informácie a vzdelanie ohľadom produktov žalobcu, ktoré poskytoval, napríklad bod b)



prezentácia poistných produktov poisťovne. Taktiež poukázal na bod V článku 3. Jednoznačne vyplýva,
že školenia poskytované boli. Poukázal na bod VII článok 6 zmluvy, kde sa predchodca žalobcu a
žalovaný jednoznačne dohodli na výške nákladov vynaložených na vzdelávanie, a to paušálnou sumou
15.000,- Sk. V prípade štyroch zmlúv, ktoré boli uzatvorené a na základe ktorých vznikol žalovanému
nárok na províziu, je vidieť výšku jednotlivých provízií, ktoré boli vyplatené, čo bolo v konaní aj
preukázané prostredníctvom výpisov. Taktiež je vidieť platnosť jednotlivých zmlúv, keď boli zrušené
všetky po dvoch a menej mesiacoch, čiže nemôže ísť o konanie v súlade s dobrými mravmi, že žalovaný
prevezme celú žalovanú sumu a potom napriek tomu, že boli dohodnuté podmienky na jej nárok, sumu
odmieta vrátiť v časti, v ktorej mu nárok nevznikol. V prípade Kódexu obchodnej služby poukázal na
článok II bod 1 zmluvy, kde je jednoznačne uvedené, že Kódex obchodnej služby, v ktorom boli bližšie
špecifikované ustanovenia ohľadom provízie, tvorí prílohu zmluvy, čo žalovaný podpisom zmluvy a
akceptáciou článku VIII bodu 7 potvrdil

8. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o dôkazy ohľadne vykonávania vzdelávania žalovaného, žalobca
oslovil svoje právneho predchodcu, ktorý mu oznámil, že vzhľadom na dlhú dobu od vykonávania
vzdelávania (rok 2004) už žiadnymi takýmito dôkazmi nedisponuje. Čo sa týka množstva uzatvorených
zmlúv zo strany žalovaného, právny predchodca žalobcu oznámil, že žalovaný uzatvoril iba štyri poistné
zmluvy, ktoré sú uvedené v províznom výkaze a na základe ukončenia ktorých si žalobca uplatňuje
od žalovaného nárok na vrátenie odňatej provízie. Čo sa týka termínov výplaty provízii žalovanému,
právny predchodca žalobcu oznámil, že provízia zo zúčtovacej faktúry č. 94740406 bola vyplatená dňa
16.6.2004 v sume 1.078,70 EUR, provízia zo zúčtovacej faktúry č. 94740407 v sume 771,75 EUR bola
vyplatená dňa 2.7.2004, faktúra č. 94740409 v sume 124,38 EUR bola vyplatená dňa 9.9.2004, provízia
v sume 423,02 EUR z faktúry č. 94740411 bola vyplatená dňa 8.11.2004. K rozhodnutiu sp. zn. 6 Obo
112/2007 uviedol, že NS SR vytkol najmä formuláciu zmluvy a príručky obchodnej služby a taktiež posúdil
daný stav veci na základe jednotlivých svedeckých výpovedí, takže napriek tomu, že v danom prípade
išlo o podobnú vec, má za to, že dané rozhodnutie na tento konkrétny prípad nie je možné použiť, keďže
v tomto konkrétnom prípade sú predložené iné dôkazy, je aj inak formulovaná zmluva a Kódex obchodnej
služby. Žalovaný uviedol, že trvá na tom, že v danom prípade ide o totožnú situáciu ako je riešená v
rozsudku NS SR, ktorý predložil. V konaní žalobca nepreukázal, že sa Kódex obchodnej služby stal
súčasťou zmluvy tým, že by bol pripojený k zmluve a teda že by sa s ním mal možnosť žalovaný pri
podpise riadne oboznámiť. To napokon vyplýva aj z podania žalovaného doručené súdu 21.11.2007,
kde okrem iného uvádza, že získal kópiu provízneho poriadku z tohto obdobia až po podaní odporu.
Zároveň poukázal na to, že v tomto podaní zároveň popiera vyplatenie provízie v sume 20.041,- Sk a
31.492,- Sk. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by uskutočnil školenie, s ktorým boli spojené
náklady na jeho strane.

9. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný zmluvu o obchodnom zastúpení uzatvoril ako
podnikateľ, ktorý bol zapísaný do zoznamu sprostredkovateľov, ktorý je súčasťou registra, ktorý vedie
Národná banka Slovenska. Predmetný vzťah je teda potrebné posudzovať v zmysle ustanovení
Obchodného zákonníka. Poukázal na čl. II bod 1 zmluvy o obchodnom zastúpení, kde žalovaný
jednoznačne potvrdil, že bol oboznámený s Kódexom obchodnej služby, ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy.
Ďalej poukázal na čl. VIII bod 7 zmluvy, kde žalovaný prehlásil, že zmluvu si prečítal a úplne porozumel
jej obsahu. Rovnako poukázal aj na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 3Cob/40/2015 zo dňa 25.5.2016,
ktorý v totožnej veci zaujal názor, že žalovaný bol s Kódexom obchodnej služby oboznámený a dokument
prevzal. Pokiaľ ide o rozsudok NS SR sp. zn. 6 Obo 112/2007 zo dňa 7.8.2008, ktorý vo svojom
odôvodnení vyjadril, že je potrebné preukázať, že obchodné podmienky sa v danom prípade stali
súčasťou zmluvy a že boli druhému účastníkovi známe, má za to, že práve jednoznačným potvrdením
o oboznámení sa s Kódexom obchodnej služby a potvrdením, že Kódex obchodnej služby tvoril prílohu
zmluvy o obchodnom zastúpení, žalobca túto skutočnosť preukázal. Žalobca si nevie predstaviť iný
dôkaz preukázania takejto skutočnosti, aj vzhľadom na časový odstup od uzatvorenia zmluvy (rok
2004), ako jednoznačné potvrdenie žalovaným jeho podpisom. Žalovaný preberal provízie za jednotlivé
uzatvorené zmluvy, ktorých výška aj spôsob vyplácania je taktiež upravená v Kódexe obchodnej služby.
Ak by žalovaný nevedel o existencii tohto kódexu, nevedel by ani na základe čoho prijíma poskytnuté
provízie a mohlo by z jeho strany dôjsť aj k zatajeniu veci. Pokiaľ ide o náklady za vzdelávanie vo výške
15.000,- Sk, k tomu poukázal na čl. VI bod 7 zmluvy o obchodnom zastúpení, kde si strany vyslovene túto
paušálnu sumu dohodli taktiež v rámci obchodného vzťahu. Žalovaný na tomto pojednávaní zdôraznil,
že v danom prípade nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie sumy 15.000,- Sk, nakoľko nebolo
preukázané, že by sa dané školenie vôbec uskutočnilo, a teda poisťovni v súvislosti s týmto školením



nemohli vzniknúť žiadne náklady, a preto je uplatnenie tejto časti žalovanej sumy v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, ktoré nepožíva právnu ochranu. Pokiaľ ide o zvyšok žalovanej sumy aj
v tomto prípade nebolo preukázané, že by Kódex obchodnej služby tvoril prílohu zmluvy a stal sa tak
súčasťou tejto zmluvy, na základe ktorej by si žalobca mohol uplatňovať nárok na vrátenie provízií. Ak
by tak aj bolo, považuje tento nárok za uplatnený v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nakoľko žalovaný si svoje záväzky zo zmluvy splnil a nemôže zodpovedať za to, či osoby, s ktorými tieto
sprostredkované zmluvy uzatvoril, zotrvajú v zmluvnom vzťahu a ak mu raz poisťovňa vyplatila provízie
za tieto zmluvy, potvrdila tým vznik nároku na províziu, ako aj dôvod, pre ktorý bola provízia vyplatená.
Uplatnením práva na vrátenie týchto provízií potom poisťovňa neguje celý nárok, ktorý žalovanému
vyplatila, čo považuje za rozporné so zásadami poctivého obchodného styku. Poisťovňa si mala provízne
podmienky v danom prípade stanoviť tak, aby nárok na provízie vyplácala postupne, ak budú splnené
podmienky na jej vyplatenie, t.j. určitú dobu trvania zmluvy.

10. Sud vo veci vykonal dokazovanie a vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 265, 273 ods. 1, 252
ods. 1 a 259 ods. 1 Obch. zák.

11. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone. Právny predchodca
žalobcu (AEGON Levensverzekering N.V. so sídlom v Holandsku zastúpený pobočkou zahraničnej
poisťovne so sídlom v Bratislave) dňa 1.6.2004 uzavrel so žalovaným zmluvu o obchodnom zastúpení
a výkone činnosti finančného poradcu, v zmysle ktorej žalovaný uzatváral poistné zmluvy v mene a
na účet poisťovne s tretími osobami. Táto zmluva bola ukončená výpoveďou zo strany poisťovne zo
dňa 20.1.2005. Medzi subjektmi konania je sporné, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy
15.000,- Sk (497,91 EUR) ako nákladov na vzdelávanie žalovaného (podľa čl. VI ods. 7 zmluvy) a
sumy 51.534,20 Sk (1.710,62 EUR) ako časti vyplatenej provízie, ktorú žalobca považuje za odňatú (v
zmysle Provízneho poriadku - Kódexu obchodnej služby). Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 15.000,-
Sk (497,91 EUR) ako nákladov na vzdelávanie žalovaného, žalobca sa odvoláva na znenie článku VI
bod 7 predmetnej zmluvy, podľa ktorého v prípade, že k zániku platnosti a účinnosti zmluvy dôjde v
prvom roku jej platnosti, finančný poradca je povinný uhradiť poisťovni náklady vynaložené na jeho
vzdelávanie, a to paušálnou sumou 15.000,- Sk. Podľa názoru súdu, napriek tomu, že uvedený článok
paušalizuje náklady poisťovne vynaložené na vzdelávanie žalovaného na konkrétnu sumu, samotná
táto skutočnosť neoprávňuje žalobcu požadovať od žalovaného zaplatenie paušalizovanej sumy bez
toho, aby preukázal, že žalovanému vzdelávanie vôbec poskytol a že mu v dôsledku toho vznikli určité
náklady. Žalobca do spisu nezaložil žiaden dôkaz, že žalovanému poskytol akékoľvek vzdelávanie, ani
nijak nezdokladoval, že mu v tejto súvislosti vznikli akékoľvek náklady. Za týchto okolností je podľa
názoru súdu v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku (ako aj dobrými mravmi) požadovať od
žalovaného zaplatenie nákladov (vyjadrených paušálnou sumou), keď zo žiadneho dôkazu založeného
do spisu nevyplýva, že mu náklady za vzdelávanie žalovaného vôbec vznikli. Samotné tvrdenie žalobcu,
že žalovaný musel mať nejaké informácie a vzdelanie ohľadom produktov žalobcu, ktoré poskytoval,
je vzhľadom na formuláciu článku VI bod 7 predmetnej zmluvy irelevantné, keďže nijak nepreukazuje,
že žalobca vynaložil náklady na vzdelávanie žalovaného. Pokiaľ ide o sumu 51.534,20 Sk (1.710,62
EUR) ako časť vyplatenej provízie, ktorú žalobca považuje za odňatú (v zmysle Provízneho poriadku -
Kódexu obchodnej služby) a ktorú požaduje zaplatiť od žalovaného, nárok na jej zaplatenie súd považuje
za nedôvodný, a to z dôvodu, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, že Kódex obchodnej
služby bol reálne súčasťou predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení. Zo žiadneho dôkazu založeného
do spisu nevyplýva, že žalovaný bol pri podpise zmluvy, alebo pred jej podpisom s kódexom vôbec
oboznámený. Napriek tomu, že článok II bod 1 zmluvy uvádza, že finančný poradca je pri výkone svojej
činnosti povinný dodržiavať ustanovenia zmluvy a jej príloh, interné predpisy, pravidlá, pokyny, postupy
a zaužívanú prax poisťovne, s ktorými bol oboznámený, osobitne Kódex obchodnej služby, ktorý tvorí
prílohu tejto zmluvy, z uvedeného článku, ani samotného podpisu žalovaného na zmluve nevyplýva, že
predmetný kódex bol prílohou zmluvy a že žalovaný bol s ňou skutočne oboznámený. Oboznámenie
žalovaného s uvedeným kódexom najneskôr pri podpise zmluvy nevyplýva ani z vykonávania samotnej
činnosti finančného poradcu žalovaným, keď podľa tvrdenia žalobcu žalovaný musel vedieť, na základe
čoho prijíma poskytnuté provízie, keďže výška aj spôsob ich vyplácania je upravená v Kódexe obchodnej
služby. Prijímanie provízií žalovaným od žalobcu nie je dôkazom toho, že pri podpise zmluvy bol s
predmetným kódexom oboznámený. Na druhej strane sa súd v tejto súvislosti stotožnil s tvrdením
žalovaného, že uplatňovanie nároku na vrátenie provízie možno považovať za výkon práva, ktorý
odporuje zásadám poctivého obchodného styku, a to najmä z toho dôvodu, že žalovaný pri svojej
činnosti, t.j. uzatváraní poistných zmlúv nemohol po ich uzavretí ďalej vplývať na osoby poistených a



ovplyvňovať tak ich konanie, či zotrvajú alebo nezotrvajú v zmluvnom vzťahu s poisťovňou. Súd považuje
za rozporuplnú a šikanóznu dohodu, že za určitých podmienok je žalovaný povinný vrátiť celú vyplatenú
províziu, na ktorú mu inak vznikol nárok, keď nemohol ďalej svojim konaním vplývať na okolnosti,
ktoré zakladali povinnosť vrátiť túto províziu. Poisťovňa navyše ukončila zmluvný vzťah so žalovaným
výpoveďou bez uvedenia dôvodu a po veľmi krátkom čase, čím žalovanému fakticky znemožnila ďalší
výkon činnosti podľa zmluvy a vytváranie ďalších rezerv, z ktorých by bol schopný kryť prípadné nároky
poisťovne na vrátenie odmien. V danom prípade nemožno aplikovať ani ustanovenie § 273 ods. 1
Obchodného zákonníka, podľa ktorého časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky alebo iné obchodné podmienky, keďže nebolo preukázané, že uvedené obchodné
podmienky (Kódex obchodnej služby) boli strane uzavierajúcej zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že žalovaného riadne oboznámil s
celým znením Kódexu obchodnej služby, od ktorého odvodzuje svoj žalovaný nárok, resp. že mu tento
kódex bol dobre známy pred uzavretím zmluvy a že mu bol odovzdaný pri podpise predmetnej zmluvy o
obchodnom zastúpení. V zmysle všetkých uvedených skutočností má súd za to, že žalobcovi nevzniklo
právo na vrátenie vyplatených provízii tak, ako je to špecifikované v Kódexe obchodnej služby, preto
žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.
1 C.s.p.

12. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť tak, že súd
jeho návrhu vyhovie v plnom rozsahu a prizná mu nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil
najmä tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým i k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka,
ktoré sú citované i v napadnutom rozsudku a na čl. V bod 1 Zmluvy uzavretej so žalovaným. Zdôraznil,
že podmienky vzniku nároku na jednotlivé typy provízií, ich výšky a ďalších skutočností boli podrobne
upravené v Províznom poriadku ako časti Kódexu obchodnej služby (ďalej len Kódex). Podľa čl. VIII
bod 7 Zmluvy, žalovaný jej podpisom potvrdil, že pred jej uzavretím bol oboznámený s podmienkami
uvedenými v Kódexe a tento dokument zároveň aj prevzal. Vo zvyšnej časti zopakoval tvrdenia tak, ako
v konaní pred súdom prvej inštancie.

13. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu
ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. S odvolaním žalobcu
nesúhlasil a vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a správne vec
uzavrel tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, najmä v tvrdení, že Kódex tvoril v čase podpisu
prílohu zmluvy. Zdôraznil, že samotné znenie zmluvného článku, že sa mal oboznámiť s predmetným
Kódexom, nie je bez ďalšieho možné považovať za preukázanie tejto skutočnosti. Žalobca mal preto
preukázať nad všetku pochybnosť, že Kódex tvoril súčasť zmluvy. Taktiež súhlasí s názorom súdu prvej
inštancie, že žalobcom uplatnený nárok na vrátenie provízie je možné považovať za výkon práva, ktorý
odporuje zásadám poctivého obchodného styku, vzhľadom na skutočnosť, že v tak krátkej dobe žalobca
so žalovaným bez akéhokoľvek odôvodnenia ukončil zmluvný vzťah, čím znemožnil žalovanému ďalší
výkon činnosti na získanie provízii.

14. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny.

Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

15. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je plne v
súlade s výsledkami vykonaného dokazovania a je správne tak po skutkovej ako aj právnej stránke.
Odvolací súd zdôrazňuje, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného, ako aj nositeľa
dôkazného bremena. Teda v konaní o vrátenie provízií z určitej zmluvy má žalobca povinnosť bremena



tvrdenia v tom, že so žalovaným uzavrel zmluvu na základe ktorej poskytol žalovanému určité plnenie
(provízie), ktoré má žalovaný povinnosť po ukončení zmluvného vzťahu vrátiť. Na povinnosť tvrdenia
nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobcu tak zaťažuje dôkazné
bremeno preukázať uzavretie zmluvy a splnenie podmienok na vrátenie plnenia z nej. Pokiaľ nie sú
tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. V
prejednávanej veci žalobca bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že žalovaný bol pri podpise
zmluvy oboznámený s Kódexom a najmä, že tento Kódex tvoril súčasť zmluvy, nakoľko len tento jasne
vymedzoval podmienky vrátenia obdržaných provízií. To znamená, že ak text zmluvy len konštatoval,
že Kódex tvorí prílohu, s ktorou sa mal žalovaný oboznámiť, musel by žalobca preukázať, že žalovaný
Kódex prevzal, prípadne malo byť bez všetkých pochybností v zmluve zdôraznenie, že Kódex tvorí
neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

16. Na základe uvedeného a skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu zamietol, nakoľko nebol preukázaný žalobcom tvrdený
skutkový stav veci, teda že skutočne došlo k naplneniu zmluvných podmienok na vrátenie vyplatených
provízií a tiež na zaplatenie nákladov na zaškolenie žalovaného, zmluvne stanovených v sume 15.000,-
Sk.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom
konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).