Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/118/2016 z 1. 10. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. októbra 2019, sp. zn. 6Co/118/2016, ECLI:SK:KSBA:2019:1207229516.4 Krajský súd Bratislava | 6Co/118/2016 | ECLI:SK:KSBA:2019:1207229516.4 | 2019-10-01 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2fc8e37-47f1-419e-85ac-d390ddb50cb0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1207229516.4 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/118/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207229516
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1207229516.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Karola Riháka a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: 1/ X. X., J.. X. XX. XXXX, G. G. W..
XX, G., X/ M. K., J.. X. X. XXXX, N. W.. XX, G., Q. L.. M. S.. I. Š., V. X, G., proti žalovanému: F.. I.
N. - S., J.. X. X. XXXX, G. K. XX, G., zast. Advokátska kancelária JUDr. Barbara Holíková, spol. s r.
o., Lamačská cesta 3, Bratislava, o zaplatenie 4 979,08 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II z 3. júla 2014 č. k. 8C/200/2008-169, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške nároku na náhradu
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť právnemu
predchodcovi žalobcov sumu 4.979,08 eura spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od 29. 8. 2007 do
zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne po
právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný je vlastníkom chaty v X. a medzi
ním a pôvodným žalobcom prebehla komunikácia súvisiaca s jej rekonštrukciou. Právny predchodca
žalobcov a žalovaný uzavreli zmluvu o dielo s predmetom - zhotovenie projektu pre rekonštrukciu a
nadstavbu chaty za odmenu. Na jej základe právny predchodca žalobcov vykonal tieto práce (dielo) -
podklady pre rekonštrukciu: výškopis a polohopis, zameranie skutkového stavu objektu, architektonickú
štúdiu, vizualizácie, projekt pre stavebné povolenie, realizačný projekt. Súd prvej inštancie vo veci
nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie projektovanie v
stavebníctve. Úlohou znalca bolo stanoviť bežnú cenu na trhu za vyhotovenie výškopisu a polohopisu
územia, zameranie skutkového stavu objektu, architektonickú štúdiu, vizualizáciu, projekt pre stavebné
povolenie, realizačný projekt a posúdiť, či z doloženej dokumentácie má znalec za preukázané aj faktické
vykonanie vyššie uvedených prác. V závere znaleckého posudku č. 14/2013 znalca F.. M.. I. H. znalec
určil bežnú cenu uvedených výkonov na trhu v roku 2007 sumou 162.240 Sk, resp. 5.385 eur. Ďalej
uviedol že posúdením zadaných častí dokumentácie má za preukázané vykonanie uvedených prác. Na
pojednávaní potom znalec uviedol, že v časti projekt stavby (pre stavebné povolenie) chýbal projekt
požiarnej ochrany a v realizačnom projekte chýbali detaily konštrukcií, lepšie prekótovanie, popisy
pohľadov.



3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Keďže podľa žalobcu zmluva bola uzavretá v ústnej
forme a žalovaný popieral uzavretie akejkoľvek zmluvy, bola povinnosť žalobcu uniesť dôkazné bremenu
nevyhnutne odkázaná na nepriame dôkazné prostriedky. Bolo nesporné, že žalovaný je vlastníkom
nehnuteľnosti v X. a tiež jeho zámer jej rekonštrukcie. Žalobca ako vyplýva aj zo znaleckého posudku
zhotovil výškopis a polohopis územia, zameranie skutkového stavu objektu, architektonickú štúdiu a
vizualizácie stavby, projekt pre stavebné povolenie a realizačný projekt, všetko úkony zodpovedajúce
tvrdenému predmetu zmluvy. Pri vypracovaní týchto úkonov spolupracoval so svedkami Y. M. Š., ktorí
potvrdili osobnú komunikáciu so žalovaným v rozsahu tvrdeného predmetu zmluvy. Vyvrátili tak obranu
žalovaného o jeho nevedomosti o zmluve jej predmete, prípadne existencie dohody výlučne o zistenie
územnoplánovacej informácie. Svedkyňa Š. potvrdila, že žalobca disponoval kľúčmi od objektu, čo je
skutočnosť pre prípad neexistencie zmluvy neodôvodnená. Konzistentosť tvrdení žalobcu doložená
týmito svedeckými a listinnými dôkazmi a obsahom elektronickej pošty, súd presvedčila o existencii
zmluvy o dielo z podstatnými náležitosťami vrátane dovoleného spôsobu určenia ceny diela a naopak
vyvrátila obranu žalovaného. Znalecké dokazovanie napokon tiež potvrdilo primeranosť dohodnutej
odmeny za vykonané dielo.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie citujúc ust. § 631, §
632, § 633, § 634, § 636, § 642 Obč. zák. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi
sumu 4.979,08 eur z titulu odmeny za vykonanie diela. Súčasne súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi úroky z omeškania od 29. 8. 2007 s týmto odôvodnením: „Popri
istine súd priznal žalobcovi právo aj na príslušenstvo v súlade s ust. § 517 Obč. zák., pričom splatnosť
istiny a omeškanie žalovaného žalobca preukázal doloženou faktúrou číslo X M. z 19. 7. 2007, náhradne
doručenou žalovanému podľa údajov z doloženej obálky doporučenej zásielky dňa 28. 8. 2007.“ Keďže
žalobca sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania od 3. 8. 2007, súd prvej inštancie žalobu zamietol
v časti úrokov z omeškania od 4. 8. 2007 do 28. 8. 2007.

4. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol s tým, že o nich rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobu
zamietne alebo aby ho v tomto rozsahu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
Namietol, že napadnutý rozsudok je nedostatočne a presvedčivo odôvodnený, čo spôsobuje jeho
nepreskúmateľnosť. Podľa žalovaného nie je zrejmé, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov súd prvej
inštancie riadil a ako právne posúdil zistený právny stav. Nie je zrejmé na základe akých úvah súd
prvej inštancie dospel k záveru, že pôvodný žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o dielo a následne že
žalobca odovzdal dielo žalovanému, čím by mu vznikol nárok na zaplatenie odmeny. Žalovaný považuje
za neprípustný spôsob vykonania znaleckého dokazovania, projektová dokumentácia nebola prílohou
žaloby, v čase zadania znaleckého posudku nebola súčasťou súdneho spisu.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Podľa
nich neobstojí tvrdenie žalovaného obsiahnuté v odvolaní, že projekt na základe ktorého bolo vykonané
znalecké dokazovanie, nebol súčasťou spisu. Žalobca ho totiž do spisu doložil spolu s vyjadrením
k odporu žalovaného dňa 2. 3. 2009. Žalovaný pritom nemal vecné námietky voči projektovej
dokumentácii.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené a dospel k
záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. Žalobca dňa 20. 9. 2014 zomrel. Odvolací súd z Osvedčenia o dedičstve z 24. 3. 2015 č.k.
30D/1645/2014, Dnot 135/16 zistil, že dedičstvo po poručiteľovi F.. O. K., L.. XX. X. XXXX nadobudli:
X. X., J.. X. XX. XXXX, a M. K., J.. X. X. XXXX. Vzhľadom na to odvolací súd v zmysle § 63 ods. 2 C.s.p.
rozhodol o tom, že v konaní bude pokračovať s dedičmi po žalobcovi.

9. Odvolací súd je toho názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je v napadnutom výroku vecne
správny. Predovšetkým je odvolací súd po doplnení dokazovania toho názoru, že v konaní nebolo
jednoznačne preukázané, že by žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcom akúkoľvek zmluvu
o dielo. Uzavretie takejto zmluvy nepreukazuje tá skutočnosť, že žalovaný právnemu predchodcovi



žalobcov podpísal žiadosť o získanie územnoplánovacej dokumentácie a ani to, že žalovaný súhlasil
s tým, že právny predchodca žalobcov môže vykonávať funkciu stavebného dozoru. Keďže zmluva o
dielo mala byť uzavretá ústne, v konaní nebolo možné zistiť presne jej obsah.

10. Predovšetkým však treba poukázať na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by predmetné
dielo právny predchodca žalobcov žalovanému niekedy odovzdal. Žalovaný totiž odovzdanie diela zo
strany právneho predchodcu žalobcov poprel. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcov, že predmetný
projekt do spisu založil spolu s vyjadrením k odporu proti platobnému rozkazu z 2. 3. 2009 (č. l. 61),
nezodpovedá skutočnosti. Zo spisu vyplýva, že spolu s vyjadrením k odporu proti platobnému rozkazu
síce boli do spisu založené písomnosti (rekapitulácia spolupracovníkov a vynaložených finančných
prostriedkov - č. l. 64, e- mail pôvodného žalobcu adresovaný žalovanému - č. l. 66, výdavkové
pokladničné doklady - č. l. 67, 68, výpis z účtu vedeného v Y. G., M.. N.. - č. l. 69 a doklad s názvom „K. O.
studio - č. l. 70 ), ale predmetná projektová dokumentácia sa medzi nimi nenachádza. Na č. l. 71 sa ale
nachádza úradný záznam spísaný dňa 25. 3. 2011, podľa ktorého uvedeného dňa bolo do spisu založené
vyjadrenie k odporu a doklady na č. l. 60 - 70. Na č. l. 60 sa nachádza podanie pôvodného žalobcu,
resp. jeho právneho zástupcu, v ktorom sa uvádza, že spolu s vyjadrením k odporu do spisu zakladá
architektonickú štúdiu, realizačný projekt a projekt pre stavebné povolenie. Ani jeden z týchto dokladov
sa však v spise nenachádza. Naviac, projektovú dokumentáciu nemožno stotožniť s architektonickou
štúdiou, realizačným projektom alebo s projektom pre stavebné povolenie. Je podstatné, že ak by aj
pôvodný žalobca do spisu založil projektovú dokumentáciu, jej založenie do spisu nemožno považovať
za jej odovzdanie žalovanému. Ak sa projektová dokumentácia v spise nachádzala, súdny znalec by
nemal dôvod žiadať o jej predloženie (viď nižšie). V tejto súvislosti treba poukázať na to, že z ust. §
634 ods. 2 prvá veta Obč. zák. možno vyvodiť, že v prípade zmluvy o dielo splatnosť ceny nastáva až
po skončení diela, teda až po jeho odovzdaní a prevzatí objednávateľom, ak nebolo dohodnuté inak.
Existencia inej dohody v konaní nebola preukázaná. Súdom prvej inštancie ustanovený znalec F.. M..
I. H. v časti II. bod 1b. znaleckého posudku č. 14/2013 - údaje o miestnom šetrení skonštatoval, že
„v súvislosti so skutočnosťou, že znalcovi nebola zároveň odovzdaná i PD (projektová dokumentácia -
pozn. odvolacieho súdu), o túto v súlade so súdom uloženou súčinnosťou oboch strán sporu požiadal
navrhovateľa a dňa 6. 6. 2013 v rámci miestneho šetrenia, ktoré bolo vykonané výhradne za účelom
odovzdania dokumentácie, bola táto znalcovi i odovzdaná.“ Z toho je zrejmé, že dielo žalovanému
právny predchodca žalobcov neodovzdal, v dôsledku čoho mu ani nemohol vzniknúť nárok na odmenu.
Právnym dôvodom pre zaplatenie ceny diela totiž nie je zmluva o dielo samotná (jej existencia), ale
skončenie diela teda jeho odovzdanie a prevzatie objednávateľom. V súvislosti s touto skutočnosťou
treba vziať do úvahy, že ak zhotoviteľ dielo objednávateľovi neodovzdá, objednávateľ nemôže posúdiť,
či bolo dielo vykonané riadne (§ 633 ods. 1 prvá veta Obč. zák.) a prípadne uplatniť zodpovednosť za
vady diela. Pokiaľ ide o výpoveď svedka F.. M.. O. Š. odvolací súd poukazuje na to, že z výpovede
tohto svedka nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by boli dôležité pre rozhodnutie predmetnej veci.
Predovšetkým svedok vypovedal iba to, že „základnú ideu“ právneho predchodcu žalobcov prekreslil
v počítači a okótoval, a túto ideu, resp. štúdiu vizualizoval a digitalizoval. Z výpovede tohto svedka
nemožno vyvodiť, že by právny predchodca žalobcov dielo odovzdal žalovanému a svedok sa ani
nevedel vyjadriť k právnemu vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcov a žalovaným (v rozhodnom
čase bol svedok študentom vysokej školy). Dôvodnosť nároku právnych nástupcov pôvodného žalobcu
nemožno vyvodiť ani z výpovede svedkyne O. Š. - partnerky pôvodného žalobcu, ktorá vypovedala,
že v marci 2007 navštívila spolu s pôvodným žalobcom chatu žalovaného kvôli vypracovaniu projektu.
Táto výpoveď uvedenej svedkyne okrem pochybností o jej objektivite z dôvodu jej vzťahu k pôvodnému
žalobcovi, neobjasňuje nič čo by bolo pre prejednávanú vec dôležité, najmä to či právny predchodca
žalobcov dielo skončil a odovzdal ho žalovanému. To isté možno povedať aj o výpovedi svedka Z. Y..
Tá skutočnosť, že svedok mal podľa svojej výpovede pôvodnému žalobcovi ako subdodávku odovzdať
riešenie zdravotechniky a kúrenia, nedokazuje skončenie diela a jeho odovzdanie žalovanému.

11. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny v napadnutej časti,
ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.979,08 eur s prísl. z titulu ceny diela.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil podľa § 388 C.s.p. tak,
že žalobu zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.



13. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol napadnutý
odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).