{"guid": "cd6eb8c3-1231-4dd9-8d26-ae8730c0d483:1b9e527c-fe64-4e25-abba-cb23c96201e2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1210223743.3", "spisova_znacka": "10Co/31/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/31/2019 z 29. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2019, sp. zn. 10Co/31/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1210223743.3", "identifikacne_cislo": "1210223743", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Vincent Szabó", "sudca_id": 1019, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vincent-szabo-1019", "datum_vydania": "2019-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365", "nazov": "zákon č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-13", "/SK/ZZ/2004/365#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b9e527c-fe64-4e25-abba-cb23c96201e2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1210223743.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1210223743.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1210223743.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/31/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210223743
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1210223743.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: B. N., I..
XX. XX. XXXX, Z. B. O. Č.. XX, Z., F. na X.: Z. U.. Č.. XX, Z., proti žalovanému: Slovenský plynárenský
priemysel, a.s., Mlynské nivy č. 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpený: MGA IURIS s. r. o., IČO:
47 233 028, Pri Starej prachárni č. 10, Bratislava, o určenie, že žalobca má právo na doplatenie mzdy, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. júna 2017, č. k. 8C/200/2010
- 386, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

Žalovanému   p r i z n á v a   n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že
má právo na doplatenie mzdy za výkon práce druhého pracovníka pracovnej dvojice. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne ust. § 3 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2, 3 zák. č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou v znení účinnom od 01. júla
2004, § 13 ods. 1 Zákonníka práce a vecne nedôvodnosťou podanej žaloby, nakoľko o nároku žalobcu,
ktorým sa domáhal určenia, že má právo na rovnakú mzdu ako B. X., rozhodol rozsudkom zo dňa 18.
novembra 2015, č. k. 8C/200/2010 - 314 tak, že žalobu zamietol a Krajský súd v Bratislave o odvolaní
žalobcu rozhodol rozsudkom zo dňa 21. apríla 2016, č. k. 10Co/86/2016 - 331 tak, že prvoinštančný
rozsudok v časti výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu na určenie, že má právo na rovnakú základnú
mzdu ako B. X. potvrdil a v časti výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu na doplatenie mzdy za výkon
práce druhého pracovníka pracovnej dvojice a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie s tým, že dôvody zamietnutia druhého určovacieho petitu sú totožné ako boli uvedené v poradí
druhom rozsudku (zo dňa 18. novembra 2015, č. k. 8C/200/2010 - 314), ako aj v rozhodnutí odvolacieho
súdu. Uviedol, že pokiaľ žalobca obidva určovacie žalobné nároky uplatňoval z dôvodu porušovania
antidiskriminačného zákona, vo vzťahu k obidvom určovacím nárokom ho zaťažovalo rovnaké dôkazné
bremeno, pričom v oboch rozhodnutiach (súdov oboch inštancií) bolo konštatované, že žalobca dôkazné
bremeno neuniesol a porušenie zásady rovnakého zaobchádzania pri jeho odmeňovaní nepreukázal,
ako ani skutočnosť, že sa žalovaný voči nemu diskriminácie dopustil. Poukázal na skutočnosť, že
pokiaľ by sa žalobca domáhal určenia, že má právo na doplatenie mzdy za výkon druhého pracovníka
pracovnej dvojice z iného právneho dôvodu, ako z dôvodu porušenia antidiskriminačného zákona (kde
netreba preukazovať naliehavý právny záujem), nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 08. 09. 2010, č. k. 4 Cdo 278/2009 - 69). Súd prvej inštancie v



dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca na pojednávaní dňa 30. 01. 2017 sám uviedol,
že v prípade úspechu v tomto konaní, sa bude žalobou domáhať zaplatenia mzdy, a nakoľko určovacia
žaloba spravidla nie je opodstatnená v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti a
pokiaľ by určenie existencie či neexistencie práva, či právneho vzťahu medzi stranami malo charakter len
prejudiciálnej otázky k inému sporu, nebude medzi stranami daný naliehavý právny záujem na takomto
určení. Výrok, ktorým rozhodol o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a vecne
úspechom žalovaného v konaní, z dôvodu ktorého mu priznal plnú náhradu trov konania (správne mal
súd prvej inštancie rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 C. s. p., pozn. odvolacieho súdu).

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol ho zmeniť a jeho žalobe
vyhovieť a žiadnemu z účastníkov nepriznať náhradu trov konania. Vytkol súdu prvej inštancie, že
pokiaľ v konaní o prvom petite žaloby (určenie, že má právo na rovnakú mzdu ako B. X.), po vrátení
veci odvolacím súdom vykonával dokazovanie v tej časti žaloby, v konaní o druhom petite žaloby (že
má právo na doplatenie mzdy za výkon práce druhého pracovníka pracovnej dvojice), po vrátení veci
odvolacím súdom nevykonal žiadne dokazovanie na objasnenie skutkového stavu, ktorý by mohol byť
základom na vecný záver o zamietnutí žaloby s tým, že jeho návrhy na doplnenie dokazovania týkajúce
sa druhého určovacieho petitu žaloby, ktorých sa domáhal v podaní zo dňa 15. 03. 2014 nevykonal
a ani v napadnutom rozsudku nezdôvodnil ich nevykonanie, resp. nesprávnym úradným postupom,
zbytočnými prieťahmi v konaní, ktoré zistil Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze II. ÚS93/20143 - 29
zavinil, že niektoré dôkazy v jeho prospech už nie je možné v konaní ani vykonať, nakoľko ich žalovaný
skartoval. Namietol, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie v konaní o prvom žalobnom petite,
nemôže byť základom pre meritórne rozhodnutie o druhom žalobnom petite, keďže oba uplatňované
nároky sú založené na iných tvrdeniach a skutkových okolnostiach. Uviedol, že jeho právo na doplatenie
mzdy za výkon práce druhého pracovníka pracovnej dvojice je najmä otázkou právnou, ak taký výkon
práce nebol žalovaným spochybnený s tým, že žalovaný v konaní nenamietal pravdivosť jeho tvrdení, že
prácu za druhého pracovníka pracovnej dvojice vykonával a ani nenavrhol dôkazy, ktorými by preukázal,
že prácu za druhého pracovníka pracovnej dvojice nevykonával, nakoľko iba neuznal jeho právo na
doplatenie mzdy za výkon práce druhého pracovníka pracovnej dvojice, keď jediný dôvod uviedol, že
bol odmeňovaný časovou mesačnou mzdou a poukázal na ust. § 118 ods. 1, § 118 ods. 2 veta prvá
Zákonníka práce a čl. 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Namietol, že napadnutý rozsudok trpí
aj logickým vnútorným obsahovým rozporom, nakoľko v jednej časti odôvodnenia súd prvej inštancie
uviedol (bod 21. a 22.), že dôvody zamietnutia druhého určovacieho petitu jeho žaloby sú totožné
ako dôvody zamietnutia prvého určovacieho petitu, avšak následne (bod 23. až 25.) rozvíja svoju
konštrukciu preukázania naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby v časti doplatenia
mzdy za výkon práce druhého pracovníka pracovnej dvojice s tým, že takéto protichodné právne
závery zakladajú zmätočnosť rozhodnutia, pričom sa súd prvej inštancie neriadil ani záväzným právnym
záverom krajského súdu uvedeným v uznesení č. k. 2Co/771/2014 - 282.

3.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Uviedol, že odvolanie žalobcu
je nedôvodné, nakoľko napadnutý rozsudok je v celom rozsahu správny, keď súd prvej inštancie z
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec posúdil správne aj po právnej
stránke a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Poukázal na skutočnosť, že predpoklad žalobcu,
že popri práci, ktorú mal dohodnutú v pracovnej zmluve, vykonával aj inú prácu, ktorú mal inak vykonávať
druhý pracovník pracovnej dvojice je nesprávny, nakoľko aj počas neprítomnosti druhého pracovníka
pracovnej dvojice, žalobca stále vykonával výlučne prácu, ktorú si dohodol v pracovnej zmluve, keď
jediným rozdielom bolo, že túto svoju prácu počas neprítomnosti „druhého pracovníka pracovnej
dvojice“ vykonával sám, pričom takúto zmenu možno nanajvýš hodnotiť ako časovo ohraničenú zmenu
pracovných, resp. organizačných podmienok, za ktorých svoju dohodnutú prácu vykonával. Uviedol,
že nepopiera, že zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu (ako uvádza aj žalobca v
odvolaní), nemožno však prehliadnuť, že mzdové podmienky sú povinnou náležitosťou pracovnej zmluvy
podľa § 42 Zákonníka práce uzatváranej zamestnávateľom so zamestnancom s tým, že žalobca
mal vo svojej pracovnej zmluve dohodnutú časovú (mesačnú) mzdu, ktorá je nezávislá od výkonu



a noriem spotreby práce, keď výkonovú (úkolovú) mzdu si nedohodol, pričom bez ohľadu na už
uvedené pritom treba zároveň skonštatovať, že žalobca neoznačil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo
možné dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania vôbec došlo. K tvrdeniu
žalobcu v podanom odvolaní, že odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje vnútorný rozpor, ktorý
má spočívať v tom, že v jednej časti odôvodnenia poukazuje na nepreukázanie porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania (ods. 21. a 22.), no zároveň má v ods. 23. až 25. poukazovať na neexistenciu
naliehavého právneho záujmu, ktorú však pri diskriminačných žalobách nie je potrebné preukazovať
žalovaný uviedol, že výklad súdu prvej inštancie týkajúci sa predmetnej otázky nespôsobuje vnútornú
rozpornosť jeho rozhodnutia, nakoľko ako je zrejmé z ods. 23. jeho odôvodnenia, tak prvoinštančný súd
rozoberal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení iba pre prípad,
ak by uplatňoval svoj nárok z iného dôvodu, ako z dôvodu porušenia antidiskriminačného zákona, a
preto tento výklad súdu prvej inštancie možno považovať iba za jeho snahu o komplexnosť odôvodnenia
rozhodnutia, k čomu zrejme pristúpil aj z dôvodu, že žalobca pôvodne neodôvodňoval svoj nárok
porušením zákazu diskriminácie (a stalo sa tak až v odvolaní proti predchádzajúcemu rozhodnutiu
prvoinštančného súdu).

4.

Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že je nespôsobilé
spochybniť jeho argumentáciu v ním podanom odvolaní, nakoľko neuviedol žiadne skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by odvolaciemu súdu dali dôvod na potvrdenie napadnutého rozsudku s tým, že
nakoľko žalovaný vo vyjadrení potvrdil, že reálne vykonával prácu aj za druhého člena  pracovnej dvojice,
je to dostatočný dôvod na to, aby mu bola mzda za vykonanú prácu za druhého člena pracovnej dvojice
priznaná. Uviedol, že žalovaný realizoval výkon vymáhania pohľadávok tromi pracovnými dvojicami, a
on bol v dvojici s B. X. s tým, že členovia pracovnej dvojice si pracovné úlohy stanovené ako celok
delili medzi seba, pričom v neprítomnosti druhého člena pracovnej dvojice musel všetko zvládať sám
z čoho vyplýva, že musel vynaložiť dvojnásobok úsilia a dvojnásobok pracovných úkonov za časový
úsek jedného mesiaca, ako vynaložili ostatní jednotliví členovia pracovných dvojíc, aby dosiahol taký
istý výsledok, ako bol určený v pracovnej dvojici z čoho je zrejmé, že iní členovia pracovných dvojíc za
časovú mesačnú mzdu rovnakej výšky ako on vykonali iba polovicu z pracovných úkonov a povinností,
ktoré musel vykonávať on sám, a preto tvrdenie žalovaného, ktorý ako jediný argument uviedol, že
jeho odmeňovaním časovou mesačnou mzdou mu nevzniklo právo na doplatenie mzdy za výkon
práce druhého pracovníka pracovnej dvojice, je diskrimináciou jeho osoby v odmeňovaní. Poukázal na
skutočnosť, že zo zvukového záznamu z pojednávania, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok
vyplýva, že sudca v rozpore s písomným vyhotovením rozsudku uviedol, že rozsudok odôvodňovať
nebude.

5.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na nedôvodnosti
odvolania žalobcu a vecnej správnosti ním napadnutého prvoinštančného rozhodnutia, keď žalobca vo
svojom podaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej, alebo
z ktorých by vyplývala nesprávnosť napadnutého rozsudku s tým, že žalobca vykonával iba tú prácu,
ktorú vykonával na základe uzavretej pracovnej zmluvy a žiadnu inú prácu nevykonával a v súlade s
tým bol aj riadne odmeňovaný.

6.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p.
(zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. mája 2019 podľa
§ 378 ods. 1 v spojení  s § 219 ods. 3 C. s. p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 C. s. p.),  pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a právny
zástupca žalovaného upovedomení zákonným spôsobom.

7.



Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol potvrdil, pretože je vecne
správny, nakoľko súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k
správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220
ods. 2 C. s. p.).

8.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
žalobu žalobcu domáhajúceho sa určenia, že má právo na doplatenie mzdy za výkon práce druhého
pracovníka pracovnej dvojice zamietol z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal diskriminačné
konanie žalovaného vo vzťahu k jeho mzdovému ohodnoteniu.

9.

V posudzovanej veci sa žalobca žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 16. 11. 2007 domáhal
dvoch právnych nárokov, určenia, že má právo na rovnakú základnú mzdu ako B. X. a určenia,
že má právo na doplatenie mzdy za výkon práce druhého pracovníka pracovnej dvojice, podľa
antidiskriminačného zákona v súvislosti s porušením zásady rovnakého odmeňovania žalovaným, na
základe Zákonníka práce, mzdových predpisov platných u žalovaného, ako i dojednaní v Kolektívnej
zmluve, ktorú žalovaný uzavrel so zástupcami svojich zamestnancov, keď Krajský súd v Bratislave
rozsudkom zo dňa 21. apríla 2016, č. k. 10Co/86/2016 - 331 rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 18.
novembra 2015, č. k. 8C/200/2010 - 314 v časti výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu na určenie, že
má právo na rovnakú základnú mzdu ako B. X., potvrdil, keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal
porušenie zásady rovnakého zaobchádzania pri jeho odmeňovaní, a žalovaný uniesol dôkazné bremeno
predložením dôkazných prostriedkov (pracovných zmlúv, mzdových listov), z ktorých jednoznačne
vyplýva, že so žalobcom nezaobchádzal znevýhodňujúcim spôsobom (t. j. diskriminačne) s tým, že
rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu na doplatenie mzdy za
výkon práce druhého pracovníka pracovnej dvojice zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie,
nakoľko odôvodnenie tohto výroku v prvoinštančnom rozsudku absentovalo úplne.

10.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca aj tento svoj nárok odôvodnil porušením antidiskriminačného
zákona, t. j. jeho povinnosťou nebolo v konaní preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, avšak jeho povinnosťou v konaní bolo uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z
ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, resp. zásady rovnakého
zaobchádzania.

11.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom prvoinštančného súdu,
že žalobca nepreukázal žiadne porušenie zásady rovnakého zaobchádzania žalovaného pri jeho
odmeňovaní, pri ktorom postupoval jednoznačne v súlade s pracovnou zmluvou, ktorú žalobca so
žalovaným uzavrel dňa 03. 11. 2004 a z ktorej vyplýva, že jeho základná mzda bola dohodnutá v sume
18. 000,- Sk (597, 49 eur) mesačne s pohyblivou zložkou mzdy pri plnom pracovnom úväzku vo výške
do 20 % zo základnej mzdy, keď vôbec nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností si žalobca
vôbec nárok na doplatenie mzdy za výkon druhého pracovníka pracovnej dvojice uplatnil, keďže takýto
nárok žalobcovi nevyplýva ani z uzavretej pracovnej zmluvy a ani z Kolektívnej zmluvy žalovaného na
rok 2004.

12.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je nutné uviesť, že žalovaný v konaní preukázal
identické odmeňovanie jeho zamestnancov zaradených do pracovných dvojíc a najmä preukázal, že
v prípade neprítomnosti jedného z dvojice, prítomnému zamestnancovi nárok na mzdu neprítomného
zamestnanca nevznikol.



13.

K námietke žalobcu v podanom odvolaní, že odôvodnenie napadnutého rozsudku trpí aj logickým
vnútorným obsahovým rozporom, nakoľko v jednej časti odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol (bod
21. a 22.), že dôvody zamietnutia druhého určovacieho petitu jeho žaloby sú totožné ako dôvody
zamietnutia prvého určovacieho petitu, avšak následne (bod 23. až 25.) rozvíja svoju konštrukciu
preukázania naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby v časti doplatenia mzdy za
výkon práce druhého pracovníka pracovnej dvojice s tým, že takéto protichodné právne závery zakladajú
zmätočnosť rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne
vyplýva, že prvoinštančný súd sa k otázke naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe vyjadril
iba v možnej eventualite, t. j., ak by žalobca podal určovaciu žalobu avšak z iného dôvodu ako z dôvodu
porušenia antidiskriminačného zákona.

14.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C.
s. p., v ktorom sa aj správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
z dôvodu ktorého sa odvolací súd obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov rozsudku a ako
vecne správny ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

15.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods.
2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v
plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.



(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného  útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/200/2010", "guid": "6f5983e3-d844-4724-ba72-6b9f69dea989:a9cf34ac-f266-4245-8182-7772d36a0652", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "cd6eb8c3-1231-4dd9-8d26-ae8730c0d483:b995b47d-726d-4d88-9059-cc9b5d4c6bf1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1210223743.3", "spisova_znacka": "10Co/31/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/31/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1210223743.3"}, {"guid": "353da4b9-f281-4b5b-bb31-f014c17aaba4:34bd02df-36c4-4403-b643-e9aef6f94699", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5713217807.1", "spisova_znacka": "10Co/86/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/86/2016 z 23. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-08-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5713217807.1"}], "citovane_v": []}