Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/262/2018 z 25. 11. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. novembra 2019, sp. zn. 8Co/262/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1210226371.2 Krajský súd Bratislava | 8Co/262/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1210226371.2 | 2019-11-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 449 ods. 3 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/24efae00-49cf-44da-9a4d-5fc4ce5511b9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1210226371.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/262/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210226371
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1210226371.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcov: X/ S. M., I.. XX.XX.XXXX, Z.
B. XX, O. Z., E. T. - Ž. X/, X/ Ľ. M., Z. B. XX, O. Z., oboch zastúpených JUDr. Petrom Bilkovičom,
advokátom, so sídlom Strojnícka 8, Bratislava, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, so
sídlom Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05. apríla 2018, č. k. 8C/227/2010 - 372, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti žalobe žalobcu 1/ a žalobe
žalobkyni 2/ v časti priznanej sumy 17.470,34 eur a 9% ročného úroku z omeškania zo sumy
12.593,58 eur od 03.11.2010 do zaplatenia a 5,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy
4.877,12 eur od 23.04.2013 do zaplatenia, a v časti trov konania žalobcu 1/, p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok m e n í tak, že žalobu zamieta.
Žalobca 1/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Žalobkyňa 2/ má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,08 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu
361,50 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 03.11.2010 do zaplatenia a zaplatiť žalobkyni 2/ sumu
21.166,43 eur a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 14.605,95 eur od 03.11.2010 do zaplatenia a
5,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 6.560,48 eur od 23.04.2013 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu
zamietol a rozhodol, že žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na 100 % náhradu trov konania. Rozhodol tak
podľa § 420 ods. 1, 2, § 442 ods. 3, § 445, § 449, ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 3 ods.
1,2, 4 a § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o návrhu žalobcov, ktorým sa po zmene petitu žaloby
pripustenej súdom prvej inštancie dňa 13.12.2013 domáhali proti žalovanému zaplatenia celkovej sumy
21.527,93 eur s príslušenstvom titulom náhrady nákladov spojených s liečením žalobcu 1/ za obdobie
od 25.03.2008 do 31.01.2013, a to v dôsledku poškodenia zdravia žalobcu 1/ spôsobeného porušením
povinností pracovníkov žalovaného vyplývajúcich z ich povolania. Právoplatným trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.03.2008 sp. zn. 1T/23/2008, ktorým súd uznal zamestnancov
žalovaného za vinných zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného
zákona, mal za preukázané, že k trvalému poškodeniu zdravia žalobcu 1/ došlo v príčinnej súvislosti
s porušením povinností zamestnancov žalovaného, ktoré im vyplývajú z ich povolania a
dospel k záveru, že dôvodnosť nároku žalobcov vyplýva aj z právoplatného rozsudku Okresného súdu
Bratislava V č. k. 11C/275/99 - 396, keď v uvedenej právnej veci sa žalobcovia domáhali náhrady škody,
ktorá im vznikla z ublíženia na zdraví vtedy maloletému žalobcovi 1/ a súd uvedeným rozsudkom
rozhodol, že základ žalobného nároku je dôvodný. Poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení
uviedol, že nespochybňuje základ uplatneného nároku. Vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že Okresný
súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 21.05.2008 č. k. 11C/275/99 - 561 priznal žalobcovi 1/ náhradu



za bolesť v sume 340.500 Sk, a to na základe lekárskeho posudku vypracovaného dňa 29.01.2007
MUDr. Máriou Broznanovou a dňa 13.02.2008 sa žalobca 1/ podrobil operačnému zákroku, ktorý
sa v čase vypracovania pôvodného lekárskeho posudku MUDr. Broznanovou nedal predpokladať a v
súvislosti s ktorým vznikol žalobcovi 1/ nárok na ďalšiu náhradu za bolesť vo výške určenej podľa zásad
uvedených v § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., a to ako súčin bodového ohodnotenia vyplývajúceho
z lekárskeho posudku MUDr. Jaroslava Molčana zo dňa 09.02. 2010, ktorým ohodnotil bolesť žalobcu
1/ počtom bodov 25 a 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR v príslušnom
roku (14,46 eur), t. j. v sume 361,50 eur, ktorú priznal žalobcovi 1/ s odôvodnením, že tento nárok
sa vzťahuje výlučne na osobu poškodeného, a preto je aktívne legitimovaným účastníkom konania v
tejto časti žalobca 1/. Ďalej uviedol, že výšku uplatneného nároku na náhradu nákladov spojených
s liečením žalobcu 1/, spočívajúcich v nákladoch na zdravotný materiál, na prevádzku motorového
vozidla, na doplatky za lieky a oligopeptické preparáty, náklady súvisiace s vyšším
odberom elektrickej energie, náklady za kopírovanie, poštovné a overovanie listín, na zdravotné poplatky
a hospitalizácie a na zariadenia pre invalidov, žalobkyňa 2/ preukázala, a to predložením zväzku
listín, ktorý obsahoval pokladničné bloky, faktúry a ďalšie listiny preukazujúce výdavky
žalobkyne súvisiace s liečením žalobcu. V zmysle záverov zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave č. k. 8Co/577/2014 - 272 žalobkyňa 2/ dňa 22.03.2018 doručila vyjadrenie, v ktorom sa
podrobne vyjadrila k jednotlivým položkám uplatňovaného nároku. Náklady na
prevádzku motorového vozidla dokladovala v celkovej výške 5.699,04 eur za pohonné hmoty, povinné
zákonné poistenie, STK a EK; od tejto sumy odrátala kompenzácie štátu vo výške 1.766,12 eur a
požadovala sumu 3.932,92 eur (z toho 2.942,59 eur za pohonné látky, 989,41 eur za zákonné poistenie,
STK a EK). Uviedla, že lieky W., M., B., R., S., X., X., O., X. X., X. G., Y., J., B., S. U., Y. L., B.,
Y., X. H. boli žalobcovi 1/ predpísané, resp. odporúčané odbornými lekármi. Žalobca 1/ je dodnes
alergik a sáčky sa týkajú vysávača, ktorý mal Hepafilter a bol určený pre alergikov. Náplaste súvisia so
starostlivosťou o ležiaceho pacienta, ktorý má problémy s kožnými ochoreniami a dekubitmi. Teplomer
vzhľadom na jeho rektálne používanie má vlastný z hygienických dôvodov a taktiež žalobca 1/ používa
zdravotnícke ležadlo určené na hygienu. Predložila faktúry vystavené Západoslovenskou energetikou za
obdobie od 26.08.2010 do 02.10.2013, uviedla jednotlivé prístroje používané pri starostlivosti o žalobcu
1/, ich spotrebu kW/h priemerný počet hodín denného použitia a prepočet na tarifu; za celé obdobie
predstavovali náklady na prevádzku týchto prístrojov sumu 788,90 eur. Celá domácnosť zaplatila za
elektrinu mesačne za obdobie 2008 - 2009 priemerne 41,22 eur (z toho stroje 11,72 eur), za obdobie
2009 - 2010 priemerne mesačné 49,95 eur (z toho stroje 14,59 eur), za obdobie 2011 - 2012 sumu
51,58 eur (z toho stroje 14,19 eur), za obdobie od 02.10.2012 do 02.10.2013 priemerne mesačne 70,16
eur, nakoľko ide o obdobie od 14.02.2013, kedy už žalobca 1/ bol závislý na pľúcnom ventilátore
a na množstve iných prístrojov v 24-hodinovej prevádzke; od 09./2012 do 01/2013 stroje priemerne
spotrebovali 13,98 eur mesačne. Náklady na kopírovanie dokladovala 312 ks fotokópií, dokladované
náklady v spise sú na 153 stranách a v rovnakom počte boli robené aj pre žalovaného, rovnako išlo o
písomné zdôvodnenia, ktoré boli žalovanému zasielané v kópii, takisto ďalšie listinné dôkazy
(kópie faktúr a rozhodnutí). Nie všetky potvrdenia o poštových službách boli označené
miestom, kde zásielka smerovala, pokiaľ nebola odoslaná doporučene; neoznačené zásielky boli v roku
2011 v sume 0,40 eur v roku 2010 v sume 1,50 eur a v roku 2009 7 zásielok v celkovej
sume 10,06 eur, t. j. celá suma neoznačených zásielok predstavovala 11,96 eur. Doporučené zásielky
boli všetky s označením, a to buď jednotlivých nemocníc alebo Ministerstva zdravotníctva SR alebo s
označením právnych služieb. Náhradu za stratu na zárobku si žalobkyňa 2/ uplatňovala rovnakým
spôsobom ako pri prvotnom nároku, ktorý bol za obdobie od 14.07.1998 do 31.03.2008 v priemere
308,34 eur mesačne; príjem bol valorizovaný podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime vždy
od 01. júla daného roku. Žalobkyňa 2/ si uplatňovala stratu na zárobku za obdobie 04/2008 - rok 2013
v celkovej sume 3.939,70 eur a za rovnaké obdobie jej bol vyplatený kompenzačný príspevok štátu
za opatrovanie v sume 14.622,27 eur. Dospel k záveru, že žalobkyňa si vyčerpávajúcim spôsobom
splnila svoju dôkaznú povinnosť, a to predložením dokladov preukazujúcich výšku účelne vynaložených
nákladov na starostlivosť o žalobcu 1/, pričom k potrebe vynakladania týchto finančných prostriedkov
pravidelne dochádza v súvislosti s trvalým poškodením zdravia žalobcu 1/, ku ktorému došlo
porušením právnej povinnosti zamestnancov žalovaného. Poukázal na to, že žalobca 1/ si vzhľadom na
svoj zdravotný stav vyžaduje neustálu starostlivosť, ktorú osobne zabezpečuje jeho matka, žalobkyňa 2/,
z toho vyplýva aj nemožnosť jej akejkoľvek realizácie, vrátane možnosti zamestnať sa. Žalobkyňa 2/ sa
podrobne vyjadrila k jednotlivým položkám uplatňovaného nároku a dostatočným spôsobom odôvodnila
nevyhnutnosť nákladov, ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení spochybnil, pričom žalobkyňa 2/ používa vo
všetkých konaniach zhodnú metodiku kvantifikácie nárokov. Režim využívania motorového vozidla bol



kontrolovaný príslušným orgánom sociálnych vecí, kvôli kompenzácii zo strany štátu, čo vylučuje jeho
svojvoľné využívanie nad rámec predmetného právneho nároku; v predchádzajúcom konaní žalobkyňa
žiadala tento nárok v sume 6.455,74 eur (194.787 Sk) za obdobie 4 588 dní, teda 1,41 eur za deň v
predmetnom konaní to bola suma 3.932,92 eur za obdobie 1 744 dní, teda 2,21 eur za deň. Prihliadol
na zmenu vozidla, deklarované zvýšené náklady na PZP, nárast ceny nafty z 0,494 eur/l (rok 1995)
na 1,54 eur/l (rok 2012), presťahovanie počas rozhodného obdobia z Z. X. O. Z., školskú dochádzku
počas celého rozhodného obdobia na rozdiel od predchádzajúceho a s tým spojené vyššie nároky na
mobilitu žalobcu. Náklady na zdravotný materiál uplatnené v sume 128,58 eur mal za preukázané v
sume 90,34 eur, a to predloženými listinnými dôkazmi, špecifikovanými v odôvodnení rozhodnutia. Zo
zdravotnej dokumentácie žalobcu považoval za dostatočne preukázané, že lieky uvedené žalovanou
2/ sú súčasťou liečby žalobcu a námietky žalovaného, že v prípade 19-tich liekov nemožno vyvodiť
záver, že ide o lieky určené pre starostlivosť o žalobcu a že boli na tento účel naozaj použité, posúdil
ako účelové a neúčinné. Priznal preto žalobkyni 2/ doplatky za lieky a oligopeptické
preparáty v sume 4.745,29 eur. Pri posudzovaní výšky nákladov spojených s vyšším odberom
elektrickej energie vychádzal s konsenzu strán z predchádzajúceho obdobia, kedy kompenzácia tvorila
sumu 0,20 eur denne a došlo k zmene okolností v tom, že žalobkyňa od roku 2003 stratila nárok na
štátnu kompenzáciu a zvýšil sa počet prístrojov. Považoval preto dennú kompenzáciu v sume 0,40 eur,
celkovo 788,82 eur za odôvodnenú. Na základe predložených listinných dôkazov preukazujúcich kúpu
vysielačiek, úpravu sedačky v novom aute, posteľ, úpravu nového vozidla, dodanie sedačky a
montáž zdvíhacieho zariadenia spoločnosťou Ares s. r. o., vybudovanie nájazdovej betónovej rampy a
kúpu vozidla priznal žalobkyni náklady na zariadenie pre invalidov v sume 7.574,60 eur. S
poukazom na nález Ústavného súdu ČR, výpočet žalobkyne jej nároku na náhradu za stratu na zárobku;
pri ktorom vychádzala z rozdielu priemerného mesačného zárobku v roku 1994, valorizovaného podľa
Zákona o životnom minime a vyplatených príspevkov za opatrovanie úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny, ktorých spôsob v minulosti žalovaný akceptoval; považoval aj tento nárok bez relevantného
popretia žalovaným za dôvodný v sume 3.861,21 eur. Listinnými dôkazmi mal za preukázané aj náklady
za kopírovanie, poštovné a overovanie listín a náklady na zdravotné poplatky a hospitalizácie v sume
338,37 eur. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom úroky z omeškania od 03.11.2010 zo sumy 14.967,45 eur, keď na
základe výzvy žalobcov na zaplatenie tejto sumy doručenej žalovanému dňa 22.10.2010 bol posledným
dňom na plnenie deň 02.11.2010 a zo sumy 6.560,48 eur od 23.04.2013, keď návrh na rozšírenie žaloby
o túto sumu bol žalovanému doručený dňa 22.04.2013. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255
ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd žalobe žalobcov vyhovel, podal odvolanie v zákonom
stanovenej lehote žalovaný, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu
trov konania v celom rozsahu. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 13.12.2013 č. k. 8C/227/2010
- 257, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.05.2015 č. k. 8Co/577/2014 - 272
zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že výrok rozsudku nemá
dostatočnú oporu v jeho odôvodnení a rozsudok je z toho dôvodu nepreskúmateľný. Odvolací súd uložil
súdu prvej inštancie odstrániť uvedené nedostatky, svoje rozhodnutie náležite odôvodniť a
vyhodnotiť vykonané dôkazy, skutkové a právne závery, keď v pôvodnom rozsudku sa nevysporiadal s
námietkami žalovaného ohľadne vykonaného dokazovania a s jeho námietkou o neunesení dôkazného
bremena žalobcami. Podľa jeho názoru sa dôkazná situácia v ďalšom konaní nezmenila, žalobcovia
naďalej neuniesli dôkazné bremeno. K vyjadreniu zo dňa 13.02.2018 žalobkyňa priložila právny výklad
k nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 870/2014, ktorý sa na toto
konanie nedá aplikovať, pretože sa týka oprávnenia uplatniť si náhradu za osobnú starostlivosť, ale
netýka sa dôkazného bremena. Namietal, že niektoré z listinných dôkazov priložených žalobkyňou 2/ k
tomuto vyjadreniu sú nečitateľné a ďalšie vypovedajú niečo o zdravotnom stave žalobcu 1/, o metodike
k nejakému formuláru a o zapožičaní prístroja "Hoffrichter Carat 2", avšak ani jeden z predložených
dôkazov nepreukázal žiadne skutočnosti súvisiace s nárokmi uplatnenými žalobcami. K vyjadreniu zo
dňa 19.03.2018 predložili žalobcovia rôzne dokumenty, ktoré nie sú použiteľné pre toto konanie a
nevysvetlili ich predloženie a opodstatnenosť v súvislosti s uplatnenými nárokmi. Výpočty náhrady za
pohonné hmoty za užívanie auta sú nekonkrétne, bez dôkazu o reálnom vykonaní návštevy uvedenej
destinácie, na ktorú malo byť auto využívané - dátum, čas, účel; pokiaľ ide o lieky, nie je preukázané,
kto predmetné lieky kupoval, za akým účelom, v akom počte, ako boli reálne použité a pod. Technický



preukaz motorového vozidla Chrysler Voyager nič nepreukazuje, nie je zrejmé, kto a na aké účely toto
vozidlo používal, či bolo vôbec používané, či pohonné hmoty, ktoré sú vydokladované na predložených
účtovných blokoch, boli použité na prevádzku tohto motorového vozidla atď., a nebolo preukázané,
prečo by žalovaný mal znášať náklady na prevádzku morového vozidla, na emisnú a
technickú kontrolu vozidla. Ak bolo auto použité čo i len raz na iný účel, ako na starostlivosť o žalobcu
1/, čo nepochybne bolo, je povinnosťou žalobcov hradiť tieto náklady. Taktiež potvrdenia o výpožičke
zdravotechniky, zmluva o výpožičke zdravotechniky, dohoda o používaní zdravotechniky, fotky etikiet
nejakých prístrojov a ďalšie dokumenty nepreukazujú existenciu, opodstatnenosť, ani výšku nárokov,
ktoré si v tomto konaní uplatnili žalobcovia. Zotrval preto na svojich námietkach, že žalobcovia v konaní
neuniesli dôkazné bremeno, nepreukázali existenciu a výšku svojich nárokov a zotrval aj na svojich
námietkach uvedených v odvolaní zo dňa 16.06.2014 proti pôvodnému rozsudku súdu prvej inštancie,
ktoré ako prílohu priložil k odvolaniu a žiadal jeho závery aplikovať aj v tomto odvolacom konaní.
V uvedenom odvolaní poukázal na to, že splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie
dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu tvrdení. Ak teda účastník
konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, navrhnutými i vykonanými dôkazmi
nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie
tvrdených skutočností, t. j. neunesenie tzv. dôkazného bremena. Pokiaľ ide o žalobcami požadovanú
náhradu nákladov na prevádzku motorového vozidla, namietal s poukazom na priemernú spotrebu
predmetného motorového vozidla a na priemernú cenu za liter dieselu, že každý deň za žalobcami
uvedené obdobie by museli na aute najazdiť okolo 32 km a podľa jeho názoru je nepravdepodobné, že
by toto bolo nevyhnutné v súvislosti so starostlivosťou o žalobcu 1/. Žalobcovia teda užívali auto aj na
iné účely, ako na starostlivosť o žalobcu 1/. Namietal, že na účtoch nie je záznam o tom, do ktorého
auta boli pohonné hmoty tankované. Pokladničné bloky predložené za účelom preukázania nákladov
na doplatky za lieky, náklady na zdravotnícky materiál, náklady na zdravotné poplatky a hospitalizácie,
obsahujú aj položky, pri ktorých sa nedá preukázať, či naozaj boli použité na starostlivosť o žalobcu 1/,
pri niektorých nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že ide o liek určený pre starostlivosť o žalobcu 1/,
alebo že boli na tento účel aj použité a súd nevykonal dokazovanie za účelom zistenia, či jednotlivé
liečivá skutočne môžu slúžiť na starostlivosť o žalobcu 1/, či sa majú aplikovať v takom množstve, aby
ich akvizícia zodpovedala výške uplatňovaného nároku žalobcami a či cena, za ktorú boli zakúpené,
zodpovedá trhovému priemeru. Namietal, že predloženými faktúrami za spotrebu elektrickej energie
žalobcovia preukázali iba, aké náklady má ich domácnosť za predmetné obdobie, nepreukázali však, o
akú sumu náklady domácnosti žalobcov na elektrickú energiu sú vyššie oproti nákladom na prevádzku
ich bežnej domácnosti. Taktiež predložené pokladničné bloky za kopírovanie, poštovné a overovanie
listín, nepreukazujú účel, za ktorým vznikli tieto náklady. Pokiaľ ide o stratu na zárobku matky žalobcu
1/ (žalobkyne 2/), namietal, že nebol predložený žiaden dôkaz, na základe ktorého by mohol posúdiť
oprávnenosť výšky náhrady straty na zárobku. S týmito námietkami sa súd prvej inštancie nevysporiadal,
len konštatoval, že žalobkyňa 2/ predložila vyčerpávajúci počet listinných dôkazov, ale tieto nesplnili
účel jednoznačne preukázať existenciu a opodstatnenosť výšky uplatňovaného nároku a nepovažoval
za správny záver súdu prvej inštancie, že od žalobkyne 2/ nemožno spravodlivo požadovať, aby s
ohľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci predložila ďalšie dôkazné prostriedky. Namietal, že
povinnosťou účastníka - žalobcu je uniesť dôkazné bremeno a túto povinnosť mu súd nemôže odpustiť
bez ohľadu na to, v akej situácii sa žalobca nachádza. Nesprávne podľa jeho názoru súd prvej inštancie
pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcov vychádzal aj z tvrdenia žalobkyne 2/, že pri výpočte
výšky uplatňovaných nákladov postupovala rovnakým spôsobom ako v konaní pred Okresným súdom
Bratislava V sp. zn. 11C/275/99, kedy on výšku a oprávnenosť týchto nákladov nenamietal a v tejto
súvislosti poukázal na to, že to bolo iné konanie, a keďže v tomto konaní spôsob výpočtu namietal, súd
sa musí s týmito námietkami zaoberať. Ďalej namietal aj porušenie základných predpisov stanovujúcich
pravidlá súdneho konania zákonným sudcom, ktorý na pojednávaní dňa 05.04.2018 meškal viac ako
polhodinu, z ktorého dôvodu zástupca žalovaného už opustil budovu súdu a následne sudca vyhlásil
rozsudok v jeho neprítomnosti, pričom mu nedal ani jednu možnosť vyjadriť sa k dôkazom predloženým
žalobcami a ku konaniu a zároveň novým rozsudkom nesplnil povinnosť uloženú mu odvolacím súdom
v zrušujúcom uznesení, keď sa opäť nevysporiadal s dôkaznou situáciou a námietkami žalovaného.
3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že súd prvej inštancie po zrušení pôvodného
rozsudku a vrátení mu veci na ďalšie konanie odvolacím súdom vykonal ďalšie dokazovanie, v ktorom
žalobcovia podrobne špecifikovali uplatnené nároky a predložili všetky dostupné doklady
a podrobne ich zdôvodnili. Všeobecné námietky žalovaného týkajúce sa nepreukázania uplatnených
nárokov a neunesenia dôkazného bremena žalobcami považujú za nekvalifikovanú obranu a poukázali



na priznanie im totožných nárokov, len za iné obdobie, súdom v inom konaní. Namietali, že žalovaný
neuviedol žiadne konkrétne a relevantné tvrdenia a dôkazy, ktorými by vyvrátil a kvalifikovane poprel
skutkové tvrdenia žalobcov. Žalovaným namietaný nález Ústavného súdu ČR predložili za účelom
preukázania stanoviska súdnej praxe, že odmena osobnej starostlivosti opatrovníka - zákonného
zástupcu mu nesporne patrí v širšom rozsahu, ako to uplatnila žalobkyňa 2/ a po prepočte hodnoty
24 - hodinovej nepretržitej a celé roky trvajúcej starostlivosti o žalobcu 1/ na 1 deň sa jedná o celkom
zanedbateľnú hodnotu, ktorá je preukázaná. Predložené dôkazy poskytli v dostatočne kvalitnej forme,
žalovaný ich nečitateľnosť v konaní nenamietal a nežiadal o ich predloženie v čitateľnom
stave. Pokiaľ ide o použitie prístroja Hoffrichter Carat 2, ale aj iných prístrojov, je dostatočne preukázané,
že tieto sú nevyhnutné pre životné funkcie žalobcu 1/ a bez nich nemôže žiť. To isté sa týka aj použitia
motorového vozidla a ostatných zdravotných pomôcok. Považujú za nelogické, že všetky tieto
pomôcky nevyhnutné pre život žalobcu 1/ mu sociálna a zdravotná poisťovňa priznala a bezo zvyšku
v súlade so zákonom ich používanie hradí a prepláca v určitej čiastke a po jej odpočítaní od nárokov
žalovaný tento rozdiel neustále popiera a tvrdí, že tieto nie sú opodstatnené a preukázané.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a
v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods.
3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
5. Predmetom odvolacieho konania bol súdom prvej inštancie priznaný nárok žalobcovi 1/ na zaplatenie
sumy 361,50 eur s príslušenstvom titulom ďalšej náhrady za bolesť vytrpenú žalobcom 1/ v súvislosti s
operačným zákrokom, ktorému sa podrobil dňa 13.02.2008 a žalobkyni 2/ na zaplatenie
sumy 21.166,43 eur s príslušenstvom titulom náhrady nákladov spojených s liečením žalobcu 1/ a
náhrady škody vzniknutej jej stratou na zárobku, za obdobie od 25.03.2008 do 31.01.2013, ktoré nároky
žalobkyne 2/ boli po zmene návrhu písomným podaním doručeným súdu dňa 09.04.2013, pripustenej
súdom prvej inštancie v priebehu konania, uplatnené v sume 128,58 eur za zdravotný materiál,
v sume 3.932,92 eur za prevádzku motorového vozidla, v sume 4.745,29 eur za lieky a oligopeptické
preparáty, v sume 788,82 eur za vyšší odber elektrickej energie, v sume 179,04 eur za
kopírovanie, poštovné a overovanie listín, v sume 159,69 eur za zdravotné poplatky a hospitalizácie,
v sume 7.732,38 eur za zariadenia pre invalidov a v sume 3.861,21 eur za stratu na zárobku.
6. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 13.12.2013 č. k. 8C/227/2010 - 257, ktorým
priznal žalobcovi 1/ sumu 361,50 eur s 9 % ročným úrokom u omeškania od 03.11.2010 do zaplatenia
a žalobkyni 2/ sumu 21.166,43 eur a 9 % ročný úrok z omeškania od 03.11.2010 do zaplatenia a
8,75 % úrok z omeškania zo sumy 6.560,48 eur od 10.04.2013 do zaplatenia. Na základe odvolania
podaného žalovaným proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uznesením zo dňa 23.06.2015
č. k. 8Co/577/2014 - 272 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a vec
mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade
s § 157 ods. 2 O.s.p., keď jeho odôvodnenie týkajúce sa preukázania skutočností rozhodujúcich pre
posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcov je nedostatočné, absentuje v ňom vyhodnotenie vykonaného
dokazovania a vysporiadanie sa s námietkami žalovaného týkajúcimi sa nepreukázania
výšky a opodstatnenosti jednotlivých uplatnených nárokov žalobcami a
neuviedol v odôvodnení ani skutkové zistenia, ku ktorým dospel na základe vykonaného dokazovania,
neuviedol, v akej konkrétnej výške mal za preukázané jednotlivé náklady na starostlivosť o žalobcu 1/
a na základe ktorých konkrétnych vykonaných dôkazov a ktoré náklady posúdil ako účelne vynaložené
o starostlivosť o žalobcu 1/ a z akých dôvodov. V ďalšom konaní postupoval súd prvej inštancie v
súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p.
viazaný, zaoberal sa jednotlivými nákladmi uplatnenými žalobcami, posúdil ich opodstatnenosť a výšku
uplatnenej náhrady na základe predložených listinných dôkazov s prihliadnutím na
všetko, čo z obsahu spisu a prednesu sporových strán vyšlo najavo, pričom správne vychádzal aj z
vyjadrenia žalobkyne doručeného súdu dňa 22.03.2018, v ktorom sa vyjadrila k predloženým dôkazom,
najmä k faktúram vystaveným Slovenskou energetikou, a k špecifikácii a výške žalovaným
namietaných nákladov a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, keď na rozdiel od predchádzajúceho
rozhodnutia uviedol, ktoré konkrétne náklady posúdil ako účelne vynaložené na starostlivosť o žalobcu
1/, v akej výške a na základe ktorých dôkazov, špecifikovaných číslom listu spisu, pokiaľ ide o
náklady na zdravotný materiál, príp. označením dátumom ich vydania a príslušnou ambulanciou, pokiaľ
ide o lekárske správy, prepúšťaciu správu a pod., vysporiadal sa aj s námietkami žalovaného a z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ktoré konkrétne náklady posúdil súd prvej inštancie ako
účelne vynaložené na starostlivosť o žalobcu 1/ a z akých dôvodov. Nedôvodne žalovaný v odvolaní
namieta, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach s poukazom na to, že účty



z čerpacích staníc nepreukazujú, do ktorého auta boli pohonné hmoty tankované, ani reálne vykonanie
návštevy žalobcami uvedeného miesta v uvedenom čase a jej účel; že pokladničné bloky týkajúce
sa nákladov na lieky, zdravotnícky materiál, na zdravotné poplatky a hospitalizácie nepreukazujú, či
v nich uvedené položky boli naozaj použité na starostlivosť o žalobcu 1/; že potvrdenia o výpožičke
zdravotechniky, zmluva o výpožičke zdravotechniky, dohoda o používaní zdravotechniky,
fotky etikiet nejakých prístrojov nepreukazujú existenciu, opodstatnenosť a výšku uplatnených nárokov;
že faktúry za spotrebu elektrickej energie preukazujú len náklady domácnosti za predmetné obdobie,
ale nepreukazujú o akú sumu sú tieto náklady v dôsledku aplikácie prístrojov vyššie oproti nákladom
na prevádzku bežnej domácnosti a že pokladničné bloky za kopírovanie, poštovné a overovanie listín
nepreukazujú, za akým účelom tieto náklady vznikli. Uvedené námietky žalovaného vychádzajú len z
hodnotenia každého predloženého listinného dôkazu samostatne bez vzájomných súvislostí, avšak v
zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. je potrebné tieto dôkazy hodnotiť aj v súvislosti s ďalšími dôkazmi, a to v
danom prípade v súvislosti s predloženými lekárskymi správami, znaleckými posudkami preukazujúcimi
zdravotný stav žalobcu 1/ a s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, to znamená
v danom prípade aj v súvislosti s predchádzajúcimi rozhodnutiami súdov, týkajúcich sa
tejto veci, a skutočnosťami z nich vyplývajúcimi a tiež v súvislosti so štátom
poskytnutými kompenzáciami v súlade s príslušnými právnymi predpismi, na ktoré skutočnosti správne
aj súd prvej inštancie pri hodnotení vykonaného dokazovania prihliadol a ktoré spolu s
predloženými listinnými dôkazmi (pokladničnými blokmi, faktúrami, vyjadreniami žalobkyne 2/) aj podľa
názoru odvolacieho súdu dostatočne preukazujú opodstatnenosť a výšku nároku žalobcu 1/
na náhradu bolestného a nároku žalobkyne 2/ na náhradu nákladov spojených s liečením žalobcu 1/ v
sume 17.470,34 eur, pozostávajúcej zo súdom prvej inštancie priznanej náhrady nákladov na prevádzku
morového vozidla v sume 3.932,92 eur, na zdravotný materiál v sume 90,34 eur, na lieky a výživové
preparáty v sume 4.745,29 eur, na vyšší odber elektrickej energie v sume 788,82 eur, na zariadenia pre
invalidov v sume 7.574,60 eur a na kopírovanie, poštovné a overovanie listín a na zdravotné poplatky
a na hospitalizácie v sume 338,37 eur.
7. Súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi 1/ náhradu za bolesť v sume 361,50 eur s 9 %
ročným úrokom z omeškania od 03.11.2010 do zaplatenia; tento nárok vznikol žalobcovi 1/ v súvislosti
s operačným zákrokom, ktorému sa podrobil dňa 13.02.2008 a bol preukázaný lekárskym posudkom
MUDr. Jaroslava Molčana zo dňa 09.02.2010, v ktorom ohodnotil bolesť žalobcu počtom bodov 25 podľa
položky 91 zákona č. 437/2004 Z. z., diagnóza - pomliaždenie obličky s krvácaním do moču. Tento nárok
žalobcu súd prvej inštancie aj správne posúdil po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval
príslušné ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. a opodstatnenosť a výšku tohto uplatneného nároku
žalobcu 1/ žalovaný nespochybňoval v prvoinštančnom konaní, a ani v odvolaní nenamietal vecnú
nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti.
8. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 11C/275/99 - 396, následne vedenom
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Co/164/2008 - 640, 8Co/165/2008, 8Co/80/2009 bolo
preukázané, a to najmä ústavným znalecký posudkom č. 24/2003, vypracovaným
dňa 06.03.2006 Martinskou fakultnou nemocnicou, že u žalobcu 1/
už v novorodeneckom veku došlo k ťažkému poškodeniu zdravia s trvalými následkami (výrazná
atrofia mozgu charakteru ťažkého difúzneho poškodenia oboch veľkých pologúľ mozgu pri celkovom
zmenšení tkaniva a zabrzdení vývoja centrálnej nervovej sústavy so stavom vodnatieľky mozgu,
hluchota, slepota, zastavenie psychomotorického vývoja na úrovni 1 - 2 mesiacov života, ťažký stupeň
hypotónie charakteru ťažkej chyby pohybového ústrojenstva a epilepsie). Počas hospitalizácie v dňoch
od 17.08.1995 sa dostal do umierajúceho stavu, pričom MUDr. Mária Broznanová vo svojom posudku,
resp. zdôvodnení obodovania poškodenia na zdraví žalobcu 1/ konštatovala, že po zachránení prežíval
vo vegetatívnom stave s ťažkým postihnutím všetkých mozgových funkcií bez perspektívy na zlepšenie
s možnosťou pridružovania sa komplikácií, ktoré súvisia s ťažkým postihnutím systémov a funkcií
ležiaceho a imobilného pacienta, je u neho ťažký problém s podávaním stravy, kŕmením,
prehĺtaním potravy, má problémy s udržaním sánky a s presunom potravy,
ktorá musí byť mixovaná, viac tekutá, z čoho vyplývajú karenčné poruchy vo výžive a prítomné sú
u neho ťažké deformácie trupu, hrudného koša a chrbtice; je ležiaci pacient s nulovou hybnosťou,
je inkontinentný, pridružila sa u neho epilepsia s celoživotnou liečbou a s
ohrozením života pri kumulácii epileptických záchvatov, utrpel stratu zraku, trpí obojstranne ťažkou
poruchou sluchového aparátu, má postihnuté svalstvo hrtanu, trpí kolikami močových ciest, pričom k
týmto následkom sa v budúcnosti môžu pridružiť ďalšie problémy z jeho nehybnosti, ktoré sa môžu tykať
rôznych systémov, pričom aspirácia, epilepsia, zápal pľúc sa javia ako problémy ohrozujúce jeho život.
Konštatovala u žalobcu 1/ ťažké zdravotné poškodenie s dlhodobým nepriaznivým zdravotným



stavom, ktorý si vyžaduje náročnú mimoriadnu starostlivosť a opateru; prognóza je veľmi zlá a nie je
možné očakávať prakticky žiadne zlepšenie jeho zdravotného stavu. Náklady spojené s
liečením žalobcu, so starostlivosťou a opaterou o neho od jeho prepustenia z nemocnice dňa 11.09.1995
do 24.03.2008, ktoré boli priznané žalobkyni 2/ na základe jej návrhu a vyčíslenia v uvedenom konaní
predstavovali sumu 1.075.036 Sk, t. j. 35.685 eur, pozostávajúcej z nákladov na
zdravotnícky materiál v sume 31.491 Sk (1.244 eur), na prevádzku motorového vozidla v sume 196.134
Sk (6.510 eur), na doplatky za lieky a oligopeptické preparáty v sume 100.567 Sk (3.338 eur), na vyšší
odber elektrickej energie (kyslíkový koncentrátor, pretlakový ventilátor, odsávačky, inhalátory) v sume
28.248 Sk (937,66 eur), na kopírovanie listín, poštovné a overovanie listín v sume 4.267 Sk (141,63 eur),
na hospitalizácie v sume 7.400 Sk (245,64 eur), na zariadenie pre invalidov v sume 267,515 Sk (8.880
eur). Uvedené vecné náklady a ich výšku žalovaný akceptoval, čomu však podľa odôvodnenia rozsudku
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.05.2008 č. k. 11C/275/99 - 561 predchádzalo skúmanie zväzku
predložených listín a ich posúdenie ekonomickými expertmi žalovaného. Nedôvodne preto žalovaný
v odvolaní namieta nepravdivosť, resp. nepreukázanie tvrdení žalobkyne 2/, že v
predchádzajúcom konaní nič nenamietal a že možno nemal dôvod niečo namietať alebo to prehliadol,
keď z uvedeného vyplýva, že žalovaný v predchádzajúcom konaní skúmal opodstatnenosť aj výšku
jednotlivých nárokov na základe predložených listinných dôkazov a tieto posúdil ako dôvodné.
9. Z vyššie uvedených skutočností nesporne vyplýva, že liečenie žalobcu 1/ vzhľadom na náročnosť
a rozsah poškodenia jeho zdravia, ktoré už v minulosti bolo hodnotené ako ťažké poškodenie a v
zdôvodnení obodovania poškodenia na zdraví MUDr. Máriou Broznanovou dokonca ako najťažšie
postihnutie zdravia, s trvalými následkami a prognózou pridruženia sa ďalších diagnóz, resp.
zdravotných ťažkostí; vyžaduje mimoriadne náročnú starostlivosť a opateru, ktorú matka - žalobkyňa 2/
každodenne vykonáva a taktiež sústavné vynakladanie mimoriadnych nákladov na zabezpečenie liekov,
oligopeptických preparátov, zdravotníckeho materiálu a prevádzky prístrojov napojených na elektrickú
energiu, ako aj na zariadenia pre invalidov a ďalšie náklady na zdravotné poplatky a hospitalizácie,
kopírovanie listín, poštovné a overovanie listín a taktiež na prevádzku motorového vozidla, keďže
žalobca 1/ je imobilný. Žalobkyňa 2/ predložila v konaní pokladničné bloky, ktorými preukázala
vynaloženie nákladov na zdravotnícky materiál za obdobie od 25.03.2008 do 31.08.2010 v
súdom prvej inštancie priznanej sume 90,34 eur, ktorých výška, ako aj špecifikácia jednotlivých položiek,
zodpovedá potrebám žalobcu 1/, vyplývajúcich z vyššie uvedeného jeho zdravotného stavu, a to
aj s prihliadnutím na výšku týchto nákladov, ktoré boli nielen súdom priznané, ale aj akceptované
ekonomickými expertmi žalovaného za predchádzajúce obdobie. Potreba užívania konkrétnych liekov
žalobcom 1/, namietaných žalovaným v prvoinštančnom konaní, aj v odvolaní, bola v konaní
preukázaná predloženými správami, a to prepúšťacou správou Detskej kliniky anestéziológie a
intenzívnej medicíny DFNsP zo dňa 14.02.2013 (napr. X., Y., B., Y., W. v rámci chronickej liečby do PEG);
ďalej výmenným listom - poukazom zo dňa 18.11.2011 alergológ. amb., a to Excipial UL, Loratadin RF
a potreba ďalších liekov vyplýva aj zo správ MUDr. Ľubice Taligovej, detská neurologická ambulancia,
Kliniky pre deti a dorast A. Getlíka SZU, FNsP Bratislava, pracovisko Petržalka, Antolská 11, Bratislava.
Pokiaľ ide o náklady spojené s vyšším odberom elektrickej energie, nedôvodne žalovaný v odvolaní
namieta, že nie je zrejmé, na základe čoho má súd za preukázané uplatnenie týchto nákladov žalobcami
v správnej výške za obdobie od 02.08.2010 do 31.01.2013 a že žalobcovia nepreukázali, o akú sumu
sú náklady ich domácnosti na elektrickú energiu vyššie oproti nákladom na prevádzku ich bežnej
domácnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri posudzovaní
správnosti uplatnenej výšky týchto nákladov vychádzal z nevyhnutnej potreby prevádzky prístrojov
napojených na elektrickú energiu pre život žalobcu, vyplývajúcej z podstaty jeho zdravotného stavu,
ďalej z preukázanej kompenzácie v predchádzajúcom období v sume 0,20 eur denne,
ako aj z preukázanej zmeny skutkových okolností, spočívajúcich v strate nároku na štátnu kompenzáciu
od roku 2003 a zvýšení počtu prístrojov a z výšky poskytnutého plnenia v inom období v sume 0,58
eur/deň. Na základe týchto skutočností posúdil dennú kompenzáciu v sume 0,40 eur, t. j. celkovo
788,82 eur ako odôvodnenú, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil, keď považoval za potrebné
prihliadnuť aj na mimoriadnu náročnosť preukázania absolútne presnej výšky sumy, o ktorú sa spotreba
elektrickej energie v domácnosti žalobcov zvýšila prevádzkou prístrojov potrebných pre život žalobcu 1/,
vzhľadom na ktorú by vyžadovanie jej preukázania znamenalo zaťaženie žalobcov dôkazným bremenom
neprimeraným spôsobom vzhľadom na spôsob určenia výšky štátnych kompenzácií paušálnou sumou
v prípade preukázania nároku. Odvolací súd preto dospel k názoru, že odôvodnenosť uplatnenej
výšky týchto nákladov možno považovať za dostatočne preukázanú aj ich výškou preukázanou v inom
období a preukázaním zmeny uvedených skutkových okolností. V zmysle uvedeného
správne súd prvej inštancie postupoval aj pri posudzovaní správnosti výšky nákladov na prevádzku



motorového vozidla, keď prihliadol na štátne kompenzácie týchto nákladov, s ktorých poskytovaním
súvisela aj kontrola jeho využívania príslušným orgánom sociálnych vecí a na zvýšenie týchto nákladov
oproti predchádzajúcemu obdobiu zvýšením ceny nafty, presťahovaním žalobcov z Z. X. O. Z. a školskou
dochádzkou žalobcu 1/. Nedôvodne žalovaný poukazuje na to, že motorové vozidlo by žalobkyňa 2/
mohla vlastniť a používať aj, keď by k poškodeniu zdravia žalobcu 1/ nedošlo, keď v danom
prípade je nesporné vzhľadom na zdravotný stav žalobcu 1/, že je odkázaný na využitie prepravy
motorovým vozidlom, z ktorého dôvodu mu boli priznané aj štátne kompenzácie, a preto je potrebné
aj tieto náklady kompenzovať. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že motorové
vozidlo žalobcovia nepochybne využívali aj na iné účely a nesprávny je jeho výpočet, na základe ktorého
dospel k záveru, že žalobcovia by denne museli najazdiť okolo 32 km, keď vychádzal z nákladov na
pohonné hmoty v sume 5.699,04 eur, od ktorej odpočítal kompenzácie štátu, ale neodpočítal náklady
na zákonné poistenie motorového vozidla STK a EK. Pokiaľ ide o výšku nákladov na lieky, zdravotné
pomôcky a materiál, zvýšený odber elektrickej energie, zariadenia pre invalidov, odvolací súd považuje
za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že v prípade, ak by žalobca 1/ bol v nemocničnej, resp. ústavnej
starostlivosti, boli by tieto náklady pravdepodobne vyššie.
10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta nedoručenie mu všetkých listín súdom prvej inštancie, nesporné
je z obsahu spisu, že ich mal k dispozícii aj v prvoinštančnom konaní, boli mu doručené samotnou
žalobkyňou 2/, a teda mal možnosť aj v prvoinštančnom konaní sa k nim vyjadriť a svoj
vplyv na výsledok konania mohol uplatniť aj v odvolacom konaní, v ktorom ho aj uplatnil,
keď predložené listiny žalobkyňou namietal.
11. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni 2/ aj sumu 3.938,70 eur titulom náhrady škody vzniknuté jej
stratou na zárobku, ktorú vyčíslila ako rozdiel medzi ročným príjmom z roku 1994 a kompenzačnými
dávkami štátu, ktoré poberala v dôsledku celodennej starostlivosti o zdravotne ťažko
postihnutého syna. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že túto stratu na
zárobku žalobkyne 2/ nemožno považovať za náklady liečenia vynaložené žalobkyňou 2/, na náhradu
ktorých by jej vznikol nárok v zmysle § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa 2/ tento svoj
nárok odôvodňovala právnym názorom Ústavného súdu ČR, uvedeným v jeho náleze zo dňa 24. augusta
2015 sp. zn. I.ÚS 870/2014, podľa ktorého legitímny výklad, t. j. v súlade s ústavnými princípmi, nároku
na náhradu účelných nákladov spojených s liečením podľa § 449 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka
musí zahŕňať aj náklady na udržanie života a zdravia poškodeného v súvislosti s nutnou komplexnou
starostlivosťou o jeho osobu, a to aj osobami blízkymi, a preto rodičia poškodeného majú právo domáhať
sa náhrady nákladov vynaložených na starostlivosť o poškodeného; sú aktívne vecne
legitimovaní na uplatnenie týchto nákladov a sú oprávnení požadovať náhradu za osobnú starostlivosť
v sume, ktorú by poškodená osoba zaplatila za odbornú opatrovateľskú službu. V prejednávanej veci
si však žalobkyňa 2/ neuplatnila náhradu za osobnú starostlivosť o žalobcu 1/ v rozsahu nákladov,
ktoré by žalobca 1/ vynaložil za odbornú opatrovateľskú službu, ale uplatnila si vzhľadom na nemožnosť
zamestnať sa pre výkon celodennej starostlivosti o žalobcu 1/ rozdiel medzi jej zárobkom dosahovaným
v roku 1994 a poberanými kompenzačnými dávkami štátu, t. j. vzniknutú stratu na zárobku, ktorá však
nepredstavuje náklady ňou vynaložené na liečenie žalobcu 1/ v zmysle § 449 ods.
3 Občianskeho zákonníka. Okrem toho závery Ústavního soudu ČR, na ktoré poukázala žalobkyňa,
boli revidované nálezom sp.zn. I.ÚS 2224/15 zo dňa 12.04.2016, na ktorý poukázal ÚS ČR vo svojom
rozhodnutí sp.zn. 25Cdo 786/2016 zo dňa 30.09.2016, v ktorom zhrnul, že ak potrebnú
osobnú starostlivosť o poškodeného poskytne tretia osoba, nemôže požadovať odmenu za vykonané
činnosti, pretože ju zákon nepriznáva, a ak vzhľadom na nesebestačnosť poškodenej osoby ide o taký
rozsah celkovej výpomoci zo strany blízkej osoby, ktorý presahuje bežnú a štandardnú úroveň rodinnej
spolupráce, patrí nárok na náhradu priamo poškodenému bez ohľadu na to, či vypomáhajúcich členov
rodiny nejako honoroval.
12. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v tejto časti súd prvej inštancie nárok uplatnený žalobkyňou 2/
nesprávne právne posúdil ako nárok na náhradu nákladov spojených s liečením žalobcu 1/, v dôsledku
čoho nesprávne rozhodol, keď aj tento nárok žalobkyni 2/ priznal.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti žalobe žalobcu 1/ a žalobe žalobkyni
2/ v časti priznanej sumy 17.470,34 eur, pozostávajúcej zo súdom prvej inštancie priznanej náhrady
nákladov na zdravotný materiál v sume 90,34 eur, na doplatky na lieky a oligopetické preparáty v sume
4.745,29 eur, na prevádzku motorového vozidla v sume 3.932,92 eur, na zvýšené náklady na odber
elektrickej energie v sume 788,82 eur, na kopírovanie, poštovné, overovanie listín, zdravotné poplatky a
hospitalizácie v sume 338,37 eur, na zariadenia pre invalidov v sume 7.574,60 eur, spolu s 9 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 12.593,58 eur od 03.11.2010 do zaplatenia, keď táto suma



predstavuje náklady, na zaplatenie ktorých bol žalovaný vyzvaný výzvou, na základe ktorej bol súdom
prvej inštancie ustálený posledný deň na plnenie deň 02.11.2010 a s úrokom z omeškania vo výške
5,75 %, zo sumy 4.877,12 od 23.04.2013 do zaplatenia, keď nároky priznané touto sumou si žalobcovia
uplatnili návrhom na rozšírenie žaloby doručeným žalovanému dňa 22.04.2013. Vo zvyšnej napadnutej
časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu zamietol.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca 1/, ktorý mal
v celom rozsahu úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu a žalobkyňa 2/ má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,08 %, zodpovedajúcom
rozdielu jej úspechu v konaní v rozsahu 82,54 % a úspechu žalovaného v rozsahu 17,46 %.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).