{"guid": "49b77f30-fa09-4d46-87d7-40a79da2019f:f73646c0-f239-47a0-9b46-2d68197a5af4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1211218009.1", "spisova_znacka": "21CoE/35/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/35/2018 z 11. 3. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. marca 2019, sp. zn. 21CoE/35/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1211218009.1", "identifikacne_cislo": "1211218009", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Peter Chovanko", "sudca_id": 399, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-chovanko-399", "datum_vydania": "2019-03-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258", "nazov": "zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f73646c0-f239-47a0-9b46-2d68197a5af4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1211218009.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1211218009.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1211218009.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/35/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211218009
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1211218009.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov
senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr.
Martin Máčaj proti povinnému: R. K., L. Č.: XXXXXX/XXXX, G. Z. Z. - L., adresa na doručovanie: B. XX Z.,
štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského
úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 7480/11, o vymoženie pohľadávky oprávneného
vo výške 783,27 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 56Er/1531/2011-27 zo dňa 14.3.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II pod č.k. 56Er/1531/2011-27 zo dňa
14.3.2016  z r u š u j e  a vec  v r a c i a  súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom, výrokom I predmetnú exekúciu zastavil a výrokom II nepriznal oprávnenému a povinnému
náhradu trov konania a to s odkazom na ustanovenia § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 1, §
243f ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“), § 2 písm. a), § 3 ods. 2, § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ),
čl. 2 písm. b) Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a § 39, § 52 ods. 2, ods. 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
2. Napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že po preštudovaní úverovej zmluvy
uzavretej medzi povinným ako dlžníkom a oprávneným ako veriteľom dňa 9.9.2009 dospel k záveru,
že táto zmluva nemá obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) ZoSÚ, v znení účinnom
v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah  zmenkou vystavenou dňa
9.9.2009, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že povinný ako dlžník mal v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky
postavenie spotrebiteľa, na základe čoho súd prvej inštancie ustálil, že oprávnený ako veriteľ pri vyplnení
zmenky porušil ustanovenie § 4 ods. 6 ZoSÚ, nakoľko zmenková suma 783,27 eura presahuje 30%
istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, v dôsledku čoho vyslovil súd prvej inštancie názor, že
takáto zmenka je v priamom rozpore so zákonom a predstavuje absolútne neplatný právny úkon podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal na článok 14 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy zo dňa 9.9.2009, ktorý umožňuje
vystaviť zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy,
pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré
podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. S poukazom na  rozhodnutie Krajského



súdu Prešov sp. zn. 7Co/339/2014 zo dňa 26.2.2015 dospel súd prvej inštancie k záveru, že zmluvné
dojednanie obsiahnuté v článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebolo individuálne
dojednané a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech
spotrebiteľa a preto ho súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľné a tým aj neplatné, podľa § 53
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie
konštatoval svoj záver, že predmetná zmenka je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore s § 4 ods.
6 ZoSÚ; ďalej že predmetná zmluva o úvere nemá obligatórne náležitosti, uvedené v § 4 ods. 2 písm.
g), h), i), j) ZoSÚ a ďalej že článok 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho súd prvej
inštancie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) EP exekučné konanie zastavil.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby
odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že exekučný súd sa riadil nesprávnym právnym posúdením veci.
Odvolanie oprel o dôvody spočívajúce v tom, že oprávnený uzavrel s povinným dňa 9.9.2009 zmluvu
o úvere č. 102300102, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania, v
dôsledku čoho predmetnú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v
zmysle ZoSÚ a povinný nie je spotrebiteľom v zmysle definície spotrebiteľa podľa ZoSÚ. Ďalej dôvodil
tým, že samotná neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou nemôže cenný
papier, akým je zmenka, urobiť nevykonateľným. Preto zákonodarca riešil túto situáciu zodpovednosťou
veriteľa z takéhoto zmenkového uplatnenia voči dlžníkovi za škodu, ktorú mu takto spôsobí. Dlžník
preto voči veriteľovi má námietku nároku na náhradu škody, ak mu v dôsledku zabezpečenia dlhu
zo spotrebiteľského úveru bola spôsobená škoda veriteľom za podmienky, že vznik škody preukáže.
Rozhodca v konaní o vydanie exekučného titulu preto nemohol prihliadnuť na nemožnosť zabezpečenia
splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou, pretože dlžník (povinný) ani netvrdil vznik škody a
ani ho nepreukazoval. Ostatne konštatoval, že zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť,
nakoľko zmenka je cenný papier a jej vznik, aj keď je zakázaný, nemožno poprieť. Prihliadať na to, že jej
vznik je zakázaný voči zmenke samotnej, nie je možné. Iba zmenkový dlžník, ktorý takú zmenku vystavil,
má právo na náhradu škody voči veriteľovi, ktorý mu použitím takejto zmenky spôsobil škodu.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril písomným podaním zo dňa 1.8.2016, podaným na súd
prvej inštancie dňa 1.8.2016, v ktorom uviedol, že s napadnutým rozhodnutím súhlasí, nakoľko má ďalšie
exekúcie a nemá žiaden majetok s tým, že zaplatil dosť peňazí ako úrok a čiastku 600,- eur vrátil.
5. Oprávnený sa k vyjadreniu povinného vyjadril písomným podaním zo dňa 24.8.2016, doručeným súdu
prvej inštancie dňa 24.8.2016 elektronicky, so zaručeným elektronickým podpisom v ktorom uviedol,
že dňa 9.9.2009 uzatvoril oprávnený s povinným zmluvu o úvere č. 102300102, na základe ktorej bol
povinnému reálne poskytnutý úver vo výške 600,- eur s tým, že povinný potvrdil prevzatie hotovosti v tejto
sume svojím podpisom na zmluve o úvere a zaviazal sa poskytnutý úver splatiť aj s príslušným poplatkom
vo výške 576,- eur, t.j. celkovo 1.176,- eur v 12 mesačných splátkach po 98,- eur, pričom povinný v
prospech predmetnej zmluvy o úvere uhradil 6 splátok a následne dlh prestal splácať, v dôsledku čoho
sa jeho dlh stal splatný dňa 21.8.2010 a celkový dlh povinného k dátumu 24.8.2016 predstavuje sumu
vo výške 2.284,90 eura.

6. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávneným, smeruje proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka o zastavení exekúcie, voči ktorému  Exekučný poriadok odvolanie pripúšťa (§ 58 ods. 5 EP).
Podaním odvolania uplatneného za účinnosti OSP nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (§ 374
ods. 4 OSP) a boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu  konať a rozhodovať o
zastavení exekúcie v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, ods. 4 zákona NR
SR č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zostali zachované aj po 1.7.2016.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania,  po  oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne.
8. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že svojím návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený
domáha uskutočnenia exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava, IČO: 35 922 761, zo dňa 23.2.2011 pod sp.
zn. SR 15518/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.3.2011 a vykonateľnosť dňa 17.3.2011 a
ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 783,27 eura spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 783,27  eura od 21.8.2010 do zaplatenia,



zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 783,27  eura od 25.10.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy
rozhodcovského konania vo výške 256,03 eura, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
9. Z obsahu výroku a tiež odôvodnenia tohto rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že uloženej povinnosti
majúcej charakter peňažného plnenia, sa zmenkovo právny charakter vzťahu týka bez ďalšieho, výlučne
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 783,27 eura od 21.8.2010 do zaplatenia a
zákonného zmenkového úroku 6% z dlžnej sumy 783,27 eura od 25.10.2010 do zaplatenia, v ostatnej
časti zmenka plnila len zabezpečovaciu funkciu. Samotný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok sa
zásadne opiera o zmluvu o úvere a nie o vystavenú zmenku. Z rozhodnutia exekučného súdu, ani
z obsahu spisu sa nedá zistiť, prečo za zmenkovo právny vzťah súd prvej inštancie považoval celé
plnenie, vyplývajúce z exekučného titulu. Ide o plnenie, ktorého časti sú vo výroku exekučného titulu
jasne diferencované, pričom peňažné plnenie je zásadne deliteľné a teda neexistuje prekážka, pre
ktorú súd prvej inštancie nemohol osobitne hodnotiť istinu úveru spolu so zákonným úrokom a osobitne
úrok zmenkový. Exekučný súd sa dostatočným spôsobom  nevysporiadal ani so svojím záverom o
bezpoplatkovom a bezúročnom charaktere úveru, keďže z rozhodnutia nie je zrejmé, či iba všeobecne
hodnotil zmluvu účastníkov z hľadiska jej obligatórnych náležitostí, alebo či vytýkanú absenciu jej
náležitostí spojil aj s neprípustnosťou vymáhania tej časti plnenia, ktorá má charakter poplatkov a úrokov.
Nie je zrejmé,  či tieto nároky ako deliteľné peňažné plnenie boli podľa názoru exekučného súdu  zahrnuté
v istine (v konkrétnej výške), alebo či ich súd posudzoval ako oprávneným samostatne uplatňované
príslušenstvo k istine a v akej peňažnej výške  príslušenstva  dospel pri svojom hodnotení k záveru o
nutnosti zastavenia exekúcie. Výšku a rozsah týchto položiek súd nikde nekonkretizoval.
10. Exekučný súd v predmetnej veci najmä zabudol na ozrejmenie svojich úvah, ktoré ho viedli
k hodnoteniu záväzkového  vzťahu veriteľa a dlžníka ako spotrebiteľského úveru, resp. sa vôbec
nezaoberal tým, či dlžníkovi ako povinnému svedčí rozšírený rozsah ochranných inštitútov náležiacich
spotrebiteľovi výlučne v zmysle ustanovení  ZoSÚ. V predmetnej úverovej zmluve dlžník totiž prehlásil,
že poskytnuté mu finančné prostriedky použije na výkon zamestnania, čo exekučný súd prehliadol a
čo reálne znamená, že aplikáciu ochranných inštitútov predpokladaných v zákone o spotrebiteľských
úveroch vylučuje priamo § 3 ods. 2 ZoSÚ.
11. Exekučný súd je v  spotrebiteľských  veciach   v zmysle § 57 ods.1 písm. m) EP, v znení prijatom
novelou zák. č. 438/2015 Z.z.  síce povinný podrobiť  exekučný titul,  v ktorom sa uplatňoval nárok
zo zmenky, prieskumu jeho súladu  so zákonom z hľadiska    neprijateľných zmluvných podmienok,
obmedzenia  alebo neprípustnosti  použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom,
avšak pri tomto prieskume musí akceptovať limity vyplývajúce  z právnej úpravy  danej osobitnými
zákonmi, ktorými je treba rozumieť  zákon č. 258/2001 Z.z. a následný zákon č. 129/2010 Z.z.,
vymedzujúce pojem spotrebiteľského úveru a s týmto úverom spojené obmedzenia použiteľnosti
zmenky.
12. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. (ZoSÚ), v znení účinnom k dátumu uzavretia predmetnej
zmluvy o úvere a k dátumu vystavenia predmetnej zmenky, t.j. v danom prípade k dátumu 9.9.2009,
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
13. Odvolací súd vzhľadom na citované ustanovenie zákona poukazuje na potrebu dôsledného
rozlišovania medzi  spotrebiteľským vzťahom, ktorým  sa rozumie  zmluvný vzťah uzatváraný medzi
dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom a  spotrebiteľským úverom  vymedzeným v ZoSÚ,  ktorý
je len časťou  z celkovej množiny spotrebiteľských vzťahov.
14. Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy odvolací súd uvádza,  že súd prvej inštancie
zmluvu o úvere č. 102300102, uzavretú medzi účastníkmi dňa 9.9.2009 síce správne vyhodnotil
ako zmluvu  spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, avšak  pre  účelovosť úveru poskytnutého povinnému  na jej posúdenie
nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

15.  Ako odvolací súd už uviedol, niet sporu o tom, že  zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a
fyzickou osobou nepodnikateľom, spĺňajú požiadavku spotrebiteľského vzťahu.  Pokiaľ je ale predmetom
tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver (v prejednávanej veci úver na účel zamestnanie) a túto účelovosť
žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na § 3 ods. 2  ZoSÚ  nejde o spotrebiteľský
úver  a na tieto zmluvné vzťahy (úverové zmluvy) nemožno citovaný právny predpis aplikovať.
Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania, nemajú povahu spotrebiteľského úveru
upraveného zákonom č. 258/2001 Z.z. (neskôr zákonom č. 129/2010 Z.z.) a ochrana spotrebiteľa o
obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou, sa na tieto úvery (druhy zmlúv)
nevzťahuje (obdobne NS SR 5Cdo 415/2012). Na zmluvu, ktorá nemá povahu spotrebiteľského úveru



nemožno aplikovať ani ustanovenia o obligatórnych náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere
upravených v  § 4 ZoSÚ.   Aplikácia ZoSÚ preto v prejednávanej veci nie je možná.
16. Z predmetného spisu ďalej mimo pozornosti exekučného súdu vyplýva, že Okresný súd Bratislava II
svojím uznesením pod č. k. 56Er/1531/2011-10 zo dňa 15.3.2012 exekučné konanie v časti o vymoženie
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 783,27 eura od 21.8.2010 do zaplatenia už zastavil.
17. So zreteľom na uvedené, sa odvolací súd osobitne zameral na otázku, či nedostatočným skutkovým
zistením majúcim za následok zaujatie predčasného právneho záveru, nebola súdom prvej inštancie
odňatá oprávnenému možnosť pred ním konať (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP).
Za znemožnenie uskutočňovania strane patriace procesné práva, v zmysle uvedeného ustanovenia
sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.

18. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ znemožnenie uskutočnenia
procesných práv pred súdom (v súdnom konaní), 2/ to, že k znemožneniu uskutočnenia účastníkovi
patriacich práv došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ znemožnenie uskutočňovania procesných práv
sa deje voči (strane sporu) účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v
žiadnom zo svojich ustanovení pojem znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva
nešpecifikuje, pod týmto pojmom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý
znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných
mu Civilným sporovým poriadkom, resp. Exekučným poriadkom na zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov.

19. O vadu, ktorá je z hľadiska § 389 ods. 1 písm. b) CSP významná ide najmä vtedy, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími, všeobecne záväznými právnymi predpismi
a týmto postupom odňal strane/účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok
priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolateľ oprávnene vo svojom odvolaní
vytýka, že uznesenie exekučného súdu je zmätočné.
20. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že
každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).

21. Zmyslom práva na súdnu ochranu (jej nedielnou súčasťou je i exekučné konanie) je umožniť
každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická
alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď
nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002
II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
22. Podľa § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55
ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.



23. Podľa § 9a ods. 1 až 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.
Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie,
námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 9b ods. 4, ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) v konaní podľa tohto zákona môže
súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie
skutkového stavu veci.
V konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

24. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.
25. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
26. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
27. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

28. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 220 ods. 2,
3 v spojení s § 234 ods. 2 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu
obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má
byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj
v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať
správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie
exekučného súdu nespĺňa.
So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie je nepreskúmateľné a zmätočné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa
na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti odvolateľa konať pred súdom. Preto odvolací súd



napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec
mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

29. Úlohou exekučného súdu bude sa vyporiadať s výhradami odvolacieho súdu obsiahnutými v
bodoch 9 až 16. Ak napriek uvedeným výhradám bude mať exekučný súd v rámci ním vykonaných
dôkazov za preukázané, že v tomto štádiu konania, zohľadniac svoje právoplatné uznesenie pod
č. k. 56Er/1531/2011-10, existuje priestor pre použite ochranných inštitútov spotrebiteľského práva,
tieto svoje úvahy riadne zdôvodní. Inak bude jeho úlohou vo veci núteného výkonu exekučného titulu
pokračovať.
30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396
ods. 3 CSP).

31. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).  Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí  vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/  CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "56Er/1531/2011", "guid": "f2666c09-a010-4d55-a203-d812ead6b2a2:65b07fd3-2faa-4a4b-9650-3a590b6ff347", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 383/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 657, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7"}, {"guid": "ussr:6bedbe36-fb0a-4725-a944-63f70d0b2b95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 85/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6bedbe36-fb0a-4725-a944-63f70d0b2b95"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:9ff5e126-bd9c-4275-bb8c-ed1433a7b866", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 132/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 132/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 455, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ff5e126-bd9c-4275-bb8c-ed1433a7b866"}, {"guid": "b27aa7f9-1d3e-42ad-bc29-8539c24394e5:5ed70de1-eaee-43a3-9f0f-b375270e3c1c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8114211329.1", "spisova_znacka": "7Co/339/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/339/2014 z 25. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-02-25", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8114211329.1"}], "citovane_v": []}