Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/202/2018 z 7. 10. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 7. októbra 2019, sp. zn. 2Cob/202/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1213225774.2 Krajský súd Bratislava | 2Cob/202/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1213225774.2 | 2019-10-07 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 150 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f11efad-9ed8-41f2-94e1-c5ae2aae73e4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1213225774.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/202/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213225774
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1213225774.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu a JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: COMETAR, s.r.o.
(pôvodne STALEZA GROUP s.r.o.), Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 46 716 645, zastúpený:
ANDELOVÁ & Co., s.r.o., Tomášikova 15950/10H, 821 03 Bratislava, IČO: 47 506 946, proti žalovanému:
Vesat, a.s., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 35 955 899, o určenie neúčinnosti právneho
úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/160/2013-258 zo dňa
13.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/160/2013-258 zo dňa
13.12.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 23Cb/160/2013-258 zo dňa 13.12.2017 žalobu žalobcu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že predaj časti podniku - interne odčlenené zložky podniku: prevádzka Projekt
Pharos a prevádzka Projekt Nový Háj na základe Zmluvy o predaji časti podniku (uzatvorenej dňa
02.04.2013) spoločnosti Me&Co. a.s., je voči žalobcovi ako veriteľovi neúčinný a zároveň žiadal aby
súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Žalobca odôvodnil podanú žalobu
tou skutočnosťou, že dňa 18.07.2011 bola medzi žalobcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou Me&Co.
Slovakia, s.r.o. so sídlom Trenčianska 57, Bratislava, IČO: 45 601 941 uzavretá zmluva o dielo a na
základe vykonaných prác, vystavil navrhovateľ spoločnosti Me&Co. Slovakia, s.r.o. okrem iného: faktúru
č. 20120304, vyhotovenú dňa 20.09.2012, v sume 35.832,93 Eur bez DPH, celkom na úhradu 39.416,22
Eur s DPH a faktúru č. 20120326, vyhotovenú dňa 12.10.2012, v sume 16.298,12 Eur bez DPH, celkom
na úhradu 17.927,92 Eur s DPH. Dňa 16.07.2013 žalobca pri nahliadnutí do Obchodného registra
SR zistil, že došlo k uzavretiu Zmluvy o predaji časti podniku medzi spoločnosťou Me&Co. Slovakia,
s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, pričom predmetom predaja bola prevádzka Projekt
Pharos a prevádzka Projekt Nový Háj. Podľa žalobcu predajom časti podniku došlo k zhoršeniu
vymožiteľnosti pohľadávok žalobcu a tento právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávok žalobcu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ na základe zmluvy o dielo v zmluve
dohodnutom termíne dielo neodovzdal, čím sa dostal do omeškania s riadnym plnením svojho záväzku
a tým porušil ustanovenia zmluvy. Spoločnosť Me&Co. Slovakia s.r.o. niekoľkokrát žalobcu upozornila



na omeškanie a vyzvala ho na poskytnutie riadneho plnenia, žalobca však na uvedené upozornenia
nereagoval a z tohto dôvodu spoločnosť Me&Co. Slovakia s.r.o. využila svoje zákonné právo podľa ust.
§ 326 Obchodného zákonníka a odoprela žalobcovi ako zhotoviteľovi úhradu splatných záväzkov, a to
dovtedy pokiaľ si žalobca nesplní riadne svoje zmluvné povinnosti.

4. Dňa 20.06.2013 spoločnosť Me&Co. Slovakia, s.r.o. jednostranne započítala vzájomné pohľadávky,
teda splatné pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Me&Co. Slovakia s.r.o. s pohľadávkami spoločnosti
Me&Co. Slovakia s.r.o. voči pôvodným faktúram žalobcu, a to pohľadávku vo výške 935,47,- Eur a
pohľadávku vo výške 84.846,- Eur.

5. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe uviedol, že spoločnosť Me&Co. Slovakia s.r.o. uzatvorila Zmluvu
o predaji časti podniku so žalovaným, na základe ktorej previedla na žalovaného časť podniku, a to
všetky práva a záväzky ako aj iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia časti podniku alebo s nimi súvisia.
Išlo teda o odplatný prevod časti podniku, kde cena bola stanovená znaleckým posudkom č. 7/2013.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a
zo zmluvy o dielo a dodatku č. 2 k zmluve o dielo zistil, že žalobca ako zhotoviteľ a spoločnosť Me&Co.
Slovakia, s.r.o. so sídlom Trenčianska 57, Bratislava, IČO: 45 601 941 ako dodávateľ uzavreli zmluvu
o dielo. Zo zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 02.04.2013 súd zistil, že spoločnosť Me&Co. a.s.,
Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 35 955 899 ako kupujúci uzatvorila so spoločnosťou Me&Co.
Slovakia, s.r.o., Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 45 601 941 zmluvu, ktorej predmetom bol
predaj časti podniku, a to interne odčlenených zložiek predávajúceho označených ako - prevádzka
Projekt Pharos a prevádzky Projekt Nový Háj. Kúpna cena za prevod časti podniku bola v zmluve v čl.
7 stanovená sumou 52.010,- Eur. Žalobca je veriteľom spoločnosti Me&Co. Slovakia, s.r.o., ktorá mu
neuhradila faktúry č. 20120326 a 20120304. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že v konaní zároveň
nebolo sporné, že dlžník žalobcu - spoločnosť Me&Co. Slovakia, s.r.o. uzatvorila dňa 02.04.2013 so
žalovaným zmluvu, ktorej predmetom bol predaj časti podniku.

7. Súd prvej inštancie vychádzal v rozhodnutí z ust. § 478, § 42a ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. d), § 42b
Občianskeho zákonníka, § 478 ods. 1 Obchodného zákonníka.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca v čase, kedy došlo
k uzatvoreniu zmluvy o predaji časti podniku bol veriteľom žalovaného. Ďalej súd upriamil pozornosť
na to, že cena prevádzanej časti podniku spoločnosti Me&Co. Slovakia, s.r.o. bola v zmluve o predaji
časti podniku určená na základe znaleckého posudku. Išlo teda o odplatný úkon a stanovená cena
zodpovedala všeobecnej hodnote predávanej časti podniku, čo bolo preukázané znaleckým posudkom
č. 7/2013, ktorý tvoril súčasť samotnej zmluvy ako príloha.

9. Súd sa stotožnil s vyjadrením právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 12.12.2017, v ktorom uviedla,
že ,,výpočet očakávaného zisku, z ktorého znalecká organizácia pri výpočte všeobecnej hodnoty
prevádzanej časti podniku vychádzala, nemusí korešpondovať so skutočne dosiahnutým výsledkom.“ V
tejto časti mal súd za potrebné podotknúť, že ani sám žalobca neuviedol súdu žiadne skutkové tvrdenia,
z ktorých by bolo možné uzatvoriť, že k tomu aj skutočne došlo a teda, že reálna hodnota prevádzaných
častí podniku bola vyššia ako za ne poskytnutá odplata. Odporovacou žalobou napadnutý právnym úkon
tak nebol príčinou ukrátenia pohľadávky žalobcu, nakoľko išlo o úkon jednoznačne ekvivalentný.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v celom rozsahu odvolanie. Žalobca vyslovil názor,
že s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti konania súd nesprávne vyhodnotil dôkazné bremeno, keď
síce súhlasil zo závermi žalobcu, poukázal však na to, že žalobca uvedené závery žiadnym spôsobom
nepreukázal.

11. Žalobca však poukázal na fakt, že zo samotného dôkazu predloženého žalovaným - zo Znaleckého
posudku č. 7/2013 vyplynulo, že ocenenie predávanej časti podniku dlžníka vychádzalo z výpočtu
hodnoty odčerpateľných zdrojov projektov - Projekt Pharos a prevádzka Projekt Nový Háj, teda z
výpočtu očakávaného zisku z jednotlivých projektov stanoveného ako rozdiel medzi výnosmi - nákladmi.
Žalovaný žiadnym spôsobom v konaní uvedené tvrdenie žalobcu nerozporoval a nepredložil k nemu
žiadne dôkazy, ktorými by preukázal opak.



12. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol Krajskému súdu v Bratislave ako súdu
odvolaciemu, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/10/2013-258 zo dňa 13.12.2017
zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie a zároveň zaviaže žalovaného nahradiť žalobcovi
trovy prvostupňového a odvolacieho konania v celom rozsahu.

13. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 26.09.2019. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

15. Podľa § 387 ods. 2 a 3 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keďže
súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, na zistený skutkový stav aplikoval príslušnú právnu
normu, ktorú správne interpretoval a svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodnil. Odvolací súd
sa nestotožnil s odvolacími dôvodom žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazné
bremeno.

17. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou. Prejednacia zásada úzko
súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré stranám sporového konania vyplývajú z
§§ 132, 150, 151 a 167 C.s.p. Civilný sporový poriadok v porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom
zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj
vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada (§132 v spojení s §185 C.s.p.), že každý účastník
musí uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia, t.j. kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, účastník musí
preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak chce
strana sporu určitú skutočnosť vyvrátiť, musí uviesť jednak svoje tvrdenie a toto tvrdenie preukázať. V
tejto súvislosti hovoríme o delení alebo presúvaní dôkazného bremena. Uvedené vyplýva aj z Nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.ÚS 38/2015) podľa ktorého: „Dôkazné bremeno týkajúce sa
skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

18. V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že je veriteľom spoločnosti Me&Co. Slovakia, s.r.o., ktorá
mu nezaplatila za práce titulom zmluvy o dielo. Spoločnosť Me&Co. Slovakia, s.r.o. uzatvorila dňa
02.04.2013 so žalovaným zmluvu, ktorej predmetom bol predaj časti podniku a to interne odčlenených
zložiek predávajúceho označených ako prevádzka Projekt Pharos a prevádzky Projekt Nový Háj.
Podľa žalobcu predajom časti podniku došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti pohľadávok žalobcu a tento
právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávok žalobcu. Na tieto svoje tvrdenia predložil žalobca
dôkazy. Žalovaný poprel tieto tvrdenia tým, že tvrdil, že išlo o odplatný prevod časti podniku, kde
cena bola stanovená znaleckým posudkom č. 7/2013 vypracovaným znaleckou organizáciou Výskumný
ústav riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s. so sídlom Česká 15, 831 03 Bratislava,
pričom Znalecký posudok tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o predaji časti podniku. Ako dôkaz
označil predmetnú zmluvu a znalecký posudok. Následne žalobca poukázal na fakt, že zo znaleckého
posudku č. 7/2013 vyplýva, že ocenenie predávanej časti podniku dlžníka vychádzalo z výpočtu hodnoty
odčerpateľných zdrojov projektov, t.j. z výpočtu očakávaného zisku z jednotlivých projektov stanoveného
ako rozdiel medzi výnosmi - nákladmi. Ide však o výpočet, ktorý podľa žalobcu nemusí korešpondovať s
reálnym výsledkom výnosu uvedených projektov. Žalobca teda uviedol určitú výhradu voči znaleckému
posudku, neuviedol však žiadne konkrétne tvrdenie, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru,
že napadnutý právny úkon nebol ekvivalentným a ani nepredložil, resp. neoznačil dôkazy na svoje
tvrdenia.



19. Podľa odvolacieho súdu sa žalobca nesprávne domnieva, že ak žalovaný jeho tvrdenia
nerozporoval, mal súd jeho žalobe vyhovieť. V prvom rade odvolací súd uvádza, že žalovaný účinne
poprel tvrdenia uplatnené v žalobe a preukázal, že išlo o odplatný prevod, čo preukázal predmetným
znaleckým posudkom. Ak chcel žalobca obranu žalovaného vyvrátiť, presunulo sa naňho dôkazné
bremeno a bolo jeho povinnosťou jednak uviesť tvrdenia ohľadne reálnej hodnoty predávanej časti
podniku a predovšetkým označiť dôkazy, resp. preukázať, že reálna hodnota prevádzaných častí
podniku bola vyššia ako odplata. Keďže žalobca v tomto smere žiadne dôkazy neprodukoval a súd nemá
povinnosť sám vykonávať dokazovanie ohľadom tvrdených skutočností, znamenalo to pre neho stratu
sporu.

20. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že odporovacou
žalobou napadnutý právny úkon nebol príčinou ukrátenia pohľadávky žalobcu, nakoľko išlo o úkon
ekvivalentný.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

23. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p).