{"guid": "442e9635-a795-4932-85e3-f3e9eae25d9e:83111e7b-b651-41ac-a993-c185b589e8f0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1214214711.1", "spisova_znacka": "7CoPr/5/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoPr/5/2017 z 26. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. marca 2019, sp. zn. 7CoPr/5/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1214214711.1", "identifikacne_cislo": "1214214711", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Podmajerská", "sudca_id": 1325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-podmajerska-1325", "datum_vydania": "2019-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/83111e7b-b651-41ac-a993-c185b589e8f0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1214214711.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1214214711.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1214214711.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7CoPr/5/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214214711
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1214214711.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v sporovej veci žalobcu: T. Y., W. U. G. X,
XXX XX U., proti žalovanému: R. D., H. Č.. XXX/XX, XXX XX R. X - U., Č. N., Z.: XX XXX XXX, zastúpený:
Advokátska kancelária KORABOVA & LOVICH s.r.o., so sídlom Laurinská 4, Bratislava, IČO: 50 131
931, o zaplatenie 11 019,62 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 23.9.2016, č.k. 16 Cpr/5/2014-694, jednomyseľne takto,

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v zamietajúcom výroku v časti, ktorou zamietol žalobu o zaplatenie
169 eur s príslušenstvom  p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej časti zamietajúceho výroku a vo výroku o trovách konania sa rozsudok súdu prvej inštancie
z r u š u j e  a v rozsahu zrušenia sa  v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.  V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy                 11 019,62 eur
a s použitím ust. § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“)  priznal
žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil  čl.3 ods.1, čl. 8 ods.1,2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), čl. 2 ods.1 Nariadenia
Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach, § 6, § 31, § 33 ods.1, § 34 ods.1,2, § 36, § 38 ods.1  zákona č. 262/2006 Sb. Zákonník
práce ČR (ďalej „Zákonník práce„) a vecne tým, že  nárok žalobcu o zaplatenie sumy 11 019,62
eur  pozostáva  z piatich samostatných nárokov. Pokiaľ ide o nárok  na zaplatenie sumy 433,95 eur
(predstavujúci náklady spojené s užívaním osobného motorového vozidla za mesiac august 2013 vo
výške 206,11 eur, za mesiac september 2013 vo výške 162,87 eur a za mesiac október 2013 vo výške
64,97 eur), ich dôvodnosť žalobca preukazoval fotokópiami pokladničných dokladov za palivové hmoty.
Podľa názoru  súdu prvej inštancie žalobcovi z pracovnej zmluvy uzavretej so žalovaným nevyplýva, že
by bol žalovaný povinný žalobcovi ako svojmu zamestnancovi preplácať náklady spojené s užívaním
osobného motorového vozidla. Sám žalobca v konaní pred súdom uviedol, že medzi stranami išlo o
ústnu dohodu, pričom žalovaný existenciu takejto dohody nepotvrdil a taktiež nebola medzi stranami
uzavretá akákoľvek dohoda o používaní súkromného motorového vozidla na služobné účely. Vo vzťahu
k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 673,78 eur pozostávajúceho  z deviatich žalobcom
uhradených faktúr za používanie mobilného telefónu za obdobie september 2013 až máj 2014, ich
dôvodnosť  odvodzoval žalobca tým, že žalovaný nemal na území SR pridelené IČO a preto si bol
žalobca v súvislosti s výkonom jeho pracovnej činnosti pre žalovaného ako svojho zamestnávateľa
povinný zabezpečiť mobilný telefón na svoje meno. V konaní však žalobca opäť nepreukázal dôvodnosť



tohto ním uplatneného nároku, nakoľko z pracovnej zmluvy ani zo žiadneho dodatku,  prípadne dohody
nevyplývala povinnosť žalovaného žalobcovi tieto náklady preplácať. Súd prvej inštancie zdôraznil,
že Zmluva o poskytovaní verejných služieb č. G. je uzavretá medzi žalobcom ako účastníkom a
spoločnosťou Orange Slovensko a.s..

3. K ďalšiemu  žalobcom uplatnenému  nároku vo výške 169 eur predstavujúceho  náklady spojené
s opravou osobného počítača (faktúra je vystavená na odberateľa - žalovaného) súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobca so  žalovaným nákup tohto materiálu a opravu nikdy nekonzultoval,  pričom
svedok Pak uviedol, že napr. fakturovaná cena za cartrige je nezmysel, nakoľko tento bol dodaný 11 dní
pred dodávkou tohto počítača a tento materiál bol žalovaným riadne preplatený. K nároku žalobcu vo
výške 1 942,89 eur predstavujúceho  náklady spojené so služobnými cestami na základe cestovných
príkazov za obdobie máj až október 2013 konštatoval, že ich dôvodnosť žalobca preukazoval trvalými
cestovnými príkazmi, ktoré neboli  podpísané žalovaným ako zamestnávateľom žalobcu. Žalovaný
navyše odmietol akékoľvek tvrdenia o tom, že by žalobcovi udelil príkaz na vykonanie pracovnej cesty
za ktorú by mal žalobca nárok na cestovné náhrady v zmysle Zákonníka práce, pričom poukázal na
ustanovenie § 183 Zákonníka práce ČR, podľa ktorého je zamestnanec povinný vyúčtovať si pracovnú
cestu vždy najneskôr do 10 pracovných dní odo dňa jej ukončenia. Súd zdôraznil, že  žiaden dôkaz
preukazujúci dôvodnosť priznania tohto nároku v konaní  predložený nebol.

4. K poslednému žalobcom uplatnenému nároku v celkovej výške 7 800 eur  predstavujúceho
nevyplatené provízie za správu klientov za obdobie rokov 2012 a 2013 uviedol, že v konaní nebola
sporná skutočnosť, že žalobca uzavrel so svojím pôvodným zamestnávateľom spoločnosťou K. Y.
Dohodu o vzájomnom vysporiadaní pohľadávok, ktorú podpísal iba žalobca pričom z obsahu tejto
dohody vyplýva, že žalobca prevzal za zjednané obchody do 31.10.2012 sumu 3 000 eur. Provízie za
toto obdobie si však žalobca uplatňuje aj od žalovaného namietajúc, že túto sumu nikdy neprevzal.
Táto skutočnosť je však podľa názoru súdu prvej inštancie  v prejednávanej veci irelevantná. Žalobca
na podporu svojich tvrdení predložil súdu obsiahly zoznam listín akým sú napríklad zoznamy klientov,
ktorých mal prevziať žalovaný spolu s rozpisom provízií, avšak z týchto listín nie je zrejmé za ktorých
klientov prináležala provízia žalobcovi. K zoznamu klientov, ktorých správu mal vykonávať žalobca
žalovaný uviedol, že žalobca v ňom uviedol klientov za ktorých nebolo žiadne poistné uhradené
poisťovniam. Súd prvej inštancie poukázal  na znenie zmluvy z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca má
nárok na províziu z uhradených plnení žalovanému. Zo žalovaným predložených vyjadrení jednotlivých
subjektov mal za  zrejmé, že uplatňovanie provízie za týchto klientov je nedôvodné. Pokiaľ ide o námietky
žalobcu o tom, že  žalovaný mu riadne a včas neposielal výplatné pásky ako to aj to, že mu nebola
v určitom období riadne a včas vyplácaná mzda, posúdenie týchto skutočností nemalo pre posúdenie
predmetu sporu žiaden význam. Skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo k riadnemu uzavretiu
Pracovnej zmluvy upravenej podľa Zákonníka práce ČR sporná nebola. Zo zmluvy je zrejmé, že žalobca
ako zamestnávateľ bol riadne v súlade s § 31 Zákonníka práce oboznámený s podmienkami výkonu
pracovnej činnosti pre žalovaného.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie nebral
pri vyhodnotení dokazovania v úvahu ním predložené doklady a naopak, zaoberal sa iba tvrdeniami
či podkladmi od žalovaného. V súvislosti s okolnosťami súvisiacimi so skončením pracovného pomeru
konštatoval, že od 26.9.2013  s ním žalovaný prestal komunikovať, zakázal mu prístup do kancelárie,
musel mu odovzdať kľúče od kancelárie, zrušil mu prístup do firemného systému GNOME, čím  mu
neumožnil riadne vykonávať prácu v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy ešte v čase, kedy nebol
práceneschopný.   Cestovné príkazy za obdobie od 1.5.2013 do 7.10.2013 vo výške 1 942,89 eur si
uplatňoval z dôvodu, že žalovaný mu dňa 6.6.2013 vystavil tzv.,. akceptačný list - písomné potvrdenie,
že mu od 1.5.2013 vystaví Zmluvu o používaní súkromného motorového vozidla na služobné účely.
Predtým  mu cca 1 rok žalovaný preplácal aspoň pohonné hmoty - naftu. Nakoľko  po čase namietal,
že iba preplácanie pokladničných  bločkov  za naftu mu nepokryje skutočné náklady na prevádzku a
údržbu motorového vozidla, dňa 6.6.2013 mu p. R. písomne potvrdil, že od 1.5.2013 mu bude vystavená
Zmluva o používaní súkromného motorového vozidla na služobné účely, od 1.5.2013  si písal Denný
záznam vykonaných ciest a na konci mesiaca odovzdal tzv. Cestovný príkaz s rozpisom ciest, počtu
kilometrov, časovými údajmi a aktuálnym kurzom eura voči českej korune. Pokiaľ ide o používanie
mobilného telefónu s tel. číslom XXXX/XXXXXX, riadne doložil doklady zo dňa 10.11.2015 a ostatné
doklady súvisiace s prevodom z ktorých vyplýva, že sa nikdy nejednalo preukázateľne o súkromný mobil,
ale o firemný mobil s 24 mesačnou viazanosťou v spol. Orange, v ktorom prípade sa mesačná splátka



musí uhrádzať po celú dobu viazanosti bez ohľadu , či sa z telefónu volá alebo nie. Žalovaný mu cca
1 rok zo svojho účtu v Tatra banke a.s.   tieto faktúry  aj uhrádzal, následne  po tom, ako sa začal
tvrdšie domáhať svojich práv, ho nechal   sumu 84 eur uhrádzať z nemocenských dávok. Sudkyňa bez
vysvetlenia vo vzťahu k tomuto nároku  neakceptovala návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom
bývalých konateľov spol. K. Y. H.. T. D. G. Y. E. G. E.. Z..  H. U.. Čo sa týka sumy 169 eur za  opravu
notebooku, súd prvej inštancie neakceptoval jeho návrh na výsluch svedka p. Y., ktorému boli predtým
opravy či dodávky tonera od žalovaného preplácané a uhradené. Žalovaný bol o všetkom  vopred
podrobne riadne informovaný telefonicky, lebo iná možnosť spojenia a komunikácie  nebola. Pokiaľ ide
o provízie, z doložených bankových výpisov vyplýva, že tieto mu boli  vyplatené iba v mesiaci jún 2013
vo výške 221,64 eur, následne dňa 27.7.2015 sumu 266,04 eur bez akéhokoľvek vysvetlenia. Dodnes
nie je zrejmé, či sa jednalo o doplatok provízie  alebo o doplatok mzdy za obdobie od 22.10.2014 do
31.3.2015, kedy žalovaný neoprávnene a bez akéhokoľvek vysvetlenia  mu krátil hrubú  mzdu vo výške
500 eur, ktorá mu mala byť vyplatená podľa pracovnej zmluvy. Čo sa týka Protokolov o vyplatení provizí
makléře č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXX G. XXXXXXXXXX, tieto boli vyrobené  až
po vyše 1 roku trvania pracovného pomeru v období od 18.12.2013 alebo 27.1.2014, teda až v čase jeho
práceneschopnosti s údajmi nezodpovedajúcimi skutočnosti. Žalobca v podanom odvolaní konštatoval ,
že  súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces,  súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam, nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k žalobe navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a
právne správne potvrdiť konštatujúc, že v rámci rozsiahleho dokazovania úplne zistil skutkový stav veci,
na zistený skutkový stav aplikoval správne  zákonné ustanovenia, tieto správne vyložil a odôvodnil. Súd
prvej inštancie správne konštatoval, že pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným podlieha
právnemu režimu českej republiky a uplatnený nárok pozostáva z piatich samostatných nárokov. Pokiaľ
ide o nárok na zaplatenie sumy 433,95 eur titulom nákladov spojených s užívaním osobného motorového
vozidla a sumy 1 942,89 eur titulom nákladov spojených s údajne vykonanými služobnými cestami
nebolo sporné, že dohoda o užívaní súkromného motorového vozidla na služobné účely v písomnej
forme neexistuje. Žalovaný nikdy nedal žalobcovi pokyn k užívaniu súkromného motorového vozidla,
ani s takýmto postupom nesúhlasil a nie je preto zrejmé,  na základe akých podkladov vyhotovil
žalobca  vlastný rozpis pracovných ciest, ktoré mal údajne vykonať v období máj 2013 - október 2013
a ktoré mu predložil  v rozpore s ust. § 183 ods.3 Zákonníka práce až po tom, ako mu bola doručená
výpoveď z pracovného pomeru.  K nároku na preplatenie faktúr za používanie služieb mobilného
operátora Orange Slovensko, a.s. v celkovej výške 673,78 eur za obdobie od septembra 2013 do
mája 2014  uviedol, že žalobcovi nikdy nepridelil služobný mobilný telefón a nemôže zodpovedať
za skutočnosť, že žalobca dobrovoľne prevzal ešte v r. 230121 za svojho bývalého zamestnávateľa
záväzok voči spol. Orange, a.s.. Pokiaľ aj žalovaný uhradil žalobcovi v minulosti bližšie nešpecifikovanú
finančnú hotovosť ako refundáciu nákladov za používanie súkromného mobilného telefónu, urobil tak
nad rámec svojej povinnosti s tým, že tieto sumy budú započítané oproti províznym nárokom (výsluch
svedka H. R. zo dňa 12.10.2015). Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 169 eur titulom nákladov
spojených s údržbou a opravou osobného počítača, faktúra bola vystavená priamo na meno žalobcu,
tento  takýto nákup nikdy so zamestnávateľom nekonzultoval a žalovaný ani nemal vedomosť, že
fakturované služby boli skutočne dodané. Z obsahu faktúry vyplýva, že táto bola vystavená priamo na
osobu žalovaného a žalobca nepreukázal, že fakturovanú sumu skutočne uhradil z vlastných finančných
prostriedkov. Čo sa týka uplatneného provízneho nároku vo výške 7 800 eur, z obsahu súdneho spisu
a vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovi boli uhradené všetky provízne nároky, na ktoré mu
vznikol počas trvania pracovného pomeru nárok v zmysle čl.8 pracovnej zmluvy. S poukazom na
uvedené žalovaný konštatoval, že žalobca v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže
nepreukázal existenciu  a ani hmotnoprávny základ žiadneho z uplatňovaných nárokov, v dôsledku čoho
postupoval súd prvej inštancie správne, keď nárok v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

7. Odvolací súd  preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o
prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, odvolanie podala strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané a dospel k nasledujúcim záverom.



8. Predmetom danej veci je nárok žalobcu  na zaplatenie sumy 11 019,62 eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,25 % za obdobie od mesiaca november 2013 do zaplatenia.  Uplatnený nárok pozostáva
zo sumy 433,95 eur predstavujúcej náklady spojené s užívaním osobného motorového vozidla za
obdobie  august 2013 - október 2013, sumy 1 942,89 eur predstavujúcej  náklady spojené s údajne
vykonanými služobnými cestami za obdobie  máj 2013 - október 2013, sumy 673,78 eur predstavujúcej
náklady žalobcu vynaložené na  zaplatenie faktúr za používanie služieb mobilného operátora Orange
Slovensko, a.s.  za obdobie od septembra 2013 do mája 2014 , sumy 169 eur  predstavujúcej náklad
vynaložený žalobcom na uhradenie faktúry č. XXXXXXXXX vystavenej dňa  12.9.2013  a sumy 7 800
eur predstavujúcej nevyplatené provízie, na ktoré mal žalobca nárok v zmysle  čl. 8 uzavretej pracovnej
zmluvy z 30.9.2012. Nesporným je,  že predmetom daného  konania sú  nároky z pracovnoprávneho
vzťahu  vzniknutého medzi stranami na základe  písomne uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.2012,
na druh práce  Broker - správa a uzatváranie  poistných  zmlúv (čl.1), s dátumom nástupu zamestnanca
do práce dňa 1.10.2012 (čl.3), s miestom výkonu práce Bratislava, Slovenská republika (čl.2), so mzdou
vo výške 500 eur  brutto,  s odmenou za správu klientov „Y.“ vo výške 10% z prijatej provízie, s odmenou
za správu klientov „D. &. R.“ vo výške 10% z prijatej provízie, s odmenou za správu  „vlastných „ klientov
vo výške 30% z prijatej provízie, s odmenou za splnenie plánu vo výške 10% z prijatej provízie  a s
určeným plánom do 31.12.2013  - 40 000 eur poistného, poprípade 6  000 eur prijatá provízia z vlastných
obchodov  (čl.8).

9. Odvolací súd konštatuje správnosť úvahy súdu prvej inštancie v tom, že v nadväznosti na čl.3 ods.1,
čl. 8 ods.1,2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady  ( ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (Rím I), čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a
o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach je vo veci daná právomoc aj
príslušnosť Okresného súdu Bratislava II, keď s odkazom na čl.12 uzavretej pracovnej zmluvy  zo dňa
30.9.2012  bolo nutné žalobcom uplatnené  nároky z pracovnoprávneho vzťahu podriadiť  právnemu
režimu Českej republiky, t.j. ustanoveniam   zákona č.  262/2006 Sb. Zákonník práce.  Súd prvej inštancie
pri prejednaní a rozhodnutí vo veci postupoval  v období do 30.6.2016 podľa ustanovení zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a od 1.7.2016 podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (§ 470 citovaného zákona).

10. Podľa § 220 ods.2 C.s.p.  v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky  procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky  procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, aké posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy  a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. So zohľadnením predmetu daného konania, v ktorom mal súd prvej inštancie posudzovať jednotlivé
nároky uplatnené žalobcom vo vzťahu k  príslušnej hmotnoprávnej úprave k nim sa vzťahujúcej,
odôvodnenie rozhodnutia  (vyjmúc časť, v ktorom zamietol nárok o zaplatenie  169 eur s príslušenstvom)
uvedeným kritériám nevyhovuje.  Odvolací súd sa pri zohľadnení výsledkov vykonaného dokazovania
stotožňuje len so zamietnutím nároku na zaplatenie  sumy 169 eur s príslušenstvom  predstavujúcej
náklad vynaložený žalobcom na uhradenie faktúry č. XXXXXXXXX vystavenej dňa 12.9.2013, v ktorej
časti zamietajúci výrok podľa ust. § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil.  Z vykonaného dokazovania je nesporné, že
uvedená suma predstavuje náklady vynaložené žalobcom za úhradu faktúry č. XXXXXXXXX vystavenej
dňa  12.9.2013 dodávateľom  R. Y. - F., R. X, U. pre odberateľa  R. D. &. R., A. XX/X, R. za práce a služby
na notebooku (používaného žalobcom na výkon práce),  vykonané na základe objednávky žalobcu bez
predchádzajúceho odsúhlasenia žalovaným, ktorú žalobca uhradil za zamestnávateľa bez  jeho pokynu
a súhlasu.  Pokiaľ žalobca v priebehu konania  a aj v podanom odvolaní tvrdil, že  takto konal na základe
predchádzajúceho telefonického súhlasu zo strany zamestnávateľa, táto okolnosť nebola vykonaným
dokazovaním preukázaná. Pokiaľ za daného stavu súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol, jeho
rozhodnutie  je vecne správne.

12. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k nárokom na zaplatenie  sumy 433,95 eur
s príslušenstvom predstavujúcej náklady spojené s užívaním osobného motorového vozidla za obdobie
august 2013 - október 2013, sumy 1 942,89 eur s príslušenstvom predstavujúcej  náklady spojené s



údajne vykonanými služobnými cestami  žalobcu za obdobie  máj 2013 - október 2013, sumy 673,78 eur
s príslušenstvom  predstavujúcej náklady žalobcu vynaložené na  zaplatenie faktúr za používanie služieb
mobilného operátora Orange Slovensko, a.s.  za obdobie od septembra 2013 do mája 2014  a sumy
7 800 eur s príslušenstvom predstavujúcej nevyplatené provízie, na ktoré mal žalobca nárok v zmysle
čl. 8 uzavretej pracovnej zmluvy z 30.9.2012,  nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia  uvedeným v ust. § 220 ods.2 C.s.p.  Pri zohľadnení obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie vzťahujúcemu sa k výroku o zamietnutí žaloby v uvedených častiach  zdôrazňuje, že
povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj
právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.
Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou. Pri zohľadnení  obsahu
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k uvedeným nárokom  je  treba  konštatovať, že
odôvodnenie rozhodnutia  uvedeným požiadavkám nevyhovuje, keď   z neho nie je   možné zistiť, ktoré
skutočnosti považoval  za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, z akých dôvodov návrhy
na doplnenie dokazovania nevykonal,  akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako jednotlivé
nároky  právne posúdil.  Je treba zdôrazniť, že v danej veci sa jedná o nároky vzniknuté v priebehu
trvania pracovného pomeru medzi stranami, v ktorom prípade súd pri prejednaní veci zohľadňuje aj ust.
§ 316 až 323 C.s.p. s osobitnou úpravou  týkajúcou sa  vykonávania dokazovania.

13. V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k zostávajúcim nárokom plne absentuje  ich právne posúdenie ,
t.j. podriadenie  vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu pod príslušnú hmotnoprávnu
právnu normu, keď v ňom citované ust.  § 6, § 31, § 33 ods.1, § 34 ods.1,2, § 36, § 38 ods.1, § 183  zákona
č. 262/2006 Sb. Zákonník práce (ČR)  upravujú  postavenie zamestnanca, povinnosti zamestnávateľa
pred uzatvorením pracovnej zmluvy, vznik pracovného pomeru, náležitosti pracovnej zmluvy, práva a
povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa od vzniku pracovného pomeru a povinnosti zamestnanca
vyúčtovať si pracovnú cestu najneskôr do 10 dní od ukončenia pracovnej cesty. Odvolací súd zdôrazňuje,
že je práve vecou konajúceho súdu  podriadiť zistený skutkový stav pod príslušnú právnu úpravu naň
spadajúcu, keď  v tomto smere nie je  obmedzovaný právnou kvalifikáciou uvádzanou stranami sporu.

14. Pokiaľ ide o nárok na vyplatenie  „provízií“   je treba dať súdu prvej inštancie do pozornosti, že mzdové
(resp. platové) nároky zamestnanca  sú upravené v šiestej časti  zákona č. 262/2006 Sb. - Odměňování
za práci, odměna za pracovní pohotovost a srážky z příjmu ze základního pracovněprávního vztahu,
ktorá obsahuje komplexnú úpravu odmeňovania za prácu v pracovnoprávnom vzťahu. Podľa tejto úpravy
prináleží zamestnancovi za prácu konanú v pracovnom pomere buď mzda alebo plat, ak neurčuje
Zákonník práce  alebo zvláštny právny predpis inak. Mzda je v § 109 ods.2 definovaná ako peňažné
plnenie a plnenie peňažnej hodnoty  (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi
za prácu. Mzda sa poskytuje vo všetkých prípadoch, kedy zamestnanec vykonáva prácu v pracovnom
pomere, s výnimkou prípadov, kedy je pracovný pomer  dohodnutý  s niektorým zo zamestnávateľov,
ktorých taxatívny výpočet  ustanovuje § 109 ods.3 (čo nie je daný prípad). Podmienky pre poskytovanie
mzdy  vymedzuje Zákonník práce  len rámcovo, aby  nepredurčoval mzdový systém a jednotlivé zložky
mzdy, ktoré môžu byť medzi účastníkmi dohodnuté, prípadne zvolené zamestnávateľom. Spôsoby
utvárania mzdy stanovuje   Zákonník práce v § 113 ods.1 tak, že mzdu je možné dohodnúť v zmluve
(kolektívnej, pracovnej alebo inej), alebo ju môže zamestnávateľ jednostranne stanoviť vnútorným
predpisom. V danej veci to znamená, že súd prvej inštancie  mal vo vzťahu k nároku na zaplatenie
„provízií“ vo výške 7 800 eur s príslušenstvom  posúdiť, kde, akým spôsobom a v akej výške  bolo
medzi stranami dojednané odmeňovanie za prácu, na akú odmenu za prácu vznikol žalobcovi  nárok za
obdobie  rokov 2012 - 2013  a v akej výške mu bola zamestnávateľom odmena za prácu  vyplatená. Z
odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že by  sa súd prvej inštancie týmito  podstatnými skutočnosťami
zaoberal, posudzoval ich a dôsledne sa vyporiadal s v priebehu konania produkovanými podstatnými
námietkami strán.

15. Pokiaľ ide o nároky na zaplatenie sumy 433,95 eur s príslušenstvom predstavujúcej náklady spojené
s užívaním súkromného  osobného motorového vozidla za obdobie  august 2013 - október 2013, sumy 1
942,89 eur s príslušenstvom predstavujúcej  náklady spojené s údajne vykonanými pracovnými  cestami



žalobcu za obdobie  máj 2013 - október 2013 a sumy 673,78 eur s príslušenstvom predstavujúcej náklady
žalobcu vynaložené na zaplatenie faktúr za používanie služieb mobilného operátora Orange Slovensko,
a.s. za obdobie od septembra 2013 do mája 2014, náhradu výdavkov poskytovaných zamestnancovi
v súvislosti s výkonom práce  upravujú ust. siedmej  časti  zákona č. 262/2006 Sb.. Táto úprava
s výnimkou vykonávacích predpisov k stanoveniu výšky stravného pri tuzemských a zahraničných
pracovných cestách  a náhrad za použitie osobných vozidiel (§ 189), zahŕňa celú úpravu poskytovania
náhrad výdavkov v súvislosti s výkonom práce.  V danej veci  súd prvej inštancie na  túto skutočnosť
rezignoval,  nezaoberal sa  tým, že žalovaný žalobcovi   náklady spojené s užívaním súkromného
osobného motorového vozidla do  augusta  2013 a náklady za  faktúry za používanie služieb mobilného
operátora Orange Slovensko do septembra 2013 uhrádzal, a to i bez osobitnej písomnej dohody o
preplácaní takýchto nákladov a bez uzavretia písomnej dohody o používaní súkromného osobného
motorového vozidla na pracovné účely, na  ktorej absenciu v priebehu konania žalovaný  poukazoval.
V rozhodnutí nevysvetlil,  z akých dôvodov neprihliadol na e-mail H. R. z 6.6.2013  - Potvrdenie o
vystavení zmluvy o používaní súkromného motorového vozidla na služobné účely (čl. 319), v ktorom
žalobcovi oznamuje  dodatočné vystavenie zmluvy o používaní motorového vozidla od 1.5.2013, ktoré
bude služobne používať pre výkon svojej činnosti a bude mu okrem pokladničných bločkov na naftu
preplácaná i náhrada 0,183 eur/km   a e-mail  zo dňa 15.11.2012 (čl. 330), v ktorom  H. R. potvrdzuje, že
„vzhľadom k tomu, že bolo bezpodmienečne nutné vykonať   prevod  služobného mobilného telefónu
+ internetové pripojenie zn. F. M. K. Y. Y..N..K.. na žalobcu ako fyzickú osobu a jediného zamestnanca
žalovaného na území Slovenskej republiky, budú  mu uhradené všetky náklady súvisiace s prevodom
týchto zariadení, priamo operátorovi K. budú uhradené všetky faktúry za internetové pripojenie  F. +
za mobil s tel.č. +XXXXXXXXXXXX od 1.10.2012 po celú dobu trvania pracovného pomeru žalobcu u
žalovaného“, a to i vo vzťahu k tvrdeniu  svedka H. R. v priebehu pojednávania zo dňa 12.10.2015 o
tom, že náklady za telefón mali byť u žalobcu  započítané oproti nároku na províziu a k pozastaveniu
preplácania došlo   v čase, kedy bolo jasné, že uhradená čiastka za telefóny  už bude nad rámec
províznych nárokov žalobcu. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie  sumy 1 942,89 eur s príslušenstvom
predstavujúcej  náklady spojené s údajne vykonanými pracovnými  cestami  žalobcu za obdobie  máj
2013 - október 2013,   súd prvej inštancie sa v rozhodnutí nevysporiadal s tým, o aké cesty sa jednalo a
či tieto mali charakter pracovnej cesty v zmysle § 42 zákona č. 262/2006 Sb.. V tejto súvislosti je treba
zdôrazniť, že  keďže v čl. 4  pracovnej zmluvy zo dňa  30.9.2012 sa strany dohodli, že zamestnávateľ
môže vyslať zamestnanca na pracovnú cestu po dobu nevyhnutnej potreby,  nebola potrebná ďalšia
osobitná  dohoda  ohľadne každej jednotlivej pracovnej cesty.

16. Na základe uvedeného,  odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej napadnutej časti,
t.j. vo výroku, ktorým  bola zamietnutá žaloba na  zaplatenie  sumy 433,95 eur  s príslušenstvom, sumy
1 942,89 eur s príslušenstvom,  sumy 673,78 eur s príslušenstvom  a  sumy 7 800 eur s príslušenstvom
a v závislom výroku o trovách konania podľa  § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1
C.s.p. vec  v rozsahu zrušenia  vrátil súdu prvej inštancie  na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného
súdu bude pri ďalšom prejednaní veci  odstrániť vadu žaloby v časti uplatnených úrokoch z omeškania
(pri ktorých je nutné presné určenie časového momentu od ktorých je požadované, keď nepostačuje
uvedenie  od 11.2013 ),  skúmať a posúdiť opodstatnenosť jednotlivých nárokov žalobcu vo vzťahu
k výsledkom vykonaného dokazovania a jeho dôsledného vyhodnotenia  (§ 191 C.s.p.), opätovne vo
veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom
uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy súd prvej inštancie oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa riadil pri  posúdení žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil; v  novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne  o náhrade trov  konania  (§
396 ods.3 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon



pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom               (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                  (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Cpr/5/2014", "guid": "8a03ac70-395d-4775-96d8-4dd1631c2745:892bffc8-9a2f-4026-8a19-a6585184d31d", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "a2adf632-cb48-427e-993f-6e1e080c292f:ebd743fb-f26c-46e3-bfca-400ec2c3e193", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Cpr/5/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 16Cpr/5/2014 z 24. 11. 2015", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2015-11-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a2adf632-cb48-427e-993f-6e1e080c292f:ebd743fb-f26c-46e3-bfca-400ec2c3e193"}], "citovane_v": []}