Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/97/2018 z 18. 3. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. marca 2019, sp. zn. 2Cob/97/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1214223140.2 Krajský súd Bratislava | 2Cob/97/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1214223140.2 | 2019-03-18 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 388 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/81ed1120-c8a7-4174-8ecf-f09dd3d460e5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1214223140.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/97/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214223140
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1214223140.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Sumlux s.r.o., (s
predchádzajúcim obchodným menom Dopravné nehody s.r.o.) so sídlom Bitúnková 13, Nové Zámky,
IČO: 46 061 436, zastúpeného HKP Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Križkova 9, Bratislava, IČO: 36
727 334 proti žalovaným: 1. Union poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A Bratislava, IČO: 31 322 051, 2. ETP
Management budov, s.r.o., Záhradnícka 30 Bratislava, IČO: 35 970 707, zastúpeným advokátkou JUDr.
Evou Krištofiakovou, Zelená 11, Malinovo, o zaplatenie istiny 609,32 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/59/2015-180 zo dňa 8.3.2018 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/59/2015-180 zo dňa 8.3.2018
v napadnutej časti, ktorou súd žalobu voči žalovaným v 1. a v 2. rade zamietol, a v súvisiacom výroku
o trovách konania mení tak, že žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne sumu 390,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 390,48 eur
odo dňa 9.11.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní v 1 a v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho a prvoinštančného konania v
plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 218,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 218,84 eur od 09.11.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol a žalovanému v 1. a v 2. rade priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 28,16%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením,
po právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu
dňa 02.10.2014 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 609,32 eur s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania v sadzbe
8,75% ročne zo sumy 609,32 eur od 9.11.2012 do zaplatenia z titulu náhrady škody. Žalobca žalobu
odôvodnil tým, že dňa 02.10.2012 na Svätoplukovej ulici v Bratislave zapríčinil žalovaný v 2. rade, v
mene ktorého viedol motorové vozidlo značky Opel Vectra EČV: BA334TV konateľ L. U., dopravnú
nehodu, pričom jedným z poškodených účastníkov tejto dopravnej nehody bola C.. U. E. ako vodička
motorového vozidla značky Chevrolet Aveo, EČV: BA482PF. V dôsledku vyššie popísanej dopravnej
nehody bolo vozidlo poškodenej nepojazdné. Oprava v servise trvala 28 dní. Počas doby opravy
vozidla v servise poškodená využila služby žalobcu a uzatvorila s ním zmluvu o nájme dopravného
prostriedku, ktorou si prenajala motorové vozidlo značky Renault Thalia, EČV: BL435DE. V zmysle
faktúry vystavenej žalobcom pre poškodenú, náklady na zapožičanie náhradného vozidla od žalobcu



predstavovali spolu sumu 1.207,20 eur. Následne dňa 29.10.2012 si poškodená písomne uplatnila nárok
na náhradu škody z dôvodu potreby zapožičania náhradného vozidla u žalovaného v 1. rade, kde
zdôvodnila nevyhnutnosť používania náhradného vozidla za účelom dopravy na pravidelné cvičenia,
vozenie vnuka na záujmové krúžky, rôzne stretnutia a rovnako na zabezpečovanie potrieb a chodu
domácnosti. Dňa 29.10.2012 uzatvorila poškodená so žalobcom zmluvu o postúpení práva na náhradu
škody, ktorej účelom bolo postúpenie práva na náhradu škody ako ujmy vzniknutej z dôvodu potreby
zapožičania náhradného vozidla a nákladov s tým bezprostredne súvisiacich na žalobcu. V zmysle
tejto zmluvy prešli práva na náhradu škody, ktoré vznikli poškodenej voči subjektu zodpovednému za
spôsobenie škody, na žalobcu. Od tohto momentu si nárok na náhradu škody voči zodpovednému
subjektu uplatňoval žalobca. Žalovaný v 1. rade v liste zo dňa 9.11.2012 oznámil žalobcovi ukončenie
šetrenia predmetnej poistnej udalosti, na základe čoho poskytol plnenie vo výške 597,88 eur. Žalovaný
v 1. rade odmietol uznať ako primeraný náklad celú dobu prenájmu náhradného vozidla v trvaní 28 dní a
výšku nájomného za prenajaté vozidlo. S takto zjavne nedôvodným krátením poistného plnenia žalobca
nesúhlasil, nakoľko poškodené vozidlo bolo opravované v servise a preto ho poškodená nemohla užívať
z dôvodu nepojazdnosti po dobu celých 28 dní. Listom zo dňa 10.4.2013 podal žalobca odpor proti
výsledku likvidácie poistnej udalosti. Žalovaný v 1. rade na odpor žalobcu odpovedal listom zo dňa
21.6.2013, v ktorom uviedol, že trvá na pôvodnej výške poskytnutého poistného plnenia, t.j. 597,88 eur.

3. Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade v odpore žalovaného v 2. rade proti platobnému rozkazu
zo dňa 10.02.2015, podanom na súd dňa 12.02.2015, uviedla, že žalovaný v 2. rade oznámil škodovú
udalosť poisťovni (žalovanému v 1. rade) a požiadal o vyplatenie škodovej udalosti podľa zákona o PZP
a zo zmluvy o PZP. Žalovaný v 2. rade riadne uhrádzal povinné zmluvné poistenie vyplývajúce zo zmluvy
o PZP. Ďalej právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade poukázala na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z.z. a uviedla, že na základe vyššie uvedeného má žalovaný v 2. rade za to, že za žalovaného
v 2. rade má plniť poisťovňa, t.j. žalovaný v 1. rade. Nárok na náhradu škody si má žalobca uplatňovať
priamo u žalovaného v 1. rade, a to podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalovaný v
1. rade v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 17.02.2015, podanom na súd dňa 18.02.2015 uviedol,
že po podrobnom šetrení vzniku škodovej udalosti žalovaný v 1. rade oznámil poškodenej listom zo dňa
16.10.2012, že zlikvidoval poistnú udalosť a uhrádza na účet autoservisu, ktorý opravu vykonal, poistné
plnenie vo výške 2.630,10 eur na základe faktúry č. 20120620. Dňa 12.11.2012 si poškodená listom zo
dňa 29.10.2012 u žalovaného v 1. rade uplatnila sumu vo výške 1.207,20 eur ako náhradu škody za
prenajatie náhradného vozidla podľa faktúry č. 293, ktorá pozostávala z prenájmu motorového vozidla
za 28 dní vo výške 1.075,20 eur (38,40 eur/deň), pristavenia/vyzdvihnutia vo výške 36 eur a odťahu
poškodeného vozidla poškodenej vo výške 96 eur. Žalovaný v 1. rade pristúpil ku kráteniu poistného
plnenia za prenájom náhradného vozidla vzhľadom na to, že poškodenej, resp. žalobcovi bola priznaná
náhrada za nemožnosť používať vlastné motorové vozidlo maximálne za 21 dní v dôsledku rozsahu
poškodenia jej motorového vozidla a najmä rozsahu jeho opravy.

4. Ako však vyplýva z kalkulácie opravy č. 2012010274 rozsah hodín vynaložených k oprave motorového
vozidla poškodenej bol 29,1 hodín, t.j. necelé 4 pracovné dni. Na základe uvedenej skutočnosti a v
záujme objektívneho stanovenia doby nemožnosti používať poškodené motorové vozidlo poškodeným
v rámci rozsahu opráv, ktoré boli na ňom vykonané, žalovaný v 1. rade pristúpil k výpočtu náhrady
nákladov pri zapožičiavaní (prenájme) motorového vozidla a žalovaný v 1. rade tak dospel k celkovému
vyčísleniu hodín objektívne vynaložených v rámci opravy motorového vozidla poškodeného uvedenej v
kalkulácii č. 2012010274. Zároveň žalovaný v 1. rade spochybnil aj výšku nákladov za denný prenájom
vozidla vo výške 38,40 eur/deň uvedený vo faktúre č. 293, pričom žalovaný v 1. rade ako poisťovateľ v
rámci likvidácie poistnej udalosti hradí obvyklé náklady v danom regióne pre daný typ vozidla, pričom
tieto sa pohybujú maximálne na úrovni 25,74 eur/1 deň prenájmu motorového vozidla.

5. Žalovaný v 1. rade predložil súdu faktúru č. 20120620 vystavenú dňa 12.10.2012 a splatnú dňa
19.10.2012, ktorou obchodná spoločnosť AUTOCENTRUM MARS s.r.o. Bratislava vyúčtovala C.. U. E.
sumu 2.630,10 eur ako cenu za opravu vozidla podľa priloženej kalkulácie opravy, ktorá zároveň mala
slúžiť ako dodací list. Ďalej žalovaný v 1. rade predložil súdu kalkuláciu opravy č. 2012010274 zo dňa
8.10.2012 a cenníky autopožičovní.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 24Cb/59/2015-100 zo dňa 03.11.2015, ktorým žalobu
voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave
napadnutý rozsudok uznesením č.k. 2Cob/16/2016-128 zo dňa 11.10.2016 zrušil a vec vrátil súdu



prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sa stotožnil s
názorom žalobcu, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné,
že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok
na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Nejde o pohľadávku,
ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle ust. § 525 ods. 1 Obč. zák. Odvolací súd sa
nestotožnil s odvolacou námietkou, že je irelevantné, v akom rozsahu poškodený vozidlo používal
počas opravy. Podľa súdnej judikatúry skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo
prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla je zodpovedný
subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené
na vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej veci. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude
posúdiť účelnosť a primeranosť nákladov na vypožičanie vozidla t.j. zaoberať sa výškou žalovanej sumy.

7. V zmysle záverov odvolacieho súdu súd ďalšie dokazovanie zameral na účelnosť a primeranosť
nákladov na vypožičanie vozidla, a okrem dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi predloženými
stranami sporu, vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne p. E..

8. Svedkyňa C.. U. E. pri svojej výpovedi uviedla, že žalobcu pozná z dopravnej nehody zo dňa
02.10.2012, kedy jej táto spoločnosť pomohla tým, že jej poskytla náhradné motorové vozidlo počas
opravy jej poškodeného vozidla a poskytla jej pomoc pri nehode s vyplnením dokumentov. Náhradné
vozidlo využívala pri cestách za chorou sestrou do Petržalky, chodila tam pomáhať s jej opatrovaním. V
súčasnosti už sestra nežije. Chodila za ňou tak tri až štyrikrát do týždňa, jazdila z Kramárov do Petržalky
ul. Vavilovova. Vozila aj vnuka, chodil cvičiť a na nejaké krúžky do gymnastickej haly. Gymnastiku
mal dvakrát do týždňa a plávanie raz za týždeň, to na Mokrohájskej. Tak ako využívala svoje vozidlo,
využívala aj náhradné vozidlo. Pokiaľ ide o počet najazdených kilometrov deklarovaných v Zmluve o
nájme dopravného prostriedku, žalobkyňa uviedla, že nie je možné, že by toľko najazdila. Jazdila z
miesta bydliska do Petržalky, teda kratšie trasy.

9. Čo sa týka priebehu opravy nehody, svedkyňa uviedla, že žalobca jej poškodené vozidlo odtiahol
z miesta nehody. Servis ju potom kontaktoval a oznámil jej, že náhradné diely sú veľmi drahé, po
konzultácií súhlasila s tým, aby jej auto „vyklepali“, s čím súhlasila a s opravou bola spokojná. Jej
motorové vozidlo bolo odtiahnuté do servisu s tým, že ju z miesta nehody odviezol žalobca a tam
podpísala zmluvu o zapožičaní vozidla. Ona to chápala tak, že náklady za vypožičanie vozidla budú
hradené zo zákonného poistenia.

10. Súd prvej inštancie poukázal na čl. 3, ods. 1 Všeobecných poistných podmienok povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VPP
PZP/1111, 3, ods. 2, čl. 4, ods. 1, písm. h) Všeobecných poistných podmienok povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VPP PZP/1111, čl. 10,
ods. 1, § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 4 ods. 4 zákona č.
381/2001 Z.z., § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 420 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 34 Občianskeho zákonníka, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 262 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka.

11. V danej veci neboli medzi stranami sporu sporné skutkové okolnosti, a to že dňa 02.10.2012 došlo
na Svätoplukovej ulici v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej konateľ žalovaného v 2. rade spôsobil
dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. Chevrolet Aveo vodičky C..
U. E.. V dôsledku nehody bolo auto nepojazdné. Nebolo sporné ani to, že oprava v servise trvala 28
dní a za ten čas poškodená využila služby žalobcu a uzatvorila s ním Zmluvu o nájme dopravného
prostriedku, ktorou si prenajala motorové vozidlo značky Renault Thalia. Náklady na zapožičanie
náhradného vozidla od žalobcu predstavovali sumu 1.207,20 eur. Dňa 29.10.2012 uzatvorila poškodená
so žalobcom Zmluvu o postúpení práva na náhradu škody, ktorej účelom bolo postúpenie práva na
náhradu škody ako ujmy vzniknutej z dôvodu potreby zapožičania náhradného vozidla a nákladov s tým
bezprostredne súvisiacich na žalobu. Žalovaný v 1. rade nahlásenú poistnú udalosť zlikvidoval tak, že
poskytol žalobcovi poistné plnenie za požičovné náhradného vozidla vo výške 597,88 eur, nakoľko z
výšky požičovného podľa vystavenej faktúry krátil 7 dní požičovného v rozsahu 570,66 eur nad rámec
počtu vyfakturovaných hodín za opravu s tým, že ustálil sadzbu na deň požičovného s DPH 25,74 eur



v rámci priemeru v ekonomickej triede a nepriznal pristavenie vozidla 36 eur, čo nie je priamy náklad
za požičovné.

12. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného v 2. rade, že na plnenie má byť zaviazaný iba žalovaný
v 1. rade, a to podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., súd uvádza, že v rámci úpravy povinného
zmluvného poistenia platí zásada, podľa ktorej poškodený môže náhradu škody požadovať buď od
škodcu, alebo od poisťovateľa v rámci priameho nároku.

13. Náklady na zapožičanie náhradného vozidla možno považovať za skutočnú škodu definovanú v
ustanovení § 442 Občianskeho zákonníka ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v
súvislosti so škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného
po škodovej udalosti. Na skutočnú škodu sa prihliada tak, aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny
komfort poškodeného. V danom prípade žalovaný v 1. rade z titulu poistenia plní aj nároky vzniknuté
v dôsledku škody na veci, a to aj s tým súvisiace následné škody, ktoré vzniknú v dôsledku škody na
veci samej. Ide o účelné vynaložené náklady, ktoré musí poškodený obvykle vynaložiť v súvislosti s
odstránením následkov vzniku škody.

14. Súd v súlade so závermi odvolacieho súdu konštatuje, že pri vzniku škody je potrebné vychádzať
zo zmluvy o postúpení, v rámci ktorej došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a jednak k vyporiadaniu
záväzkov medzi poškodenou ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Náklady za požičanie
vozidla poškodená ako nájomca náhradného vozidla voči žalobcovi ako prenajímateľovi nezaplatila,
avšak úhradu nájomného v tomto prípade nahradilo samotné postúpenie. O tom, že sa poškodená s
predmetnými zmluvami oboznámila a súhlasila s nimi, svedčia jej podpisy na oboch zmluvách.

15. Dokazovaním mal súd za preukázané, že v dôsledku poistnej udalosti - dopravnej nehody zo
dňa 02.10.2012, zavinenej žalovaným v 2. rade, bolo vozidlo p. E. poškodené a rozsah poškodenia
bránil jeho bežnému užívaniu. Podľa názoru súdu nebolo dôvodné krátiť poistné plnenie z dôvodu, že
podľa žalovaného v 1. rade z kalkulácie opravy vystavenej autoservisom za opravu motorového vozidla
poškodenej mala oprava trvať nie 28 dní ale 21 dní. Poškodená v danom prípade bezprostredne po
nehode v súčinnosti so žalobcom dala poškodené motorové vozidlo opraviť. Poškodená však už ďalej
nemohla priamo ovplyvniť dĺžku opravy v servise a postup prác, nakoľko tieto sú závislé aj od ďalších
faktorov, a to počet iných objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu a ide tak
o objektívne okolnosti, existujúce nezávisle od vôle a konania poškodeného aj škodcu.

16. Súd mal v danej veci za preukázané, že poškodená náhradné motorové vozidlo využívala tak,
ako využívala svoje poškodené vozidlo, a to za účelom zabezpečenia svojich vlastných potrieb, potrieb
vnuka, ktorého vozila na krúžky a potrieb sestry, ktorá v tom čase bola chorá. Poškodená, i keď v
danom čase nepracovala ani nepodnikala, motorové auto využívala a jeho využívanie bolo vzhľadom
k uvedenému potrebné.

17. Pri určení rozsahu náhrady škody v zmysle ust. § 442 Občianskeho zákonníka nie je daný žiadny
zákonný podklad pre zvýhodňovanie buď poškodeného alebo škodcu. Tak ako tvrdí žalovaný v 1. rade,
je potrebné vychádzať z priemerných cien v danom regióne pre daný typ vozidla. V opačnom prípade by
došlo k zvýhodneniu poškodeného, čo by bolo v rozpore s princípmi vzťahujúcimi sa pre rozsah náhrady
škody. Žalovaný v 1. rade tak v zmysle uvedeného postupoval správne, keď pri likvidácií predmetnej
poistnej udalosti krátil poistné plnenie a vychádzal z priemeru požičovného v rovnakej ekonomickej
triede, ktorý ustálil na sumu 25,74 eur s DPH za 1 deň. Tento priemer mal súd preukázaný cenníkmi
požičovne TEOCAR a AB WICKAM, ktoré v konaní doložil žalovaný v 1. rade.

18. Súd taktiež ako nedôvodný posúdil aj nárok na náhradu škody v sume 36 eur s DPH za pristavenie/
vyzdvihnutie vozidla. Súd je rovnako ako žalovaný v 1. rade toho názoru, že nejde o priamy náklad za
požičovné.

19. V prejednávanej veci má súd za to, že skutočná škoda, ktorá žalobcovi vznikla predstavuje sumu
816,72 eur, ktorá pozostáva z požičovného 720,72 eur (28 dní x 25,74 eur s DPH/1 deň požičania) + 96
eur s DPH za odťah poškodeného motorového vozidla.



20. Vo zvyšku súd považuje nárok žalobcu za neopodstatnený a preto žalobu v sume 390,48 eur
zamietol. Zamietnutá suma predstavuje sumu rozdielu medzi uplatnenou cenou požičania náhradného
vozidla a priznanou cenou požičania, t.j. 1.075,20 eur (38,40 eur x 28 dní) - 720,72 eur (25,74 eur x 28
dní) = 354,48 eur + 36 eur za pristavenie/vyzdvihnutie vozidla).

21. V danom prípade mali prevažný úspech vo veci žalovaní. Vzhľadom na rozhodnutie súdu súd ustálil
procesný úspech žalovaných v 1. a 2. rade v rozsahu 64,08% (390,48 eur/609,32 eur) a procesný úspech
žalobcu v rozsahu 35,92% (218,84 eur/609,32 eur). Súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval
ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil tým spôsobom, že od 64,08%-
ného úspechu žalovaných odpočítal 35,92%-ný úspech žalobcu, v dôsledku čoho súd priznal žalovaným
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,16 %, čo predstavuje percentuálne vyjadrenie tzv. čistého
úspechu žalovaných v konaní. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

22. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal v časti, v ktorej bola žaloba žalovaných v 1. a
v 2. rade zamietnutá, žalobca. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil nárok
na náhradu škody v sume 36 eur s DPH za pristavenie/vyzdvihnutie vozidla ako nedôvodný vzhľadom k
tomu, že nejde o priamy náklad za požičovné a nie je zrejmé, na základe čoho žalobca odvodzuje túto
položku ako náklad súvisiaci so vznikom škody poškodenej ani z akých konkrétnych nákladov táto suma
pozostáva. Taktiež má za to, že pri vynaložení nákladov bolo nesprávne posúdenie súdu prvej inštancie
keď uviedol, že je potrebné vychádzať z priemerných cien v danom regióne pre daný typ vozidla.

23. Žalobca zdôraznil, že predmetná škoda vznikla žalobcovi (resp. postupcovi) v príčinnej súvislosti
s protiprávnym konanim žalovaného 2.). V súvislosti s ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “ZoPZP“) si žalobca túto škodu
uplatňuje aj u žalovaného. Argumentácia žalovaného 1.), podľa ktorej je povinnosťou poškodeného
zapožičať si náhradné vozidlo za cenu obvyklú v danom regióne, je neprípustná. Žalovaný nemôže
rozhodovať s kým uzavrie poškodený nájomnú zmluvu o prenájme motorového vozidla, môže len
(prípadne) namietať účelnosť vynaloženia nákladov na prenájom s daným subjektom. Škodovou
udalosťou prišlo bez zavinenia poškodeného/postupcu k zmenšeniu jeho majetkového stavu, ktoré je
v príčinnej súvislosti so škodou. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému,
aby hľadal v prípade dopravnej nehody najlacnejšiu požičovňu, resp. aby robil výber medzi požičovňami
podľa podmienok, ktoré ponúkajú. Naviac vzhľadom na udržanie si schopnosti konkurencie na trhu v
tejto oblasti služby požičovní sú na porovnateľnej úrovni. Takýto názor zastáva i aktuálna judikatúra,
napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.11.1990, sp. zn. 1 Cz 86/90, R 7/1992, rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky z 16.10.2008, sp. zn. 25 Cdo 2703/2006, rozsudok Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 06.06.2013, sp. zn. 27 Cb 39/2012.

24. Ako vyplýva z uvedených rozhodnutí, škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie
náklady na vypožičanie (náhradného) osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak
vynaložil na prevádzku svojho (vlastného) automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia,
je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov.

25. Podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí
vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku
poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenie veci.

26. Poškodený si prenajal auto len na dobu trvania opravy, čím naplnil podmienku nutnosti a
účelnosti. Metódu prieskumu trhu žalobca nepovažuje za relevantné východisko pri určovaní účelnej
ceny za prenájom náhradného vozidla s čím sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave, ktorý pod sp. zn.
2Cob/134/2014 v Bratislave dňa 05.05.2015 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, pod sp.
zn. 27Cb/68/2012 a konštatoval, že z ničoho nevyplýva povinnosť poškodeného zisťovať najlacnejšie
ceny požičovného.

27. Náhrada nákladov spojených s nájmom motorového vozidla ako aj náklady v súvislosti s
pristavením a vyzdvihnutím motorového vozidla sú časťou skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej



súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou. Vychádzajúc zo zákona č. 381/2001 Z. z. o
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, sú súčasťou skutočnej
škody taktiež náklady spojené s odstraňovaním resp. zmiernením škodových dôsledkov na strane
poškodeného (medzi inými aj prenájom náhradného vozidla a pristavenie/vyzdvihnutie vozidla).

28. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti odvolaním
napadnutého výroku II. zmenil tak, že žalovaní 1.) a 2.) sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne sumu 390,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 390,48 € odo
dňa 09.11.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca zároveň
navrhol, aby žalovaným 1.) a 2.) bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy
prvostupňového aj odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu (100 %).

29. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý žiadal aby súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil. Zdôraznil, že nevyhnutnosť prenájmu na náhradné motorové
vozidlo nebol žalobcom riadne preukázaný v celom rozsahu a výšku denného prenájmu podľa jeho
názoru súd určil správne. Žalovaný v 1. rade k odvolaniu žalobcu uviedol, že čo do zaväzujúcej časti
už poskytol žalobcovi plnenie. Mal za to, že súd sa v rozsudku v bodoch 44, 45, 46 vyporiadal správne
s otázkou účelnosti a výšky uplatnených nákladov za zapožičanie náhradného motorového vozidla.
Ako vyplynulo z výpovede svedkyne C.. E. na pojednávaní, ona nemohla ovplyvniť to. aké vozidlo si
vypožičia, nakoľko motorové vozidlo pristavil žalobca ako postupník už priamo na mieste dopravnej
nehody, na ktorom bol dokonca skôr ako polícia (čo tiež vyplynulo z výpovede svedkyne). Bolo teda na
vôli postupníka, aké motorové vozidlo pristaví poškodenej a je nanajvýš zarážajúce, že teraz v svojom
odvolaní tvrdí, že „neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal v
prípade dopravnej nehody najlacnejšiu požičovňu“ , keďže poškodená vôbec požičovňu nehľadala.

30. Ako vyplynulo z výpovede svedkyne, vylučuje, že by najazdila z motorovým vozidlom toľko
kilometrov, ako uvádza žalobca. Uvádzaním omnoho vyššieho počtu najazdených kilometrov zrejme
žalobca chcel dokázať, že vypožičanie náhradného motorového vozidla bolo nevyhnutné a účelné.

31. Náklad vyúčtovaný postupníkom ako „pristavenie a vyzdvihnutie vozidla“ nie je nákladom súvisiacim
s dopravnou nehodou.

32. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý zdôraznil, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného 1.),
ktorý pristavenie a vyzdvihnutie motorového vozidla nepovažuje za priamy náklad spojený s dopravnou
nehodou. Žalobca považuje náhradu nákladov spojených s nájmom motorového vozidla ako aj náklady
v súvislosti s pristavením a vyzdvihnutím motorového vozidla za časť skutočnej škody, ktorá vznikla v
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou. Vychádzajúc zo zákona č. 381/2001
Z. z. o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, sú súčasťou
skutočnej škody taktiež náklady spojené s odstraňovaním resp. zmiernením škodových dôsledkov na
strane poškodeného - medzi inými aj prenájom náhradného vozidla a pristavenie/vyzdvihnutie vozidla.

33. Žalobca naďalej trvá na tvrdení, že dobu trvania opravy nemôže poškodený ovplyvniť a v prípade,
ak má žalobca 1.) podozrenie, že bol spáchaný úmyselný trestný čin je povinnosťou orgánov činných
v trestnom konaní začať trestne stíhanie vo veci samej. Protiprávne konanie autoservisu však nie je
predmetom súdneho konania.

34. Žalobca považuje hypotézu žalovaného 1.) o nadhodnotení počtu najazdených kilometrov za
účelom preukázania nevyhnutnosti zapožičania náhradného vozidla za špekulatívnu a najmä irelevantnú
vo vzťahu k súdenej veci. Podľa názoru žalobcu je irelevantné, či by poškodená najazdila na náhradnom
(prenajatom) vozidle 30 km alebo 1300 km, potreba vypožičania náhradného vozidla by bola daná stále.
Poškodená v dôsledku protiprávneho konania žalovaného 2.) (resp. jeho konateľa) nemohla užívať
jej poškodené vozidlo po dobu jeho opravy. Z tohto dôvodu vznikol poškodenej oprávnený nárok na
prenajatie náhradného vozidla.

35. Žalobca nepovažuje predložený prehľad o výške prenájmu za porovnateľné motorové vozidlá
za dostatočne objektívny. Prehľad bol vykonaný sumarizovaním údajov dostupných na intemetovej
stránke dvoch autopožičovní zvolených žalovaným 1.). V praxi sa ceny zverejnené na internete často
krát od skutočných výsledných cien niekoľkonásobne líšia. Porovnávať by preto bolo v danom prípade



potrebné nie len ceny uvedené v priložených tabuľkách, ale aj jednotlivé zmluvné podmienky, ktoré môžu
obsahovať ďalšie poplatky (napr. poplatok za najazdené kilometre) a podmienky (napr. zloženie depozitu
za zapožičanie vozidla).

36. Taktiež je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že poškodená nebola povinná nájsť najlacnejšiu
ponuku na zapožičanie náhradného vozidla a taktiež nemá žalovaný 1.) oprávnenie určiť, s kým uzavrie
poškodená zmluvu.

37. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

38. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP v zmysle ktorého vo veciach, v ktorých súd
rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho
vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj
elektronickými prostriedkami.

39. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, avšak na základe
zisteného skutkového stavu veci, dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Odvolací súd má za to, že
v danom prípade nebolo potrebné doplniť dokazovanie, v zmysle § 384 ods. 1 CSP keďže skutkový
stav veci bol zistený dostatočne. Odvolací súd má za to, že sú dané dôvody na zmenu napadnutého
rozhodnutia s poukazom na § 388 CSP v napadnutej časti. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci. Je nesporné, že k poistnej udalosti došlo dňa 2.10.2012 na Svätoplukovej ulici v Bratislave
dopravnou nehodou pri ktorej konateľ žalovaného v 2. rade spôsobil dopravnú nehodu pri ktorej došlo
k poškodeniu motorového vozidla značky Chevrolet Aveo vodičky Ing. Márie Riedlovej. Je nesporné,
že v dôsledku dopravnej nehody bolo vozidlo poškodenej nepojazdné. Oprava v servise trvala 28 dní.
Počas doby opravy vozidla v servise poškodená využila služby žalobcu a uzatvorila s ním zmluvu
o nájme dopravného prostriedku, ktorou si prenajala motorové vozidlo značky Renault Thalia, EČV:
BL435DE. V zmysle faktúry vystavenej žalobcom pre poškodenú, náklady na zapožičanie náhradného
vozidla od žalobcu predstavovali spolu sumu 1.207,20 eur. Žalovaný v 1. rade nahlásenú poistnú udalosť
zlikvidoval tak, že poskytol žalobcovi poistné plnenie za požičovné náhradného vozidla vo výške 597,88
eur, nakoľko z výšky požičovného podľa vystavenej faktúry krátil 7 dní požičovného v rozsahu 570,66
eur nad rámec počtu vyfakturovaných hodín za opravu s tým, že ustálil sadzbu na deň požičovného s
DPH 25,74 eur.

40. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že náklady na zapožičanie
náhradného vozidla možno považovať za skutočnú škodu definovanú v ustanovení § 442 Občianskeho
zákonníka ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so škodovou udalosťou
a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej udalosti. Na skutočnú
škodu sa prihliada tak, aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny komfort poškodeného. V danom
prípade žalovaný v 1. rade z titulu poistenia plní aj nároky vzniknuté v dôsledku škody na veci, a to aj s
tým súvisiace následné škody, ktoré vzniknú v dôsledku škody na veci samej. Ide o účelné vynaložené
náklady, ktoré musí poškodený obvykle vynaložiť v súvislosti s odstránením následkov vzniku škody.

41. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že oprava motorového vozidla trvala 28 dní, preto za toto
obdobie mala poškodená nárok na náhradu nákladov, ktoré jej v súvislosti s požičaním vozidla vznikli. Je
nesporné, že poškodená bezprostredne po nehode v súčinnosti so žalobcom dala poškodené motorové
vozidlo opraviť. Poškodená však už ďalej nemohla priamo ovplyvniť dĺžku opravy v servise a postup prác,
nakoľko tieto sú závislé aj od ďalších faktorov, ktoré majú objektívny charakter. Súd mal v danej veci za
preukázané, že poškodená náhradné motorové vozidlo využívala tak, ako využívala svoje poškodené
vozidlo, a to za účelom zabezpečenia svojich vlastných potrieb, teda vozidlo bolo využívané účelne. Pri
určení rozsahu náhrady škody v zmysle ust. § 442 Občianskeho zákonníka nie je daný žiadny zákonný
podklad pre zvýhodňovanie buď poškodeného alebo škodcu. Súd prvej inštancie však nesprávne posúdil
otázku či bolo primerané účtovať si za požičanie motorového vozidla sumu 38,40 eur na deň a náklady
za pristavenie motorového vozidla vo výške 36,- eur.



42. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v znení účinnom v čase vzniku predmetnej poistnej
udalosti) si žalobca túto škodu uplatnil aj u žalovaného v 1. rade. Argumentácia žalovaného podľa
ktorej je povinnosťou poškodeného zapožičať si náhradné vozidlo za cenu obvyklú v danom regióne je
neprípustná. Poškodená si prenajala auto len na dobu trvania opravy, čím naplnila podmienku nutnosti
a účelnosti. Poškodená nie je povinná zisťovať najlacnejšie ceny požičovného a pre posúdenie nutnosti
a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohla
poškodená používať svoje motorové vozidlo a musela si vypožičať náhradné vozidlo. Náhrada nákladov
spojených s nájmom motorového vozidla ako aj náklady v súvislosti s pristavením a vyzdvihnutím
motorového vozidla sú súčasťou skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou ako škodovou udalosťou. Vychádzajúc zo zákona č. 381/2001 Z.z. o poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sú súčasťou skutočnej škody tiež náklady spojené s
odstraňovaním resp. zmiernením škodových dôsledkov na strane poškodeného medzi inými aj prenájom
náhradného vozidla a pristavenie/vyzdvihnutie vozidla. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť
stanovená poškodenému aby hľadal v prípade dopravnej nehody najlacnejšiu požičovňu resp. aby robil
výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú.

43. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že žalovaný v 1. rade neodôvodnene krátil poistné
plnenie a súd prvej inštancie na základe správne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny
záver, že ku kráteniu poistného plnenia došlo dôvodne. Prihliadnuc k vyššie uvedeným skutočnostiam
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 388 CSP zmenil v napadnutej časti
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

44. O trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP
v spojení s § 262 CSP.

45. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).