{"guid": "e5919eb7-7c5d-4034-b304-9150ece59d8d:51fa7c15-7bbc-457f-8988-dfbcfb294726", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1215201359.2", "spisova_znacka": "5Co/5/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/5/2019 z 21. 2. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. februára 2019, sp. zn. 5Co/5/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1215201359.2", "identifikacne_cislo": "1215201359", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Milan Chalupka", "sudca_id": 1311, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-chalupka-1311", "datum_vydania": "2019-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/51fa7c15-7bbc-457f-8988-dfbcfb294726", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1215201359.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1215201359.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1215201359.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/5/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215201359
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1215201359.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov
senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Wűstenrot stavebná
sporiteľňa, a.s., so sídlom: Grősslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026, proti žalovaným: 1/ N.. Y. O.,
B.. XX.XX.XXXX, X.: Š. XX, X., 2/ N. O., B.. XX.XX.XXXX, X.: T. XX, X., 3/ O. Y., B.. XX.XX.XXXX, X.: H.
U. XX, J. W., v zast. Advokátska kancelária Kováčik Legal, s.r.o., so sídlom: Radlinského 1729, Dolný
Kubín, o zaplatenie 2.296,97 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II, č.k. 21C/17/2015-255 zo dňa 16.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie     p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa  p r i z n á v a  náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal právo na
náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 559 ods. 1 a 2, § 566 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vecne
tým, že žalobou doručenou súdu dňa 23.01.2015, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na
zaplatenie žalovanej istiny 2.296,97 Eur s riadnym úrokom  vo   výške   6 % z dlžnej sumy od 28.08.2014
do zaplatenia a úroku  z omeškania vo výške  2 %  z dlžnej sumy  od 28.08.2014  do  zaplatenia,   titulom
nesplateného    úveru u žalovaných v 1. a 2. rade a titulom ručenia u žalovaného v 3. rade.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom 21C/17/2015-139 zo
dňa 06.07.2016 tak, že žalobe v časti istiny a úroku  z omeškania vo výške 2 % vyhovel a vo zvyšku
žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

4. V dôsledku odvolania žalovaného v 3. rade ako aj žalobcu však bol predmetný rozsudok súdu prvej
inštancie uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.03.2017 č. k. 5Co/436/2016-167,  ako súdu
odvolacieho, zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie.

5. Prvoinštančný súd, viazaný názorom odvolacieho súdu, na základe opätovne vykonaného
dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel
k nasledovným skutkovým zisteniam.

6. Na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.08.2004 uzatvorenej na
cieľovú sumu 5.974,91 Eur a žiadosti o poskytnutie úveru žalobca uzatvoril so žalovaným v 1. a 2.



rade úverovú zmluvu a poskytol im úver v zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné
sporenie FLEXIBIL v sume 5.974,91 Eur (180.000,00 SKK), pri úrokovej sadzbe 6 %. Na zabezpečenie
uvedeného záväzku uzatvoril žalobca so žalovaným v 3. rade dňa 02.09.2004 Ručiteľskú listinu č. 1.
Výzvou zo dňa 22.07.2014 boli žalovaní v 1. a 2. rade vyzvaní na úhradu dlžnej sumy vo výške 338,63
Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní porušili povinnosť vyplývajúcu z uzavretej úverovej zmluvy
splácať úver    riadne    a včas,   došlo   na  základe písomnej  výzvy    žalobcu   zo   dňa   27.08.2014
k okamžitému zosplatneniu poskytnutého úveru v celkovej výške 2.296,97 Eur a navýšeniu úrokovej
sadzby o 2% ročne nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu.

7. Podľa čl. V bod 6 Zmluvy, všetky splátky úveru sa zúčtujú podľa poradia najskôr na úhradu poistného
na krytie úverovej pohľadávky pre prípad smrti poberateľa úveru, na úhradu poistného za poistenie
založenej nehnuteľnosti, na krytie najstarších nedoplatkov, nákladov a úrokov a potom na splatenie istiny
stavebného úveru.

8. Žalobca na podanej žalobe zotrval a uviedol, že žalovaný v 3. rade ako ručiteľ bol upozornený, že
záväzok je zo strany poberateľov úveru nesplácaný ako aj na možnosť zosplatnenia úveru. Čo sa týka
prevzatia žiadosti o okamžité splatenie úveru zo dňa 27.08.2014 matkou žalovaného v 3. rade, tak
žiadne zákonné ustanovenie nestanovuje žalobcovi  zasielať výzvy  do vlastných rúk.   Po   podaní
žaloby došlo zo strany žalovaných k čiastočnej úhrade dlžnej sumy, a to dňa 16.06.2016 vo výške 30,00
Eur, dňa 12.08.2016 vo výške 30,00 Eur, dňa 19.09.2016 výške 1.000,00 Eur, dňa 22.09.2016 vo výške
1.000,00 Eur, dňa 27.09.2016 vo výške 200,00 Eur, dňa 14.10.2016 vo výške 20,00 Eur, dňa 12.12.2016
vo výške 20,00 Eur a dňa 16.06.2017 vo výške 20,00 eur. Tieto úhrady boli započítané najskôr na
zaplatenie riadneho úroku vo výške 307,27 Eur od 27.08.2014 do 16.06.2017, úroku z omeškania vo
výške 102,43 Eur od 27.08.2014 do 16.06.2017. Zvyšná časť inkasovaného plnenia vo výške 1.910,30
Eur bola započítaná na úhradu istiny, ktorá sa ponížila na sumu 386,67 Eur. V tomto rozsahu zobral
žalobca žalobu späť.

9. Žalovaný v 2. rade v priebehu konania uviedol, že nárok žalobcu čo sa týka základu, ako aj výšky
žalovanej pohľadávky uznáva. Ešte pred začatím konania na súde sa pokúsil dohodnúť so žalobcom na
uzavretí splátkového kalendára, ten však s návrhom nesúhlasil. Žalovaný v 2. rade je samoživiteľom,
zamestnaný je ako asistent, približne 15 rokov. Príjem žalovaného v 2. rade je brutto 650,00 Eur, okrem
toho poberá náhradné výživné na dve deti vo výške 217,00 Eur, vrátane prídavku na dieťa, má dve deti.
Býva u svojej priateľky, platí vrátane všetkých poplatkov 230,00 Eur mesačne. Okrem toho ešte platí
žalobcovi ďalšiu splátku vo výške 30,00 Eur mesačne trvalým príkazom, a ďalej spláca úver v Tatra
banke vo výške 70,00 Eur.

10. Žalovaný v 3. rade v konaní pred súdom uviedol, že je pravdou, že prevzal výzvu ručiteľovi zo
dňa 22.07.2014, túto prevzal dňa 01.08.2014, išlo však len o výzvu na zaplatenie dovtedy dlžných
splátok úveru vo výške 338,63 Eur. Žiadosť o okamžité splatenie úveru zo dňa 27.08.2014 sa však
nikdy nedostala do dispozičnej sféry žalovaného v 3. rade, ako vyplýva z priloženej doručenky uvedenú
žiadosť prevzala jeho matka, ktorá v tom čase ani nemala pobyt na tejto adrese. Táto zásielka jej bola
daná len poštárkou, ktorá ju poznala a vzhľadom na skutočnosť, že v tomto období sa akurát rodičia
sťahovali, zrejme nedopatrením mu táto zásielka nebola nikdy odovzdaná. Žalovaný v 3. rade sa o
žiadosti okamžitého splatenia úveru dozvedel až po doručení žaloby. Žaloba je navyše dôvodná len do
výšky 338,63 Eur.  Žalobca   nepreukázal  doručenie výzvy na zaplatenie celého úveru žalovanému v
3. rade. Je pravdou, že podpísal ručiteľský záväzok tak, ako sa uvádza žalobe a tak isto je pravdou, že
uviedol svoju adresu totožnú s tou, na ktorú mu bola doručená výzva žalobcu.

11. Na  základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná.

12. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovaným
vyplývajúci zo štandardnej formulárovej Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom ako dodávateľom
a žalovanými ako fyzickými osobami. Zmluva má tak charakter spotrebiteľského právneho vzťahu.
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu. Aj keď zmluva o úvere je
zmluvou, ktorá bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, nakoľko aj sám žalobca si v konaní
uplatňuje úroky podľa § 497 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, súd posúdil zmluvný vzťah strán



ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka
a zákona o spotrebiteľských úveroch.

13. V rovine súkromného práva a osobitne zmluvného práva je pre úpravu právnych vzťahov a
spotrebiteľských záväzkov určujúcim právnym predpisom Občiansky zákonníka, ktorý v tejto sfére
predstavuje lex specialis právny režim spotrebiteľských zmlúv ku všetkým ostatným právnym predpisom
s obdobným predmetom súkromnoprávnej regulácie dotýkajúcim sa spotrebiteľských zmlúv a záväzkov
z nich plynúcich. Ide o prioritné pôsobenie Občianskeho zákonníka na všetky záväzkové vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ a ktoré môžu byť upravené aj v osobitných právnych predpisoch. Občiansky
zákonník v tejto časti preto pôsobí ako právny predpis nielen osobitnej právnej povahy, ale aj právny
predpis absolútnej výkladovej priority pre celú sféru spotrebiteľských záväzkov a normatívnu úpravu ich
prvkov obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ako aj v akomkoľvek inom osobitnom právnom predpise.
Právny režim záväzku, ktorého účastníkom je spotrebiteľ a ktorý má svoj základ v Obchodnom zákonníku
sa riadi výhradne právnym režimom Občianskeho zákonníka. Celý právny režim sa tak bude spravovať
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a jediné čo je regulované Obchodným zákonníkom je právny
základ záväzku. Súd poukazuje na novelu Občianskeho zákonníka 102/2014 Z. z., ktorou bola v § 52
ods. 2 doplnená tretia veta, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Toto ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia, čo znamená, že od dňa jeho
účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Uvedené napokon aj vyplýva z
judikatúry Najvyššieho súdu SR, napríklad č. k. 3MCdo 12/2014 a 3MCdo 14/2014.

14. Predmetom konania je nárok žalobcu plynúci z nesplatenej úverovej zmluvy uzavretej so žalovanými
v 1. a 2. rade a zabezpečenou žalovaným v 3. rade ako ručiteľom, kedy okamžitou splatnosťou bola
vyhlásená splatnosť celého zostatku úveru vo výške 2.296,97 Eur. Podaním zo dňa 26.02.2018 žalobca
uviedol, že žalovaní po začatí konania uhradili 2.320,00 Eur, pričom tieto úhrady započítal podľa § 330
ods. 2 Obchodného zákonníka a čl. V bodu 6 zmluvy na úroky. Zvyšnú časť plnenia žalovaných po
uspokojení úrokov započítal na istinu, ktorá sa ponížila na 386,67 Eur. Žalobca trvá na tejto zvyšnej
istine s príslušnými úrokmi.

15. Nakoľko  ale  ide o spotrebiteľskú zmluvu (bod. 21 a 22 rozsudku), súd sa nestotožnil s uvedeným
výkladom žalobcu, nakoľko ten v rozpore s § 52 ods. 2 posledná veta a s § 566 Občianskeho zákonníka
použil čiastkové úhrady žalovaných najprv na úroky, teda na príslušenstvo pohľadávky. Bolo a aj je
povinnosťou žalobcu započítať tieto úhrady najprv na istinu a až potom na úroky. Ak teda žalovaní v
zmysle žaloby dlhovali žalobcovi 2.296,97 Eur a uhradili 2.320,00 Eur je zrejmé, že voči žalobcovi, v
zmysle občianskoprávnej spotrebiteľskej povahe zmluvného záväzku, už nemajú dlh.

16. Súd po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti a na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

17. Žalovaní mali vo veci plný úspech, preto im súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku  priznal  nárok  na náhradu trov   konania   vo   výške   100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365
ods. 1 písm. h) a b) C.s.p. V rámci svojho odvolania žalobca poukazuje na čl. V ods. 6 úverovej zmluvy,
§ 10 ods. 5 Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie FLEXIBIL, § 330 ods. 2 ObZ,
§ 566 ods. 2 OZ, V tejto súvislosti uvádza,  že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 30.10.2007 t.j. v
čase neexistencie ustanovenia § 566 ods. 2 OZ a súčasného znenia § 52 ods. 2 OZ. Ako absolútne
obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 6 písm. d) OBZ, sa spravovala výlučne režimom podľa OBZ, bez
ohľadu na povahu účastníkov daného právneho vzťahu. Až do podania žaloby nedošlo medzi stranami
k žiadnej modifikácii úverovej zmluvy. V danom smere nie sú pochybnosti o vôli žalovaných, započítať
ich čiastočné plnenia peňažného dlhu prednostne na príslušenstvo úverovej pohľadávky žalobcu v
súlade so znením § 330 ods. 2 OBZ, resp. § 566 ods. 2 OZ. Súd prvej inštancie sa taktiež vo svojom
rozhodnutí nevyporiadal s celým uplatneným nárokom žalobcu a v tomto smere je jeho rozhodnutie



nepreskúmateľné a zmätočné, nakoľko súd len opísal stav a uviedol, že žalovaní nemajú voči žalobcovi
dlh. V tomto kontexte žalobca poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/142/2009.

19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 3/, ktorý považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne
správny. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu vychádza zo správneho posúdenia veci. Žalovaný 3/ sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej
inštancie.

20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila taktiež žalovaná 2/, ktorá s odvolaním žalobcu nesúhlasí. Podľa jej
názoru, súd úplne zistil skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. Žalovaná 2/ žiada odvolací, súd aby napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

21. K vyjadreniam žalovanej 2/ a žalovaného 3/ sa vyjadril žalobca, ktorý zotrváva na ním podanom
odvolaní. Žalobca dodáva, že súd sa v rámci svojho rozhodnutia nevyporiadal s celým uplatneným
nárokom žalobcu a ďalej sa pridržiaca argumentov uvedených v rámci jeho odvolania.

22. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 2/, ktorá s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí a pridržiava sa
svojho predošlého vyjadrenia.

23. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

24. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C.s.p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods.1,2 C.s.p.).

25. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

27. K posúdeniu uzatvorenej úverovej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka odvolací
súd poukazuje na to, že z odôvodnenia ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva,
že na všetky spotrebiteľské záväzky, a teda aj na spotrebiteľské záväzky, ktoré sú svojou povahou
tzv. absolútnym obchodom sa má prednostne použiť právny režim Občianskeho zákonníka, a nie
Obchodného zákonníka, nakoľko právny režim záväzku, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, a ktorý
má svoj základ v Obchodnom zákonníku sa riadi výhradne právnym režimom Občianskeho zákonníka
(porovnaj napr. s uznesenie Ústavného súdu SR z 19. júna 2013, I. ÚS 402/2013-10, ktorým Ústavný
súd SR skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa,
na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv
veriteľa).

28. Ohľadom retroaktivity ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na zmluvy uzavreté pred jeho
účinnosťou odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie ako už súd prvej inštancie správne uviedol,
neobsahuje prechodné ustanovenia a teda od ich účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené
pred účinnosťou dňa 01. mája 2014. Uvedené skonštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí 3 MCdo 14/2014 (Aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho
prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného
(a nie Občianskeho) zákonníka je zrejmé, že ak by Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním
napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový
súd vziať na zreteľ § 5b <http://www.beck-online.cz/bo/attachments/https:/www.slov-lex.sk/pravne-
predpisy/SK/ZZ/2007/250/20190101.html> zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom
by ako ,orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy' bol povinný prihliadnuť na zákonný
dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu



Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých
súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom.“).

29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách  odvolacieho  konania  rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s  § 255
ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
úspešným žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení  niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( §  421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,



c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/17/2015", "guid": "0e1a5db3-c308-47e8-97ec-166d96d52f9a:41e49d8f-e4e3-4530-a731-31d67a4982c2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 1211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90"}, {"guid": "15ea9a01-81ea-4b55-9136-7d67a7c78a75:4c4e694d-fc1e-4504-8508-b098083bbede", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8112220080.1", "spisova_znacka": "3MCdo/12/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/12/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 560, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8112220080.1"}, {"guid": "61c59a82-9b7f-42c6-8be3-ed5b0471cd9a:356b7546-57c2-4af7-946b-a55209632062", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1", "spisova_znacka": "3MCdo/14/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 1437, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1"}, {"guid": "e5919eb7-7c5d-4034-b304-9150ece59d8d:74b1328b-c1a3-4908-9112-e6ad2df1af8a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1215201359.2", "spisova_znacka": "5Co/5/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/5/2019 z 21. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-02-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1215201359.2"}, {"guid": "710dfb7d-2935-427a-a306-c315b216a8ce:8a6685ba-1b53-432c-be2e-1d8c9de5181e", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4413207817.1", "spisova_znacka": "5Co/436/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/436/2016 z 28. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4413207817.1"}], "citovane_v": []}