{"guid": "2a29573f-591f-4a2c-be94-d399d7c3c2e5:583e03a6-8aaf-47b0-b331-3050e9757536", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1215208996.2", "spisova_znacka": "1Cob/91/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/91/2018 z 1. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. mája 2019, sp. zn. 1Cob/91/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1215208996.2", "identifikacne_cislo": "1215208996", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Vlasta Huljaková", "sudca_id": 1292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-vlasta-huljakova-1292", "datum_vydania": "2019-05-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/583e03a6-8aaf-47b0-b331-3050e9757536", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1215208996.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1215208996.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1215208996.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/91/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215208996
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1215208996.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: J. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom T. Ú. XXXX/XXX, XXX XX Y., zast.: JUDr. Jozef Boledovič, advokát, so sídlom Úzka
578/4, 900 41 Rovinka proti žalovanému: EURO-BUILDING, a.s., so sídlom Podunajská 23, 821 06
Bratislava, IČO: 35 683 066, zast.: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., o sídlom Štefánikova 7,
949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, o zaplatenie sumy 39.268,80 eur s prísl., a o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/170/2015-347 zo dňa 24.1.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/170/2015-347 zo dňa
24.1.2018   p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/170/2015-347 zo dňa 24.1.2018,
súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal  zaplatiť žalobcovi sumu 39.268,80 eur s
príslušenstvom a priznal žalobcovi  náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zároveň zaviazal žalovaného
zaplatiť oslobodenú časť súdneho poplatku vo výške 1.178,- eur na účet štátu  prostredníctvom
Slovenskej pošty, a.s. do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 9.4.2015 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 39.268,80 eur s prísl. titulom nezaplatenia
faktúr podľa troch zmlúv o dielo. Žalobca vykonal pre žalovaného stavebné práce podľa zmluvy o dielo
č. 907/2012 na stavbe v Mokrom Háji a vystavil faktúry č. 07/2012 v sume 12.610,80 eur, č. 11/2012 v
sume 18.865,50 eur a č. 13/2012 v sume 3.759,60 eur. Podľa zmluvy o dielo č. 923/2012 na stavbe v
Holíči vykonal pre žalovaného stavebné práce, za ktoré vystavil faktúry č. 08/2012 v sume 10.230,- eur
a č. 10/2012 v sume 8.493,- eur. Podľa zmluvy o dielo č. 951/2012-VV na stavbe v Senici vykonal pre
žalovaného stavebné práce, za ktoré vystavil faktúru č. 12/2012 v sume 7.200,- eur. Z uvedených faktúr
žalovaný uhradil len sumu 12.086,35 eur (časť fa č. 07/2012) a sumu 9.803,75 eur (časť fa č. 08/2012),
t.j. do dnešného dňa neuhradil celkovú sumu 39.268,80 eur.

3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že pri zmluve č. 951/2012-VV na stavbe v Senici žalobca bezdôvodne
prerušil vykonávanie prác, čím porušil zmluvu, v dôsledku čoho si voči nemu žalovaný uplatnil zmluvnú
pokutu spolu v sume 42.300,- eur. Zároveň mu vystavil aj faktúry za škodu pri likvidácii zasklenej steny
v sume 345,60 eur a za nadspotrebu materiálu v sume 3.976,75 eur. Pri zmluve č. 923/2012 na stavbe
v Holíči žalobca tiež bezdôvodne prerušil vykonávanie prác a od zmluvy odstúpil, na základe čoho si
žalovaný uplatnil voči nemu zmluvnú pokutu 5.400,- eur a 3 faktúry za nadspotrebu materiálu spolu v



sume 4.535,34 eur. Pri zmluve č. 907/2012 na stavbe v Mokrom Háji si žalovaný voči žalobcovi uplatnil
sankciu za oneskorené odovzdanie diela v sume 7.634,62 eur a vystavil faktúru za nevrátené náradie
zo stavby v sume 698,76 eur.

4. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že faktúra žalovaného v sume 7.634,62 eur (zmluvná pokuta) je
nedôvodná, nakoľko práce žalobcu boli žalovaným prevzaté dňa 6.11.2012, (t.j. v súlade so zmluvou
o dielo na stavbe Mokrý Háj), čo oprel o protokol o odovzdaní dňa 6.11.2012 a zápis o odovzdaní
zo dňa 30.11.2012. Pokiaľ ide o faktúry žalovaného v sume 15.300,- eur + 27.000,- eur a 5.400,-
eur za omeškanie s ukončením diela Senica a Holíč, tieto sú podľa žalobcu neopodstatnené, nakoľko
žalobca dodával iba pracovnú silu, pričom dodržanie termínu zmlúv si vyžadovalo súčinnosť žalovaného
(dodanie stavebného materiálu, náradia a koordinácia prác), ktorá nebola poskytovaná riadne. Odmietol
opodstatnenosť aj ostatných faktúr žalovaného (v sume 691,50 eur, 3.267,76 eur, 698,76 eur, 576,08 eur
a 345,60 eur) za škodu, nadspotrebu materiálu a nevrátenie náradia, nakoľko žalovaný tieto skutočnosti
nepreukázal (napr. prostredníctvom škodových protokolov s preukázaním zodpovednosti žalobcu, či
preberacích protokolov k naviac materiálu a náradiu preukazujúcich ich prevzatie žalobcom). Podotkol,
že zásobovanie materiálom, poskytnutie techniky a náradia a určenie jeho potrebného rozsahu bolo
plne v zodpovednosti žalovaného. Dodal, že faktúry žalovaného boli vystavené účelovo, s účtovaním
neexistujúcich fiktívnych nárokov, evidentne vytvoriť účelové protipoložky, umožňujúce dovolávať sa ich
vzájomného započítania voči nesporným nárokom žalobcu.

5. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie považoval uplatnenú pohľadávku žalobcu
za dostatočne preukázanú a nespornú, nakoľko ju žalovaný v celom rozsahu započítal so svojou
pohľadávkou voči žalobcovi, čím fakticky uznal jej dôvodnosť. Preto sa súd prvej inštancie v konaní
zaoberal posúdením dôvodnosti pohľadávky žalovaného, ktorú započítal voči uplatnenej pohľadávke
žalobcu, pričom dospel k záveru, že táto je v celom rozsahu neopodstatnená. Žalovaný uviedol, že pri
zmluve č. 951/2012-VV na stavbe v Senici žalobca bezdôvodne prerušil vykonávanie prác, čím porušil
zmluvu, v dôsledku čoho si voči nemu žalovaný uplatnil zmluvnú pokutu spolu v sume 42.300,- eur
(fa č. 200200728 v sume 15.300,- eur a č. 200300150 v sume 27.000,- eur). Zároveň mu vystavil aj
faktúry za škodu pri likvidácii zasklenej steny v sume 345,60 eur (fa č. 200200639) a za nadspotrebu
materiálu v sume 3.976,75 eur (fa č. 200200724). Pri zmluve č. 923/2012 na stavbe v Holíči žalobca
tiež bezdôvodne prerušil vykonávanie prác a od zmluvy odstúpil, na základe čoho si žalovaný uplatnil
voči nemu zmluvnú pokutu 5.400,- eur (fa č. 200300007) a 3 faktúry za nadspotrebu materiálu spolu
v sume 4.535,34 eur (fa č. 200200726 v sume 691,50 eur, č. 200300041 v sume 3.267,76 eur a č.
200300106 v sume 576,08 eur). Pri zmluve č. 907/2012 na stavbe v Mokrom Háji si žalovaný voči
žalobcovi uplatnil sankciu za oneskorené odovzdanie diela v sume 7.634,62 eur (fa č. 200200727) a
vystavil faktúru za nevrátené náradie zo stavby v sume 698,76 eur (fa č. 200300057). Pokiaľ ide o faktúru
č. 200200727 (ako aj 200300150), táto bola vystavená nedôvodne, nakoľko práce zhotovené žalobcom,
boli žalovaným prevzaté dňa 6.11.2012 (čo vyplýva z protokolu o odovzdaní a prevzatí prác z tohto
dňa podpísaného za žalovaného stavbyvedúcim), pričom žalovaný mal ako zhotoviteľ stavby termín
odovzdania prác u objednávateľa (Obec Mokrý Háj) predĺžený do 30.11.2012 (čo vyplýva zo zápisu
o odovzdaní a prevzatí stavebného objektu). Z uvedeného vyplýva, že nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty žalovanému nevznikol, keďže stavba bola odovzdaná Obci Mokrý Háj riadne a včas. Okrem toho
v samotnej zmluve o dielo (č. 951/2012-VV) nie je záväzok žalobcu okrem zabezpečenia určitého počtu
pracovníkov dostatočne konkretizovaný (čo platí aj pre ostatné zmluvy), preto ani formulácia zmluvnej
pokuty za jeho nedodržanie nemá právny význam. Pokiaľ ide o faktúru č. 200300057 za nevrátené
náradie zo stavby, súd ju taktiež považoval za neopodstatnenú, nakoľko žalovaný nepreukázal, aké
konkrétne náradie žalobcovi odovzdal na výkon prác, resp. aké náradie mu bolo po skončení prác
vrátené. V súvislosti so stavbou v Mokrom Háji súd  prvej inštancie poukázal na vyjadrenie starostu obce,
podľa ktorého žalobca a iní subdodávatelia skončili svoju činnosť na stavbe z dôvodu, že im žalovaný za
vykonané práce nezaplatil. Termín dokončenia stavby bol dvakrát posunutý so súhlasom ministerstva,
pričom konečný termín ukončenia diela bol dodržaný. Firma žalobcu mala dobrú organizáciu práce,
dodržiavala termíny, mala dobrú kvalitu práce. Potvrdil, že dodávky materiálu neboli plynulé, na čo sa
žalobca sťažoval niekoľkokrát na kontrolných dňoch, ako aj upozorňoval, že platba faktúr za odvedenú
prácu boli oneskorené a nakoniec sa zastavili (žalobca nemal z čoho zaplatiť svojich zamestnancov,
avšak stavbu nakoniec dokončil). Aj v zmysle  vyjadrenia starostu obce mal súd prvej inštancie za to,
že žalobca vykonal stavebné práce na diele riadne a včas, preto je sankcia žalovaného za oneskorené
odovzdanie diela vo forme zmluvnej pokuty nedôvodná. Pokiaľ ide o žalovaným doložené listinné dôkazy
- výdajky-prevodky ohľadom náradia používaného na stavbách a naviac náklady, tieto podľa názoru súdu



nijak nepreukazujú prípadný rozdiel vzniknutý pri vrátení náradia, pričom na nich chýba dátum prevzatia
a ceny vydaného náradia/tovaru. Doložená faktúra firmy MESSER nepreukazuje zodpovednosť žalobcu
za stratu PB fliaš a ani obdobie, kedy k strate malo dôjsť. Taktiež z doložených objednávok žalovaného
na dodávky tovaru  nevyplýva, že za tento tovar žalovaný zaplatil, že mu bol riadne dodaný a nie je z
nich ani zrejmý termín dodania. Žalovaný nepreukázal, že riadne a včas dodával potrebné náradie a
stavebný materiál na stavby a že žalobcovi riadne a včas platil za vykonané práce. Starosta obce Mokrý
Háj práve naopak vytkol žalovanému, že tento zadával zákazky na stavebné práce subdodávateľom,
ktorí sa často menili, neplnili termíny a kvalitu prác a dokončenie stavby sa neúmerne predlžovalo.
Ak žalovaný nedodával potrebné náradie a stavebný materiál a neplatil žalobcovi za vykonané práce
riadne a včas, bol by to dôvod pre vylúčenie omeškania žalobcu s odovzdaním prác pre neposkytnutie
potrebnej súčinnosti žalovaného. Vystavenie faktúr žalovaným na zaplatenie zmluvných pokút, ako aj
ďalších uvedených faktúr preto bolo účelové v snahe vyhnúť sa zaplateniu splatných faktúr žalobcu.

6. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že pokiaľ ide o vyjadrenie stavbyvedúceho
žalovaného, toto nijak nepreukazuje, že by bol žalobca v omeškaní s odovzdaním diel, že by spotreboval
materiál navyše, alebo že by žalovanému nevrátil náradie, nakoľko sa svedok vyjadroval len vo
všeobecnej rovine, pričom neuviedol žiadne dátumy, ani množstvo tovaru, či nevráteného náradia.
Jeho výpoveď je tak irelevantná vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalovaným pokiaľ ide o
preukázanie dôvodnosti ním vystavených faktúr určených na započítanie voči predmetnej pohľadávke
žalobcu. Započítanie tvrdenej pohľadávky žalovaného voči predmetnej pohľadávke žalobcu tak bolo
neplatné, keďže existencia pohľadávky žalovaného nebola v tomto konaní relevantným spôsobom
preukázaná. Pokiaľ ide o čiastočnú úhradu faktúr vystavených žalobcom (sumy 12.086,35 eur z fa č.
07/2012 a sumy 9.803,75 eur z fa č. 08/2012), súd  uviedol, že v danom prípade možno dôvodne
predpokladať, že týmto úkonom došlo zo strany žalovaného k uznaniu záväzku. Žalovaný faktúry žalobcu
najskôr čiastočne uhradil a až neskôr si uplatnil zmluvné pokuty, resp. náhradu škody tak, aby tieto
pokryli zostávajúcu neuhradenú časť ceny diela. Keďže žalobca dodal žalovanému fakturované práce
riadne a včas, vzniklo mu právo na zaplatenie ich ceny v zmysle vystavených faktúr. Na druhej strane
žalovaný svoju povinnosť uhradiť predmetné faktúry nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania
a žalobcovi vzniklo právo aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 8,75% ročne podľa §
1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., účinného od 1.2.2013 do 31.12.2014, a to už odo dňa
nasledujúceho po splatnosti faktúr. O nároku na náhradu trov konania sú prvej inštancie rozhodol v
zmysle § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi priznal trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z  dôvodov v zmysle
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b),  písm. f)  a písm. h) CSP.

8. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty pri stavbe Mokrý Háj žalovanému nevznikol, podľa zmluvy o dielo č. 907/2012-VV mal žalobca
ukončiť dielo do 31.10.2012. Nástup na dielo bol dohodnutý na deň 6.9.2012 a v tomto období už bol
inak medzi žalovaným a Obcou Mokrý Háj schválený nový termín odovzdania diela na deň 30.11.2012.
Je preukázané z listinných dôkazov, že žalobca bol v omeškaní s plnením časového rozvrhu plnenia
predmetu zmluvy viac ako 7 dní podľa čl. IX. bod 9.2, a to počas obdobia od 8.11. do 30.11.2012. Žalobca
odovzdal dielo až dňa 30.11.2012, teda je dostatočne zrejmé, že sa dostal do omeškania so splnením
zmluvnej povinnosti. Pri stavbe Senica a Holíč žalobca bezdôvodne prerušil vykonávanie  prác a bol
si  plne vedomý porušenia zmluvných povinností, pretože sám listom zo dňa 21.1.2013 reagoval na
výzvy žalovaného na pokračovanie v prácach a chcel riešiť so žalovaným ďalší postup stavebných prác.
Týmto konaním potvrdil žalovaným uvádzané skutočnosti v priebehu konania a to, že porušil povinnosť
ukončenia diela v dohodnutom termíne, ktorá bola sankcionovaná zmluvnou pokutou.

9. K dohode o zmluvnej pokute žalovaný uviedol, že mala všetky náležitosti  a bola dojednaná dostatočne
určito a zrozumiteľne (t.j. platne). Zabezpečený záväzok žalobcu ako zhotoviteľa bol v zmluvách
vymedzený ukončením a odovzdaním diela v dohodnutej lehote (zmluva č. 951/2012-VV - stavba Senica,
zmluva č. 923/2012- VV - stavba Holíč) a vykonávaním diela bez prerušenia a podľa časového rozvrhu
plnenie predmetu zmluvy (zmluva č. 907/2012-VV - stavba Mokrý Háj). Pri všetkých stavbách išlo o
rozostavané dielo, žalobca bol informovaný a po osobnej prehliadke samotných stavieb ako aj všetkej
ním vyžiadanej dokumentácie mal vedomosť o tom, ktoré stavebné práce sú predmetom zmlúv. Žalobca
už pred uzatvorením ako aj v čase podpisu zmluvy o dielo vedel o svojej povinnosti, ktorá bola spôsobilá
byť predmetom porušenia. Bola to jeho základná povinnosť, a to zhotoviť dielo podľa zmluvy včas.



Rozsah diela nebol medzi stranami sporu nikdy sporný, žalobca na stavby nastúpil a žalovanému
fakturoval vykonané práce podľa podmienok zmlúv. Pri podpise zmluvy vedel žalobca o tom, že ide o
rozostavané stavby a uzatvorením zmlúv sa zaviazal dodržať uvedené termíny zhotovenia diela. Žalobca
v konaní nepreukázal, že by namietal porušenie povinností na strane žalovaného. Ak žalobca mal
vedomosť o tom, ako v súčasnosti okrem iného tvrdí, že hrozilo omeškanie, mal možnosť podľa § 551
Obch. zák. upozorniť žalovaného. Zmluvná pokuta teda zabezpečovala včasné ukončenie a odovzdanie
diela ako aj jeho plynulé vykonávanie, nikdy nebolo medzi stranami sporu sporné, čo je predmetom
zmluvy, aké povinnosti má žalobca a žalovaný (zhotoviteľ a objednávateľ) a taktiež nikdy nevznikli
problémy vo vzťahu k faktúram za vykonané práce žalobcom. V obchodnom práve je upravená zmluvná
pokuta na princípe objektívnej zodpovednosti. Žalovaný preukázal listinnými dôkazmi ako aj výsluchom
svedka, pôsobiaceho na stavbách ako stavbyvedúci (S.. J.), že žalobca porušil zmluvne dohodnuté
povinnosti. Teda konkrétne v 2 prípadoch (Senica, Holíč) neukončil dielo, nakoľko práce na stavbe
prerušil a zo stavieb odišiel a v 3. prípade (Mokrý Háj) bol v omeškaní s plnením časového rozvrhu. Z
uvedených dôvodov vznikol žalovanému nárok na zmluvnú pokutu, ktorú si vyúčtoval bezprostredne po
tom, čo žalobca zmluvou zabezpečenú povinnosť porušil.

10. Súd prvej inštancie pokladal zmluvu o dielo za platnú,  preto sa dostáva sa do rozporu jeho ďalšie
právne posúdenie, týkajúce sa neplatného uplatnenia zmluvnej pokuty zo strany žalovaného. Aj s
poukazom na tieto skutočnosti žalovaný zdôraznil, že právny názor súdu nie je správny, pretože ak si
súd vyhodnotí ako platnú samotnú zmluvu o dielo (aj vo vzťahu k jej predmetu a cene), nie je možné,
aby na druhej strane považoval záväzok žalobcu za nedostatočne konkretizovaný. Ide o zjavný rozpor,
s ktorým sa súd prvej inštancie dostatočne nevyporiadal, preto jeho rozhodnutie pokladá žalovaný  aj
za nepreskúmateľné.

11. K vyčíslenej škode žalovaný uviedol, že sa jedná o škodu, ktorá mu vznikla titulom straty vecí,
za ktoré prevzal zodpovednosť žalobca a znášal nebezpečenstvo škody počas trvania zmluvy o dielo.
Škodu, tak titulom strateného náradia, ktoré prevzal na jednotlivých stavbách ako aj titulom nedostatku
materiálových zásob, vyúčtoval žalovaný faktúrami  č.  200200724, 200200726, 200300041, 200300057
a 2000300106. Všetky svoje nároky si započítal voči žalobcovi a preukázal, že o všetkých pohľadávkach
žalovaného samotný žalobca vedel, pretože na ne odpovedal svojimi listami.  Žalovaný  preto navrhuje,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne, resp. aby zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu ho na ďalšie konanie.

12. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne aj právne
správny. Žiadny z odvolacích dôvodov použitých žalovaným nie je daný, súd dokazovaním dospel k
správnym skutkovým zisteniam, vec správne posúdil a rozsudok je náležíte odôvodnený v súlade so
závermi, ku ktorým súd dospel. Žalobca zotrval na všetkých stanoviskách, ktoré predkladal v priebehu
konania. Uviedol, že v žiadnej z uzavretých  zmlúv o dielo, podľa ktorých  si žalovaný uplatňuje zmluvné
pokuty nie je priamo, konkrétne a určite v obsahu zmluvy vymedzený záväzok zhotoviteľa (zmluvnú
povinnosť) a to tak z vecného hľadiska (výkaz výmer a položiek) ako aj z hľadiska ceny kontrahovaných
prác. Zásadne neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobca bol mimo zmluvy o rozsahu prác informovaný
dodatočne, resp. že žalobcovi boli dodatočne po podpise zmluvy určované objemy prác a postupy na
stavbe, resp. že rozsah prác bol dodatočne určovaný zápismi v Stavebnom denníku vedenom medzi
žalovaným ako vyšším zhotoviteľom a zákazníkom (investorom strany), ktoré žalobcu nezaväzujú. K
nároku na náhradu škody žalobca uviedol, že žalovaný svoj nárok nepreukázal, nevedel doložiť ani fakt,
že údajne chýbajúce  náradie bolo vôbec žalobcovi vydané. Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie
žalovaného v celom rozsahu zamietol a napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške.

13. Žalobca aj žalovaný v ďalších vyjadreniach zotrvali na svojich  predchádzajúcich tvrdeniach.

14. Krajský súd  v Bratislave ako súd odvolací  podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP prejednal vec podľa
§ 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania  v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku  bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na
úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave  dňa 2.5.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej
inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu  proti rozsudku
nie je možné vyhovieť.



15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu  a
odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie  zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav,
na základe vykonaných dôkazov dospel  k správnym skutkovým zisteniam  a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie  náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný
zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP  a preto je viazaný
skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie  v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a
v podrobnostiach na tento poukazuje.

18. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku  a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

19. Je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie správne považoval pohľadávku žalobcu za dostatočne
preukázanú a nespornú. Žalovaný pohľadávku započítal so svojou pohľadávkou voči žalobcovi a tým
uznal jej dôvodnosť. K zmluvnej pokute uplatnenej žalovaným odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie uvádza, že žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol. Na stavbe Mokrý Háj
bola faktúra za zmluvnú pokutu vystavená žalovaným neoprávnene, nakoľko  žalobca odovzdal dielo
v lehote, čo preukazujú listinné dôkazy a to protokol o odovzdaní a prevzatí prác zo dňa 6.11.2012
podpísaný stavbyvedúcim p. J. za žalovaného, ako aj zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa
30.11.2012. Žalovaný mal navyše od investora (obce) predĺžený termín odovzdania diela do 30.11.2012,
ktorý termín bol dodržaný. Z vyjadrenia starostu obce Mokrý Háj  S.. Y. Y. vyplýva, že tak žalobca ako
aj iní subdodávatelia skončili svoju činnosť na stavbe z dôvodu, že im žalovaný za vykonané práce
nezaplatil. Firma žalobcu mala dobrú organizáciu práce, dodržiavala termíny, mala dobrú kvalitu práce.
Starosta potvrdil, že dodávky materiálu (ktoré mal na starosti žalovaný) neboli plynulé, na čo sa žalobca
sťažoval niekoľkokrát na kontrolných dňoch, ako aj upozorňoval, že platby faktúr za odvedenú prácu
boli oneskorené a nakoniec sa zastavili (žalobca nemal z čoho zaplatiť svojich zamestnancov, avšak
stavbu nakoniec dokončil). Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca vykonal stavebné práce
na diele riadne a včas, preto je sankcia žalovaného za oneskorené odovzdanie diela vo forme zmluvnej
pokuty nedôvodná.

20. Pri ďalších dielach - hasičskej stanici Holíč a polikliniky Senica, boli faktúry na zmluvnú pokutu
vystavené tiež neoprávnene napriek tomu, že žalobca prerušil vykonávanie prác na dielach a pri stavbe
v Holíči od zmluvy odstúpil. Bolo to z dôvodu, že žalovaný neposkytol žalobcovi potrebnú súčinnosť
pri realizácii diela. Žalovaný neplatil žalobcovi riadne a včas vystavené faktúry, čo nebolo v konaní
sporné. Omeškanie s ukončením a odovzdaním diela (Holíč a Senica) spôsobil žalovaný neposkytnutím
potrebnej súčinnosti.

21. K faktúram vystaveným žalovaným na  náhradu škody, nadspotrebu materiálu,  nevrátené náradie,
náklady súvisiace so zdemolovaným kontajnerom na stavbe, odvolací súd konštatuje, že žalovaný v
konaní nepreukázal ani jeden predpoklad  vzniku zodpovednosti za škodu (porušenie povinnosti, vznik
škody a príčinnú súvislosť), nedoložil jediný doklad, ktorý by jeho tvrdenie preukázal (doklady ako
výdajka-prevodka, objednávky a pod.) tieto jeho tvrdené skutočnosti nepreukazujú. Nepredložil žiadny
protokol alebo zápis o škode spísaný sporovými stranami ani protokoly o prevzatí naviac materiálu
a o prevzatí náradia. Faktúry za nadspotrebu materiálu boli vystavené v rozpore so zmluvou o dielo,
žalovaný nepreukázal, že má nárok na náhradu nákladov vzniknutých z dôvodu nadspotreby materiálov.
Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že žalovaný ani pri jednej z vystavených faktúr nepreukázal
existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie, preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
konštatuje, že zápočet žalovaného je neplatný.

22. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie



v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

23. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady
trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Cb/170/2015", "guid": "3f820b47-789f-4da0-a06c-59306d28be0a:185bf217-04d9-4df9-ad59-1ebed4b16ccf", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "2a29573f-591f-4a2c-be94-d399d7c3c2e5:d06d4d8e-14e5-4f2f-b635-901d2804183d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1215208996.2", "spisova_znacka": "1Cob/91/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/91/2018 z 1. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-05-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1215208996.2"}, {"guid": "733198ee-34f4-4419-aa03-0b337dd3b88f:bb7ecf1a-6bf3-4b92-a9f3-a7f222796d47", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Cb/170/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 22Cb/170/2015 z 6. 6. 2016", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2016-06-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/733198ee-34f4-4419-aa03-0b337dd3b88f:bb7ecf1a-6bf3-4b92-a9f3-a7f222796d47"}], "citovane_v": []}