{"guid": "31ec1faa-dbfa-4ae6-ae4e-ecafa07b299d:5668c722-daf1-41e6-93cf-bf3844098ef7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1216209108.2", "spisova_znacka": "9Co/145/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/145/2018 z 20. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. marca 2019, sp. zn. 9Co/145/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1216209108.2", "identifikacne_cislo": "1216209108", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2019-03-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5668c722-daf1-41e6-93cf-bf3844098ef7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1216209108.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1216209108.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1216209108.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/145/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216209108
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1216209108.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: AVOL services s. r.
o., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 47 813 521, zastúpeného O. G., A. G. XX/A, N.,
proti žalovanému: H. G., D.. XX. X. XXXX, N. M. G. XX, N., zastúpenému JUDr. Miroslavom Kučerom,
advokátom, so sídlom Krajinská 30, Bratislava, o zaplatenie 798,- € s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.novembra 2017 č. k. 15C/97/2016 - 104 ,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 798,- € s príslušenstvom titulom náhrady škody a zároveň rozhodol,
že  žalovanému sa voči žalobcovi  priznáva  náhrada trov konania v celom rozsahu, keď o výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 23.10.2014 uzatvorili
žalobca ako  záujemca a spoločnosti Creativ Web, s.r.o., iPromo, s.r.o. a Slevadne.cz, s.r.o. ako
sprostredkovateľ zmluvu o spolupráci. V zmluve sa sprostredkovateľ zaviazal na vlastné náklady vytvoriť
a publikovať prezentáciu záujemcom ponúkaných kupónov na stránke a sprostredkovať záujemcovi
za odplatu on-line predaj týchto kupónov a ich kúpu klientmi na stránke. Podľa zmluvy kupón zahŕňa
požičanie vyzdobeného mustanga (na rôzne časové obdobia za rôzne ceny). Dňa 10.12.2014 uzatvorili
TF Group SK s.r.o. ako odberateľ a žalobca ako dodávateľ zmluvu o spolupráci. Dňa 11.3.2016 uzatvorili
žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca zmluvu o nájme vozidla T. O., I.:  Z. XXXDL na dobu
24 hodín za dohodnutú cenu  nájmu 160,- €.  Dňa 11.3.2016 žalovaný od žalobcu predmetné motorové
vozidlo prevzal. Žalovaný dňa 12.3.2016 spôsobil s predmetným motorovým vozidlom dopravnú nehodu.
Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 31.3.2016, splatnou 7.4.2016, vyfakturoval žalobca žalovanému sumu
798,- € ako náhradu škody - ušlého zisku  spôsobeného poškodením automobilu T. O. za obdobie  od
12.3.2016 do 31.3.2016 (20 dní á 39,90 €).
1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1, §442 ods. 1
Občianskeho zákonníka , keď poukázal na predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu je: 1. protiprávne
konanie, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, 4. zavinenie.
Uviedol, že  žalobca sa v konaní domáhal zaplatenie 798,- € z titulu náhrady škody - ušlého zisku.
Žalovaný nepopieral, že spôsobil škodu na vozidle, ktoré mal prenajaté od žalobcu. Škoda na vozidle
však nebola predmetom konania. Predmetom konania bol ušlý zisk. Pod ušlým ziskom rozumieme
taký dôsledok škodovej udalosti v majetkovej sfére poškodeného, ktorého dôsledkom je, že nedôjde
k zväčšeniu majetku poškodeného, ku ktorému by došlo pri bežnom chode vecí, teda nebyť škodovej



udalosti. Za ušlý zisk je však možné považovať iba reálne (nie fiktívne) určenie ušlého zisku. Nestačí
preto určenie toho, čo ušlo, ale ušlým ziskom môže byť iba to, o čo sa nezväčšil majetok poškodeného.
1.3. Žalovaný v konaní predovšetkým namietal, že výška škody - ušlého zisku nebola riadne
špecifikovaná a najmä preukázaná. Žalobca predložil zmluvu o spolupráci zo dňa 10.12.2014, predmet
tejto zmluvy však mal byť špecifikovaný v jej prílohe, ktorú však žalobca súdu nepredložil, preto  nie je
zrejmé, či sa táto zmluva týkala predmetného motorového vozidla a teda ani nepreukazuje vznik a výšku
škody - ušlého zisku, ktorá mala vzniknúť žalobcovi.  Ďalej žalobca predložil zmluvu o spolupráci zo dňa
23.10.2014, ani z tejto zmluvy však jednoznačne nevyplýva, že jej predmetom bolo motorové vozidlo,
ktoré bolo predmetom nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, a na ktorom žalovaný
spôsobil škodu. Motorové vozidlo je v zmluve špecifikované iba veľmi všeobecne ako vyzdobený O.,
bez uvedenia evidenčného čísla resp. VIN čísla, takže sa nedá stotožniť s motorovým vozidlom, ktoré
bolo predmetom nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu. Ak by sa aj predmetná zmluva
o spolupráci týkala tohto vozidla, žalobca nepreukázal, že zmluvu zrušil, ako to v konaní tvrdil, tiež
nepreukázal, že vozidlo by bolo prenajaté každý deň (20 dní), a predovšetkým nepreukázal, aký zisk
z neho mal v období pred jeho poškodením žalovaným. Žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenie, že
záujemcov o prenajatie predmetného motorového vozidla bolo viac (teda za obdobie od 12.3.2016
do 31.3.2016), ale z dôvodu jeho nepojazdnosti nemohlo dôjsť k realizácii nájmu.  Dôkazné bremeno
preukázať vznik a výšku škody  zaťažovalo žalobcu, najmä pokiaľ túto škodu a jej výšku žalovaný v
konaní sústavne namietal a spochybňoval. Žalobca však dôkazné bremeno neuniesol.   Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie žalobu zamietol.
1.4.  O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v konaní úspešný v
celom rozsahu, žalobca je preto povinný mu uhradiť trovy konania v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací
súd zrušil rozhodnutie o zamietnutí žaloby. Trval na tom, že všetky potrebné doklady (zmluvy, počet
kupónov a dobropisy)  do spisu  doložili. Poukázal nato, že žalovaný mu spôsobil niekoľko škôd naraz
a to ako ušlý zisk za ktorý musel dobropisovať predané kupóny prostredníctvom zľavových portálov a
ďalšou zo škôd ktorú spôsobil, je že neuhradil 10% spoluúčasť za poistnú udalosť. Podľa zmluvných
podmienok, ktoré podpísal bol povinný privolať policajnú hliadku ku havárii a nespravil tak z miesta
nehody odišiel.
2.1. K odvolaniu žalobca pripojil okrem listinných dôkazov (Všeobecné obchodné podmienky pre nájom
vozidla zo dňa 11.3.2016, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 13.4.2016,  Preberací/odovzdávací protokol
automobilu zo dňa 11.3.2016, Zmluva o nájme vozidla zo dňa 11.3.2016, Faktúra č. XXXXXXX,  Doklad
- za túto zmenku zaplatím, Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti,  Zmluva o spolupráci zo dňa
10.12.2014,  Zmluva o spolupráci zo dňa 23.10.2014) , ktoré už boli predložené v rámci konania na súde
prvej inštancie aj nové listinné dôkazy a to  Zmluvu o prenájme obchodnej platformy a o sprostredkovaní
L. XXXXXX zo dňa 20.1.2016, Dobropis XXXXXXX zo dňa 18.3.2016, Dobropis XXXXXXX zo dňa
18.3.2016, Dobropis XXXXXXX zo dňa 18.3.2016, Dobropis XXXXXXX zo dňa 18.3.2016, Zoznam
objednávok od 26.1.2016 do 29.4.2016.
3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť, keď mal zato, že súd dostatočne zistil skutkový stav vo veci, vec správne právne posúdil a vydal
zákonné rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.
4. V replike žalobca uviedol, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí, keď trval na tom, že škoda -
ušlý zisk spôsobená žalovaným bola jednoznačne preukázaná, keď predložil prvoinštančnému súdu
všetku zmluvnú dokumentáciu a vyčíslenie zisku, ktorý mu ušiel v dôsledku škodovej udalostí na
motorovom vozidle, keď  bol uplatnený tern minimálny ušlý zisk, ktorý by dosiahol z objednávok na
kupónoch na zľavovom portáli na základe objednávok ku dňu vzniku škodovej udalosti  a nezahrnoval
objednávky, mimo zľavového portálu, ktoré museli zrušiť. Žalovaný v rámci svojej obrany tvrdil, že sa
jedná z našej strany o fiktívny zisk. Listiny, ktoré boli súdu prvej inštancie predložené, jednoznačne
preukazujú minimálnu pravdepodobnosť dosiahnutia zisku našej, ktorý by dosiahli, ak by nedošlo
ku škodovej udalosti. V tejto súvislostí poukázal na Rozsudok NS SR z 29.marca 2017, sp.zn. 5
Cdo//195//2015. Žalobca poukázal tiež nato, že žalovaný v rámci svojej procesnej obrany, netvrdil ,
že by žalobca vlastnil viacero vozidiel značky T. O., teda vyhodnotenie dôkazov a tvrdení sporovými
stranami súdom prvej inštancie a názor, že z predmetu zmluvy o spolupráci zo dňa 10.12.2014,
nevyplýva, či sa táto zmluva týkala predmetného vozidla, aj keď samotný žalovaný uvedenú skutočnosť
nenamietal, pretože táto skutočnosť mu bola jednoznačne zrejmá, a medzi sporovými stranami nebola
počas konania spochybňovaná, javí znaky arbitrárnosti  a teda aj vecnej nesprávností. Na základe
vyššie uvedeného považoval  rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne, vecne nesprávne, teda s



vyjadrením žalovaného sa v plnom rozsahu nestotožnil a žiadal, aby súd odvolací zrušil rozhodnutie
súdu prvej inštancie.
5. Duplika zo strany žalovaného nebola podaná.
6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.
8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
9. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že  preskúmavanej veci rozhodnutie súdu
prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220
C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval
ustanovenia § 420, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z
ktorých vyvodil svoje právne závery o nedôvodnosti žaloby, keď žalobca  neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku a nepreukázal jeden zo základných predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu a to samotný vznik škody spočívajúci v ušlom zisku.  Súd prvej inštancie vyššie
prijaté  právne závery primerane vysvetlil (pozri odsek 14. napadnutého rozsudku) a z odôvodnenia jeho
rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje
rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj
odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje.
10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje zo závermi súdu prvej inštancie, že žalobca, nepreukázal dôvodnosť žaloby, keď ním
založené listinné dôkazy počas prvoinštančného konania (Všeobecné obchodné podmienky pre nájom
vozidla zo dňa 11.3.2016, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 13.4.2016,  Preberací/odovzdávací protokol
automobilu zo dňa 11.3.2016, Zmluva o nájme vozidla zo dňa 11.3.2016, Faktúra č. XXXXXXX,  Doklad
- za túto zmenku zaplatím, Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti,  Zmluva o spolupráci zo
dňa 10.12.2014,  Zmluva o spolupráci zo dňa 23.10.2014) vôbec  nepotvrdili žalobcom uplatnenú
výšku škody v podobe ušlého zisku a preto je tvrdenie, že  všetky potrebné doklady (zmluvy, počet
kupónov a dobropisy)  do spisu  doložili neobstoja. Odvolací súd len dodáva, že v prípade, že strana
sporu neunesie v konaní dôkazné bremeno, t.j. ak ňou tvrdené rozhodujúce skutočnosti zostanú
nepreukázané, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôkazné bremeno je
teda procesnou zodpovednosťou strany sporu za výsledok konania v prípadoch, kedy je výsledok
sporu určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je
preukázané, je jej neúspech v konaní čo bolo aj v prejednávanej veci dôvodom pre zamietnutie žaloby.
11. Žalobca predložil spolu s odvolaním nové listinné dôkazy, ktoré chcel vykonať (Zmluva o prenájme
obchodnej platformy a o sprostredkovaní L. XXXXXX zo dňa 20.1.2016, Dobropis XXXXXXX zo dňa
18.3.2016, Dobropis XXXXXXX zo dňa 18.3.2016, Dobropis XXXXXXX zo dňa 18.3.2016, Dobropis
XXXXXXX zo dňa 18.3.2016, Zoznam objednávok od 26.1.2016 do 29.4.2016), ktoré mali preukazovať
výšku vzniknutej škody. Na tieto nové dôkazy  odvolací súd neprihliadol,  keďže sa podľa jeho názoru
jedná  o neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa § 366 Cs.p. Podľa v súčasnosti platného a
účinného Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje konanie pred súdmi v civilných veciach, tak
nové návrhy na vykonanie dôkazov predstavujú tzv. novotu v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p.,
ktorej uplatnenie má súvis s koncentráciou konania podľa § 154  C.s.p., ktorý stanovuje, že prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, medzi ktoré patria podľa § 149 C.s.p. aj nové návrhy
na vykonanie dôkazov, možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie
končí. Uvedené prostriedky, ak neboli použité do vyhlásenia uznesenia o skončení  dokazovania,
možno v zmysle citovaného ustanovenia § 366 C.s.p.,  v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.



Ďalšie prostriedky procesného útoku  žalobcu  t.j. nové návrhy na vykonanie dôkazov  by prichádzali  do
úvahy v zmysle písm. d) citovaného ustanovenia a je nesporné, že tieto prostriedky procesného útoku ,
keďže sa jedná o listinné dôkazy z januára až apríla 2016 mohol žalobca navrhnúť vykonať  počas
konania na súde prvej inštancie, k čomu ale nedošlo. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol,  spolu s
predvolaním na termín 22.3.2017 poučený o procesných právach a povinnostiach (č.l. 67 spisu) vrátene
koncentrácie konania a rovnako zo Zápisnice o pojednávaní dňa 13.11.2017 (č.l. 98  spisu) vyplýva,
že nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej
skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti čo je aj daný prípad a preto odvolací súd na tieto  nové
prostriedky procesného útoku žalobcu t.j. na nové návrhy na vykonanie dôkazov ktorá počas odvolacieho
konania navrhol neprihliadol.
12. Obsah odvolania žalobcu teda nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov  výslovne v ňom uvedených.  Zo všetkých vyššie
uvedených dôvodov  odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  podľa § 387 ods.1 a 2
C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd  v zmysle § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech,
preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške  náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§  421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).



Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/97/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "31ec1faa-dbfa-4ae6-ae4e-ecafa07b299d:6a24a2a1-fca6-4650-8d5a-d4590375954e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1216209108.2", "spisova_znacka": "9Co/145/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/145/2018 z 20. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1216209108.2"}]}