Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/167/2018 z 29. 1. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2019, sp. zn. 6Co/167/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1216215259.2 Krajský súd Bratislava | 6Co/167/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1216215259.2 | 2019-01-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dad57df4-5a62-4971-8a8c-d8b3994c7db4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1216215259.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/167/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216215259
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1216215259.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr.
Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: F. W., Y..X.., T. A. X, W., G.: XX
XXX XXX, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47
232 471, proti žalovanej: P. Q., A.. XX.XX.XXXX, M. F. W., W.- F. W., o zaplatenie sumy 1.749,58 EUR
s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. z 19. decembra
2017 č.k. 8Csp/51/2016-46, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrhu žalobcu z 10.1.2019 na zmenu v osobe žalobcu n e v y h o v u j e.
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá, p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu
1.749,58 eur, úrok z istiny do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 182,49,44 eur, zmluvný
úrok vo výške 25,12 % ročne zo sumy 1749,58 eur od 1.8.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 1749,58 eur od 16.8.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou dňa 9.7.2014
úverovú zmluvu - T.Á. F. Č..XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2000
eur, s úrokovou sadzbou 25,12 %, s výškou mesačnej splátky 81 eur bez poistenia, s termínom prvej
splatnosti 25.08.2014 a počtom splátok 36 vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca. Výška RPMN bola
28,21 %, priemerná RPMN bola 18,90 %. Celková čiastka, ktorú sa zaviazala žalovaná zaplatiť bola v
sume 2.893 eur. Žalovaná bola povinná celý úver aj s príslušenstvom splatiť do 25.7.2017. Z dôvodu
porušenia povinnosti zo strany žalovanej žalobkyňa ku dňu 31.7.2015 rozhodla o predčasnej splatnosti
celého úveru. Súčasne vyzvala žalovanú na úhradu istiny 1749,58 eur, úrokov vo výške 182,49 eur a
poplatkov za upomienky vo výške 39,65 eur, do 10 dní od doručenia výzvy. Z tohto skutkového stavu
súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je v prevažnej časti dôvodná.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, §
52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 zákona NR SR č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Uviedol, že
vykonaným dokazovaním mal preukázané skutočnosti uvedené v žalobe. Nárok žalobkyne vyplýval zo
zmluvy o úvere - dobrá pôžička zo dňa 9.7.2014. Za nesporné považoval to, že žalovaná čerpala



peňažné prostriedky vo výške 2000 eur. Keďže žalovaná nedodržala platobnú disciplínu v súlade
so zmluvou o úvere, dostala sa do omeškania s platením jednotlivých splátok, v dôsledku čoho
došlo k predčasnej splatnosti úveru. Žalobkyňa vyčíslila ku dňu predčasnej splatnosti úveru, t.j. ku
dňu 31.7.2015 dlžnú sumu na 1.971,72 eur (istina 1749,58 eur, úroky 182,49 eur a poplatky za
upomienky 39,65 eur). Žalobkyňa ďalej v konaní požadovala úroky z dlžnej istiny vo výške 25,12
% ročne od 1.8.2015 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v konaní nečinná, súd prvej
inštancie vychádzal zo skutkových tvrdení a dôkazov predložených žalobkyňou. Súd považoval žalobu
v časti, v ktorej bol uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej istiny a úrokov, za dôvodnú, pričom nebolo
preukázané, že by žalovaná dlžnú sumu uhradila. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie v tejto časti
žalobe vyhovel. O príslušenstve rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti uplatnených
bankových poplatkov za upomienky vo výške 39,65 eur. V tomto smere súd prvej inštancie uviedol,
že žalobkyňa v žalobe neuviedla, za aký počet upomienok poplatok požaduje, ani výšku poplatku za
jednu upomienku. Povinnosť uviesť v žalobe všetky relevantné skutočnosti pritom nemožno nahradiť
odkazom na pripojené dôkazy. Zároveň ide o paušálne poplatky, pričom povinnosť nahradiť náklady
spojené s uplatnením pohľadávky, a to najmä v spotrebiteľskej zmluve, nemôže byť paušalizovaná
takým spôsobom, aby v neprimeranej miere zvyšovala príjem veriteľa. Súd prvej inštancie v tejto
súvislosti prihliadol najmä na priemerné ceny služieb X. poŠ., Y..X.. pri zasielaní listových zásielok, ceny
jednotlivých telefónnych operátorov za poskytovanie telekomunikačných služieb, ktoré sú podstatne
nižšie ako paušálne poplatky, ktoré si žalobkyňa uplatnila. V konečnom dôsledku bol súd prvej inštancie
názoru, že išlo o skryté sankcie a nie o náhradu skutočných nákladov za prípadné upomienky. Z týchto
dôvodov žalobu v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p..

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok čiarkach, ktorým súd prvej
inštancie žalobu zamietol. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie na nové konanie respektíve aby ho zmenil tak, že žalobe
aj v tejto časti vyhovie. Uviedla, že žalovaná v zmysle bodu 4. 7 zmluvy svojím podpisom potvrdila,
že sa oboznámila jednak so všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami a
taktiež sadzobníkom poplatkov. Sadzobník poplatkov bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Účtované
poplatky teda nie sú skryté sankcie a nezvyšujú neprimerane príjem žalobcu. Predstavujú primerané
sumy, ktoré museli byť žalobcom vynaložené z dôvodu, že žalovaná odmietla plniť riadne. V tomto
smere poukázala na bod 6. 2 obchodných podmienok. Poukázala na to, že žalobkyňa má zákonnú
povinnosť upozorniť spotrebiteľa (§ 53 ods. 9 o.z.) a zaslať mu minimálne 2 listy. Poplatok za upomienku
nie je sankciou, tou je úrok z omeškania. Poplatky za upomienky predstavujú náklady spojené so
sústavným sledovaním porušovania zmluvy, prípravou, odoslaním a kontrolou, či došlo na splnenie
podľa upomienky alebo naďalej trvá protiprávny stav zavinený žalovanou. Žalobkyňa je oprávnená
poberať poplatok za upomienku, pokiaľ o tomto poplatku a jeho výške bol v čase uzatvorenia zmluvy
spotrebiteľ informovaný. Napokon podľa § 121 ods. 3 o.z. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky
z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Náklady spojené s uplatnením
pohľadávky občiansky zákonník bližšie nešpecifikuje, preto platí, že je možné si ich dohodnúť rôzne, a
to aj vo forme paušálnej náhrady.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila.

6. Žalobca podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 11.1.2019 navrhol, aby odvolací súd pripustil
na strane žalobcu zmenu sporovej strany na spoločnosť W. I., Y..X.. X. X. Q. XXX/A, W., G.: XX XXX
XXX, ktorej bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, postúpená na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. III/2018 zo dňa 20.12.2018.
Podľa § 378 ods. 1, 2 C.s.p., na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Na odvolacie konanie sa nepoužije
ustanovenie o pristúpení subjektov.
Podľa § 80 ods. 1, 2, 3 C.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo
k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Ten, kto vstupuje do konania,
prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.



Ustanovenie § 80 C.s.p. upravuje situáciu, ak po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práv
alebo povinností, o ktorých sa koná (napr. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky alebo na základe
prevzatia dlhu). K procesnému nástupníctvu dochádza len vtedy, ak k singulárnej sukcesii došlo po
začatí konania (výnimočne môže ísť aj o univerzálnu sukcesiu bez straty procesnej subjektivity, napr.
pri predaji podniku). Súd na procesné nástupníctvo neprihliada ex offo, ale len na návrh žalobcu. Nová
právna úprava oproti doterajšej právnej úprave v Občianskom súdnom poriadku už vypustila možnosť
podania tohto návrhu zo strany toho, na koho boli práva alebo povinnosti, o ktorých sa koná, prevedené
alebo na koho prešli. K procesnému nástupníctvu dochádza pri singulárnej sukcesii aj v konaní pred
súdom prvej inštancie, ale aj v priebehu odvolacieho či dovolacieho konania.
Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu strany sporu musí súd predovšetkým skúmať, či sú splnené
predpoklady stanovené v § 80 C.s.p.. V prvom rade je to existencia návrhu na zmenu subjektu, z ktorého
musí vyplývať naplnenie všetkých zákonných znakov nevyhnutných pre to, aby súd tomuto návrhu
vyhovel. Návrh musí byť podaný oprávnenou osobou, musí v ňom byť preukázané, že po začatí konania
nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa
koná, a ten, kto má do konania vstúpiť ako strana sporu, musí so svojím vstupom do konania súhlasiť.
Konanie o zmene sporovej strany je charakteristické dispozičným princípom, t.j. bez návrhu žalobcu nie
je možné o zmene sporovej strany rozhodovať. Predpokladom pre vyhovenie návrhu v zmysle § 80 C.s.p.
je teda preukázanie formálnych podmienok (že nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod práva na iného, ďalej že sa táto právna skutočnosť týka práva alebo
povinnosti doterajšieho účastníka konania, že táto skutočnosť nastala po začatí konania, a napokon,
že nadobúdateľ práva súhlasí so vstupom do konania, ak má nastúpiť na miesto doterajšieho žalobcu).
V štádiu, pri ktorom súd posudzuje splnenie uvedených predpokladov, skúma tvrdenia, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť takéhoto procesného návrhu, len z hľadiska ich možnosti (spôsobilosti)
vyvolať tvrdený právny účinok - prevod alebo prechod práva na iného. Osobitne treba podčiarknuť, že
posúdenie toho, či k prevodu alebo prechodu práva skutočne došlo, je vyhradené až rozhodnutiu vo veci
samej (pri skúmaní vecnej legitimácie účastníka konania).
V danej veci žalobca síce predložil odvolaciemu súdu návrh na zmenu žalobcu v konaní z dôvodu
postúpenia žalovanej pohľadávky (rovnako k návrhu pripojil samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky z
ktorej táto skutočnosť vyplýva), avšak jeho podanie neobsahuje i súhlas toho, kto má vstúpiť na miesto
doterajšieho žalobcu, t.j. spoločnosti W. I., Y..X.. X. X. Q. XXX/A, W., G.: XX XXX XXX. Ako už bolo
uvedené, návrh na zmenu žalobcu musí byť podaný oprávnenou osobou, musí v ňom byť preukázané,
že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo
povinností, o ktorých sa koná, a ten, kto má do konania vstúpiť ako strana sporu, musí so svojím vstupom
do konania súhlasiť. V danej veci teda chýba formálna náležitosť podaného návrhu (a to súhlas nového
žalobcu so vstupom do konania), z dôvodu ktorého odvolací súd nemohol takémuto návrhu vyhovieť.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, prejednal
odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. V danej veci zostalo sporným iba vyriešenie otázky, či žalobkyni prislúcha nárok na poplatky
za upomienky vo výške 39,65 eur. V tomto smere je (vo všeobecnosti) odvolací súd v zhode so
žalobkyňou, že poplatky za upomienky predstavujú náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky
podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa uzavretej zmluvy o úvere (článok 4.7) právne
vzťahy neupravené zmluvou o úvere sa riadia obchodnými podmienkami, všeobecnými obchodnými
podmienkami, sadzobníkom poplatkov a oznámením o úrokových sadzbách, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy o úvere a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Dlžník (žalovaná) podpisom úverovej
zmluvy potvrdil, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi. Odvolací súd má
teda za to, že nárok žalobkyne na poplatky za upomienky ako taký (vo všeobecnosti) by bol dôvodný
(nebyť nižšie uvedeného), keďže ho možno zaradiť medzi náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky
a zároveň, keď žalovaná spolu so zmluvou prevzala i sadzobník poplatkov, čo potvrdila svojím podpisom
úverovej zmluvy. Na druhej strane bol však odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie, že žalobkyňa
v danej veci existenciu ani výšku tejto pohľadávky v konaní nepreukázala. V spise sa totiž nenachádza
žiadna upomienka(y), ktorej spoplatnenie v žalovanej výške žalobkyňa uplatňuje podanou žalobou. V
spise sa nachádza iba oznámenie žalobkyne o vyhlásení úveru za predčasne splatný zo dňa 31.7.2015
(č.l. 10), a upozornenie žalobkyne na vznik práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa
15.7.2015 (č.l. 11). Uvedené listiny však nemožno stotožňovať s upomienkami o omeškaní splátok, keď
navyše už v samotnej listine o zosplatnení úveru sú poplatky za upomienky vo výške 39,65 eur riadne



vyčíslené (t.j. jednotlivé upomienky museli časovo predchádzať samotnému zosplateniu úveru). Podľa
sadzobníka poplatkov upomienka po omeškaní splátky, prvá upomienka je spoplatnená sumou 9,96
eur a druhá upomienka sumou 24,90 eur. Nakoľko žalobkyňa do vyhlásenia skončenia dokazovania
na pojednávaní konanom dňa 19.12.2017 nepreukázala (nepredložila žiaden dôkaz), že by žalovanej
zaslala upomienky za omeškanie so splácaním úveru, správne rozhodol súd prvej inštancie, keď žalobu
v tejto časti nároku (ako nepreukázaný) zamietol. Navyše žalobkyňa ani v podanom odvolaní takýto
dôkaz nepredložila.
Odvolací súd si v tomto smere ešte okrajovo dovoľuje poukázať i na ust. § 53c Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené
menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo
v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť
uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva
uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná
zákonom č. 106/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1. júna
2014 doplnila toto ustanovenie o novú druhú vetu. V tejto vete sa rieši otázka veľkosti písma, aká
musí byť použitá pri tvorbe spotrebiteľských zmlúv vrátane všeobecných obchodných podmienok,
príp. iných dokumentov, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia. V § 53c sa odkazuje na úpravu vo
vykonávacom predpise. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré bolo novelizované nariadením vlády
SR č. 141/2014 Z.z., účinným od 1. júna 2014. Podľa tejto úpravy (§ 1b) ustanovenia spotrebiteľskej
zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom,
ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Tomu zodpovedá napríklad typ písma „Times New Roman“ s
veľkosťou 12. V prípade použitia menšieho písma bude zmluva neplatná.
Nakoľko v danej veci bola úverová zmluva uzavretá dňa 9.7.2014, vzťahujú sa naň obmedzenia uvedené
v citovanom ustanovení § 53c Občianskeho zákonníka. Z predloženého sadzobníka poplatkov (č.l.
9), ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy (čl. 4.7 zmluvy) je potom zrejmé, že tento so
spotrebiteľskou zmluvou súvisí a preto mal byť v ňom použitý napríklad typ písma „Times New Roman“
s veľkosťou 12. Už len zo zrejmého pohľadu je zrejmé, že písmo obsiahnuté v sadzobníku poplatkov
tomuto jednoznačne nezodpovedá. Možno preto konštatovať, že okrem skutočnosti, že žalobkyňa v
konaní nepreukázala existenciu a výšku žalovaného nároku na zaplatenie poplatkov za upomienky, i
zvolený typ písma v sadzobníku poplatkov nezodpovedá § 53c Občianskeho zákonníka, a teda zmluva
je v tejto časti neplatná.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola
žaloba vo zvyšku zamietnutá, potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods.1 C.s.p.. Výrok, ktorým
súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 1.749,58 eur, úrok z istiny do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 182,49,44 eur, zmluvný úrok vo výške 25,12 % ročne
zo sumy 1749,58 eur od 1.8.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
1749,58 eur od 16.8.2015 do zaplatenia, odvolaním napadnutý nebol a nadobudol právoplatnosť.

10. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu
doplnenia príp. zopakovania dokazovania na pojednávaní, nakoľko súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu (t.j. potrebnom pre rozhodnutie) zistil skutkový stav veci. Podľa § 384 C.s.p., odvolací súd
zopakuje dokazovanie v potrebnom rozsahu sám iba vtedy, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V danej veci však odvolací súd nebol
názoru, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí tak vychádzal iba zo skutkového stavu zisteného súdom
prvej inštancie.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 C.s.p. a ich nárok na náhradu v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nepriznal, pretože
jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

12. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).



Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).