{"guid": "09972d20-53ac-4a4e-af1c-c98066672e3b:4edd085d-4613-4e70-99f3-5f85b3f8770f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1216216271.1", "spisova_znacka": "4Cob/91/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/91/2018 z 21. 8. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. augusta 2019, sp. zn. 4Cob/91/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1216216271.1", "identifikacne_cislo": "1216216271", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2019-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "nazov": "§ 269 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-269"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-324.odsek-1", "nazov": "§ 324 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-324.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-324"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-269", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-324", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4edd085d-4613-4e70-99f3-5f85b3f8770f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1216216271.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1216216271.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1216216271.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/91/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216216271
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1216216271.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a
členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Z. X.W., B..
XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX X., zastúpeného: JUDr. Jarmila Milatová, advokátka, Metodova 7, 821
08 Bratislava, proti žalovanému: Public plus, spol. s r.o., Sedmokrásková 3, 821 01 Bratislava, IČO:
31 406 408, zastúpenému: VIVID LEGAL, s. r. o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807
915, o zaplatenie 1.071,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č.k. 22Cb/375/2016-232 zo dňa 10.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/375/2016-232 zo dňa
10.01.2018   potvrdzuje.

Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, I. výrokom, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
1.071,85 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 09.09.2016 do zaplatenia, a to všetko do 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.      II. výrokom súd priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov
konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozhodol tak s poukazom na § 1 ods. 2, § 67c ods. 1 prvá veta, § 67e písm. d), § 67f ods. 1 prvá veta
zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 451 ods. 1, 2, § 456,  § 517 ods. 2 zák. č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb..
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2016
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.071,85 eur s príslušenstvom, titulom
vydania bezdôvodného obohatenia. Súd žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil v súlade s predloženými
dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že je skutkovo i právne v
celom  rozsahu opodstatnený. Žalobca ako bývalý spoločník žalovaného spolu so Z. W. (tiež bývalou
spoločníčkou žalovaného) uzatvoril Dohodu o urovnaní zo dňa 10.08.2016, v zmysle ktorej sa bývalí
spoločníci dohodli, že uhradia záväzky žalovaného. Podľa čl. II ods. 2 písm. a) tejto dohody sa
dohodli vyrovnať záväzok z kontokorentného úveru žalovaného tým spôsobom, že vinkulujú na svojom
bankovom účte sumu 10.000,- eur v prospech technického bankového účtu zriadeného na základe
Dodatku č. 2 k Zmluve o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXS a táto suma bude uvoľnená na základe
výpisu z obchodného registra, že obaja spoločníci prestali byť spoločníkmi žalovaného. Zároveň sa
žalobca zaviazal podpísať zmluvu o prevode obchodného podielu, na základe ktorej mal previesť svoj
obchodný podiel v spoločnosti žalovaného na spoločnosť numbersia s.r.o. (čl. II ods. 2 písm. e/ dohody o
urovnaní). Dňa 11.08.2016 žalobca uzatvoril so Z.. W. a spoločnosťou numbersia s.r.o. dohodu, že režim
vinkulácie vyplývajúci z Dohody o urovnaní a Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10.08.2016
bude nahradený notárskou úschovou peňažných prostriedkov a zároveň v ten istý deň zriadil žalobca



notársku úschovu peňažných prostriedkov vo výške 10.000,- eur (notárska zápisnica č. XXX/XXXX). V
Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 10.08.2016 síce žalobca potvrdil v čl. 4 bod 4, že nemá
voči žalovanému žiadne pohľadávky, pričom ak by ich aj mal, podpisom tejto zmluvy sa ich výslovne vzdal
a zaviazal sa ich neuplatňovať, avšak následne bola medzi žalobcom, Z.. W. a žalovaným uzatvorená
Dohoda zo dňa 24.08.2016, v ktorej si v bode 3 výslovne dohodli, že suma, ktorá zostane na bankovom
účte príjemcu (technický účet Č., H..U..) po úhrade záväzku z kontokorentu vrátane všetkých úrokov
a poplatkov a ktorá bude následne poukázaná na bežný účet žalovaného, bude žalovaným vrátená
žalobcovi a Z. W., a to každému v jednej polovici na ich bankové účty.

2. Súd prvej inštancie nevidel dôvod, prečo by mala žalovaná pohľadávka žalobcu zaniknúť na základe
čl. 4 bod 4 prvá veta Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10.08.2016, keď sa o 14 dní neskôr
žalovaný v Dohode zo dňa 24.08.2016 výslovne zaviazal, že vráti žalobcovi 50 % zo sumy, ktorá zostane
na bankovom účte Č., H..U.. po úhrade záväzku z kontokorentu vrátane všetkých úrokov a poplatkov
a po jej následnom poukázaní na bežný účet žalovaného. Vyslovil názor, že keby žalobca a žalovaný
považovali svoje vzájomné vzťahy za vysporiadané, nepristúpili by predsa k uzavretiu Dohody zo dňa
24.08.2016. Súd preto považoval tvrdenia žalovaného, že všetky pohľadávky sporových strán zanikli v
dôsledku uzavretia Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10.08.2016 za absolútne irelevantné
a účelové, a to v snahe vyhnúť sa zaplateniu žalovanej sumy. Uviedol, že obchodný register vykonal dňa
26.08.2016 zápis prevodu obchodného podielu zo žalobcu na spoločnosť numbersia s.r.o. a následne
boli peňažné prostriedky uvoľnené z notárskej úschovy v prospech označeného účtu na úhradu záväzku
z kontokorentu žalovaného. Banka z uhradených peňažných prostriedkov vyrovnala svoju pohľadávku,
a zostatok na účte žalovaného predstavujúci preplatok z úhrady záväzku žalovaného z kontokorentného
úveru voči banke predstavuje sumu 2.143,71 eur pre oboch bývalých spoločníkov, t.j. 1.071,85 eur pre
žalobcu. Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z čl. II ods. 2 písm. a) Dohody o urovnaní zo
dňa 10.08.2016 a bodu 3 a 4 Dohody zo dňa 24.08.2016 mal súd prvej inštancie za preukázané, že
žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi sumu 1.071,85 eur, nakoľko nemá žiaden zákonný dôvod ponechať
si toto plnenie žalobcu, t.j. ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré musí žalobcovi v zmysle § 451 ods. 1
OZ vydať.

3. Nakoľko konateľ žalovaného N.. Č. v emailovej správe zo dňa 05.09.2016 potvrdil, že po uhradení
záväzkov (z kontokorentu) zostala suma 2.143,71 eur, teda 1.071,85 eur pre každého bývalého
spoločníka, a keďže podľa bodu 4 Dohody zo dňa 24.08.2016 sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi
tento zostatok do 3 dní odo dňa poukázania zostatku sumy z technického účtu Č. na bežný účet
žalovaného a do dňa rozhodnutia súdu tak neurobil, dostal sa žalovaný do omeškania s vrátením
žalovanej sumy žalobcovi, ktorému okrem práva na vrátenie sumy 1.071,85 eur vzniklo aj právo na
zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Zb. od 09.09.2016 (t.j. deň po uplynutí trojdňovej lehoty od oznámenia výšky zostatkovej sumy na účte
žalovaného).

4. Súd prvej inštancie považoval za irelevantné aj tvrdenie žalovaného, že predmetnú pohľadávku nie
je možné žalobcovi priznať pre zákonný zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje počas
obdobia, kedy je spoločnosť s ručením obmedzeným v kríze. Bol toho názoru, že zostatkovú sumu
po uhradení záväzku z kontokorentu nemožno v žiadnom prípade považovať za plnenie nahradzujúce
vlastné zdroje podľa § 67c ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, keďže nejde o úver, ani obdobné
plnenie, ktoré by mu hospodársky zodpovedalo, poskytnuté spoločnosti žalovaného v kríze. Súd
poukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia Dohody o urovnaní zo dňa 10.08.2016 či Dohody zo dňa
11.08.2016 a ani Dohody zo dňa 24.08.2016 nevyplýva, že by účastníci týchto dohôd označili plnenia
žalobcu a Z.. W. za účelom uhradenia záväzkov z kontokorentu žalovaného, resp. zostatkovú sumu po
uhradení týchto záväzkov za úver, alebo že by malo ísť o obdobné plnenie, ktoré by mu hospodársky
zodpovedalo.

5. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že aby v danom prípade išlo o plnenie
nahradzujúce vlastné zdroje, muselo by ísť o odplatné poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému,
k čomu pri poskytnutí finančných prostriedkov žalobcom za účelom úhrady záväzku žalovaného z
kontokorentu v zmysle vyššie uvedených dohôd nedošlo. Ako bezpredmetné posúdil aj, že bezodplatné
plnenie žalobcu malo dočasný charakter, nakoľko ustanovenie § 67e písm. d) Obchodného zákonníka
nevyžaduje, aby malo bezodplatné poskytnutie veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty spoločnosti
pri negatívnom vymedzení pojmu „plnenie nahradzujúce vlastné zdroje“ trvalý charakter. Okrem toho,



ak bola spoločnosť žalovaného v kríze už v čase podpísania Dohody zo dňa 24.08.2016 a konateľ
žalovaného bol presvedčený o tom, že plnenie žalobcu a Z.. W. na uhradenie záväzkov z kontokorentu
žalovaného bolo plnením nahradzujúcim vlastné zdroje, ktoré v zmysle § 67f ods. 1 prvá veta
Obchodného zákonníka nemožno vrátiť, považoval súd správanie konateľa žalovaného pri podpise
uvedenej dohody za uvedenie žalobcu a Z.. W. do omylu, keď im navodil dojem, že zostatková suma
po úhrade záväzku z kontokorentu bude po poukázaní na bankový účet žalovaného vrátená zo strany
žalovaného spôsobom, akým si to v tejto dohode zo dňa 24.08.2016 dojednali.

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keďže v konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ust. § 365 ods.
1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

8. K argumentu súdu o nemožnosti zániku pohľadávky na základe záväzku žalobcu vyplývajúcemu zo
Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10.08.2016 uviedol, že právnym základom pohľadávky
je Dohoda o urovnaní zo dňa 10.08.2016 v spojení s Dohodou zo dňa  11.08.2016  a Dohodou zo
dňa 24.08.2016, pričom uvedené dve dohody iba dopĺňajú dohodu o urovnaní. Žalovaný mal za to,
že nakoľko v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10.08.2016, v ktorej sa
žalobca zaviazal k záväzku uvedenému v článku 4 bod 4, už bola uzatvorená Dohoda o urovnaní zo dňa
10.08.2016, ktorá je právnym základom pohľadávky, vzdanie sa práv inkorporované v záväzku žalobcu
nepochybne zahŕňa aj vzdanie sa všetkých a akýchkoľvek práv vyplývajúcich z Dohody o urovnaní, a
teda aj vzdanie sa práv na zaplatenie (resp. vymáhanie) pohľadávky. Považoval za nepochybné, že
uplatnenie pohľadávky zo strany žalobcu by malo negatívny vplyv na žalovaného, čo je v priamom
rozpore so záväzkom žalobcu. Uzatvorenie Dohody zo dňa 24.08.2016 v tomto prípade žalovaný
nepovažoval za relevantné, nakoľko i) ňou bola iba menená Dohoda o urovnaní ako právny základ
pohľadávky a ii) bola uzatvorená nielen medzi žalobcom a žalovaným, ale aj so Z. W., na rozdiel od
Zmluvy o prevode OP, v ktorej sa k neuplatňovaniu všetkých a akýchkoľvek pohľadávok žalobcu voči
žalovanému zaviazal výlučne žalobca a v žiadnom prípade nemôže zakladať zánik záväzku žalobcu.

9. K argumentu súdu a žalobcu o nemožnosti subsumovania pohľadávky pod plnenie nahradzujúce
vlastné zdroje žalovaný uviedol, že predloženými dôkazmi v súdnom konaní nepochybne preukázal,
že je a bol spoločnosťou v kríze aj v čase poskytnutia peňažných  prostriedkov vo výške 2 x 10.000,-
eur, čo nespochybnil ani súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Zopakoval svoju argumentáciu,
že nakoľko  zostatok peňažných prostriedkov mal byť na základe Dohody zo dňa 24.08.2016 vrátený
žalobcovi a Z. W., nepochybne hospodársky zodpovedá plneniu obdobnému úveru v súlade s ust. §
67c ods. I prvá veta OBZ. Zostatok prostriedkov bol ako súčasť peňažných  prostriedkov vložených
do notárskej úschovy dočasne poskytnutý a podľa Dohody zo dňa 24.08.2016 mal byť aj vrátený, čo
zodpovedá bezodplatnému dočasnému poskytnutiu veci.

10. Žalovaný súčasne zdôraznil, že ak by mal zákonodarca v úmysle vylúčiť bezodplatné dočasné
poskytnutie veci z definície plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje, neuviedol by do ust. § 67c ods. 1 prvá
veta Obchodného zákonníka pojem „obdobné plnenie\". Bezodplatné dočasné poskytnutie veci (ktorým
je aj zostatok zložených peňažných prostriedkov nespotrebovaný na splatenie úveru) pritom spĺňa dve
z troch základných vlastností úveru, t.j. poskytnutie prostriedkov a povinnosť vrátenia poskytnutých
prostriedkov. Chýbajúcou zložkou je iba povinnosť platenia úrokov. Mal za to, že tento pomer zhodných
vlastností však nepochybne napĺňa definíciu „obdobného plnenia\", keďže ide o prevahu spoločných,
zhodných vlastností v pomere 2:1. Rovnako by vylúčenie bezodplatného dočasného poskytnutia veci
z definície plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje nemalo oporu v logike veci, keďže aj vrátenie
bezodplatne poskytnutej veci má imanentný vplyv na hospodársky stav spoločnosti žalovaného, a tým
aj na vymožiteľnosť pohľadávok veriteľov.



Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b)
CSP v tomto konaní nemožno použiť, nakoľko konajúci súd dodržal procesný postup v súlade so
zákonom a žalovaný v konaní uplatňoval svoje procesné práva v zákonom stanovenej miere, čím
nemohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Rovnako neobstojí tvrdenie žalovaného,
že súd v odôvodnení rozsudku náležite neodôvodnil svoje právne posúdenie, keďže sa vysporiadal
so všetkými námietkami žalovaného a nespokojnosť žalovaného s rozhodnutím a odôvodnením súdu
ohľadne existencie pohľadávky žalobcu, nemôže mať za následok porušenie práva na spravodlivý súdny
proces.

12. K tvrdeniu žalovaného v čl. III. bode 1 odvolania poukázal na to, že v celom ustanovení čl. 4 bode
4 Zmluvy o prevode obchodného podielu sa hovorí o pohľadávkach existujúcich ku dňu uzatvorenia
Zmluvy o prevode obchodného podielu a o otvorených zmluvných vzťahoch ku dňu uzatvorenia tejto
zmluvy. V žiadnom prípade predmetné ustanovenie nevylučuje založiť na základe vôle zmluvných strán
po uzatvorení Zmluvy o prevode obchodného podielu nové zmluvné vzťahy, určujúce zmluvným stranám
vznik nových práv a povinností. V tejto súvislosti poukázal na § 574 ods. 2 OZ, ktorý uvádza vo svojom
odvolaní aj žalovaný, podľa ktorého „Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v
budúcnosti, je neplatná.“. Zdôraznil, že Dohoda uzatvorená dňa 24.08.2016 medzi žalobcom, žalovaným
a Z. W., je samostatnou dohodou zakladajúcou zmluvným stranám nové práva a povinnosti.

13. Žalobca nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalovaného, že Dohoda zo dňa 24.08.2016 dopĺňa
Dohodu o urovnaní uzatvorenú dňa 10.08.2016 medzi žalobcom a Z. W.Ť.. Uvedené je preukázané
najmä tým, že obe dohody uzatvorili iné zmluvné strany - Dohodu o urovnaní zo dňa 10.08.2016
(žalobca, Z.. W.) a Dohodu zo dňa 24.08.2016 (žalobca, Public plus, spol. s r. o., Z.. W.). Dohoda o
urovnaní zo dňa 10.08.2016 upravuje vzájomné práva a povinnosti bývalých spoločníkov žalovaného,
pričom Dohoda zo dňa 24.08.2016 dáva právny základ vzniku nového záväzku žalovaného, ktorý je
povinný vyplatiť sumu, ktorá zostane po úhrade kontokorentného úveru bývalým spoločníkom - žalobcovi
a Z. W., každému v 1. Z toho vyplýva, že ide o samostatné zmluvné vzťahy založené samostatnými
zmluvami a rôznymi zmluvnými stranami.

14. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca namietol akékoľvek definovanie nároku žalobcu ako „plnenie
nahrádzajúce vlastné zdroje“, keďže žalobca neposkytol žalovanému žiaden úver ani žiadne obdobné
plnenie. Bol toho názoru, že sumu, ktorú má žalovaný vrátiť žalobcovi podľa bodu 3 a 4 Dohody zo
dňa 24.08.2016 nemožno považovať za poskytnutý úver ani za obdobné plnenie, nakoľko nedošlo k
žiadnemu odplatnému poskytnutiu peňažných prostriedkov žalovanému, ale žalobca spolu so Z. W.
pomerne uhradili záväzok žalovaného z kontokoretného úveru, na čo sa spoločne zaviazali v Dohode o
urovnaní zo dňa 10.08.2016 a zvyšok nespotrebovaného poskytnutého plnenia z úhrady kontokorentu
sa im mal pomerne vrátiť. V žiadnom prípade nešlo o úver ani iné odplatné plnenie. Z uvedeného
dôvodu použitie ustanovení § 67a - 67k (spoločnosť v kríze) Obchodného zákonníka považoval žalobca
za právne irelevantné a nezodpovedajúce predmetnému skutkovému a právnemu stavu. Na základe
uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený                na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského
súdu v Bratislave.  Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie,
dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj vyjadrením žalobcu k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

16. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366
CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré
by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z
konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený
právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie



stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

17. Podľa § 269 ods. 2 OBZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov zmluva nie je uzavretá.

18. Podľa § 324 ods. 1 OBZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

19. Podľa § 67c ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu
hospodársky zodpovedá, poskytnuté spoločnosti v kríze, sa považuje za plnenie nahradzujúce vlastné
zdroje jej financovania podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 67e písm. d) Obchodného zákonníka plnením nahradzujúcim vlastné zdroje nie je
bezodplatné poskytnutie veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty spoločnosti.

21. Podľa § 67f ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spolu s
príslušenstvom a zmluvnou pokutou nemožno vrátiť, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku
toho do krízy dostala.

22. Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky odvolateľa, bolo posúdiť, či v prejednávanej
veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,  či na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či napadnuté rozhodnutie vychádza zo
správneho právneho posúdenia veci.

23. Je nesporné, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
v zmysle § 451 a nasl. OZ. Odvolací súd prvý odvolací dôvod, že súd prvej inštancie  nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, posúdil ako nedôvodný. Žalovaný v odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali nesprávny procesný postup konajúceho súdu. Odvolací
súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že nakoľko konajúci súd dodržal procesný postup v súlade so
zákonom a žalovaný v konaní uplatňoval svoje procesné práva v zákonom stanovenej miere, nemohlo
dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku
náležite vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného. Odvolací súd dáva za pravdu žalobcovi, že
nespokojnosť žalovaného s rozhodnutím a odôvodnením súdu ohľadne existencie pohľadávky žalobcu,
nemôže mať za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

24. V súvislosti s druhým odvolacím dôvodom sa odvolací súd nestotožnil s názorom žalovaného, že
dohoda o vzdaní sa práv obsiahnutá v čl. 4 bode 4 Zmluvy o prevode obchodného podielu, má byť
záväzkom žalobcu v zmysle § 574 OZ a na základe ktorej sa žalobca vzdal všetkých a akýchkoľvek
prípadných pohľadávok voči žalovanému. Súhlasí s názorom žalobcu, že v zmysle § 574 ods. 2 OZ
by prípadná dohoda, ktorou by sa žalobca vzdal práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, bola
neplatná. K uzavretiu takejto dohody však medzi sporovými stranami nedošlo. Odvolací súd poukazuje
aj na časovú postupnosť uzavretia Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10.08.2016 a
následne uzavretých vyššie uvedených dohôd dňa 11.08.206 a 24.08.2016. Z čl. 4 bode 4 Zmluvy o
prevode obchodného podielu uzavretej medzi žalobcom ako prevádzajúcim a spoločnosťou nembersia
s.r.o. ako nadobúdateľom je zrejmé, že žalobca vyhlásil, že ku dňu uzavretia zmluvy nemá voči
žalovanému žiadne pohľadávky alebo neukončené, resp. nevysporiadané zmluvné vzťahy, a ak aj takéto
pohľadávky má, týchto sa podpisom tejto zmluvy výslovne vzdáva a zaväzuje sa ich neuplatňovať.
Z uvedeného zmluvného ustanovenia vyplýva, že ide jednoznačne o pohľadávky a prípadné záväzky
žalobcu existujúce ku dňu podpisu zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
že predmetné ustanovenie nevylučuje možnosť založiť na základe vôle zmluvných strán  po uzatvorení
Zmluvy o prevode obchodného podielu nové zmluvné vzťahy, určujúce zmluvným stranám vznik nových
práv a povinností. Logický je aj názor súdu prvej inštancie, že keby žalobca a žalovaný považovali svoje
vzájomné vzťahy za vysporiadané, nepristúpili by k uzavretiu Dohody zo dňa 24.08.2016 v uvedenom
znení. Nakoľko ČSOB, a.s. z uhradených peňažných prostriedkov žalobcom a Z.. W. vyrovnala svoju
pohľadávku a zostatok na účte žalovaného predstavujúci preplatok z úhrady záväzku žalovaného z
kontokorentného úveru voči banke je vo výške 2.143,71 eur pre oboch bývalých spoločníkov, žalovaný



je v súlade z čl. II ods. 2 písm. a) Dohody o urovnaní zo dňa 10.08.2016 a bodu 3 a 4 Dohody zo dňa
24.08.2016 povinný vrátiť žalobcovi sumu 1.071,85 eur, nakoľko žalovaný sa na jej vrátenie zmluvne
zaviazal.

25. K tretiemu odvolaciemu dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, nakoľko zostatok prostriedkov, ktorý mal byť na základe Dohody zo dňa
24.08.2016 vrátený žalobcovi a Z. W.Ť. hospodársky zodpovedá plneniu obdobnému úveru v súlade s §
67c ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že taktiež nie je dôvodný. Odvolací
súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a žalobcu, že zostatkovú sumu po uhradení záväzku
z kontokorentu nemožno v žiadnom prípade považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje podľa
§ 67c ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, keďže nejde o úver, ani obdobné plnenie, ktoré by mu
hospodársky zodpovedalo, poskytnuté spoločnosti žalovaného v kríze. Zo žiadneho ustanovenia vyššie
uvedených dohôd nevyplýva, že by ich účastníci označili plnenia žalobcu a Z.. W.C. za účelom uhradenia
záväzkov z kontokorentu žalovaného, resp. zostatkovú sumu po uhradení týchto záväzkov za úver alebo
že by malo ísť o obdobné plnenie, ktoré by mu hospodársky zodpovedalo. Správna je ich argumentácia,
že aby v danom prípade išlo o plnenie nahradzujúce vlastné zdroje, muselo by ísť o odplatné poskytnutie
peňažných prostriedkov žalovanému, k čomu pri poskytnutí finančných prostriedkov žalobcom za
účelom úhrady záväzku žalovaného z kontokorentu v zmysle vyššie uvedených dohôd nedošlo.
Bezpredmetné je aj, že bezodplatné plnenie žalobcu malo dočasný charakter, nakoľko ustanovenie §
67e písm. d) Obchodného zákonníka nevyžaduje, aby bezodplatné poskytnutie veci, práva alebo inej
majetkovej hodnoty spoločnosti pri negatívnom vymedzení pojmu „plnenie nahradzujúce vlastné zdroje“
malo trvalý charakter. Správny je tak právny názor súdu prvej inštancie, že sumu, ktorú má žalovaný
vrátiť žalobcovi podľa bodu 3 a 4 Dohody zo dňa 24.08.2016 nemožno považovať za poskytnutý úver
ani za obdobné plnenie, nakoľko nedošlo k žiadnemu odplatnému poskytnutiu peňažných prostriedkov
žalovanému, ale žalobca spolu so Z.. W. pomerne uhradili záväzok žalovaného z kontokoretného úveru,
na čo sa spoločne zaviazali v Dohode o urovnaní zo dňa 10.08.2016. Odvolací súd ako nedôvodné
posúdil tvrdenie žalovaného, že súd žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil svoj záver, že zostatok
prostriedkov nie je úverom ani obdobným plnením, nakoľko sa súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku v bode 6. s týmto tvrdením dostatočne vysporiadal.

26. Ako dôvodnú posúdil odvolací súd námietku žalovaného ohľadom právneho posúdenia samotného
nároku žalobcu, keď súd prvej inštancie priznal žalobcovi žalovanú sumu s odôvodnením, že žalovaný
nemá žiaden zákonný dôvod ponechať si toto plnenie žalobcu, t.j. ide o bezdôvodné obohatenie,
ktoré musí žalobcovi v zmysle § 451 ods. 1 OZ vydať. Uvedené právne posúdenie nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, z ktorého vyplynulo, že Dohoda uzatvorená dňa 24.08.2016 medzi žalobcom,
žalovaným a Z. W., je samostatnou dohodou zakladajúcou zmluvným stranám nové práva a povinnosti,
ktorá dáva právny základ vzniku nového záväzku žalovaného, ktorý sa zaviazal bývalým spoločníkom
vrátiť sumu, ktorá zostane po úhrade kontokorentného úveru do 3 dní odo dňa poukázania zostatku
sumy z technického účtu príjemcu na bežný účet žalovaného, každému v 1, pričom ide o samostatný
zmluvný vzťah. Nakoľko boli splnené dohodnuté zmluvné podmienky, žalovanému vznikla na základe
zmluvného vzťahu povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Z uvedeného je zrejmé, že nejedná
sa tak o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého je bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov. Odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku
súdom prvej inštancie však nie je dôvodom pre prijatie iného rozhodnutia. Odvolací súd dodáva, že
namietaný odvolací dôvodu je naplnený iba v tom prípade, ak súd neaplikoval príslušnú právnu normu,
aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú
a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Občianske súdne konanie je ovládané
zásadou iura novit curia (právo pozná súd), sporové strany nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu
proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné
skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok, alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd
tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby za
dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný
právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo
žalobe vyhovené. Ak sporová strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený
nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je
súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na



tvrdení a súdom zistený skutkový stav dopadajú (viď  uznesenie NS SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn.
5 Cdo 196/2009). Aj keď si žalobca uplatnil svoj nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, mal ho súd
prvej inštancie vec posúdiť podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdení a súdom zistený skutkový stav
dopadajú (§ 269 ods. 2 OBZ) ako zmluvné plnenie.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správny.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalobca úspešný v celom rozsahu, odvolací súd mu priznal právo na plnú
náhradu trov odvolacieho konania,  o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

30. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Cb/375/2016", "guid": "07355ef0-ca8c-4aa9-a0f3-c7f51c1071d3:e7ff8d2b-8d54-4c8a-bec2-2284f0f676d1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "09972d20-53ac-4a4e-af1c-c98066672e3b:86ee03a3-376e-43fb-9658-605fbeeedb0f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1216216271.1", "spisova_znacka": "4Cob/91/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/91/2018 z 21. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-08-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1216216271.1"}]}