{"guid": "6a750495-cfa0-4c43-bc14-2683b6e35d7a:83dff162-60a7-4542-85f7-a1d00f95588d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1217208760.2", "spisova_znacka": "4Co/86/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/86/2018 z 23. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. apríla 2019, sp. zn. 4Co/86/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1217208760.2", "identifikacne_cislo": "1217208760", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2019-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/83dff162-60a7-4542-85f7-a1d00f95588d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1217208760.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1217208760.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1217208760.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/86/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217208760
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1217208760.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: G.. Q.
O., A.. X.X.XXXX, W. E. XX, W., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Lukáčová & partners, s.r.o.,
IČO: 47 237 244, Mostná 72, Nitra, proti žalovaným: 1/ G.. Y. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. W. XXX, X. A.
S., 2/ P.. U. Š.F., A.. XX.X.XXXX, W. E. X, O., zastúpené Mgr. et Mgr. Líviou Kosťovou, advokátkou,
Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. novembra 2017 č.k. 13C 25/2017-106 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči
pôvodne žalovanej H.. Q. Š. (v zmysle úpravy petitu žaloby, prednesenej na pojednávaní, konanom dňa
15.11.2017) určenia neplatnosti darovacej zmluvy, uzavretej dňa 19.8.2011, v zmysle jej dodatku č. 1 zo
dňa 2.9.2011 a v zmysle jej dodatku č. 2 zo dňa 21.9.2011 medzi darcom B. O. a obdarovanou H.. Q. Š.,
predmetom ktorej bola nehnuteľnosť, zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. H., byt č. XX, nachádzajúci sa na
P. J. X Q. W., X. F. bytového domu s.č. XX, postavenom na parcele č. XXXXX/XX (ďalej len \"darovacia
zmluva\"). Žalobu odôvodnil tým, že spoločne so žalovanou je účastníkom dedičského konania po
nebohej matke B. O.. Domnieval sa, že súčasťou dedičstva je aj byt Č.. XX zapísaný na LV č. XXXX, na P.
J. Q. W., (ďalej len \"byt\"). Nebohá matka B. O. byt darovala žalovanej v auguste 2013. Darovacia zmluva
je podľa názoru žalobcu v zmysle § 38 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Dôvodom
je to, že matka konala v stave duševnej poruchy. O tejto skutočnosti svedčí aj lekárska správa zo dňa
16.8.2011, na základe ktorej psychiater odporučil, aby bola matka zbavená spôsobilosti na právne úkony.
Na základe tejto správy podal žalobca návrh na súd, aby tento rozhodol o pozbavení spôsobilosti na
právne úkony matky B. O.. Súd návrhu vyhovel, avšak súdne rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť,
nakoľko žalovaná podala odvolanie a počas konania následne matka B. O. zomrela.

2. Pôvodne žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 31.7.2017 namietala, že matka v čase darovania
nebola v stave duševnej poruchy. V čase, kedy došlo k prevodu nehnuteľnosti bola matka po prekonaní
dvoch mozgových príhod, avšak tieto nemali žiadny vplyv na jej spôsobilosť na právne úkony a ich
dôsledkom rozhodne nebol vznik duševnej poruchy, ktorá by ju robila neschopnou na takýto úkon.
Túto skutočnosť v rozhodnej dobe nepoprel ani žalobca, ktorý dňa 19.1.2011 v maili uviedol, že
matka má myslenie absolútne v poriadku. Matka sa v rozhodnom čase neliečila na žiadnu diagnózu,
súvisiacu s duševnou poruchou a bola pod stálou lekárskou kontrolou. Lekárska správa, na ktorú
sa odvoláva žalobca, bola vyhotovená psychiatrom, ktorý nebol ošetrujúcim lekárom matky. Uviedla,



že vyšetrenie u tohto lekára inicioval sám žalobca a to za účelom diskreditácie spôsobilosti matky a
nadobudnutia dispozície s jej majetkom, pričom rozhodnutie, ktorým bola matka zbavená spôsobilosti
na právne úkony, bolo odvolacím súdom zrušené. Okrem toho v tejto veci je podľa nej nutné skúmať
psychický stav matky v čase prevodu spornej nehnuteľnosti a nie vychádzať zo stavu v čase priebehu
konania o pozbavení spôsobilosti. Mala za to, že žalobca nepreukázal, že by matka v čase prevodu
nehnuteľností trpela akoukoľvek duševnou poruchou a jej nespôsobilosť nemožno konštatovať na
základe jednej predloženej lekárskej správy. Považovala žalobu žalobcu za účelovú, majúcu za cieľ
získanie majetkového prospechu.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 16.10.2017 namietal účelovosť listinných dôkazov,
predložených žalovanou v konaní a ich neúplnosť. Z predloženého psychiatrického vyšetrenia,
výsledkom ktorého bolo odporučenie zbaviť matku spôsobilosti na právne úkony, mal za zrejmé, že u
nej bol diagnostikovaný organický psychosyndróm, teda duševná porucha zapríčinená poškodením a
disfunkciou mozgu. Uvedené vyšetrenie sa vykonalo na odporučenie riaditeľky ústavu, v ktorom bola
matka umiestnená. K tomuto lekárskemu vyšetreniu došlo tri dni pred tým, ako malo dôjsť k podpisu
spornej darovacej zmluvy. Poukázal na obsah ostatných lekárskych správ, z ktorých je zrejmé, že matka
bola v roku 2011 imobilná, dezorientovaná, odkázaná na plnú starostlivosť inej osoby. Matka bola teda
v takom stave, že nedokázala chápať zmysel právnych úkonov ohľadne prevodov vlastníckych práv.
Uviedol, že matka trpela afáziou stredne ťažkého stupňa, čo je porucha schopnosti porozumieť významu
vnímaných znakov, slov. Existenciu ťažkého organického psychodrómu konštatovala aj znalkyňa P..
Š. v znaleckom posudku č. 15/2015. Rovnako namietal text prehlásenia p. B. O., založený do spisu
žalovanou. Zložitá konštrukcia viet, vzhľadom na stav matky v čase údajného napísania tohto textu,
podľa neho len osvedčuje, že k napísaniu textu prinútila matku žalovaná. Žalovaná sporný byt previedla
na tretiu osobu kúpnou zmluvou zo dňa 4.10.2013, teda ešte za života B. O.. V trestnom konaní č.k. E.-
XXX/X-Q.-W.-XXXX žalovaná uviedla, že podľa želania boli peniaze z predaja bytu matkine. Žalovaný
spochybnil pravosť podpisu B. O. na spornej darovacej zmluve, nakoľko porovnaním podpisu matky na
závete, je tento podpis odlišný.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 2.11.2017 zotrvala na svojej skutkovej a právnej argumentácii.
Doplnila, že v rozhodnej dobe pani B. O. podpisovala aj zmluvu o poskytovaní služieb zo strany DSS vo
Veľkej Lehote, vrátane jej dodatkov, do roku 2013 vedela obsluhovať mobilný telefón a v čase prijatia
do DSS Veľká Lehota bola samostatná, bez akýchkoľvek ťažkostí. Namietala relevanciu znaleckého
posudku P.. Š., vypracovaného pre účely vedenia súdneho konania o zbavenie spôsobilosti na právne
úkony, nakoľko tento bol vypracovávaný až po 4 rokoch od realizácie sporného právneho úkonu.
Odmietla tvrdenia žalobcu, že by sa voči jeho osobe a matke dopustila podvodného konania. Všetky
podpisy na darovacej zmluve a jej dodatkoch sú podpismi p. B. O..

5. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z listinných dôkazov, založených v spise, zo zhodných
tvrdení sporových strán, pričom napriek predloženiu viacerých návrhov na vykonanie dokazovania zo
strany oboch sporových strán k ich vykonaniu nepristúpil, nakoľko to považoval vzhľadom na charakter
uplatňovaného nároku v petite žaloby, za nehospodárne a neúčelné.

6. Mal preukázané, že žalobca a pôvodná žalovaná boli súrodenci, ich matkou bola pani B. O., nar.
XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX. Pani B. O. ako darca a výlučný vlastník bytu Č.. XX, nachádzajúcom sa
v Bratislave, ul. P. X, X. F. v dome s.č. XXX, nachádzajúcom sa na parcele č. XXXXX/XX, zapísanom
na LV č. XXXX a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v rozsahu 2173/100000 (ďalej
len \"nehnuteľnosť\") uzavrela dňa 19.8.2011 písomnú darovaciu zmluvu s pôvodne žalovanou ako
obdarovanou, predmetom ktorej bolo bezodplatné prenechanie vyššie špecifikovaných nehnuteľností
do vlastníctva žalovanej, ktorá ich s vďakou prijala. Pravosť podpisu darkyne B. O. na zmluve bola
notársky osvedčená. K tejto zmluve následne zmluvné strany uzavreli Dodatok č. 1 (dňa 7.9.2011) a
Dodatok č. 2 (dňa 21.9.2011). Z predloženého čiastočného výpisu z LV č. XXXX (vyhotoveného ku dňu
10.1.2014) zistil, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti (ktorá tvorila predmet darovania) je osoba odlišná
od žalovanej a to N. M. D., A.. XX.X.XXXX. Táto nadobudla vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy
Q.-XXXXX/XX zo dňa 4.10.2013.

7. Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil vec podľa § 628 ods. 1 a 2, § 38, § 40 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 137, § 228 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, § 34 ods. 2



zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon).

8. Uviedol, že s prihliadnutím na charakter žaloby, preskúmal jej prípustnosť v prvom rade z hľadiska
jej následného praktického a právneho významu pre sporové strany v konaní. Vychádzal z toho,
že za žiadnych okolností nemôže vyhovieť žalobe, ktorá nerieši účelne, prakticky a v prvom rade
definitívne spornú skutkovú situáciu strán a jej dôsledkom nie je jednoznačná stabilizácia právnych
vzťahov. Konštatoval, že nakoľko žaloba bola podaná už za účinnosti Civilného sporového poriadku,
musel petitom uplatňovaný určujúci nárok subsumovať pod príslušné zákonné ustanovenie (konkrétne
rozhodnúť, či určujúca žaloba predstavuje vo svojej podstate určenie neexistencie práva v zmysle písm.
c) § 137 Civilného sporového poriadku, alebo určenie právnej skutočnosti v zmysle písm. d) § 137
Civilného sporového poriadku). Dôvodom nevyhnutnosti tohto zaradenia bolo práve to, že zákon v oboch
prípadoch viaže prípadnú úspešnosť žalobcu v konaní na splnenie ďalších zákonných podmienok. V
žalobe o určenie či tu právo je alebo nie je predpokladom úspechu osvedčenie existencie naliehavého
právneho záujmu na určení. Určenie právnej skutočnosti musí mať naopak svoj legislatívny základ v
osobitnom právnom predpise, ktorý možnosť takéhoto súdneho výroku vyslovene pripúšťa.

9. V zmysle novej právnej úpravy (s odkazom na Komentár Civilného sporového poriadku, autorov
Števček a spol., vydaný Nakladatelství C.H.BECK r. 2016) uviedol, že v teoretickej rovine žaloba u
určenie neplatnosti predstavuje žalobu o určenie právnej skutočnosti, teda, že aby súd mohol vyhovieť
žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu, možnosť takéhoto rozhodnutia by musel pripúšťať
osobitný právny predpis. V tomto prípade je nesporné, že žalobca sa domáhal voči pôvodne žalovanej
určenia neplatnosti darovacej zmluvy (uzavretej medzi ňou ako obdarovanou a pani B. O. ako darkyňou).
Vyslovil názor, že možnosť podania takejto žaloby nie je upravená v žiadnom osobitnom právnom
predpise a teda v zmysle vyššie uvedeného výkladu, je považovaná za neprípustnú. Podľa názoru súdu
prvej inštancie treba v tomto prípade prihliadnuť na cieľ zákonodarcu, ktorého snahou nepochybne
bolo zaviesť do právneho poriadku a to konkrétne do úpravy prípustnosti podávania žalôb v civilnom
sporovom konaní určité procesné mantinely, čím by malo dôjsť k zjednoteniu rozhodovacej činnosti
súdov. V tomto prípade mal z vyjadrenia sporových strán zrejmé, že po smrti ich matky p. B. O.
došlo k začatiu dedičského konania, avšak v konaní nebolo tvrdené, že by súd odkázal uznesením
dediča (konkrétne žalobcu) na uplatnenie si určenia spornej skutočnosti (neplatnosti darovacej zmluvy)
osobitnou žalobou v zmysle § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Preto nemohol konštatovať
ani prípadnú možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy na základe odkazu súdu
v dedičskom konaní. Vychádzajúc z toho, že v súčasnej právnej úprave nemožno určiť neplatnosť
právneho úkonu bez toho, aby možnosť určenia tejto právnej skutočnosti nevyplývala z osobitného
predpisu, žalobu v celom rozsahu zamietol.

10. Pokiaľ boli do spisu zo strany sporových strán založené listinné dôkazy, ktoré obsahovo osvedčovali,
popisovali a deklarovali zdravotný stav darkyne B. O., a to najmä z obdobia uzatvárania darovacej
zmluvy a jej dodatkov, bližšie sa obsahom týchto listinných dôkazov nezaoberal. Rovnako mal za
nesporné, že žalobca inicioval na Okresnom súde Žiar nad Hronom konanie o pozbavenie spôsobilosti
na právne úkony svojej matky B. O.. Konanie prebiehalo pod sp. zn. 10Ps 1/2014, avšak do smrti pani
B. O. nebolo právoplatne skončené. Konštatoval, že pre rozhodnutie vo veci samej nebol významný
postup Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, preto
bližšie skúmanie výsledkov tohto konania a obsahu súdnych rozhodnutí považoval za zbytočné a
nehospodárne.

11. Napriek vyššie uvedenému dôvodu zamietnutia žaloby poukázal aj na ďalšie dôvody zamietnutia
žaloby a to najmä z pohľadu neexistencie žiadneho praktického významu prípadného vyhovenia
tejto žalobe. Uviedol, že aj keby určil darovaciu zmluvu ako neplatnú, nielenže by to neriešilo
právne postavenie sporových strán v kontexte ustálenia existencie ich majetkových nárokov k spornej
nehnuteľnosti, ale celkové súdne rozhodnutie by nenapomohlo ani finalizácii samotného dedičského
konania po nebohej poručiteľke B. O.. Aj keby súd prijal (v rozpore s názorom zákonodarcov) záver,
že určenie neplatnosti darovacej zmluvy možno ako žalobu subsumovať pod ustanovenie § 137
písm. c) Civilného sporového poriadku, musel by konštatovať absolútne neosvedčenie existencie
naliehavého právneho záujmu na takto požadovanom určení. Dôvodom je, v konaní osvedčená a
stranami nenamietaná skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť bola následne (po darovaní) predmetom
kúpnej zmluvy, kedy žalovaná vlastnícke právo k nej previedla na tretiu osobu, ktorá aj v súčasnej



dobe figuruje ako vlastník zapísaný na Liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Ak by sa aj vychádzalo
z citovaného ustanovenia § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ktorý v podstate pripúšťa možnosť
rozhodnutia súdu o neplatnosti právneho úkonu (a teda aj darovacej zmluvy) a následného zápisu stavu
vlastníckeho práva pred týmto právnym úkonom, a to dokonca aj vtedy, ak by právo k nehnuteľnosti
bolo dotknuté ďalšou zmenou, nie je v tomto prípade splnená zákonná podmienka, že rozhodnutie súdu
by bolo záväzné aj pre osobu, ktorá v súčasnej dobe figuruje ako vlastník nehnuteľnosti a je, ako taká,
zapísaná v katastri nehnuteľností. Súčasný vlastník (t.j. p. N. M. D.) nebol žalobcom označený ako
strana v konaní, preto aj prípadný vyhovujúci rozsudok v tomto konaní, by pre túto tretiu osobu nebol
záväzný a to s poukazom na ustanovenie § 228 Civilného sporového poriadku. Príslušný katastrálny
úrad by teda nemohol realizovať príslušný zápis a označiť stav zodpovedajúci stavu pred uzavretím
spornej darovacej zmluvy. Aj keby určil, že darovacia zmluva je neplatná, nemalo by to žiadny dopad na
právne postavenie súčasného vlastníka a najmä po praktickej stránke by takého rozhodnutie nevyriešilo
spornú situáciu medzi stranami v tomto konaní (nezabezpečilo by, že sporná nehnuteľnosť by bola
prejednaná v dedičskom konaní ako súčasť dedičstva). Žalobcovi sa teda v konaní nepodarilo osvedčiť
ani existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Vychádzajúc z toho, že výrok
súdu v súlade so žalobným petitom nepredstavuje v reálnom živote praktické a jednoznačné vyriešenie
právneho postavenia sporových strán, žalobu je nutné bez ďalšieho zamietnuť.

12. Nepristúpil k vykonaniu žiadnych ďalších dôkazov (či už navrhnutých žalobcom alebo žalovanou).
Výsluch žalobcu, výsluch riaditeľky ústavu DOMOUS BENE, záznamy o pobyte B. O.H. v domove
sociálnych služieb DOMINIK n.o., grafologický znalecký posudok, originály dokumentov o prevode
spornej nehnuteľnosti ( návrhy žalobcu), výsluch žalovanej, svedkyne G. K., X. B. X., X. Y. Š., X. N. F.,
predloženie celej zdravotnej dokumentácie B. O., znalecké dokazovanie za účelom zistenia zdravotného
stavu B. O. v rozhodnej dobe (návrhy žalovanej) boli návrhmi, ktoré vo svojom obsahu smerovali k
osvedčovaniu zdravotného stavu, príčetnosti, vôle uzavrieť darovaciu zmluvu. Uviedol, že ch vykonaním,
vzhľadom na vyššie prijaté závery o nedôvodnosti žaloby, by konanie zbytočné predlžoval, čím by úplne
negoval zásady hospodárnosti, efektívnosti a rýchlosti súdneho konania. Nadbytočnosť vykonania týchto
dôkazov mala teda v konaní za následok nepripustenie ich vykonania.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku s odôvodnením, že nakoľko žalovaná mala vo veci plný úspech, vznikol jej
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej odvolanie žalobca,
ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac
tým, že súd nemôže vyhodnotiť žalobný návrh ako neprípustný len z toho dôvodu, že v hmotnom práve
nie je exaktne uvedený názov žaloby, napr. žaloba o neplatnosť darovacej zmluvy. Práve podaným
žalobným návrhom sa domáhal neplatnosti právneho úkonu (darovacej zmluvy), nakoľko tento bol
urobený osobou konajúcou v duševnej poruche. Mal za to, že jedine § 38 Občianskeho zákonníka
pojednáva o neplatnosti právneho úkonu pre nespôsobilosť na právne úkony. Samotná skutočnosť
existencie úkonu urobeného osobou v duševnej poruche nepostačuje na to, aby sa úkon dal považovať
za neplatný, tohto učenia sa môže dotknutá osoba domôcť len súdnou cestou. Práve duševná porucha
je dôvodom pre vyslovenie neplatnosti úkonu- darovacej zmluvy. Uvedená neplatnosť právneho úkonu
je upravená výlučne v uvedenom ustanovení Občianskeho zákonníka a vzťahuje sa na akýkoľvek úkon
(t.j. aj na úkon darovacej zmluvy) urobený v duševnej poruche, preto súd prvej inštancie podľa neho
nesprávne poukazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa výlučne darovacej zmluvy.
Hmotnoprávny predpis bez exaktne uvedeného názvu jednotlivých žalôb zakotvuje existenciu žalôb o
neplatnosť právneho úkonu z dôvodu duševnej poruchy konajúcej osoby. Preto je podľa neho mal súd
prvej inštancie podaný žalobný návrh subsumovať pod žalobu v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Mal za to,
že aplikáciou § 38 Obč. zák. je namieste návrh na určenie právnej skutočnosti (podaný žalobný návrh)
a teda existencia práva na dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu, o ktorom môže rozhodnúť výlučne
súd. Uviedol, že zmysel jeho žalobného návrhu je práve v tom, že určením neplatnosti darovacej zmluvy
by mu vznikol ako dedičovi po matke neb. B. O. nárok na náhradu škody. Mal za to, že bez určenia
neplatnosti darovacej zmluvy sa nemôže iným spôsobom domôcť ochrany svojho nároku z pozície
dediča a v danom prípade neprichádza do úvahy ani spôsob domáhania sa, že vec patrí do dedičstva
z titulu inštitútu nerozlučného spoločenstva. Pokiaľ ide o naliehavosť právneho záujmu, tento mal za



preukázaný z ním uvedených dôvodov a s poukazom na Komentáre k CSP (resp. predchádzajúcemu
predpisu-OSP) týkajúce sa otázky naliehavosti právneho záujmu, kedy je v právnej praxi ustálené, že
prívlastok naliehavý treba chápať tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu a že určovací rozsudok
bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný Naliehavosť právneho záujmu je daná aj tým, že
nemá k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného nároku, jedine vyslovením neplatnosti darovacej zmluvy
(pri nemožnosti zvrátenia súčasného stavu zapísaného do katastra nehnuteľností z titulu v súčasnosti
platnej judikatúry Ústavného súdu SR) sa môže domôcť svojho práva a to tak, že mu vznikne nárok
na náhradu škody voči žalovanej, ktorej sa práve takto vyslovený určovací výrok bude týkať, čo je
ďalším predpokladom úspešnosti určovacích žalôb. Bol toho názoru, že inou žalobou sa nevie domôcť
svojho nároku a ani iný orgán nemá právomoc rozhodnúť o jeho práve, bez takéhoto určenia si nemôže
uplatniť svoj nárok, preto určovací nárok je pre žalobu maximálnym spôsobom podstatný a nutný na
ďalšie konanie. Poukázal na čl. 1 CSP v spojitosti s § 137 CSP, v ktorom ide len o demonštratívny
výpočet možných žalobných návrhov a mal za to, že je jednoznačne daná dôvodnosť a prípustnosť jeho
žalobného návrhu. Uviedol, že rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k zásahu do jeho základných
práv garantovaných čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Bola mu ním odopretá ochrana jeho práva pri existencii naliehavého právneho záujmu z ním uvedených
dôvodov, ako aj z dôvodu nemožnosti sa domáhať ochrany svojho práva pred iným orgánom verejnej
moci, ako len pred všeobecným súdom.

15. Pôvodne žalovaná vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť
stotožňujúc sa s ním v celom rozsahu Označila dôvody uvedené žalobcom v jeho odvolaní za
nedôvodné, právne nekomformné a žiadnym relevantným spôsobom právne nepodložené. Žalobu
žalobcu v zmysle dikcie ust. § 137 písm. c/ a d/ CSP žalovaná považovala z procesnoprávneho
hľadiska za nespôsobilú, nakoľko právo žalobcu na podanie predmetnej žaloby nevyplýva zo žiadneho
osobitného právneho predpisu. Poukázala na to, že povinnosť žalobcu podať predmetnú žalobu
nevyplýva ani z osobitného rozhodnutia notára ako súdneho komisára v rámci prípadného dedičského
konania po ich neb. matke, s ktorou napádanú zmluvy zo strany žalobcu uzatvorila(pričom trvala na tom,
že táto zmluva bola uzatvorená riadne, platne z hľadiska právnej konformnosti perfektne). Odhliadnuc od
toho, v prípade, že by právna argumentácia žalobcu bola správna (čo absolútne vylučuje), poukázala aj
na to, že zo strany žalobcu nebol v predmetnom spore preukázaný naliehavý právny záujem na podaní
predmetnej žaloby, nakoľko aj v prípade úspešného uplatnenia predmetnej žaloby súdnou cestou by
sa právny stav, resp. vzťah žalobcu k napádanej zmluve nezmenil, a taktiež by sa nezmenil ani voči
nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet napádanej zmluvy. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 2Cob 171/2016, ako aj na rozhodnutie NS SR publikované v Zbierke rozhodnutí NS
SR pod č. 22/2017, podľa ktorého „naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ OSP (§ 137 písm. c/
CSP) nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviaže na odstránenie
konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva.“

16. Pôvodne žalovaná H.. Q. Š. v priebehu odvolacieho konania zomrela, preto odvolací súd vydal
dňa 5. februára 2019 č.k. 4Co 86/2018-168 v zmysle ust. § 63 ods. 2 CSP uznesenie o pokračovaní v
odvolacom konaní s dedičkami pôvodnej žalovanej H.. Q. Š.F., A.. XX.X.XXXX, A. W. M. XX, W., N.. T.
XX.X.XXXX, a to: 1/ G.. Y. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. W. XXXX, X. A. S., 2/ P.. U. Š., A.. XX.X.XXXX, W.
E. X, O. ako so žalovanými 1/ a 2/.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
1379, § 380 CSP) prejednal vec bez pojednávania a rozhodol vo veci postupom podľa § 378 ods. 1 v
spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. Podľa § 137 písm. c), d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

19. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.



20. Podľa ustanovenia § 137 CSP platného a účinného od 1.7.2016 je nová koncepcia zakotvená v
písmenách c) a d) tohto ustanovenia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení
inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky
nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných
právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Písmeno c)
tohto ustanovenia vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c/ OSP, no s obmedzením, podľa
ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Ako v
dôvodovej správe uvádza zákonodarca, medzi osobitné predpisy podľa písmena d) tohto ustanovenia
patria napr. Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a pod. Zmluvy a iné
právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Určenie existencie
právnej skutočnosti, napr. že právny úkon je neplatný odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má
určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti,
nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná nemá
výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Z uvedeného
dôvodu nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu,
že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Ak bol zápis vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností zapísaný na kupujúceho na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať
kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii
žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takáto žaloba z osobitného predpisu nevyplýva.

21. Žalobca sa svojou žalobou podanou na súd dňa 19.4.2017 domáhal žalobným petitom určenia
neplatnosti darovacej zmluvy bez bližšieho jej definovania, a len zo skutkového vymedzenia žaloby
vyplýva, že malo ísť o darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi pôvodne žalovanou H.. Q. Š., (zomrelou v
priebehu odvolacieho konania) a neb. B. O., ich matkou, predmetom ktorej bol byt Č.. XX nachádzajúci
sa v Bratislave, ul. P. X, pôvodne vo vlastníctve ich matky, pričom neplatnosť tejto darovacej zmluvy
vyvodzoval z ust. § 38 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

22. Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho,
aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušujú tým základné právo
na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (sporovej strany) - Uznesenie ÚS SR zo 6.10.2017 sp.
zn. II.ÚS 590/2017.

23. Určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter - jej účelom je spravidla poskytnúť
ochranu právam žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba
preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde
je namieste žaloba na splnenie povinnosti). To znamená, že určovacie žaloby všeobecne majú potom
opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva, a nie už jeho porušenia, nakoľko určovacia
žaloba má charakter prostriedku preventívnej ochrany práva, a naopak, nápravu stavu vzniknutého
porušením práva možno zásadne zjednať už len za pomoci žaloby na plnenie. Právny záujem, ktorý
je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom
právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práva
oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo
je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie).
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je tak základným procesným predpokladom každej
tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Teda, súd
musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v každom štádiu konania
preukázanú. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje
naliehavý právny záujem.

24. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej
lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny
určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s
daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v



jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá
teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či
snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so
zreteľom na cieľ sledovaný podanou žalobou a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca
neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý
dôvod pre zamietnutie žaloby.

25. Civilný sporový poriadok, ktorý v ust. § 137 písm. c/ pripúšťa žalobu na určenie, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ to nevyplýva z osobitného
predpisu, nie je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti. Vychádzajúc z toho, že k vzniku
právneho vzťahu je potrebné, aby nastala určitá skutočnosť a z toho, že za právnu skutočnosť možno
považovať také okolnosti a skutočnosti, ktoré spôsobujúc vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov,
teda okrem iného aj právne úkony ako prejavy vôle smerujúce najmä k vzniku, zmene alebo zániku
práv, alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, je potrebné konštatovať, že
v súčasnosti platný procesný predpis nepripúšťa podanie žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ak to
nepripúšťa osobitný predpis.

26. V danej právnej veci odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žaloba u určenie
neplatnosti predstavuje žalobu o určenie právnej skutočnosti, teda, že aby súd mohol vyhovieť žalobe
o určenie neplatnosti právneho úkonu, možnosť takéhoto rozhodnutia by musel pripúšťať osobitný
právny predpisu. S poukazom na ustanovenie § 137 písm. d/ CSP hmotné právo nepripúšťa žalobu
o určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy, preto je dôvodné
predmetnú žalobu ako nespôsobilý právny prostriedok pre riešenie sporu medzi stranami tohto sporu
zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobca v odvolaní uviedol, že práve podaným žalobným návrhom sa
domáhal neplatnosti právneho úkonu (darovacej zmluvy), nakoľko tento bol urobený osobou konajúcou
v duševnej poruche. Mal za to, že jedine § 38 Občianskeho zákonníka pojednáva o neplatnosti právneho
úkonu pre nespôsobilosť na právne úkony. Samotná skutočnosť existencie úkonu urobeného osobou
v duševnej poruche nepostačuje na to, aby sa úkon dal považovať za neplatný, tohto učenia sa môže
dotknutá osoba domôcť len súdnou cestou. K tomuto odvolací súd len navyše uvádza, že konanie o
spôsobilosti na právne úkony B. O., ktoré inicioval žalobca a bolo vedené na Okresnom súde v Žiari
nad Hronom pod sp. zn. 10Ps 1/2014, do smrti pani B. O. nebolo právoplatne skončené a B. O. počas
tohto konania zomrela, čo uviedol aj žalobca vo svojej žalobe. Tiež aj keby určil darovaciu zmluvu
ako neplatnú, neriešilo by to právne postavenie sporových strán v kontexte ustálenia existencie ich
majetkových nárokov k spornej nehnuteľnosti. Nebola dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že bez
určenia neplatnosti darovacej zmluvy sa nemôže iným spôsobom domôcť ochrany svojho nároku z
pozície dediča.

27. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP a žalovaným 1/ a 2/. Úspešným v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.)



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/25/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e053365f-3e5f-43ec-a5c8-abdf8b002f8d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.590.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 590/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 590/2017 z 6. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-06", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.590.2017.1"}, {"guid": "a8cd75b2-6ccc-49c3-b17d-97093129bc6d:162bb184-511a-488c-9dae-154b241a723a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1315211557.2", "spisova_znacka": "2Cob/171/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/171/2016 z 6. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-02-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1315211557.2"}, {"guid": "b5e8fbf4-365c-4074-97ed-957edfee2f58:54242b9b-b2bc-4bbc-8571-09a1cf30a3a5", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Ps/1/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Humenné sp. zn. 10Ps/1/2014 z 2. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2014-04-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b5e8fbf4-365c-4074-97ed-957edfee2f58:54242b9b-b2bc-4bbc-8571-09a1cf30a3a5"}], "citovane_v": []}