Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/69/2019 z 16. 4. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 16. apríla 2019, sp. zn. 16Co/69/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1218207563.1
Krajský súd Bratislava | 16Co/69/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1218207563.1 | 2019-04-16 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP, § 713 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/64311578-ea12-4bc4-b421-0918530e5844
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1218207563.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/69/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218207563
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1218207563.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.
Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci navrhovateľa: H. X., J.. X.X.XXXX, H. XX,
G., zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom, Klincová 35, Bratislava, proti odporcovi: Zväz
slovenských vedeckotechnických spoločností, Koceľova 15, Bratislava, IČO: 00 419 109, o nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k.
18C/59/2018-45, zo dňa 7.11.2018, takto

r o z h o d o l :

I.   Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Odporcovi priznáva proti navrhovateľovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným
súdu 11.10.2018, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť
zdržať sa zásahu do pokojného stavu a do práva navrhovateľa užívať X-F. G. Q. I. XX,XX S.2., J. N. I. M.
G. na W. H.Ľ. XX, G., N. Č.. XXX, L. na X. Č.. XXX, D. Okresným Ú.V. G., H. Q., Q.: G. F., Q.: G.-S..Č..
V., H..Ú.. J. (ďalej len ako „byt“), najmä tým, že vstúpi, obmedzí navrhovateľovi vstup alebo inak prekoná
alebo znefunkční alebo poškodí zariadenia umožňujúce vstup do bytu alebo tým, že z bytu odnesie
alebo vynesie alebo odcudzí sám alebo prostredníctvom tretích osôb akékoľvek jeho hnuteľné veci a to
až do doby usporiadania jeho nájmu k predmetnému bytu právoplatným rozhodnutím súdu. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je užívateľom bytu, ktorého nájom bol v minulosti
založený na základe Nájomnej zmluvy k bytu zo dňa 1.7.1992 medzi odporcom ako prenajímateľom a
otcom navrhovateľa Š. X., Y. G. H. XX, G. ako nájomcom (ďalej len „Nájomná zmluva“). V predmetnom
byte býval v spoločnej domácnosti so svojím otcom zhruba do roku 2012, kedy jeho otec opustil spoločnú
domácnosť, ale navrhovateľ ho naďalej užíval na bývanie spolu s priateľkou a riadne platil nájomné.
Uviedol, že nemá vlastný byt a ide o stav, na základe ktorého došlo k prechodu nájmu z jeho otca
na neho a jeho priateľku. Odporca začal realizovať úkony, ktoré mu majú znemožniť užívanie bytu,
pričom jeho otcovi doručil výzvu na vypratanie predmetného bytu, avšak odporca prehliada existujúci
stav veci, popiera existenciu prechodu nájmu a vychádza z fikcie, že nájomcom by mal byť stále jeho
otec; odporca má pritom vedomosť o tom, že predmetný byt užíva s priateľkou a matkou vďaka záznamu
použitia čipových kariet pri vstupe do budovy, v ktorom sa predmetný byt nachádza. Poukázal na
skutočnosť, že odporca doručil jeho otcovi listinu označenú ako „Výzva na vypratanie neoprávnene
užívaných priestorov“ zo dňa 24.9.2018, podľa ktorej odporca naznačuje viacero bezprávnych vyhrážok
a o.i. upozornil, že pristúpi k realizácii niektorej formy svojpomoci, že dôjde k násilnému vniknutiu do
predmetného bytu a vysťahovaniu jeho majetku na verejné priestranstvo, kde by tieto veci mali byť
ponechané bez dozoru s rizikom vzniku škody na nich, resp. ich úplného odcudzenia. Konanie odporcu



vyvoláva nebezpečenstvo, že počas jeho neprítomnosti v predmetnom byte dôjde k násilnému vniknutiu
do predmetného bytu a jeho vysťahovaniu na základe svojpomoci odporcu, prípadne že dôjde k vzniku
škody na jeho majetku alebo jeho odcudzeniu, nehovoriac o zásahu do pokojného stavu a práva na
užívaniu predmetného bytu.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie
ozrejmil, že neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je
neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie
vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami
sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách
neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený (nie nevyhnutne
dokázaný) a či je neodkladné opatrenie potrebné. Osvedčenie, na rozdiel od dokazovania, znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti); pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú
ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie
je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo, ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom
nepochybné. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi otcom navrhovateľa ako nájomcom
a odporcom ako prenajímateľom bola dňa 1.7.1992 uzavretá nájomná zmluva na dobu neurčitú o
prenechaní služobného bytu, nachádzajúceho sa v objekte odporcu na H. XX I. G.; z evidenčného listu
pre výpočet úhrady za užívanie bytu ďalej vyplýva, že užívateľom služobného bytu bol otec navrhovateľa,
jeho manželka a navrhovateľ. Z pripojeného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 16C/90/2013 zistil, že otcovi
navrhovateľa bola zo strany odporcu daná dňa 28.9.2009 výpoveď z pracovného pomeru, avšak aj po
doručení výpovede z pracovného pomeru predmetný byt naďalej užíval, nakoľko odporca nedal otcovi
navrhovateľa výpoveď z nájmu služobného bytu, ktorá bola zo strany odporcu daná až dňa 20.2.2013
z dôvodu, že otec navrhovateľa mal ako nájomca bez jeho súhlasu ako prenajímateľa prenechať
predmetný byt inej osobe, ktorá mala predmetný byt užívať aj v čase, kedy mu dal výpoveď.

4. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 16C/90/2013-92, zo dňa 14.11.2014 a rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/47/2015-120, zo dňa 28.2.2018 súdu prvej inštancie jednoznačne
vyplynulo, že výpoveď z nájmu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka bola dôvodná a
vzhľadom na výsledok súvisiaceho súdneho sporu ako právny úkon aj platná; skonštatoval, že nájomná
zmluva bola uzavretá medzi otcom navrhovateľa ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom, preto
ak pôvodný nájomca služobný byt opustil a prestal ho užívať, nesvedčilo ďalej právo byt užívať nielen
jemu ako nájomcovi, ale ani členom jeho domácnosti, teda navrhovateľ sa nestal nájomcom služobného
bytu odporcu po jeho otcovi po jeho opustení spoločnej domácnosti, pretože v zmysle § 709 Občianskeho
zákonníka, uvedená domnienka je vylúčená; navyše v spore vedenom pod sp. zn. 16C/90/2013 bolo
nespochybniteľne preukázané, že výpoveď nájmu zo služobného bytu zo strany odporcu podľa § 711
ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka je platná z dôvodu, že otec navrhovateľa dal predmetný služobný
byt do podnájmu tretej osobe bez vedomia a súhlasu odporcu ako prenajímateľa.

5. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že v prejednávanej veci v kontexte celej skutkovej situácie
nie je možné odporcovi uložiť navrhovateľom požadované povinnosti a navrhovateľ neosvedčil tie
skutočnosti, ktoré by odôvodnili potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a preto v zmysle
§ 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 327, § 329 ods. 1 veta prvá,
návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., ale napriek plnému
úspechu odporcu v konaní odporcovi proti navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, lebo mu v
konaní žiadne trovy nevznikli.

6. Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť; podstatným zhrnutím skutkových
tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom
namietal, že konanie na súde prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; súd prvej
inštancie nesprávne aplikoval § 713 Občianskeho zákonníka, nakoľko neprihliadol na to, že pokiaľ
zanikne nájomný pomer osobe, ktorá má uzatvorenú nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je služobný



byt, v súlade s § 713 Občianskeho zákonníka osoby, ktoré bývali v byte spolu s nájomcom môžu v
byte bývať naďalej, pričom majú právo na náhradný byt, resp. náhradné ubytovanie. Argumentoval tým,
že odporca dodnes nesplnil voči nemu povinnosť poskytnúť náhradný byt, resp. náhradné ubytovanie
a je teda osobou, ktorá ex lege môže v byte bývať naďalej a mal za to, že existujúca právna úprava
nevyžaduje, aby zmluva o nájme bytu bola písomná. Predmetom nájmu je umožnenie užívania veci
(bytu) inému za odplatu. Pokiaľ odporca nemal možnosť zabezpečiť jeho otcovi, jemu samému a jeho
matke ako oprávneným užívateľom náhradný byt a namiesto toho umožnil ďalšie užívanie predmetného
bytu, okamihom povolenia užívania zo strany odporcu došlo k zmene povahy bytu a nebolo ho
možné považovať za služobný byt. Za užívanie bytu bola a je odporcovi uhrádzaná odplata podľa
pôvodne dojednaných podmienok, nakoľko medzi odporcom a navrhovateľovým otcom bola sporná
výška nájomného, pričom z uvedeného dôvodu podal odporca žalobu o určenie výšky nájomného
Okresnému súdu Bratislava I a to dňa 3.9.2010, spolu s návrhom na uzatvorenie nájomnej zmluvy.
Obsahom predmetnej žaloby bolo okrem iného tvrdenie odporcu (v postavení žalobcu), že jeho otcovi
prenechal predmetný byt i naďalej v užívaní; išlo o konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I
sp. zn. 11C/149/2010, ktoré bolo uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.2.2013 zastavené.
Pokiaľ ide o bývanie jeho priateľky, ide o otázku, ktorá nie je aktuálna takmer 9 rokov, nakoľko ak s ním
nebýva a nebývala takmer 9 rokov, keďže sa rozišli, potom je neudržateľný stav, že jeho otec mal dať byt
do podnájmu inej osobe bez súhlasu odporcu, t.j. v čase údajného skončenia nájmu s otcom neexistoval
výpovedný dôvod. Bol názoru, že úkony odporcu vedú k tomu, že dôjde k spôsobeniu škody na jeho
veciach alebo právach, pričom súčasné správanie odporcu pre neho vyvoláva nebezpečenstvo, že dôjde
k realizácii niektorej formy svojpomoci, že dôjde počas jeho neprítomnosti v byte k násilnému vniknutiu
a jeho vysťahovaniu, prípadne že dôjde k vzniku škôd na jeho majetku alebo k jeho odcudzeniu, vrátane
zásahu do pokojného stavu a práva na užívanie; na záver zdôraznil, že je nutné, aby súd dočasne
usporiadal vzťahy medzi stranami.

7. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdiť; mal za to, že navrhovateľ byt, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, užíva neoprávnene, nakoľko
ho neužíval ani neužíva na základe súhlasu vlastníka, pričom mu nikdy nevzniklo právo užívať služobný
byt, pretože nikdy k prechodu nájmu v prospech navrhovateľa nedošlo; ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ktoré upravujú prechod nájmu nie je možné použiť, pretože podľa § 709 Občianskeho
zákonníka ustanovenia § 703 až 108 neplatia pre byty určené ako služobné byty. Nestotožnil sa s
tvrdením, že otec navrhovateľa, s ktorým v roku 1992 uzatvoril nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol
nájom služobného bytu, opustil spoločnú domácnosť, pretože tento si z bytu nezobral všetky veci, stále
má trvalý pobyt na H. XX, pričom sa sporadicky do tohto bytu vracia a to napriek tomu, že mu nájom
zanikol na základe výpovede zo dňa 20.2.2013, ktorá je platným právnym úkonom a táto skutočnosť bola
potvrdená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 16C/90/2013, zo dňa 14.11.2014, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/47/2015, zo dňa 26.2.2018. Navrhovateľ
taktiež nepreukázal a ani neosvedčil dôvodnosť svojho nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana
vydaním neodkladného opatrenia; nevznikol mu žiaden nájomný pomer a už vôbec nie právo užívať byt v
jeho vlastníctve. Uviedol, že nikdy nechcel žiadnym spôsobom zasiahnuť do práv a právom chránených
záujmov navrhovateľa a už vôbec nie neprimeraným spôsobom; iba dňa 6.2.2019 písomne vyzval otca
navrhovateľa, aby dobrovoľne byt odovzdal v lehote do 1.3.2019, ale nikdy nechcel vstúpiť do bytu
a svojpomocne byt vypratať, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že to doposiaľ neurobil. V písomnej výzve
uviedol, že v prípade ak nedôjde k dobrovoľnému vyprataniu bytu, bude sa domáhať ochrany svojich
práv podaním žaloby na príslušný súd, pričom takéto právo poskytujú právne predpisy každému, ktorého
práva sú porušené alebo ohrozené konaním inej osoby. Podľa názoru odporcu navrhovateľ nebol a nie
je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, pretože neexistujúce
práva nemôžu byť porušené ani ohrozené.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie navrhovateľa bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.



10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že
prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

15. Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711
ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má
právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa §
711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa,
má nájomca právo na prístrešie.

16. Podľa § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak služobný byt po smrti nájomcu alebo po rozvode
jeho manželstva užívajú ďalej manžel, prípadne osoby uvedené v § 706 ods. 1, nie sú povinné sa z
bytu vysťahovať, dokiaľ im nie je zabezpečený primeraný náhradný byt, ak nestačí podľa osobitného
zákona poskytnutie náhradného ubytovania. To platí aj v prípade, ak nájomca služobného bytu opustí
trvale spoločnú domácnosť.

17. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných
pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a zároveň dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

18. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a
zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
t.j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, nakoľko
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia
nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení
navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.

19. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného
opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu
jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne
právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia
si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené



pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t.j. z akých
okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie
nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia,
ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme
bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ
ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má
povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.

21. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam
navrhovateľa v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.)
hodno uviesť, že s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich súd
prvej inštancie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, založených na úvahe, že
navrhovateľ neosvedčil existenciu konkrétneho právneho vzťahu medzi stranami, ktorému by sa mala
poskytnúť ochrana, sa jedná v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu; obsah podaného odvolania
v podstate iba kopíruje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd v tejto súvislosti
(v názorovej zhode so súdom prvej inštancie) pripomína nepochybný záver rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č.k. 16C/90/2013-92, zo dňa 14.11.2014, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu č.k.
2Co/47/2015-120, zo dňa 28.2.2018, o platnosti výpovede Nájomnej zmluvy uzavretej medzi odporcom
a otcom navrhovateľa. Z uvedených rozsudkov ďalej rezultuje, že výpoveď Nájomnej zmluvy bola daná z
dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka; pritom v zmysle § 712a ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), nájomcovi, ktorý
preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, vzniká právo len na náhradné ubytovanie. V
iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá
právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
Hodno zdôrazniť, že právna úprava v § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka priznáva uvedené práva
výlučne iba nájomcovi a nie osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti; v prípade, ak nájomcovi
služobného bytu zanikne nájom, nevznikne s poukazom na § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nájomný pomer osobám, ktoré s nájomcom byt užívajú, u týchto bytov je vylúčený aj vznik práva
spoločného nájmu bytu manželmi (§ 709 Občianskeho zákonníka) a preto právo nájmu bytu svedčí len
nájomcovi, s ktorým bola uzavretá nájomná zmluva.

22. Bez akejkoľvek právnej relevancie na zmenu napadnutého rozhodnutia sú aj tvrdenia navrhovateľa
obsiahnuté v odvolaní, že ustanovenie § 713 Občianskeho zákonníka upravuje právne postavenie osôb,
ktoré bývali spolu s nájomcom v byte tak, že sa síce nestanú nájomcami, ale napriek tomu môžu v
byte naďalej bývať a majú právo na náhradný byt, resp. náhradné ubytovanie; dôvodom výpovede
Nájomnej zmluvy, ktorej platnosť bola potvrdená vyššie špecifikovanými rozsudkami príslušných súdov
bola skutočnosť, že nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že prenechal
byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa, z čoho je nepochybné, že
sa nejedná o prípad, kedy je možné aplikovať § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa nejedná
o prípad zániku nájmu z dôvodu smrti nájomcu, rozvodu manželstva alebo trvalého opustenia spoločnej
domácnosti, kedy byt užívajú ďalej manžel, prípadne osoby uvedené v § 706 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktoré nie sú povinné sa z bytu vysťahovať, dokiaľ im nie je zabezpečený primeraný náhradný
byt, ak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania.

23. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní namietal, že existujúca právna úprava nevyžaduje, aby
zmluva o nájme bytu bola písomná, a jeho právo užívať byt by bolo možné odvodiť z toho, že po
doručení výpovede nájomcovi prenajímateľ nemal možnosť zabezpečiť jeho otcovi, matke a jemu
samému náhradný byt a namiesto toho umožnil ďalšie užívanie bytu a okamihom povolenia užívania
zo strany odporcu došlo k zmene povahy bytu s prihliadnutím na skutočnosť, že odporca podal žalobu
o určenie výšky nájomného doručenú Okresnému súdu Bratislava I dňa 3.9.2010, spolu s návrhom na
uzatvorenie novej nájomnej zmluvy (podpísanej odporcom dňa 30.8.2010), pričom obsahom tejto žaloby
bolo aj tvrdenie odporcu (v postavení žalobcu), že otcovi navrhovateľa prenechal predmetný byt i naďalej
v užívaní (konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/149/2010-73, zo
dňa 11.2.2013); odvolací súd zdôrazňuje, že Nájomná zmluva zo dňa 1.7.1992 zanikla na základe platnej



výpovede odporcu zo dňa 20.2.2013 a navrhovateľ nijako nepreukázal tvrdenie, že by prenajímateľ po
doručení platnej výpovede povolil jeho otcovi, samotnému navrhovateľovi a jeho matke tento byt užívať.

24. Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnený odvolací dôvod, že konanie na súde prvej inštancie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolací súd konštatuje, že
navrhovateľ túto vadu nijako bližšie nešpecifikoval; odvolací súd nezistil také vady, ktoré by mali za
následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel prihliadať (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

25. S ohľadom na tvrdenia navrhovateľa, že úkony odporcu vedú k tomu, že dôjde k spôsobeniu škody
na jeho veciach alebo právach, pričom súčasné správanie odporcu pre neho vyvoláva nebezpečenstvo,
že dôjde k realizácii niektorej formy svojpomoci, že dôjde počas jeho neprítomnosti v predmetnom byte
k násilnému vniknutiu a jeho vysťahovaniu, prípadne že dôjde k vzniku škôd na jeho majetku alebo
k odcudzeniu majetku, vrátane zásahu do pokojného stavu a práva na užívanie predmetného bytu;
odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri posudzovaní potreby neodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu je treba pojem potreba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by
strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby
bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych
úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku
ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej
alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane; navrhovateľ potrebu neodkladne upraviť pomery medzi
stranami sporu neosvedčil, nakoľko konkrétne úkony odporcu, ktoré by mali viesť k tomu, že dôjde
k spôsobeniu škody na jeho veciach a právach nijako nešpecifikoval, obmedzil sa iba na všeobecné
tvrdenia vyplývajúce výlučne z listiny doručenej jeho otcovi zo strany odporcu, označenej ako „Výzva
na vypratanie neoprávnene užívaných priestorov“ zo dňa 24.9.2018; z vyjadrenia odporcu k odvolaniu
pritom vyplýva, že nechcel žiadnym spôsobom zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov
navrhovateľa a už vôbec nie neprimeraným spôsobom; uviedol, že sa bude domáhať ochrany svojich
práv podaním žaloby na príslušný súd, pričom takéto právo poskytujú právne predpisy každému, ktorého
práva sú porušené alebo ohrozené konaním inej osoby.

26. Navrhovateľom uvádzané tvrdenia v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom
konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie
rozhodnutie v prospech odvolateľa. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom
zhodnotení relevantných skutočností zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ
neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl.
C.s.p. a preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že odporcovi priznal proti navrhovateľovi plný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).