Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/190/2019 z 14. 10. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 14. októbra 2019, sp. zn. 14Co/190/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1219203643.1 Krajský súd Bratislava | 14Co/190/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1219203643.1 | 2019-10-14 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 370 ods. 2 CSP, § 370 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/08d04c71-efa2-44cb-b227-61c2849e4957 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1219203643.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/190/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219203643
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1219203643.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcov: 1. H. P., nar.
XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX L., 2. J.. E. P., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX L., 3. Bc. E. P., nar.
XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX L., 4. H.. J. P., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX L., 5. H.. B. F. P., nar.
XX.XX.XXXX, G. cesta XX, XXX XX L., 6. J.. H. M., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, XXX XX L., žalobcovia
v 1. až 6. rade zastúpení JUDr. Beáta Kaprinayová, advokátka, IČO: 31 808 646, Jašíkova 2, 821 03
Bratislava proti žalovanému: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/X, XXX XX P., zast. Bobák, Bollová a
spol., advokátska kancelária, Dr. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, v konaní o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v
Bratislave zo dňa 24.07.2019, č. k. 31C/15/2019 - 44, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 24.07.2019, č. k. 31C/15/2019 - 44 z r
u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Žalobcom v 1. až v. 6. rade sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcov na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný nemá
nárok na ich náhradu. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že žalovaný je povinný na základe rozsudku
Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 14C/231/2006 - 438 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 2Co/32/2018 - 498 im zaplatiť priznané peňažné plnenie. Žalobcovia uviedli, že majú
podozrenie, že žalovaný im dobrovoľne neuhradí ich pohľadávky, ktorých sa budú musieť domáhať
v exekučnom konaní, čo podľa nich vyplynulo z doterajšieho konania žalovaného, ktorý sa zbavuje
nehnuteľného majetku, čím vzniká nebezpečenstvo zamedzenia uspokojenia pohľadávky veriteľov.
Uviedli, že nehnuteľnosti, ktorých bol žalovaný vlastníkom, a to nehnuteľnosti v katastrálnom území
P., parc. XXX/X, parc. XXX/X a parc. XXX/X a parc. XXX/XX, rodinný dom súp. č. XXX na parc. č.
XXX/X, všetko vedené na LV č. XXX vo vlastníctve žalovaného X/X - ine. scudzil, avšak i napriek
tomu, že žalovaný speňažoval svoj majetok cestou právneho zástupcu, predložil návrh na dohodu,
pričom v skutočnosti ide len o manéver, ktorý sleduje ďalšie predlžovanie konaní. Žalobcovia uviedli,
že žalovaný je výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č .XXX, ktorý sa nachádza na parc. XXX/XX,
ďalej vlastníkom parc. č. XXX/XX - záhrada a parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie, LV č.
XXX, katastrálne územie P.. Súd prvej inštancie uviedol, že právny zástupca žalovaného sa mejlom z
júla 2019 obrátil na právnu zástupkyňu žalobcov s návrhom na uzavretie dohody o splácaní záväzku
žalovaného z konania vedeného pod sp. zn. 14C/231/2006 a prejavil vôľu dohodnúť sa na splátkach.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 343 ods. 1 až 3, § 344, § 324 až ustanovenia § 329
ods. 1 CSP a konštatoval, že žalobcovia v konaní neosvedčili, že by konaním žalovaného došlo k vzniku



bezprostredne hroziacej ujmy na ich právach v podobe budúceho možného sťaženia alebo úplného
znemožnenia realizácie exekučného konania.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1. až 6.
rade a žiadali, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil v napadnutej časti tak, že
nariadi zabezpečovacie opatrenie v zmysle návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa
09.07.2019 a zároveň priznal žalobcom trovy odvolacieho konania.
3. Odvolací súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 09.07.2019, uznesenie súdu
prvej inštancie zo dňa 24.07.2019 a odvolanie žalobcovo zo dňa 06.08.2019 doručil žalovanému dňa
09.09.2019 s výzvou, aby sa k odvolaniu žalobcov písomne vyjadril.
4. Žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa písomne vyjadril listom zo dňa 18.09.2019
pričom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému proti
žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Mal za to, že súd prvej inštancie
dostatočne preskúmal, či sú splnené všetky podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Zároveň uviedol, že počas konania na súde prvej inštancie vo veci samej pristúpila do konania na strane
žalovaného spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa a.s, so sídlom Dostojevského rád 4, Bratislava
s tým, že následne dňa 10.09.2019 právny zástupca žalovaného vyzval túto spoločnosť na uhradenie
majetkovej aj nemajetkovej ujmy žalobcom, a to v nadväznosti na rokovanie občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.10.2018 na ktorom bolo prijaté uznesenie o uverejnení rozhodnutia
súdu Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Mcdo 1/2016 uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnite súdov SR. Jedná sa o judikát ER 61/2018, pričom právna veta znie, že škodou pre
účely zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj
nemajetková ujma, spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne
legitimovaná. Zároveň žalovaný uviedol, že na výzvu zareagovala Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.
mailom z 13.09.2019, a požiadala právneho zástupcu žalovaného o zaslanie výzvy právnej zástupkyne
poškodených (žalobcov) na plnenie. Zároveň žalovaný zaslal v prílohe list Allianz - Slovenská poisťovne,
a.s., zo dňa 20.09.2019 adresovaný právnemu zástupcovi žalovaného v ktorom Allianz oznamuje, že
na základe výzvy zo dňa 10.09.2019 Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. za žalovaného pána Fausta z
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za školu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla
uhradila pozostalým súdom priznanú náhradu nemajetkovej ujmy spolu vo výške 85.000,- eur. Sumu
115,31 eur už uhradil pani JC. samotný žalovaný pán O. dňa 23.12.2017.
4. Odvolací súd podanie právneho zástupcu žalovaného bolo zaslané právnej zástupkyni žalobcov s
výzvou, aby žalobcovia oznámili, či skutočne bola uhradená suma 85.000,- eur, a ak áno, či žalobcovia
naďalej trvajú na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a z akých dôvodov, resp., či svoj návrh ak
došlo k úrade sumy 85.000,- eur neberú v celom rozsahu späť. Výzva bola právnej zástupkyni žalobcov
doručená dňa 01.10.2019.
5. Žalobcovia, prostredníctvom právnej zástupkyne písomným podaním zo dňa 03.10.2019 vzali návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia späť v celom rozsahu z dôvodu, že poisťovňa Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., dňa 24.09.2019 uhradila sumu vo výške priznanej istiny 85.000,- eur na účet
právneho zástupcu žalobcov. Žalobcovia uviedli, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
bol podaný dôvodne, pretože žalovaný v čase podania návrhu, a ani v čase podania odvolania neplnil
svoju povinnosť v čas a v rozsahu tak ako bolo právoplatným rozsudok zaviazaný, a keďže žalovaný
plnil z časti judikovanú pohľadávku - istinu prostredníctvom svojej zmluvnej poisťovne navrhli vzhľadom
na späťvzatie návrhu zabezpečovacieho zariadenia v celom rozsahu, aby odvolací súd po pripustení
späťvzatia návrhu uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil, a zároveň priznal žalobcom
trovy konania.
6. Späťvzatie návrhu bolo zaslané k rukám právneho zástupcu žalovaného s výzvou, aby oznámil, či
so späťvzatím návrhu súhlasí, v prípade nesúhlasu aby uviedol vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím
návrhu. Späťvzatie návrhu, a výzva na vyjadrenie sa k späťvzatiu bola doručená k rukám právneho
zástupcu žalovaného dňa 08.10.2019.
7. Zástupca žalovaného písomným podaním zo dňa 10.10.2019 zaslal vyjadrenie k späťvzatiu návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v ktorom uviedol, že žalovaný nesúhlasí so späťvzatím návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil a priznal žalovanému proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný
uviedol, že má záujem, aby súd rozhodol o merite veci, pretože návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia nebol dôvodný, nakoľko žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali konanie žalovaného,
ktoré by malo za následok znižovanie hodnoty majetku žalovaného. Žalovaný uviedol, že žalobcovia



uvádzajú, že ich návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol dôvodný, nakoľko žalovaný v
čase podania návrhu a ani v čase podania odvolania, neplnil svoju povinnosť včas a v rozsahu, tak
ako bol právoplatným rozsudkom zaviazaný, odvolávajúc sa na nepriaznivú finančnú situáciu. Žalovaný
uviedol, že samotný dlh nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia
(pravdepodobne mal žalovaný na mysli zabezpečovacie opatrenia - poznámka odvolacieho súdu).
Ďalej uviedol, že z dôvodu, že názory sporových strán ohľadom dôvodnosti návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia sú diametrálne odlišné, žalovaný má záujem, aby odvolací súd rozhodol
o podanom návrhu a zaujal právne stanovisko. Žalobcovia návrhom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia navrhovali zabezpečiť zriadeným sudcovského záložného práva na nehnuteľnosti celú
judikovanú pohľadávku, t.j. vrátane trov konania. Pohľadávka trov konania bola súdom priznaná, čo
do dôvodu, aj keď samotná výška pohľadávky ešte nebola právoplatne špecifikovaná a vyčíslená.
Žalobcovia na jednej strane tvrdia, že žalovaný plnil iba v časti judikovanú pohľadávku, na druhej strane
berú návrh späť v celom rozsahu. Žalovaný nedal žalobcom žiadny mimosúdny prísľub, že trovy konania
budú uhradené prostredníctvom zmluvnej poisťovne, iba právnej zástupkyni žalobcov oznámil, že v
prípade ak súd prvej inštancie rozhodne o výške náhrady trov konania, vyzve poisťovňu na uhradenie
účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák.
č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nie je teda zrejmé prečo žalobcovia zobrali návrh späť v
celom rozsahu, ak podľa nich majú stále neuhradenú pohľadávku titulom trov konania a rozsudkom je na
plnenie zaviazaný žalovaný, nie poisťovňa. V prípade, ak by súd pripustil späťvzatie návrhu, žalovaný
má to, že procesne nezavinil zastavenie konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Źalovaný poukázal na
uznesenie Ústavného súdu v ČR II. ÚS 563/012 alebo i I. ÚS 469/04, keď zavinenie je
potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, a
teda aj jej prejavu vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby a dôsledkom je vznik trov protistrany. Zároveň
žalovaný uviedol, že kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska,
a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáha a
skutočnosťou pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak
nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa
celkom alebo v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu), v takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku
príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejavu vôle spočívajúci v späťvzatí
návrhu v zmysle rozhodnutia Najvyššie súdu SR sp.zn. 7M Cdo 4/2010.
8. Podľa § 234 ods. 1 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.
9. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.
10. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
11. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej
inštancie a konanie zastaví.
12. Vzhľadom na späťvzatie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo strany žalobcov,
odvolací súd späťvzatie návrhu pripustil, zároveň zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a konanie vo veci
zastavil, a to i napriek nesúhlasu žalovaného so späťvzatím návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia.
13. Je na žalobcovi ako na pánovi sporu ovplyvňovať priebeh a smerovanie súdneho konania, vrátane
jeho ukončenia. Podľa ust. § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Späťvzatie žaloby, resp. návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
je limitované dvoma skutočnosťami, a to: nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania
a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nie je možné. Dôkazné bremeno, že existujú
vážne dôvody pre ktoré konanie nemožno zastaviť je na žalovanom, avšak posúdenie dôvodnosti
nesúhlasu so späťvzatím návrhu je výlučne vecou voľnej sudcovskej úvahy. Žalovaný uviedol, že
nesúhlasí so späťvzatím návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože má záujem, aby
súd rozhodol o merite veci, pretože návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa neho
nebol dôvodný. Žalobcovia totiž žiadnym spôsobom nepreukázali konanie žalovaného, ktoré by malo
za následok znižovanie hodnoty majetku žalovaného, a preto žalovaný má záujem, aby odvolací
súd rozhodol o podanom návrhu a zaujal právne stanovisko. Odvolací súd nesúhlas žalovaného so
späťvzatím návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tak ako je vyššie uvedené nepovažuje



za vážny dôvod nesúhlasu, pre ktorý konanie zastaviť nemožno. I keď vymedzenie pojmu ,,vážne
dôvody?? zákon nerieši a posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho
úsudku súdu, v danej veci odvolací súd vzal na zreteľ všetky skutkové okolností danej veci, povahu
uplatňovaného nároku ako aj možné dôsledky zastavenia konania jednak z hľadiska právneho ale aj
samotného faktického stavu, vrátane dopadu zastavenia konania na postavenie strán sporu najmä
žalovaného. Odvolací súd prihliadol na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov.
Neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že konanie žalovaného
malo za následok znižovanie hodnoty majetku žalovaného. Žalovaný napriek vydanému uzneseniu súdu
prvej inštancie č. k. 14C/231/2006- 71, zo dňa 14.09.2007, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č.k. 4Co/461/07-87, zo dňa 30.04.2008 ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX
nehnuteľnosti scudzil kúpnou zmluvou zo dňa 04.09.2018 a kúpou zmluvou z 08.01.2019, a to v čase
prebiehajúceho odvolacieho konania vo veci samej. Odvolací súd opätovne uvádza, že na rozdiel od
súdu prvej inštancie má za to, že takýmto konaním znižoval hodnotu svojho nehnuteľného majetku, v
konaní ani žalovaný nepreukázal, že by scudzovaním nehnuteľností chcel žalobcov odškodniť. Naopak
ani po scudzení nehnuteľností nevyplatil žalobcom priznané peňažné plnenie na základe rozsudku súdu
prvej inštancie Okresného súdu Bratislava II č.k. 14C/231/2006-438, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č.k. 2Co/32/2008-498. Podľa odvolacieho súdu späťvzatie návrhu vzhľadom na
žalovaným uvedené dôvody nesúhlasu so späťvzatím návrhu, nie sú v rozpore so záujmom žalovaného
odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 254/2012,
v zmysle ktorého žalovaný nemôže mať vážny dôvod pre nesúhlas so späťvzatím návrhu okrem iného
vtedy, keď už žalobcovi poskytol peňažné plnenie uplatnené návrhom na začatie konania. Analogicky
i v predmetnej veci sa žalobcovia návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhali
zabezpečiť zriadením sudcovského záložného práva na nehnuteľností judikovanú pohľadávku, pričom
v priebehu odvolacieho konania žalovaný plnil sčasti judikovanú pohľadávku, prostredníctvom svojej
zmluvnej poisťovne. K námietke žalovaného, že žalobca žiadal zabezpečiť zriadením záložného práva
na nehnuteľnosti celú judikovanú pohľadávku, a to i vrátane trov konania, pričom došlo k úhrade len
istiny vo výške 85.000,- eur nie však k úhrade trov konania, odvolací súd uvádza, že je vecou žalobcu
ako pána sporu, aby zvážil či i len napriek plneniu v merite veci bez doposiaľ nehradených trov konania
vezme návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia späť. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ako
i ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené odvolacím súdom v súvislosti s odôvodnením trov prvoinštančného a
odvolacieho konania (viď ods. 20 a nasl.), odvolací súd má za to, že žalovaný nevzniesol vážne dôvody
nesúhlasu, aby odvolací súd späťvzatie žaloby nepripustil.
14. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenie a trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strane procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
18. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP),
ktorá je však doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Žalobcovia
zobrali návrh na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia späť z dôvodu, že po podaní tohto návrhu
poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., dňa 24.09.2019 uhradila sumu vo výške priznanej istiny
vo výške 85.000,- eur na účet právneho zástupcu žalobcov, čím žalovaný splnil sčasti (sumu 85.000,-
eur) judikovanú pohľadávku - istiny, prostredníctvom svojej zmluvnej poisťovne. Teda po podaní návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia došlo k úhrade peňažnej pohľadávky veriteľa dlžníkom,
prostredníctvom jeho zmluvnej poisťovne, t.j. poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s..
19. Ako vyplýva z obsahu spisu žalobcovia v 1. až 6. rade požiadali o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného zapísaných
na LV č. XXX, katastrálne územie HC. a to na zabezpečenie peňažných pohľadávok žalobcov v 1.
až 6. rade, ktoré boli priznané rozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn. 14C/231/2006 - 438, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co/32/2018 - 498 zo dňa 22.05.2019. Podstatou
zabezpečovacieho opatrenia je možnosť súdu zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, v prípade, ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa
peňažnej pohľadávky, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície práve zriadením záložného práva na
špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná
alebo už bola judikovaná.



20. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že nie sú splnené
všetky zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Naopak, podľa odvolacieho
súdu žalobcovia osvedčili jednak dôvodnosť nároku vo veci samej, ale aj obavu, že existuje reálne
nebezpečenstvo zmarenia prípadnej exekúcie, a to v potrebnej miere pre vyhovenie návrhu žalobcov.
Správne žalobcovia poukázali na základné konanie vo veci samej, ktorej predmetom bola náhrada
škody uplatnená žalobcami ako nemajetková ujma, predstavujúca satisfakciu za traumy, ktoré utrpeli
žalobcovia smrťou otca a manžela a ktorá bola zapríčinená práve dopravnou nehodou, ktorú
spôsobil žalovaný. Odvolací súd poukazuje najmä na konanie žalovaného, keď tento po nadobudnutí
právoplatnosti trestného rozkazu (sp. zn. 3T/129/05 zo dňa 08.03.2006, ktorým bol žalovaný odsúdený
za trestný čin ublíženia na zdraví ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. 302 tieto
zaťažil ťarchou v prospech tretej osoby, a to zriadením vecného bremena ako práva
doživotného bývania. Následne kúpnymi zmluvami zo 04.09.2018 a kúpnou zmluvou z 08.01.2019 v
čase prebiehajúceho odvolacieho konania scudzoval nehnuteľnosti v katastrálnom území P.o. Správne
žalobcovia poukázali na bezprostrednú opodstatnenosť obavy ohrozenia možnej exekúcie, keď žalovaný
po 22.05.2019, kedy bol vydaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/32/2018 - 498,
ale zároveň aj v čase platnosti uznesenia o nariadenie predbežného opatrenia o zákaze nakladať s
touto nehnuteľnosťou (v základnom konaní) čo žalobcovia preukazovali predložením LV,
na ktorom bola vyznačená plomba s informáciou o začatí záznamovom konania Z- XXXX/XXXX na
základe podania zo dňa 11.06.2019, čiže priamo po vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu bola súdu
prvej inštancie známa informácia o začatí záznamového konania. Podľa odvolacieho súdu na rozdiel
od súdu prvej inštancie plomba na liste vlastníctve predstavuje informáciu o tom, že údaje uvedené na
liste vlastníctve sú dotknuté zmenou. Žalovaný už po vydaní rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 2Co/32/2018 - 498, zo dňa 22.05.2019 urobil úkony, ktoré smerovali k zmenám, keď práve plomby
na liste vlastníctva predstavujú informáciu o tom, že údaje uvedené na liste vlastníctve sú dotknuté
zmenou. Už táto skutočnosť, vrátane vyššie uvedených, podľa odvolacieho súdu bola dostatočným
podkladom pre zriadenie záložného práva v prospech žalobcov, ktorí už v čase rozhodovania o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mali k dispozícii judikovanú pohľadávku, navyše tak, ako
správne žalobcovia v odvolaní uviedli, bolo nepochopiteľné, že do skončenia právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej bola zabezpečená predbežná ochrana vykonateľnosti ešte nejudikovanej pohľadávky
(nehnuteľnosť vedená na LV č. XXX), avšak po právoplatnosti rozsudku vo veci samej na základe návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva súd prvej inštancie takémuto
návrhu nevyhovel. Odvolací súd v čase rozhodovania ku dňu 15.10.2019 mal z výpisu z LV č. XXX
katastrálneho územia P. preukázané, že v časti C: ťarchy bolo k nehnuteľnostiam uvedeným na LV č.
XXX zapísané vecné bremeno - právo doživotného odplatného bývania a užívania k pozemkom parc.
č. XXX/XX, XXX/XX v prospech H.. B. O. a F. L., rod. O. podľa V - XXXX/XXXX zo dňa 23.08.2019a
zároveň bolo zapísané záložné právo v prospech A.. J.. H.. K. R. MVA na pozemky parc. č. XXX/XX,
XXX/XX podľa V - XXXX/XXXX zo dňa 23.08.2019.
21. Na záver odvolací súd k stanovisku žalovaného uvedeného v 4 ods. na str. 3 jeho vyjadrenia zo
dňa 10.10.2019, v súvislosti s náhradou trov konania uvádza, že stanovisko žalovaného opierajúce
sa o rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn. 7M Cdo 4/2010 je v plnom rozsahu aplikovateľné na
predmetnú vec, pretože podľa odvolacieho súdu v predmetnej veci bolo jednoznačne preukázané, že
späťvzatie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo jednoznačne odôvodnené neskorším
správaním sa žalovaného, resp. poisťovne Allianz, ktorá v základom konaní vystupovala ako intervenient
na strane práve žalovaného a preto bez ohľadu na to, že do Civilného sporového poriadku nebola
výslovne prebratá druhá veta § 146 ods. 2 OSP (...,, a, ak sa však pre správanie odporcu vzal späť
návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný hradiť trovy konania odporca.??), aj v predmetnej veci
naďalej platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba ( v danej veci návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia), ktorý návrh bol podaný dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy
konania, pretože nesporne zavinil zastavenia konania, pretože žalovaný, resp. poisťovňa Allianz, a.s.
ako intervenient za žalovaného, (ktorý jednoznačne spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla a
práve žalovaným došlo k zásahu do osobných práv pozostalých obete dopravenej nehody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla), po podaní žaloby plnil žalobcom, v dôsledku čoho žalobcovia vzali
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia späť. Žalovaný teda, prostredníctvom poisťovne
Allianz splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a preto nebolo potrebné nariadiť zabezpečovacie opatrenie
po splnení istiny, v dôsledku čoho došlo k späťvzatiu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže zastavenie konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia procesne zavinil žalovaný, pričom odvolací súd vychádzal zo zásady procesnej zodpovednosti
za zavinenie na strane žalovaného, priznal žalobcom nárok na náhradu trov prvoinštančného a



odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov tak prvoinštančného ale aj odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník podľa § 262
ods. 2 CSP.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou



a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).