{"guid": "c9e8b22a-fbe8-46a9-aecf-211bd93ca8b5:88f17f5d-7c1f-4ff4-9b6a-3b5776e77225", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1310209431.2", "spisova_znacka": "3Cob/160/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/160/2018 z 11. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. júna 2019, sp. zn. 3Cob/160/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1310209431.2", "identifikacne_cislo": "1310209431", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Silvia Hýbelová", "sudca_id": 129, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-hybelova-129", "datum_vydania": "2019-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/88f17f5d-7c1f-4ff4-9b6a-3b5776e77225", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1310209431.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1310209431.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1310209431.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/160/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310209431
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1310209431.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu STATELY INVESTMENTS LLC,
2701 Centerville Rd, New Castle County, Wilmington, Delaware, USA, č. reg. 5747963, práv. zast. JUDr.
Mariánom Košutom, advokátom, Ševčenkova 13, Bratislava a JUDr. Dušanom Repákom, advokátom,
Krížna 47, Bratislava, proti žalovanému 1/ Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Rožňavská 1,
Bratislava, IČO: 35 914 939 a žalovanému 2/ Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., Drieňová
24, Bratislava, IČO: 35 914 921, obaja zastúpení Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo
nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, Vajnorská 47,
Bratislava, o zaplatenie 51.751.875,50 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č.k. 20Cb/49/2010-4073 zo dňa 16.4.2018 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb/49/2010-4073 zo dňa
16.4.2018   p o t v r d z u j e .

Žalovanému 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, žalobu
žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania vo výške 100%.

2.
V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že základnou otázkou v konaní bolo, aký právny vzťah
vznikol medzi právnymi predchodcami strán sporu, a ktorý právny predpis sa naň vzťahuje. Žalobcom
uplatňovaný žalobný nárok je odvodený od zmluvnej základne založenej medzi právnymi predchodcami
strán sporu. Účastníci týchto zmluvných vzťahov, teda právni predchodcovia strán sporu, do nich
vstupovali ako vzájomne si rovné subjekty súkromného práva. Súd mal z predložených listinných
dôkazov a zároveň v tejto otázke aj zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu za jednoznačne
preukázané, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Martinská mechatronická, a.s. uzavrel so
spoločnosťou Železnice Slovenskej republiky, Bratislava (ďalej len „ŽSR“) ako právnym predchodcom
žalovaných 1/ a 2/ dňa 9.11.1995 Zmluvu o stavbe prototypu rušňa r. 755 v znení dodatku č. 1 k Zmluve
o stavbe prototypu rušňa 755 zo dňa 8.5.1996 a v znení dodatku č. 2 k Zmluve o stavbe prototypu rušňa
755 zo dňa 14.10.1997, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu realizovať prototyp
rušňa R 755 a záväzok právneho predchodcu žalovaných 1/ a 2/ financovať všetky práce súvisiace
s vyhotovením prototypu rušňa R 755 a za predpokladu vyhovujúcich prototypových skúšok odobrať



od budúceho výrobcu pre vlastnú potrebu 98 kusov predmetných rušňov. Uvedená Zmluva o stavbe
prototypu rušňa r. 755 zo dňa 9.11.1995 určila charakter právneho vzťahu medzi právnymi predchodcami
strán sporu. Z uvedenej Zmluvy o stavbe prototypu rušňa r. 755 zo dňa 9.11.1995 v znení jej dodatkov
č. 1 a 2 súd ustálil, že právny vzťah právnych predchodcov strán sporu mal charakter záväzkového
vzťahu, založeného uvedenou zmluvou, ktorú súd posúdil ako obchodnoprávnu vzhľadom na postavenie
strán sporu, pričom uvedenú zmluvu súd posúdil ako zmluvu o dielo podľa ust. § 536 ods. 1, a nasl.
Obchodného zákonníka. Právni predchodcovia strán sporu (teda spoločnosť Martinská mechatronická,
a.s. ako právny predchodca žalobcu a spoločnosť ŽSR ako právnym predchodca žalovaných 1/ a 2/)
boli v čase uzavretia predmetnej zmluvy podnikateľmi podľa ust. § 2 ods. 2, písm. a/ Obchodného
zákonníka, pričom pri vzniku vyššie uvedeného záväzkového vzťahu (teda pri uzavretí Zmluvy o stavbe
prototypu rušňa r. 755 zo dňa 9.11.1995 v znení jej dodatkov č. 1 a 2) bolo zrejmé s prihliadnutím na
všetky okolnosti, že sa v uvedenej zmluve dohodnuté záväzkové vzťahy týkali podnikateľskej činnosti
právnych predchodcov strán sporu, takže sa v zmysle ust. § 261 ods. 1, Obchodného zákonníka na
záväzkové vzťahy právnych predchodcov strán sporu a následne aj strán sporu, ako ich právnych
nástupcov vzťahujú ustanoveniami Obchodného zákonníka podľa ust. § 1 a § 261 ods. 1, Obchodného
zákonníka.

3.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III sa v konaní vyjadrila tak, že sa stotožnila s vyjadreniami
žalovaných v 1/ a 2/ rade a v súlade s nimi považovala žalobný nárok za premlčaný.

4.
Súd dňa 18. 09. 2013 vydal vo veci samej rozsudok č.k. 20Cb 49/2010-3101, ktorým konanie v časti 31
023 717,- EUR zastavil a žalovaných v 1/ a 2/ rade zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 51
751 875,50 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 51 751 875,50 eur od 02. 08. 2010
až do zaplatenia spolu s náhradou trov konania.

5.
Proti rozsudku tunajšieho súdu č.k. 20Cb 49/2010-3101 zo dňa 18. 9. 2013 podal právny zástupca
žalovaných v 1/ a 2/ rade v celom rozsahu odvolanie dňa 6. 12. 2013.

6.
Proti uvedenému rozsudku tunajšieho súdu č.k. 20Cb 49/2010-3101 zo dňa 18. 9. 2013 podal dňa 6.
12. 2013 odvolanie aj príslušný prokurátor, rovnako proti celému jeho rozsahu.

7.
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd dňa 14.8.2015 uznesením č.k. 3Cob/413/2013-3744
napadnutý rozsudok tunajšieho súdu č.k. 20Cb 49/2010-3101 zo dňa 18. 9. 2013 zrušil vo vyhovujúcej
časti spolu so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania a v tejto časti vec tunajšiemu súdu vrátil
na ďalšie konanie. Ďalej Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v tomto svojom uznesení č.k.
3Cob/413/2013-3744 zo dňa 14. 8. 2015 odvolanie prokurátora proti zastavujúcemu výroku rozsudku
tunajšieho súdu č.k. 20Cb 49/2010-3101 zo dňa 18. 9. 2013 odmietol.

8.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu č.k. 3Cob413/2013-3744 zo dňa 14.
8. 2015 podal dňa 26. 10. 2015 dovolanie právny zástupca žalobcu, ktoré však Najvyšší súd SR ako
dovolací súd odmietol uznesením č.k. 5Obdo/68/2015-3854 zo dňa 11.1.2017.

9.
Dňa 3.5.2017 podal právny zástupca žalobcu Ústavnému súdu SR sťažnosť vo veci porušovania
základných práv a slobôd žalobcu uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 5Obdo/68/2015-3854 zo dňa
11. 1. 2017, pričom zároveň navrhol v tomto konaní tunajšiemu súdu prerušenie konania. Ústavný súd
SR však túto sťažnosť žalobcu odmietol ako zjavne neopodstatnenú uznesením č. III. Š 504/2017-21
zo dňa 1.8.2017.

10.
Na základe skutkových tvrdení strán sporu súd prvej inštancie riešil ako základ predmetu sporu
otázku premlčania žalobného nároku žalobcu v čase podania žaloby. Žalobca sa žalobou domáhal



zaplatenia náhrady škody vo forme ušlého zisku, ktorý mal jeho právnemu predchodcovi ujsť z dôvodu
zmarenia možnosti naplnenia záväzku realizovať predaj 98 kusov rušňov typu r. 755, a to v dôsledku
konania ŽSR, ktorý neposkytovaním súčinnosti mal zmariť žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi
možnosť začať s realizáciou výroby predmetných rušňov, čím mal zároveň znemožniť aj ich nasledovný
predaj. Dôležitým pre posúdenie otázky premlčania žalobného nároku žalobcu bolo ustálenie  okamihu
vzniku škody ako prvého dňa lehoty plynutia premlčacej doby. Pre posúdenie okamihu vzniku škody,
majúceho význam pre začiatok plynutia premlčacej doby súd prvej inštancie vychádzal z jednoznačne
preukázaného skutkového stavu, ktorý bol podrobne uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Nakoľko sa žalobca domáhal žalobou náhrady škody, súd prvej inštancie ako najskôr vzniknutý prvý
deň vzniku škody ustálil deň 20.10.1998, kedy právny predchodca žalovaných 1/ a 2/ zaslal právnemu
predchodcovi žalobcu oznámenie, že vzhľadom na platobnú neschopnosť neposkytne z uzavretých
zmlúv už ďalšie plnenia. Súd pri stanovení prvého dňa vzniku škody ďalej uviedol, že takýmto dňom
by mohol byť aj deň 30.11.1999, kedy mali byť prototypové skúšky predmetného rušňa najneskôr
ukončené, pričom v skutočnosti sa nevykonali. Vzhľadom na ust. § 392 ods. 1, Obchodného zákonníka
začala plynúť premlčacia doba odo dňa, kedy sa mal záväzok právneho predchodcu žalovaných v 1/
a 2/ rade plniť a v ktorý bolo právnemu predchodcovi žalobcu jednoznačne zrejmé, že k takémuto
plneniu nepríde, a teda, že začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie si takéhoto plnenia, teda deň
20.10.1998. Tento deň súd prvej inštancie považoval za prvý deň plynutia premlčacej doby na náhradu
škody žalobcu s odkazom na ust. § 398 ods. 1, Obchodného zákonníka, pretože išlo o prvý deň, kedy sa
právny predchodca žalobcu ako poškodený dozvedel o tom, že mu škoda vznikla (škodou bol žalobou
uplatnený ušlý zisk, ktorý spočíval v neplnení dohodnutých zmluvných povinností žalovaných 1/ a 2/, teda
spočívajúci v ich neplatení dohodnutej ceny diela) a že za ňu zodpovedá právny predchodca žalovaných
1/ a 2/. V každom prípade najneskôr nadobudol právny predchodca žalobcu, resp. žalobca podľa názoru
súdu vedomosť o vzniku žalovanej škody dňa 4.7.2005, kedy právny predchodca žalobcu uzatvoril
písomnú mandátnu zmluvu na vymáhanie žalovaného nároku na náhradu škody so spoločnosťou Arca
Capital Slovakia, a.s., prípadne deň 26.7.2005, kedy uvedená spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s.
adresovala žalovaným 1/ a 2/ návrh na mimosúdne urovnanie, ktorého súčasťou malo byť aj žalobcom
v tomto konaní žalovaná náhrada škody.

11.
S ohľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že prvým dňom plynutia premlčacej doby bol
deň 20.10.1998, alebo v prípade samotnej náhrady škody ako najneskorší prvý deň plynutia premlčacej
doby bol deň 26.7.2005, z čoho je zrejmé, že v zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia
doba 4 roky, takže premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 26.7.2009, a to aj s ohľadom na ust. §
398 ods. 1, Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého: subjektívna premlčacia lehota (4 roky) začala
plynúť najneskôr 26.7.2005 a uplynula 26.7.2009, objektívna premlčacia lehota (10 rokov) začala plynúť
20.10.1998 a uplynula 20.10.2008. Na základe uvedeného teda mal súd prvej inštancie za to, že k
uplynutiu premlčacej lehoty prišlo pri akomkoľvek výklade skutkového stavu najneskôr dňa 26.7.2009,
pretože najneskôr začala premlčacia lehota plynúť dňa 26.7.2005. Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ namietali
premlčanie žalobného nároku žalobcu hneď pri prvom svojom procesnom úkone (vo vyjadrení sa k
žalobe) a potom prakticky v každom svojom podaní či vyjadrení, bola týmto naplnená podmienka
uvedená v ust. § 388 ods. 1, Obchodného zákonníka, podľa ktorej súd nemohol priznať žalobcovi právo
na plnenie povinnosti žalovaných 1/ a 2/ (teda žalovanú náhradu škody), pretože žalovaní 1/ a 2/ ako
povinné osoby namietli premlčanie uvedeného nároku žalobcu po uplynutí premlčacej doby. Na základe
vyššie uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku.
Súd prvej inštancie nehodnotil pri svojom rozhodovaní tie vyjadrenia strán sporu ani nevykonal tie dôkazy
navrhnuté stranami sporu (podľa ust. § 185 ods. 1, C.s.p.), ktoré sa priamo a bezprostredne netýkali
základu predmetu sporu (ktorým bola otázka premlčania žalobného nároku žalobcu v čase podania
žaloby), pretože neboli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu o samotnom základe sporu, ktorým
bola skutočnosť, že žalobný nárok žalobcu bol v čase podania žaloby už premlčaný, pričom žalovaní 1/
a 2/ jeho premlčanie počas konania namietli.

12.
Proti rozsudku v podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť.
Uviedol, že jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je preukázanie porušenia povinnosti, v
príčinnej súvislosti s ktorou vznikla škoda. V danom prípade nemožno stotožňovať akékoľvek porušenie
povinnosti súčinnosti s tým následkom, že na základe neho vznikla škoda. Zo skutkového stavu je
zrejmé, že v priebehu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu dochádzalo aj k porušeniu povinnosti



poskytnúť súčinnosť (a to aj v roku 1999, ako na to poukazujú žalovaní), avšak tieto porušenia nemali za
následok vznik škody, ktorú si žalobca v konaní uplatňuje. Okolnosťou zvlášť dôležitou je, že ide o ušlý
zisk. Je preto potrebné zdôrazniť, že nárok na ušlý zisk vznikol až v momente, keď žalobca bol nútený
odstúpiť od zmluvy z dôvodov na strane žalovaných. Práve tieto dôvody na strane žalovaných spôsobili
vznik škody (obchod sa definitívne zmaril). Žalobca listom informoval žalovaných, že je pripravený dielo
dokončiť za poskytnutia súčinnosti pri prevzatí rušňa, pričom im dal lehotu na dodatočné poskytnutie
tejto súčinnosti s poukazom na to, že inak od zmluvy odstúpi. To sa nakoniec aj stalo. Žalobca v
roku 2009 od zmluvy o skúškach odstúpil, nakoľko ani do tej doby mu žalovaní súčinnosť neposkytli
a rušeň R-755 bol stále v ich detencii. Až týmto odstúpením od zmluvy o skúškach v roku 2009 (z
dôvodov porušenia povinnosti na strane žalovaných, ktorú mali splniť v roku 2006 po výzve žalobcu)
sa definitívne zmarila možnosť dosiahnuť zisk. Preto je moment odstúpenia zároveň okamihom začatia
plynutia subjektívnej lehoty, ktorá tak začala plynúť dňa 20.10.2009. Čo sa týka objektívnej lehoty
(ak sa má rátať ako moment začatia porušovania povinnosti), tak bolo potrebné zdôrazniť, že žiadne
porušenie povinnosti z roku 1998, resp. 1999 (ako na to navádzajú žalovaní) neústilo do odstúpenia od
zmluvy. Do odstúpenia od zmluvy ústilo až neposkytnutie súčinnosti v roku 2006 po nesplnení povinnosti
žalovaných, ktorá vznikla žalovaným v nadväznosti na ich konanie, ktorým sa dožadovali naplnenia
zmluvy po právoplatnom skončení súdneho sporu. Bolo preto zrejmé, že povinnosť súčinnosti mohla
byť porušená jedine svojvoľným a absolútnym upustením od ďalšej spolupráce, ku ktorému došlo v roku
2006 tým, že žalovaní neboli schopní ani len riadne odovzdať rušeň R-755 vrátane skontrolovania jeho
stavu pri odovzdaní.

13.
Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že nebolo možné pripustiť ani variant, že objektívna lehota začala
plynúť už odstúpením od zmluvy o skúškach z roku 2000, nakoľko to nemohlo a ani neviedlo k škode,
pretože žalovaní následne po skončení súdneho sporu svojim konaním začali plniť zmluvu opätovne.
Porušenie, ktoré nastalo v roku 2000 tým, že svojvoľne a neplatne odstúpili od zmluvy, čím dali najavo,
že neposkytnú žiadnu súčinnosť, neviedlo ku vzniku žalovanej škody. Táto škoda vznikla až s porušením
povinnosti poskytnúť súčinnosť pri odovzdaní rušňa v roku 2006 potom, ako sami žalovaní uznali, že
zmluva je platná a vyplývajú im z nej záväzky. Žalovaní následne aktívne konali a navrhovali odovzdanie
rušňa. Až z následných skutkových okolností vyplynulo, že žalovaní neboli ochotní poskytnúť dostatočnú
súčinnosť v takom rozsahu, aby sa skryte nepreniesla zodpovednosť za vady na žalobcu, za ktoré
nezodpovedá. Je zavádzajúce tvrdenie žalovaných, že žalobca mohol o ušlom zisku vedieť už v roku
2005. Ako žalovaní vedia, zmluva o skúškach v roku 2005 stále existovala, takže bolo objektívne možné
zisk dosiahnuť, a teda nemohol ujsť. Zisk ušiel až skončením zmluvy o skúškach odstúpením žalobcu
z dôvodov na strane žalovaných. Vo vzťahu k tvrdeniu, že v roku 2005 žalobca splnomocnil spoločnosť
Arca Capital Slovakia, a.s. na vymáhanie náhrady škody (z titulu ušlého zisku), bolo potrebné zdôrazniť,
že žalobca aj mohol mať mylný dojem, že mu vznikla škoda, avšak ako bolo uvedené vyššie, v roku
2005 zmluva napriek odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaných naďalej existovala, ako to uzavrel v
roku 2006 aj súd, a teda existovala aj povinnosť strán zmluvu plniť. To znamená, že ak by aj bolo vedené
súdne konanie na základe žaloby už od roku 2005, žaloba by bola zamietnutá (škoda ešte nevznikla, t.j.
žaloba by bola predčasná, titul na plnenie a tým aj na zisk by stále existoval).

14.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/ , podľa ktorých uplynula subjektívna premlčacia doba.
Už v júli 2005 Mechatronická (právny predchodca žalobcu) požadovala listom od žalovaných náhradu
presne tej istej škody, ktorá je aj predmetom tohto konania. Mechatronická teda preukázateľne vedela o
škode najneskôr v júli 2005. Štvorročná subjektívna premlčacia doba tak uplynula najneskôr v júli 2009 a
žaloba z augusta 2010 je premlčaná. Tento fakt nedokáže žalobca nijako spochybniť ani obísť. Uplynutie
subjektívnej premlčacej doby samo o sebe stačí na zamietnutie žaloby. Uplynula aj objektívna premlčacia
doba. Žalobca žaluje o náhradu ušlého zisku zo sériovej výroby rušňov R755, ktorá podľa jeho tvrdení
mala prebehnúť v rokoch 1999 až 2004, a ktorá sa neuskutočnila z dôvodu porušení žalovaných. Potom
príčinou nerealizovania sériovej výroby a nedosiahnutia zisku logicky mohlo byť len porušenie, ktoré
časovo predchádzalo sériovej výrobe - čiže porušenie, ktoré nastalo najneskôr v roku 1999 (v opačnom
prípade by sériová výroba prebehla tak, ako tvrdí žalobca). Ak relevantné porušenie nastalo v roku
1999, potom desaťročná objektívna premlčacia doba uplynula najneskôr v roku 2009 a žaloba z augusta
2010 je opäť premlčaná. Aj uplynutie objektívnej premlčacej doby stačí samo o sebe na zamietnutie
žaloby. Ďalej uviedli, že neobstojí žalobcova teória, že premlčanie začalo plynúť až v roku 2009, kedy
Mechatronická odstúpila, od zmluvy pre porušenie povinností. Pokiaľ sériová výroba mala prebehnúť



a zisk mal byť dosiahnutý v rokoch 1999 až 2004, potom relevantné porušenia zmluvy museli nastať
najneskôr v roku 1999. Právo Mechatronickej odstúpiť pre tieto porušenia sa premlčalo najneskôr v roku
2003. Odstúpenie z roku 2009 je tak dávno premlčané, a preto celkom irelevantné.

15.
Príčinou škody - relevantným porušením bolo (údajné) neposkytovanie súčinnosti zo strany ŽSR a
neskôr žalovaných potrebnej na dokončenie skúšok (a tým aj na realizáciu sériovej výroby a dosiahnutie
zisku). Príčinou škody by mohlo byť len také porušenie, ktoré nastalo najneskôr v roku 1999, a to z
týchto dôvodov: Sám žalobca a aj Mechatronická tvrdí, že nebyť relevantného porušenia sériová výroba
by prebehla v rokoch 1999 až 2004 (a teda aj celý zisk z nej by bol dosiahnutý najneskôr do konca
roku 2004). Podmienka sériovej výroby (úspešné dokončenie prototypových skúšok) mala byť splnená
v zmysle zmluvy o stavbe prototypu najneskôr v júni 1999. Žalobca tvrdí, že ŽSR prestali poskytovať
súčinnosť potrebnú na vykonanie prototypových skúšok najneskôr v júli 1999 a potom ju už nikdy
neposkytli (až do odstúpenia Mechatronickej v októbri 2009). Samotná Mechatronická (v odstúpení z
roku 2009) tvrdila, že od jesene 1999 jej už ŽSR neposkytli vôbec žiadnu súčinnosť na dokončenie
skúšok. Z uvedeného je zrejmé, že v zmysle žalobných tvrdení a logiky žaloby relevantné porušenie
(neposkytovanie súčinnosti potrebnej na vykonanie skúšok) začalo najneskôr v jeseni 1999 a trvalo
nepretržite ešte aj v roku 2009, kedy Mechatronická od zmluvy odstúpila, teda objektívna premlčacia
doba začala plynúť najneskôr v jesení 1999 (ako uviedol aj súd v jednej zo svojich alternatív) a uplynula
na jeseň 2009. Žaloba z augusta 2010 je premlčaná. Žalovaní zhrnuli, že právo Mechatronickej odstúpiť
od zmluvy sa začalo premlčovať dňom prvého porušenia relevantnej povinnosti (povinnosti, ktorá bola
príčinou vzniku škody), čiže dňom, kedy ŽSR prestali poskytovať súčinnosť potrebnú na dokončenie
skúšok rušňa R755. Relevantné porušenie začalo (resp. muselo začať) najneskôr v roku 1999. Potom
právo Mechatronickej odstúpiť od zmluvy sa premlčalo najneskôr v roku 2003. Jej odstúpenie z roku
2009 je tak premlčané. Na plynutie premIčania nemá vplyv, či toto relevantné porušenie bolo porušením
podstatným alebo nepodstatným, keďže začatie premlčania sa viaže na moment porušenia povinnosti.
Takisto bez významu je, že porušovanie pretrvávalo prípadne až do roku 2009, keďže pre začatie
premlčanie je podstatné, kedy porušenie začalo, teda kedy bola povinnosť porušená po prvýkrát.
Premlčané odstúpenie (ak bolo namietnuté) je právne absolútne neúčinné - nevyvoláva žiadne účinky,
čiže súd naň vôbec neprihliada. Na základe premlčaného odstúpenia teda vzhľadom na jeho absolútnu
bezúčinnosť nemôžu vzniknúť žiadne nové nepremlčané nároky, teda ani nárok na náhradu škody.

16.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.6.2019. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, s vyjadrením žalovaných 1/ a
2/, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

17.
Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18.
Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že
súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne,
logicky odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že bolo v konaní
potrebné sa vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku.

Podľa § 420 ods. 1, Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.



Podľa § 365 ods. 1, Obch. zák., je dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až
do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 367 Obch. zák., je veriteľ oprávnený pri omeškaní dlžníka požadovať od neho náhradu škody
podľa § 373 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901> a nasl. odstúpiť od
zmluvy je oprávnený v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo zmluva.

Podľa § 373 Obch. zák.,  kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 379 Obch. zák., ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

Podľa § 387 ods. 1, Obch. zák.,  právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 388 ods. 1, Obch. zák., premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže
ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1, Obch. zák.,  pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba
odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obch. zák.,  ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 398 Obch., zák. pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr
uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

19.
Odvolací súd je v názorovej zhode s právnym posúdením vznesenej námietky premlčania nároku
zo strany žalovaných 1/ a 2/. Ak právny predchodca žalovaných 1/ a 2/ listom zo dňa 20.10.1998
oznámil právnemu predchodcovi žalobcu že dňom 21.10.1998 prestáva financovať a preplácať faktúry
za vykonané práce a dodávky, je zrejmé, že tým došlo zo strany ŽSR k porušeniu čl. 4 zmluvy o
stavbe prototypu rušňa zo dňa 9.11.1995 v znení dodatkov. Predchodcovi žalobcu bolo jednoznačne
oznámené porušenie zmluvy písomne. Od 20.10.1998 muselo byť teda žalobcovi zrejmé, že došlo
porušením zmluvy ku škode a kto za ňu zodpovedá. Ak predchodca žalobcu vyčíslil výšku škody až
dňa 4.7.2005, kedy právny predchodca žalobcu uzatvoril písomnú mandátnu zmluvu na vymáhanie
žalovaného nároku na náhradu škody so spoločnosťou Arca Capital Slovakia, a.s., pričom výšku škody
mohol vyčísliť už skôr, je nesporne preukázané, že uplatnený nárok bol v súlade § 397 Obch. zák.
uplatnený na súde žalobou dňa 2.8.2010 a teda po uplynutí subjektívnej štvorročnej premlčacej dobe. K
uplynutiu objektívnej premlčacej doby došlo 20.10.2008, keďže začala plynúť 20.10.1998, kedy právny
predchodca žalovaných 1/ a 2/ zaslal právnemu predchodcovi žalobcu oznámenie, že pre platobnú
neschopnosť neposkytne z uzavretých zmlúv už ďalšie plnenia. Odvolací súd sa preto stotožnil s právne
odôvodneným názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobou uplatnený nárok na náhradu škody je
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, premlčaný a v súdnom konaní takýto nárok nie je možné
žalobcovi priznať.

20.
Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by
privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie správnym smerom,
z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol
po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil.



21.
Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.

22.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods.
1, C.s.p. Súd žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20Cb/49/2010", "guid": "255b7fd7-3a39-4b45-8228-a3800394b252:a2360ba5-fdbf-4a70-9dfa-605fc7c1bb2f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "255b7fd7-3a39-4b45-8228-a3800394b252:a2360ba5-fdbf-4a70-9dfa-605fc7c1bb2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Cb/49/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Cb/49/2010 z 14. 12. 2021", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/255b7fd7-3a39-4b45-8228-a3800394b252:a2360ba5-fdbf-4a70-9dfa-605fc7c1bb2f"}], "citovane_v": []}