{"guid": "00ffe42d-e9ea-4668-bbe2-3bbc02e8f0c0:945490ac-959f-4d92-bb3e-09a8974dd08f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1314206185.2", "spisova_znacka": "4Cob/112/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/112/2018 z 21. 8. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. augusta 2019, sp. zn. 4Cob/112/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1314206185.2", "identifikacne_cislo": "1314206185", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2019-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-2", "nazov": "§ 536 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-1", "nazov": "§ 536 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-538", "nazov": "§ 538 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-538", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-538"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-536", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-538"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/945490ac-959f-4d92-bb3e-09a8974dd08f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1314206185.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1314206185.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1314206185.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/112/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314206185
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1314206185.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: ALKIN, s.r.o., Michalská
477/1, 059 18 Spišské Bystré, IČO: 36 490 555, zast.: JUDr. Martin Tomas, advokát, ul. 1. mája 216/7,
058 01 Poprad, proti žalovanému: Winkler Slovakia spol. s r.o., Rybničná 36/I, 831 06 Bratislava, IČO:
31 351 964 (predtým Winkler - Sampet spol. s r.o.), zast.: LEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., Lužná 1,
851 04 Bratislava, IČO: 35 967 081, o zaplatenie 981,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/190/2014-111 zo dňa 10. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/190/2014 - 111 zo dňa 10.
novembra 2017   p o t v r d z u j e .

Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
981,50 eur spolu s 8,15 % ročným úrokom z omeškania od 19.02.2014 do zaplatenia, to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na plnú náhradu
trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou s návrhom na vydanie platobného rozkazu doručenou
súdu dňa 14.03.2014, sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 981,50 eur, spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 18.7.2012 do zaplatenia, ako
aj povinnosť nahradiť trovy konania.
Návrh žalobca odôvodnil tým, že v prevádzke žalovaného v Poprade si dňa 16.07.2012 zakúpil spojkovú
sadu H. XXXXXX-Y., ktorá mala byť namontovaná na vozidlo H.-L. (H.), č. chasis: W., ŠPZ: J.-XXX
L., montáž spojkovej sady na základe objednávky žalovaného vykonala spoločnosť Camion servis,
s.r.o.. Na základe faktúry žalovaného č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.06.2012 žalobca zaplatil žalovanému
za spojkovú sadu sumu 562,10 eur a na základe faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.7.2012 zaplatil
žalovanému za servisné práce sumu 419,40 eur. Poukázal na to, že po necelom roku sa na vozidle začali
prejavovať závady - problém s radením a na prístrojovej doske vypisovalo „výpadok spojky“. Na základe
toho si žalobca so súhlasom žalovaného dal dňa 09.05.2013 vymeniť spojku v servise Motor-Car spol. s
r.o. v Poprade, aj novú spojku dodal žalovaný. Dňa 09.05.2013, si žalovaný vymenenú spojku prevzal od
servisu na reklamáciu. Žalovaný po siedmych mesiacoch vydal dňa 18.12.2013 rozhodnutie o reklamácii,
ktorým túto zamietol s odôvodnením, že spojková sada nebola zakúpená u neho. Uviedol, že podľa
písomného vyjadrenia spoločnosti Motor-Car Poprad, spol. s r.o. zo dňa 16.01.2014 bola demontovaná
spojková sada namontovaná na danom vozidle od prvovýroby, spojková sada bola označená logom
Mercedes-Benz a objednávacími číslami patriacimi spoločnosti Mercedes-Benz. Na základe uvedeného
mal žalobca za to, že nedošlo k namontovaniu zakúpenej spojkovej sady na vozidlo, teda ani k dodaniu



zaplateného tovaru a jeho montáži, preto je kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným neplatná a na
strane žalovaného tým došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, keďže sumu 981,50 eur
žalovaný nevrátil žalobcovi.
Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť. Uviedol, že výmena spojkovej sady za novú, kúpenú žalobcom
od žalovaného, bola uskutočnená dňa 27.06.2012 v zmysle zákazkového listu č. XXXXXXX spoločnosti
Camion servis, s.r.o., ktorá vylučuje možnosť nerealizovania výmeny. Poukázal na to, že žalobca
nepreukázal svoje tvrdenie, že zakúpená spojková sada nebola do predmetného vozidla skutočne
namontovaná. Okrem toho zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že po výmene spojkovej sady nedošlo k
neskoršej výmene za originálny diel značky Mercedes-Benz a taktiež nepreukázal, že spojková sada,
ktorú na reklamáciu odovzdal, bola skutočne vymontovaná z predmetného vozidla. Mal za to, že u
žalobcu došlo k zámene vymontovaných dielov. Zdôraznil, že zo skutočností tvrdených žalobcom teda
nevyplýva, že by sa žalovaný bezdôvodne obohatil.
Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 24Cb/190/2014-52 zo dňa 30.1.2015 žalobe vyhovel, uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 981,50 eur, spolu s úrokom z omeškania 8,15 % ročne
od 19.2.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Vo zvyšku úroku z omeškania, t.j. v sadzbe
prevyšujúcej 8,15 % a za obdobie od 18.7.2012 do 18.2.2014, žalobu zamietol.
Na základe odvolania podaného žalovaným, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, uznesením č.k.
4 Cob/106/2015-94 zo dňa 27.4.2017 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.
Súd prvej inštancie následne umožnil stranám vyjadriť sa k rozhodnutiu odvolacieho súdu, podať
prípadné doplňujúce vyjadrenia a ďalšie dôkazy. Ani jedna strana nepredložila žiadne vyjadrenie, ani
ďalšie dôkazy. Strany za týchto okolností, a s prihliadnutím na dôvody zrušenia rozsudku, nemali
námietky, aby spor bol rozhodnutý bez nariadenia ďalšieho pojednávania.
V súlade so závermi odvolacieho súdu, súd prvej inštancie opätovne zhodnotil listinné dôkazy
predložené stranami, prihliadal pritom na nesporné tvrdenia strán, a dospel k tým istým skutkovým
zisteniam:
Žalobca sa so žalovaným dohodol na výmene spojkovej sady na vozidle žalobcu Mercedes s ŠPZ: J.-
XXXBX. Súd mal za to, že nešlo o vozidlo s ŠPZ J.-XXXBA, vozidlo s takouto ŠPZ nebolo opravované,
vo faktúre č.XXXXXXXXXX bola chyba v písaní, medzi stranami nebolo sporné, v ktorom vozidle mala
byť spojka vymenená a ktoré vozidlo je predmetom sporu. Konštatoval, že spojkovú sadu určenú na
výmenu si žalobca kúpil od žalovaného, výmenu spojky mala vykonať Camion servis, s.r.o.. Za spojkovú
sadu žalovaný dňa 12.06.2012 vystavil žalobcovi faktúru č. XXXXXXXXXXX na sumu 512,10 eur s
DPH, ktorú žalobca zaplatil. Za vykonané servisné práce na vozidlách žalovaný dňa 10.07.2012 vystavil
žalobcovi faktúru č.XXXXXXXXXX na sumu 1.744,75 eur, pričom za práce na vozidle J.-XXXBX, vo
faktúre chybne napísaný A, namiesto X, bola žalobcovi účtovaná, suma 419,40 eur, ktorú žalobca taktiež
zaplatil. Podkladom pre vystavenie faktúry bola faktúra Camion servis, s.r.o., č. XXXXXXXXXX zo dňa
04.06.2012 na sumu 349,50 eur bez DPH, t.j. 419,40 eur s DPH, podľa ktorej práce boli vykonané na
základe zákazkového listu č. XXXXXXX a daňová povinnosť vznikla dňa 02.06.2012. Dňa 09.05.2013
žalobca z dôvodu signalizácie opotrebenia spojky odovzdal vozidlo so súhlasom žalovaného do servisu
Motor-Car Poprad, spol. s r.o., v ktorom bola spojková sada demontovaná a bola vykonaná montáž novej
spojkovej sady, ktorú dodal znovu žalovaný. Demontovanú spojku si priamo zo servisu prevzal žalovaný
na vybavenie reklamácie. Dňa 18.12.2013 žalovaný reklamáciu zamietol z dôvodu, že reklamovaná
spojková sada bola namontovaná v prvovýrobe na novom vozidle alebo ide o originálny diel zakúpený
v servisnej sieti MB, spojková sada teda nebola zakúpená u žalovaného. Žalovaný poukázal na to,
že rok výroby taniera a lamely (september 2006) skôr poukazuje na originálnu sadu montovanú v
tomto vozidle, ktorého dátum uvedenia do prevádzky je 12.12.2007, nie je možné, aby žalovaný v
roku 2012 predal žalobcovi spojkovú sadu vyrobenú v roku 2006 a s logami a originálnymi číslami
výrobcu vozidla MB, ale vždy iba s označením a číslami výrobcu Valeo. Dňa 16.01.2014 spoločnosť
Motor-Car Poprad, spol. s r.o., na žiadosť žalobcu písomne potvrdila, že dňa 09.05.2013 demontovaná
spojková sada, bola na vozidle ŠPZ J.-XXXBX namontovaná od prvovýroby. Právny zástupca žalobcu
preto listom zo dňa 04.02.2014 požiadal žalovaného o prehodnotenie reklamácie, o zistenie stanoviska
spoločnosti Camion servis, s.r.o., a to najneskôr do 18.02.2014, s tým, že ak po uplynutí tejto lehoty bude
žalovaný trvať na neuznaní reklamácie, uplatní si svoje právo na súde. Listom zo dňa 18.02.2014 právny
zástupca žalovaného odpovedal na pokus o zmier a uviedol, že Camion servis, s.r.o., odmietla akékoľvek
pochybnosti o výmene náhradného dielu, práca bola vykonaná dňa 27.06.2012 podľa zákazkového listu
č. XXXXXXX, pri použití náhradných dielov dodaných klientom.
Zhodnotením dôkazov mal súd za dostatočne preukázanú rozhodujúcu skutočnosť, že spojková sada
na vozidle J.-XXXBX nebola v júni 2012 vymenená za novú spojkovú sadu zakúpenú od žalovaného.



Vyjadrenie autorizovaného servisu súd považoval za dôveryhodnejší dôkaz ako čestné prehlásenie
vedúceho Camion servis, s.r.o.. Autorizovaný servis súd považoval za nestrannú osobu, ktorá nemala
žiadny záujem na výsledku sporu, čo sa nedá povedať o servise, ktorý mal spornú výmenu vykonať.
Okrem toho vedúci Camion servis, s.r.o. v prehlásení tvrdil, že spornú výmenu spojky vykonali dňa
27.6.2012, a to podľa zákazkového listu č. XXXXXXX, pričom práca bola fakturovaná žalovanému
faktúrou č. XXXXXXXXXX. Výmenu spojky na vozidle J.-XXXBX však Camion servis, s.r.o. fakturovala
žalovanému už dňa 04.06.2012, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej daňová povinnosť vznikla
dňa 02.06.2012, kedy bola, resp. mala byť výmena aj vykonaná. V dôkazoch predložených žalovaným,
ktoré sa týkali prác vykonaných a fakturovaných spoločnosťou Camion servis, s.r.o. bol evidentný rozpor,
čo bol ďalší dôvod, prečo súd nepovažoval čestné vyhlásenie za dôveryhodné. Dodatočné spochybnenie
žalovaného, že faktúra č. XXXXXXXXXX neexistuje, súd vyhodnotil ako účelové a najmä oneskorené.
Súd neprijal argument žalovaného, že žalobca nepreukázal, že po výmene spojkovej sady nedošlo k
neskoršej výmene za originálny diel MB. Uviedol, že v konaní nevyšlo najavo nič, čo by nasvedčovalo
tomu, že na vozidle bol v čase od júla 2012 do mája 2013 vykonaný ďalší servisný zásah do spojky.
Mal za to, že nič nenasvedčovalo ani tomu, že by došlo k zámene demontovanej spojkovej sady za inú,
žalobca ju nikdy nemal u seba. V neprospech žalovaného súd hodnotil aj to, že neprimerane dlhú dobu
vybavoval reklamáciu žalobcu a počas celej tejto doby mal demontovanú spojku u seba. Konštatoval,
že to všetko v konečnom dôsledku spochybňuje námietky žalovaného, že posudzovaný náhradný diel
nezodpovedal najazdeným 500.000 km.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1, § 536 ods. 1 a 2,
§ 538, § 409 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 369 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, §
1 ods. 1 až 3 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a uplatnený nárok žalobcu vyhodnotil ako dôvodný.
Vzťah medzi stranami súd posudzoval ako obchodný vzťah zo zmluvy o dielo a kúpnej zmluvy.
Konštatoval, že žalobca poveril vykonaním diela inú osobu, Camion servis, s.r.o., ktorá do vozidla
nenamontovala spojkovú sadu, ktorú si žalobca kúpil od žalovaného, za nevykonanie dohodnutej
výmeny náhradného dielu však žalovaný nesie zodpovednosť tak, akoby výmenu nevykonal sám.
V dôsledku toho si žalovaný nesplnil povinnosť vykonať dohodnuté dielo, ani povinnosť previesť na
žalobcu vlastnícke právo k zakúpenej spojkovej sade, preto je povinný vrátiť žalobcovi zaplatenú kúpnu
cenu a cenu za dielo. Uviedol, že žalovaný je povinný plniť titulom vydania bezdôvodného obohatenia
vzniknutého plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Mal za to, že zmluva zanikla odstúpením pre
podstatné porušenie zmluvy podľa § 345 Obchodného zákonníka, kedy za oznámenie o odstúpení od
zmluvy bolo potrebné považovať žalobu. Súd preto vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 981,50 eur s úrokom z omeškania od 19.02.2014, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s
vydaním bezdôvodného obohatenia, nakoľko v pokuse o zmier žalobca určil žalovanému lehotu na
vybavenie reklamácie do 18.2.2014. Zároveň súd priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie
odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky podľa § 365 ods.1 písm. a) CSP, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b), konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365
ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Mal tiež za to, že súd prvej inštancie odňal žalovanému možnosť
konať pred súdom.
Žalovanému nebolo jasné, ako prišiel súd k záveru, že žalovaný nemá záujem, aby bola vec rozhodnutá
bez nariadenia pojednávania. Zastával názor, že súd prvej inštancie si vec opätovne zjednodušil a
pokúsil sa vec si po svojom vysvetliť a bez toho, aby strany vypočul a vec riadne vysvetlil, vyložil
si vlastné závery jednostranne v neprospech žalovaného. Mal za to, že ak súd uviedol, že išlo o
auto so ŠPZ: J.-XXXBX, potom sa nevysporiadal so skutočnosťou, že prehľad jázd bol doložený za
auto Y. O. Z., pričom spojka mala byť montované do vozidla H. L. C.. Poukázal na to, že uvedeným
žalobca nevyvrátil tvrdenia žalovaného o tom, kedy sa mala vykonať výmena spojky (či 02.06.2012,
ako tvrdil žalobca alebo 27.06.2012, v zmysle dôkazov predložených žalovaným). Nesúhlasil s tým, že
súd vyhodnotil zásadné dôkazy predložené žalobcom za preukázané napriek tomu, že ich žalovaný
zásadne spochybnil a pochybnosti neboli odstránené. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa neriadil
poučením odvolacieho súdu, iba sa arbitrárne priklonil na strane žalobcu napriek tomu, že všetky kľúčové
dôkazy boli spochybnené. Žalovaný nevedel vyvodiť, v čom mal byť autorizovaný servis nestrannejší
ako spoločnosť Camion servis, s.r.o.. Nesúhlasil s odôvodnením v bode 20. napadnutého rozhodnutia, v



ktorom sa súd pokúsil vyjasniť, či k plneniu došlo dňa 02.06.2012 alebo 27.06.2012, ako tvrdil žalovaný.
Poukázal na zásadný rozpor, a to že Camion servis, s.r.o. výmenu spojky nevykonal dňa 02.06.2012 a
nefakturoval ho faktúrou č. XXXXXXXXXX, ale výmenu spojky vykonal až dňa 27.06.2012 a fakturoval
ho faktúrou č. XXXXXXXXXX. Zdôraznil, že uvedená spoločnosť faktúru č. XXXXXXXXXX vôbec nemá
evidovanú v účtovníctve. Za nepravdivé a irelevantné považoval tvrdenie, že žalovaný sa v pôvodnom
konaní k tomuto dôkazu nevyjadril, pretože žalovaný jednak nemal ako vedieť, že sa jedná o podvrh a
jednak to bol samotný súd, ktorý rozpor nepostrehol a nezaoberal sa ním. Poukázal na to, že prehľad
jázd predložený žalobcom, sa týkal iného vozidla, pričom ale sedela ŠPZ. Uvedené podľa žalovaného
doložilo nedôveryhodnosť dôkazov predložených žalobcom. Zastával názor, že ak žalobca predkladá
dôkazy - faktúry, ktoré iné strany nemajú v účtovníctve, čo žalovaný preukázal vyjadrením vyjadrením
spoločnosti Camion servis, s.r.o., a dokladá dôkazy, ktoré na prvý pohľad vykazujú vady a súd tieto
dôkazy jednostranne vykladá v prospech žalobcu a ani nepožaduje od žalobcu, aby vysvetlil zásadné
rozpory na pojednávaní, potom súd nepostupuje podľa procesných predpisov a nemohol vydať zákonné
rozhodnutie. Uviedol, že podľa zásad CSP, vyvrátená dôveryhodnosť dôkazov predložených žalobcom,
mu mala byť pričítaná na neprospech, čo sa však nestalo. Mal za to, že súd prvej inštancie, aby obišiel
fakt, že sa nezaoberal zásadnou technickou pripomienkou, že je technicky nemožné, aby spojka na
ťahači po 6 rokoch používania a odjazdení cca 650 000 km mala nepatrné opotrebenie a vôbec nebola
zrejmá reklamovaná závada, sa zaoberal špekulatívnymi úvahami o tom, ako dlho trvala reklamácia u
žalovaného, pritom mal súd informáciu, že konanie trvalo tak dlho preto, že si skúmanie spojky vyžiadal
dodávateľ žalovaného. Namietal, že súd uprel žalovanému právo konať pred súdom a rozhodol bez
nariadenia pojednávania, selektívne zhodnotil dôkazy a opätovne všetky dôkazy žalobcu vyhodnotil ako
dôveryhodné a dôkazy žalovaného ako nedôveryhodné, čo odôvodnil arbitrárne. Okrem toho namietal,
že súd neskúmal výšku bezdôvodného obohatenia, pričom je zrejmé, že k obohateniu v takej výške by
nikdy nemohlo dôjsť s ohľadom na to, že strany sporu sú platcovia DPH. S ohľadom na uvedené navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 05.02.2018. Napadnutý
rozsudok považoval za vecne i právne správny. Ohľadom námietky žalovaného k dôkazu - prehľad jázd -
poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 18.07.2016. Zopakoval, že čo sa týka pehľadu jednotlivých jázd, tak
jednotka č. XXXXX bola najskôr namontovaná na vozidle H. C., Š.: J.-XXX L. a následne po odpredaji
tohto vozidla, bola táto jednotka namontovaná na vozidlo Y. V., Š.: J. XXX M.. Z uvedeného podľa jeho
názoru vyplýva, že v čase vykonania údajnej výmeny spojkovej sady na vozidle H. C., Š.: J.-XXX L.
bola namontovaná jednotka č. XXXXX. Uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že spoločnosť
Camion servis, s.r.o. vystavila žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX, v ktorej údaje ale nezodpovedajú
realite (stav km) a žalovaný ju uhradil. Mal za to, že dôkazy, ktoré žalovaný vo veci predložil sú v rozpore s
vykonaným dokazovaním a s dôkazmi predloženými žalobcom. Poukázal na to, že nemôže byť pravdivá
skutočnosť uvádzaná v čestnom vyhlásení spoločnosti Camion servis, s.r.o. zo dňa 23.03.2015, že na
vozidle žalobcu H. R., Š.: J.-XXX L. malo byť najazdených 0542786 km ku dňu 27.06.2012, nakoľko
podľa prehľadu jázd bolo na konci tohto dňa na vozidle zaznamenaných 552 769 km. Vzhľadom na
uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Zároveň si voči
žalovanému uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 19.03.2018. K tvrdeniu
žalobcu, že palubná jednotka týkajúca sa zaznamenávania knihy jázd mala byť najprv umiestnená na
jedno vozidlo a potom na iné vozidlo poukázal na to, že žalobca týmto vniesol do konania ďalšie tvrdenia,
ktoré doteraz neuvádzal, čo žalovaný považoval za neprípustné a naviac nezdokladované. Ohľadom
fakturácií trval na predchádzajúcich vyjadreniach a poukaz žalobcu na manipulovanie dôkazov zo strany
žalovaného, resp. spoločnosti Camion servis, s.r.o. považoval taktiež za nové tvrdenia. Keďže žalobca
nepredložil uvádzané argumenty na výzvu súdu prvej inštancie, považoval ich žalovaný za neskoro
podané a preto by sa na ne nemalo prihliadať.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia, postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

6. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.



7. Podľa čl. 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto
konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

8. Podľa čl. 15 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

9. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez
návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje
procesným postupom podľa tohto zákona.

12. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/190/2014-111 zo dňa 10.11.2017, pretože vykazuje známky
vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali
za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom
iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného
rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

17. Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá znamená, že záver,
ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je
vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Tento jeho postup však
musí byť v istom zmysle objektivizovaný konceptom takého hodnotenia dôkazov, ktoré obstojí z hľadiska
jeho prípadného rozporu so zákazom arbitrárnej jurisdikčnej ľubovôle, t. j. voľnosť hodnotenia dôkazov
neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia,
naopak, konečné meritórne rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu
s priebehom konania. Nevyhnutným predpokladom tohto konceptu hodnotenia dôkazov je náležité
odôvodnenie procesu prisudzovania dôkaznej sily jednotlivým vykonaným dôkazom v odôvodnení
meritórneho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení
dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo
zisteného skutkového stavu veci, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe a pod.. Súd každý
dôkaz hodnotí najskôr individuálne a potom všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa rozhodnutia
R V/1968 „V konaní zhromaždený materiál treba zhodnotiť. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých



dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Súd nie je obmedzovaný zákonnými predpismi v tom
zmysle, ako ten či onen dôkaz hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov). Hodnotiaca úvaha súdu
však nie je ľubovoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti má
súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd pritom nie je viazaný žiadnym poradím
významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov.“

18. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa neriadil poučením odvolacieho súdu a zásadné
nejasnosti neodstránil a taktiež, že súd sa arbitrárne priklonil na stranu žalobcu. Odvolací súd považuje
tieto námietky za nedôvodné a poukazuje na to, že v napadnutom rozsudku č.k. 24Cb/190/2014-111
zo dňa 10.11.2017 súd prvej inštancie odstránil všetky nedostatky, ktoré mu odvolací súd vytkol v
uznesení č.k. 4Cob/106/2015-94 zo dňa 27.04.2017, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava
I č.k. 24Cb/190/2014-52 zo dňa 30.01.2015 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie
po vrátení veci konal v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a vysporiadal sa so
všetkými skutočnosťami relevatnými pre rozhodnutie vo veci a spornými otázkami, ktoré mu odvolací
súd nariadil. Odvolací súd má za to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd sa v
konaní zaoberal skutočnosťami uvádzanými tak žalobcom ako i žalovaným. Súd zároveň dostatočným
spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za sporné a ktoré za nesporné, z ktorých dôkazov
vychádzal i ako ich vyhodnotil a vec právne posúdil. Svoje závery súd riadnym a zároveň presvedčivým
spôsobom odôvodnil a dostatočným spôsobom sa vysporiadal so všetkými skutkovými i právnymi
skutočnosťami, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Vykonané dôkazy následne súd
vyhodnotil v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa CSP. K skutočnostiam namietaným
žalovaným, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v bode 13. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia uviedol na základe akých skutočností dospel k záveru, že výmena spojkovej sady bola
vykonaná na vozidle Mercedes s ŠPZ: J.-XXXBX. Rovnako sa súd v bode 20. odôvodnenia napadnutého
rozsudku vysporiadal s tým, na základe akých dôvodov považoval vyjadrenie autorizovaného servisu
Motor-Car Poprad spol. s.r.o. za dôveryhodnejší dôkaz ako čestné prehlásenie Camion servis, s.r.o..
Tu je potrebné zdôrazniť, že prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že
sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva (napríklad
svedok), a či správa sama osebe je svojím obsahom pravdepodobná, alebo nie, až potom môže súd
pristúpiť k posudzovaniu, resp. hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Odvolací súd
v zmysle uvedeného zastáva názor, že súd prvej inštancie pri posudzovaní dôveryhodnosti týchto
dôkazov dôvodne uprednostnil vyjadrenie Motor-Car Poprad spol. s.r.o., nakoľko autorizovaný servis
považoval za nestrannú osobu na rozdiel od servisu, ktorý spornú výmenu vykonal. Súd prvej inštancie
v konaní nevykonal len jediný dôkaz navrhnutý žalobcom - výsluch vodiča kamiónu, čo odôvodnil tým,
že tento dôkaz nemohol objasniť spornú skutočnosť. Súd následne dôkazy hodnotil podľa § 191 CSP,
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Odvolací súd je v zmysle uvedeného toho názoru, že súd v napadnutom
rozsudku dostatočne zistil skutkový stav veci, vykonal dostatočné množstvo dôkazov, riadne odôvodnil
prečo nevykonal ďalšie dôkazy a následne dospel k správnym právnym záverom a vec správne právne
posúdil, pričom odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky atribúty podľa ustanovenia § 220 CSP.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď
na všetky námietky a argumenty strán, ale len na tie relevantné, ktoré sú podstatné a nevyhnutné pre
správe a zákonné posúdenie žalovaného nároku a rozhodnutie vo veci.

19. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci odvolacím
súdom uznesením č.k. 4Cob/106/2015-94 zo dňa 27.04.2017, vyzval prípisom zo dňa 14.06.2017 obe
strany na podanie doplňujúcich vyjadrení a dôkazov, na ktorú strany nereagovali. Rovnako súd stranám
oznámením zo dňa 07.09.2017 dal na vedomie, že vo veci nebude nariadené pojednávanie v zmysle §
177 ods. 2 písm. a) CSP s dovetkom, že ak s postupom nesúhlasia, majú oznámiť dôvody v lehote 30
dní od doručenia prípisu. Ani na toto oznámenie žiadna zo strán nereagovala a nevyslovila nesúhlas.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že kontradiktórny civilný sporový proces zvýšil požiadavky na
procesnú aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú diligenciu (zodpovednosť) so sankčnými
dôsledkami v prípadoch procesnej pasivity. Odvolací v tejto súvislosti  zdôrazňuje, že súd prvej inštancie
dal žalovanému možnosť vyjadriť sa a navrhnúť ďalšie dôkazy v konaní, ktorú však žalovaný nevyužil.
Rovnako žalovaný nemal námietky, aby bol spor rozhodnutý bez nariadenia ďalšieho pojednávania,
túto skutočnosť namietal až v odvolacom konaní. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol po zrušení
rozhodnutia a vrátení veci odvolacím súdom v konaní pasívny, nariadenia ďalšieho pojednávania sa
nedožadoval a následky svojej procesnej pasivity sa snaží zvrátiť v odvolacom konaní. Námietku



žalovaného, že súd uprel žalovanému pred súdom a rozhodol bez nariadenia pojednávania, odvolací
súd preto považoval za nedôvodnú.

20. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal zásadnou technickou pripomienkou, že
je technicky nemožné, aby spojka na ťahači po šiestich rokoch používania a odjazdení 650 000 km mala
nepatrné opotrebenie a vôbec nebola zrejmá reklamovaná vada. Žalovaný na preukázanie tohto tvrdenia
nepredložil žiadne dôkazy, ani nenavrhol znalecké dokazovanie, či vyžiadanie odborného vyjadrenia od
odborne spôsobilej osoby. Odvolací súd poukazuje na to, že sporovom procese sa uplatňuje prejednacia
zásada, súd nemá vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového
stavu, súd nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval
i túto námietku žalovaného za nedôvodnú.

21. Odvolací súd dodáva, že pri skúmaní opodstatnenosti výšky žalobcom uplatneného nároku
vychádzal z faktúr predložených v konaní žalobcom, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a na základe
ktorých mal preukázanú výšku bezdôvodného obohatenia v sume priznanej žalobcovi súdom prvej
inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že skúmanie a rozhodovanie o dodržiavaní účtovných a daňových
predpisov stranami sporu nie je v právomoci súdu a tieto skutočnosti nemajú vplyv na vznik alebo
existenciu práv a povinností, ktoré sú predmetom sporu, odvolací súd na argumentáciu žalovaného, ktorý
namietal výšku žalobcom uplatňovanej sumy bezdôvodného obohatenia a to vzhľadom na skutočnosť,
že strany sporu sú platcovia DPH, neprihliadal.

22. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

23. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k.
24 Cb/190/2014-111 zo dňa 10.11.2017 potvrdil ako vecne správny.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia  byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Cb/190/2014", "guid": "95d4975b-0e0c-45e3-85fb-63693acc59c5:cd6a33d0-66b2-4283-9ae8-cba7e40abdba", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "00ffe42d-e9ea-4668-bbe2-3bbc02e8f0c0:da0d1e87-f441-4194-aa2b-b00ffe6746c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1314206185.2", "spisova_znacka": "4Cob/112/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/112/2018 z 21. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-08-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1314206185.2"}, {"guid": "3a6dfae4-3d40-4f7e-b7bb-b76d55a81fa5:19cdcf78-526d-43d0-bd14-bb972e5fb97b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7515211209.1", "spisova_znacka": "4Cob/106/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/106/2015 z 16. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-09-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7515211209.1"}, {"guid": "95d4975b-0e0c-45e3-85fb-63693acc59c5:cd6a33d0-66b2-4283-9ae8-cba7e40abdba", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Cb/190/2014", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 24Cb/190/2014 z 6. 3. 2019", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/95d4975b-0e0c-45e3-85fb-63693acc59c5:cd6a33d0-66b2-4283-9ae8-cba7e40abdba"}], "citovane_v": []}