Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/407/2016 z 8. 7. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. júla 2019, sp. zn. 14Co/407/2016, ECLI:SK:KSBA:2019:1314227992.1 Krajský súd Bratislava | 14Co/407/2016 | ECLI:SK:KSBA:2019:1314227992.1 | 2019-07-08 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 255 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/979e0c57-5663-43f2-be75-12b7c1617c11 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1314227992.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/407/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314227992
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1314227992.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek JUDr.
Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobkyne: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. č. XXX, štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Tomáš Havlík, advokát, AK v Bratislave, Mickiewiczova
9, proti žalovaným: 1. Ing. M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. 6, štátny občan SR, 2. V.. I. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H., I. 6, štátny občan SR, obaja v zastúpení: I.. Michal Šaling, advokát, AK v
Bratislave, Konventná 9, o určenie obsahu vecného bremena, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.06.2016, č.k. 44C/354/2014-139, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 23.05.2016, č.k.
44C/354/2014-139 p o t v r d z u j e .

Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh žalobkyne zamietol a uložil jej povinnosť zaplatiť
žalovaným trovy konania vo výške XXX,XX- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V tomto konaní sa žalobkyňa najprv domáhala zrušenia práva vecného bremena, vyplývajúceho
zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 12.05.2003, následne po pripustení zmeny petitu sa
žalobkyňa domáha určenia obsahu práva vecného bremena, zriadeného citovanou zmluvou v prospech
vlastníkov pozemku parc. č. XXXX/X. v tom smere, že žiada určiť, že obsahom predmetného vecného
bremena nie je právo prechodu a prejazdu k novostavbe rodinného domu na pozemku parcelné číslo
XXXX/X k. ú. M.. Predmetné právo vyplývajúce z vecného bremena je zapísané v katastri nehnuteľnosti
na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. M. k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 záhrady ako právo
prechodu, prejazdu a uloženie inžinierskych sieti cez parcelu č. XXXX/X v prospech vlastníkov parcely
č. XXXX/X v rozsahu geometrického plánu XX/XX podľa V- XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal
posúdením formulácie žalobného petitu z hľadiska preukázania naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení obsahu práva, vyplývajúceho z vecného bremena, resp. jeho obmedzenia.
Pri formulácii petitu žaloby bolo treba, aby žalobca vychádzal z hmotnoprávneho odôvodnenia
svojho nároku. Znamená to, že musí zvážiť, aká povinnosť účastníkovi právneho vzťahu vyplýva z
hmotnoprávnej normy, o ktorú žalobu opiera. Zákon v ustanovení § 151n ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník ( ďalej len „O.z.) výslovne vymedzuje obsah vecných bremien tak, že vlastník
zaťaženej nehnuteľnosti je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. V zmluve o zriadení
vecného bremena je uvedené, že obsahom vecného bremena je právo prechodu, prejazdu a uloženie
inžinierskych sieti: vodovod, elektrický silový kábel, plynová prípojka, a kanalizačné potrubie cez parc.



č. XXXX/X . vinice, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v šírke X,X metra pozdĺž hranice so susedným
pozemkom parc. č. XXXX/X. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáha negatívneho určenia a síce, že
obsahom predmetného vecného bremena nie je právo prechodu a prejazdu k novostavbe rodinného
domu na pozemku parc. č. XXXX/X k . ú. M.. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na takomto určení
nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem, nakoľko obsah vecného bremena je daný uvedenou zmluvou,
ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností, pričom ani prípadný vyhovujúci rozsudok by nebolo možné
zapísať do katastra nehnuteľností. V tomto smere sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou
žalovaných, podľa ktorej je takýto petit žaloby nevykonateľný aj vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti
sa na pozemku žalovaných nenachádza žiadna stavba, pričom taktiež nemožno definovať obsah
vecného bremena posudzovaním pohnútky, teda či ten, ktorý prechod cez parcelu žalobkyne smeruje k
pozemku alebo k rodinnému domu. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal aj vecnou stránkou konania na
posúdenie otázky, či prípadne vzhľadom na zamýšľanú realizáciu stavby rodinného domu žalovanými na
parcele č. XXXX/X nedochádza k neprípustnému rozširovaniu výkonu práva vecného bremena prechodu
a prejazdu k pozemku žalovaných cez pozemok žalobkyne v súvislosti s argumentáciou žalobkyne, že v
čase zriadenia vecného bremena účastníci tejto zmluvy nemohli pomýšľať na to, že vecné bremeno by
sa vzťahovalo na prechod a prejazd k rodinnému domu. V tomto smere vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že v čase uzatvárania predmetnej zmluvy o zriadení vecného bremena medzi žalobkyňou,
jej manželom a právnymi predchodcami žalovaných boli obidva predmetné pozemky druhovo určené
ako vinica (pozemok žalobkyne) a záhrada (pozemok právnych predchodcov žalovaných), avšak už v
tom čase, ako to vyplynulo z územnoplánovacej informácie mestskej časti H. M. boli oba pozemky v
území, ktoré bolo určené na malopodlažnú bytovú zástavbu. Navyše z výsluchu právnych predchodcov
žalovaných jednoznačne vyplynulo, že oni sami mali zabezpečené vecné bremeno prechodu a prejazdu
k svojej parcele zmluvou uzatvorenou s právnym predchodcom žalobkyne p. R. a iba na naliehanie
žalobkyne a jej manžela súhlasili s uzatvorením novej zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorou
vlastne vyšli v ústrety žalobkyni, ktorá si v tom čase stavala na parcele č. XXXX/X rodinný dom, pričom
sami si preložením cesty skomplikovali prístup k svojmu pozemku. Za tento ústupok si preto vymienili
v novej zmluve o zriadení vecného bremena uloženie všetkých v nej uvedených inžinierskych sieti z
dôvodu, že taktiež mienili na svojej parcele č. XXXX/X postaviť rodinný dom, čo však z dôvodu zmeny
ich rodinnej situácie nezrealizovali. Právni predchodcovia žalovaných zhodne potvrdili, že úmysel stavať
na ich parcele rodinný dom bol žalobkyni a jej manželovi v čase uzatvárania zmluvy o zriadení vecného
bremena známy. V tomto smere súd prvej inštancie mal za to, že tieto skutkové okolnosti neboli známe
odvolaciemu súdu pri rozhodovaní rozsudkom z 24.04.2012, č. k. 8Co 182/2011-236 v rámci konania
14C 49/2009, na odôvodnenie ktorého sa žalobkyňa odvolávala. Súd prvej inštancie mal za to, že
nie je preto závermi odvolacieho súdu v tomto smere viazaný vzhľadom na nové skutkové okolnosti
preukázané v tomto konaní. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že pri zriaďovaní vecného
bremena zmluvou s právnymi predchodcami žalovaných mala žalobkyňa vedomosť, že vecné bremeno
sa zriaďuje do budúcna aj na prechod a prejazd k prípadnému rodinnému domu. Z uvedených dôvodov
súd prvej inštancie preto návrh žalobkyne zamietol.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého žalovaným,
ktorí mali vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania, nakoľko si ich náhradu neuplatnila. Trovy
konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX- Eur.

5. Súdu prvej inštancie doručila žalobkyňa odvolanie, v ktorom rozsudok súdu prvej inštancie napáda
v celom rozsahu, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z dôvodu, že súd
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaní v
1. a 2. rade žiadajú, aby príslušný stavebný úrad vydal rozhodnutie, na základe ktorého na ich pozemku
umiestni stavbu - „Novostavba izolovaného RD“, prístup a prípojky na základe zmluvy o zriadení vecného
bremena práva prechodu, prejazdu a uloženie inžinierskych sietí. V predmetnom územnom konaní
vzniesla žalobkyňa občiansko-právnu námietku, v ktorej namieta, že účastníčku územného konania
nemožno zaťažovať nad mieru, s ktorou zriaďovatelia vecného bremena nemohli, s prihliadnutím na
okolnosti konkrétneho prípadu, počítať. Účastníčku konania tak nemožno zaťažovať tak, že by cez
pozemok, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, bol zriadený prístup k novostavbe rodinného domu.
Súčasne od nej nemožno vonkoncom požadovať, aby vybudovaním spevnených plôch na pozemku,
ktorý je jej výlučným vlastníctvom, došlo nezvratne k zmene charakteru pozemku účastníčky územného
konania, t.j. pozemku kvalifikovaného ako „Vinice“. Ďalej žalobkyňa uviedla, že otázku, či je obsahom
predmetného vecného bremena aj právo prechodu alebo prejazdu k novostavbe rodinného domu,
ktorý žalovaní v 1. a 2. rade mienia realizovať na pozemku parcelné č. XXXX/X, nie je oprávnený v



územnom konaní posudzovať stavebný úrad. Túto otázku je oprávnený posúdiť výlučne súd, a to práve
na základe určovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP. Práve na základe rozhodnutia
súdu, ktorým by bolo určené, či obsahom vecného bremena je alebo nie je aj právo prechodu a prejazdu
k novostavbe rodinného domu, by bol medzi účastníkmi konania vytvorený záväzný právny rámec, ktorý
by bol zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi, pričom tento právny rámec by bol záväzný
aj pre príslušný stavebný úrad. Taktiež prípadný vyhovujúci rozsudok v zmysle petitu žaloby žalobkyne
by bol vykonateľný práve tým spôsobom, že by bol medzi účastníkmi konania vytvorený záväzný právny
rámec, ktorý by bol zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi, pričom tento právny rámec by
bol záväzný aj pre príslušný stavebný úrad v územnom konaní vedenom pred Mestskou časťou H. - M..
Z tohto dôvodu je žalobkyňa názoru, že na požadovanom určení má naliehavý právny záujem. Aj napriek
skutočnosti, že súd prvej inštancie dospel k názoru, že v predmetnej právnej veci absentuje naliehavý
právny záujem žalobkyne na požadovanom určení, zaoberal sa meritom predmetnej právnej veci, a to
aj napriek tomu, že skúmať vec z vecnej stránky je a-priori vylúčené. Podľa názoru žalobkyne medzi
účastníkmi konania nikdy neexistovala vôľa zriadiť vecné bremeno za účelom prístupu k rodinnému
domu. Toto vecné bremeno bolo zriadené výlučne za účelom zriadenia prechodu k pozemku, ktorý
bol druhovo klasifikovaný ako „Záhrady“ s umiestnením mimo zastavaného územia obce, pričom išlo o
pozemok, na ktorom sa podľa popisu spôsobu využívania pozemku, vyplývajúceho z výpisu z katastra
nehnuteľností, pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny.
V zmysle územnoplánovacej informácie I. časti H. - M. zo dňa 11.04.2007, bola na pozemku parcelné č.
XXXX/X výstavba rodinného domu realizovateľná výlučne v prípade zabezpečenia dopravného prístupu
na pozemok a napojenia na technickú infraštruktúru v rámci rozvojovej lokality, ktorú tvoria nezastavané
parcely komunikáciami Na medzi, F., C.. Z tohto dôvodu bolo Mestskou časťou H. - M. zvolané na deň
28.06.2007 pracovné stretnutie všetkých vlastníkov pozemkov v tejto lokalite „rozvojová lokalita C. - Na
medzi“, a to najmä za účelom prejednania možnosti a spôsobu urbanizácie územia. Tohto stretnutia
sa zúčastnila aj p. Z. Q. ako vtedajšia vlastníčka predmetného pozemku z dôvodu, že tam plánovali
stavať. Na záver žalobkyňa žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že súd určí, že
obsahom predmetného vecného bremena zriadeného zmluvou o zriadení vecného bremena, ktorého
obsahom je právo prechodu, prejazdu a uloženia inžinierskych sieti: vodovod, elektrický silový kábel,
plynová prípojka a kanalizačné potrubie cez pozemok registra „C“, parcelné č. XXXX/X o výmere XXX
m2, a to v prospech vlastníka pozemku registra „C“, parcelné č. XXXX/X o výmere XXX m2, nie je právo
prechodu a prejazdu k stavbe - novostavba rodinného domu - na pozemku registra „C“, parcelné č.
XXXX/X o výmere XXX m2, a zároveň, aby žalovaní v 1. a 2. rade boli zaviazaní nahradiť žalobkyni trovy
konania vo výške XXX,XX € a trovy odvolacieho konania vo výške XX,XX € na účet právneho zástupcu
žalobkyne do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

6. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe
úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.
Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo
nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných
ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť
takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP.

7. Podľa § 151n O.z., vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného
tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

8. Podľa § 151o odst. 1 O. z. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu,
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním) ; ustanovenie § 134 tu platia obdobne.



9. Podľa § 151p (Zánik vecného bremena) ods. 3 O.z., ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za
primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na
vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

10. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

11. Podľa § 137 písm. a) až d), zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ platný a
účinný od 01.07.2016), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodla najmä o:
a) splnení povinností,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. V danej veci správne súd prvej inštancie pokračoval, keď sa v prvom rade zaoberal predpokladom
úspešnosti žaloby na určenie v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. (procesný právny predpis platný do
30.06.2016). Správny je záver súdu prvej inštancie, že pri formulácii petitu žaloby je potrebné, aby
žalobca vychádzal z hmotnoprávneho odôvodnenia svojho nároku.

13. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje
vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať
alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka
nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na
prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou
(obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám
sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasledujúce
Občianskeho zákonníka). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u
vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie.

14. Z aplikácie ust. § 151o ods. 3 Obč. zák. vyplýva, že vecné bremeno sa nezriaďuje ako právo viažuce
sa na konkrétnu osobu, ale viaže sa na subjekt, ktorý je vlastníkom konkrétnej nehnuteľnosti. Zmena
vlastníctva tejto nehnuteľnosti nemá vplyv na to, že sa úprava práv vlastníka nehnuteľnosti a vlastníka
susediaceho priľahlého pozemku rieši zriadením vecného bremena.

15. V predmetnej zmluve o zriadení vecného bremena je konštatované, že obsahom vecného bremena
je právo prechodu, prejazdu a uloženie inžinierskych sietí a to vodovodu, elektrického silového kábla,
plynovej prípojky a kanalizačného potrubia cez parc.č. XXXX/X - vinice, zapísané na LV č. XXXX, v šírke
X,X m, pozdĺž hranice so susedným pozemkom parc.č. XXXX/X. Je správny záver súdu prvej inštancie,
že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení obsahu práva vyplývajúceho z
vecného bremena (konkrétne, že obsahom predmetného vecného bremena nie je právo prechodu a
prejazdu k novostavbe rodinného domu na pozemku parc.č. XXXX/X k.ú. M.), pretože ako konštatoval
súd prvej inštancie, obsah vecného bremena je daný práve zmluvou o zriadení vecného bremena, riadne
zapísanou v katastri nehnuteľností. Navyše, na pozemku žalovaných sa nenachádza žiadna stavba
(novostavba rodinného domu).

16. Súd prvej inštancie posudzoval prípustnosť žaloby v zmysle starej právnej úpravy (ust. § 80
O.s.p.) a zisťoval existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, ktorý
musí byť daný ku dňu rozhodnutia, pričom právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Odvolací súd predmetnú vec prejednával už za účinnosti nového procesného
predpisu - Civilného sporového poriadku, ktorý je platný a účinný od 01.07.2016.

17. Podľa § 137 písm. a) až d), zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ platný a
účinný od 01.07.2016), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodla najmä o:
a) splnení povinností,



b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

18. Žalobkyňa sa vo veci samej domáha určenia, že obsahom predmetného vecného bremena nie je
právo prechodu a prejazdu k novostavbe rodinného domu na pozemku parc.č. XXXX/X k.ú. M..

19. S poukazom na novú procesnú úpravu účinnú od 01.07.2016 v Civilnom procesnom poriadku,
odvolací súd konštatuje, že v prípade žalobkyňou požadovaného určenia, že obsahom vecného
bremena nie je právo prechodu a prejazdu k novostavbe rodinného domu na pozemku parc.č. XXXX/
X, v danom prípade ide o určovací výrok.

20. S poukazom na ust. § 137 písm. c) CSP (účinného od 01.07.2016), možnosť žalobkyne domáhať sa
určenia, či tu právo je alebo nie je, je daná vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem; tento naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. V zmysle judikatúry a súdnej praxe, naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by
bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neistým. Určovacia žalobca nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo
ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je)
právny vzťah alebo právo (viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/112/2004). Naliehavý
právny záujem nie je pri takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto
žalobe, nedôjde k odstráneniu spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne
konanie. V takom prípade takto podaná určovacia žaloba neslúži potrebám praktického života, ale
len zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná i iná žaloba. Nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho,
aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu.
Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové
okolnosti, týkajúce sa sporu medzi účastníkmi a zároveň objasniť, prečo práve podaná určovacia
žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor vyrieši (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo/31/2011 zo 06.12.2012). Naliehavý právny záujem pri určovacích žalobách musí súd skúmať
so zreteľom na okolnosti prípadu, predovšetkým na cieľ, sledovaný podaním určovacej žaloby a
konečným zmyslom navrhovaného rozhodnutia. Žaloba o určenie spravidla nemá opodstatnenie vtedy,
ak požadované určenie je povahou predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právo je alebo nie
je, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah
sporného právneho vzťahu alebo práva.

22. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru (už podľa starej právnej procesnej úpravy platnej
do 30.06.2016), že v predmetnej prejednávanej veci nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, pretože takýmto určením by sa spornosť práva medzi stranami sporu neodstránila.
Žalobkyňa sa v danej veci súčasnou žalobou nedomáha zrušenia práva vecného bremena, pretože po
pripustení zmeny petitu sa žalobkyňa domáha určenia, že obsahom predmetného vecného bremena
nie je právo prechodu a prejazdu k novostavbe rodinného domu na pozemku par.č. XXXX/X k.ú. M.,
avšak žalobkyňa na takomto určení nemá naliehavý právny záujem, pretože obsah vecného bremena je
daný zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 12.05.2003, predmetná zmluva je zapísaná v katastri
nehnuteľností a ani vyhovujúci rozsudok by nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností, tak ako
to uviedol súd prvej inštancie.

23. K odvolacej námietke žalobkyne, že v danej veci súd prvej inštancie dospel k názoru, že tu absentuje
naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení, a napriek tomu sa súd prvej inštancie
zaoberal meritom predmetnej právnej veci a to aj napriek tomu, že skúmať vec z vecnej stránky je
apriori vylúčené, k tomu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa až následne zaoberal aj vecnou
stránkou konania, ktorou sa už nemal povinnosť zaoberať, nakoľko dospel k záveru, že žalobkyňa v
konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení obsahu práva, vyplývajúceho z



vecného bremena, resp. jeho obmedzenia. Ak súd prvej inštancie následne po zistení, že tu absentuje
naliehavý právny záujem sa vyjadril i k vecnej stránke veci, odvolací súd takýto postup nevyhodnotil ako
dôvod pre zrušenie rozhodnutia, pretože išlo o postup a konanie už nepodstatné, ktoré nebolo spôsobilé
zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Ak sa súd prvej inštancie ďalej zaoberal i vecnou stránkou
konania, závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia i v tejto časti
sú vecne správne a nie sú spôsobilé spochybniť jeho závery, uvádzané v predchádzajúcej časti. Súd
prvej inštancie s poukazom na vykonané dôkazy uviedol, že vecné bremeno bolo zriadené aj za účelom
možnosti realizácie stavby na predmetnom pozemku v súlade s územným plánom obce. Podľa čl. III
Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 12.05.2003 bolo zrejmé, že náplňou vecného bremena
nebol iba čistý prechod k záhrade, ale naopak, komplexné prístupové práva a to konkrétne uvedené
právo prechodu, právo prejazdu, uložení inžinierskych sietí - vodovod, elektrický silový kábel, plynová
prípojka a kanalizačná prípojka. Tieto práva sa bežne používajú za účelom realizácie zabezpečenia
prístupov vedenia inžinierskych sietí k stavbe, keďže k obrábaniu a užívaniu záhrady by boli uvedené
inžinierske siete nadbytočné. Navyše v konaní bola preukázaná vôľa pôvodných zmluvných strán pri
kreovaní vecného bremena, keď vedenie inžinierskych sietí cez parcelu žalobkyne si dohodli zmluvné
strany z dôvodu, že predchodcovia žalovaných chceli stavať rodinný dom pre dcéru, čo sa však napokon
neuskutočnilo. Sama žalobkyňa v tom čase realizovala stavbu rodinného domu a následne bolo pred
súdom prvej inštancie bezpochyby preukázané, že aj žalobkyni bolo zo strany právnych predchodcov
žalovaných oznámené, že časom aj oni parc.č. XXXX/X, plánujú zastavať. Neopodstatnená a nedôvodná
je preto námietka žalobkyne, že nikdy neexistovala vôľa zriadiť vecné bremeno za účelom prístupu k
prípadnému rodinnému domu.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
v plnom rozsahu potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení ust.
§ 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník; proti uzneseniu súdu prvej inštancie
vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).