Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/130/2018 z 12. 2. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. februára 2019, sp. zn. 3Cob/130/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1316216077.1
Krajský súd Bratislava | 3Cob/130/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1316216077.1 | 2019-02-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/84010ec6-13da-484d-b6d3-fd4fd29ece39
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1316216077.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/130/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316216077
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316216077.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek
senátu JUDr. Andrei Sedlačkovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu Ladislav Ondrejkovič,
TRANSPORT, Podbrezovská 6787/21, Bratislava, IČO: 22 650 415 práv. zast. JUDr. Elena Ľalíková,
advokátka, ul. Podbrezovská 34, Bratislava, proti žalovanému Železnice Slovenskej republiky,
Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, za účasti intervenienta na strane žalovaného Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/336/2016-286 zo dňa
16.10.2017 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/336/2016-286 zo dňa
16.10.2017  p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Intervenientovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému a intervenientovi trovy konania v plnom rozsahu.

2.
V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 4.12.2012 sa žalobca medzirozsudkom
domáhal určenia, že žalovaný je zodpovedný za škodu spôsobenú mu požiarom jeho objektu zo
dňa 24.4.2011. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že požiar vznikol v plechovej búde (garáži),
nachádzajúcej sa v rade garáží, ktorá bola vo vlastníctve žalovaného. Plechová búda bola postavená
na betónových obrubách, bola uzamknutá visiacim zámkom. V búde sa nachádzalo kováčske uhlie a
drevo. Búda bola oplotená z 3 strán, jej celkové oplotenie možné nebolo z dôvodu, že cez pozemok
viedla oficiálna prístupová cesta pre pracovníkov Cargo. Z Odborného posudku vypracovaného
príslušným zamestnancom Hasičského záchranného zboru vyplýva, že príčinou požiaru bolo konanie
tretej neznámej osoby. Svedok B. J. a Ing. Bc. F. F. potvrdili, že k takémuto záveru dospeli po vylúčení
poveternostných vplyvov a technických závad. Ohnisko požiaru sa nachádzalo priamo v búde, resp. pod
búdou a požiar sa preniesol aj na vedľajší pozemok, na ktorom bol objekt skladu vo vlastníctve žalobcu.
Žalobca počas konania tvrdil, že žalovaný zanedbával okolie plechovej búdy, kde sa nachádzala skládka
a vysoká suchá tráva, keďže žalovaný nevykonával pravidelnú kosbu a čistenie priestorov. Pokiaľ ide



o výskyt vysokej suchej trávy vzhľadom na ročné obdobie, kedy došlo k požiaru, t.j. začiatkom jari sa
javí súdu ako veľmi nepravdepodobné, že v tomto čase už bola tráva vysoká a suchá, uvedený názor
súdu je podložený aj fotodokumentáciou založenou v spise, aj výpoveďami svedkov X. („okolie bolo
zatrávnené 10-15 cm vysokou trávou“), A. („tráva tam bola zelená, lebo bol apríl, podľa harmonogramu
kosenia sa prvá kosba robí niekedy v máji“), W. („suchá tráva tam žiadna nebola, tráva bola zelená“). V
rozpore s týmito výpoveďami je výpoveď svedka Polakoviča, ktorý na priamu otázku uviedol, že medzi
objektom trafostanice a búdy určite bola vysoká tráva, v čase požiaru ho zaujímal síce iba požiar, ale
takáto tráva tam určite musela byť. Jeho výpoveď sa preto v tejto časti javí súdu ako nevieryhodná, a to
aj v súvislosti s ďalšou častou jeho výpovede, kedy na položenú otázku odpovedal, že ak by sa v okolí
plechovej búdy nachádzala suchá tráva, oheň by bol taký veľký, že by búda musela zhorieť do 5 minút.
Pokiaľ ide o odpad, ktorý sa mal v blízkosti plechovej búdy nachádzať, tak jeho výskyt opätovne potvrdil
svedok Polakovič, ktorý uviedol, že tam bol veľký neporiadok a nachádzali sa tam rôzne materiály, káble
a pozostatky stavby, takúto vedomosť má preto, lebo na miestach, kde vypukol požiar bol s deťmi asi 2
krát na prechádzke a taktiež aj svedok A., ktorý uviedol, že v čase po požiare mu bolo zamestnancami
povedané, že niekedy na mieste videli zvyšky izolácie káblov. Taktiež však potvrdil, že priebežne sa robí
údržba a upratovanie odpadkov a plastových fliaš ako aj iné priebežné čistenie. Pokiaľ ide o výpoveď
svedka Polakoviča, tak menovaný tiež uviedol, že nie je kontrolór, aby kontroloval objekty železníc. Z
výsluchu svedka W. a svedka A. však bolo zistené, že v objekte železničnej stanice boli pravidelne
vykonávané preventívne protipožiarne kontroly raz za 3 mesiace, posledná takáto kontrola pred vznikom
požiaru sa uskutočnila v marci 2011 aj za prítomnosti štátneho hasiča a bolo konštatované, že žiadne
závady zistené neboli. Predmetom kontroly je tak organizačné zabezpečenie ochrany, ako aj kontrola
prístupových ciest, požiarnotechnických zariadení, skladovania horľavých, nebezpečných látok a pod.
Uvedené tvrdenie mal súd za preukázané aj kópiou zápisu príslušnej strany číslo 195 z Požiarnej knihy
urobeného v marci 2011. Z výpovedí teda vyplynula tá skutočnosť, že v niektorom období sa v okolí
plechovej búdy nachádzali odpadky, ktoré však žalovaný priebežne odstraňoval a okolie čistil.

3.
Súd mal ďalej za to, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že službukonajúci výpravca, ktorý bol
upozornený viacerými osobami na vznik požiaru tento neohlásil a neprivolal hasičov. Svedok F. potvrdil,
že on svedkyňu X., službukonajúcu výpravkyňu na vznik požiaru neupozorňoval, ona uviedla, že pri
vypravovaní vlaku jej cestujúci z vlaku gestikuláciou niečo naznačoval, čomu nerozumela, naznačeným
smerom sa však išla pozrieť a zbadala dym vychádzajúci z plechovej garáže, a preto sa ihneď vrátila
do kancelárie železníc a oznámila to dozornému prevádzky, ktorý zavolal hasičov, čo je zrejmé aj z
telefónneho zápisníku, kde pod č. 206 bol zaznamenaný hovor na ohlasovňu požiarov. Aj v danom
prípade žalovaný, resp. jeho zamestnanec neporušil žiadne svoje povinnosti, ale postupoval spôsobom
potrebným na zamedzenie rozsahu vzniknutého požiaru. Z výsledkov dokazovania má súd za to, že
žalovaný neporušil žiadnu svoju zákonnú povinnosť, nekonal v rozpore s ustanovením § 415, nepotvrdilo
sa že v okolí plechovej búdy bola v čase požiaru vysoká suchá tráva, toto bolo vyvrátené viacerými
výpoveďami, ako aj fotodokumentáciou, nepotvrdilo sa že v čase požiaru bol v oblasti búdy neporiadok,
resp. skládka, z výpovede pána A.T., ktorý len sprostredkovane počul od iných osôb, že sa na mieste
požiaru niekedy nachádzali zvyšky izolácie nevyplýva, že tomu tak bolo v čase požiaru, menovaný však
potvrdil, že priestory pravidelne od neporiadku železnice čistili. Pokiaľ ide o svedka Polakoviča, tak
taktiež nebolo potvrdené, že v čase požiaru tam nejaký neporiadok alebo stavebný odpad bol, keď
hovoril o neporiadku vychádzal z toho, že niekedy v minulosti pri prechádzkach s dcérou neporiadok
pri objekte žalovaného videl. Jeho výpoveď je však podľa názoru súdu nevieryhodná, keďže sa v nej
nachádza množstvo logických rozporov, keď na jednej strane tvrdí, že tam určite v čase požiaru musela
byť vysoká tráva a na druhej strane uvádza, že v čase požiaru si všímal len požiar a nie suchú trávu
a keby tam takáto tráva bola tak by búda musela zhorieť do 5 minút. To, že žalobcovi vznikla škoda je
nesporné, avšak zodpovednosť žalovaného bude daná iba za predpokladu, že takáto škoda vznikla v
príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním. Podľa názoru súdu, ale prvý predpoklad vzniku nároku
na náhradu škody, t.j. porušenie povinnosti zo strany žalovaného, splnený nebol.

4.
V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že škoda, ktorá mu vznikla,
vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného, keďže ako už bolo vyššie uvedené,
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol. V tejto súvislosti však považoval súd za potrebné ešte
doplniť, že aj keby žalovaný niektorú z tvrdených povinností porušil, tak žalobca neuniesol dôkazné



bremeno ohľadne existencie príčinnej súvislosti, nakoľko v celom konaní nebolo preukázané, že by
prípadný neporiadok v okolí búdy bol príčinou vzniku škody, nakoľko z výpovede svedka Polakoviča
mal súd za preukázané, že požiar plechovej búdy bol taký rozsiahly a oheň taký veľký, že úplne
pohltil plechovú búdu a následne zachvátil aj objekt žalobcu, čiže príčinou vzniku škody na majetku
žalobcu nebol prípadný neporiadok v okolí plechovej búdy, ktorého existenciu sa však v čase požiaru
žalobcovi dokázať nepodarilo, ale samotná intenzita a rozsah požiaru, ktorého ohnisko sa nachádzalo
v plechovej búde, alebo pod touto búdou. Súd nebol viazaný právnym názorom Krajského súdu
v Bratislave, uvedeného v rozsudku č.k. 3Cob/253/2013-178, nakoľko tento rozsudok bol zrušený
uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 5Obdo 35/2016-217.

5.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodu, že súd za rovnakej skutkovej a
právnej kvalifikácii skutku toho istého i nadriadeného súdu, dospel k diametrálne odlišnému právnemu
záveru. Konajúca sudkyňa vôbec neodôvodnila, prečo mala na celú radu už vykonaných a zhodnotených
dôkazov iný názor než jej kolegovia z okresného i krajského súdu, ktorí sa totožnou vecou zaoberali
pred ňou. Z týchto dôvodov preto napadnutý rozsudok považuje za chybný a rozporný s ústavným
princípom predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Záver súdu, že celkové oplotenie nebolo možné, lebo
cez pozemok viedla oficiálna cesta pre pracovníkov Carga je svojvoľný, pretože táto cesta viedla spredu
od Koľajnej ulici a bola i jej uzavretá uzamknutou kovovou bránou, až po zhorenú búdu a ďalej až po
začiatok koľajiska vedie vytvorený úzky chodník, ktorý ak by sa uzavrel oplotením, stratil by na význame,
lebo ani zamestnanci Carga nemali dôvod týmto chodníkom chodiť. Ak by súd vyhovel dokazovaniu o
návrh ohliadky miesta samotného, bol by verifikoval tvrdenie žalovaného, či oplotenie pozemku aj zo
4 strany nebolo možné. Zo zápisnice o pojednávaní je zistiteľné, že žalovaný to uvádzal v súvislosti
so všetkými železničnými traťami na Slovensku a nie konkrétne v Rači. Súd neuznal výpoveď svedka
Polakoviča za vierohodnú, hoci je to výpoveď skúseného pozorovateľa požiaru, nezaoberal sa plnením
prevenčných povinností vo vzťahu k ohrozovaniu majetku vysokohorľavými látkami uskladnenými v
plechovej búde žalovaného.

6.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril intervenient na strane žalovaného, podľa ktorého súd postupoval
správne, keď žalobu zamietol. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že škoda,
ktorá mu vznikla, vznikla v príčinnej súvislosti s prípadným porušením povinnosti žalovaného.

7.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na znalecký posudok HaZZ, že požiar vznikol
konaním neznámej osoby, a teda samovznietenie ako príčina vzniku požiaru bola vylúčená. Žalobca
nepredložil akýkoľvek iný doklad preukazujúci príčinu vzniku požiaru, pričom bol na jeho predloženie
zo strany žalovaného vyzvaný. Svedok F. je susedom žalobcu a nie je kompetentnou osobou na
objasňovanie príčin vzniku požiaru, pričom v deň vzniku požiaru bola teplota 10° C, čo žalovaný založil
do spisu. K oploteniu pozemku uviedol, že žiadny právny predpis neukladá žalovanému povinnosť oplotiť
jeho pozemky. Neoplotenie pozemkov nemožno považovať za porušenie prevenčnej povinnosti.

8.
Na vyjadrenia žalovaného a intervenienta sa žalobca písomne vyjadril s tým, že vo veci nebol vyhotovený
žiaden znalecký posudok, ale odporný posudok OR HaZZ z 25.5.2011 s tým, že v súvislosti so
vznikom požiaru došlo k porušeniu iných, nie všeobecne záväzných predpisov o ochrane pred požiarmi,
v dôsledku ktorých došlo k vzniku požiaru. Neoplotenie pozemku sa musí považovať za porušenie
prevenčnej povinnosti žalovaným, keďže ten je povinný zakročiť proti hroziacej škode od osôb, ktoré
sa voľne pohybovali v priestore možného vzniku požiaru. Žalovaný nemal žiadnu zvýšenú mieru
obozretnosti a predvídavosti pre možnosť vzniku požiaru v jeho objekte, v ktorom dlhodobo skladoval
vysokohorľavý materiál, v dostupnosti nekontrolovateľnému množstvu ľudí.

9.
Intervenient sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu s tým, že v konaní nebolo preukázané, že by zo
strany žalovaného došlo k akémukoľvek porušeniu prevenčnej povinnosti, ale naopak, vyplýva, že
žalovaný pravidelne vykonával protipožiarne prehliadky, bola kosená tráva, dochádzalo k zbieraniu
odpadkov, vykonával obhliadky priestorov a pod. Nemožno od žalovaného požadovať, aby v rámci svojej



prevenčnej povinnosti počítal s tým, že tretia osoba nezávisle od vôle a konania žalovaného poruší
právny predpis a v dôsledku toho, môže na pozemku vzniknúť požiar.

10.
Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že sa pridržiaval svojich doterajších vyjadrení.

11.
K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril, ktorý vo svojom vyjadrení zhrnul svoje doterajšie
argumenty.

12.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 4.2.2019. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného a
intervenienta na strane žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je
možné vyhovieť.

13.
Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný
dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým
stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd na doplnenie
uvádza, že na základe vykonaného dokazovanie súdom prvej inštancie bolo správne zistené a ustálené,
že žalovaný svojim konaním ani opomenutím požiar nespôsobil. Súd prvej inštancie správne posúdil
zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu v tom, že nebolo jednoznačne preukázané porušenie
zákonnej ani zmluvnej povinnosti žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že nie je preukázané zavinenie
žalovaného v súvislosti so škodou a preto absentuje jedna zo základných podmienok na náhradu škody.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s
jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

15.
Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.

16.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1,
C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu,
o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Intervenientovi na strane žalovaného odvolací súd nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

17.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).