Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/218/2018 z 16. 1. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 16. januára 2019, sp. zn. 2Cob/218/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1318200816.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/218/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1318200816.1 | 2019-01-16 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3114fce-7c6e-4840-bc8b-6029c5b1c5f9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1318200816.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/218/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318200816
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1318200816.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: EMS RACING SLOVAKIA
s.r.o., so sídlom Betliarska 12,851 07 Bratislava, IČO: 46 823 671, zastúpený: Martin Pavle s.r.o.,
advokátska kancelária, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 450, v mene ktorej koná JUDr. Martin
Pavle, konateľ a advokát, proti žalovanému: PB Finančné služby, a.s., Hattalova 12, 831 03 Bratislava,
IČO: 35 817 453, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811
02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o určenie vlastníckeho práva a o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/72/2018-57
zo dňa 26.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu III č.k. 26Cb/72/2018-57 zo dňa 26.02.2018 p o
t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III napadnutým uznesením uložil žalovanému, aby do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej, s osobným motorovým vozidlom MERCEDES 350, výrobné číslo: J., EVČ:
BL136GK, nenakladal, najmä aby nevykonal akýkoľvek úkon, ktorým by previedol vlastnícke právo
alebo spôsobil prechod vlastníctva na tretiu osobu, použil ho ako vklad do obchodnej spoločnosti,
prenajal alebo vypožičal ho, zriadil záložné právo, vecné bremeno alebo iné právo k cudzej veci s
účinkami vecného bremena v prospech tretej osoby a strpel jeho užívanie prostredníctvom žalobcom
na to oprávnených osôb a nevykonal akýkoľvek úkon, ktorým by bolo zamedzené jeho užívaniu
prostredníctvom žalobcom na to oprávnených osôb. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd
tak, že súd o ňom rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

2. Súd prvej inštancie poukázal na žalobu doručenú súdu dňa 02.02.2018, v ktorej sa žalobca
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že výlučným vlastníkom osobného motorového
vozidla MERCEDES 350, v.č.: J., EVČ: BL136GK, je žalobca. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca
ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 03.11.2016 Zmluvu o úvere č. 1020124 za účelom
poskytnutia úveru žalobcovi (ďalej len „Úver“) na kúpu osobného motorového vozidla MERCEDES 350,
v.č.: J., EVČ: BL136GK (ďalej len „Vozidlo“). Úver bol súčasne zabezpečený na základe Zmluvy o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 1020124 zo dňa 03.11.2016, na základe ktorej malo
prejsť vlastnícke právo k Vozidlu na žalovaného dočasne do momentu, kedy bude Úver splatený a preto
v technickom preukaze je preto evidovaný ako vlastník žalovaný. Žalobca riadne splácal úver do augusta
2017 a požiadal žalovaného o predčasné splatenia Úveru, čomu žalovaný vyhovel. Napriek tomu, že
žalobca uhradil platby za účelom splatenia Úveru, žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi súčinnosť
k prehláseniu Vozidla s odôvodnením, že žalobca má u žalovaného ďalšie záväzky vyplývajúce z
iných zmluvných vzťahov. Žalobca opieral svoje tvrdenie o ustanovenie § 324 ods. 1 Obchodného
zákonníka, že splatením Úveru došlo k zániku záväzku a súčasne prešlo vlastnícke právo k Vozidlu na
žalobcu podľa ust. § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj § 553d ods. 1 Občianskeho zákonníka,



pričom poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru žalovaný vôbec nenadobudol vlastnícke právo
k Vozidlu, nakoľko Zmluva o zabezpečovacom prevode bola uzatvorená ešte predtým, ako došlo k
nadobudnutiu vlastníckeho práva k Vozidlu žalobcom a žalobca tak nemohol previesť vlastníctvo Vozidla
na žalovaného, keďže v čase uzatvorenia Zmluvy o zabezpečovacom prevode nebol jeho vlastníkom.

3. Zároveň so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd
uložil žalovanému, aby do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, s osobným motorovým vozidlom
MERCEDES 350, výrobné číslo: J., EVČ: BL136GK, nenakladal, najmä aby nevykonal akýkoľvek úkon,
ktorým by previedol vlastnícke právo alebo spôsobil prechod vlastníctva na tretiu osobu, použil ho ako
vklad do obchodnej spoločnosti, prenajal alebo vypožičal ho, zriadil záložné právo, vecné bremeno
alebo iné právo k cudzej veci s účinkami vecného bremena v prospech tretej osoby a aby strpel jeho
užívanie prostredníctvom žalobcom na to oprávnených osôb a nevykonal akýkoľvek úkon, ktorým by
bolo zamedzené jeho užívaniu prostredníctvom žalobcom na to oprávnených osôb. Potreba nariadenia
neodkladného opatrenia vyplývala podľa žalobcu zo skutočnosti, že vlastníkom Vozidla je žalovaný a z
tohto dôvodu žalovaný môže nakladať s Vozidlom (predať ho, zaťažiť záložným právom a podobne), čím
môže žalobcovi, ako aj tretím osobám spôsobiť škodu, pričom by takýmto konaním (ďalším prevodom
vlastníctva k Vozidlu) mohlo byť zmarené konanie vo veci samej. Súčasne, do času právoplatného
rozhodnutia o určovacej žalobe, by nemal žalobca právny titul na užívanie Vozidla, teda potenciálne
mohlo dôjsť k situácií, že mu bude Vozidlo žalovaným odňaté a nebude ho môcť užívať, prípadne bude
žalovaným vykonaný zápis zmeny držiteľa vozidla v evidencii motorových vozidiel.

4. Z listinných dôkazov predložených žalobcom a to zo Zmluvy o úvere č. 1020124 zo dňa 03.11.2016,
Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 1020124 zo dňa 03.11.2016, Osvedčenia
o evidencii - technický preukaz Vozidla, e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zo dňa
15.08.2017, 21.08.2017, 23.08.2017, 24.08.2017, 29.09.2017, 09.10.2017, faktúru č. 11709044, výpisu
z bankového účtu o zrealizovaní transakcie zo dňa 27.09.2017 a 09.10.2017, e-mailu právneho zástupcu
žalobcu zo dňa 03.01.2018, Kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 04.11.2016 súd zistil, že žalovaný ako
aktuálny vlastník Vozidla v nemá žiadnu povinnosť s Vozidlom v rôznych podobách nenakladať, čo
môže žalobcovi spôsobiť vznik ťažko napraviteľnej škody. Obava žalobcu, že konaním žalovaného
môže byť ohrozený prípadný výkon rozhodnutia, bola podľa názoru súdu dôvodná. Súd prvej inštancie
prihliadol tiež na tvrdenie žalobcu, že žalobca predčasne splatil Úver, podľa požiadaviek žalovaného, čo
preukázal výpismi z bankového účtu o zrealizovaných transakciách a tak záväzok žalobcu ako dlžníka
voči žalovanému z Úveru sa javí ako splnený a aktuálna neistá právna situácia žalobcu je dôsledkom
nedostatočnej súčinnosti žalovaného vo veci.

5. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 324 ods.1, § 325 ods.1, ods.2, § 328 ods.1 Civilného sporového
poriadku (ďalej iba ,,CSP“).

6. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení mal súd prvej inštancie za to,
že žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom
rozhodujúce skutočnosti uvedené žalobcom vyhodnotil súd ako legitimizujúce na vydanie vyhovujúceho
rozhodnutia.

7. Žalovaný podal proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/72/2018-57 zo dňa
26.02.2018 odvolanie v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobca uhradil žalovanému dňa 27.09.2017
sumu 25.282,73 EUR (ďalej aj „Úhrada 1"), ktorá však sama o sebe nepostačovala na uspokojenie
všetkých pohľadávok žalovaného vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, keďže žalovaný po Úhrade 1
evidoval voči žalobcovi pohľadávku zo Zmluvy o úvere ešte v sume 188,72 EUR. Medzi sporovými
stranami navyše ešte pred Zmluvou o úvere existovali zmluvy o finančnom lízingu č. 1010930 zo dňa
17.08.2016 (ďalej aj „Zmluva o finančnom lízingu 1") a zmluva o finančnom lízingu č. 1010931 zo dňa
17.08.2016 (ďalej aj „Zmluva o finančnom lízingu 2"). Napriek tomu žalobca dňa 10.10.2017 uhradil
žalovanému iba sumu 188,72 EUR (ďalej aj „Úhrada 2"), ktorá však nepostačovala na úhradu všetkých
splatných pohľadávok, ktoré žalovaný v čase Úhrady 2 evidoval voči žalobcovi, preto si žalovaný Úhradu
2 v súlade s ustanovením čl. VI. bod 2. Zmluvy o úvere započítal na úhradu splatnej lízingovej splátky
za mesiac január 2017 podľa Zmluvy o finančnom lízingu 1, a to vo výške 188,72 EUR. Úhradou 2 preto
zo strany žalobcu nedošlo k úplnému splateniu a zániku pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o úvere,
ktorú žalovaný evidoval v sume 188,72 EUR. Žalovanému zo Zmluvy o úvere vyplýva právo započítať si
ktorúkoľvek úhradu žalobcu na najskôr splatnú pohľadávku žalovaného z ktoréhokoľvek záväzkového



vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, čo neodporuje právnej úprave splnenia záväzku dlžníka podľa
Obchodného zákonníka.

8. Žalovaný v odvolaní poukázal na ust. § 330 Obchodného zákonníka a čl. IV. bod 2 Zmluvy o úvere
a podľa uvedeného je irelevantné ako žalobca Úhradu 2 označil v príkaze na úhradu, ako aj aký bol
úmysel žalobcu pri vykonaní Úhrady 2 a teda, či bolo úmyslom žalobcu uhradiť pohľadávku žalovaného
vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere alebo pohľadávku žalovaného vyplývajúcu zo Zmluvy o finančnom
lízingu. Z toho podľa žalovaného vyplýva, že ak ZZPVP naďalej trvá žalovaný zo zákona nemôže s
Vozidlom nakladať tak, že by ho previedol alebo zaťažil v prospech tretej osoby.

9. Žalovaný poukázal i na ust. § 553c Občianskeho zákonníka pričom podľa jeho názoru platí, že ak
zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ teda žalovaný je oprávnený začať výkon
zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve teda
v ZZPVP. V tomto prípade je však veriteľ povinný písomne túto skutočnosť dlžníkovi teda žalobcovi
oznámiť aspoň 30 dní vopred. Z uvedeného teda podľa žalovaného vyplýva, že žalovaný počas trvania
ZZPVP nemôže nakladať s Vozidlom a teda Vozidlo nemôže previesť ani ho zaťažiť v prospech tretej
osoby; ak pohľadávka zo Zmluvy o úvere nie je riadne a včas zaplatená, žalovaný môže realizovať
nanajvýš výkon zabezpečovacieho práva, a aj to iba jedným zo spôsobov dohodnutých v čl. VII.
bod 1. ZZPVP. Žalovaný ani nerealizoval žiadne úkony, ktoré by nasvedčovali tomu, že mal záujem
začať s výkonom zabezpečovacieho práva podľa ZZPVP, pričom žalobca ani netvrdí, že žalovaný robil
úkony smerujúce k výkonu zabezpečovacieho práva podľa ZZPVP a čo ani nie je možné, nakoľko
žalovaný neoznámil začatie výkonu zabezpečovacieho práva žalobcovi 30 dní vopred. Aj v prípade,
ak by žalovaný začal s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva podľa ZZPVP, žalobcovi (a ani inej
osobe) by ani tak nemohla vzniknúť akákoľvek škoda, keďže žalovaný by vykonával svoje právo podľa
Občianskeho zákonníka a ZZPVP, pričom výkon práva nemôže byť príčinou vzniku škody.

10. Zároveň žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu o uhradení pohľadávky zo Zmluvy o úvere
zabezpečenej prevodom vlastníckeho práva k Vozidlu na žalovaného nebolo pravdivé, keďže žalovaný
si Úhradu 2 oprávnene započítal na svoju inú splatnú a neuhradenú pohľadávku zo Zmluvy o finančnom
lízingu 1 splátku za mesiac január 2017 a teda pohľadávka žalovaného zo Zmluvy o úvere nebola v
celom rozsahu splnená, a preto ani nemohlo zaniknúť zabezpečovacie právo žalovaného podľa čl. VIII.
bod 1 ZZPVP.

11. Žalovaný popiera, že by Zmluva o úvere bola v celom rozsahu splatená, pričom aj keby nastala
uvedená situácia, žalobca by aj tak mal titul na užívanie Vozidla, nakoľko by nielenže zanikla ZZPVP
a teda by sa obnovilo vlastnícke právo Žalobcu k Vozidlu ale aj z dôvodu obnovy vlastníckeho práva k
Vozidlu by žalobca mal titul na užívanie Vozidla. Žalovaný poukázal na to, že žalobca má pritom Vozidlo
stále v držbe a táto držba nebola zo strany Žalovaného nijako ohrozená alebo obmedzená. Z uvedeného
vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalobca nemá právny titul na užívanie Vozidla, keďže
týmto titulom je naďalej zmluva o vypôžičke inkorporovaná do ZZPVP.

12. Navyše, žalovaný uviedol, že nenastali ani žiadne také skutočnosti, ktoré by podľa článku IV.
bod 2 ZZPVP spôsobovali skončenie výpožičky, keďže nedošlo k odovzdaniu Vozidla žalobcom
žalovanému, žalobcovi nevznikla povinnosť vydať Vozidlo žalovanému po oznámení začatia výkonu
zabezpečovacieho práva a ani nedošlo k spätnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k Vozidlu
žalobcom, keďže pohľadávka žalovaného vyplývajúca zo Zmluvy o úvere, ktorá bola zabezpečená
zabezpečovacím prevodom práva k Vozidlu nebola v celom rozsahu uhradená. Žalobca má teda aj
naďalej platný právny titul na užívanie Vozidla.

13. Aj keby žalobcom v Návrhu tvrdené skutočnosti boli osvedčené, nariadenie neodkladného opatrenia
by nebolo dôvodné nakoľko exekúcia by nebola ohrozená a to z toho dôvodu, že medzi stranami sporu
nebolo sporné, že žalobca užíva Vozidlo, pričom žalovaný neurobil žiaden úkon smerujúci k obmedzeniu
žalobcu v užívaní Vozidla. Žalovaný ani neurobil žiaden úkon, ktorý by nasvedčoval tomu, že má záujem
nakladať s Vozidlom vo forme výkonu zabezpečovacieho práva podľa ZZPVP.

14. Nad rámec uvedeného však žalovaný poukázal na to, že ak by aj pohľadávka zo Zmluvy o úvere
splatená bola tak, ako to tvrdí žalobca, malo by to za následok, že by zanikla ZZPVP a teda žalovaný
by s Vozidlom nemohol vôbec nakladať a to ani len vo forme výkonu zabezpečovacieho prevodu práva,



pričom by sa obnovilo vlastnícke právo žalobcu k Vozidlu; z dôvodu obnovy vlastníckeho práva k Vozidlu
by žalobca mal titul na užívanie Vozidla. Ak by aj bolo teda pravdivé tvrdenie žalobcu o zániku jeho
záväzku zo Zmluvy o úvere jeho splnením, neexistovali by žiadne také skutočnosti, ktoré by podľa
žalovaného odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.

15. Žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesenie Okresného súdu
Bratislava III č.k. 26Cb/72/2018-57 zo dňa 26.02.2018 zmenil tak, že Návrh zamietne a zároveň prizná
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že dôkazmi, ktoré podložil v žalobe bolo potvrdené,
že záväzok žalobcu splatiť Úver zanikol splnením v zmysle kogentného ustanovenia § 324 ods. 1
Obchodného zákonníka. Z logiky veci teda podľa žalobcu vyplýva, že zaniknutý záväzok nemožno
dodatočne započítať, pretože už neexistuje, nakoľko jednou zo základných podmienok započítania
je totiž existencia dvoch vzájomných pohľadávok spôsobilých na započítanie v čase vykonania
zápočtu, pričom ak jeden z týchto záväzkov už neexistuje pre jeho zánik splnením, nie je možné vykonať
započítanie. Žalovaný svoju procesnú obranu stavia na ustanovení čl. VI. bod 2. Zmluvy o úvere,
avšak žalovaný si toto ustanovenie interpretoval tak, že si môže započítať voči žalobcovi čokoľvek a
kedykoľvek. Uvedené žalobca rozporoval a to z tých dôvodov, že bez ohľadu na znenie predmetného
zmluvného dojednania musí každé započítanie spĺňať základné podmienky stanovené kogentnými
zákonnými ustanoveniami. To okrem iného podľa žalobcu znamená, že možno započítať len existujúce
pohľadávky (záväzky) s riadne vykonaným započítacím prejavom ako platným právnym úkonom.

17. Predmetné zmluvné dojednanie formuloval výlučne žalovaný a žalobca mal za to, že ustanovenie čl.
VI. bod 2. Zmluvy o úvere umožňuje niekoľko jeho výkladov vzhľadom na skutkový stav prejednávaný
v konaní. Konštantná judikatúra potvrdzuje záver, že v prípade prípustnosti mnohoznačného výkladu
zmluvného dojednania je potrebné dané ustanovenie zmluvy vykladať v neprospech tej zmluvnej strany,
ktorá zmluvu formulovala (výklad contra proferentem), čo potvrdzuje aj ust. §266 ods. 4 Obchodného
zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené by súd nemal teda podľa žalobcu prihliadať na žalovaného
výklad čl. VI. bod 2. Zmluvy o úvere, ktorý využíva v tunajšom konaní ako prostriedok procesnej obrany,
naopak, žalobca bol toho názoru, že súd by sa mal prikloniť k výkladu žalobcu ako zmluvnej strany,
ktorá dané zmluvné dojednania neformulovala. Zároveň mal za to, že použitie čl. VI. bod 2. Zmluvy o
úvere duchu výkladu žalovaného na skutkový stav prejednávaný v tunajšom konaní je výkonom práva
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nemôže požívať právnu ochranu.

18. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v odvolaní poukázal na zmluvu o finančnom lízingu č. 1010930
a zmluvu o finančnom lízingu č. 1010931, pričom tvrdil, že od týchto zmlúv odstúpil a žalobcu vyzval
na zaplatenie finančných prostriedkov. Žalovaný však nepreukázal, že by predmetné odstúpenia a
výzvy boli skutočne doručené žalobcovi a že by nastali právne účinky týchto právnych úkonov. Ďalej
žalobca poukázal na zmätočnosť žalovaného argumentácie o započítaní, nakoľko žalovaný nevykonal
započítací prejav, a teda nebolo a nie je zrejmé, aká suma bola údajne započítaná, aké záväzky žalobcu
a v akej výške by mali byť splatené a v akej výške trvajú. Zároveň nebolo zrejmé, prečo žalovaný
nevyzýval žalobcu na splanenie Úveru, resp. nevykonal žiaden úkon v tomto smere, keď tvrdil, že
žalobca žalovanému dlží jednu splátku vo výške 188,72 € za január 2017, hoci od splatnosti predmetnej
údajne započítanej splátky uplynul takmer rok a pol.

19. Na požiadanie žalobcu žalovaný zaslal inštrukcie k predčasnému splateniu Úveru a vystavil žalobcovi
faktúru na úhradu poplatku za predčasné splatenie Úveru. Žalobca všetky tieto platby podľa inštrukcii
žalovaného uhradil dobromyseľne sa spoliehajúc, že zanikne jeho záväzok z Úveru a s Vozidlom bude
môcť voľne nakladať. Žalovaný pritom žalobcu pred vykonaním platieb smerujúcich k predčasnému
splateniu Úveru nijako neupozornil, že hodlá započítavať tieto platby na iné záväzky žalobcu. Žalovaný
v odvolaní tvrdil, že Uver nie je splatený, keďže si údajne započítal jednu splátku z Úveru za január
2017. Ak by bolo toto tvrdenie žalovaného pravdivé, žalobca by bol voči žalovanému v omeškaní
s touto splátkou už takmer rok a pol, čo by pre žalovaného znamenalo značné oprávnenia a pre
žalobcu súčasne zásadné negatívne dopady. Opätovne však žalobca pripomenul, že žalovaný doposiaľ
nijakým spôsobom neuplatňoval splátku Úveru za január 2017, čo potvrdzuje, že Úver je splatený a celá
argumentácia žalovaného ohľadom domnelého započítania nemá oporu v skutkovom a ani právnom
stave veci.



20. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že ak by aj Úver nebol splatený ako tvrdil žalovaný táto
skutočnosť by znamenala prípad defaultu v zmysle čl. X. bod 1. písm. a) Zmluvy o úvere, na základe
čoho by bol žalovaný oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť celej úverovej pohľadávky spolu s úrokmi
z omeškania a domáhať sa uspokojenia z poskytnutého zabezpečenia v zmysle čl. X. bod 2. Zmluvy
o úvere. Žalobca bol toho názoru, že jeho právne postavenie vzhľadom na jeho vlastnícke právo k
Vozidlu je značne neisté a bezprostredne mu hrozí závažná ujma . Žalovaný vzhľadom na jeho tvrdenie
o nesplatení Úveru sa môže domáhať výkonu zabezpečovacieho práva a žalobca by musel prakticky
okamžite odovzdať Vozidlo aj so všetkými dokladmi potrebnými na jeho prevod a užívanie, inak môže
čeliť dokonca trestnému stíhaniu a teda nie je pravdou žalovaného, že nemôže spôsobiť žalobcovi
nenapraviteľnú ujmu. Napadnuté neodkladné opatrenie nariadené Uznesením vytvára pre žalobcu veľmi
dôležitý právny základ preto, aby mohol žalobca čeliť uvedeným následkom. Z uvedeného vyplynula
evidentná potreba poskytnutia dočasnej ochrany súdom prostredníctvom Uznesením nariadeného
neodkladného opatrenia. Napadnutým Uznesením by teda fakticky podľa žalobcu ani nemalo byť
zasiahnuté do práv žalovaného, keď sám žalovaný tvrdil, že žalobca má právny titul na užívanie
Vozidla a že žalovaný nehodlá pristúpiť k výkonu zabezpečovacieho práva k Vozidlu. Za uvedenej
situácie by z pohľadu žalovaného postačovalo argumentovať len vzhľadom na výrok vo veci samej a
ponechať dočasnú úpravu pomerov medzi stranami sporu stanovenú Uznesením až do rozhodnutia v
merite veci. Žalobca nerozumie podanému odvolaniu žalovaného, pričom jediným logickým vysvetlením
podania odvolania proti Uzneseniu je, že žalovaný má záujem zasiahnuť do práv žalobcu. Ak žalovaný
nerozporoval oprávnenie žalobcu užívať Vozidlo a tvrdil, že nehodlá vykonať úkony smerujúce k výkonu
zabezpečovacieho opatrenia, potom výrok Uznesenia len právne potvrdzuje tento stav a zároveň
nastoľuje právnu istotu medzi sporovými stranami do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

21. Žalobca navrhol, aby odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

22. Žalovaný zaslal k vyjadreniu žalobcu vyjadrenie. Žalovaný poukázal opätovne na to, že žalobca
mal v úmysle predčasne splatiť svoj záväzok podľa Zmluvy o úvere a tým Zmluvu o úvere ukončiť a
preto vykonal v prospech žalovaného úhrady a to dňa 27.09.2017 uhradil sumu 25.282,73 EUR a dňa
10.10.2017 uhradil sumu 188,72 EUR (ďalej aj „Úhrada"). Žalovaný do dnešného dňa eviduje splatný
záväzok žalobcu zo Zmluvy o úvere v sume 188,72 EUR. Žalovaný bol toho názoru, že, že žalobca si
zamenil inštitúty započítanie pohľadávok podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa § 358 a
nasl. Obchodného zákonníka ako aj aplikáciu § 330 Obchodného zákonníka. Žalovaný v tejto súvislosti
opätovne doplnil, že ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka je dispozitívne a teda sa možno dohodou
strán od neho odchýliť. Žalovaný v súvislosti s Úhradou v súlade s čl. VI. bod 2, Zmluvy o úvere iba
určil, že Úhrada nebude slúžiť na splnenie záväzkov žalobcu zo Zmluvy o úvere, ale že bude slúžiť na
splnenie skôr splatného záväzku žalobcu zo Zmluvy o finančnom lízingu I, konkrétne lízingovej splátky
za január 2017, s ktorého úhradou bol žalobca v omeškaní, čo bolo v súlade so Zmluvou o úvere a ani
neodporoval ustanoveniam § 330 Obchodného zákonníka.

23. Žalobca upriamil pozornosť na to, že záväzok žalobcu zo Zmluvy o úvere nezanikol jeho splnením
a v tejto súvislosti poukázal na ust. § 324 Obchodného zákonníka. Žalovaný poukázal aj na to, že
žalobca nepopieral svoje omeškanie s úhradou splatných záväzkov podľa Zmlúv o finančnom leasingu
a ani netvrdil, že by tieto záväzky dodatočne v celom rozsahu uhradil. Pokiaľ záväzok žalobcu zo
Zmluvy o úvere trvá, naďalej podľa žalovaného trvá aj ZZPVP a teda žalovaný je vlastníkom vozidla. K
tvrdeniu žalobcu, že nevzniklo zabezpečovacie právo žalovaného podľa ZZPVP, žalovaný vychádzal z
ustanovení čl. I. bod 1., čl. II. bod. 1, bod.2. ZZPVP, z ktorých vyplýva, že účinnosť zabezpečovacieho
prevodu práva bola odložená do momentu, kedy žalobca nadobudne vlastnícke právo k Vozidlu od
predávajúceho, ktorý bol v ZZPVP presne identifikovaný.

24. K argumentácii žalobcu k doručeniu Oznámení o odstúpení a Výziev na zaplatenie žalovaný a
uviedol, že ich doručenie preukázal už v podanom odvolaní a opätovne ich predložil spolu s vyjadrením.
Žalobca zároveň nepopieral skutočnosť, že podpísal Zmluvy o finančnom leasingu a že záväzky z týchto
zmlúv si neplnil.

25. Žalovaný zdôraznil, že na uplatnenie svojho práva podľa čl. VI. bod 2. Zmluvy o úvere nebol povinný
vykonať ani žiaden započítací úkon. Platí to preto, že ako už bolo uvedené určenie toho, ktorý záväzok
žalobcu sa Úhradou plní nepredstavovalo započítanie vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného



a teda si zo strany žalovaného sa nevyžadovalo vykonanie akéhokoľvek započítacieho úkonu a jeho
oznámenie žalobcovi.

26. K tvrdeniu žalobcu, že jeho záväzok zo Zmluvy o úvere je splatený, keďže žalovaný doposiaľ
nijakým spôsobom neuplatňoval splátku za január 2017, žalovaný uviedol, že do dnešného dňa eviduje
voči žalobcovi nesplatený záväzok zo Zmluvy o úvere teda záväzok vyplývajúci zo žiadosti žalobcu
o predčasné splatenie Zmluvy o úvere vo výške 188,72 EUR a žalovaný nikdy netvrdil, že si úhradu
započítal na splátku zo zmluvy o úvere za I/2017.

27. K oprávneniu žalovaného vyhlásiť okamžitú splatnosť celej úverovej pohľadávky podľa Zmluvy o
úvere žalovaný predovšetkým poukázal na to, že podľa čl. bod 2 Zmluvy o úvere má žalovaný v prípade
defaultu iba oprávnenie, avšak nie povinnosť domáhať sa uspokojenia z poskytnutého zabezpečenia a
teda má iba právo a nie povinnosť začať s výkonom zabezpečovacieho práva podľa ZZPVP. Žalovaný
však neurobil žiaden úkon, ktorý by nasvedčoval tomu, že má záujem nakladať s vozidlom vo forme
výkonu zabezpečovacieho prevodu práva podľa ZZPVP, a teda, pokiaľ k takému úkonu zo strany
žalovaného fakticky nedošlo, nie je osvedčená potreba existencie neodkladného opatrenia nariadeného
napádaným uznesením. Žalovaný opätovne poukázal aj na relevantné rozhodnutia, súdov Slovenskej
republiky, z ktorých vyplynulo, že na naplnenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov nestačí, aby mal
žalovaný v budúcnosti možnosť robiť právne úkony smerujúce k nakladaniu s Vozidlom, ale existencia
takých úkonov už musí byť preukázaná. Tvrdenie žalobcu, že podanie odvolanie zo strany žalovaného
bolo účelové, žalovaný rozporoval, nakoľko žalovaný nepodal odvolanie preto, aby zabránil žalobcovi
v užívaní Vozidla alebo aby zasiahol do jeho práva užívať Vozidlo, ale preto, že nie sú a ani nikdy
neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak by žalovaný odvolanie
nepodal, akceptoval by stav určený uznesením, ktoré vychádza podľa jeho názoru z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

28. Žalobca zaslal dňa 28.05.2018 vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Žalobca naďalej trvá na svojom
vyjadrení zo dňa 16.05.2018 a argumentáciu žalovaného považoval za účelovú a bez skutkového a
právneho základu, pričom mal za to, že žalovaný svojimi tvrdeniami zavádzal, nakoľko v čl. VI. ods. 2
Zmluvy o úvere sa výslovne uvádza termín započítanie, pričom žalobca poukázal nato, že započítanie
pohľadávok a aplikácia § 330 Obchodného zákonníka nie sú diametrálne odlišné inštitúty. Žalobca preto
považoval za neakceptovateľný žalovaného výklad čl. VI. ods. 2 Zmluvy o úvere. V zmysle interpretácie
žalovaného si žalovaný mohol započítať akékoľvek platby, a to kedykoľvek a akokoľvek. Žalovaný však
nijakým právnym úkonom neurčil, ako naložil s mimoriadnou splátkou na vyplatenie Úveru. Žalobca
poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 31.07.2018 vo veci nariadenia neodkladného
opatrenia sa zameriaval najmä na meritórne prejudiciálne otázky. Dôvodnosť meritórneho nároku pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení je potrebné len osvedčiť a nie preukazovať. Ak by odvolací súd
pri svojom rozhodnutí o neodkladanom opatrení vyslovil závery k preukázaniu skutočností týkajúcich sa
podstatných prejudiciálnych otázok, prejudikoval by tým rozhodnutie vo veci samej, čo je neprípustné
v tomto štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení. V ostatom žalobca odkázal na svoje doterajšie
tvrdenia.

29. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 28.09.2018 sa vyjadril žalovaný. Žalovaný sa k argumentom žalobcu
k významu pojmu započítanie podľa čl. VI. ods. 2 Zmluvy o úvere vyjadril tak, že z okolností tohto
prípadu je zrejmé, že žalovaný ako veriteľ nezapočítaval nároky žalobcu, ktoré by žalobca mohol mať
voči žalovanému so svojimi pohľadávkami voči žalobcovi, ale započítal platbu žalobcu (ďalej aj „Úhrada")
na úhradu jeho dlhu voči žalovanému. Inak povedané, žalovaný ako veriteľ v súlade s čl. VI. ods.
2 Zmluvy o úvere iba určil, že Úhrada sa použije na čiastočné splatenie toho Záväzku žalobcu voči
žalovanému, ktorý bol najskôr splatný. Žalovaný ďalej uviedol, že pohľadávky existovali iba na jednej
strane zmluvného vzťahu a to na strane žalovaného, je pritom irelevantné, že čl. VI. ods. 2 Zmluvy o
úvere umožňovali aj započítanie akýchkoľvek nárokov žalobcu voči žalovanému, keďže žalobca žiadne
nároky voči žalovanému nemal, a preto k žiadnemu započítaniu nárokov žalobcu nedošlo a ani nemohlo
dôjsť. Ustanovenie § 330 ObZ primárne predpokladá, že dlžník určí, ktorý z viacerých dlhov, ktoré má
voči veriteľovi svojou úhradou plní. Ak dlžník takéto určenie vykoná, jeho úhrada sa použije na splnenie
toho dlhu, ktorý dlžník určil. Ak však dlžník takéto určenie nevykoná, právo určiť, na ktorý dlh sa úhrada
dlžníka použije, neprechádza na veriteľa, ale veriteľ pri použití úhrady dlžníka musí postupovať podľa
úpravy obsiahnutej v § 330 ObZ. Podľa žalovaného je teda evidentné, že ustanovenie § 330 ObZ
nepredpokladalo vykonanie žiadneho započítacieho prejavu vôle (či už dlžníka alebo veriteľa), keďže pri



jeho aplikácii k žiadnemu započítaniu vzájomných pohľadávok dlžníka a veriteľa nedošlo. Na uvedenom
nemenilo nič ani skutočnosť, že sporové strany si ust. § 330 ObZ v Zmluve o úvere modifikovali a to
dovolene, keďže § 330 ObZ je dispozitívnym ustanovením a dohodli sa, že žalovaný je oprávnený použiť
akúkoľvek úhradu žalobcu prednostne na splnenie skôr splatného dlhu žalobcu voči žalovanému.

30. Žalovaný naďalej navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že Návrh
žalobcu zamietne.

31. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 379
a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s
dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadreniami žalobcu i žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné vyhovieť.

32. Podľa názoru odvolacieho súdu je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle §
387 ods. 1 CSP vecne správne a v celom rozsahu sa odvolací súd na uznesenie odvoláva. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd
uvádza nasledovné:

33. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

34. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

35. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

36. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

37. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

38. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
39. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto
zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia
zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené
a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
žalobca domáha, či navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu,
ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie
bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza



k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné
dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava,
že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu.
Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku,
ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,
je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri
nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu
medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v
dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

40. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobca žiadal o jeho nariadenie
z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov sporových strán v zmysle § 325 ods. 1 CSP až
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, ktorou je žaloba o určenie, že žalobca je výlučným
vlastníkom osobného motorového vozidla MERCEDES 350, EČV: BL 136 GK. Žalobca v návrhu tvrdené
skutočnosti osvedčil listinnými dôkazmi - Zmluva o úvere č. 1020124, Zmluva o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva č. 1020124, Technický preukaz vozidla, e-mailová komunikácia ohľadom
predčasného splatenia úveru a vyčíslenia zostatku, faktúra vystavená žalovaným na poplatok za
predčasné splatenie úveru, doklady o úhrade predčasného splatenia úveru a súvisiacich poplatkov.
Pre účely nariadenia neodkladného opatrenia postačuje, že je osvedčené tvrdenie žalobcu, že Úver zo
zmluvy č. 1020124 bol v celom rozsahu splatený. Uvedené tvrdenie sa vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobné, o čom svedčí skutočnosť, že žalobca požiadal žalovaného o predčasné
ukončenie zmluvy a vyčíslenie predčasného ukončenia leasingu, na čo žalovaný reagoval tak, že
žalobcovi oznámil, že pri predčasnom ukončení zmluvy je potrebné uhradiť zostávajúcu nesplatenú časť
úveru vo výške 25.163,73 eur bez DPH a poplatok za predčasné ukončenie zmluvy vo výške 120,-
eur bez DPH pod variabilným symbolom na to isté číslo účtu, ako chodia poplatky. Z ďalšej e-mailovej
komunikácie je osvedčené, že žalovaný peniaze od žalobcu obdržal, a žiadal ešte o úhradu úroku vo
výške 188,72 eur, čo žalobca rovnako uhradil. Dôkazom sú potvrdenia o zrealizovaní transakcie z VÚB,
a.s., zo dňa 27.9.2017(úhrada sumy 25.282,73 eur) a zo dňa 9.10.2017 (úhrada sumy 188,72 eur).

41. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že doposiaľ žalobca zo Zmluvy o úvere dlhuje ešte sumu 188,72 eur,
pretože úhradu sumy 188,72 eur, ktorú žalobca vykonal, si v súlade s ust. čl. VI. bod 2 Zmluvy o
úvere započítal na úhradu leasingovej splatky za január 2017 podľa Zmluvy o finančnom lízingu zo dňa
31.3.2017 č. 1010930, táto táto skutočnosť (či bolo možné započítať splátku úveru na záväzky z iného
právneho vzťahu) bude až predmetom dokazovania vo veci samej a pre účely nariadeného predmetného
neodkladného opatrenia je preto správne irelevantná.

42. Odvolací súd má za to, že žalobca osvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, ktorému súd správne vyhovel.
Odvolacie tvrdenia žalovaného, v ktorých argumentoval tým, že úhradou sumy 188,72 eur nedošlo
k úplnému splateniu a zániku pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o úvere je tvrdením s charakterom
dokazovania vo veci samej a následného posudzovania podľa hmotného práva vo veci samej. Rovnako
je nedôvodné tvrdenie odvolateľa, že žalovaný neurobil žiaden úkon, ktorý by nasvedčoval tomu, že má
záujem nakladať s vozidlom vo forme výkonu zabezpečovacieho práva podľa ZZPVP, pretože možnosť



domáhať sa výkonu zabezpečovacieho opatrenia žalovaným vyplýva z čl. X. bod 2 Zmluvy o úvere.
Za danej situácie nariadené neodkladné opatrenie nastoľuje medzi stranami sporu právnu istotu do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej a žalovanému nespôsobuje žiadnu ujmu.

43. Odvolací súd tak rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca hodnoverne osvedčil
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo forme nariadenia neodkladného
opatrenia.

44. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1,2 CSP potvrdil.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

46. Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).