Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/189/2019 z 17. 12. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 17. decembra 2019, sp. zn. 20CoP/189/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1319204081.1
Krajský súd Bratislava | 20CoP/189/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1319204081.1 | 2019-12-17 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1748dbc-87b2-44b0-8346-3372b804b5fd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1319204081.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/189/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319204081
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1319204081.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú B.
V., B. J. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, t.č. bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok - pracovisko Senec, so sídlom: Krátka ul. č. 1, Senec, dieťa
rodičov - otca: J. V., B. J. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom: T., Ľ.. K. Č.. XXXX/X2 a matky: W. V., B. J.
XX.XX.XXXX, Š.. L.. U., O. X.: B. J., V. D.. Č.. XXX/XXX, o návrhoch rodičov na vydanie neodkladného
opatrenia, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej B., na odvolanie matky
proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 28.augusta 2019, č. k. 8P/190/2019-42, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 28.augusta 2019, č. k. 8P/190/2019-42 p o
t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky uznesením 28.08.2019, č. k. 8P/190/2019-42 rozhodol tak, že maloletú
B. V.H.Z., B. J. XX.XX.XXXX, na čas do právoplatného rozhodnutia v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8P/190/2019  resp. na
čas do právoplatnosti rozsudku v časti o rozvode manželstva rodičov v konaní o rozvod manželstva
rodičov a úpravu pomerov rodičov k maloletej B. na čas po rozvode manželstva rodičov vedenom na
súde prvej inštancie pod sp.zn. 8P/177/2019 zveril do osobnej starostlivosti otca. Druhým výrokom súd
prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava
III dňa 23.07.2019 sa matka domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej B.,
pričom žiadala o zverenie maloletej do svojej starostlivosti s tým, že maloletú bude zastupovať a
spravovať jej majetok, otca žiadala zaviazať platením výživného vo výške 350,- € mesačne a navrhla
upraviť stretávanie sa otca s maloletou, každý párny týždeň od piatku od 16,00 hod. do nedele do 16,00
hod., vo Veľkonočný pondelok od 09,00 hod. do 16,00 hod., počas letných prázdnin od 01. júla od 09,00
hod. do 15. júla do 18,00 hod. a od 01. augusta od 09,00 hod. do 15. augusta do 18,00 hod., cez vianočné
a novoročné sviatky dňa 25. decembra od 10,00 hod. do 17,00 hod. a od 01. januára od 10,00 hod. do
02. januára do 17,00 hod.

3. Ako dôvod svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že s otcom maloletej sú
manželia, ona sa aj s maloletou B. dňa 22.07.2019 bez súhlasu otca maloletej odsťahovala zo spoločnej
domácnosti, pretože sa chce dať rozviesť, maloletú B. prehlásila na trvalé bydlisko k jej rodičom, kde v
súčasnosti bývajú. Podľa jej názoru je manželstvo s otcom maloletej B. nefunkčné, už v minulosti - v roku
2013 sa od otca maloletej odsťahovala, pretože manžel - otec maloletej ju ponižoval, bol majetnícky,
bezdôvodne ju kritizoval, nadmerne požíval alkohol. Po jeho sľube, že sa zmení sa do spoločnej
domácnosti vrátila. Otec maloletej dodržal sľub, čo sa týka pitia alkoholu a fajčenia a starostlivosti o
maloletú, naďalej však neprispieval na výdavky v domácnosti a na potreby maloletej. V dôsledku týchto



nezhôd sa s otcom maloletej odcudzili, od februára 2019 intímne spolu nežijú. Podľa jej názoru je
rozhodnutie odsťahovať sa v záujme maloletej, ktorá od narodenia vyrastá v disharmonickom prostredí,
čo negatívne vplýva na duševné a fyzické zdravie maloletej. Otec maloletej si je už vedomý toho, že ich
manželstvo je v rozpade, avšak je to iba jeho vina, matku zastrašuje, že keď odíde od neho, zavolá na
ňu „kukláčov“ a obviní ju z únosu dieťaťa.

4. Dňa 31.07.2019 podal na súd prvej inštancie aj otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadal dočasne zveriť maloletú B. do jeho osobnej starostlivosti. Konanie sa začalo viesť pod
sp.zn. 8P/192/2019. Ako dôvod svojho návrhu uviedol skutočnosť, že problémy v ich manželstve
začali už v roku 2010 po uzavretí manželstva (v spoločnej domácnosti žili od roku 2007), manželka
- matka maloletej s ním prestala viesť intímny život, začala mať záchvaty zlosti a hystérie, dôvod
zmeny správanie nevie uviesť, môžu súvisieť so zdravotným stavom matky maloletej a užívaním liekov -
antiepileptík. V roku 2013 matka maloletej takisto počas obdobia, keď bol v práci zbalila svoje a dcérine
veci a bez jeho vedomia sa odsťahovala k svojim rodičom. Ich vzťahy sa upravili a začali opätovne viesť
spoločný život, avšak aj po tomto matka maloletej viedla svoj život ako predtým, odmietala jeho návrh na
návštevu manželskej poradne. Podľa jeho názoru je matka maloletej náladová, podľa toho sa aj správa
k maloletej. To, že matka odišla zo spoločnej domácnosti aj s maloletou, zistil po návrate z práce. On
sám maloletú miluje, má vytvorené všetky podmienky na starostlivosť o ňu, maloletá chodí do školy v
Malackách, navštevuje aj základnú umeleckú školu v Malackách, má veľmi dobrý vzťah aj k jeho matke -
svojej starej matke. Má obavu o zdravý vývoj maloletej pre neovládateľné výbuchy hnevu matky dieťaťa.
Má obavu, že matka bude chcieť maloletú prihlásiť do školy v Novej Dedinke, čo bude pre maloletú po
odchode z jej doterajšieho prostredia ďalší stres.

5. Uznesením zo dňa 07.08.2019 súd prvej inštancie spojil obe konania na konanie spoločné.

6. Matka dňa 13.08.2019 doručila súdu prvej inštancie vyjadrenie k návrhu otca, pričom  vo svojom
vyjadrení namietala všetky tvrdenia otca, nesúhlasila s dočasným zverením maloletej do starostlivosti
otca. Uviedla, že manželstvo chcela ukončiť už pred šiestimi rokmi, pretože otec maloletej vyžadoval,
aby všetko fungovalo iba podľa jeho predstáv, neakceptoval ju ako partnerku, preto sa stalo že občas
„vybuchla“. Otec maloletej nebral ohľad na jej zdravotný stav, neuľahčoval jej ho, ona sa má z neho
pre jeho arogantné správanie strach, stalo sa, že sa jej vyhrážal udretím, strach z neho má aj maloletá
B.. Je pravda, že úmyselne oklamala otca, že súhlasí s kúpou druhého bytu v Malackách, urobila to
preto, aby mohla maloletá v kľude dokončiť školský rok v Malackách a ona sa potom mohla následne
presťahovať k rodičom tak, aby to otec nevedel, bála sa zastrašovania z jeho strany. Vo svojom vyjadrení
zároveň navrhla, aby súd zamietol návrh otca na neodkladné opatrenie, naopak, zveril maloletú Nelu
neodkladným opatrením do jej starostlivosti a zaviazal otca platením primeraného výživného. Zároveň
navrhla, aby súd s poukazom na § 35 Zákona o rodine rozhodol aj o tom, že maloletá bude navštevovať
základnú školu v Novej Dedinke.

7. S maloletou B. bol vykonaný pohovor, ako na Úrade práce v Malackách, tak aj v Pezinku (na
požiadanie súdu tak, aby maloletá B. prišla na pohovor s každým z rodičov, t.j. z prostredia každého z
rodičov). Aj keď v čase pobytu u otca prezentovala často názory prebraté od otca, v podstate pri oboch
pohovoroch uviedla, že by chcela bývať ako s jedným, tak aj s druhým z rodičov, najradšej by bola, keby
rodičia zostali žiť spolu. Pokiaľ bola u otca, uviedla, že by chcela zostať v škole v Malackách, pokiaľ
bola v starostlivosti u matky uviedla, že by si vedela predstaviť školu na „pol-ceste“ medzi Malackami a
Sencom, vedela by si predstaviť aj školu v Novej Dedinke, našla by si tam priateľov. V prostredí u otca
má priateľov, v jej škole sa jej páči, rada chodí na výtvarnú, aj otec maľuje. Vyjadrila sa, že má rada
oboch rodičov, obaja sa s ňou učia do školy (vždy ten, kto je doma), z prejavu Nely nebolo badať, že by
mala strach z otca, o oboch rodičoch sa vyjadrovala s láskou, nechce im ublížiť.

8. Súd prvej inštancie svoje uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods.1, 3, § 325 ods. 1,
2, § 329 ods. 1 CSP a § 366 CMP a vecne tým, že vzhľadom k tomu, že každý z rodičov uvádzal iné
príčiny rozpadu vzťahu, že každý uvádzal na adresu druhého z rodičov skutočnosti, ktoré by tohto rodiča
diskvalifikovali zo starostlivosti o dieťa, súd prvej inštancie požiadal príslušné sociálne úrady o vypočutie
maloletej B., pričom maloletá B. opakovane potvrdila, že obaja rodičia zabezpečovali starostlivosť o ňu,
obaja sa s ňou učili, k obom má rovnaký láskyplný vzťah, neprejavil sa strach B. z otca alebo z matky,
B. v podstate by chcela zostať v mieste pôvodného bydliska, nechce však ublížiť matke, ktorá sa s



ňou odsťahovala a nepovedala jej o tom, že zostanú trvalo v novom bydlisku, sama prípadne navrhla
kompromisné riešenie - bývanie a školu niekde medzi...

9. V danom prípade bol súd prvej inštancie toho názoru, že to bola matka, ktorá narušila doterajšie
zaužívanie zázemie maloletej, kde bola maloletá spokojná, súd prvej inštancie nezistil dôvod (ohrozenie
maloletej, bezpečnosti maloletej, zdravého psychického vývoja maloletej tak, ako uvádzala matka), pre
ktorý by maloletá musela opustiť doterajšie bydlisko, a nezistil ani dôvod, pre ktorý by nemohla zostať
v starostlivosti otca a naďalej tak navštevovať pôvodnú školu, a opustiť doterajšie známe prostredie.
Preto po preskúmaní dôvodov návrhov oboch rodičov dospel súd prvej inštancie k záveru, že je
potrebné upraviť dočasne pomery maloletej. Vzhľadom na vyššie uvedené zveril maloletú dočasne do
starostlivosti otca, kde maloletá zostane v pôvodnom, jej známom a zaužívanom prostredí, a návrh matky
zamietol, keď skonštatoval, že dôvody matky, ktoré vo svojich podaniach udávala, neobstoja (vyvrátila
ich samotná maloletá).

10. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na to, že toto rozhodnutie nie
je konečné, a v konaní bude (ako o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, tak aj v konaní o
rozvod) pokračovať. Zároveň upozornil rodičov, že ich partnerské nezhody nie je možné riešiť na úkor
ich spoločného maloletého dieťaťa - svoje maloleté dieťa postavili do neriešiteľnej situácie, kedy si má
vybrať medzi dvomi rodičmi - mali by to byť rodičia, ktorí svoje želania podriadia záujmu dieťaťa. Pokiaľ
matka nechce žiť s otcom dieťaťa, môže to riešiť pôvodne navrhnutým spôsobom - odsťahovaním sa do
iného bytu v okolí miesta pôvodného bydliska tak, aby nenarušila doterajšie zázemie maloletej, v ktorom
maloletá bola doteraz spokojná, a vyčkať na rozhodnutie súdu vo veci, ktorý rozhodne po vykonanom
dokazovaní.

11. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení a v rámci toho o zverení maloletého dieťaťa jednému z
rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov,
ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti a je rozhodnutím dočasným - konečná
úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej bude vykonaná v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností a to po dôkladne vykonanom dokazovaní.

12. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka, pričom v rámci odvolania uviedla, že napadnuté
rozhodnutie je nezákonné,  z odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP.
Súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že porušil jej právo na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza tiež z nesprávneho posúdenia veci. V rámci odvolania matka uviedla, že je nesporné, že
vec si vyžadovala zásah súdu vo forme vydania neodkladného opatrenia, nakoľko ako rodičia sa na
výkone rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva nevedeli dohodnúť, dôkazom
čoho sú aj ich  návrhy na vydanie neodkladného opatrenia, ktorými sa obaja rodičia domáhali dočasného
zverenia ich maloletej dcéry, každý do svojej osobnej starostlivosti. Matka však má za to, že ak súd
prvej inštancie jej návrh plne rešpektujúci najlepšie záujmy maloletej dcéry (s ohľadom na matkou
uvádzané relevantné dôvody a tiež skutočné dôvody rozpadu ich manželstva spočívajúce na strane
otca maloletej), ktorým sa domáhala nielen zverenia dcéry do jej osobnej starostlivosti, ale aj výživného
na ňu, úpravy styku otca s maloletou a tiež rozhodnutia, že dcéra bude navštevovať základnú škodu v
Novej Dedinke, zamietol a naopak, rozhodol v súlade s návrhom otca, ktorý sa domáhal iba zverenia
maloletej dcéry do jeho osobnej starostlivosti, tak rozhodol nezákonne, arbitrárne, až okato neobjektívne
a zaujato, v rozpore s elementárnymi zásadami spravodlivého súdneho konania, preferujúc egoistické
a necitlivé záujmy otca, na úkor práv ich maloletej dcéry, ako aj jej rodičovských práv matky. Takéto
neodkladné opatrenie, aj keby bolo iba krátkodobé, nezaručuje žiadnu dočasnú stabilitu pomerov pri
výkone rodičovských práv a povinností, naopak túto stabilitu ešte viac, než pred jeho vydaním, prehlbuje,
prispieva k svojvoľnému výkladu výkonu rodičovských práv a povinností zo strany otca maloletej,
ktorému sú ona aj maloletá dcéra vystavené napospas v práve ich dcéry aj na jej osobnú výchovu a
starostlivosť z jej strany ako matky a teda i jej práva podieľať sa osobne na jej výchove a starostlivosti.
Súd prvej inštancie takýmto rozhodnutím vytvoril podľa matky podmienky pre to, aby sa maloletá od
nej, ako od matky citovo odcudzila a aby tak mohol otec neskôr argumentovať potrebou zverenia ich
dcéry do jeho osobnej trvalej starostlivosti, t.j. na čas do rozvodu i po rozvode manželstva. Matka v
rámci svojho odvolania uviedla, že  otec maloletej si v bežnom živote presadzuje iba svoje záujmy,
nehľadiac prioritne na záujmy ich maloletej dcéry, ani na záujmy jej, ako matky dieťaťa, že u neho



je dohoda možná len vtedy, keď súhlasí s tým, čo chce on, iná dohoda u neho neexistuje. Vydané
neodkladné opatrenie tieto jeho egoistické záujmy, škodiace záujmom ich dcéry, priam umocňuje. Ich
dieťa, ani ona, nie sú chránené pred touto jeho svojvôľou neodkladným opatrením, ktoré súd prvej
inštancie nariadil. Obe sú odkázané na jeho rozhodnutie, kedy a v akom čase, odkedy a dokedy môžu
byť spolu, kto má dieťa od druhého rodiča zobrať a kto odovzdať, a teda byť pasívne zúčastnené aj
na všetkých ostatných jeho rozhodnutiach v starostlivosti o ich dieťa. Z výkonu rodičovských práv a
povinností bola ako matka neodkladným opatrením súdu v reálnom živote úplne vylúčená a vystavená
absolútnej svojvôli otca maloletej. Nezákonnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie teda spočíva nielen
v tom, že podcenil vážnosť možných dôsledkov svojho rozhodnutia, ktoré negatívne doľahnú na ich
maloletú dcéru, dôkazom čoho sú už aj jej prvé skúsenosti, ale i v tom, že s ohľadom na dôvody,
ktorými svoje rozhodnutie odôvodnil, je podľa matky výrazom neobjektívneho a zaujatého rozhodnutia.
K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie matke nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že porušil jej právo na spravodlivý proces,
uviedla, že tento dôvod je daný predovšetkým tým, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o tom, aby
bol vykonaný pohovor na úrade práce v Malackách, v iba sprievode otca a na Úrade práce v Senci iba v
jej sprievode. Je presvedčená, že keby bola dcéra vypočutá pred oboma úradmi pri doprevádzaní oboch
rodičov, že by nebola natoľko ovplyvnená názormi otca, ako keď bola vypočutá na Okresnom úrade
v Malackách, iba v doprovode otca a keď ju vypočúvali dokonca z neznámych dôvodov súčasne dve
pracovníčky. V otcovej prítomnosti, resp. v jeho blízkosti je dcéra zdržanlivá, v obavách, aby nevyvolala
nesúhlas alebo hnev svojho otca, naoko prisviedča jeho názorom, alebo jeho názory preberá, ale v jej
prítomnosti cíti slobodu pri vyjadrovaní sa a prezentuje svoje vlastné, nikým neovplyvnené názory. Súd
prvej inštancie napokon existenciu takéhoto správania sa maloletej skonštatoval aj v uznesení, že v čase
pobytu u otca prezentovala často názory prebraté od otca. V tejto súvislosti dala matka osobitne súdu
do pozornosti, že otec na maloletú od leta, odkedy ho opustila, cielene nevhodne pôsobí, manipuluje
s ňou a jej citmi vo vzťahu k jej osobe, ako matke a núti ju k zdržanlivosti už aj pri prejavovaní citov
k nej, čo je neakceptovateľné. Voľbou súdu teda „rozdielneho metra“ pri zadovažovaní dôkazov súd
prvej inštancie volil nesprávny procesný postup, ktorým odňal jej procesné práva prispieť k objektívnemu
zisteniu skutočného stavu, čím nepochybne porušil i jej právo na spravodlivý proces (popri ostatných
namietaných dôvodoch), keď na základe výsledku takéhoto procesného postupu sa nesprávne priklonil
k návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia. Matka v rámci odvolania poukázala na to, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej
inštancie mohol mať zo všetkých jej podaní za dostatočne preukázané, že odporcove dôvody na vydanie
neodkladného opatrenia sú neakceptovateľné a naopak, že jej návrh na neodkladné opatrenie najlepšie
zabezpečí dočasnú úpravu pomerov tak, aby uvedené čo najmenej doľahlo na ich maloletú dcéru, a
zároveň bola primerane zabezpečená jej výchova a starostlivosť oboma rodičmi. Týmito kritériami sa
však súd prvej inštancie neriadil, nehovoriac o tom, že matku svojím rozhodnutím reálne aj vylúčil z
výkonu rodičovských práv a ponechal ma napospas svojvôli otca maloletej. Matka v súvislosti s tým,
prečo dal súd prvej inštancie prednosť otcovi pred matkou uviedla, že zistenia súdu prvej inštancie
nekorešpondujú vykonaným dôkazom, resp. vykonané dôkazy súd hodnotil arbitrárne. Súd v prvom
rade na účely vydania neodkladného opatrenia nehodnotil príčiny rozpadu manželstva objektívne a
nestranne, keď bez racionálneho základu matkou uvádzané príčiny postavil na rovnakú úroveň, ako
príčiny uvádzané otcom maloletej, keď ustálil, že pre rozdielne uvádzané príčiny rozpadu manželstva
oboma rodičmi by boli obaja rodičia diskvalifikovaní zo starostlivosti o dieťa. Súd prvej inštancie ignoroval
fakt, že konanie matky (dvakrát opustenie otca s maloletou Nelou) nebolo tak svojvoľné, ako si ho
vysvetlil a bagatelizoval, ale že spočívalo vo vážnych príčinách zavinených práve otcom maloletej, v jeho
dlhodobo neakceptovateľnom správaní voči matke, ale často i voči ich dcére, keď napriek jej diskomfortu
v takomto manželstve a disharmonickému prostrediu, ktoré rozhodne dcére nepridalo na jej duševnom
a fyzickom zdraví, nútil zastrašujúc ju kukláčmi, zotrvávať s dcérou proti jej vôli v jeho dome. Dohoda
s otcom maloletej o odchode zo spoločnej domácnosti s dcérou do Novej Dedinky, jednoducho nebola
možná a jediné riešenie v zúfalstve a bezmocnosti matka videla v odsťahovaní sa v jeho neprítomnosti,
bez jeho vedomia. Matka ďalej uviedla, že rozhodne nezdieľa ani ten názor súdu prvej inštancie, že by
zotrvanie v takýchto pomeroch neohrozovalo ďalší psychický a fyzický vývoj ich maloletej dcéry. Ak by
zotrvala s otcom maloletej, bola by to len otázka času, kedy by sa výrazne prejavili negatívne dopady
na jej zdravie, na jej psychiku, ako aj správanie, či prospech v škole. Ich dcéra nie je tak psychicky
silná, aby vedela dlhodobo odolávať bez ujmy na zdraví disharmonickým podmienkam, v ktorých doteraz
vyrastala. Už teraz podlieha potrebe prispôsobovať sa rozdielne vo vzťahu k matke a vo vzťahu k
otcovi vnímajúc nezhody v ich vzťahu. V jej prostredí, resp. v jej blízkosti, je psychicky uvoľnená, kým
v prítomnosti, resp. v blízkosti otca je zdržanlivá, až bojazlivá, lebo otcovi v snahe mu neoponovať, mu



pritakáva a prezentuje jeho názory ako vlastné, aj napriek vlastnému presvedčeniu, len aby sa nehneval,
alebo na ňu nekričal. Ak sa teda vyjadrila pri pohovore v doprovode otca, že chce zostať v mieste
pôvodného bydliska a že matka jej údajne nepovedala, že budú natrvalo bývať v Novej Dedinke, nebolo
to jej pravdivé vyjadrenie, ale vyjadrenie, ktoré v snahe neoponovať otcovi odprezentovala ako vlastné.
Matka uviedla, že dcére totiž začiatkom júla povedala, že už budú trvalo bývať v Novej Dedinke u jej
rodičov a bola uzrozumená aj vyrovnaná s tým, že tu bude chodiť aj do základnej školy, pričom vtedy
očividne s tým nemala žiaden problém, a ako matka by to musela prvá zistiť, keby opak bol pravdou.
Matka v rámci svojho odvolania ďalej uviedla, že súd prvej inštancie v uznesení uviedol, že ako rodičia
postavili ich dcéru pred otázku, aby si vybrala medzi dvoma rodičmi. Matka má za to, že nikdy dcére
nič také nepovedala a je až neuveriteľné, že práve týmto vplývali celé leto na ich dcéru jej otec s jeho
matkou, keď jej doslova „vtĺkal do hlavy“, že si musí vybrať, s kým chce žiť a bývať, namiesto toho,
aby ju ukľudnil a pripravil na to, že ani jedného z nich nestratí len preto, že nedokážu spolu žiť. Tým,
že sa rozhodla, že bude bývať s mamou v Novej Dedinke, ju predsa nepostavila pred dilemu, že by
sa medzi dvoma rodičmi mala rozhodnúť. Matka uviedla, že na rozdiel od otca, mala v nej záruku, že
v styku s otcom jej rozhodne nebude brániť, keďže vie, že hoci je citovo viac naviazaná na ňu, že ich
má oboch rovnako rada. Nikdy by jej neubližovala tým, aby ju stresovala nutnosťou vybrať si medzi
dvoma rodičmi. Ďalej matka oponovala odôvodneniu súdu prvej inštancie v tom, že by mala ich dcéra
naďalej zostať vo svojom „prirodzenom prostredí“, pretože toto nie je v jej najlepšom záujme, hoci sa
dcéra mala vyjadriť, že je tam spokojná. To prirodzené prostredie totiž stratí charakter prirodzeného
prostredia už tým okamihom, keď zistí, že v ňom nie je prítomná matka. Má za to, že to doterajšie
prirodzené prostredie bude na ich dcéru bez jej prítomnosti pôsobiť kontraproduktívne. Matka v rámci
svojho odvolania taktiež uviedla, že ak súd prvej inštancie uviedol, že mohla situáciu riešiť odsťahovaním
sa do iného bytu v Malackách, aby obaja rodičia zostali v jej „prirodzenom prostredí“, toto tvrdenie matka
považuje za  iluzórne a nereálne. Jednak nie je ochotná bývať a pracovať ďalej v prostredí otca maloletej,
lebo by stále prežívala traumy zo spolužitia s ním a rada by už žila pokojným životom bez stresov a
jednak tomu bráni aj jej finančná situácia. Nemá a nebude mať príjem ako predavačka na to, aby si
prenajala byt a to dokonca trojizbový, ako to direktívne chcel otec maloletej. Na jeho prísľub, že jej bude
prispievať na nájom sumou 250,- €, sa nemôže spoľahnúť poznajúc jeho majetnícku povahu, keď jej
nechcel prispievať ani na bežný chod ich spoločnej domácnosti po narodení dcéry a nechával ju ako
chuderu bez peňazí. Tento jeho nápad považuje matka iba za zámienku, ako ju donútiť k bývaniu v
jeho blízkosti. Nereálny by však bol nájom aj za podmienky, že by jej naň otec maloletej prispieval,
pretože aj v tom prípade by matka nedokázala vyžiť s dcérou zo zostatku jej príjmu po odpočítaní zvyšnej
časti nájomného. Ak ale má otec maloletej naozaj takéto finančné možnosti, nič mu nebráni v tom,
aby si on našiel bývanie v blízkosti jej terajšieho trvalého bydliska. Odchod k jej rodičom, u ktorých má
bývanie zaručené bez takýchto finančných rizík, bol pre ňu jediným možným riešením. Matka má za
to, že je v jej najlepšom záujme je, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti aj za cenu
zmeny jej terajšieho prostredia, ktoré je v porovnaní s potrebou zotrvať v jej osobnej starostlivosti a v
mieste jej trvalého bydliska menej podstatné. Je výsostne nespravodlivé, ak súd jej konanie označil, ako
príčinu rozpadu ich manželstva. To manželstvo sa nerozpadlo totiž vtedy, keď matka odišla zo spoločnej
domácnosti, ale dávno predtým a jej odchod bol len dôsledkom otcom zavineného neznesiteľného
správania. V návrhu na rozvod manželstva, ako aj vo vyjadrení k návrhu otca na vydanie neodkladného
opatrenia matka uviedla, že odporcova pravá egoistická a majetnícka povaha sa prejavila naplno po
tom, čo sa im narodila dcéra. Nevenoval sa dcére v dostatočnej miere, ale jej výchovu stále kritizoval.
K týmto nezhodám pribudli nezhody pre jeho nadmerné požívanie alkoholických nápojov a fajčenie,
zamedzovanie matke v styku s jej rodičmi, urážanie a ponižovanie jej osoby, neprispievanie jej na riadny
chod domácnosti, stále bola bez peňazí a nedovolil jej mať prehľad o jeho zárobkoch. Tieto podmienky
boli už dávno v minulosti natoľko neúnosné, že otca maloletej opustila aj s maloletou prvýkrát už asi
pred 6 rokmi. Na naliehanie otca maloletej, že sa zmení, sa k nemu po čase vrátila. Obmedzil síce pitie
alkoholu a fajčenie, ale všetko ostatné zostalo po starom. Prirodzeným dôsledkom toho všetkého bolo,
že sa jej odcudzil, čo malo dopad na ich intímnu stránku, a keďže ich dcéru chcela matka ochrániť,
aby už ďalej nevyrastala v disharmonickom prostredí, rozhodla sa ho definitívne opustiť aj s maloletou
bez jeho vedomia a odišla k rodičom do Novej Dedinky. Keďže ju otec zastrašoval predtým viackrát,
že ak odíde, že zavolá na ňu kukláčov a obviní ju z únosu dieťaťa, nemala inú možnosť, než odísť bez
jeho vedomia v čase jeho neprítomnosti. Kým otcom maloletej uvádzané príčiny rozpadu manželstva a
vyčítaný odchod od neho s dcérou bez jeho vedomia, boli iba dôsledkom jeho vlastného neznesiteľného
konania a správania sa, súd prvej inštancie bagatelizoval matkou uvádzané dôvody až do takej miery, že
podľa jeho názoru to bola ona, ktorá narušila doterajšie zaužívané zázemie maloletej, kde bola maloletá
spokojná. To zázemie predsa nebolo v súlade s najlepšími záujmami ich maloletej dcéry, i keď mohla



uviesť, že je spokojná, lebo svoju skutočnú nespokojnosť v podstate prejavila tým, keď sa vyjadrila, že
by bola najradšej, keby ako rodičia zostali spolu, a to aj za cenu, že z prirodzeného prostredia odíde
(povedala niekde medzi tým ..), a tým teda rozhodne nemala na mysli zotrvať u otca v Malackách, chodiť
do školy v Malackách, keď s ňou nebude, ako to súd prvej inštancie nesprávne pochopil. Z prešetrenia
pomerov v bydliskách oboch rodičov, súd prvej inštancie nezistil žiadne nedostatky. Matka uviedla, že
maloletá nielen v Malackách má zariadenú izbu a vhodné prostredie na výchovu, ale aj v Novej Dedinke
u jej rodičov. Aj tu má vlastnú zariadenú izbu, aj v Novej Dedinke má svojich kamarátov. Toto prostredie
jej nie je neznáme, naopak, je to prostredie, do ktorého ju vodí od narodenia, o prostredie jej blízkych
osôb, starých rodičov. Argument otca, že neovláda maďarský jazyk, ktorým sa v obci tiež hovorí, nie je
namieste, pretože v Novej Dedinke nie je ani maďarská škola, základná škola je s vyučovacím jazykom
slovenským a v obci dcéra nemá žiadny komunikačný problém so svojimi tunajšími kamarátmi. Pri
odchode od otca maloletej matka vzala na zreteľ skutočnosť, aby dcéra nebola vytrhnutá zo školy počas
školského roka a jej prechod do novej školy zosúladila so začiatkom ďalšieho školského roka, v čom jej
však súd neodkladným opatrením zabránil. Dôsledkom toho teda, že na základe vykonaných dôkazov
súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec aj nesprávne právne posúdil, ak
dočasnú úpravu pomerov nariadil podľa návrhu otca a nie jej, práve ktoré vystihuje najlepšie záujmy ich
maloletého dieťaťa. Týmto je daný aj posledný odvolací dôvod.  Matka taktiež v rámci svojho odvolania
uviedla, že keď si dcéra uvedomila, že jej chcela povedať niečo proti vôli otca, a dokonca aj to, že ju
ľúbi, radšej sa jej ospravedlnila, že to nechcela povedať, čo nelogicky zopakovala aj dvakrát. Matka má
za to, že otec jej bráni v tom, aby dcéra matku informovala o čomkoľvek a dokonca, ako je zrejmé, ešte
aj v tom, aby jej prejavila lásku (poznamenala, že tieto hlasové správy uchovala vo svojom mobile, súd i
kolízny opatrovník sa môžu presvedčiť). Otec si dcéru od matky prevzal už 1. septembra. Keď sa matka
v priebehu týždňa telefonicky chcela informovať, ako sa má dcéra, čo robí, čo bolo v škole, jej reakcie
boli na nepoznanie poznačené tým, že sa dostala vplyv svojho otca a znovu žiaľ, tým najnesprávnejším
smerom. Zakaždým, keď jej matka zavolala, nechcela sa s ňou rozprávať, vždy mala po ruke dáku
výhovorku, pre ktorú nebol ten správny čas, aby s ňou hovorila (raz bola unavená, inokedy pozerala
Simpsonovcov a pod.). Podľa toho vlastne nikdy nebol ten správny čas a matke zostalo nad slnko
jasné, že má zakázané od otca s ňou hovoriť, alebo že nechce s ňou hovoriť, lebo sa obáva, že by
sa to jej otcovi, poznajúc jeho názory, nepáčilo, alebo by bol na ňu nahnevaný. Dcéra si ale v jej veku
neuvedomuje, že je otcom manipulovaná, a že pomaly a iste je na ceste citovo sa jej odcudziť, čo je
očividne cieľom otca maloletej, aby nemusel to byť on, ktorý by musel prispievať na výživu maloletej
dcéry, ale matka a pritom vinu za tento stav ešte aj zvaľoval na jej osobu. Matka poukázala v rámci
odvolania na to, že keď mala byť maloletá cez víkend u matky, otec rozhodol, odkedy dokedy môže byť
u matky. Vyčlenil jej v podstate čas iba jeden celý deň zo 7 dní v týždni. V piatok o 17,00 hod jej ju dovolil
zobrať a v nedeľu už o 11,00 hod. ju vzal s tým, že idú do Čiech (a odišiel s ňou aj bez pasu !), pričom
ešte chcel, aby maloletú matka aj doviezla späť, čo už odmietla. Rozhodol dokonca ešte aj o tom, ktoré
oblečenie kde bude dcéra mať, len aby jej nemusel žiadne oblečenie dokúpiť. Pri tomto víkendovom
pobyte dcéry u matky, bolo zjavné, že to dcére dosť dlho trvalo, kým sa rozhodla hovoriť s matkou bez
obáv, že ju otec sleduje, čo hovorí. Keď sa sama rozhovorila, povedala, že otec jej tvrdí, že matka vraj
tá zlá, že sa rozpadlo ich manželstvo, a že matka naopak tvrdí, že on je ten zlý (takto teda štve jej malú
dušičku proti matke). Matka uviedla, že ona nikdy nič také nepovedala a už vôbec nie vlastnej maloletej
dcére. Aj z tohto je vidno, akým nevhodným spôsobom otec s maloletou komunikuje, a ako sa snaží ju od
matky vedome odcuziť. Matka poukázala na to, že kým boli spolu, otec nevenoval dcére dostatočný čas,
čo bol aj jeden z dôvodov ich hádok a tiež, že rešpekt a poslušnosť si vynucoval kričaním na ňu. Teraz
zrazu pred matkou na maloletú nekričí, zrazu ju začal voziť na výlety a kupovať si ju prísľubmi, že čo
všetko jej kúpi (napr. psa, ktorého jej mimochodom sľubuje už roky). Jeho nevhodné výchovné metódy
sa prejavujú aj v tom, čo matka uviedla, že aj keď sa s dcérou učí, nemá dostatok trpezlivosti. Dcéra sa
matke posťažovala, že otec jej povedal, že už aj opicu by naučil angličtinu za ten čas, čo ju on učí, čím
znižuje jej sebavedomie a vyvoláva v nej nezdravý pocit viny. Maloletá predsa nemôže za to, že angličtina
jej ide ťažšie. Taktiež to dokazuje tvrdenie matky, že otec maloletej nemá dosť trpezlivosti náležite sa
venovať ich dcére. Matka poukázala aj na to, že od otca maloletej nemá ani informácie o tom, čo je s
dcérou, keď je s ním, ako sa má, či je v poriadku, či je zdravá, ako jej ide škola, čo sa učia v škole. Hoci aj
informačná povinnosť jedného rodiča voči druhému je daná zákonom o rodine, otcovi ani porušenie tejto
povinnosti nerobí žiaden problém. A toto všetko sa deje pod záštitou súdneho rozhodnutia, ktorým bola
ako matka úplne vylúčená z jej rodičovských práv a povinností. Nezostáva jej nič iné, než čakať na ďalšie
súdne rozhodnutia a prihliadať na to, ako sa jej dcéra pod negatívnym vplyvom otca začína odcudzovať
zo strachu z neho. Pri takejto dočasnej úprave pomerov má matka veľmi vážne obavy, že do času
kým súd vo veci samej rozhodne, že otec maloletej docieli svoj zámer, aby sa jej dieťa odcudzilo, aby



mohol operovať s tým, že je potrebné vzhľadom na tento stav zveriť dieťa do jeho osobnej starostlivosti.
Jeho motív je majetnícky a egoistický, lebo chce, aby matka platila jemu na výživné na ich dieťa a z
pohodlnosti nemusel meniť svoj doterajší život a režim a nemusel za dieťaťom cestovať. Má zdravotné
problémy, ktoré pred matkou tají, pracovať chodí maximálne 1-2 x do týždňa, aj to len spravidla na 2
hodiny (montuje kuchynské linky), a podľa jeho vlastného vyjadrenia pred kolíznymi opatrovníčkami,
chcel by robiť menej namáhavú prácu, lebo doterajšiu už nevládze robiť. S ohľadom na všetky vyššie
uvedené dôvody matka považuje napadnuté uznesenie o neodkladnom opatrení za nezákonné, hrubo
porušujúce práva maloletej dcéry B., ako aj jej rodičovské práva. Dcéru B. bezvýhradne a nadovšetko
miluje a očakáva, že odvolací súd zjedná nápravu nezákonného stavu tak, aby neodkladné opatrenie
bolo súlade so zákonom o rodine a medzinárodnými normami o právach dieťaťa. Navrhuje teda, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh otca zamietne a nariadi neodkladné opatrenie v
súlade s jej návrhom a maloletú B. zverí do jej osobnej starostlivosti, zaviaže otca k plateniu primeraného
výživného 200,- € mesačne (nie 350,- € ako matka pôvodne uvádzala), upraví styk otca s maloletou
dcérou v rozsahu uvedenom v jej návrhu a určí, že dcéra bude navštevovať základnú školu v Novej
Dedinke.

13. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky a uviedol, že maloletá B. V.W., B. J. XX.X.XXXX, trvalým bydliskom
T., Ľ.O. K. XXXX/XX sa prevažnú časť doby zdržuje v mieste bydliska, kde navštevuje Základnú školu
na Štúrovej ulici 142/A. Popritom navštevuje ZUŠ Malacky, odbor výtvarný. Otec uviedol, že školu a
ZUŠ má veľmi rada, má tu svoje zázemie a kamarátov. V Malackách sa cíti doma a je tu veľmi rada.
S dcérou si vychádzajú s otcom excelentne a v domácnosti vládne absolutný kľud a pohoda. Dcére sa
snaží vytvoriť tie najlepšie podmienky na štúdium a celkový intelektuálny a citový rozvoj. S matkou sa
stretáva podľa svojej vôle, čo najčastejšie a nijakým spôsobom ju neobmedzuje v kontakte s ňou, či
už fyzicky, telefonicky, alebo cez sociálne siete. Otec uviedol, že odvolanie matky musí dementovať,
nakoľko je skonštruované zo lží a tendenčných poloprávd (navyše vytrhnutých z kontextu), s úmyslom
zavádzať súd a očierniť otca, jeho rodinu, a v konečnom dôsledku uškodiť maloletej dcére. Otec uviedol,
že žiadnym spôsobom nebráni dcére v kontakte s matkou. Maloletá trávi u matky v podstate každý
víkend. Ak je treba odvezie alebo dovezie ju tam. Tvrdenie matky, že svojvoľne až direktívne riadi, ako
a kedy budú spolu je absolútne klamstvo. Otec uviedol, že manželke maximálne vychádza v ústrety a
podriaďuje sa jej požiadavkám. Ako príklad zavádzania uviedol manželkine vyjadrenie že dňa 20.9.2019
v piatok, jej dovolil zobrať zobrať dcéru o 17:00, a vrátiť sa musela v nedeľu 22.9.2019 o 11:00, s tým
že cestujú do Čiech (a odišli bez pasu). To všetko je pravda. Išli do Lanžhota, na Morave, na oslavu
narodenín dcérinej sesternice, o čom manželka vedela dva týždne vopred (táto oslava sa koná každý
rok) a to, že manželka zabudla pribaliť dcére pas, o ktorý ju žiadal, bohužiaľ zistil otec až na mieste.
Ale nakoľko na mieste bolo cca 20 svedkov, ktorí by dosvedčili totožnosť maloletej a otca, nepovažoval
to za taký závažný problém. Tak isto prípad s oslavou narodenín dcéry. Manželka usporiadala oslavu
dňa 28.9.2019. Dcéru, aj s jej kamarátkou otec odviezol v sobotu 28.9. ráno do Novej Dedinky, a v
nedeľu 29.9.2019 večer ich obidve priviezol naspäť do Malaciek ( otec uviedol, že manželka bola celý
víkend v práci, takže s dcérou sa videli len večer). Otec predpokladal, že aj jemu bude umožnené
usporiadať oslavu pre ich dcéru. Nakoniec to dopadlo tak, že oslava v Malackách sa konala v nedeľu dňa
6.10.2019, a dcéra bola s matkou v Novej Dedinke od piatka od 4.10.2019, do nedele rána 6.10.2019.
Otec v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že sa chce veľmi ostro vyhradiť voči tvrdeniu manželky, že
jeho matka má nejakú známu na Úrade práce a sociálnych vecí. Toto je absolútny výmysel, ktorý si
vykonštruovala s cieľom napadnúť šetrenie, ktoré na tomto úrade prebehlo. Otec prehlásil, že kolíznu
opatrovníčku, v tej dobe určenú Okresným súdom Malacky, on nikdy predtým nevidel, a jeho matka nemá
žiadnych známych na Okresnom úrade práce v Malackách. Celý tento jej výrok má za cieľ zavádzať súd
a predostrieť možný konflikt záujmov a skreslenie výsledkov šetrenia kolíznej opatrovníčky. Posúdenie
trestnoprávnej zodpovednosti jeho manželky, za tento jej nepravdivý výrok, nechá v kompetencii súdu.
Otec taktiež uviedol, že na dcéru ani on ani jeho matka nikdy netlačili, aby si vybrala medzi rodičmi,
naopak stále ju utvrdzujú v tom, že akýkoľvek styk, s ktorýmkoľvek rodičom bude pre ňu absolútne
neobmedzený. Tvrdenia manželky, že sa otca dcéra bojí, sú úplne zvrátené a nezakladajú sa na pravde.
Dcéra je v jeho prítomnosti celkom uvoľnená a majú vyrovnaný otvorený vzťah. Nemá vedomosti o
výsledkoch šetrení kolíznych opatrovníčok, či už v Senci, alebo v Malackách, ale z útržkov informácií z
rozhodnutí Okresného súdu Malacky vychádza, že tieto  tvrdenia jeho sú pravdivé a objektívne. Čo sa
týka vyjadrení jeho manželky o jeho majetníckom vzťahu k dcére, k tomu otec uviedol, že  manželka sa
odsťahovala z ich spoločnej domácnosti a so sebou si zobrala úplne všetky svoje a dcérine veci. Dňa
1.septembra otec priviezol dcéru do Malaciek, aby mohla  dňa 2.9.2019 nastúpiť do základnej školy.
Poukázal na to, že dcére nakúpil kompletne novú garderóbu (od ponožiek a spodného prádla, až po



topánky a zimné bundy). Samozrejme aj všetky školské potreby. Zaplatil jej všetky poplatky žiadané
školou. Všetko môže vykázať dokladmi o zaplatení. Dcére dokonca zakazuje, brať si jej hračky a knihy
do Malaciek. Jej tvrdenie, že otec chce dcéru, aby nemusel platiť výživné, je iracionálne. Poukázal
na to, že komunikácii dcéry s manželkou nijako nebráni. Všetku komunikáciu s matkou necháva na
rozhodnutí dcéry a nijako do nej nezasahuje. Bohužiaľ manželka si vyberá veľmi exponované časy na
telefonovanie, napríklad neskoro večer, keď sa dcéra sprchuje, alebo pozerá nejaký film. O zlozvyku, až
miernej nevychovanosti ich dcéry, (povie, že teraz nemôže telefonovať a kľudne, často aj bez pozdravu,
komukoľvek zloží telefón) manželka veľmi dobre vie, preto nerozumie, prečo to prezentuje ako jeho
ovplyvňovanie, ba priamo zákaz komunikácie. Argument, že dňa 12.8.2019  otec „zahriakol“ dcéru pri jej
komunikácii cez messenger, že sa nemá vyjadrovať o návšteve pracovníčky z Úradu práce a sociálnych
vecí Malacky, k tomuto otec uviedol, že považoval za opodstatnené upozorniť dcéru (slušne a v kľude,
žiadne „zahriaknutie“), aby sa nevyjadrovala k prebiehajúcemu šetreniu kolíznej opatrovníčky. Mohlo by
to byť vyhodnotené, ako ovplyvňovanie s dôsledkom skreslenia získaných údajov. Komunikácia v tomto
„programe“ je nespoľahlivá a správy prichádzajú v rozličných časových sledoch a frekvenciách ( určite
to pozná každý používateľ tohto programu ), takže v konečnom dôsledku mohol pri komunikácii vzniknúť
takýto „nezmysel“. Zmiešanie správ manželka prezentuje ako dôkaz, že otec bráni ich dcére prejavovať
jej lásku. Pri tejto komunikácii bol otec zhodou okolností prítomný (z dôvodu, že boli s dcérou v jednej
miestnosti, kvôli sile wifi signálu), a presne si pamätá, ako doslova „bojovala“ s neschopnosťou tohto
programu spracovať internetové pripojenie. Námietka manželky, že nie je informovaná o výsledkoch
dcéry v škole je v skutočnosti taká, že manželka má takisto prístup k rodičovskému kontu maloletej
dcéry na internete. Dcéra ju ešte „za horúca“ o všetkom informuje, nakoľko spolu komunikujú každý deň.
Všetky relevantné informácie o škole má aj z podania otca. Takže tvrdenie, že údajná spokojnosť dcéry
so školou je relatívna, že triedna učiteľka na ňu kričí a v triede má nanajvýš 2-3 kamarátky, lebo ostatní
sa od nej dištancujú, alebo spolužiačka Sára jej bráva desiatu sú absolútne nezmysly. Dôvody, prečo
otec chce, aby manželka zostala v Malackách sú úplne iné, ako ich prezentuje matka. Jej osobný život
otca už vôbec nezaujíma, iba má záujem, aby sa dcéra s ňou kedykoľvek mohla stretávať a mohla sa
podieľať na jej výchove, bez zbytočných negatívnych zásahov manželkinej rodiny. Manželka to nikdy
neprizná, ale jej rodina vo veľkej miere spôsobila rozvrat ich manželstva a veľmi negatívne vplýva na
ich dcéru. Pravdou je, že manželkina rodina sa maximálne snaží zbaviť otca možnosti vychovávať ich
dcéru, ktorú berú ako svoj „osobný“ majetok. Nezvratným dôkazom je aj návrh na rozvod, ktorý podala
manželka aj so všetkými podmienkami, ktoré v ňom uviedla. Dôvod, prečo chce zostať u svojich rodičov,
a nechce si nájsť bývanie v Malackách, je čisto len v pohodlnosti (nič nemusí platiť, o nič sa starať), a
tomuto dôvodu chce podriadiť aj život ich dcéry. Otec v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že ich dcéru
tak isto veľmi miluje, je ochotný podriadiť jej celý život. Veľmi mu záleží na jej zdravom vývoji. Je si
plne vedomý, že momentálne je vo veku, keď až nekriticky miluje svoju matku, ale s ohľadom na jej
budúcnosť je presvedčený, že aj otec jej dokáže zabezpečiť lepšie podmienky na výchovu a štúdium, ako
jej matka. Otec zároveň čestne prehlásil, že je úplne zdravý, mentálne aj fyzicky a vo výbornej kondícii.
Dôkaz môže poskytnúť aj jeho obvodná lekárka Mudr. Savinová. Je ochotný sa podrobiť akémukoľvek
vyšetreniu nariadenému súdom, ktorý potvrdí jeho schopnosť sa adekvátne postarať o maloletú dcéru.
Desať rokov nebol PN a je vo výbornej kondícii. Jeho živnostenská činnosť mu ide veľmi uspokojivo
a nemá problém uživiť seba, ani ich dcéru. Príjmy nemá na takej úrovni, aby uspokojil nároky jeho
manželky, ale na kvalitný život a materiálne zabezpečenie maloletej dcéry bohato stačia.

14. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a §
66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

15. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

16. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími
dôvodmi viazaný.

17. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej
inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.



18. Podľa § 366 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd
nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

19. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo
vyhotovené.

20. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad,
že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia,
doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

21. Podľa § 324 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „C.s.p.“) pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

23. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

25. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

26. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

27. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

28. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

29. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

30. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie

31. Nariadiť neodkladné opatrenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy,
ak sa potvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú
dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí
osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov z dôvodu, aby sa neskúmali iné záujmy na
vydanie takéhoto rozhodnutia súdu. Neodkladným opatrením súd aj z úradnej povinnosti (bez návrhu)
môže nariadiť odovzdanie dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo do starostlivosti toho, koho
určí, ak zistí, že je tu existencia potreby dočasnej úpravy. Starostlivosť, ktorá môže byť obsahom



neodkladného opatrenia, je inštitútom procesného práva, ktorého úprava obsahuje provizórnosť, ako
pojmový znak neodkladných opatrení, preto zverenie maloletých detí do starostlivosti druhého z rodičov
je v skutočnosti faktické opatrenie, ktoré zásadne neovplyvňuje otázku budúcej výchovy.

32. V danej veci súd prvej inštancie vyhovel návrhu otca a maloletú Nelu dočasne zveril do osobnej
starostlivosti otca a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Z opisu skutočného
stavu vyplýva, že maloletá B. sa toho času reálne nachádza v osobnej starostlivosti otca, ktorý
zabezpečuje všetky jej potreby, pričom navštevuje Základnú školu na Štúrovej ulici 142/A v Malackách,
a súčasne  Základnú umeleckú školu v Malackách. Matka momentálne žije v Novej Dedinke. Otec
matke umožňuje pravidelný kontakt s maloletou t.j. matka sa s maloletou stretávajú každý víkend,
respektíve, kedykoľvek sa na tom rodičia vzájomne dohodnú. Uvedený skutočný stav odvolací súd
vyhodnotil v prospech maloletej. Odvolací súd má za to, že účelom neodkladného opatrenia nie je
vyhovieť rodičovi (ktorémukoľvek), ale účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť vzťahy medzi
rodičmi, ktoré budú vzájomne rešpektovať a súčasne táto úprava zabezpečí stabilitu pre maloletú, a
rovnako zastabilizuje dočasne aj pomery medzi rodičmi. Odvolací súd nespochybňuje, že matka dokáže
maloletej B. poskytnúť plnohodnotnú starostlivosť, avšak momentálny stav t.j. stav, kedy sa rodičia o
dočasnom zverení maloletej nevedia dohodnúť je taký, že súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací
súd musel zvoliť také dočasné riešenie, ktoré bude pre maloletú, čo najmenej komplikované a to aj
z hľadiska jej momentálne navštevovanej školy a taktiež mimoškolských aktivít. V danom prípade má
odvolací súd za to, že žiadne riešenie t.j., či už dočasné zverenie maloletej matke, alebo dočasné
zverenie maloletej otcovi nie je  takpovediac dobré, nakoľko ideálne pre maloletú by bolo, ak by boli
obaja rodičia spolu, čo je však asi v danom prípade pre rodičov neprijateľné. A preto voľba medzi rodičmi
nie je jednoduchá ani pre súd, nakoľko v tomto prípade má odvolací súd za to, že obaja rodičia dokážu
maloletej zabezpečiť plnohodnotnú a zodpovednú starostlivosť. Momentálne pre konanie vo veci samej
nie je smerodajné, či je maloletá zverená dočasne do osobnej starostlivosti matky, alebo otca, nakoľko
súd prvej inštancie v rámci konania vo veci samej bude u oboch rodičov zisťovať všetky predpoklady
pre zverenie maloletej, respektíve aj možnosť zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov. Argumenty matky uvedené v odvolaní bude musieť súd prvej inštancie vyhodnotiť v rámci
konania vo veci samej, nakoľko v tomto konaní je potrebné, dočasne, bez realizácie dokazovania upraviť
pomery vo vzťahu k maloletej B.. Preto tvrdenia oboch rodičov, ktoré sa svojím spôsobom rozchádzajú
budú predmetom dokazovania vo veci samej, v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie. V danom
prípade odvolací súd aj vzhľadom k tomu, že momentálna zmena školy v strede školského roka nie
je pre maloletú B. nutná (a prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia ani opodstatnená), a
súčasne vzhľadom na zastabilizovanú a rodičmi rešpektovanú situáciu ustálil, že predmetné nariadenie
neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie bolo dôvodné.  Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací
dospel k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového stavu odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 C.s.p).

33. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon  pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).



(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,   z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody)   a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku   a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).