{"guid": "77358edd-f31b-47fd-ba42-572a133feda6:25c2345a-82c5-4fd0-94da-3e6b768aeaf7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1414207912.2", "spisova_znacka": "15Co/84/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/84/2017 z 21. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. mája 2019, sp. zn. 15Co/84/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1414207912.2", "identifikacne_cislo": "1414207912", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2019-05-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/25c2345a-82c5-4fd0-94da-3e6b768aeaf7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1414207912.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1414207912.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1414207912.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/84/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414207912
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414207912.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: K. F. , narodený
dňa XX.X.XXXX, trvale bytom X., Y. č. XXX/XX, zastúpený Mgr. Martin Majerčík, advokát, Bratislava,
Krajinská č. 30, proti žalovanému: A.. C. D. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom Y. č. XXX, o
zaplatenie X.XXX,XX € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV. zo dňa 25. januára 2017, č.k. 22 C 141/2014-94, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 25. januára 2017,                        č.k. 22 C 141/2014-94,
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi   p r i z n á v a   nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 25. januára 2017, č.k. 22 C 141/2014-94, vyhovel žalobe
žalobcu, keď žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške X.XXX,XX € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.129,03 € od 21.12.2013 do zaplatenia, zo
sumy 500,- € od 21.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 500,- € od 21.2.2014 do zaplatenia a zo sumy
500,- € od 21.3.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania
rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne
odôvodnil ustanovením § 40    ods. 1, ods. 2, § 685 ods. 1, § 710 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal
za preukázané, že dňa 20.12.2010 došlo medzi pôvodnou majiteľkou bytu (Z. K., v zastúpení J.. J. K.)
a žalovaným k uzavretiu písomnej nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol nájom bytu č. X v L., na ulici
V. O. č. XX. V zmysle uvedenej nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný platiť prenajímateľovi nájomné
vo výške 500,- € mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci. Zmluva bola uzatvorená na dobu 10 rokov, pričom
zmluvný vzťah vznikol ku dňu 20.12.2010. Príklepom na dobrovoľnej dražbe dňa 23.10.2013 nadobudol
žalobca vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Udelením príklepu na dražbe vstúpil žalobca, ako
nový majiteľ, do nájomného vzťahu predchádzajúceho vlastníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že
z výsluchu svedka J.. J. K. vyplýva, že po dražbe sa stretol so žalobcom, pričom na tomto stretnutí
sa riešilo okrem iného aj to, či môže v predmetnom byte zostať bývať žalovaný. Keďže sa nezhodli
na komunikácii, do tohto procesu vstúpil pán H. Y.. Z listinných dôkazov mal ďalej súd prvej inštancie
za preukázané, že pán H. Y. predložil, ako splnomocnený zástupca žalovaného, žalobcovi žiadosť o
užívanie nehnuteľnosti zo dňa 13.12.2013, v ktorej žalovaný žiadal, aby mu bolo umožnené aj naďalej
nehnuteľnosť užívať na základe nájomnej zmluvy. Žalovaný síce najskôr v konaní rozporoval, že by
takúto žiadosť a plnomocenstvo pánovi Y. podpísal, avšak následne na pojednávaní konanom dňa
25.1.2017, po výsluchu svedka pána K., uviedol, že pán Y. mal od neho plnú moc aj s predmetnou



žiadosťou, avšak potom žalovaný uviedol, že pánovi Y. udelil plnú moc len na ukončenie nájmu. Z
predloženého plnomocenstva pre H. Y. vyplýva, že žalovaný ako nájomca bytu    č. X v L. na ulici V. O.
na základe nájomnej zmluvy z 20.12.2010 splnomocnil pána Y. na rokovania a akékoľvek úkony spojené
s nájomnou zmluvou a uplatnením si nároku z nej. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nesplnomocnil
H. Y. len na ukončenie nájmu bytu, ale na akékoľvek úkony spojené s nájomnou zmluvou a uplatnením
si nároku z nej. Bolo v záujme žalovaného zistiť si, či H. Y. skutočne ukončil nájomnú zmluvu, tak ako sa
údajne ústne dohodli. Nečinnosť žalovaného v tomto smere nemôže byť na ujmu žalobcovi. V súvislosti
s poukazom žalovaného na tzv. opciu     (čl. V bod 2 nájomnej zmluvy) ktorú nevyužil, a teda pôvodnú
majiteľku bytu ani nikdy nepožiadal o možnosť uvoľnenia bytu, súd prvej inštancie poukázal na výpoveď
svedka pána K., ktorý uviedol, že žalovaný požiadal o uvoľnenie bytu ako aj na skutočnosť, že žalovaný
uzavrel zmluvu s pôvodnou majiteľkou 20.12.2010 a v priebehu roku 2013, po dražbe nehnuteľnosti,
na základe ktorej sa stal vlastníkom bytu žalobca, sa svedok           J.. K. stretol so žalobcom a riešili
spolu aj možnosť ďalšieho nájmu bytu zo strany žalovaného. Pokiaľ žalovaný uviedol, že byt reálne nikdy
nevyužíval, súd prvej inštancie konštatoval, že na vznik nájomnej zmluvy nie je potrebné, aby došlo
k reálnemu odovzdaniu predmetu nájmu do užívania nájomcovi. Odovzdanie je plnením z nájomnej
zmluvy, nie aktom, ktorým zmluva vzniká. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol,
že nájom bytu dohodnutý na dobu určitú je možné ukončiť tromi spôsobmi a to  písomnou dohodou
medzi prenajímateľom a nájomcom, jednostranným právnym úkonom - písomnou výpoveďou alebo
uplynutím doby, na ktorú bola zmluva uzavretá. Keďže nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným
bola uzavretá v písomnej forme, jej zmeny, doplnky prípadne zrušenie bolo možné s ohľadom na
ustanovenie § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka urobiť len písomnou formou. Pokiaľ by sa aj žalobca
so žalovaným, resp. pánom Y. či pánom K., dohodli ústne na ukončení nájomnej zmluvy, takýto úkon by
bol absolútne neplatným právnym úkonom, keďže nebola dodržaná forma úkonu, ktorú vyžaduje zákon.
Pokiaľ chcel žalovaný ukončiť nájom bytu, bolo potrebné, aby tak urobil v písomne forme. Ak k dohode so
žalobcom nedošlo, žalovaný mal možnosť formou jednostranného právneho úkonu - písomnej výpovede
ukončiť nájomnú zmluvu a túto doručiť na adresu žalobcu. Súd prvej inštancie mal za preukázané,
že žalovaný neplatil nájomné z nájomnej zmluvy zo dňa 20.12.2010, do ktorej práv a povinností v
dôsledku dražby vstúpil žalobca, za obdobie od 24.10.2013 do 31.10.2013 vo výške 129,03 € (alikvotná
čiastka z výšky mesačného nájmu), od 1.11.2013 do 30.11.2013 vo výške 500,- €, od 1.12.2013 do
31.12.2013 vo výške 500,- €, od 1.1.2014 do 31.1.2014 vo výške 500,- €, od 1.2.2014 do 28.2.2014
vo výške 500,- €, od 1.3.2013 do 31.3.2014 vo výške 500,- €, teda až do ukončenia nájomnej zmluvy
výpoveďou zo strany žalobcu, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny. Žalovaný sa
dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, preto ho súd prvej inštancie zaviazal aj na zaplatenie
úrokov z omeškania, vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti nájomného.
1.2. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania      v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal včas odvolanie žalovaný. Vytýkal
súdu prvej inštancie, že neprihliadol na výpoveď svedka J.. J. K., ktorý problém s údajným prenájmom
bytu objasnil a potvrdil, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť nikdy neužíval a opciu, ktorú si uplatnil,
následne odvolal. Podľa žalovaného z výpovede svedka J.. K. vyplýva, že zabezpečil vypratanie a
odovzdanie bytu v požadovanej lehote. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie mal rozhodnutie
pripravené bez toho, aby sa výpoveďou svedka J.. J. K. zaoberal, keďže ihneď po jeho vypočutí vyhlásil
rozsudok. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevypočul svedka H. Y., ktorý môže dosvedčiť, že žalobcu
informoval  o rozhodnutí žalovaného nevyužívať a odvolať písomnú opciu. Podľa žalovaného neexistuje
relevantný dôvod, na základe ktorého by bol žalovaný povinný platiť nájom za nehnuteľnosť, ktorú nikdy
nevyužíval a opciu na využívanie ktorej  riadne odvolal. Túto skutočnosť podľa žalovaného vo svojej
výpovedi potvrdil svedok J.. K.. Odvolateľ poukázal na to, že žiadnym spôsobom neovplyvnil a nezdržal
prevzatie a užívanie nehnuteľnosti žalobcom ako nadobúdateľom nehnuteľnosti. Podľa žalovaného súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav, avšak nesprávne rozhodol, keď ho zaviazal povinnosťou
zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej
inštancie v celom rozsahu, tento vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, dostatočne zistil skutkový
stav, správne zohľadnil všetky dôkazy a okolnosti a vyniesol spravodlivé rozhodnutie. Poukázal
na to, že žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by neboli
prejednané v konaní pred súdom prvej inštancie, naopak ďalej zavádza súd bezpredmetnými a



nepravdivými tvrdeniami. Podľa žalobcu je výsluch svedka pána Y., vzhľadom na vykonané dokazovanie,
bezpredmetný, žalobca poukázal i na to, že výsluch tohto svedka žalovaný nenavrhol a to počas celého
konania pred súdom prvej inštancie. Podľa žalobcu žalovaný odvolaním spôsobuje prieťahy v konaní,
čím sa snaží vyhnúť právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia. Žalobca poukázal aj na formálne
nedostatky podaného odvolania v časti nesprávnej formulácie odvolacieho petitu. Navrhol odvolaciemu
súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu už nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania   [§ 470 ods. l, ods.
2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej
len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre
jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa                22. mája 2019; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu
upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje
s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na
zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť
ešte nasledovné.

6.1. Žalobca sa predmetným žalobným návrhom (po pripustení zmeny petitu žaloby na pojednávaní
dňa 7.3.2016) domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 2.629,03 € s príslušenstvom, ako
aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že príklepom na dobrovoľnej dražbe dňa 23.10.2013
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a to bytu    č. X v L., na ulici V. O. č. XX. Dňa 20.12.2010
uzatvoril žalovaný ako nájomca zmluvu o nájme vyššie uvedeného bytu s právnym predchodcom
žalobcu, prenajímateľom, Z. K., zastúpenou J.. J. K.. Udelením príklepu na dražbe vstúpil žalobca, ako
nový majiteľ, do nájomného vzťahu predchádzajúceho vlastníka. Nájomný vzťah trval naďalej a žalovaný
sa v zmysle zmluvy o nájme bytu zo dňa 20.12.2010, časť 3, článok XIII ods. 1, ods. 2 zaviazal uhrádzať
nájomné vo výške 500,- € mesačne vždy k 20-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný
nájomné neuhrádzal, preto mu žalobca zaslal listom zo dňa 5.2.2014 výpoveď nájomnej zmluvy podľa
§ 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka s tým, že nájom bytu mal skončiť k 31.3.2014. Žalovaný
neuhradil žalobcovi nájom v celkovej výške 2.629,03 € za obdobie od 24.10.2013 do 31.10.2013 vo výške
129,03 € (alikvotná čiastka z výšky mesačného nájmu), ďalej za mesiace 11/2013, 12/2013, 1/2014,
2/2014 a 3/2014, každý mesiac po 500,- €.
6.2. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko navrhované dokazovanie, ktoré bolo potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na
ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na prejednávaný prípad použil ustanovenia
§ 40 ods. 1, ods. 2, § 680 ods. 2, § 685    ods. 1, § 710 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a správne ustálil, že žalobca má voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej istiny vo
výške 2.629,03 € titulom nájomného, keď žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu nájomnú
zmluvu, podľa ktorej sa zaviazal platiť mesačné nájomné vo výške 500,- €, pričom na žalobcu prešli
všetky práva a povinnosti prenajímateľa, plynúce z tejto nájomnej zmluvy. Svoje zistenia a závery,
pre ktoré žalobe vyhovel, súd prvej inštancie aj riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými
argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.
6.3. Odvolateľ v odvolaní namietal uloženie povinnosti platiť nájom za nehnuteľnosť, ktorú nikdy neužíval
a opciu, využívanie ktorej riadne odvolal. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že odvolateľ v konaní
nerozporoval, že nájomnú zmluvu k bytu č. 4 v L. na ul. Ľ. O. č. XX uzatvoril, namietal však, že  byt nikdy
neužíval, preto nemá povinnosť platiť za byt nájomné.  Správne na základe vykonaného dokazovania
súd prvej inštancie ustálil, že dňa 20.12.2010 došlo medzi pôvodnou majiteľkou bytu (Z. K., v zastúpení
J.. J. K.) a žalovaným k uzavretiu písomnej nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol nájom bytu č. X v
L., na ulici V. O. č. XX. V zmysle uvedenej nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný platiť prenajímateľovi
nájomné vo výške 500,- € mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci. Zmluva bola uzatvorená na dobu 10 rokov,
pričom zmluvný vzťah vznikol ku dňu 20.12.2010. Príklepom na dobrovoľnej dražbe dňa 23.10.2013
nadobudol žalobca vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Udelením príklepu na dražbe vstúpil
žalobca, ako nový majiteľ, do nájomného vzťahu predchádzajúceho vlastníka. Odvolací súd ďalej z



nájomnej zmluvy zistil, že podľa článku V. bod 2 nájomnej zmluvy mal nájomca právo začať bytové
priestory užívať do 7 dní odo dňa písomného oznámenia prenajímateľovi o začatí užívania bytových
priestorov a prenajímateľ sa zaviazal byt nájomcovi sprístupniť v stanovenej lehote. Toto zmluvné
ustanovenie však nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že žalovaný sa uzatvorením nájomnej zmluvy dňa
20.12.2010 stal uvedeným dňom nájomcom bytu č. X v L. na ul. Ľ. O. s povinnosťou platiť mesačné
nájomné vo výške 500,- €, a to vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Práva a povinnosti z
uvedenej nájomnej zmluvy prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prešli na jej nového vlastníka,
žalobcu (§ 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Až písomnou výpoveďou nájmu zo strany žalobcu
došlo ku skončeniu nájmu žalovaného, a to ku dňu 31.3.2014. Existencia nájomného vzťahu a plnenie
povinností z neho vyplývajúcich  (v tomto prípade povinnosť platiť nájomné) nie sú podmienené užívaním
prenajatého bytu, nájomca je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy aj v prípade, ak
byt neužíva. Žalovaný tak bol povinný platiť nájomné v zmysle nájomnej zmluvy a to až do skončenia
nájmu výpoveďou. Existenciu nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nepoprel ani svedok J.
K.. Keďže v konaní bola jednoznačne preukázaná existencia nájomného vzťahu medzi žalobcom ako
prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom             k dotknutému bytu v žalovanom období, výpoveď
svedka H. Y. bola, podľa názoru odvolacieho súdu, nadbytočná.
6.4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je dôvodná námietka odvolateľa, podľa ktorej súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav, avšak zo skutkových zistení vyvodil nesprávny právny záver, keď
zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Žalovaný bol podľa čl. XIII. bod
1 nájomnej zmluvy povinný platiť prenajímateľovi nájomné, zahŕňajúce aj úhrady za služby spojené s
užívaním bytu. Povinnosť nájomcu platiť nájomné vyplýva aj z ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého prenajímateľ prenecháva byt do užívania nájomcovi za nájomné, ide teda o
odplatný právny vzťah. Na povinnosť nájomcu platiť nájomné nemá vplyv skutočnosť, či nájomca byt
užíva alebo nie. Odvolacia námietka žalovaného, že byt neužíval, tak nie je právne významná.
7. Obsah odvolania žalovaného vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku, ktorým mu bola uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.629,03 € s príslušenstvom, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého výroku predmetného rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov
výslovne v nich uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali
správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených
dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p., ako vecne
správny potvrdil.

8. Odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok aj vo výroku o náhrade trov
konania (§ 367 ods. 2 C.s.p.), pretože žalovaný podal odvolanie aj voči tomuto výroku, avšak odvolanie
vo vzťahu k výroku o trovách vôbec nezdôvodnil, a preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú
a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku, keď žalobca odvolanie nepodal.
Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.).

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného namietal formálne nedostatky podaného odvolania
v časti nesprávnej formulácie odvolacieho petitu. Odvolací súd uvádza, že postupujúc v súlade s
ustanovením § 124 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu, ustálil,
že odvolateľ sa domáha zmeny rozsudku súdu prvej inštancie a zamietnutia žaloby.

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l,      § 255 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262  ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393    ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci  samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu  a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už  prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo                 k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa  potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie  odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej  praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje  desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch             s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška  príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa  písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1  je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia  odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej  inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od  doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na  príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti  ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody)  a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.  Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie  druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu  koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov               o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní  došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto  vada (§ 431 C.s.p.).



(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že  rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie  veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto  právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje  podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433  C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na  podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku   a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22C/141/2014", "guid": "e9b6fc0e-9d0d-4fe0-bd98-75ea5fca84a5:a47def51-94c4-4755-b6d7-283230066212", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}