{"guid": "c49ef91a-2601-4c7a-a5cc-c92846552f76:5294a787-4c5a-445e-b043-ff360c909671", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1414216070.2", "spisova_znacka": "7Co/55/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/55/2019 z 24. 4. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 24. apríla 2019, sp. zn. 7Co/55/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1414216070.2", "identifikacne_cislo": "1414216070", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Milan Švaňa", "sudca_id": 907, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-milan-svana-907", "datum_vydania": "2019-04-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5294a787-4c5a-445e-b043-ff360c909671", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1414216070.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1414216070.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1414216070.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/55/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414216070
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414216070.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci žalobkyne: G. V.Á., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. X/B, XXX XX R., zastúpená JUDr. Dášou Šulejovou, advokátkou, Fedinova 16,
P.O.BOX 243, 851 00 Bratislava, proti žalovanému: ANTALDENT, s.r.o., so sídlom Pod záhradami 64,
841 02 Bratislava, IČO: 44 162 189, zastúpený AK Ridzoňová s.r.o., Odborárske námestie 2, 811 07
Bratislava, IČO: 47 248 751, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 24.04.2018, č.k.6C/272/2014-104, v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 05.12.2018, č.k. 6C/272/2014-130, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o trovách konania,              z r u š u j
e  a vec sa v rozsahu zrušenia  v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom v spojení s opravným uznesením konanie v časti prevyšujúcej sumu
5 244 eur  zastavil (výrok I), v zostávajúcej časti žalobu zamietol (výrok II) a žalobkyni uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok III).

2. Rozhodnutie v časti zastavenia konania súd prvej inštancie zdôvodnil tým, že žalobkyňa zobrala
žalobu v časti prevyšujúcej sumu 5 244 eur späť, preto súd konanie v časti prevyšujúcej sumu 5 244
eur zastavil. Pri rozhodovaní o nároku žalobkyne súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 420 ods.1,
§ 443, § 449 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a
nárok žalobkyne posúdil ako nedôvodný. Mal za preukázane, že výkon zdravotnej starostlivosti  bol
vykonaný plne v súlade so zákonom, v zmysle lekárskych postupov. Vychádzajúc z toho, že žalobkyňa
bola oboznámená s lekárskym postupom a s takýmto postupom vyjadrila súhlas, ustálil, že následné
odmietanie lekárskej starostlivosti (z dôvodu strachu z bolesti, či iných preferencií ako bolo pôvodne
dohodnuté), nemôže byť pričítané na škodu žalovaného. Vo vzťahu k žalobkyňou uplatňovanej škode
uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že by žalobkyňou uplatnený
nárok na náhradu škody bol vyvolaný výlučne namietaným údajne nesprávnym lekárskym postupom
žalovaného (ktorý bol však  vyhodnotený ÚDZS ako lege artis). Súd prvej inštancie nemal preukázanú
ani príčinnú súvislosť medzi konkrétnymi výdavkami  a avizovaným porušením povinností žalovaného.
Uviedol, že zdravotné komplikácie boli zapríčinené aj konaním žalobkyne, ktorá odmietala navrhnutú
liečbu, pričom liečba neprebiehala podľa jej predstáv, čo ale nemôže byť pričítané výlučne na vrub
žalovaného, ktorý pacientku v informovanom súhlase upozornil na možné pridružené komplikácie. To,
že liečebný proces, vykonávaný u žalovaného, nebol ukončený k spokojnosti žalobkyne, nemohlo
byť bezozvyšku a výlučne pričítané na vrub žalovaného, keďže žalobkyňa jednoznačne nepreukázala
zodpovednosť žalovaného za, z jej pohľadu, vzniknutú škodu. Tak široko koncipovaná zodpovednosť
žalovaného (zohľadňujúc fakt, že samotnú vyčíslenú cenu ošetrenia v Schill Dental Clinic, s.r.o. nemožno
automaticky premietnuť do roviny vzniknutej škody) nebola bezpochyby preukázaná. Nakoľko žalobkyňa



neuniesla dôkazné bremeno v časti žiadanej náhrady škody (vo výške 5 244 eur), súd prvej inštancie
žalobu v tejto časti zamietol.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a v konaní úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie
žalobkyňa, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a zmätočné, súd prvej inštancie
nevzal do úvahy všetky okolnosti prípadu a nesprávne posúdil otázku priznania trov konania.

5. Namietala, že súd prvej inštancie jasne a výstižne nevysvetlil ako vec právne posúdil, hoci aplikoval
ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p.. Poukázala na to, že C.s.p. pripúšťa zo zásady uvedenej v ust. § 255 ods. 1
C.s.p. výnimky, ktoré sú upravené v ust. § 257 C.s.p.. Významnou skutočnosťou svedčiacou v prospech
spravodlivosti nepriznania náhrady trov konania žalovanému bola skutočnosť, že podľa ust. § 4 ods. 2
písm. ch) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len
„zákon o súdnych poplatkoch“) bola oslobodená od súdnych poplatkov, je dôchodkyňa, nemá žiaden
majetok ani finančné prostriedky. Uvedené skutočnosti súdu prvej inštancie oznámila listom zo dňa
05.06.2015, pričom od roku 2016 je ťažko zdravotne postihnutá, odkázaná výživou a starostlivoťou na
svoje deti. Zastávala názor, že ak dôjde k pochybeniu zdravotníckeho personálu, je potrebné prehodnotiť
postup poskytovania zdravotnej starostlivosti komplexne. Dala do pozornosti ust. § 4 ods. 3 zákona č.
576/2004 Z.z. zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“). Mala za to, že pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti došlo zo strany žalovaného k pochybeniam, tým, že žalovaný zvolil
nesprávny postup liečby, čím utrpela telesnú ujmu, jednorazové vytrhnutie 7 trvalých zubov.

6. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zmenil tak, žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania,

7. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.08.2018
a uviedol, že zmena právnej úpravy nemá vplyv na rozhodnutie o trovách konania. V konaní
nebolo preukázané žiadne jeho pochybenie, dokonca existencia niektorých predpokladov vzniku
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu nebola žalobkyňou v konaní ani tvrdená. Nebolo preukázané,
že spôsobil žalobkyni škodu na zdraví, či inú ujmu. Tvrdenia žalobkyne o nesprávne poskytnutej
zdravotnej starostlivosti neboli podložené dôkazmi. Vo vzťahu k žalobkyňou uvádzaným okolnostiam
hodným osobitného zreteľa uviedol, že ust. § 257 C.s.p. nemožno vykladať tak, že je naň možné
prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na zásadu rozhodovania o trovách konania. Mal za to, že nie je
daná existencia skutočností, ktoré by bolo možné posúdiť ako okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa
ust. § 257 C.s.p.. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti potvrdil.

8. Po doručení opravného uznesenia žalobkyňa v zákonnej lehote podala proti opravnému uzneseniu
odvolanie dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a zmätočné, súd prvej inštancie
nevzal do úvahy všetky okolnosti prípadu.  Mala za to, že aplikácia ust. Civilného sporového poriadku
na trovy konania mala pre ňu nepriaznivé následky, v dôsledku čoho došlo k odňatiu jej právnej istoty.
Poukázala na to, že v konaní bola oslobodená od súdnych poplatkov, je dôchodkyňou, nemá žiaden
majetok ani finančné prostriedky, čo uviedla súdu prvej inštancie aj v podaní zo dňa 05.06.2015.
Totožne ako v podanom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie poukázala na nesprávny postup
žalovaného a skutočnosť, že utrpela morálnu aj psychickú ujmu pri ošetrovaní a liečbe žalovaným.
Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

9.  Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne k opravnému uzneseniu nevyjadril.



10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380  v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne je podané dôvodne. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok o trovách
konania, nakoľko zamietajúci a zastavujúci výrok  neboli odvolaním napadnuté.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.10.2014
si žalobkyňa proti žalovanému uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 8 000 eur. Výzvou zo dňa
25.05.2015 súd prvej inštancie vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 480 eur,
podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Podaním doručeným súdu prvej inštancie
žalobkyňa uviedla, že konanie vo veci náhrady škody na zdraví spôsobenej poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti je v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm ch) zákona o súdnych poplatkoch oslobodené od platenia
súdnych poplatkov, preto žiadala o oslobodenie od jeho zaplatenia. Podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 05.04.2018 žalobkyňa zobrala žalobu v časti prevyšujúcej sumu 5 244 eur späť a  žiadala
konanie v tejto časti zastaviť. Žalovaný na pojednávaní dňa 24.04.2018 vyjadril súhlas so späťvzatím
žaloby žalobkyňou v časti prevyšujúcej sumu 5244 eur.

12.  Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

14. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne, že súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodoval
podľa ust. C.s.p., i keď žalobu podala v režime Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd uvádza.
Dňom 01.07.2016 nadobudli účinnosť tri nové procesnoprávne kódexy, ktoré  nahradili doteraz platný
Občiansky súdny poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z.
z. Civilný mimosporový poriadok a zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok),  ktorých cieľom
je v dôsledku viacerých radikálnych zmien zrýchliť a zefektívniť občianske súdne konanie. Civilný
sporový poriadok okamžite aplikovateľný na všetky súkromnoprávne spory, vrátane tých, ktoré začali
na súde pred 01.07.2016 (§ 470 ods. 1 C.s.p.), v rámci množstva zmien zaviedol aj zásadnú zmenu v
spôsobe  rozhodovania o trovách súdneho konania. Nakoľko súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol
rozhodnutím zo dňa 24.04.2018, t.j. v čase účinnosti C.s.p., postupoval procesne správne, keď pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval podľa ust. C.s.p., preto uvedeným postupom
nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ani k odňatiu právnej istoty žalobkyni.

16. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o trovách konania
aplikovať ust. § 257 C.s.p. a nevzhliadol na to, že listom zo 05.06.2015 súdu prvej inštancie oznámila,
že je dôchodkyňa, nemá žiadny majetok ani finančné prostriedky, odvolací súd uvádza. Z obsahu spisu
vyplýva, že žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie dňa 11.06.2015 podanie, v ktorom na výzvu súdu
na zaplatenie súdneho poplatku súdu prvej inštancie oznámila, že konanie je oslobodené od platenia
súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. ch) zákona o súdnych poplatkoch) a zároveň požiadala súd
o oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podané odvolanie, dôvodiac osobnými majetkovými
pomermi na jej strane. Súd prvej inštancie sa s podaním žalobkyne nevysporiadal a žalobkyňou
uvádzané skutočnosti ohľadne jej osobných pomerov nezohľadnil pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania.  I keď ustanovenie § 257 C.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho
voľnú možnosť aplikácie,  ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej
veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení
povinnosti nahradiť  trovy konania výnimočne prihliadnuť. Medzi dôvody hodné osobitného zreteľa patrí
neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť
doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné
pomery strany sporu, nízky príjem a pod. Nakoľko súd prvej inštancie rozhodujúc o nároku na náhradu
konania nevzhliadol na žalobkyňou uvádzané majetkové, sociálne, osobné a iné pomery a nevyhodnotil,
či uvádzané dôvody sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa podľa ust. § 257 C.s.p., rozhodol o nároku
na náhradu trov konania predčasne, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva strán  na spravodlivý
proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.



17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo výroku
o trovách konania) podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie povinný opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov
konania (v intenciách C.s.p.) a vziať do úvahy možnosť použitia § 257 C.s.p..

18. V  novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne  o náhrade trov  konania  (§ 396 ods.3
C.s.p.).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho  súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/272/2014", "guid": "4a191468-cbd3-4c99-8bdf-7118e9ec25e6:aa9a481f-bdfd-4c68-845c-f11e6fabbcf2", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}